DM audit, s.r.o.


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/194/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213237836
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1213237836.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek
senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu: EUROVIA CS,
a.s., sídlo: Národní 138/10, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 45 274 924, vo veci organizačnej
zložky EUROVIA CS, a.s. - organizačná zložka Slovensko, Osloboditeľov 66, 040 17 Košice, IČO: 31
818 714, zastúpený JUDr. Jana Ďurišová, advokátka, Pajštúnska 3, 851 02 Bratislava - Petržalka, proti
žalovanému: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., sídlo: Dúbravská cesta 14, 841 01 Bratislava, IČO:
35 919 001, zastúpený: GARAJ & Partners, s.r.o., Jozefská 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 951 125,
o zaplatenie 1.610.292,53 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava II č.k. 26Cb/217/2013-1016 zo dňa 7.2.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k.
26Cb/217/2013-1016 zo dňa 7.2.2018 p o t v r d z u j e .

Žalovanému súd priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a priznal žalovanému
voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa
6.11.2013 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 1.610.292,53 eur s prísl. a nahradenia trova konania a to titulom nárokov (cena za dielo)
vyplývajúcich zo zmluvy o dielo uzavretej medzi stranami sporu.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou
EUROVIA - Cesty, a.s., Osloboditeľov 66, 040 17 Košice, IČO: 31 651 518 bola dňa 25.9.2007
uzatvorená zmluva o združení podľa § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka. Účelom vytvorenia
združenia bolo získanie verejnej zákazky na zhotovenie stavby R1 Žarnovica - Šášovské Podhradie
I. etapa a jej následná realizácia. Vedúcim účastníkom združenia bol žalobca. Žalobca v zmysle tejto
zmluvy ako vedúci účastník združenia zastupoval združenie voči obstarávateľovi (žalovanému) a bol
splnomocnený ostatnými účastníkmi konzorcia podpísať ďalšie dokumenty, ktoré bol súčasťou ponuky
a bol splnomocnený aj k všetkým právnym úkonom, ktoré sa budú uskutočňovať v mene konzorcia v
súvislosti s plnením zmluvy o dielo.

4. Žalovaný ako objednávateľ a žalobca a obchodná spoločnosť EUROVIA - Cesty a.s. ako zhotovitelia
uzavreli dňa 13.2.2008 Zmluvu o dielo evidenčné číslo žalovaného: 1500/22054/2007, evidenčné
číslo žalobcu: 04907-Ha v zmysle ust. § 536 a nasl Obchodného zákonníka (ďalej už len „Obchodný



zákonník“) a na základe výsledku verejnej súťaže vyhlásenej vo Vestníku verejného obstarávania
č.132/2007 zo dňa 12.7.2007 pod zn. 03074- MSP. (ďalej už len „zmluva o dielo“ alebo „zmluva“).
Predmetom tejto zmluvy bolo zhotovenie diela - stavby „Rýchlostná cesta R1 Žarnovica - Šášovské
podhradie, I. etapa. Časť obsahu zmluvy o dielo bola určená v súlade s § 273 ods. 1 Obchodného
zákonníka v znení neskorších predpisov prostredníctvom všeobecných zmluvných podmienok a
zvláštnych zmluvných podmienok, ktoré menili a dopĺňali všeobecné zmluvné podmienky. Všeobecnými
zmluvnými podmienkami boli všeobecné podmienky Zmluvných podmienok na výstavbu pre stavebné
a inžinierske diela projektované objednávateľom. prvé vydanie z roku 1999, vydané Medzinárodnou
federáciou poradných inžinierov (FIDIC) - tzv. „červená kniha“. Zvláštne zmluvné podmienky boli
ako neoddeliteľná súčasť obsahu zmluvy o dielo jej prílohou. Cena diela bola dohodnutá v čl.
5 v sume 1.856.523.927,- Sk. V zmysle čl. 7 zmluvy boli jej neoddeliteľnou súčasťou: fotokópia
oznámenia o výsledku vyhodnotenia ponúk adresované zhotoviteľovi, príloha k ponuke spolu s ponukou
uchádzača, vysvetlenie podmienok účasti uchádzačov vo verejnej súťaží vyhlásenej objednávateľom
vo Vestníku verejného obstarávania č. 132/2007 zo dňa 12.7.2007 pod zn. 03074 - MSP na predmet
obstarávania „Rýchlostná cesta R1 Žarnovica - Šašovské Podhradie“, zvláštne zmluvné podmienky,
zvláštne technicko-kvalitatívne podmienky; technicko-kvalitatívne podmienky; projektová dokumentácia;
nákladová časť. Uvedený článok zmluvy o dielo zároveň ustanovoval zostupné poradie prednosti,
záväznosti a dôležitosti týchto písomností alebo právnych úkonov, v zmysle ktorého sa mali jednotlivé
dokumenty zmluvy použiť v nasledovnom poradí 1. zmluva o dielo bez ustanovení zvláštnych zmluvných
podmienok a všeobecných zmluvných podmienok a ostatných jej príloh, 2. oznámenie o prijatí ponuky
oznámenie o prijatí ponuky, 3. príloha k ponuke spolu s ponukou uchádzača, vysvetlenie podmienok
účasti, v tomto prípade bez určenia poradia dôležitosti, 4. zvláštne zmluvné podmienky, 5. všeobecné
zmluvné podmienky, 6. zvláštne technicko-kvalitatívne podmienky, 7. technicko-kvalitatívne podmienky,
8. projektová dokumentácia, 9. nákladová časť. K zmluve boli uzavreté tri dodatky. Prvé dva upravovali
označenie a sídlo jej účastníkov, tretím dodatkom došlo k úprave ceny diela na sumu 66.225.610,79 eur.

5. Zo žiadosti zo dňa 7.4.2009 súd prvej inštancie zistil, že žalobca požiadal žalovaného o zaradenie
novej položky do databázy položiek a to položku 935 94 Monolitický žľab s cenou 21,9322 eur.
Táto cenová položka mala zahŕňať dodávku betónovej zmesi vrátane dopravy, pokládku finišérom,
prerezanie špár po 2,5 m bez tesnenia, ochranu proti odparovaniu a dopravu techniky na stavbu.
Zo zápisov z týždenných pracovných porád dňa 13.10.2009 v Žarnovici súd prvej inštancie zistil,
že na poradách konaných v Žarnovici 13.10.2009, 20.10.2009, 3.11.2009, 24.11.2009 stavebný dozor
upozornil zhotoviteľa na nutnosť dorobiť zálievky na styku betónových konštrukcií a AKMS do konca
októbra 2009. Zo zápisu z pracovnej porady zo dňa 11.11.2008 vyplýva, že Stavebný dozor požiadal
autorský dozor o vypracovanie prehľadu úsekov rýchlostnej komunikácie v ktorých stupeň zadržania
bezzáchytných zariadení uvedený v pôvodnej dokumentácii DP/DRS nezodpovedá požiadavkám TP
01/2005 MDPT. Žalovaný a stavebný dozor inštruoval zhotoviteľa, že typ a systém zvodidla bude rovnaký
ako je uvedený v dokumentácii DP/DRS a upresnený v odpovedi na otázku č. 37 účastníkov súťaže.
Žalobca prehlásil, že prípadná zmena systému zvodidla v strednom deliacom páse nebude mať vplyv na
cenu prác. Obdobný zápis obsahoval aj záznam z 15.11.2008. Podľa zápisu z pracovnej porady zo dňa
16.9.2009 autorský dozor odporučil použitie obojstranného zvodidla ako náhradu dvojice jednostranných
v strednom deliacom páse v km 2,800 - 3,800 z dôvodu zlepšenia rozhľadových pomerov v oblúku.
Stavebný dozor požiadal zhotoviteľa o predloženie cenového návrhu dopadu tejto zmeny aj s návrhom
nových položiek.

6. Z rozhodnutí KRS zo dňa 23.1.2012 vyplýva, že komisia pre riešenie sporov rozhodla, že žalobca
má nárok na uhradenie vynaložených nákladov vrátane primeraného zisku za zrealizovanie zmeny
prefabrikovaného žľabu za monolitický v cene 226.052,82 eur, ako aj na uhradenie nákladov za zriadenie
trvale pružnej zálievky (rezaním, čistením a zaliatím) medzi živičnou vozovkou a betónovým žľabom
v sume 133.799,47 eur. Komisia pre riešenie sporovo rozhodla aj o tom, že žalobca má nárok na
zaplatenie zrealizovania oceľového jednostranného zvodidla v cene 818.989,248 eur. KRS rovnako
rozhodla aj o oprávnenosti nároku žalobcu na uhradenie jeho nákladov na realizáciu podpornej skruže
na podoprenie trámov nosnej konštrukcie mosta SO 209. KRS v rozhodnutí o tomto nároku uviedla, že sa
má vypracovať nový súpis skutočne vykonaných prác metodikou zhodnou ako pre zostavenie súťažnej
ponuky, pri položkách prác, ktoré sú zhodné s položkami v súťažnej ponuke žalobcu použiť jednotkové
ceny z ponuky. Pri nových položkách prác, ktoré sa nevyskytujú v ponuke stanoviť novú jednotkovú
cenu Zhotoviteľom spôsobom rozboru položkových nákladov s preukázaním skutočných nákladov a
predloženú cenu posúdiť cenovým odborom žalovaného, či je predložená cena obvyklá pre dodávky



uvedených prác, dohodou zmluvných strán dosiahnuť odsúhlasenie jednotkových cien a celkovej ceny
za dodávku objektu 299 Súčasťou ocenenia skutočne vykonaných prác na objekte mala byť aj dodávka
ťažkého oceľového podporného lešenia vrátane sťažených podmienok na zakladanie, pričom výmera
podpornej skruže je 20.898,50 m3. V prípade nedosiahnutia dohody mal túto posúdiť a rozhodnúť o
výške ceny za objekt SO 209 člen KRS.

7. Z technických podmienok Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii Slovenskej republiky č. 1/2015
súd prvej inštancie zistil, že tieto podmienky stanovili pre zvodidlá v deliacom páse rýchlostných
ciest stupeň zachytenia H2. Tieto technické podmienky nadobudli účinnosť dňa 15.3.2005. Zo zápisu
č. 19/2009 súd prvej inštancie vyplýva, že žalovaný týmto schválil žalobcovi položku č. 911 33.11
- zvodidlo oceľové cestné - JSNH4/H2 v cene 81,7053 eur za m. Predmetná cena mala zahŕňať
cenu prác súvisiacich s vykopaním alebo vyvŕtaním jamiek pre stĺpiky, poprípade so zabaranením
stĺpikov, so zabetónovaním stĺpikov, so zakončením zvodidla zapustením, s úpravou okolitého terénu,
s dodávkou všetkého materiálu v pozinkovanej povrchovej úprave, s montážou zvodidla, s prípadným
skrátením alebo úpravou zvodníc, s osadením a dodávkou nadstavcov smerových stĺpikov na zvodidlo,
s odprataním zbytočnej zeminy na depóniu. Z oznámenia spoločnosti Dopravoprojekt, a.s. a vyjadrenia
autorského dozoru k zmenám počas výstavby súd prvej inštancie zistil, spoločnosť Dopravoprojekt
oznámila žalovanému, že v dobe spracovávania projektovej dokumentácie pre ponuku nebolo na
Slovensku certifikované zvodidlo úrovne zadržania H2. V projektovej dokumentácii bol uvedený len
základný typ zvodidla - oceľové jednoduché metalizované, ktoré bolo počas výstavby upresnené na
úroveň zadržania H2, nakoľko bol v roku 2008 uvedený požadovaný typ zvodidla certifikovaný pre SR.
Počas realizácie bolo zvodidlo v strednom deliacom páse upresnené z dôvodu zabezpečenia rozhľadu, v
km 3,204 - 3,905 bolo navrhnuté realizovať zdvojené zvodidlo. Obdobne vo vyjadrení autorského dozoru
k zmenám počas výstavby spoločnosť Dopravoprojekt, a.s. uviedla, že certifikácia zvodidla pre stupeň
zadržania H2 jednostranného zvodidla JSNH4/H2 vstúpila do platnosti v máji 2008, počas realizácie
stavby. V zmysle tejto certifikácie autorský dozor odporučil použitie jednostranného zvodidla JSNH4/
H2 v krajnej polohe stredného deliaceho pásu. Z dôvodu zlepšenia rozhľadových pomerov v km 3,204
- J,905 projektant odporučil nahradiť dvojicu zvodidiel v krajnej polohe SDP, obojstranným zvodidlom
0SNH4/H2, osadeným v osi SDP. Táto úprava bola realizovaná, podľa návrhu projektanta a so súhlasom
autorského dozoru. Betónové zvodidlo v SDP - zmena dĺžky vyplýva zo zmeny usporiadania prejazdu
SDP oproti pôvodne projektovanému prejazdu na základe úpravy technického predpisu. Projektant
predložil zmenu usporiadania prejazdov SDP, kde boli upravené dĺžky a výšky betónových zvodidiel,
Autorský dozor súhlasil so zmenou v zmysle týždenných pracovných porád.

