MiNo, s.r.o.


Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/100/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3616202530
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3616202530.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny
Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej
v právnej veci žalobcu: OLGA JURZEC FHUP, ul. Sobieskiego 11/3, 32-050 Skawina
IČO: 9442192107, Poľsko, právne zastúpeného: S.. Q. V., advokát, so sídlom N. nábrežie XXX/XX, XXX
XX N., proti žalovanému: MiNo, s.r.o. so sídlom 958 44 Klátova Nová Ves č. 410, IČO: 44 104 812, v
spore o zaplatenie sumy 3.450 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č. k.
6Cb/13/2016-50 zo dňa 20. decembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Odvolací súd p r i z n á v a žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu
3.450 Eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.450 Eur od 22.10.2015 do 05.11.2015 vo
výške 9,23 Eur, s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.450 Eur od 06.11.2015 do zaplatenia
a paušálnu náhradu nákladov v sume 40 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie
v odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou proti žalovanému domáhala zaplatenia ceny
za dodaný tovar dôvodiac, že žalobca uzatvoril so žalovanou neformálnu zmluvu, na základe ktorej
žalovaný prevzal dňa 22.10.2015 od žalobkyne tovar. Žalobca vyúčtoval žalovanému cenu tovaru
faktúrou
č. 1527/2015 v sume 4.450 Eur splatnou dňa 22.10.2015, pričom žalovaný uhradil cenu kúpy dňa
05.11.2015 v sume 1.000 Eur a ku dňu podania žaloby zostala nezaplatená suma 3.450 Eur. Z
vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav:
Z výsluchu zástupcu žalobkyne vyplynulo, že predmetný obchodný tovar objednával Michal Novotný -
MINO a tento bol expedovaný automobilom žalobkyne a dovezený na Slovensko. Vodič mal so sebou
faktúru znejúcu na meno Michal Novotný- MINO a tak znela aj objednávka. Avšak keď došiel vodič
na Slovensko, tovar prevzala obchodná spoločnosť MiNO s.r.o., ktorej konateľom je Michal Novotný.
Túto faktúru potvrdil konateľ žalovaného a tiež uhradil sumu 1.000 Eur v hotovosti, preto zostalo
zaplatiť 3.450 Eur. Pokiaľ žalovaný namieta, že si neobjednal tovar a nemal zaplatiť sumu 1.000 Eur
ako spoločnosť MiNo s.r.o., žalovaný uznáva existenciu tohto právneho vzťahu tým, že čiastočne uhradil
cenu obchodného tovaru. Pokiaľ spochybňoval obchodný vzťah, nemal prevziať tovar a podpísať ho
ako konateľ obchodnej spoločnosti MiNo s.r.o., ale mal použiť pečiatku fyzickej osoby Michal Novotný
- MINO podľa živnostenského listu. K prevzatiu tovaru došlo na Slovensku, k voľbe práva nedošlo,
preto sa na daný obchodný vzťah, vzťahuje slovenský právny poriadok, so strany žalovaného išlo o



