Súdne rozhodnutia pod spisovou značkou 26Cb/217/2013 zo dňa 06.02.2018
Druh
RozsudokDátum
06.02.2018Oblasť
Obchodné právoPodoblasť
Zmluva o dieloPovaha rozhodnutia
PotvrdenéNavrhovateľ
31818714Odporca
35919001Spisová značka
26Cb/217/2013Identifikačné číslo spisu
1213237836ECLI
ECLI:SK:OSBA2:2018:1213237836.7Súd
Okresný súd Bratislava IISudca
Mgr. Radoslav PrutkayOdkazované predpisy
Text
Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 26Cb/217/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213237836
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Prutkay
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1213237836.7
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcov:
EUROVIA CS, a.s., Národní 10, Praha, Česká republika, IČO: 45 274 924, vo veci organizačnej
zložky EUROVIA CS a.s. - organizačná zložka Slovensko, Osloboditeľov 66, Košice, IČO: 31 818 714,
zastúpený: JUDr. Jana Ďurišová, Plynárenská 7B, Bratislava, proti žalovanému: Národná diaľničná
spoločnosť, a.s., Mlynské Nivy 45, Bratislava, IČO: 35 919 001, zastúpený AENEA Legal s.r.o., Jozefská
3, Bratislava, o zaplatenie 1.610.292,53 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške
náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.08.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.610.292,53 Eur. Žalobca svoje nároky uplatnené
touto žalobou odvodzoval od prác vykonaných na základe zmluvy o dielo evidenčné číslo žalovaného:
1500/22054/2007, evidenčné číslo žalobcu: 04907-Ha, ktorej predmetom bolo zhotovenie diela - stavby
„Rýchlostná cesta R1 Žarnovica - Šášovské Podhradie, 1. etapa". Žalobca vo svojej žalobe ďalej uviedol,
že žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi za vykonané dielo odplatu, ktorej výška bola ďalej dohodnutá v
Zmluve o dielo a jej prílohách, ktoré tvoria jej neoddeliteľné súčasti, pričom odplatu v jej celosti neuhradil.
2. Žalobcom uplatnený nárok pozostával z troch častí, ktoré označil ako nárok č. 1 až 3. Nárok č.
1 pozostával z úhrady prác spočívajúcich v zriadení trvale pružnej zálievky medzi živičným krytom
vozovky a monolitickým betónovým odvodňovacím žľabom. Nárok č. 2 predstavovali jeho nároky na
uhradenie zvýšených nákladov za realizáciu jednostranných oceľových zvodidiel so stupňom zachytenia
H2 a nárok č. 3 predstavovali náklady na realizáciu podpornej skruže na podoprenie trámov nosnej
konštrukcie mosta v objekte SO-209.
3. K nároku č. 1 žalobca uviedol, že v rámci realizácie diela vykonal práce, ktoré spočívali v zriadení trvale
pružnej zálievky medzi živičným krytom vozovky a monolitickým betónovým odvodňovacím žľabom.
Potreba zmeny prefabrikovaného žľabu za monolitický bola podľa žalobcu vyvolaná počas realizácie
dela, nakoľko touto zmenou došlo k časovej úspore pri realizácii diela, ako aj k pozitívnemu vplyvu
na jeho kvalitu. Podľa žalobcu pri vypracovávaní cenovej ponuky a v čase predkladania jeho ponuky
žalovanému, nebolo možné predpokladať potrebu zriadenia trvale pružnej zálievky medzi živičným
krytom vozovky a monolitickým betónovým odvodňovacím žľabom, preto požiadal žalobca žalovaného
listom č. 1/2009 zo dňa 7.4.2009 o zaradenie novej položky 935 94 Monolitický žľab do výkazu výmer, a
to v jednotkovej cene 21,9323 Eur. Potreba realizácie zálievky medzi betónovým odvodňovacím žľabom
a krytou vrstvou AKMS na základe pokynu stavebného dozoru vyplynula z týždenných pracovných
porád konaných v dňoch 13.10.2009, 20.10.2009, 3.11.2009 a 24.l1.2009, pričom prítomnými na
daných poradách boli zástupcovia žalobcu aj zástupcovia žalovaného (prostredníctvom stavebného
dozoru). Zmena prefabrikovaného žľabu za monolitický bola realizovaná na základe pokynu stavebného
dozoru, avšak tento nepostupoval v súlade s podčlánkom 3.5, 12.3 písm. (b) všeobecných zmluvných
podmienok, kedy zmena prefabrikovaného žľabu za monolitický predstavuje dodatočnú prácu v zmysle
podčlánku 13.2 písm. (e) Všeobecných zmluvných podmienok. Žalobca referoval spor vzniknutý medzi
žalobcom a žalovaným Komisii pre riešenie sporov v zmysle podčlánku 20.2 (Menovanie komisie
pre riešenie sporov), ktorá rozhodla podľa podčlánku 20.4 (Rozhodnutie Komisie pre riešenie sporov)
Všeobecných zmluvných podmienok. V zmysle predmetného rozhodnutia Komisie pre riešenie sporov
podľa čl. 20.4 - Nárok č. l - zmena dláždeného žľabu a zriadenie zálievky v pozdĺžnej špáre, zo dňa
23.1.2012, má žalobca nárok na uhradenie svojich vynaložených nákladov vrátane primeraného zisku
vo výške podľa zmluvných podmienok za zrealizovanie: zmeny prefabrikovaného žľabu za monolitický
v cene: množstvo: 18 399,52 m.j.: bm jednotková cena: 12,1858 Eur/m cena: 226.052,82 Eur. Ďalej
má podľa tohto rozhodnutia nárok na uhradenie nákladov za zriadenie trvale pružnej zálievky (rezaním,
čistením a zaliatím) medzi živičnou vozovkou a betónovým žľabom: množstvo: 18 399,52 m.j.: bm
jednotková cena: 7,2719 Eur/rn cena: 133.799,47 Eur. Nakoľko je žalobca platiteľom DPH, k cene
359.852,29 Eur sa pripočítava 20% DPH, t.j. nárok žalobcu na zaplatenie prác spočívajúcich v zriadení
trvale pružnej zálievky predstavuje sumu 431.822,75 Eur.
4. K nároku č. 2 žalobca uviedol, že v rámci vykonávania diela vnikli žalobcovi zvýšené náklady za
realizáciu jednostranných oceľových zvodidiel so stupňom zachytenia H2 pre stredný deliaci pás cesty,
ktoré žalobca realizoval v priebehu výstavby diela, na základe spresnených pokynov autorského dozoru,
ktorý bol na to vyzvaný stavebným dozorom, ako aj na základe požiadaviek Prezídia Policajného zboru
a budúceho správcu stavby v závere výstavby pred uvedením diela do užívania. V čase predkladania
dokumentácie na ponuku/dokumentácie pre realizáciu stavby neboli v Slovenskej republike certifikované
zvodidlá s úrovňou zachytenia H2, z tohto dôvodu žalobca ocenil v položke 911 33.1 výkazu výmer
oceľové cestné zvodidlo JSNH4 (jednostranné). Nakoľko v priebehu realizácie diela došlo ku schváleniu
oceľových zvodidiel jednostranných so stupňom zachytenia H2, žalobca použil tento nový typ zvodidiel
so stupňom zachytenia, ktorý zodpovedal Technickým podmienkam TP 1/2005 (marec 2005), vydaným
Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky. Žalovaný schválil implementáciu
jednostranných oceľových zvodidiel so stupňom zachytenia H2 v jednotkovej cene 81,7053 Eur/m v
zápise o prerokovaní a odsúhlasení jednotkovej ceny agregovanej položky č. 19/2009 zo dňa 12.8.2009.
Autorský dozor (Dopravoprojekt, a.s.) vyjadril svoje stanovisko k certifikácii jednostranných oceľových
zvodidiel so stupňom zachytenia H2 listom č. 730/10-2500/7078-99, adresovaným žalovanému, ako
aj listom č. 171/09-2510/7078-99 zo dňa 9.3.201 O, adresovaným žalobcovi. Žalobca referoval
spor vzniknutý medzi žalobcom a žalovaným Komisii pre riešenie sporov v zmysle podčlánku 20.2
(Menovanie komisie pre riešenie sporov), ktorá rozhodla podľa podčlánku 20.4 (Rozhodnutie Komisie
pre riešenie sporov) Všeobecných zmluvných podmienok. V zmysle predmetného rozhodnutia Komisie
pre riešenie sporov podľa čl. 20.4 - Nárok č. 2 - zmena cestných zvodidiel za zvodidlá so stupňom
zadržania JSNH4/H2, zo dňa 23.1.2012, má žalobca nárok na uhradenie svojich vynaložených
nákladov vrátane primeraného zisku vo výške podľa zmluvných podmienok za zrealizovanie oceľového
jednostranného zvodidla JSNH4/H2 v cene: množstvo: 16 368,00/bm jednotková cena: 50,0360 Eur/m
cena: 818.989,248 Eur. Nakoľko je žalobca platiteľom DPH, k cene 818.989,248 Eur sa pripočítava 20%
DPH, t.j. jeho nárok podľa žaloby predstavuje sumu 982.787,10 Eur.