8. Ďalej súd prvej inštancie mal preukázané z návrhu - pokynu na zmenu č. 5, protokolu o prejedaní
pokynu na zmenu č. 5, že stavebný dozor nariadil vykonať zmeny stavebných objektov SO 000 -
Všeobecné položky, SO 101 - Cesta R1, SO 202 - Most cez Hron v km 1,616 SO 207 - Most nad
cestou 111/06523 km 5,968 SO 208 - Most nad bezm. potokom v km 6,620 SO 209 - Most na vetve
križovatky nad R1, SO 213 - Most nad poľnou cestou v km 8,889 SO 240- Úprava rieky Hron v rkm
119,665 50 501 - Cestná kanalizácia SO 501-01-11 - Odlučovač ropných látok SO 646 - Preložka
káblov a zabezp. zariadenia v žkm 43,800-44,176 SO 654 - Preložka DOK a OOK v km 2,350 SO
801 - Prístupová cesta v km 1,400 SO 804 - Prístupová cesta k úprave Hrona. Cena objektu SO 209
mala po zmene predstavovať sumu 2.120.198,28 eur, čo predstavovalo zvýšenie ceny o 52.294,07
eur. S návrhom - pokynom na zmenu č. 5 súhlasil aj žalovaný. Z návrhu - pokynu na zmenu č. 7,
protokolu o prejedaní pokynu na zmenu č. 7 nariadil okrem iného vykonať aj zmenu stavebného objektu
SO 209 - Most na vetve križovatky nad R1 cena tohto objektu mala predstavovať sumu 2.101.136,35
eur. Aj s týmto pokynom na zmenu žalovaný súhlasil. Z vyjadrenia spoločnosti Dopravoprojekt, a.s.
k mostnému objektu SO 209 vyplýva, že podľa tohto vyjadrenia podporná konštrukcia ako pomocná
konštrukcia nebola vo výkaze výmer uvedená. Schematicky bola vykreslená vo výkresovej prílohe
projektovej dokumentácie objektu. Z nesúhlasu stavebného dozoru s požiadavkou zhotoviteľa č. 1 a
stanoviska stavebného dozoru k žiadosti o odsúhlasenie novej položky zo dňa 12.11.2009 súd prvej
inštancie zistil, že spoločnosť Amberg Engineering Slovakia, s.r.o. ako vedúci člen združenia Amberg &
SGS vykonávajúceho stavebný dozor pri zhotovovaní stavby rýchlostnej cesty R1 Žarnovica - Šášovské
Podhradie, I. etapa uviedla, že nesúhlasí s nárokom žalobcu na zaradenie novej položky č. 711_78.3
dilatačná škára medzi živičným krytom a monolitickým žľabom. Z vyjadrenia stavebného dozoru k návrhu
novej položky č. 935 94 Monolitický žľab súd prvej inštancie zistil, že stavebný dozor v tomto liste zo
dňa 29.4.2009 uviedol, že súhlasí s riešením, ktoré predložil zhotoviteľ v liste č.j. /039/2009 zo dňa
2.4.2009 ako ocenený súpis prác ZPV 101-02 s návrhom novej položky č. 935 94 Monolitického žľabu



(CURBKING) a to za predpokladu, že cena tejto položky nebude väčšia ako pôvodná položka č. 597
96.1 Rigol dláždený z prefabrikátov do lôžka z betónu prostého. Do ceny tejto položky budú zahrnuté aj
všetky zmeny súvisiace s touto zmenou ako sú - zmeny tvaru mreže uličných vpustov a ich zabudovanie
do tohto žľabu, pozdĺžne rezanie asfaltu, úprava vrstvy KSC pre pokládku, asfaltová zálievka medzi
žľabom a konštrukciou vozovky, úpravy/prechody u mostov a múrov, poprípade aj vjazdov k ORL.

9. Žalobca následne v svojom prehlásení zo dňa 4.5.2010 uviedol, že pri realizácii stavebného objektu
101 (oceľové zvodidlo JSNH4/H2), podľa navrhovanej zmeny technického riešenia nedôjde vplyvom
tejto zmeny k zvýšeniu stavebných nákladov na ostatných stavebných objektoch mimo objektov výslovne
uvedených v predkladacom návrhu. Žalobca ďalej prehlásil, že táto zmena nebude mať vplyv na termín
ukončenia stavby a ani na majetkové vysporiadanie.

10. Z vyjadrenia projektanta k úlohám z vedenia stavby zo dňa 8.7.2008 súd prvej inštancie zistil,
že spoločnosť Dopravoprojekt, a.s. ako autorský dozor vyjadrila súhlas k zmene stavebného objektu
SO 209 spočívajúcou v zmene nosnej konštrukcie mosta dĺžka mosta, rozpätia polí ako i šírkové
usporiadanie zostali nezmenené oproti pôvodnej projektovej dokumentácii. Vzhľadom na zníženie výšky
nosnej konštrukcie malo dôjsť k úprave výšky pilierov ako aj krajných opôr. Z vyjadrenia autorského
dozoru k mostnému objektu 209 Most na vetve križovatky nad R1 a traťou ŽSR v km 9,350 zo dňa
26.10.2009 súd prvej inštancie zistil, že spoločnosť Dopravoprojekt, a.s. ako autorský dozor v tomto
vyjadrení vyjadril k neuvedení výmerovej položky pre podpornú konštrukciu potrebnú pri budovaní NK
mostu a uviedol, že podporná konštrukcia je pomocná konštrukcia. Schematicky bola vykreslená vo
výkresovej prílohe PD objektu. Jej samotná výmera nebola vo výkaze výmer DP uvedená.

11. Listom zo dňa 29.6.2010 si žalobca uplatnil u stavebného dozoru nárok na úhradu zvýšených
nákladov vzniknutých v priebehu výstavby. Žalobca uviedol, že dňa 21.09.2009 bola podaná ZPV
209-04 „Podperná skruž“, ktorá bola zo strany objednávateľa - žalovaného, bez akéhokoľvek vyjadrenia
vylúčená z požadovaných zmien v priebehu výstavby. Táto žiadosť obsahovala ako prílohy kalkulácie
nákladov na zhotovenie podpernej skruže a faktúru č. 5/2009 vystavenú spoločnosťou MODEST
DELTA, s.r.o. spoločnosti Stavby mostov Slovakia, a.s. Touto faktúrou boli fakturované práce na stavbe
„Rýchlostná cesta R1 Žarnovica - Šášovské Podhradie, I. etapa“ objekt 209.

12. V preberacom protokole na stavbu - predmet diela - Rýchlostná cesta R1 Žarnovica - Šášovské
Podhradie, I. Etapa, je uvedené, že preberací protokol vydal stavebný dozor v zmysle čl. 10.1
všeobecných zmluvných podmienok FIDIC. Podľa preberacieho protokolu bola stavba dokončená k
30.6.2010 v súlade so zmluvou o dielo č. 1500/22054/2007.

13. Na základe vyššie vykonaného dokazovania súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca, spolu
s obchodnou spoločnosťou EUROVIA - Cesty, a.s. ako zhotovitelia uzatvorili so žalovaným ako
objednávateľom platnú zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo zhotovenie diela - stavby „Rýchlostná
cesta R1 Žarnovica - Šášovské Podhradie I. etapa. Uzatvorením tejto zmluvy vznikla žalobcovi ako
zhotoviteľovi povinnosť dielo vykonať a žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť mu za vykonanie diela
dohodnutú cenu. Súčasťou predmetnej zmluvy o dielo boli ako všeobecne zmluvné podmienky aj
Zmluvné podmienky na výstavbu pre stavebné a inžinierske diela projektované objednávateľom, prvé
vydanie z roku 1999, vydané Medzinárodnou federáciou konzultačných inžinierov - FIDIC - červená
kniha ( ďalej v texte aj „Červená kniha“ FIDIC alebo „FIDIC“). Ponuku žalovanému vo verejnom
obstarávaní predložilo, ako aj zmluvu so žalovaným uzavrelo združenie a nie jeho členovia samostatne.
Uzatvorením zmluvy vznikla obom členom združenia povinnosť dielo vykonať, na druhej strane obom
členom združenia vzniklo aj oprávnenie domáhať sa vykonania diela, ako aj oprávnenia domáhať
sa zaplatenia ceny tohto diela (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-129/04). Zo zmluvy o združení
uzatvorenej medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou EUROVIA - Cesty, a.s. taktiež vyplýva, že
žalobca bol vedúcim členom združenia. Z uvedeného je zrejmé, že v konaní je žalobca aktívne
hmotnoprávne legitimovaný domáhať sa prípadnej úhrady časti ceny diela.

14. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 264 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka kde sa
pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané
všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo
so zákonom. Obchodné zvyklosti, na ktoré sa má prihliadať podľa zmluvy, sa použijú pred tými
ustanoveniami tohto zákona, ktoré nemajú donucovaciu povahu. Citované ustanovenie má kogentnú



povahu. Z § 264 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že právny význam obchodných zvyklostí
pri ich vplyve na práva a povinnosti účastníkov záväzkového vzťahu je rôzny podľa toho, či účastníci
v zmluve na určité obchodné zvyklosti odkážu (§ 264 ods. 2 Obchodného zákonníka) alebo či zmluvu
uzavrú bez odkazu na obchodné zvyklosti (§ 264 ods. 1 Obchodného zákonníka). Zatiaľ čo v prvom
prípade stavia zákon odkazované obchodné zvyklosti na roveň zmluvných dojednaní, ktoré sa použijú
pred dispozitívnymi ustanoveniami zákona, v druhom prípade obchodné zvyklosti nemajú prednosť ani
pred zmluvou ani pred dispozitívnymi ustanoveniami zákona a iba sa k nim pri určení práv a povinností
zo záväzkového vzťahu prihliada (Najvyšší súd ČR, sp. zn. 32 Cdo 4932/2009).

15. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že Červená kniha FIDIC z roku 1999 predstavuje celosvetovo
uznávané pravidlá a je potrebné ju považovať za obchodné zvyklosti podľa § 264 Obchodného
zákonníka, a teda aj ako prameň alebo výkladový nástrojom nášho obchodného práva. Sú preto
aplikovateľné na konkrétny záväzkový vzťah i na základe § 273 Obchodného zákonníka ako všeobecné
obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami. Červenú knihu FIDIC je
tak jednoznačne možné považovať za obchodné podmienky v zmysle § 273 Obchodného zákonníka. S
poukazom na skutočnosť, že zmluvné strany zmluvy vyjadrili vôľu, aby sa ich vzájomné vzťahy spravovali
týmito zmluvnými podmienkami, pričom tieto aj priamo tvorili súčasť zmluvy, ako jej príloha, na ich
vzájomné práva a povinnosti sa budú tieto podmienky uplatňovať pred tými ustanoveniami Obchodného
zákonníka pojednávajúcimi o zmluve o dielo, ktoré nemajú donucovaciu povahu.

16. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobcom uplatnené nároky (označované ako nárok č. 1, a 3) mali
povahu nároku na zaplatenie prác vykonaných na základe pokynov na zmenu vydaných stavebným
dozorom, ktorých úhrada by sa inak spravovala ustanoveniami § 547, resp. 549 Obchodného zákonníka
Ustanovenia červenej knihy FIDIC upravujú nároky zhotoviteľa na zvýšenie ceny diela, resp. na
úhradu prác nezahrnutých do pôvodného rozpočtu. Červená kniha FIDIC v podčlánku 4.10 zakotvuje
vyvrátiteľnú právnu domnienku, že zhotoviteľ sa uistil ohľadnom správnosti a primeranosti zmluvnej ceny
a stanovil zmluvnú cenu na základe údajov, interpretácií, potrebných informácií, prehliadok, skúšok a
uistení ohľadom všetkých závažných záležitostí, na ktoré sa odvoláva. Zhotoviteľ tak pri tvorbe svojej
ponuky musí zohľadniť aj údaje o rozsahu a druhu prác a vybavenia potrebného pre realizáciu a
dokončenie diela a pre odstránenie všetkých vád, ako aj o príslušných právnych predpisoch, postupoch
a pracovnej praxi v krajine, v ktorej sa dielo realizuje. V zmysle citovaného podčlánku 4.10 FIDIC
zmluvných podmienok je výpočet údajov, ktoré musí zohľadniť zhotoviteľ pri príprave svojej ponuky,
exemplifikatívny. Zhotoviteľ však musí zohľadniť všetky údaje, ktoré mu poskytuje objednávateľ a sú
potrebné pre riadne zhotovenie diela podľa FIDIC zmluvných podmienok. Domnienka o správnosti
ponúkanej zmluvnej ceny vyplýva aj z ustanovenia podčlánku 4.11 zmluvných podmienok FIDIC,
podľa ktorého sa predpokladá, že zhotoviteľ bol uspokojený, pokiaľ ide o správnosť a primeranosť
akceptovanej zmluvnej ceny a akceptovanú zmluvnú cenu navrhol na základe zohľadnenia všetkých
údajov podľa podčlánku 4.10. Uvedené samozrejme platí nielen pre práce vykonané na základe
pôvodnej zmluvy, ale aj pre práce vykonané na základe pokynov na zmenu vydaných stavebným
dozorom v zmysle čl. 13 zmluvných podmienok FIDIC.