dobrovoľnú úhradu ceny tovaru uhradenú v deň prevzatia obchodného tovaru vo výške 1.000 Eur. Z
výpisu zo živnostenského registra žalobkyne vyplynulo, že žalobkyňa podniká ako fyzická osoba pod
obchodným menom OLGA JURZEC -FHUP IČO: 9442192107od 07.02.2011 so sídlom 32-050 Skawina
ul. Sobieskiego 11/3 v predaji obuvi pod bodom 446.12.Z. Z výpisu z obchodného registra žalovaného
MiNo, s.r.o., so sídlom 958 44 Klátová Nová Ves č.410, IČO: 44 104 812, ktorého konateľom je Michal
Novotný, bytom Janka Kráľa 37/921, 95618 Bošany, vyplýva, že podniká v predmete činnosti kúpa
tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi / maloobchod/ alebo iným prevádzkovateľom
živnosti /veľkoobchod/. Z výpisu zo živnostenského registra fyzickej osoby Michal Novotný - MINO, IČO:
43 371 736 s miestom podnikania Bošany, Janka Kráľa 921/37, vyplýva, že podniká v predmete činnosti
maloobchod a veľkoobchod rozsahu voľnej živnosti. Z faktúry č. 1527/2015 splatnej dňa 22.10.2015
vystavenej na sumu 4.450 Eur vyplýva, že žalobkyňa fakturovala fyzickej osobe Michal Novotný Janka
Kráľa 921/37, 958 18 Bošany obchodný tovar- obuv vo faktúre špecifikovaný v celkovej výške 4.450
Eur, pričom faktúru potvrdil žalovaný MINO s.r.o., IČO: 44 104 812. Taktiež aj príjmový pokladničný
doklad na sumu 1.000 Eur bol vystavený žalovaným a z neho vyplýva, že žalovaný zaplatil pri prevzatí
obchodného tovaru časť kúpnej ceny vo výške 1.000 Eur v hotovosti. Podľa čl. 10 ods. 3 nariadenia
Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II), ak
rozhodné právo nemožno určiť podľa odsekov 1 alebo 2, rozhodným právom je právny poriadok krajiny,
na území ktorej došlo k bezdôvodnému obohateniu. Podľa citovaného ustanovenia pri bezdôvodnom
obohatení je rozhodným právom právny poriadok krajiny, na území ktorej došlo k bezdôvodnému
obohateniu. Súd prvej inštancie na základe uvedeného aplikoval na právne vzťahy strán sporu právny
poriadok Slovenskej republiky, a to ust. § 451 ods. 1 a ods. 2 Obč. zák. a § 407 ods.3 Obch. zák., §
369 ods.1 ods.2 Obch. zák., pretože na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel
k záveru, že obchodný tovar bol prevzatý žalovaným na Slovensku, teda k bezdôvodnému obohateniu
došlo na území Slovenskej republiky. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že u žalobkyne si tovar
objednal Michal Novotný - MINO a takto znela aj faktúra, pričom obchodný tovar prevzal žalovaný,
čo potvrdil svojou pečiatkou a podpisom na faktúre. Zároveň žalovaný vystavil príjmový pokladničný
doklad na sumu 1.000 eur, ktorú aj v hotovosti vodičovi žalobkyne zaplatil. Žalovaný namietal, že tovar
objednala fyzická osoba Michal Novotný - MINO, a preto mala tovar prevziať táto osoba. Tovar však
prevzal žalovaný, ktorý ho nemal prevziať. Žalovaný vedel a musel pri náležitej starostlivosti vedieť s
poukazom aj na obsah faktúry č. 1527/2015 splatnej dňa 22.10.2015 vystavenej na sumu 4.450 Eur, že
si tovar neobjednal. Konateľom žalovaného a objednávateľom tovaru je tá istá osoba Michal Novotný. V
danom prípade došlo zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 Obč. zák., lebo
žalovaný bez právneho dôvodu prevzal tovar ktorý mu nepatril a ktorý si neobjednal. Táto skutočnosť
vyplynula z obsahu faktúry adresovanej fyzickej osobe Michal Novotný MINO, z výpovede zástupcu
žalobkyne, že u žalobkyne si obchodný tovar objednala fyzická osoba Michal Novotný MINO a takto znela
aj faktúra. V skutočnosti tovar priviezol na Slovensko vodič žalobkyne, ktorý priniesol aj faktúru spolu
s tovarom, ktorého prevzatie potvrdil žalovaný. Žalovaný potvrdil faktúru svojou pečiatkou a podpisom
pod obchodným menom MINO s.r.o., IČO: 44 104 812 a tiež ihneď pri prevzatí obchodného tovaru aj
zaplatil časť ceny dodaného obchodného tovaru -obuvi príjmovým pokladničným dokladom vo výške
1.000 Eur pod obchodným menom MINO s.r.o., IČO: 44 104 812. Súd prvej inštancie po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že žalovaný prevzal bez právneho dôvodu tovar, ktorý mu nepatril, ktorý
si neobjednal a tým sa bezdôvodne obohatil podľa § 451 Obč. zák. a musí bezdôvodné obohatenie
žalobkyni vo výške 3. 450 Eur vydať. Preto žalobe vyhovel a žalobkyni okrem žalovanej sumy priznal
aj paušálnu náhradu nákladov vo výške 40 Eur
v zmysle § 369c ods.1 Obch. zák. stanovenú nariadením vlády SR aj zákonný úrok
z omeškania v zmysle § 369 ods.2 Obch. zák. odo dňa vzniku bezdôvodného obohatenia, teda od
22.10.2015do jeho zaplatenia. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods.1
CSP tak, že žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania vo výške 100 %. Podľa § 262 ods. 2 CSP bude
o trovách konania rozhodnuté po právoplatnosti konania vo veci samej samostatným rozhodnutím, ktoré
vydá vyšší súdny úradník.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Namietal, že súd prvej inštancie
pochybil pri vyhodnotení právneho vzťahu. Tovar, ktorý mala žalobkyňa dodať, tak ako je uvedené v
žalobe, nebol dodaný do spoločnosti, ktorá si tovar objednala. Nepopieral v minulosti uzavreté obchodné
vzťahy, a preto suma 1.000 Eur nemusela byť vyplatená vo forme zálohy za dodaný tovar, ale ako
zálohová platba za dodaný tovar pre spoločnosť MiNo s.r.o., tak ako bolo označené na účtovnom