5. K nároku č. 3 žalobca uviedol, že v rámci realizácie diela vnikli žalobcovi náklady za realizáciu
podpornej skruže na podoprenie trámov nosnej konštrukcie mosta v objekte SO 209. Ťažké oceľové
podporné lešenie v objekte SO 209 nebolo žalobcom zohľadnené pri predkladaní dokumentácie
na ponuku/dokumentácie pre realizáciu stavby z dôvodu, že na základe zadania a predloženej
dokumentácie zo strany žalovaného nemohol žalobca v danom čase predpokladať ani pri vynaložení
odbornej starostlivosti, potrebu realizácie ťažkej podpornej skruže pri realizácii objektu SO 209 v rámci
výstavby diela. Samotná dokumentácia vyhotovená žalovaným obsahovala vo výkaze výmer len položku
42133.3 Plošné mostné monolitické konštrukcie z predpätého betónu 30/37, avšak nie položku 948
94.2 Podporné lešenie z kovu, o ktorej zaradenie požiadal žalobca žalovaného v priebehu realizácie
diela. Autorský dozor (Dopravoprojekt, a.s.) sa podľa žalobcu dňa 26.10.2009 písomne vyjadril, že vo
výkaze výmer, ktorý tvoril dokumentačné podklady pre vypracovanie ponuky žalobcom (ako aj inými
uchádzačmi v procese verejného obstarávania), je opomenutá položka ťažkej skruže. Počas realizácie
diela a objektu SO 209 došlo medzi žalobcom a žalovaným k viacerým prerokovaniam vplyvu na cenu
diela z dôvodu potrieb podpornej skruže, pôvodne nezahrnutej ani do výkazu výmer, ani do ocenenia
prác, ktoré predložil žalobca v rámci ponukového konania pred uzatvorením zmluvy o dielo. Žalobca
referoval aj tento spor Komisii pre riešenie sporov, ktorá rozhodla podľa podčlánku 20.4 tak, že žalobca
má nárok na úhradu skutočne vykonaných prác na objekte SO 209, súčasťou ktorých má byť aj dodávka
ťažkého oceľového podporného lešenia vrátane sťažených podmienok na zakladanie, čo žalobca vyčíslil
vo výške 163.068,90 Eur. Nakoľko je žalobca platiteľom DPH, k cene 163.068,90 Eur sa pripočítava
20% DPH, žalobcom uplatnený nárok č. 3 mal predstavovať sumu 195.682,68 Eur.
6. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť, pričom neuznal ani jeden zo žalobcom
uplatnených nárokov.
7. K nároku č. 1 žalovaný uviedol, že nie je pravdou, že by žiadal žalobcu, aby urýchlil práce na realizácii
diela tak, aby mohol byť úsek rýchlostnej cesty v skrátenom termíne, a že na splnenie tejto požiadavky
okrem iných úprav navrhol aj zmenu technológie realizácie prefabrikovaného žľabu za monolitický.
Naopak, takmer na každom kontrolnom dni generálneho riaditeľa žalovaného žiadal žalobcu, aby
urýchlil práce na realizácii diela, pretože tento bol neustále v sklze oproti schválenému harmonogramu
prác. Žalobca mal dve možnosti ako dodržať zmluvný termín ukončenia stavby február 2010, a to
navrhnúť zmenu dláždeného prefabrikovaného žľabu za monolitický alebo zvýšiť počet pracovníkov, tak
aby mohol realizovať prefabrikovaný žľab a zároveň stihnúť termín ukončenia stavby. Žalobca si sám
vybral a navrhol zmeniť prefabrikovaný žľab za monolitický a žalovaný, resp. stavebný dozor zmenu
technického riešenia schválil ale pod podmienkou, že táto zmena nebude mať dopad na dohodnutú
cenu, na čo žalobcu žalovaný a aj stavebný dozor niekoľko krát upozornil. V prípade, by žalovaný,
resp. stavebný dozor zamietol zmenu technického riešenia, tak žalobca by sa dostal buď do omeškania
so zhotovením diela a žalovaný by mal nárok postupovať v zmysle podčlánku 8.7 Odškodnenie za
oneskorenie (zmluvná pokuta), resp. s podčlánkom 21 Zmluvná pokuta a iné zmluvné sankcie FIDIC -
červená kniha alebo zhotoviteľ by musel niekoľkonásobne zvýšiť pracovné kapacity, tak aby stihol termín
ukončenia diela, čo by v konečnom dôsledku mohlo byť pre zhotoviteľa finančne ďaleko náročnejšie ako
realizovať monolitický žľab. Dôvodom predlženia termínu dokončenia stavby do 30.06.2010 dodatkom č.
2 k zmluve o dielo bola nedostatočná kapacita obaľovacích súprav žalobcu, z ktorých mal zabezpečovať
obnovy krytov na cestách 1. a III. triedy ešte za vhodných klimatických podmienok, čo však žalobca
k zmluvne dohodnutému termínu nevedel zabezpečiť. Rozhodujúcim faktorom pre skrátený termín,
resp. pre uvedenia diela do prevádzky v zmysle dodatku č. 2 zmluvy o dielo do 19.11.2009, bola
potreba zrealizovať asfaltové konštrukcie vozovky vo vhodných klimatických podmienkach, pretože v
opačnom prípade by žalobca termín dokončenia stavby nedodržal. Technologický postup prác vyžadoval
žľab zrealizovať pred pokládkou asfaltov, či by sa realizoval prefabrikovaný alebo monolitický žľab. U
prefabrikovaného žľabu by však žalobca musel zvýšiť pracovné kapacity na stihnutie termínov. Návrh
na zámenu prefabrikovaného žľabu na monolitický predložil žalobca oveľa skôr ako začal uvažovať o
predčasnom užívaní stavby. Stavebný dozor listom zo dňa 29.04.2009 odsúhlasil len technické riešenie,
ale tento svoj súhlas podmienil skutočnosťou, že cena položky nebude vyššia ako pôvodná položka a
zmenu ako takú vrátil žalobcovi na prepracovanie. Podľa stavebného denníka žalobca začal vykonávať
realizáciu monolitického žľabu v druhej polovici júna v roku 2009, čo je cca dva mesiace po termíne kedy
stavebný dozor listom zo dňa 29.04.2009 stanovil podmienku, že realizácia monolitického žľabu nesmie
mať dopad na dohodnutú zmluvnú cenu diela. V zmysle podčlánku 13.1 FIDIK - červená kniha „Zhotoviteľ
vykoná a bude viazaný každou zmenou až pokiaľ bezodkladne nepodá oznámenie stavebnému dozoru,
v ktorom uvedie (spolu so zdôvodnením), že nemôže ihneď získať vybavenie potrebné k zmene; pri
obdržaní tohto oznámenia stavebný dozor pokyn zruší, potvrdí alebo zmení." Tento podčlánok teda
dáva možnosť zhotoviteľovi oznámiť stavebnému dozoru, že z nejakých dôvodov nie je možné vykonať
pokyn stavebného dozoru. Ak by žalobca oznámil stavebnému dozoru, že nie je schopný vykonať
zmenu prefabrikovaného žľabu za monolitický bez dopadu na zmluvnú cenu, stavebný dozor by mohol
prehodnotiť svoj pokyn a tento pokyn zrušiť. Zrušenie tohto pokynu by však malo za následok, že žalobca
by nestihol zmluvne dohodnutý termín dokončenia diela. Konanie žalobcu kedy akože rešpektoval list
stavebného dozoru a až po realizácií monolitického žľabu si začal uplatňovať nárok na jeho zaplatenie
možno podľa žalovaného považovať za konanie, ktoré je v rozpore s poctivým obchodným stykom, ktoré
nepožíva právnu ochranu. Stavebný dozor taktiež nenariadil žalobcovi urobiť trvale pružnú zálievku
medzi živičným krytom vozovky a betónovým žľabom krajnice, ale iba upozornil žalobcu, čo všetko je
potrebné vykonať v dôsledku toho, že sa namiesto prefabrikovaného realizoval monolitický žľab.
8. K nároku č. 2 uplatnenému žalobcom žalovaný uviedol, že cenu za realizáciu diela možno považovať
za cenu určenú rozpočtom podľa § 547 Obchodného zákonníka. Úprava dohody o cene podľa FIDICu je
v zmysle slovenského právneho poriadku dohodou o cene podľa rozpočtu, ktorý nie je úplný. Žalovaný
poukázal na prekluzívny charakter práva zhotoviteľa domáhať sa primeraného zvýšenia ceny, ktorá bola
určená na základe rozpočtu, podľa § 547 ods. 2 a 6 Obchodného zákonníka. Žalobca sa dozvedel
o skutočnosti, že z dôvodu nesprávneho nacenenia položky č. 911 33.1 Zvodidlo oceľové cestné v
ponuke zhotoviteľa mu môže vzniknúť v tejto súvislosti nárok na dodatočnú platbu ešte koncom roku
2008. Napriek tomu nepostupoval v zmysle podčlánku 20.1 zmluvných podmienok, resp. v zmysle § 547
Obchodného zákonníka svoj nárok na dodatočnú platbu neoznámil stavebnému dozoru. Následkom
nesplnenia si tejto povinnosti žalobcovi zanikol nárok na akúkoľvek dodatočnú platbu súvisiacu s
realizáciou jednostranných oceľových zvodidiel so stupňom zadržania H2 pre stredný deliaci pás
cesty (JSNH4/H2). Všeobecné zmluvné podmienky FIDIC ako také predstavujú sústavu štandardných
ustanovení, pravidiel a postupov používaných pri výstavbe diela. Tieto zmluvné podmienky vychádzajú
zo spravodlivých, logicky zdôvodnených postupov zaužívaných na medzinárodnom stavebnom trhu a
objektívne a spravodlivo rozdeľujú možné riziká medzi obe zmluvné strany. FIDIC všeobecné zmluvné
podmienky sú vyvážené a ich zámerom je spravodlivo (primerane) zohľadniť a prerozdeliť možné riziká
na obe zmluvné strany. Ich snahou je nenechávať nepokryté riziká Práve k jedným z týchto spravodlivých
rozdelení rizík patrí aj stanovenie 28 dňovej lehoty na uplatnenie si nároku Zhotoviteľa na predlženie
lehoty výstavby alebo akýchkoľvek dodatočných platieb. Podčlánok 20.1 popisuje ako má zhotoviteľ
postupovať ak sa domnieva, že má nárok na predlženie lehoty výstavby alebo dodatočné platby a
dôsledky ak tak nepostupuje. Je potrebné uvedomiť si význam a dôsledky slovných fráz používaných
vo Všeobecných zmluvných podmienkach - FIDIC. Pojem ,,zhotoviteľ oznámi" znamená, že zhotoviteľ
je povinný oznámiť svoj nárok stavebnému dozoru a ak tak neurobí, vlastnou vinou príde o dodatočné
platby, resp. možnosť predĺžiť lehotu výstavby. Prvé oznámenie je začiatkom detailného postupu podľa
podčlánku 20.1. Zhotoviteľ sa musí uistiť aby bolo vydané v čas za účelom ochrany jeho zmluvných práv.
Nevydanie oznámenia zbavuje zhotoviteľa možnosti na predlženie lehoty výstavby alebo dodatočné
platby. Podľa názoru žalovaného je v tomto prípade 28 dňová lehota uvedená v podčlánku 20.1 lehotou
prekluzívnou, uplynutie má za následok zánik práva.