17. Súd prvej inštancie mal za preukázané, žalobcom uplatňovaný nárok č. 1 predstavoval nárok
na zaplatenie ceny prác, ktoré spočívali v zriadení trvale pružnej zálievky medzi živičným krytom
vozovky a monolitickým betónovým odvodňovacím žľabom. Podľa žalobcu nebolo možné potrebu
zriadenia trvale pružnej zálievky predpokladať pri predkladaní jeho ponuky žalovanému za účelom
uzatvorenia zmluvy o dielo. Potrebu realizácie trvale pružnej zálievky medzi živičným krytom vozovky
a monolitickým betónovým odvodňovacím žľabom pri predkladaní cenovej ponuky skutočne nebolo
možné predpokladať, nakoľko pôvodne mal byť odvodňovací žľab vyhotovený z prefabrikovaných
dielcov uložených do lôžka z betónu prostého. Podľa žalobcu potreba zhotovenia trvale pružnej zálievky
vyplynula z pokynov stavebného dozoru na pravidelných týždenných pracovných poradách, ktoré sa
uskutočnili v dňoch 13.10.2009, 20.10.2009, 3.11.2009 a 24.11.2009. S uvedeným skutkovým tvrdením
sa však súd prvej inštancie nestotožnil, nakoľko tieto nenachádzajú oporu v zistenom skutkovom stave.
Odhliadnuc od skutočnosti, že stavebný dozor v súlade s čl. 3 zmluvných podmienok FIDIC nebol
oprávnený zadávať žalobcovi práce naviac, potreba vykonania trvale pružnej zálievky bola vyvolaná
zmenou technického riešenia výstavby odvodňovacieho žľabu. V tomto prípade išlo iba o zmenu
technického riešenia vyhotovenia samotného žľabu, ktoré stavebný dozoru odsúhlasil listom zo dňa
29.4.2009. Túto zmenu stavebný dozor odsúhlasil iba za predpokladu, že cena nebude väčšia ako
bola cena prefabrikovaného žľabu. Stavebný dozor žalobcu ako zhotoviteľa výslovne upozornil na



skutočnosť, že takáto zmena technického riešenie si okrem iného vyžiada aj vykonanie zálievky medzi
žľabom a konštrukciou vozovky. Stavebný dozor ďalej súhlasil so zaradením novej položky č. 935 94
(Monolitický žľab) do rozpočtu a zároveň uviedol, že do tejto položky musia byť zahrnuté aj všetky
práce, ktoré si zmena technického riešenia vyžiada a to vrátane zriadenia zálievky. Žalobca teda po
celý čas zhotovovania predmetnej časti diela si bol vedomý skutočnosti, že stavebný a autorský dozor
neudelil súhlas s navyšovaním nákladov diela. V prípade, ak by túto skutočnosť oznámil stavebnému
dozoru, že nie je schopný vykonať zmenu prefabrikovaného žľabu za monolitický bez dopadu na zmluvnú
cenu pred realizáciou týchto prác, stavebný dozor žalovaného by mohol prehodnotiť svoj pokyn a
tento zrušiť. Ak stavebný dozor nesúhlasil so zaradením novej položky, ktorá by pokrývala náklady
na zriadenie dilatačnej špáry vyplnenej dilatačným tmelom (zriadenie trvale pružnej zálievky), nakoľko
tieto náklady už boli súčasťou položky č. 935 94, postupoval v súlade s uzatvorenou zmluvou ako
aj zmluvnými podmienkami FIDIC. Preambula dokumentácie na ponuku, ktorá tvorí súčasť zmluvy
o dielo a jej ustanovenia sú v súlade s jej podčlánkom 1.1 záväzné pre celú stavbu, ustanovuje v
podčlánku 1.4, že v cene jednotlivých položiek majú byť zahrnuté aj všetky náklady spojené so splnením
predmetu obstarávania a zmluvných podmienok, t.j. všetky práce, dodanie a dovoz zabudovaných
materiálov, dodanie, dovoz a odvoz pomocných materiálov a konštrukcii, všetky drobné a pomocné
práce (napr. spevnené plochy, lešenia, žeriavové a zavážacie dráhy, montážne zariadenia, vozík pre
betonáž sekundového ostenia, výkop a zabetónovanie zvislých dopravných značiek včítane stĺpikov a
pod. okrem zariadenia staveniska), drobné a pomocné materiály, dozor a kontrola zhotoviteľa, dozor a
kontrolu správcov cudzích zariadení, materiály, montáž, údržba, režijné náklady, dane a clá, ako aj všetky
všeobecné riziká, záväzky, náklady na údržbu v záručnej lehote a povinnosti popísané resp. zahrnuté
v zmluve o dielo, ako aj požadované úkony, služby a záväzky podľa dokladov uvedených v bode 1.2,
pokiaľ nie sú uvedené v inej položke. Ak žalobca zistil, že na niektoré práce nie je samostatná položka,
mal náklady na ich vykonanie zahrnúť do cien súvisiacich položiek. Žalobcovi teda zrealizovaním trvale
pružnej zálievky medzi asfaltovým krytom vozovky a odvodňovacím žľabom nevznikol nárok na úhradu
akýchkoľvek ďalších nákladov a ani nebol oprávnený dožadovať

18. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že k nároku č. 2 žalobca uviedol, že tento nárok mu mal
vzniknúť pri realizácii jednostranných oceľových zvodidiel so stupňom zachytenia H2 pre stredný deliaci
pás cesty. K zmene malo dôjsť na základe spresnených pokynov autorského dozoru, ktorý bol na to
vyzvaný stavebným dozorom, ako aj na základe požiadaviek Prezídia Policajného zboru a budúceho
správcu stavby pred uvedením diela do užívania. Žalobca ako zhotoviteľ mal pri príprave svojej ponuky
(t.j. najmä pri jej oceňovaní) vychádzať nielen z projektu objednávateľa, ale aj zo všeobecne záväzných
právnych predpisov účinných v čase predkladania ponuky. Povinnosť žalobcu ako zhotoviteľa zohľadniť
pri predkladaní svojej ponuky aj príslušné technické normy účinné v čase predloženia ponuky bola
navyše uvedená aj vo zväzku 2 súťažných podkladov. V čase predkladania ponúk diela bol účinný
technický predpis č. 1/2005 zvodidlá na pozemných komunikáciách. Žalobca bol teda povinný zohľadniť
tento predpis už pri predkladaní svojej ponuky. V priebehu realizácie diela k zmene tohto technického
predpisu neprišlo. V prípade nároku č. 2 tak nemožno hovoriť o nároku na úpravu ceny v zmysle čl. 13.7
všeobecných zmluvných podmienok FIDIC. Pokiaľ sa žalobca domnieval, že v súlade s požiadavkou
uplatňovania aktuálnych technických predpisov a noriem je potrebné oceniť iný druh zvodidla ako ten,
ktorý vyplýval zo súťažných podkladov, resp. pokiaľ mu nebolo zrejmé aký typ zvodidla je potrebné
oceňovať mal v procese predkladania ponúk požiadať žalovaného otázkou o vysvetlenie súťažných
podkladov. Žalobca túto možnosť využil, avšak žiadna z jeho otázok sa technických požiadaviek na
úroveň zadržania pri cestných zvodidlách tak, ako to urobil v prípade mostných zvodidiel v otázke č.
47 netýkala. Zo zisteného skutkového stavu tak vyplýva, že žalobca oceňoval cestné zvodidlá podľa
neaktuálnej právnej úpravy, teda v rozpore so súťažnými podkladmi. Nakoľko zmluvné podmienky FIDIC,
ktorých právnemu režimu bol vzťah medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom
podriadený, zakotvujú právnu domnienku o správnosti zmluvnej ceny, súd prvej inštancie považoval aj
žalobcov nárok č. 2 za nedôvodný. Žaloba neocenil zvodidlá v cenovej ponuke spôsobom určeným v
zmluve, pričom následky za takto nesprávne určenú cenu musí znášať sám a nemôže ich prenášať
uplatňovaním ďalších dodatočných platieb na objednávateľa. Nemožno opomenúť ani skutočnosť,
že K.. F. Y., ktorý u žalobcu vykonával funkciu riaditeľa predmetnej stavby v liste zo dňa 4.5.2010
prehlásil, že pri realizácii stavebného objektu SO 101, podľa navrhovanej zmeny technického riešenia
nedôjde k zvýšeniu nákladov na ostatných stavebných objektoch, mimo objektov výslovne uvedených v
predkladanom návrhu. Táto zmena nebude mať vplyv na termín ukončenia stavby.



19. Nárokom označovaným ako nárok č. 3 sa žalobca domáhal úhrady ceny prác spočívajúcich v
realizácii podpornej skruže na podoprenie trámov nosnej konštrukcie mosta v objekte SO 209. Aj k
tomuto nároku žalobca uviedol, že zriadenie ťažkého oceľového lešenia v objekte SO 209 nebolo
žalobcom zohľadnené pri predkladaní dokumentácie na ponuku, resp. dokumentácie na realizáciu
stavby z dôvodu, že na základe zadania a predloženej dokumentácie zo strany žalovaného nemohol
žalobca v danom čase predpokladať, ani pri vynaložení odbornej starostlivosti, potrebu vyhotovenia
podpornej skruže. Skutočnosť, že nemohol predpokladať potrebu vyhotovenia ťažkej skruže vyvodzoval
žalobca z toho, že vo výkaze výmer tvoriacom dokumentačné podklady pre vypracovanie ponuky
jednotlivými uchádzačmi pri verejnom obstarávaní nebolo vyhotovenie podpornej kovovej konštrukcie
uvedené ako samostatná položka. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobcov výklad je v rozpore
práve s ustanoveniami zmluvných podmienok FIDIC, ktoré predpokladajú, že zhotoviteľ je skúseným
zhotoviteľom. Žalobca ako zhotoviteľ bol nepochybne schopný a spôsobilý na základe predloženej
projektovej dokumentácie mostu správne určiť práce potrebné na jeho zhotovenie a následne rozsah
a charakter týchto prác zohľadniť vo svojej cenovej ponuke, vrátane ceny pomocných konštrukcií
potrebných pri samotnej výstavbe. Skutočnosť, že pomocné kovové konštrukcie neboli uvedené vo
výkaze výmer, neznamená, že ich vyhotovenie je možné považovať za vykonanie nadpráce, pri ktorej by
mal mať žalobca právo na zaradenie novej položky do výkazu výmer, jej ocenenie a následne uhradenie
týchto prác. Žalobca si pri predkladaní samotnej ponuky do verejnej súťaže, ako aj pri predkladaní
ponuky musel byť vedomý toho, aké práce je potrebné pri zhotovovaní objektu SO 209 vykonať a tieto
mal aj všetky zahrnúť do svojej cenovej ponuky. Nie je predstaviteľné, aby žalobca stanovoval ceny prác
v ponuke bez toho, aby sa zamyslel na tým aké práce pri zhotovení diela bude musieť vykonať. FIDIC
zmluvné podmienky vychádzajú z domnienky, že zhotoviteľ sa uistil ohľadom správnosti a primeranosti
zmluvnej ceny a stanovil zmluvnú cenu na základe všetkých dôležitých údajov, ako aj domnienku,
že objednávateľ mu tieto údaje poskytol. Vo všeobecnosti si v zmysle FIDIC zmluvných podmienok
spôsob vykonávania jednotlivých prác volí zhotoviteľ. V zmysle Červenej knihy FIDIC zhotoviteľ
navrhuje technický postup zhotovovania diela podľa projektu trvalého diela dodaného objednávateľom.
Objednávateľ môže (ale nemusí) v poskytnutej projektovej dokumentácii určiť pri jednotlivých objektoch
aj technologický postup ich zhotovenia. V prípade, ak žalovaný nezahrnul do výkazu výmer predmetného
mostu, označeného ako objekt SO 209, vybudovanie dočasných podporných konštrukcií, neznamená
to, že by práce s nimi súvisiace mohli byť považované za nadpráce. Uvedené je zrejmé aj z čl.
12.2 všeobecných zmluvných podmienok FIDIC, z ktorého jednoznačne vyplýva, že aj tzv. meranie
vychádza zo skutočného množstva každej položky trvalého diela. Nebolo povinnosťou žalovaného
uviesť do výkazu výmer úplne všetky práce súvisiace s vybudovaním diela. V prípade ak v tomto výkaze
zhotovenie podpornej konštrukcie nefigurovalo ako samostatná položka, neznamená to, že žalobca tieto
práce nemohol predpokladať. Tieto práce, ktoré boli iba prácami pomocným vo vzťahu k trvalému dielu
(mostu SO 209), mal žalobca v súlade ustanovením podčlánku 1.4 dokumentácie na ponuku zahrnúť
do ceny iných položiek.