doklade. Pokiaľ ide o prevzatie tovaru, tento neprevzal žalovaný, ale osoba, ktorá ho prevzala z
nevedomosti, nebola poverená k prevzatiu tovaru a bola len v zamestnaneckom pomere. Z daného
dôvodu došlo aj k prepleteniu obchodných vzťahov.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá odvolaciemu súdu navrhla rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a uplatnila si nárok na náhradu trov konania. Stotožnila
sa so závermi súdu prvej inštancie, ktorý dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Doklad označený ako
faktúra č. 1572/2015 nespĺňa náležitosti faktúry predovšetkým označením odberateľa, avšak súd prvej
inštancie správne posúdil tento doklad ako doklad o odovzdaní a prevzatí hnuteľných vecí žalovaným, čo
do množstva, druhu a ceny. Zároveň správne posúdil doklad o zaplatení sumy 1.000 Eur s tým, že tento
sa vecne časovo, označením a subjektmi vzťahuje k dokladu označenému ako faktúra č. 1572/2015.

4. Odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdiť. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania
v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

5. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán sporu, dôkazy vyhodnotil
správne v súlade so zásadami v § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny
záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia žalobe vyhovel a žalobkyni priznal náhradu trov
konania proti žalovanému. Svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP .
Odvolací súd sa stotožňuje so závermi odôvodnenia súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku a
konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).

6. Posúdením vyjadrení strán sporu v odvolacom konaní ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie
odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými tvrdeniami strán
prednesenými v konaní, a preto nie je dôvod na postup odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 3 prvá
veta CSP. V tomto smere je nevyhnutné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS
78/2005, podľa ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie
o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

7. Za podstatné odvolacie námietky žalovaného odvolací súd považoval jeho tvrdenia o tom, že súd prvej
inštancie vec nesprávne právne posúdil, nesprávne vyhodnotil dôvod zaplatenej sumy 1.000 Eur, že
žalobkyňa nedodala tovar objednávateľovi, že žalovaný neprevzal tovar osobne ale prevzala ho osoba,
ktorá bola uňho v zamestnaneckom pomere. Tieto odvolacie námietky považoval odvolací súd, zhodne
so závermi súdu prvej inštancie, za nedôvodné. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď
žalobkyni nárok priznal z titulu bezdôvodného obohatenia. Medzi stranami nebolo sporné, že tovar si
objednal subjekt
Michal Novotný - MINO, IČO: 433 71 736, ani skutočnosť, že na tento subjekt bola vystavená aj faktúra
za tovar. Rovnako nebolo sporné, že tovar prevzal žalovaný. Žalovaný v konaní nerozporoval prevzatie
tovaru, ani jeho držbu, ani skutočnosť, že uvedený tovar si žalovaný neobjednal. Z dokladu o čiastočnej
úhrade 1.000 Eur jednoznačne vyplýva, že táto suma bola žalovaným zaplatená na fa.č. 1527/2015, a nie
na iný právny vzťah. Rovnako nie je relevantné, že tento tovar prevzal za žalovaného jeho zamestnanec
z nevedomosti, a nie za Michal Novotný osobne. Práve z týchto dôvodov súd prvej inštancie správne
právne vec posúdil ako prijatie bezdôvodného obohatenia.

8. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je žiaduce, aby odvolací súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté
v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s
odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho súdu je aj v súlade s
uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého ...



„Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,
pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05,
III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania
všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne
aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého ...
„pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v
zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“.

9. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku
o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol za aplikácie § 255 ods. 1 CSP vychádzajúc zo zásady
zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu.

10. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo všetkých výrokoch vecne správny a táto vecná správnosť
predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového
stavu. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, na jeho
úvahy vo vzťahu ku všetkým odvolacím námietkam a na ich právne posúdenie. Žalovaný v odvolaní
proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v
konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.

11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyni ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, pretože bola v odvolacom konaní úspešná. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením,
ktoré vydá vyšší súdny úradník.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,



lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).