9. K nároku č. 3, ktorý bol uplatnený žalobcom, žalovaný uviedol, že žalobca v priebehu výstavby
(10.07.2008) navrhol žalovanému zmenu technického riešenia nosnej konštrukcie objektu 209, a to
prostredníctvom ZPV 209-01, v ktorej žalobca uviedol: ,,Zmena spočíva v zmene nosnej konštrukcie
mosta. Dĺžka mosta, rozpätie poli ako i šírkové usporiadanie na moste zostáva nezmenené podľa
pôvodnej PO. Taktiež spodná stavba, jej tvar a spôsob založenia zostava identická v zmysle pôvodného
projektu." V texte ZPV 209-01 žalobca vyslovene uviedol, že „Alternatívnym návrhom dôjde aj k finančnej
úspore." V ZPV 209-01 žalobca navrhol zmenu technického riešenia a predložil predbežný rozpočet s
predbežne vyčíslenou úsporou vo výške 1.388.693,09 Sk. Výška úspory mohla byť definitívne spresnená
až po vypracovaní novej dokumentácie DRS-zmena (09/2008) a prislúchajúceho výkazu výmer. Do tohto
predbežného vyčíslenia ZPV 209-01 však žalobca nezahrnul položku 948 94.2 Podporné lešenie z kovu.
Pri príprave tejto zmeny technického riešenia žalobca vedel, že v ponuke si túto položku nesprávne
ocenil, t.j. nezahrnul si ju do ceny žiadnej inej položky. Z tohto dôvodu si mal túto položku zahrnúť už
do ZPV 209-01, resp. do ZPV 209-02, buď ako samostatnú položku alebo započítať cenu tejto položky
do inej položky, tak ako to mal v zmysle Zväzku 4 vykonať v rámci prípravy ponuky. Žalobca však túto
položku do ZPV 209-01 a ani ZPV 209-02 nezahrnul práve z dôvodu, že si bol vedomý, že v prípade,
ak by túto položku v týchto ZPV uviedol, hrozilo by, že stavebný dozor a hlavný inžinier stavby by nikdy
neschválili tieto ZPV, čo by znamenalo, že žalobca by bol povinný realizovať objekt 209 podľa pôvodnej
projektovej dokumentácie, a tým by podpornú konštrukciu musel vybudovať na vlastné náklady Na
základe ZPV 209-01 bol dňa 12.08.2008 pripravený Pokyn na zmenu č. 2 v zmysle článku 13 zmluvných
podmienok, ktorý jeho podpísaním schválil aj žalovaný. V tomto Pokyne na zmenu č. 2 bola v podstate
žalovaným schválená zmena technického riešenia objektu 209, za podmienky ušetrenia nákladov, ktoré
vyčíslil žalobca a za podmienky nezahrnutia ceny podpornej konštrukcie do celkovej ceny objektu 209.
Projektovú dokumentáciu zmeny technického riešenia zabezpečoval sám žalobca, žalobca požiadal
projektanta spoločnosť Dopravoprojekt, a.s. o vypracovanie projektovej dokumentácie s výkazom výmer
zmeny technického riešenia objektu 209. Projektant túto dokumentáciu vypracoval v septembri v roku
2008. Do výkazu výmer projektant zahrnul aj položku 948 94.2 Podporné lešenie z kovu v množstve
20.898,50 m3, t.j. žalobcovi muselo byť zrejmé, že túto položku nemá zahrnutú v schválenom ZPV
209-01, no napriek tomu, túto položku nezahrnul ani do ďalších dvoch návrhov zmien počas výstavby
( ZPV 209-02, ZPV 209-03). Prvý krát zahrnul túto položku až do ZPV 209-04. ktorú stavebný dozor
zamietol ale v ďalšom návrhu ZPV 209-05 už táto položka opätovne nefigurovala. ZPV 209-04, v ktorom
bola zahrnutá položka za podpornú konštrukciu predložil žalobca až dňa 21.09.2009, čo je približne
jeden rok potom, čo projektant pre žalobcu vypracoval projektovú dokumentáciu zmeny technického
riešenia objektu 209 a po samotnej realizácii objektu 209. V ZPV 209-04 je položka Podporné lešenie z
kovu vo výške 163.068,90565 Eur (4.912.613, 98 SKK). V prípade, ak by si žalobca nárokoval položku
Podporné lešenie z kovu už v ZPV 209-02, stavebný dozor a ani hlavný inžinier stavby by túto zmenu
technického riešenia neschválili, pretože k žiadnej úspore na tomto objekte by nedošlo a žalobca by
bol povinný realizovať objekt podľa pôvodnej projektovej dokumentácie. Podľa názoru žalovaného je
možné toto konanie žalobcu považovať za konanie, ktorým žalobca uviedol žalovaného do omylu, pričom
mal za to, že takéto konanie je možné považovať aj za konanie v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku nepožívajúce právnu ochranu. Aj keby si žalobca nebol vedomý skutočnosti, že
podporná konštrukcia nie je zahrnutá v cene uvedenej v ZPV 209-01, podľa názoru žalovaného bol
žalobca povinný bez zbytočného odkladu potom, čo zistil, že podporné lešenie nie je zahrnuté v cene
ZPV 209-01 upozorniť žalovaného na túto skutočnosť, čo však žalobca neurobil. Ako preukazujú vyššie
uvedené skutočnosti žalobca mohol zistiť, že nemá podpornú konštrukciu zahrnutú v ZPV 209-01 už
pri vypracovaní projektovej dokumentácie spoločnosťou Dopravoprojekt, a.s. v septembri v roku 2008.
Aj pri tomto nároku žalobcu upozornil žalovaný na prekluzívny charakter lehoty na uplatnenie nároku
zhotoviteľa na zvýšenie ceny a to tak podľa ustanovení Obchodného zákonníka, ako aj podľa ustanovení
zmluvných podmienok FIDIC.
10. Žalovaný taktiež pri všetkých troch nárok uviedol, že voči všetkým trom rozhodnutia Komisie pre
riešenie sporov podal námietku nespokojnosti.
11. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 24.11.2014, ktoré bolo súdu doručené dňa 26.11.2014
uviedol, že v čl. 20.6 všeobecných zmluvných podmienok, ktoré tvorili súčasť zmluvy o dielo evidenčné
číslo žalovaného 1500/22054/2007, evidenčné číslo žalobcu: 04907-Ha bolo dohodnuté, že pokiaľ
nedošlo k mimosúdnemu vyrovnaniu akýkoľvek spor, pre ktorý sa rozhodnutie komisie pre riešenie
sporov nestalo konečným a záväzným bude definitívne urovnaný medzinárodnou arbitrážou, pokiaľ
sa obidve strany nedohodnú inak. Podľa žalovaného je tak zrejmé, že v predmetnej zmluve došlo
k dohodnutiu rozhodcovskej doložky, v ktorej stanovili, že posledným stupňom riešenia sporov, ktorý
upravujú FIDIC zmluvné podmienky je arbitrážne konanie, v ktorom bude spor definitívne urovnaný podľa
pravidiel arbitrážneho konania Medzinárodnej obchodnej komory ICC.
12. V prípade sporov medzi objednávateľom a zhotoviteľom vyplývajúcich zo zmluvy o dielo, ktorej
súčasťou sú zmluvné podmienky FIDC sa predpokladá ich mimosúdne riešenie. Zmluvné podmienky
FIDIC vyžadujú, aby zmluvná strana predložila svoj nárok stavebnému dozoru. Rozhodovanie
stavebným dozorom zmluvné podmienky nijako formálne neupravujú, jeho rozhodnutie je však pre strany
záväzné a tieto sú povinné ho rešpektovať pokiaľ jedna zo strán nevyužije tzv. revízne postupy. Druhým
subjektom, ktorý je oprávnený riešiť spory v zmysle FIDIC zmluvných podmienok je Komisia na riešenie
sporov (KRS). Rozhodnutie takejto komisie je pre strany v zmysle FIDIC zmluvných podmienok záväzné
a vykonateľné, pokiaľ k nemu žiadna zo strán nevydala oznámenie o nespokojnosti do 28 dní oznámenie
o nespokojnosti. V tejto súvislosti je nutné poznamenať, že tak rozhodnutie stavebného dozoru, ako aj
rozhodnutie KRS z hľadiska slovenského právneho poriadku nemá povahu rozhodcovského rozsudku a
nie je ani exekučným titulom. Netvorí ani prekážku rozhodnutej veci, teda nebráni tomu, aby ktorákoľvek
zo zmluvných strán podala žalobu na súd. Rozhodnutie KRS nemá ani povahu rozhodnutia, ktorým by
bol súd pri svojom rozhodovaní viazaný. Zo skutkových tvrdení žalovaného navyše vyplýva, že tento
podal voči rozhodnutiu KRS oznámenie o nespokojnosti v prípade všetkých troch nárokov, rozhodnutie
KRS tak nemá žiadne účinky ani z hľadiska ustanovení všeobecných zmluvných podmienok FIDIC.
13. Posledným stupňom riešenia sporov je zmysle zmluvných podmienok FIDIC rozhodcovské konanie.
Rozhodcovská doložka je priamo súčasťou FIDIC zmluvných podmienok, na čo poukázal aj žalovaný
vo svojej námietke nedostatku právomoci všeobecného súdu rozhodovať o žalobe žalobcu. Sama
existencia rozhodcovskej doložky však ešte nezakladá nedostatok právomoci súdu. Nedostatok
právomoci súdu vec prejednať je daný iba v prípade, ak žalovaný vznesie v tomto smere námietku.
Aj samotná námietka je účinná, iba ak ju žalovaný vzniesol pri svojom prvom úkone vo veci samej. K
neskôr vznesenej námietke súd nemôže prihliadnuť, ale bez toho, aby vydával rozhodnutie, pokračuje
ďalej v konaní.
14. Súd nemohol prihliadnuť ani na námietku nedostatku právomoci súdu vec prejednať vznesenú v
tomto konaní žalovanou stranou, nakoľko táto nebola vznesená pri prvom úkone, ktorý jej patril. Prvým
úkonom žalovaného v tomto konaní bol vyjadrenie k žalobe, ktoré bolo súdu doručené dňa 14.04.2014.