20. Žalobca (resp. jeho subdodávateľ) v priebehu výstavby navrhol zmenu technického riešenia nosnej
konštrukcie nosnej konštrukcie objektu 209, teda zmenu samotného projektu predmetnej časti diela.
V návrhu na zmenu označenom ako ZPV 209-01 bolo uvedené, že „zmena spočíva v zmene nosnej
konštrukcie mosta“. Dĺžka mosta, rozpätie polí ako i šírkové usporiadanie na moste zostáva nezmenené
podľa pôvodnej PD. Taktiež spodná stavba - jej tvar a spôsob založenia zostáva identicky v zmysle
pôvodného projektu. Žalobca uviedol, že realizáciou tohto návrhu dôjde k finančnej úspore, ktorá bola
predbežne vyčíslená na sumu 1.388.693,09 Sk. Z takýchto údajov sa vychádzalo aj pri schvaľovaní
zmeny technického riešenia mostov. Žalobca do vyčíslenia nákladov na realizáciu objektu SO 209 v
zmysle ustanovení zmluvy o dielo mohol a mal zahrnúť aj náklady na zhotovenie podporného lešenia
z kovu, teda prác súvisiacich s realizáciou samotného objektu SO 209. Náklady vrátane nákladov na
dočasne podporné konštrukcie mal zahrnúť do ostatných položiek tak, aby žalovaný, resp. stavebný
dozor mohli posúdiť skutočnú celkovú výšku nákladov a skutočný dopad navrhovanej zmeny na výslednú
celkovú cenu diela. Nakoľko žalobca tak neučinil a zmena bola schválená aj na základe rozpočtu a
výslednej ceny diela, nemožno túto ďalej navyšovať o náklady na zhotovenie pomocnej podpornej
konštrukcie, ktorá sama o sebe nie je súčasťou trvalého diela v zmysle čl. 1.1.5.7., ale slúži iba na
jeho realizáciu. Žalobcovi teda nárok na úhradu vyhotovenia pomocných kovových konštrukcií - skruží
nepatril.

21. Súd prvej inštancie sa stotožnil so skutkovým tvrdením žalobcu o tom, že uzatvorená zmluva o
dielo predstavovala, tzv. meranú zmluvu, v ktorej nároky žalobcu ako objednávateľa na úhradu ceny



diela zodpovedajú rozsahu skutočne vykonaných prác. Tento nárok však vzniká iba vo vzťahu k prácam
podľa zmluvy o dielo a vo výške stanovenej zmluvou o dielo. Princíp meranej zmluvy podľa zmluvných
podmienok FIDIC je obdobou zmluvy, v ktorej je cena diela určená podľa rozpočtu, pri ktorom sa
nezaručuje jeho úplnosť. Zmluvné podmienky FIDIC rovnako ako aj Obchodný zákonník upravujú
podmienky za akých sa môže zhotoviteľ domáhať zaplatenia dodatočnej ceny diela, t.j. navýšenia ceny
diela, resp. úhrady prác, ktoré neboli zahrnuté v pôvodnej zmluve. Podľa podčlánku 20.1 zmluvných
podmienok FIDIC bola žalobca ako zhotoviteľ povinný, v prípade ak sa domnieval, že mu vznikol nárok
na úhradu dodatočnej platby, oznámiť túto skutočnosť stavebnému dozoru a to v lehote 28 dní odo dňa,
kedy sa o dozvedel alebo mohol dozvedieť o vzniku udalosti alebo okolností, ktoré by tento jeho nárok
mohli zakladať. Citované ustanovenie všeobecných zmluvných podmienok zároveň vo svojom druhom
odstavci určuje ako sankciu za nedodržanie tejto 28 dňovej lehoty zánik nároku zhotoviteľa na dodatočnú
platbu. Práve na túto skutočnosť poukazovala vo svojej obrane aj žalovaná strana, ktorá poukazovala
na skutočnosť, že žalobca túto lehotu ani pri jednom z ním uplatnených nárokov, čím mu zanikol aj nárok
na úhradu dodatočných platieb. Žalobca taktiež nepopieral, že si svoje nároky v lehote a spôsobom
stanoveným v predmetnom ustanovení zmluvných podmienok FIDIC neuplatnil, avšak uvádzal, že na
jeho nároky sa podčlánok 20.1 zmluvných podmienok nevzťahuje. Tento argument žalobcu je v priamom
rozpore so znením podčlánku 20.1, v zmysle ktorého sa mechanizmus uplatnenia dodatočných nárokov
vzťahuje na dodatočné platby uplatňované podľa akéhokoľvek článku všeobecných podmienok, teda aj
na úhrady prác, ktorých potreba vyšla najavo v priebehu realizácie diela, tak na úhradu prác, ktorých
potreba vyplynula z pokynov na zmenu ako aj na dodatočné platby z titulu výdavkov spojených so
zmenou právnych predpisov, resp. noriem pre výstavbu.

22. Žalobca ďalej vo svojom vyjadrení, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 29.1.2018
uviedol, že o všetkých vplyvoch zmien diela na dohodnutú cenu diela so žalovaným komunikoval a
uplatňovanie ustanovení tohto podčlánku žalovaným predstavuje podľa žalobcu striktný formalizmus,
pričom dovolávanie sa tohto formalizmu žalovaným považoval za zneužitie práva. Súd prvej inštancie
konštatoval, že zmluvné podmienky FIDIC boli vydané Medzinárodnou organizáciou konzultačných
inžinierov, sú celosvetovo uznávané a užívané najmä pri stavbách väčšieho rozsahu, líniové stavby
nevynímajúc. Pri žiadnom zo zmluvných ustanovení všeobecných zmluvných podmienok FIDIC
upravujúcich spôsob a lehoty objednávateľa na uplatnenie jeho nároku na dodatočnú platbu nie je
možné konštatovať, že tieto by boli v rozpore s kogentnými ustanoveniami slovenského právneho
poriadku, pričom pokiaľ ide o lehotu, v ktorej si zhotoviteľ musí uplatniť svoje nároky, sú tieto
podmienky benevolentnejšie ako ustanovenia Obchodného zákonníka. Zmluvné podmienky FIDIC
sú často používané pri stavbách financovaných z verejných zdrojov. Dôvodom je práve možnosť
objednávateľa kontrolovať výslednú cenu diela a to aj prostredníctvom mechanizmov vymedzených v čl.
20 týchto podmienok. Konanie žalovaného, ktorý dodržanie týchto podmienok vyžaduje a dovoláva sa
preklúzie žalobcom uplatnených nárokov v dôsledku ich nesplnenia, nemožno považovať za konanie,
ktoré by bolo zneužitím práva. Na preklúziu práva súd musí prihliadať z úradnej povinnosti bez ohľadu
na to, či bola v tomto smere vznesená námietka jednou zo strán sporu alebo nie. Naopak za konanie v
rozpore so zmluvou ako aj právnym poriadkom je potrebné považovať konanie žalobcu, ktorý tak, ako
to vyplýva z vykonaného dokazovania, pred realizáciou zmien spočívajúcich vo vybudovaní betónového
žľabu, pred realizáciou objektu SO 209 so zmenenými nosným konštrukciami, ba dokonca aj pred
inštaláciou nových zvodidiel vyhlásil, že realizácia týchto prác (zmien) nebude mať vplyv na konečnú
cenu diela (u stavby SO 209 malo dôjsť dokonca k úspore) a následne po ich realizácii sa začal domáhať
nárokov na dodatočné platby. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s tvrdením žalujúcej strany, že
nároky na dodatočné platby boli uplatnené včas u žalovaného, nakoľko takéto tvrdenie nenachádza
oporu v zistenom skutkovom stave. Požiadavku na zmenu technického riešenia odvodňovacieho žľabu
vzniesol žalobca ako zhotoviteľ listom z 2.4.2009. Nové technické riešenie odvodňovacieho žľabu
bolo stavebným dozorom žalovaného schválené listom zo dňa 29.4.2009. Stavebný dozor v tomto
liste zároveň zmenu technického riešenia schválil, iba za podmienky, že toto náklady na realizáciu
monolitického žľabu nezvýši, pričom okrem iného upozornil žalobcu aj na potrebu zriadenia pružnej
zálievky medzi žľabom konštrukciou vozovky. Už deň schválenia zmeny technického riešenia je nutné
považovať za deň, kedy žalobca ako zhotoviteľ mohol vedieť o tom, aké ďalšie práce a náklady (vrátane
zriadenia pružnej zálievky) si táto zmena vyžiada oproti pôvodnému rozpočtu. Už deň schválenia
zmeny technického riešenia je preto potrebné považovať aj za začiatok plynutia subjektívnej 28 dňovej
lehoty, v ktorej si mal žalobca uplatniť svoj nárok na dodatočnú platbu v zmysle podčlánku 20.1
zmluvných podmienok FIDIC. Ak žalobca nesúhlasil s podmienkou stavebného dozoru, aby cena
nového technického riešenia žľabu nepresiahla pôvodnú, mal na túto skutočnosť stavebný dozor



upozorniť tak, aby stavebný dozor mohol svoj pokyn zmeniť, prípadne zrušiť. Žalobca podľa údajov
v stavebnom denníku začal vykonávať realizáciu monolitického žľabu až v druhej polovici júna 2009,
teda približne dva mesiace potom, ako stavebný dozor listom zo dňa 29.4.2009 stanovil podmienku, že
realizácia monolitického žľabu nesmie mať dopad na dohodnutú zmluvnú cenu diela a až následne po
realizácii si uplatnil nárok na dodatočnú platbu.

23. Prvoinštančný súd konštatoval, že pri nároku zhotoviteľa na uhradenie dodatočných nákladov, ktoré
mu vznikli v súvislosti so zmenou zvodidiel bol žalobca povinný postupovať pri ich uplatňovaní tohto
nároku v zmysle podčlánku 20.1 všeobecných zmluvných podmienok FIDIC. Aj v tomto prípade bol
žalobca povinný uplatniť si nárok v lehote 28 dní odo dňa kedy sa dozvedel, resp. mohol dozvedieť o
tom, že v súvislosti so zmenou zvodidiel môže dôjsť k navýšeniu nákladov na zhotovenie tejto časti diela.
Druh zvodidiel, ktoré majú byť pri výstavbe použité musel byť žalobcovi známy už v roku 2008 a mal
byť zohľadnený už pri určovaní ceny diela. Napriek uvedenému si svoj nárok na dodatočnú platbu opäť
uplatnil až po realizácii samotných prác a teda v rozpore s podčlánkom 20.1 všeobecných zmluvných
podmienok FIDIC. Žalobca si aj svoj nárok označovaný ako nárok č. 3 neuplatnil u žalovaného v lehote a
spôsobom určeným v podčlánku 20.1 všeobecných zmluvných podmienok FIDIC. Tak ako to vyplýva zo
vzájomnej e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným aj v tomto prípade požiadal žalobca o
zaradenie novej položky do výkazu výmer až potom, ako boli tieto práce realizované a to nielen vrátane
ich montáže, ale aj vrátane ich demontáže.

24. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu uvedenou v jeho vyjadrení zo dňa
29.1.2018. Žalobca v tomto vyjadrení uviedol, že uchádzač bol viazaný elektronickým výkazom výmer,
ktorý bol sprístupnený a každý uchádzač bol povinný vypĺňať ho elektronicky, pričom jednotlivé
bunky boli zabezpečené proti prepisom. Každý uchádzač mohol vpísať jednotkové ceny. Systém
vkladania jednotkových cien nedovoľoval vložiť do výkazu výmer inú vhodnú jednotkovú cenu, ktorá by
zodpovedala charakteru a podmienkam vykonávania príslušných prác jednotlivej položky. Žalovaným
pripravený formulár bol nastavený tak, že po vložení jednotkovej ceny do jednej položky sa táto cena
automaticky zobrazila aj v ostatných položkách s rovnakým kódom, čo znemožňovalo zahrnúť do cien
jednotlivých položiek cenu takých prác, na ktoré nebola samostatná položka. Uvedená skutočnosť, je z
hľadiska právneho posúdenia sporu irelevantná. Je logické predpokladať, že cena za rovnaké práce v
rovnakom mieste a čase bude rovnaká. Je logické predpokladať, že v prípade, ak pre vykonanie prác
označených určitou konkrétnou položkou je potrebné vykonať aj ďalšie práce, pre ktoré samostatná
položka nebola uvedená, tieto práce bude potrebné vykonať v prípade všetkých prác s rovnakou
položkou (napr. v prípade stavby mostov je možné predpokladať, že v priebehu výstavby rovnakých
nosných konštrukcií, bude v priebehu výstavby nutné tieto podoprieť rovnakými dočasnými podperami).
V prípade, ak existovali objektívne dôvody, prečo boli náklady na vykonanie rovnakých prác, rovnakého
druhu na celej stavbe rôzne, mohol žalobca cenu týchto prác vo svojej ponuke buď spriemerovať alebo
mohol dať žalovanému ako obstarávateľovi otázku ohľadom technického riešenia takejto situácie. Pokiaľ
tak žalobca ako zhotoviteľ neurobil, ním predloženú cenu jednotlivých položiek je potrebné považovať
za cenu, ktorá zahŕňa všetky práce a náklady s ňou súvisiace.

25. Záverom súd prvej inštancie uzavrel, že v prípade všetkých troch nárokov žalobca vedel o tom,
že neboli akceptované jeho návrhy na zvýšenie ceny diela. Pokiaľ v takejto situácii namiesto postupu
podľa čl. 13.1 všeobecných zmluvných podmienok nepodal stavebnému dozoru príslušné oznámenie a
nepožiadal ho o zrušenie pokynu, boli pre žalobcu pokyny stavebného dozoru záväzné a to vrátane toho,
že cena prác realizovaná na ich základe, nebude mať vplyv na celkovú cenu diela. Žalobca tak na jednej
strane v zmysle zmluvných podmienok FIDIC akceptoval podmienku stavebného dozoru, v zmysle ktorej
si musel byť vedomý, že nebude mať nárok na ďalšie dodatočné platby, na druhej strane po realizácii
prác, teda v čase keď stavebný dozor už nemohol korigovať svoje rozhodnutia, si tento nárok uplatnil.

26. Právne súd prvej inštancie oprel svoje rozhodnutie o ustanovenia § 273 ods. 1, § 536 ods. 1, § 536
ods. 3, § 546 ods. 1, § 547 ods. 1, 2, 3, 4, 6, § 549 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka.

27. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 2 CSP
podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko
mal žalovaný v konaní plný úspech, súd prvej inštancie priznal žalovanému náhradu trov konania proti
neúspešnému žalobcovi.



28. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia §
365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Žalobca žiadal odvolací súd, aby zmenil výrok rozsudku súdu prvej inštancie
tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 982.787,10 eur spolu s 3,5 % úrokom z
omeškania denne zo sumy 982.787,10 eur odo dňa podania žaloby do zaplatenia, a to v lehote troch
(3) dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

29. Žalobca podaným odvolaním napádal rozsudok súdu prvej inštancie len v rozsahu, ktorý sa
týka nároku žalobcu č. 2, t.j. nároku na uhradenie zvýšených nákladov za realizáciu jednostranných
oceľových zvodidiel so stupňom zachytenia H2 spolu s výrokom o priznaní trov konania žalobcovi
v celom rozsahu. Žalobca v podanom odvolaní uviedol pri nároku č. 2 opäť tú istú argumentáciu,
ako aj pred súdom prvej inštancie, a to, že nebol viazaný prekluzívnou lehotou 28 dní v zmysle
uvedeného podčlánku 20.1 červenej knihy FIDIC. Podľa jeho názoru, stavebný dozor si musí byť vedomý
toho, že vždy keď dá zhotoviteľovi pokyn na zmenu, môže mať takýto pokyn vplyv na cenu diela. V
podanom odvolaní žalobca poukázal na ust. § 9 ods. 1 zák.č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní
v znení platnom a účinnom k 30.6.2008 (ďalej len „ZVO“). V tejto súvislosti upriamil pozornosť na
ust. § 34 ods. 1 ZVO a to konkrétne na skutočnosť, čo majú obsahovať súťažné podklady a v
zmysle ods. 1 tohto paragrafu písm. b) zdôraznil, že technické požiadavky sa musia určiť tak, aby
boli zrejmé všetky podmienky a okolnosti dôležité na vypracovanie ponuky. S poukazom na ust. § 50
ods. 4 a § 51 ods. 3 ZVO podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že za obsah súťažných podkladov,
za zadávaciu dokumentáciu zodpovedá verejný obstarávateľ, ktorý bol v danom prípade žalovaný. V
zmysle ust. podčlánku 17.3 písm. g) zmluvných podmienok FIDIC - červená kniha bola projektová
dokumentácia každej časti stavby vypracovaná zamestnancami objednávateľa alebo inými osobami, za
ktoré je zodpovedný objednávateľ, t.j. je rizikom objednávateľa a teda v danom prípade žalovaného.
Súčasne žalobca v odvolaní poukázal aj na dôsledky rizík žalovaného ako objednávateľa v zmysle
podčlánku 17.4 zmluvných podmienok FIDIC a dodal, že ak zákon ukladá verejnému obstarávateľovi
povinnosť zodpovedať za správnosť a úplnosť zadávacej dokumentácie a súčasne dáva tento zákon
záujemcovi právo žiadať o vysvetlenie informácii potrebných na vypracovanie ponuky, nemôže byť
na ťarchu záujemcu, ak verejnému obstarávateľovi nepoloží otázku smerujúcu k zisteniu správnosti
alebo úplnosti zadávajúcej dokumentácie. V takom prípade by dochádzalo k protiprávnemu prenosu
zákonnej zodpovednosti verejného obstarávateľa za správnosť a úplnosť zadávacej dokumentácie na
záujemcu. Podľa názoru žalobcu, ak nebolo jednostranné zvodidlo JSNH4 so stupňom zadržania H2
certifikované v čase predkladania ponúk záujemcami, toto zvodidlo neexistovalo, keďže neexistovalo
nemalo stanovenú ani cenu, ktorú by mohol žalobca žalovanému prezentovať. Z tohto dôvodu časť
predmetu diela nebolo možné oceniť. V zmysle podčlánku 17.3 písm. g) zmluvných dojednaní FIDIC
bola táto časť diela rizikom žalovaného ako objednávateľa, ktorý zodpovedá za správnosť a úplnosť
zadávajúcej dokumentácie požadujúcej zapracovanie takéhoto materiálu do diela. Vznikla tak situácia,
kedy v rámci zadávajúcej dokumentácie neexistovala jasná a určitá požiadavka na to, aký typ zvodidla
sa mal použiť. Za takúto nejasnosť nie je možné brať na zodpovednosť zhotoviteľa, pretože len investor
je ten, kto vznáša požiadavky na výsledné dielo. Táto nejasnosť teda musela byť riešená až v rámci
realizácie diela so žalobcom v rámci procesu zmien počas zhotovovania diela. Ďalej žalobca dodal,
že napriek tomu, že z vykonaného dokazovania prvoinštančným súdom vyplýva, že medzi žalobcom a
žalovaným došlo zápisom č. 19/2009 zo dňa 12.8.2009 k uzatvoreniu dohody o agregovanej položke,
ktorá mala sa stať súčasťou celkového diela a o jednotkovej cene tejto agregovanej položky č. 911 33.11
-zvodidlo oceľové cestné JSNH4/H2, súd zamietol žalobcov nárok č. 2 z dôvodu prekludovania tohto
nároku. Dohoda o vyššie uvedenej agregovanej položke má podľa žalobcu charakter dohody o zmene
obsahu právneho záväzku v zmysle ust. § 516 Občianskeho zákonníka. Ďalej žalobca namietal, že súd
prvej inštancie nesprávne interpretoval ustanovenie podčlánku 20.1 (požiadavky zhotoviteľa), keďže
podľa jeho názoru pojem „Podmienky“ (t.j. pojem definovaný podčlánku 1.1 FIDIC-u) zahŕňa ako zmluvné
dojednania FIDIC tak aj zvláštne zmluvné podmienky, príp. samotná zmluva o dielo by mala referovať
na použitie predmetného podčlánku 20.1. V odvolaní presne uviedol, ktoré ustanovenia zmluvy a
zvláštnych zmluvných podmienok a zmluvných podmienok FIDIC-u odkazujú na použitie podčlánku 20.1
a ktoré vymenoval v odvolaní. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca dospel k záveru, že je nesprávny
názor súdu prvej inštancie, že žalobca mal postupovať podľa podčlánku 20.1 ,avšak mal postupovať
podľa podčlánku 13.1 (Právo na zmenu) zmluvných dojednaní FIDIC. Záverom žalobca dodal, že v
rámci realizácie diela takého rozsahu akým bolo zhotovenie rýchlostnej cesty R1 Žarnovica - Šášovské
Podhradie, I. etapa dochádza k postupným zmenám a k upresneniam a špecifikácii. Zadávacia



dokumentácia nie je nikdy vypracovaná v takom detailom rozsahu, aby mohlo byť podľa nej dielo presne
zhotovené. Zadávacia dokumentácia obsahuje projektovú dokumentáciu diela v rozsahu pre vydanie
stavebného povolenia v zmysle § 58 ods. 1 zák.č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) a v zmysle § 8 ods. 2 písm. b) vyhlášky
MŽP SR č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. Tvorba
dokumentácie pre realizáciu stavby sa tiahne celou dobou zhotovovaného diela a teda prirodzene
jej vypracovanie trvá oveľa dlhšie ako 28 dní. Práve pri tvorbe dokumentácie pre realizáciu stavby
dochádza často k zisteniam, že napr. chýbajú určité položky v súpise prác, ktoré obsahuje zadávacia
dokumentácia, príp. táto obsahuje chyby a v zmysle podčlánku 17.3, ktoré riziko znáša objednávateľ, t.j.
žalovaný. Chybné položky zadávacej dokumentácie sa po prejednaní a odsúhlasení zmluvnými stranami
stanú súčasťou dokumentácie pre realizáciu stavby. Odstraňovanie chýb zadávacej dokumentácie teda
nepredstavuje a vzhľadom na svoju podstatu ani nemôže predstavovať požiadavky zhotoviteľa, na ktoré
sa má aplikovať podčlánok 20.1 (Požiadavky zhotoviteľa). Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobca má za
to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
ako aj rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím podľa
jeho názoru sú dané zákonné odvolacie dôvody vyššie uvedené.

30. Písomným podaním zo dňa 2.5.2018 sa k odvolaniu žalobcu vyjadril žalovaný a uviedol, že má za
to, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s tvrdeniami žalobcu, žalovaného, ako aj predloženými
listinnými dôkazmi. Podľa vyjadrenia žalovaného súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a
vec správne právne posúdil.