Žalovaný vzniesol námietku nedostatku právomoci súdu až vo vyjadrené zo dňa 24.11.2014, ktoré bolo
súdu doručené dňa 26.11.2014. Nakoľko námietka nepríslušnosti všeobecného súdu nebola žalovaným
vznesená pri prvom procesnom úkone, ktorý mu vo veci patril, súd na túto námietku v súlade s § 5 ods.
2 C.s.p. nemohol prihliadať a preto vec prejednal a rozhodol.
15. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: výpisu
z obchodného registra žalobcu, výpisu z obchodného registra žalovaného, zmluvy o združení,
zmluvy o dielo evidenčné číslo žalovaného: 1500/22054/2007, evidenčné číslo žalobcu: 04907-Ha,
žiadosti zo dňa 07.04.2009, záznamov z týždenných pracovných porád, rozhodnutí KRS zo dňa
23.01.2012, technických podmienok Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii Slovenskej republiky
č. 1/2015, zápisu č. 19/2009, zápisu č. 20/2019, oznámenia spoločnosti Dopravoprojekt, a.s., vyjadrenia
autorského dozoru k zmenám stavby počas výstavby zo dňa 09.03.2010, záznamov z pracovného
rokovania vedenia stavby, výkazov zvodidiel, rozhodnutia KRS, návrhu - pokynu na zmenu č. 5, protokolu
o prejedaní pokynu na zmenu č. 5, návrhu - pokynu na zmenu č. 6, protokolu o prejedaní pokynu na
zmenu č. 6, návrhu - pokynu na zmenu č. 7, protokolu o prejedaní pokynu na zmenu č. 7, návrhu -
pokynu na zmenu č. 8, protokolu o prejedaní pokynu na zmenu č. 8, prehľadu odsúhlasených nárokov
v pokynoch na zmenu č. 2, vyjadrenia spoločnosti Dopravoprojekt, a.s. k mostnému objektu SO 209,
prehľad odsúhlasených nárokov v pokynoch na zmenu č. 2 - 8, stanoviska a vysvetlenia k požiadavkám
zhotoviteľa z listu M/300/07/2010 zo dňa 25.03.2011 na stavbu R1 Žarnovica - Šášovské Podhradie
I. etapa, stanoviska žalovaného zo dňa 12.11.2010, nesúhlasu stavebného dozoru s požiadavkou
zhotoviteľa č. 1 zo dňa 19.02.2010, stanoviska stavebného dozoru k žiadosti o odsúhlasenie novej
položky zo dňa 12.11.2009, vyjadrenia stavebného dozoru k návrhu novej položky č. 935 94 Monolitický
žľab, doplňujúcich otázok k nároku zhotoviteľa č. 1 zo dňa 14.11.2011, listu žalovaného - odpovede
na otázky zo dňa 28.11.2011 k nároku č. 1, e-mailovej komunikácie, stanoviska žalovaného zo dňa
03.10.2011 k záverečnému platobnému potvrdeniu, doplňujúcich otázok k nároku zhotoviteľa č. 2 zo dňa
14.11.2011, listu žalovaného - odpovede na otázky zo dňa 28.11.2011 k nároku č. 2, prehlásenia žalobcu
zo dňa 04.05.2010, zmeny v priebehu výstavby č. 101-09 s prílohami, listu stavebného dozoru zo dňa
02.06.2010 ZPV 101-09 „Oceľové zvodidlo JSNH4/H2“ - zamietnutie, listu stavebného dozoru zo dňa
29.06.2010, listu stavebného dozoru zo dňa 26.07.2010, záznamu z 21.03.2012, doplňujúcich otázok
k nároku zhotoviteľa č. 3 zo dňa 14.11.2011, listu žalovaného - odpovede na otázky zo dňa 28.11.2011
k nároku č. 3 s prílohami, stavebného denníka, vyjadrenia projektanta k úlohám z vedenia stavby
zo dňa 08.07.2008, interného oznámenia zo dňa 12.06.2008, stanoviska projektanta k požadovaným
nárokom úhrady za práce spojené s realizáciou, krycieho listu výkazu výmer - porovnania, zmeny v
priebehu výstavby - technickej správy - zdôvodnenia, technického zdôvodnenia návrhu zmeny mostu
SO 213 zo dňa 03.07.2008, technického zdôvodnenia návrhu zmeny mostu SO 209 zo dňa 03.07.2008,
stanoviska hlavného inžiniera stavby k nároku zhotoviteľa č. 3 - SO209, odpovede žalobcu na otázky
zo dňa 28.11.2009 k nároku č. 3, popisu prác, vyjadrenia autorského dozoru k mostnému objektu 209
Most na vetve križovatky nad R1 a traťou ŽSR v km 9,350 zo dňa 26.10.2009, listu žalobcu zo dňa
29.06.2010 s prílohami, oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania 2007/S 126-154109, výkazu
výmer objektu 209 Most na vetve križovatky nad R1 a traťou ŽSR v km 9,350, súpisov vykonaných
prác, záznamu z kontrolného dňa č. 4, stanoviska vysvetlenia hlavného inžiniera stavby k požiadavkám
zhotoviteľa z listu M/300/07/2010 zo dňa 25.03.2011, stanoviska žalovaného k požiadavkám zhotoviteľa
zo dňa 12.11.2010, preberacieho protokolu na stavbu - predmet diela - Rýchlostná cesta R1 Žarnovica
- Šášovská Podhradie, I. Etapa, cenového rozboru položky 711 78.3, cenovej ponuky žalobcu, súpisu
vykonaných prác a čerpania ponúknutej ceny pre SO 101 za obdobie od 01.07.2010 - 15.10.2010 zo
dňa 16.112.010, ako aj ostatného obsahu súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
16. Zo zmluvy o združení súd zistil, že žalobca a spoločnosť EUROVIA - Cesty, a.s. uzatvorili
zmluvu o združení podľa § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka. Účelom vytvorenia združenia bolo
získanie verejnej zákazky na zhotovenie stavby a R1 Žarnovica - Šášovské Podhradie I. etapa
a jej následná realizácia. Vedúcim účastníkom združenia bol žalobca. Žalobca v zmysle tejto
zmluvy ako vedúci účastník združenia zastupoval združenie voči obstarávateľovi (žalovanému) a bol
splnomocnený ostatnými účastníkmi konzorcia podpísať ďalšie dokumenty, ktoré bol súčasťou ponuky
a bol splnomocnený aj k všetkým právnym úkonom, ktoré sa budú uskutočňovať v mene konzorcia v
súvislosti s plnením zmluvy o dielo.
17. Zo zmluvy o dielo evidenčné číslo žalovaného: 1500/22054/2007, evidenčné číslo žalobcu: 04907-
Ha súd zistil, že táto zmluva bola uzatvorená dňa 13.02.2008 medzi žalovaným ako objednávateľom
a spoločnosťou EUROVIA - Cesty, a.s. a žalobcom ako zhotoviteľmi. Predmetom tejto zmluvy bolo
zhotovenie diela - stavby „Rýchlostná cesta R1 Žarnovica - Šášovské podhradie, I. etapa. Časť obsahu
tejto zmluvy o dielo bola určená v súlade s § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení neskorších
predpisov prostredníctvom všeobecných zmluvných podmienok a zvláštnych zmluvných podmienok,
ktoré menili a dopĺňali všeobecné zmluvné podmienky. Všeobecnými zmluvnými podmienkami boli
všeobecné podmienky Zmluvných podmienok na výstavbu pre stavebné a inžinierske diela projektované
objednávateľom. prvé vydanie z roku 1999, vydané Medzinárodnou federáciou poradných inžinierov
(FIDIC) - tzv. ,,červená kniha". Zvláštne zmluvné podmienky boli ako neoddeliteľná súčasť obsahu
zmluvy o dielo jej prílohou. Cena diela bola dohodnutá v čl. 5 v sume 1.856.523.927,- Sk. V zmysle
čl. 7 zmluvy boli jej neoddeliteľnou súčasťou: fotokópia oznámenia o výsledku vyhodnotenia ponúk
adresované zhotoviteľovi, príloha k ponuke spolu s ponukou uchádzača, vysvetlenie podmienok účasti
uchádzačov vo verejnej súťaží vyhlásenej objednávateľom vo Vestníku verejného obstarávania č.
132/2007 zo dňa 12.07.2007 pod zn. 03074 - MSP na predmet obstarávania „Rýchlostná cesta
R1 Žarnovica - Šašovské Podhradie, zvláštne zmluvné podmienky, zvláštne technicko-kvalitatívne
podmienky; technicko-kvalitatívne podmienky; projektová dokumentácia; nákladová časť. Uvedený
článok zmluvy o dielo zároveň ustanovoval zostupné poradie prednosti, záväznosti a dôležitosti týchto
písomností alebo právnych úkonov v zmysle ktorého sa mali jednotlivé dokumenty zmluvy použiť v
nasledovnom poradí 1. zmluva o dielo bez ustanovení zvláštnych zmluvných podmienok a všeobecných
zmluvných podmienok a ostatných jej príloh, 2. oznámenie o prijatí ponuky oznámenie o prijatí ponuky, 3.
príloha k ponuke spolu s ponukou uchádzača, vysvetlenie podmienok účasti, v tomto prípade bez určenia
poradia dôležitosti, 4. zvláštne zmluvné podmienky, 5. všeobecné zmluvné podmienky, 6. zvláštne
technicko-kvalitatívne podmienky, 7. technicko-kvalitatívne podmienky, 8. projektová dokumentácia, 9.
nákladová časť. K tejto zmluve boli uzavreté tri dodatky. Prvé dva upravovali označenie a sídlo jej
účastníkov, tretím dodatkom došlo k úprave ceny diela na sumu 66.225.610,79 Eur.
18. Zo žiadosti zo dňa 07.04.2009 súd zistil, že žalobca požiadal žalovaného o zaradenie novej položky
do databázy položiek a to položku 935 94 Monolitický žľab s cenou 21,9322 Eur. Táto cenová položka
mala zahŕňať dodávku betónovej zmesi vrátane dopravy, pokládku finišérom, prerezanie špár po 2,5 m
bez tesnenia, ochranu proti odparovaniu a dopravu techniky na stavbu.