31. Žalovaný v podanom vyjadrení zdôraznil, že časť obsahu zmluvy uzavretej medzi stranami sporu
bola určená v súlade s § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka prostredníctvom všeobecných zmluvných
podmienok (červená kniha FIDIC) a zvláštnych zmluvných podmienok (neoddeliteľná súčasť zmluvy
tvoriaca jej prílohu), ktoré menili a dopĺňali všeobecné zmluvné podmienky. Cena diela bola dohodnutá
v čl. 5 v sume 1.856.523.927,- Sk. K tejto zmluve boli uzatvorené tri (3) dodatky, ktorými došlo k
úprave sídla účastníkov a ceny diela na sumu 66.225.610,79 eur. Ďalej uviedol, že červenú knihu FIDIC
je jednoznačne možné považovať za obchodné podmienky v zmysle § 273 Obchodného zákonníka.
Žalobcom uplatňované nároky č. 1, č. 2 a č. 3 mali povahu nároku na zaplatenie prác vykonávaných
na základe pokynov na zmenu vydaných stavebným dozorom, ktorých úhrada by sa inak spravovala
ust. § 547, resp. § 549 Obchodného zákonníka. Ustanovenia červenej knihy FIDIC upravujú nároky
zhotoviteľa na zvýšenie ceny diela, resp. na úhradu prác nezahrnutých do pôvodného rozpočtu. Červená
kniha FIDIC v podčlánku 4.10 zakotvuje vyvrátiteľnú právnu domnienku, že zhotoviteľ sa uistil ohľadom
správnosti a primeranosti zmluvnej ceny a stanovil zmluvnú cenu na základe údajov, interpretácii
potrebných informácii, prehliadok, skúšok a uistení ohľadom všetkých závažných záležitosti, na ktoré sa
odvoláva. Žalovaný tvrdil, že súd prvej inštancie sa na str. 14 bod 49 rozsudku zo dňa 7.2.2018 detailným
spôsobom zaoberal výkladom podčlánku 4.10 červenej knihy FIDIC.

32. Žalovaný ďalej uviedol, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že v prípade všetkých troch
nárokov žalobca vedel o tom, že neboli akceptované jeho návrhy na zvýšenie ceny diela. Pokiaľ
žalobca v takejto situácii namiesto postupu podľa čl. 13.1 všeobecných zmluvných podmienok nepodal
stavebnému dozoru príslušné oznámenie a nepožiadal ho o zrušenie pokynu, boli pre žalobcu pokyny
stavebného dozoru záväzné a to vrátane toho, že cena prác realizovaná na ich základe nebude mať vplyv
na celkovú cenu diela. Žalobca tak na jednej strane v zmysle zmluvných podmienok FIDIC akceptoval
podmienku stavebného dozoru, v zmysle ktorej si musel byť vedomý, že nebude mať nárok na ďalšie
dodatočné platby, na druhej strane po realizácii prác, teda v čase keď stavebný dozor už nemohol
korigovať svoje rozhodnutia, si tento nárok uplatnil. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 7.2.2018, sp.zn. 26Cb/217/2013 potvrdil ako vecne
správny a priznal žalovanému trovy odvolacieho konania.

33. Písomným podaním zo dňa 21.5.2018 sa k vyjadreniu žalovaného zo dňa 2.5.2018 vyjadril žalobca.
Žalobca stručne uviedol, že vyjadrenie k nárokom č. 1 a 3 žalobcu je nadbytočné, keďže v týchto častiach
žalobca prvoinštančný rozsudok nenapáda. Žalobca napadol odvolaním len nárok č. 2, t.j. sumu vo
výške 982.787,10 eur spolu s prísl. Žalobca v podanom vyjadrení poukazuje na ustanovenie podčlánku
20.1 VZP (nároky zhotoviteľa), podčlánok 13 VZP (zmeny a úpravy). Žalobca ďalej poukázal na tú
skutočnosť, že žalovaný v čase vyhlásenia verejného obstarávania musel a mal vedieť s ohľadom na
jeho podnikateľskú činnosť, ktorú v tom čase vykonával, že výrobok, ktorého dodanie od uchádzačov



požaduje, t.j. zvodidlá JSNH4 s úrovňou zadržania H2 neexistuje. Žalobca poukázal v podanom
vyjadrení na podčlánok 12 VZP (meranie a oceňovanie), v kontexte podčlánku 13.5 VZP (predbežné
sumy), ako aj na ustanovenie § 547 ods. 6 OBZ. Žalobca ďalej uviedol, že za úplnosť a akurátnosť
obsahu súťažných podkladov zodpovedá žalovaný z titulu svojho postavenia verejného obstarávateľa,
ako aj v zmysle podčlánku 17.3 písm. g) VZP. Žalobca mal za to, že z vykonaného dokazovania
jednoznačne vyplynulo, že dielo sa skladalo z niekoľkých stavebných objektov, pričom zvodidlá JSNH4
s úrovňou zadržania H2 boli súčasťou výlučne stavebného objektu SO101, a že z vyhlásenia K.. F. Y. zo
dňa 4.5.2010 vôbec nevyplýva, že žalovaný prisľúbil nezmeniť cenu diela v časti stavebného objektu SO
101. Žalobca v závere uviedol, že právo žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy vo vzťahu k nároku č. 2
nemohlo nikdy zaniknúť v dôsledku preklúzie, pretože dňa 12.9.2009 sa žalovaný a žalobca v písomnej
forme dohodli na novej cene (respektíve na zmene ceny) položky č. 911 33.11 - zvodidlo oceľové cestné
JSNH4/H2, ktoré žalovaný doteraz žalobcovi nezaplatil.

34. Písomným podaním zo dňa 7.6.2018 sa k vyjadreniu žalobcu zo dňa 21.5.2018 vyjadril žalovaný. V
podanom vyjadrení žalovaný uviedol, že žalobca neustále napáda rozsudok súdu prvej inštancie len v
rozsahu, ktorý sa týka nároku žalobcu č. 2, t.j. nároku na uhradenie zvýšených nákladov za realizáciu
jednostranných oceľových zvodidiel so stupňom zachytenia H2 spolu s výrokom o priznaní trov konania
v celom rozsahu. Žalovaný v podanom vyjadrení zdôraznil, že žalobca si už neuplatňuje nárok č. 1 a 3,
ktorý si uplatňoval v prvostupňovom konaní a v tomto smere uznal argumentáciu prvostupňového súdu
o nedôvodnosti nároku č. 1 a 3.

35. Žalovaný prostredníctvom svojho vyjadrenia dal do pozornosti, že FIDIC Red Book (Červená kniha)
je jedna z najznámejších a najčastejšie používaných foriem všeobecných zmluvných podmienok FIDIC
pre zhotovenie diela, resp. dodanie stavebných prác podľa projektovej dokumentácie vypracovanej
resp. zabezpečenej objednávateľom. Ide o tzv. meraný kontrakt, v ktorom sa vo väčšine prípadov
výsledná cena diela určí na základe reálne vykonaných prác zhotoviteľa - meraním množstiev s
použitím jednotkových cien na základe dohodnutého položkovitého rozpočtu - Výkazu výmer. FIDIC Red
Book (Červená kniha) vychádza z tradície common law a je koncipovaná na princípe tzv. skúseného
zhotoviteľa (experienced contractor), čo predpokladá dostatočné skúsenosti stavebných firiem s
riadením zmluvy (prác, požiadaviek, rizík, nárokov, riešenia zodpovednosti z uplatnených nárokov atď.).
Ďalším základným znakom FIDIC zmlúv je princíp spravodlivého rozloženia rizík medzi zmluvnými
stranami (allocation of risks) (napr. riziko vyššej moci, riziko geologických a hydrologických pomerov
na stavenisku, riziko mimoriadne nepriaznivých klimatických pomerov, ekonomické riziká - napr. riziko
poistenia, valorizácie, kurzových rozdielov). Žalovaný uviedol, že žalobca v podanom odvolaní zo dňa
3.4.2018, ako vyjadrení zo dňa 21.5.2018 nelogicky, ako aj nesprávne interpretuje výklad jednotlivých
článkov FIDIC zmluvných podmienok. V zmysle podčlánku 4.10 FIDIC zmluvných podmienok zhotoviteľ
musí zohľadniť pri príprave svojej ponuky všetky údaje, ktoré sú potrebné pre riadne zhotovenie
diela. Domnienka správnosti zmluvnej ceny sa uplatňuje nielen vo vzťahu k celkovej zmluvnej cene
za vykonané práce, ale aj vo vzťahu k prácam, ktoré sa vykonávajú na základe pokynov na zmenu
vydaných stavebným dozorom v zmysle čl. 13 FIDIC zmluvných podmienok. Žalovaný zdôraznil, že v
rámci procesu verejného obstarávania žalovaný nevie, a ani nemôže vedieť, akým spôsobom, resp.
akými jednotkovými cenami ocenia jednotliví uchádzači jednotlivé položky vo výkaze výmer. Žalovaný
v rámci vyhodnocovania ponúk neskúma konkrétne jednotkové ceny nakoľko tieto nie sú kritériom
na vyhodnotenie ponúk, ale skúma len konečnú cenu za vykonanie diela. Verejné obstarávanie,
ktorého výsledkom bolo uzavretie zmluvy o dielo prebiehalo v septembri 2007 s tým, že lehota na
predkladanie ponúk bola do 2.10.2007. Dňa 15.3.2005 nadobudol účinnosť technický predpis č. 1/2005
zvodidlá na pozemných komunikáciách, ktorý vydalo Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii SR,
sekcia dopravnej infraštruktúry. Predmetný technický predpis riešil úrovne zachytenia nielen cestných,
ale aj mostných zvodidiel. Vo zväzku 2 súťažných podkladov bola uvedená povinnosť žalobcu ako
zhotoviteľa postupovať podľa najnovších technických noriem platných v čase predloženia ponuky. V
čase predloženia ponuky žalobcom ako zhotoviteľom, t.j. 2.10.2007 bol účinný technický predpis č.
1/2005 zvodidlá na pozemných komunikáciách, čo znamená, že žalobca ako zhotoviteľ mal v ponuke
oceňovať cestné a mostné zvodidla, ktoré sú v súlade s týmto technickým predpisom. Žalobca bol
povinný zohľadniť tento technický predpis už pri predkladaní svojej ponuky. Žalovaný uviedol, že v
prípade tohto nároku žalobcu nemožno hovoriť o nároku na úpravu ceny v zmysle čl. 13.7 FIDIC
všeobecných zmluvných podmienok. V prípade, ak žalobcovi nebolo jasné ako má postupovať, resp. ak
sa žalobca domnieval, že ma oceniť iný druh zvodidla ako ten, ktorý vyplýval zo súťažných podkladov,
mohol v procese predkladania ponúk požiadať žalovaného o udelenie pokynu na ocenenie cestných



zvodidiel. Žalobca však túto možnosť nevyužil. Zo zisteného skutkového stavu vyplynulo, že žalobca
oceňoval cestné zvodidlá podľa neaktuálnej právnej úpravy, teda v rozpore so súťažnými podkladmi.
Keďže žalobca neocenil cestné zvodidlá v cenovej ponuke spôsobom určeným v zmluve, je podľa
žalovaného správne tvrdenie súdu prvej inštancie v bode 55, že žalobca za takto nesprávne určenú cenu
musí znášať sám následky a tieto nemôže prenášať na žalovaného uplatňovaním ďalších dodatočných
platieb.

36. Žalovaný dal ďalej do pozornosti technický predpis 1/2005, podľa ktorého bolo posudzované
mostné zvodidlo (platnosť od 15.3.2005), ktoré bolo ocenené s úrovňou zadržania H2. Autorský dozor
predložil na týždennej pracovnej porade č. 26 konanej dňa 18.11.2008 prehľad typov zvodidiel podľa
úrovne zachytenia. Na tejto porade sa stupeň zadržania stredového zvodidla diskutoval a zhotoviteľ
bol informovaný, že stupeň zadržania bol známy od marca 2005, kedy vstúpil do platnosti TP 1/2005
a že v dobe prípravy jeho ponuky bol už aj známy výrobca certifikovaného jednostranného zvodidla
so stupňom zadržania H2. Žalovaný tvrdí, že žalobca oceňoval mostné zvodidlá v súlade s platnou
právnou úpravou, ako aj súťažnými podkladmi, avšak pri cestných zvodidlách túto skutočnosť opomenul.
Výkresová časť, ktorej sa týka otázka č. 37 z Vysvetlenia podmienok účasti uchádzačov pojednáva o
nesúlade v zakreslení zvodidla v strednom deliacom páse, neuvádza stupeň zadržania. Pri zostavení
ponuky žalobcom (10/2007) a ocenení cestného zvodidla nebol žalobcom zohľadnený technický predpis
č. 1/2005, ktorý vydalo v tom čase MDPT SR, sekcia dopravnej infraštruktúry, Zvodidlá na pozemných
komunikáciách s účinnosťou od 15.3.2005 (4.2 Úroveň zachytenia na cestách od 1.1.2006). Jednou
zo zmien oproti predošlému predpisu technickému predpisu č. 2/99 (DRS spracovaná podľa tohto
predpisu) je požiadavka na úroveň zachytenia na cestách a mostoch. Žalobca ako skúsený zhotoviteľ
mal požiadavku z technického predpisu 1/2005 platného v čase spracovania ponuky zohľadniť. Otázka a
ani odpoveď č. 37 sa vôbec netýkali úrovne zadržania cestného zvodidla. Otázka č. 47 sa týkala úrovne
zadržania, ale v tejto otázke išlo o mostné oceľové zvodidlá, nie o cestné oceľové zvodidlá. Mostné
zvodidlá boli ocenené v ponuke so stupňom zadržania H2.