19. Zo zápisov z týždenných pracovných porád dňa 13.10.2009 v Žarnovici súd zistil, že na poradách
konaných v Žarnovici 13.10.2009, 20.10.2009, 03.11.2009, 24.11.2009 stavebný dozor upozornil
zhotoviteľa na nutnosť dorobiť zálievky na styku betónových konštrukcií a AKMS do konca októbra 2009.
Zo zápisu z pracovnej porady zo dňa 11.11.2008 vyplýva, že Stavebný dozor požiadal autorský dozor
o vypracovanie prehľadu úsekov rýchlostnej komunikácie v ktorých stupeň zadržania bezzáchytných
zariadení uvedený v pôvodnej dokumentácii DP/DRS nezodpovedá požiadavkám TP 01/2005 MDPT.
Žalovaný a stavebný dozor inštruoval zhotoviteľa, že typ a systém zvodidla bude rovnaký ako je
uvedený v dokumentácii DP/DRS a upresnený v odpovedi na otázku č. 37 účastníkov súťaže. Žalobca
prehlásil, že prípadná zmena systému zvodidla v strednom deliacom páse nebude mať vplyv na
cenu prác. Obdobný zápis obsahoval aj záznam z 15.11.2008. Podľa zápisu z pracovnej porady
zo dňa 16.09.2009 autorský dozor odporučil použitie obojstranného zvodidla ako náhradu dvojice
jednostranných v strednom deliacom páse v km 2,800 - 3,800 z dôvodu zlepšenia rozhľadových pomerov
v oblúku. Stavebný dozor požiadal zhotoviteľa o predloženie cenového návrhu dopadu tejto zmeny aj
s návrhom nových položiek.
20. Z rozhodnutí KRS zo dňa 23.01.2012 súd zistil, že komisia pre riešenie sporov rozhodla o, že
žalobca má nárok na uhradenie vynaložených nákladov vrátane primeraného zisku za zrealizovanie
zmeny prefabrikovaného žľabu za monolitický v cene 226.052,82 Eur, ako aj na uhradenie nákladov za
zriadenie trvale pružnej zálievky (rezaním, čistením a zaliatím) medzi živičnou vozovkou a betónovým
žľabom v sume 133.799,47 Eur. Komisia pre riešenie sporovo rozhodla aj o tom, že žalobca má nárok
na zaplatenie zrealizovania oceľového jednostranného zvodidla v cene 818.989,248 Eur. KRS rovnako
rozhodla aj o oprávnenosti nároku žalobcu na uhradenie jeho nákladov na realizáciu podpornej skruže
na podoprenie trámov nosnej konštrukcie mosta SO 209. KRS v rozhodnutí o tomto nároku uviedla, že sa
má vypracovať nový súpis skutočne vykonaných prác metodikou zhodnou ako pre zostavenie súťažnej
ponuky, pri položkách prác, ktoré sú zhodné s položkami v súťažnej ponuke žalobcu použiť jednotkové
ceny z ponuky. Pri nových položkách prác, ktoré sa nevyskytujú v ponuke stanoviť novú jednotkovú
cenu Zhotoviteľom spôsobom rozboru položkových nákladov s preukázaním skutočných nákladov a
predloženú cenu posúdiť cenovým odborom žalovaného, či je predložená cena obvyklá pre dodávky
uvedených prác, dohodou zmluvných strán dosiahnuť odsúhlasenie jednotkových cien a celkovej ceny
za dodávku objektu 299 Súčasťou ocenenia skutočne vykonaných prác na objekte mala byť aj dodávka
ťažkého oceľového podporného lešenia vrátane sťažených podmienok na zakladanie, pričom výmera
podpornej skruže je 20.898,50 m3. V prípade nedosiahnutia dohody mal túto posúdiť a rozhodnúť o
výške ceny za objekt SO 209 člen KRS.
21. Z technických podmienok Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii Slovenskej republiky č.
1/2015 súd zistil, že tieto podmienky stanovili pre zvodidlá v deliacom páse rýchlostných ciest stupeň
zachytenia H2. Tieto technické podmienky nadobudli účinnosť dňa 15.03.2005.
22. Zo zápisu č. 19/2009 súd zistil, že žalovaný týmto schválil žalobcovi položku č. 911 33.11 -
zvodidlo oceľové cestné - JSNH4/H2 v cene 81,7053 Eur za m. Predmetná cena mala zahŕňať
cenu prác súvisiacich s vykopaním alebo vyvŕtaním jamiek pre stĺpiky, poprípade so zabaranením
stĺpikov, so zabetónovaním stĺpikov, so zakončením zvodidla zapustením, s úpravou okolitého terénu,
s dodávkou všetkého materiálu v pozinkovanej povrchovej úprave, s montážou zvodidla, s prípadným
skrátením alebo úpravou zvodníc, s osadením a dodávkou nadstavcov smerových stĺpikov na zvodidlo,
s odprataním zbytočnej zeminy na depóniu.
23. Z oznámenia spoločnosti Dopravoprojekt, a.s. a vyjadrenia autorského dozoru k zmenám počas
výstavby súd zistil, spoločnosť Dopravoprojekt oznámila žalovanému, že v dobe spracovávania
projektovej dokumentácie pre ponuku nebolo na Slovensku certifikované zvodidlo úrovne zadržania H2.
V projektovej dokumentácii bol uvedený len základný typ zvodidla - oceľové jednoduché metalizované,
ktoré bolo počas výstavby upresnené na úroveň zadržania H2, nakoľko bol v roku 2008 uvedený
požadovaný typ zvodidla certifikovaný pre SR. Počas realizácie bolo zvodidlo v strednom deliacom
páse upresnené z dôvodu zabezpečenia rozhľadu, v km 3,204 - 3,905 bolo navrhnuté realizovať
zdvojené zvodidlo. Obdobne vo vyjadrení autorského dozoru k zmenám počas výstavby spoločnosť
Dopravoprojekt, a.s. uviedla, že certifikácia zvodidla pre stupeň zadržania H2 jednostranného zvodidla
JSNH4/H2 vstúpila do platnosti v máji 2008, počas realizácie stavby. V zmysle tejto certifikácie autorský
dozor odporučil použitie jednostranného zvodidla JSNH4/H2 v krajnej polohe stredného deliaceho pásu.
Z dôvodu zlepšenia rozhľadových pomerov v km 3,204 - J,905 projektant odporučil nahradiť dvojicu
zvodidiel v krajnej polohe SDP, obojstranným zvodidlom 0SNH4/H2, osadeným v osi SDP. Táto úprava
bola realizovaná, podľa návrhu projektanta a so súhlasom autorského dozoru. Betónové zvodidlo v SDP -
zmena dĺžky vyplýva zo zmeny usporiadania prejazdu SDP oproti pôvodne projektovanému prejazdu na
základe úpravy technického predpisu. Projektant predložil zmenu usporiadania prejazdov SDP, kde boli
upravené dĺžky a výšky betónových zvodidiel, Autorský dozor súhlasil so zmenou v zmysle týždenných
pracovných porád.
24. Z návrhu - pokynu na zmenu č. 5, protokolu o prejedaní pokynu na zmenu č. 5 súd zistil, že stavebný
dozor nariadil vykonať zmeny stavebných objektov SO 000 - Všeobecné položky, SO 101 - Cesta R1,
SO 202 - Most cez Hron v km 1,616 SO 207 - Most nad cestou 111/06523 km 5,968 SO 208 - Most
nad bezm. potokom v km 6,620 SO 209 - Most na vetve križovatky nad R1, SO 213 - Most nad poľnou
cestou v km 8,889 SO 240- Úprava rieky Hron v rkm 119,665 50 501 - Cestná kanalizácia SO 501-01-11
- Odlučovač ropných látok SO 646 - Preložka káblov a zabezp. zariadenia v žkm 43,800-44,176 SO
654 - Preložka DOK a OOK v km 2,350 SO 801 - Prístupová cesta v km 1,400 SO 804 - Prístupová
cesta k úprave Hrona. Cena objektu SO 209 mala po zmene predstavovať sumu 2.120.198,28 Eur, čo
predstavovalo zvýšenie ceny o 52.294,07 Eur. S návrhom - pokynom na zmenu č. 5 súhlasil aj žalovaný.
25. Z návrhu - pokynu na zmenu č. 7, protokolu o prejedaní pokynu na zmenu č. 7 nariadil okrem iného
vykonať aj zmenu stavebného objektu SO 209 - Most na vetve križovatky nad R1 cena tohto objektu
mala predstavovať sumu 2.101.136,35 Eur. Aj s týmto pokynom na zmenu žalovaný súhlasil.
26. Z vyjadrenia spoločnosti Dopravoprojekt, a.s. k mostnému objektu SO 209, že podľa tohto vyjadrenia
podporná konštrukcia ako pomocná konštrukcia nebola vo výkaze výmer uvedená. Schematicky bola
vykreslená vo výkresovej prílohe projektovej dokumentácie objektu.
27. Z nesúhlasu stavebného dozoru s požiadavkou zhotoviteľa č. 1 a stanoviska stavebného dozoru k
žiadosti o odsúhlasenie novej položky zo dňa 12.11.2009 súd zistil, že spoločnosť Amberg Engineering
Slovakia, s.r.o. ako vedúci člen združenia Amberg & SGS vykonávajúceho stavebný dozor pri
zhotovovaní stavby rýchlostnej cesty R1 Žarnovica - Šášovské Podhradie, I. etapa uviedla, že nesúhlasí
s nárokom žalobcu na zaradenie novej položky č. 711_78.3 dilatačná škára medzi živičným krytom a
monolitickým žľabom.
28. Z vyjadrenia stavebného dozoru k návrhu novej položky č. 935 94 Monolitický žľab súd zistil, že
stavebný dozor v tomto liste zo dňa 29.04.2009 uviedol, že súhlasí s riešením, ktoré predložil zhotoviteľ
v liste č.j./039/2009 zo dňa 02.04.2009 ako ocenený súpis prác ZPV 101-02 s návrhom novej položky
č. 935 94 Monolitického žľabu (CURB-KING) a to za predpokladu, že cena tejto položky nebude väčšia
ako pôvodná položka č. 597 96.1 Rigol dláždený z prefabrikátov do lôžka z betónu prostého. Do ceny
tejto položky budú zahrnuté aj všetky zmeny súvisiace s touto zmenou ako sú - zmeny tvaru mreže
uličných vpustov a ich zabudovanie do tohto žľabu, pozdĺžne rezanie asfaltu, úprava vrstvy KSC pre
pokládku, asfaltová zálievka medzi žľabom a konštrukciou vozovky, úpravy/prechody u mostov a múrov,
poprípade aj vjazdov k ORL.
29. Z prehlásenia žalobcu zo dňa 04.05.2010 súd zistil, že žalobca prehlásil, že pri realizácii stavebného
objektu 101 (oceľové zvodidlo JSNH4/H2), podľa navrhovanej zmeny technického riešenia nedôjde
vplyvom tejto zmeny k zvýšeniu stavebných nákladov na ostatných stavebných objektoch mimo objektov
výslovne uvedených v predkladacom návrhu. Žalobca ďalej prehlásil, že táto zmena nebude mať vplyv
na termín ukončenia stavby a ani na majetkové vysporiadanie.
30. Z vyjadrenia projektanta k úlohám z vedenia stavby zo dňa 08.07.2008 súd zistil, že spoločnosť
Dopravoprojekt, a.s. ako autorský dozor vyjadrila súhlas k zmene stavebného objektu SO 209
spočívajúcou v zmene nosnej konštrukcie mosta dĺžka mosta, rozpätia polí ako i šírkové usporiadanie
zostali nezmenené oproti pôvodnej projektovej dokumentácii. Vzhľadom na zníženie výšky nosnej
konštrukcie malo dôjsť k úprave výšky pilierov ako aj krajných opôr. V aktualizovanom návrhu bola nosná
konštrukcia navrhnutá ako monolitická predpätá dosková konštrukcia s obojstrannými konzolami. Nosná
konštrukcia na vetve B bola navrhnutá ako vyľahčená doska výšky 1,35m s obojstrannými konzolami
dĺžky 2,575m . Vyľahčenie dosky malo byť v strede na šírku 2,85 m. V mieste kríženia vetiev mala
byť doska plná. Nosná konštrukcia na vetvách C a D bola navrhnutá ako plná doska výšky 1,05m s
obojstrannými konzolami dĺžky 2,575m.
31. Z vyjadrenia autorského dozoru k mostnému objektu 209 Most na vetve križovatky nad R1 a traťou
ŽSR v km 9,350 zo dňa 26.10.2009 súd zistil, že spoločnosť Dopravoprojekt, a.s. ako autorský dozor
v tomto vyjadrení vyjadril k neuvedenou výmerovej položky pre podpornú konštrukciu potrebnú pri
budovaní NK mostu a uviedol, že podporná konštrukcia je pomocná konštrukcia. Schematicky bola
vykreslená vo výkresovej prílohe PD objektu. Jej samotná výmera nebola vo výkaze výmer DP uvedená.
32. Z listu žalobcu zo dňa 29.06.2010 s prílohami súd zistil, že žalobca si týmto listom uplatnil u
stavebného dozoru nárok na úhradu zvýšených nákladov vzniknutých v priebehu výstavby. Žalobca
uviedol, že dňa 21.09.2009 bola podaná ZPV 209-04 „Podperná skruž“, ktorá bola zo strany
objednávateľa - žalovaného, bez akéhokoľvek vyjadrenia vylúčená z požadovaných zmien v priebehu
výstavby. Táto žiadosť obsahovala ako prílohy kalkulácie nákladov na zhotovenie podpernej skruže a
faktúru č. 5/2009 vystavenú spoločnosťou MODEST DELTA, s.r.o. spoločnosti Stavby mostov Slovakia,
a.s. Touto faktúrou boli fakturované práce na stavbe „Rýchlostná cesta R1 Žarnovica - Šášovské
Podhradie, I. etapa“ objekt 209.
33. Z preberacieho protokolu na stavbu - predmet diela - Rýchlostná cesta R1 Žarnovica - Šášovská
Podhradie, I. Etapa súd zistil, že tento preberací protokol vydal stavebný dozor v zmysle čl. 10.1
všeobecných zmluvných podmienok FIDIC. Podľa preberacieho protokolu bola stavba dokončená k
30.0.2010 v súlade so zmluvou o dielo č. 1500/22054/2007.
34. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na
všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo
odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu
priložené.
35. Podľa 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo
a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
36. Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí
byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto
určenia.
37. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá
alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/
SK/ZZ/1991/513/20180101#paragraf-536.odsek-3>), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa
obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
38. Podľa § 547 ods. 1 Obchodného zákonníka na výšku ceny nemá vplyv, že cena bola určená na
základe rozpočtu, ktorý je súčasťou zmluvy alebo ho objednávateľovi oznámil zhotoviteľ do uzavretia
zmluvy.
39. Podľa § 547 ods. 2 Obchodného zákonníka ak však bola cena určená na základe rozpočtu, ohľadne
ktorého zo zmluvy vyplýva, že sa nezaručuje jeho úplnosť, môže sa zhotoviteľ domáhať primeraného
zvýšenia ceny, ak sa pri vykonávaní diela objaví potreba činností nezahrnutých do rozpočtu, pokiaľ tieto
činnosti neboli predvídateľné v čase uzavretia zmluvy.
40. Podľa § 547 ods. 3 Obchodného zákonníka ak cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý sa podľa
zmluvy považuje za nezáväzný, môže sa zhotoviteľ domáhať, aby sa určilo zvýšenie ceny o sumu, o
ktorú nevyhnutne prevýši náklady účelne vynaložené zhotoviteľom, náklady zahrnuté do rozpočtu.
41. Podľa § 547 ods. 4 Obchodného zákonníka ak objednávateľ nesúhlasí so zvýšením ceny, určí jej
zvýšenie súd na návrh zhotoviteľa.
42. Podľa § 547 ods. 6 Obchodného zákonníka zhotoviteľovi zaniká nárok na určenie zvýšenia ceny
podľa odsekov 2 a 3, ak neoznámi potrebu prekročenia rozpočtovanej sumy a výšku požadovaného
zvýšenia ceny bez zbytočného odkladu po tom, čo sa ukázalo, že je nevyhnutné prekročenie ceny, ktorá
bola určená na základe rozpočtu.
43. Podľa § 549 ods. 1 Obchodného zákonníka ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na obmedzení
rozsahu diela a ak nedojednajú jeho dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť len cenu
primerane zníženú; ak sa týmto spôsobom dohodnú na rozšírení diela, je objednávateľ povinný zaplatiť
cenu primerane zvýšenú.
44. Podľa § 549 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na zmene
diela a ak nedojednajú jej dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu zvýšenú alebo
zníženú s prihliadnutím na rozdiel v rozsahu potrebnej činnosti a v účelných nákladoch spojených so
zmeneným vykonávaním diela.
45. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobca, spolu so spoločnosťou EUROVIA -
Cesty, a.s. ako zhotovitelia uzatvorili so žalobcom ako objednávateľom zmluvu o dielo, ktorej predmetom
bolo zhotovenie diela - stavby „Rýchlostná cesta R1 Žarnovica - Šášovské Podhradie I. etapa.
Uzatvorením tejto zmluvy vznikla žalobcovi ako zhotoviteľovi povinnosť dielo vykonať a žalovanému
vznikla povinnosť zaplatiť mu za vykonanie diela dohodnutú cenu. Súčasťou predmetnej zmluvy o dielo
boli ako všeobecne zmluvné podmienky aj Zmluvné podmienky na výstavbu pre stavebné a inžinierske
diela projektované objednávateľom, prvé vydanie z roku 1999, vydané Medzinárodnou federáciou
konzultačných inžinierov (FIDIC - červená kniha). Ponuku žalovanému vo verejnom obstarávaní
predložilo, ako aj zmluvu so žalovaným uzavrelo združenie a nie jeho členovia samostatne. Uzatvorením
zmluvy vznikla obom členom združenia povinnosť dielo vykonať, na druhej strane obom členom
združenia vzniklo aj oprávnenie domáhať sa vykonania diela, ako aj oprávnenia domáhať sa zaplatenia
ceny tohto diela (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-129/04). Zo zmluvy o združení uzatvorenej medzi
žalobcom a spoločnosťou EUROVIA - Cesty, a.s. taktiež vyplýva, že žalobca bol vedúcim členom
združenia. Z uvedeného je zrejmé, že v konaní je žalobca aktívne hmotnoprávne legitimovaný domáhať
sa prípadnej úhrady časti ceny diela.
46. Podľa ustanovenia § 264 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka sa pri určení práv a povinností
zo záväzkového vzťahu prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom
obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom. Obchodné zvyklosti,
na ktoré sa má prihliadať podľa zmluvy, sa použijú pred tými ustanoveniami tohto zákona, ktoré
nemajú donucovaciu povahu. Citované ustanovenie má kogentnú povahu. Zmluvné strany môžu v
praxi podporné použitie obchodných zvyklostí obmedziť, resp. určitú zvyklosť vylúčiť výslovnou vecnou
úpravou danej podmienky alebo náležitosti vzťahu alebo pri výslovnej a dostatočne podrobnej zmluvnej
úprave už nebude priestor pre aplikáciu obchodnej zvyklosti podľa tohto ustanovenia. Z § 264 ods. 1 a
2 Obchodného zákonníka vyplýva, že právny význam obchodných zvyklostí pri ich vplyve na práva a
povinnosti účastníkov záväzkového vzťahu je rôzny podľa toho, či účastníci v zmluve na určité obchodné
zvyklosti odkážu (§ 264 ods. 2 Obchodného zákonníka) alebo či zmluvu uzavrú bez odkazu na obchodné
zvyklosti (§ 264 ods. 1 Obchodného zákonníka). Zatiaľ čo v prvom prípade stavia zákon odkazované
obchodné zvyklosti na roveň zmluvných dojednaní, ktoré sa použijú pred dispozitívnymi ustanoveniami
zákona, v druhom prípade obchodné zvyklosti nemajú prednosť ani pred zmluvou ani pred dispozitívnymi
ustanoveniami zákona a iba sa k nim pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu prihliada
(Najvyšší súd ČR, sp. zn. 32 Cdo 4932/2009).