37. Žalovaný uviedol, že v priebehu výstavby žalobca predložil stavebno-technickému dozoru návrh
zmeny projektovej dokumentácie 101-09 Oceľové zvodidlo JSNH4/H2, kde uvádza množstvo 16 368,00
m na základe autorského dozoru predloženým výkazom zvodidiel zo dňa 4.5.2010. Stavebno-technický
dozor zamietol predložený návrh listom zo dňa 2.6.2010 č. 01-SSŽ-2010-370. Žalobca dňa 12.5.2010
vypracoval zmenu v priebehu výstavby č. 101-09 Oceľové zvodidlo. Stavebný dozor vyzval žalobcu,
aby listinne preukázal termín, v ktorom sa ako skúsený zhotoviteľ dozvedel, resp. mohol dozvedieť
o vzniku okolností na základe ktorých predmetný nárok vznikol, termín, ktorý možno považovať za
oznámenie stavebnému dozoru, že si mieni uplatniť predmetný nárok a všetky ďalšie okolnosti, ktoré by
mohli podporiť nárok žalobcu. Predmetné listiny však žalobca nepredložil. Riaditeľ stavby žalobcu K..
F. Y. listom zo dňa 4.5.2010 prehlásil, že „pri realizácii stavebného objektu SO 101 (oceľové zvodidlo
JSNH4/H2) podľa navrhovanej zmeny technického riešenia nedôjde k zvýšeniu stavebných nákladov
na ostatných stavebných objektoch mimo objektov výslovne uvedených v predkladanom návrhu. Táto
zmena nebude mať vplyv na termín ukončenia stavby. Táto zmena nebude mať vplyv na majetkové
vysporiadanie.” Stavebný dozor Amberg Engineering Slovakia, s.r.o. Inžinierske združenie Amberg &
SGS listom zo dňa 2.6.2010 vyslovil nesúhlas s nárokom Žalobcu so ZVP 101-09 „Oceľové zvodidlo
JSNH4/H2”. Stavebný dozor uviedol, že problém typu zvodidiel bol riešený na týždenných poradách
č. 23 -26 v bode 23.20 kde hlavný inžinier stavby a stavebný dozor inštruovali žalobcu na základe
vyjadrení autorského dozoru, že typ a systém zvodidla bude rovnaký ako je uvedený v DRS a upresnený
v odpovedi na otázku č. 37 účastníkov súťaže.

38. Žalovaný zdôraznil, že žalobca si spolu so žalovaným v rámci úpravy zmluvných vzťahov
vyplývajúcich zo zmluvy o dielo dojednali FIDIC zmluvné podmienky podľa červenej knihy, ktoré
majú benevolentnejší charakter ako ust. § 547 Obchodného zákonníka, ktorý namiesto 28 dňovej
lehoty upravuje lehotu bez zbytočného odkladu a ich zámerom je spravodlivo (primerane) zohľadniť a
prerozdeliť možné riziká na obe zmluvné strany. Žalovaný dal do pozornosti, že vzhľadom na skutočnosť,
že výstavba diela bola financovaná z fondov EÚ bolo nevyhnuté pokračovať v stavebných prácach, tak
ako to bolo schválené na úrovni EÚ. Akékoľvek zmeny technologických postupov, ktoré by mali dopad na
financovanie diela, a ktoré nie sú schválené stavebným a autorským dozorom sú neprípustné. Žalovaný,
ktorý je právnická osoba so 100% majetkovou účasťou štátu je povinný dodržiavať pri financovaní
nákladov na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest zásadu hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti
použitia finančných prostriedkov. Žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o dielo bez akéhokoľvek nátlaku



či tiesne. Predmetnou zmluvou sa žalobca zaviazal dodržiavať podmienky, ktoré si zmluvné strany
dojednali. Zmluvná strana si musí byť vedomá svojej zodpovednosti v zmluvných vzťahoch. Je vylúčené,
aby zmluvná strana najskôr uzatvorila zmluvu, t.j. zaviazala sa k nejakému plneniu a neskôr namietala
skutočnosť, že musí splniť podmienky, ktoré z takto uzatvorenej zmluvy vyplývajú. Ďalej zdôraznil, že
podmienkou čerpania finančných prostriedkov na výstavbu diela z fondov EÚ je stanovenie časového
harmonogramu zhotovenia diela, ako aj riadne plnenie zmluvných povinností oboch zmluvných strán.
Riadne plnenie zmluvy o dielo spolu s časovým harmonogramom je potrebné preukázať Ministerstvu
dopravy a výstavby SR, ako aj Najvyššiemu kontrolnému úradu SR z dôvodu financovaná diela z fondov
EÚ. Žalovaný ako verejný obstarávateľ čerpá finančné prostriedky na výstavbu diela z fondov EÚ, ktoré
musí byť transparentné a teda nemôže uzatvárať v obchodnom styku zmluvy, ktoré by zvýhodňovali len
jednu zmluvnú stranu a druhej spôsobovali ujmu. Žalovaný je na tento účel podrobený rozsiahlej kontrole
nielen zo strany štátneho aparátu, ale aj na úniovej úrovni. Dodržiavanie jednotlivých ustanovení zmluvy
o dielo spolu so zmluvnými podmienkami nie je a ani nemôže byť chápané ako prílišný formalizmus v
obchodných záväzkových vzťahoch.

39. Žalovaný poukázal na to, že mu stále nie je jasné na aké zneužitie práva poukazoval a aj
poukazuje žalobca, nakoľko žalovaný len žiada od žalobcu, aby ako úspešný uchádzač verejného
obstarávania dodržiaval ustanovenia zmluvy o dielo, ktoré sú záväzné pre obe zmluvné strany.
Požadovať dodržiavanie vzájomne dojednaných ustanovení nie je a ani nemôže byť chápané ako
zneužitie práva. Súčasťou zmluvy o dielo boli FIDIC zmluvné podmienky - červená kniha FIDIC (Red
Book) pre zhotovenie diela, čo znamená, že ide o tzv. meraný kontrakt, v ktorom sa vo väčšine
prípadov výsledná cena diela určí na základe reálne vykonaných prác zhotoviteľa - meraním množstiev
s použitím jednotkových cien na základe dohodnutého položkovitého rozpočtu - výkazu výmer. Vo
fáze obstarávania teda objednávateľ znáša predovšetkým riziko prípravy správneho rozpočtu diela a
zhotoviteľ riziko správneho ocenenia jednotlivých položiek stavebných prác potrebných na vykonanie
diela.

40. Žalovaný uviedol, že pri nárokoch zhotoviteľa FIDIC zmluvné podmienky vychádzajú z
princípu včasného varovania, nakoľko nároky zhotoviteľa predstavujú dodatočnú finančnú záťaž pre
objednávateľa, aby tento mal dostatok časového priestoru pre minimalizovanie negatívnych dopadov.
Zhotoviteľ má oznamovaciu povinnosť už v momente, keď sa dozvie, že určitá skutočnosť vyvolala
alebo len vyvolá potrebu úpravy ceny. V rámci FIDIC projektov je upravená problematika tzv. claimov
(zmluvných nárokov strán vznikajúcich v procese výstavby), pričom postup ich uplatnenia je stanovený
v zmluve. V zmysle zákonného ustanovenia § 547 OBZ je podmienkou uplatnenia nároku na zvýšenie
ceny zhotoviteľom to, že objednávateľovi oznámil potrebu prekročenia rozpočtovanej sumy a výšku
požadovaného zvýšenia ceny v lehote určenej v § 547 ods. 6 OBZ, t.j. bez zbytočného odkladu
po tom, čo sa ukázalo, že je nevyhnutné prekročenie ceny určenej na základe rozpočtu. Oznámenie
musí urobiť zhotoviteľ bez zbytočného odkladu po zistení nevyhnutného prekročenia ceny určenej na
základe nezáväzného alebo neúplného rozpočtu. Nesplnenie oznamovacej povinnosti znamená zánik
nároku. Keďže subsidiárne použitie občianskeho zákonníka nerozlišuje medzi právom a nárokom, ide
o prekluzívnu lehotu aj vtedy, ak zákon na jej márne uplynutie výslovne viaže zánik nároku a nie práva.
FIDIC ako „investičný manuál“ zakotvuje postup v prípade nárokov jednotlivých strán zo zmluvy o dielo.
Zhotoviteľ má povinnosť si uplatniť akýkoľvek svoj nárok do 28 dní, od kedy sa dozvedel o tomto nároku,
prípadne sa mohol o ňom dozvedieť. Objednávateľ nie je limitovaný časom pri uplatnení si svojho nároku.
Aj keď to výslovne FIDIC nestanovuje, prakticky si objednávateľ môže uplatniť svoj nárok len do vydania
záverečného platobného potvrdenia. O nárokoch zmluvných strán následne rozhoduje stavebný dozor,
ktorý vydáva spravodlivé rozhodnutia, pričom berie do úvahy všetky relevantné okolnosti prípadu. Strany
sú buď povinné rešpektovať rozhodnutia stavebného dozoru alebo predložiť spor Komisii na riešenie
sporov (Dispute adjucational Board). Tá musí rozhodnúť o nároku do 84 dní po prijatí sporu. Žalovaný
uviedol, že všetky doteraz uvedené tvrdenia žalobcu sú založené výlučne na jeho subjektívnom nazeraní
na danú vec, nerešpektujúc uzatvorenú zmluvu o dielo vrátane FIDIC zmluvných podmienok (Červená
kniha). Žalobca vôbec nepostupoval ako skúsený a obozretný zhotoviteľ, hoci mal tak učiniť. Žalovaný
opakovane uviedol, že považuje rozhodnutie prvostupňového súdu za vecne správne.

41. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.



42. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

43. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania,
rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 CSP a § 380 CSP) bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP). Pokiaľ ide o skutkový stav veci, v štádiu v akom dospel v
dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na
základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd
má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384
CSP, a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s §
383 CSP. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť.

44. Odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na vykonané dokazovanie nemal súd prvej inštancie
pochybnosti o skutkových okolnostiach vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Odvolací súd posudzoval
namietaný rozsudok v rozsahu, v akom bol napadnutý žalobcom v odvolaní.

45. Odvolací súd dáva do pozornosti, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca, spolu
so spoločnosťou EUROVIA - Cesty, a.s. ako zhotovitelia uzatvorili so žalovaným ako objednávateľom
zmluvu o dielo v zmysle ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorej predmetom bolo zhotovenie
diela - stavby „Rýchlostná cesta R1 Žarnovica - Šášovské Podhradie I. etapa. Uzatvorením tejto zmluvy
vznikla žalobcovi ako zhotoviteľovi povinnosť dielo vykonať a žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť
mu za vykonanie diela dohodnutú cenu. Súčasťou predmetnej zmluvy o dielo boli ako všeobecne
zmluvné podmienky aj Zmluvné podmienky na výstavbu pre stavebné a inžinierske diela projektované
objednávateľom, prvé vydanie z roku 1999, vydané Medzinárodnou federáciou konzultačných inžinierov
(FIDIC - červená kniha). Ponuku žalovanému vo verejnom obstarávaní predložilo, ako aj zmluvu so
žalovaným uzavrelo združenie a nie jeho členovia samostatne. Uzatvorením zmluvy vznikla obom
členom združenia povinnosť dielo vykonať, na druhej strane obom členom združenia vzniklo aj
oprávnenie domáhať sa vykonania diela, ako aj oprávnenia domáhať sa zaplatenia ceny tohto diela
(rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-129/04). Zo zmluvy o združení uzatvorenej medzi žalobcom a
spoločnosťou EUROVIA - Cesty, a.s. taktiež vyplýva, že žalobca bol vedúcim členom združenia. Z
uvedeného je zrejmé, že v konaní je žalobca aktívne hmotnoprávne legitimovaný domáhať sa prípadnej
úhrady časti ceny diela.

46. Odvolací súd konštatuje, že červenú knihu FIDIC je jednoznačne možné považovať za obchodné
podmienky v zmysle § 273 Obchodného zákonníka. S poukazom na skutočnosť, že zmluvné strany
zmluvy o dielo vyjadrili vôľu, aby sa ich vzájomné vzťahy spravovali týmito zmluvnými podmienkami,
pričom tieto aj priamo tvorili súčasť zmluvy, ako jej príloha, na ich vzájomné práva a povinnosti sa budú
tieto podmienky uplatňovať pred tými ustanoveniami Obchodného zákonníka o zmluve o dielo, ktoré
nemajú donucovaciu povahu.