47. FIDIC predstavuje skratku Medzinárodnej organizácie konzultačných inžinierov (francúzsky:
Fédération Internationale des Ingénieurs Conseils). Z tejto organizácie vzišli v roku 1957 prvé FIDIC
zmluvné podmienky. Tieto boli označované ako Červená kniha (The Red Book) a upravovali práva a
povinnosti pri výstavbe projektov, ktoré navrhoval objednávateľ. Z dôvodu skutočnosti, že tieto zmluvné
podmienky neupravovali otázky v súvislosti so zhotovovaním časti diela mimo staveniska, pristúpila
organizácia FIDIC v roku 1963 k vydaniu druhej tzv. Žltej knihy (The Yellow Book). Žltá kniha upravovala
vzťahy pri budovaní mechanických a elektrických projektov. V rozmedzí rokov 1987-1997 organizácia
FIDIC vydala novú Červenú a Žltú knihu. V roku 1999 došlo k veľkej „rekodifikácii" systému zmluvných
podmienok FIDIC. Organizácia FIDIC v tomto roku vydala celkovo 4 nové typy zmluvných podmienok
FIDIC, medzi inými aj Červenú knihu - FIDIC Conditions of Contract for Construction, For Building and
Engineering Works designed by the Employer - The Red Book - first edition 1999 - v používanej v
prípade Červenej knihy zhotoviteľ stavia podľa projektu objednávateľa. Červená kniha FIDIC z roku 1999
predstavuje celosvetovo uznávané pravidlá a je potrebné ju považovať za obchodné zvyklosti podľa §
264 Obchodného zákonníka, a teda aj ako prameň alebo výkladový nástrojom nášho obchodného práva.
Sú preto aplikovateľné na konkrétny záväzkový vzťah i na základe § 273 Obchodného zákonníka ako
všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami“.
48. Červenú knihu FIDIC je tak jednoznačne možné považovať za obchodné podmienky v zmysle § 273
Obchodného zákonníka. S poukazom na skutočnosť, že zmluvné strany zmluvy o dielo evidenčné číslo
žalovaného: 1500/22054/2007, evidenčné číslo žalobcu: 04907-Ha vyjadrili vôľu, aby sa ich vzájomné
vzťahy spravovali týmito zmluvnými podmienkami, pričom tieto aj priamo tvorili súčasť zmluvy, ako jej
príloha, na ich vzájomné práva a povinnosti sa budú tieto podmienky uplatňovať pred tými ustanoveniami
Obchodného zákonníka o zmluve o dielo, ktoré nemajú donucovaciu povahu.
49. Žalobcom uplatnené nároky (označované ako nárok č. 1, a 3) mali povahu nároku na zaplatenie
prác vykonaných na základe pokynov na zmenu vydaných stavebným dozorom, ktorých úhrada by sa
inak spravovala ustanoveniami § 547, resp. 549 Obchodného zákonníka Ustanovenia červenej knihy
FIDIC upravujú nároky zhotoviteľa na zvýšenie ceny diela, resp. na úhradu prác nezahrnutých do
pôvodného rozpočtu. Červená kniha FIDIC v podčlánku 4.10 zakotvuje vyvrátiteľnú právnu domnienku,
že zhotoviteľ sa uistil ohľadnom správnosti a primeranosti zmluvnej ceny a stanovil zmluvnú cenu na
základe údajov, interpretácií, potrebných informácií, prehliadok, skúšok a uistení ohľadom všetkých
závažných záležitostí, na ktoré sa odvoláva. Zhotoviteľ tak pri tvorbe svojej ponuky musí zohľadniť
aj údaje o rozsahu a druhu prác a vybavenia potrebného pre realizáciu a dokončenie diela a pre
odstránenie všetkých vád, ako aj o príslušných právnych predpisoch, postupoch a pracovnej praxi v
krajine, v ktorej sa dielo realizuje. V zmysle citovaného podčlánku 4.10 FIDIC zmluvných podmienok je
výpočet údajov, ktoré musí zohľadniť zhotoviteľ pri príprave svojej ponuky, exemplifikatívny. Zhotoviteľ
však musí zohľadniť všetky údaje, ktoré mu poskytuje objednávateľ a sú potrebné pre riadne zhotovenie
diela podľa FIDIC zmluvných podmienok. Domnienka o správnosti ponúkanej zmluvnej ceny vyplýva aj z
ustanovenia podčlánku 4.11 zmluvných podmienok FIDIC, podľa ktorého sa predpokladá, že zhotoviteľ
bol uspokojený, pokiaľ ide o správnosť a primeranosť akceptovanej zmluvnej ceny a akceptovanú
zmluvnú cenu navrhol na základe zohľadnenia všetkých údajov podľa podčlánku 4.10. Uvedené
samozrejme platí nielen pre práce vykonané na základe pôvodnej zmluvy, ale aj pre práce vykonané na
základe pokynov na zmenu vydaných stavebným dozorom v zmysle čl. 13 zmluvných podmienok FIDIC.
50. Žalobcom uplatňovaný nárok č. 1 predstavoval nárok na zaplatenie ceny prác, ktoré spočívali
v zriadení trvale pružnej zálievky medzi živičným krytom vozovky a monolitickým betónovým
odvodňovacím žľabom. Podľa žalobcu nebolo možné potrebu zriadenia trvale pružnej zálievky
predpokladať pri predkladaní jeho ponuky žalovanému za účelom uzatvorenia zmluvy o dielo.
Potrebu realizácie trvale pružnej zálievky medzi živičným krytom vozovky a monolitickým betónovým
odvodňovacím žľabom pri predkladaní cenovej ponuky skutočne nebolo možné predpokladať, nakoľko
pôvodne mal byť odvodňovací žľab vyhotovený z prefabrikovaných dielcov uložených do lôžka z
betónu prostého. Podľa žalobcu potreba zhotovenia trvale pružnej zálievky vyplynula z pokynov
stavebného dozoru na pravidelných týždenných pracovných poradách, ktoré sa uskutočnili v dňoch
13.10.2009, 20.10.2009, 03.11.2009 a 24.11.2009. S uvedeným skutkovým tvrdením sa však súd
nemohol stotožniť, nakoľko tieto nenachádzajú oporu v zistenom skutkovom stave. Odhliadnuc od
skutočnosti, že stavebný dozor v súlade s čl. 3 zmluvných podmienok FIDIC nebol oprávnený zadávať
žalobcovi práce naviac, potreba vykonania trvale pružnej zálievky bola vyvolaná zmenou technického
riešenia výstavby odvodňovacieho žľabu. V tomto prípade išlo iba o zmenu technického riešenia
vyhotovenia samotného žľabu, ktoré stavebný dozoru odsúhlasil listom zo dňa 29.04.2009.
51. Túto zmenu stavebný dozor odsúhlasil iba za predpokladu, že cena nebude väčšia ako bola cena
prefabrikovaného žľabu. Stavebný dozor žalobcu ako zhotoviteľa výslovne upozornil na skutočnosť,
že takáto zmena technického riešenie si okrem iného vyžiada aj vykonanie zálievky medzi žľabom a
konštrukciou vozovky. Stavebný dozor ďalej súhlasil so zaradením novej položky č. 935 94 (Monolitický
žľab) do rozpočtu a zároveň uviedol, že do tejto položky musia byť zahrnuté aj všetky práce, ktoré
si zmena technického riešenia vyžiada a to vrátane zriadenia zálievky. Žalobca teda po celý čas
zhotovovania predmetnej časti diela si bol vedomý skutočnosti. že stavebný a autorský dozor neudelil
súhlas s navyšovaním nákladov diela. V prípade, ak by túto skutočnosť oznámil stavebnému dozoru,
že nie je schopný vykonať zmenu prefabrikovaného žľabu za monolitický bez dopadu na zmluvnú cenu
pred realizáciou týchto prác, stavebný dozor žalovaného by mohol prehodnotiť svoj pokyn a tento zrušiť.
52. Ak stavebný dozor nesúhlasil so zaradením novej položky, ktorá by pokrývala náklady na zriadenie
dilatačnej špáry vyplnenej dilatačným tmelom (zriadenie trvale pružnej zálievky), nakoľko tieto náklady
už boli súčasťou položky č. 935 94, postupoval v súlade s uzatvorenou zmluvou ako aj zmluvnými
podmienkami FIDIC. Preambula dokumentácie na ponuku, ktorá tvorí súčasť zmluvy o dielo a jej
ustanovenia sú v súlade s jej podčlánkom 1.1 záväzné pre celú stavbu, ustanovuje v podčlánku 1.4,
že v cene jednotlivých položiek majú byť zahrnuté aj všetky náklady spojené so splnením predmetu
obstarávania a zmluvných podmienok, t.j. všetky práce, dodanie a dovoz zabudovaných materiálov,
dodanie, dovoz a odvoz pomocných materiálov a konštrukcii, všetky drobné a pomocné práce ( napr.
spevnené plochy, lešenia, žeriavové a zavážacie dráhy, montážne zariadenia, vozík pre betonáž
sekundového ostenia, výkop a zabetónovanie zvislých dopravných značiek včítane stĺpikov a pod. okrem
zariadenia staveniska ), drobné a pomocné materiály, dozor a kontrola zhotoviteľa, dozor a kontrolu
správcov cudzích zariadení, materiály, montáž, údržba, režijné náklady, dane a clá, ako aj všetky
všeobecné riziká, záväzky, náklady na údržbu v záručnej lehote a povinnosti popísané resp. zahrnuté
v zmluve o dielo, ako aj požadované úkony, služby a záväzky podľa dokladov uvedených v bode 1.2,
pokiaľ nie sú uvedené v inej položke. Ak žalobca zistil, že na niektoré práce nie je samostatná položka,
mal náklady na ich vykonanie zahrnúť do cien súvisiacich položiek.
53. Žalobcovi teda zrealizovaním trvale pružnej zálievky medzi asfaltovým krytom vozovky a
odvodňovacím žľabom nevznikol nárok na úhradu akýchkoľvek ďalších nákladov a ani nebol oprávnený
dožadovať sa zaradenia ďalšej cenovej položky za túto prácu, nakoľko v zmysle zmluvy bola cena týchto
prác zahrnutá už v samotnej cene odvodňovacieho žľabu. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné
uviesť, že s ohľadom na nárok č. 1 žalobcu je absolútne irelevantné, či bolo motívom vykonania zmeny
technického riešenia odvodňovacieho žľabu skrátenie doby výstavby, resp. či dôvodom urýchlenia prác
na odvodňovacom žľabe bolo oneskorenie žalobcu z vykonávaním jednotlivých prác na stavbe alebo
týmto dôvodom bolo skrátenie doby výstavby diela a jeho odovzdanie do predčasného užívania.