47. Odvolací súd má za to, že zmluva o dielo uzavretá medzi žalobcom a žalovaným predstavovala, tzv.
meranú zmluvu, v ktorej nároky žalobcu ako zhotoviteľa na úhradu ceny diela zodpovedajú rozsahu
skutočne vykonaných prác. Tieto nároky však vznikajú iba vo vzťahu k prácam podľa zmluvy o dielo
a vo výške stanovenej zmluvou o dielo. Princíp meranej zmluvy podľa zmluvných podmienok FIDIC je
obdobou zmluvy, v ktorej je cena diela určená podľa rozpočtu, pri ktorom sa nezaručuje jeho úplnosť.
Zmluvné podmienky FIDIC rovnako ako aj Obchodný zákonník upravujú podmienky za akých sa môže
zhotoviteľ domáhať zaplatenia dodatočnej ceny diela, t.j. navýšenia ceny diela, resp. úhrady prác,
ktoré neboli zahrnuté v pôvodnej zmluve. Podľa podčlánku 20.1 zmluvných podmienok FIDIC bola
žalobca ako zhotoviteľ povinný, v prípade ak sa domnieval, že mu vznikol nárok na úhradu dodatočnej
platby, oznámiť túto skutočnosť stavebnému dozoru a to v lehote 28 dní odo dňa, kedy sa o dozvedel
alebo mohol dozvedieť o vzniku udalosti alebo okolností, ktoré by tento jeho nárok mohli zakladať.
Citované ustanovenie všeobecných zmluvných podmienok zároveň vo svojom druhom odstavci určuje
ako sankciu za nedodržanie tejto 28 dňovej lehoty zánik nároku zhotoviteľa na dodatočnú platbu. Práve
na túto skutočnosť poukazovala vo svojej obrane aj žalovaná strana, ktorá poukazovala na skutočnosť,
že žalobca túto lehotu ani pri jednom z ním uplatnených nárokov nedodržala, čím mu zanikol aj nárok
na úhradu dodatočných platieb. Žalobca taktiež nepopieral, že si svoje nároky v lehote a spôsobom



stanoveným v predmetnom ustanovení zmluvných podmienok FIDIC neuplatnil, avšak uvádzal, že na
jeho nároky sa podčlánok 20.1 zmluvných podmienok nevzťahuje. Tento argument žalobcu je v priamom
rozpore so znením podčlánku 20.1, v zmysle ktorého sa mechanizmus uplatnenia dodatočných nárokov
vzťahuje na dodatočné platby uplatňované podľa akéhokoľvek článku všeobecných podmienok, teda aj
na úhrady prác, ktorých potreba vyšla najavo v priebehu realizácie diela, tak na úhradu prác, ktorých
potreba vyplynula z pokynov na zmenu ako aj na dodatočné platby z titulu výdavkov spojených so
zmenou právnych predpisov, resp. noriem pre výstavbu.

48. Odvolací súd má za preukázané, že zmluvné podmienky FIDIC, ktorých právnemu režimu bol
vzťah medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom podriadený, zakotvujú
právnu domnienku o správnosti zmluvnej ceny, a preto odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie
považuje žalobcov nárok č. 2 za nedôvodný. Žalobca neocenil zvodidlá v cenovej ponuke spôsobom
určeným v zmluve, pričom následky za takto nesprávne určenú cenu musí znášať sám a nemôže
ich prenášať uplatňovaním ďalších dodatočných platieb na objednávateľa (žalovaného). Odvolací súd
dodáva, že žalobca ako zhotoviteľ mal pri príprave svojej ponuky (t.j. najmä pri jej oceňovaní) vychádzať
nielen z projektu objednávateľa, ale aj zo všeobecne záväzných právnych predpisov účinných v čase
predkladania ponuky. Povinnosť žalobcu ako zhotoviteľa zohľadniť pri predkladaní svojej ponuky aj
príslušné technické normy účinné v čase predloženia ponuky bola navyše uvedená aj vo zväzku 2
súťažných podkladov. V čase predkladania ponúk diela bol účinný technický predpis č. 1/2005 zvodidlá
na pozemných komunikáciách. Žalobca bol teda povinný zohľadniť tento predpis už pri predkladaní
svojej ponuky. V priebehu realizácie diela k zmene tohto technického predpisu neprišlo. V prípade
tohto nároku č. 2 ani nemožno hovoriť o nároku na úpravu ceny v zmysle čl. 13.7 všeobecných
zmluvných podmienok FIDIC ako sa mylne nazdáva žalobca. Pokiaľ sa žalobca domnieval, že v súlade
s požiadavkou uplatňovania aktuálnych technických predpisov a noriem je potrebné oceniť iný druh
zvodidla ako ten, ktorý vyplýval zo súťažných podkladov, resp. pokiaľ mu nebolo zrejmé aký typ zvodidla
je potrebné oceňovať mal v procese predkladania ponúk požiadať žalovaného otázkou o vysvetlenie
súťažných podkladov. Zo zisteného skutkového stavu tak vyplýva, že žalobca oceňoval cestné zvodidlá
podľa neaktuálnej právnej úpravy, teda v rozpore so súťažnými podkladmi.

49. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade všetkých troch nárokov žalobca vedel o tom,
že neboli akceptované jeho návrhy na zvýšenie ceny diela. Pokiaľ v takejto situácii namiesto postupu
podľa čl. 13.1 všeobecných zmluvných podmienok nepodal stavebnému dozoru príslušné oznámenie a
nepožiadal ho o zrušenie pokynu, boli pre žalobcu pokyny stavebného dozoru záväzné a to vrátane toho,
že cena prác realizovaná na ich základe, nebude mať vplyv na celkovú cenu diela. Žalobca tak na jednej
strane v zmysle zmluvných podmienok FIDIC akceptoval podmienku stavebného dozoru, v zmysle ktorej
si musel byť vedomý, že nebude mať nárok na ďalšie dodatočné platby, na druhej strane po realizácii
prác, teda v čase keď stavebný dozor už nemohol korigovať svoje rozhodnutia, si tento nárok uplatnil.

50. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav veci a v tomto
smere vec i správne právne posúdil v zmysle zákonných ustanovení platných a účinných v čase vydania
rozsudku.

51. Podľa § 273 ods. 1 OBZ časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné
podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné
podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

52. Podľa 536 ods. 1 OBZ zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ
sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

53. Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí
byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto
určenia.

54. Podľa § 546 ods. 1 OBZ objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve
alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva
je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za
porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.



55. Podľa § 547 ods. 1 OBZ na výšku ceny nemá vplyv, že cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý
je súčasťou zmluvy alebo ho objednávateľovi oznámil zhotoviteľ do uzavretia zmluvy.

56. Podľa § 547 ods. 2 OBZ ak však bola cena určená na základe rozpočtu, ohľadne ktorého zo zmluvy
vyplýva, že sa nezaručuje jeho úplnosť, môže sa zhotoviteľ domáhať primeraného zvýšenia ceny, ak
sa pri vykonávaní diela objaví potreba činností nezahrnutých do rozpočtu, pokiaľ tieto činnosti neboli
predvídateľné v čase uzavretia zmluvy.

57. Podľa § 547 ods. 3 OBZ ak cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý sa podľa zmluvy považuje
za nezáväzný, môže sa zhotoviteľ domáhať, aby sa určilo zvýšenie ceny o sumu, o ktorú nevyhnutne
prevýši náklady účelne vynaložené zhotoviteľom, náklady zahrnuté do rozpočtu.

58. Podľa § 547 ods. 4 OBZ ak objednávateľ nesúhlasí so zvýšením ceny, určí jej zvýšenie súd na návrh
zhotoviteľa.

59. Podľa § 547 ods. 6 OBZ zhotoviteľovi zaniká nárok na určenie zvýšenia ceny podľa odsekov 2 a
3, ak neoznámi potrebu prekročenia rozpočtovanej sumy a výšku požadovaného zvýšenia ceny bez
zbytočného odkladu po tom, čo sa ukázalo, že je nevyhnutné prekročenie ceny, ktorá bola určená na
základe rozpočtu.

60. Podľa § 549 ods. 1 OBZ ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na obmedzení rozsahu diela a ak
nedojednajú jeho dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť len cenu primerane zníženú;
ak sa týmto spôsobom dohodnú na rozšírení diela, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu primerane
zvýšenú.

61. Podľa § 549 ods. 2 OBZ ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na zmene diela a ak nedojednajú
jej dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu zvýšenú alebo zníženú s prihliadnutím
na rozdiel v rozsahu potrebnej činnosti a v účelných nákladoch spojených so zmeneným vykonávaním
diela.

62. Odvolací súd dáva do pozornosti, že v zmysle podčlánku 20.1 FIDIC Zmluvných podmienok - v
ktorom je uvedená 28 dňová lehota na uplatnenie práva zhotoviteľa na navýšenie ceny rozpočtu je
potrebné považovať za lehotu prekluzívnu. Následkom nesplnenia povinnosti v tejto prekluzívnej lehote
zaniká nárok na akúkoľvek dodatočnú platbu.

63. Odvolací súd poukazuje aj na odborné názory právnych expertov prezentované v knižných
publikáciách v tom smere, že „FIDIC zmluvné podmienky lehotu na oznámenie skutočností, od
ktorých zhotoviteľ odvíja nárok na zvýšenie ceny, precizujú v podčlánku 20.1, v ktorom ustanovujú,
že ak sa zhotoviteľ domnieva, že ma nárok na predlženie lehoty pre dokončenie stavby a/alebo na
dodatočnú platbu podľa ktoréhokoľvek článku týchto podmienok, alebo inak podľa zmluvy, zhotoviteľ
vydá stavebnému dozoru oznámenie, v ktorom popíše udalosť alebo okolnosť, ktorá vyvolala tento
nárok. Oznámenie sa musí vydať čo najskôr, ako je to možné, a nie neskôr ako 28 dní po tom, ako si
zhotoviteľ uvedomil alebo mal uvedomiť vznik udalosti alebo okolnosti. Ak zhotoviteľ nevydá oznámenie
o nároku v tomto 28-dňovom období, zhotoviteľ nebude mať nárok na dodatočnú platbu a objednávateľ
bude zbavený celkovej zodpovednosti v súvislosti s nárokom. Z hľadiska charakteru predstavuje 28-
dňová lehota s poukazom na § 547 ods. 6 OBZ hmotnoprávnu lehotu, teda pre zachovanie účinkov
oznámenia je potrebné, aby nárok zhotoviteľa bol v stanovenej lehote aj doručený stavebnému dozoru
ako príslušnému adresátovi.” (TKÁČ J.: Aplikácia FIDIC zmluvných podmienok v slovenskom právnom
poriadku, 2013, str. 147 - 148, IURA EDITION, ISBN: 978-80-8078-619-9).

64. Odvolací súd je toho názoru, že žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také vecné a
právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie; neboli naplnené ním
uvádzané odvolacie dôvody. V konaní sa súd prvej inštancie nedopustil vady, ktorá by mala za následok
nesprávne rozhodnutie, a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať. Obsah odvolania žalobcu nebol
preto spôsobilý spochybniť správnosť záverov odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie
z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom vôbec neobstojí obrana žalobcu založená na
tvrdení, že za úplnosť a akurátnosť obsahu súťažných podkladov zodpovedá žalovaný z titulu svojho
postavenia verejného obstarávateľa, ako aj v zmysle podčlánku 17.3 písm. g) VZP včítane tvrdenia, že



dielo sa skladalo z niekoľkých stavebných objektov, pričom zvodidlá JSNH4 s úrovňou zadržania H2
boli súčasťou výlučne stavebného objektu SO101, a že z vyhlásenia K.. F. Y. zo dňa 4.5.2010 vôbec
nevyplýva, že žalovaný prisľúbil nezmeniť cenu diela v časti stavebného objektu SO 101.

65. Odvolací súd považuje žalobcom tvrdené skutočnosti vo vzťahu k danému konaniu za irelevantné,
nepostačujúce, nakoľko žalobca v prvostupňovom konaní neuniesol dôkazné bremeno.

66. Odvolací súd sa vzhľadom na doteraz uvedené stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie
zisteným v prvostupňovom konaní.

67. V odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť
právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, preto súd rozhodol správne,
pokiaľ žalobu žalobcu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom
rozsahu. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava
II č.k. 26Cb/217/2013-1016 zo dňa 7.2.2018 podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

68. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

69. Podľa 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

70. Podľa 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

71. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

72. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

73. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods.1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).