54. K nároku č. 2 žalobca uviedol, že tento nárok mu mal vzniknúť pri realizácii jednostranných oceľových
zvodidiel so stupňom zachytenia H2 pre stredný deliaci pás cesty. K zmene malo dôjsť na základe
spresnených pokynov autorského dozoru, ktorý bol na to vyzvaný stavebným dozorom, ako aj na
základe požiadaviek Prezídia Policajného zboru a budúceho správcu stavby pred uvedením diela do
užívania. Žalobca ako zhotoviteľ mal pri príprave svojej ponuky (t.j. najmä pri jej oceňovaní) vychádzať
nielen z projektu objednávateľa, ale aj zo všeobecne záväzných právnych predpisov účinných v čase
predkladania ponuky. Povinnosť žalobcu ako zhotoviteľa zohľadniť pri predkladaní svojej ponuky aj
príslušné technické normy účinné v čase predloženia ponuky bola navyše uvedená aj vo zväzku 2
súťažných podkladov. V čase predkladania ponúk diela bol účinný technický predpis č. 1/2005 zvodidlá
na pozemných komunikáciách. Žalobca bol teda povinný zohľadniť tento predpis už pri predkladaní
svojej ponuky. V priebehu realizácie diela k zmene tohto technického predpisu neprišlo. V prípade nároku
č. 2 tak nemožno hovoriť o nároku na úpravu ceny v zmysle čl. 13.7 všeobecných zmluvných podmienok
FIDIC. Pokiaľ sa žalobca domnieval, že v súlade s požiadavkou uplatňovania aktuálnych technických
predpisov a noriem je potrebné oceniť iný druh zvodidla ako ten, ktorý vyplýval zo súťažných podkladov,
resp. pokiaľ mu nebolo zrejmé aký typ zvodidla je potrebné oceňovať mal v procese predkladania
ponúk požiadať žalovaného otázkou o vysvetlenie súťažných podkladov. Žalobca túto možnosť využil,
avšak žiadna z jeho otázok sa požadovanej technických požiadaviek na úroveň zadržania pri cestných
zvodidlách tak, ako to urobil v prípade mostných zvodidiel v otázke č. 47. Zo zisteného skutkového stavu
tak vyplýva, že žalobca oceňoval cestné zvodidlá podľa neaktuálnej právnej úpravy, teda v rozpore so
súťažnými podkladmi.
55. Nakoľko zmluvné podmienky FIDIC, ktorých právnemu režimu bol vzťah medzi žalobcom ako
zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom podriadený, zakotvujú právnu domnienku o správnosti
zmluvnej ceny, súd považoval aj žalobcov nárok č. 2 za nedôvodný. Žaloba neocenil zvodidlá v cenovej
ponuke spôsobom určeným v zmluve, pričom následky za takto nesprávne určenú cenu musí znášať
sám a nemôže ich prenášať uplatňovaním ďalších dodatočných platieb na objednávateľa.
56. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že K.. F. Y., ktorý u žalobcu vykonával funkciu riaditeľa
predmetnej stavby v liste zo dňa 04.05.2010 prehlásil, že pri realizácii stavebného objektu SO 101,
podľa navrhovanej zmeny technického riešenia nedôjde k zvýšeniu nákladov na ostatných stavebných
objektoch, mimo objektov výslovne uvedených v predkladanom návrhu. Táto zmena nebude mať vplyv
na termín ukončenia stavby.
57. Nárokom označovaným ako nárok č. 3 sa žalobca domáhal úhrady ceny prác spočívajúcich v
realizácii podpornej skruže na podoprenie trámov nosnej konštrukcie mosta v objekte SO 209. Aj k
tomuto nároku žalobca uviedol, že zriadenie ťažkého oceľového lešenia v objekte SO 209 nebolo
žalobcom zohľadnené pri predkladaní dokumentácie na ponuku, resp. dokumentácie na realizáciu
stavby z dôvodu, že na základe zadania a predloženej dokumentácie zo strany žalovaného nemohol
žalobca v danom čase predpokladať, ani pri vynaložení odbornej starostlivosti, potrebu vyhotovenia
podpornej skruže. Skutočnosť, že nemohol predpokladať potrebu vyhotovenia ťažkej skruže vyvodzoval
žalobca z toho, že vo výkaze výmer tvoriacom dokumentačné podklady pre vypracovanie ponuky
jednotlivými uchádzačmi pri verejnom obstarávaní nebolo vyhotovenie podpornej kovovej konštrukcie
uvedené ako samostatná položka.
58. Žalobcov výklad je však v rozpore práve s ustanoveniami zmluvných podmienok FIDIC, ktoré
predpokladajú, že zhotoviteľ je skúseným zhotoviteľom. Žalobca ako zhotoviteľ bol nepochybne schopný
a spôsobilý na základe predloženej projektovej dokumentácie mostu správne určiť práce potrebné na
jeho zhotovenie a následne rozsah a charakter týchto prác zohľadniť vo svojej cenovej ponuke, vrátane
ceny pomocných konštrukcií potrebných pri samotnej výstavbe. Skutočnosť, že pomocné kovové
konštrukcie neboli uvedené vo výkaze výmer, neznamená, že ich vyhotovenie je možné považovať za
vykonanie nadpráce, pri ktorej by mal mať žalobca právo na zaradenie novej položky do výkazu výmer,
jej ocenenie a následne uhradenie týchto prác.
59. Žalobca si pri predkladaní samotnej ponuky do verejnej súťaže, ako aj pri predkladaní ponuky
musel byť vedomý toho, aké práce je potrebné pri zhotovovaní objektu SO 209 vykonať a tieto mal aj
všetky zahrnúť do svojej cenovej ponuky. Nie je predstaviteľné, aby žalobca stanovoval ceny prác v
ponuke bez toho, aby sa zamyslel na tým aké práce pri zhotovení diela bude musieť vykonať. FIDIC
zmluvné podmienky vychádzajú z domnienky, že zhotoviteľ sa uistil ohľadom správnosti a primeranosti
zmluvnej ceny a stanovil zmluvnú cenu na základe všetkých dôležitých údajov, ako aj domnienku, že
objednávateľ mu tieto údaje poskytol. Zo skutočnosti, že žalovaný ako objednávateľ neuviedol podpornú
skruž pre podoprenie nosnej konštrukcie v podkladoch vyhlásenej verejnej súťaže, nemožno odvodiť,
že žalobca sa mohol domnievať, že jej zhotovenie nebude potrebné. Vo všeobecnosti si v zmysle
FIDIC zmluvných podmienok spôsob vykonávania jednotlivých prác volí zhotoviteľ. V zmysle Červenej
knihy FIDIC zhotoviteľ navrhuje technický postup zhotovovania diela podľa projektu trvalého diela
dodaného objednávateľom. Objednávateľ môže (ale nemusí) v poskytnutej projektovej dokumentácii
určiť pri jednotlivých objektoch aj technologický postup ich zhotovenia. V prípade, ak žalovaný nezahrnul
do výkazu výmer predmetného mostu, označeného ako objekt SO 209, vybudovanie dočasných
podporných konštrukcií, neznamená to, že by práce s nimi súvisiace mohli byť považované za nadpráce.
Uvedené je zrejmé aj z čl. 12.2 všeobecných zmluvných podmienok FIDIC, z ktorého jednoznačne
vyplýva, že aj tzv. meranie vychádza zo skutočného množstva každej položky trvalého diela. Nebolo
povinnosťou žalovaného uviesť do výkazu výmer úplne všetky práce súvisiace s vybudovaním diela.
V prípade ak v tomto výkaze zhotovenie podpornej konštrukcie nefigurovalo ako samostatná položka,
neznamená to, že žalobca tieto práce nemohol predpokladať. Tieto práce, ktoré boli iba prácami
pomocným vo vzťahu k trvalému dielu (mostu SO 209), mal žalobca v súlade ustanovením podčlánku
1.4 dokumentácie na ponuku zahrnúť do ceny iných položiek. Pokiaľ tak neurobil nemohol mu vzniknúť
v súvislosti s realizáciou objektu SO 209 vzniknúť nárok na úhradu iných prác (resp. položiek) ako tých,
ktoré boli uvedené ako súčasť ceny tohto objektu v zmluve o dielo.
60. Žalobca (resp. jeho subdodávateľ) v priebehu výstavby navrhol zmenu technického riešenia nosnej
konštrukcie nosnej konštrukcie objektu 209, teda zmenu samotného projektu predmetnej časti diela.
V návrhu na zmenu označenom ako ZPV 209-01 bolo uvedené, že „zmena spočíva v zmene nosnej
konštrukcie mosta. Dĺžka mosta, rozpätie polí ako i šírkové usporiadanie na moste zostáva nezmenené
podľa pôvodnej PD. Taktiež spodná stavba - jej tvar a spôsob založenia zostáva identicky v zmysle
pôvodného projektu“. Žalobca uviedol, že realizáciou tohto návrhu dôjde k finančnej úspore, ktorá bola
predbežne vyčíslená na sumu 1.388.693,09 Sk. Z takýchto údajov sa vychádzalo aj pri schvaľovaní
zmeny technického riešenia mostov. Žalobca do vyčíslenia nákladov na realizáciu objektu SO 209 v
zmysle ustanovení zmluvy o dielo mohol a mal zahrnúť aj náklady na zhotovenie podporného lešenia
z kovu, teda prác súvisiacich s realizáciou samotného objektu SO 209. Žalobca mohol, navrhnúť aj
spôsob jeho realizácie náklady na podporné lešenie zahrnúť do rozpočtu tejto časti diela ako samostatnú
položku. Náklady vrátane nákladov na dočasne podporné konštrukcie mal zahrnúť do ostatných položiek
tak, aby žalovaný, resp. stavebný dozor mohli posúdiť skutočnú celkovú výšku nákladov a skutočný
dopad navrhovanej zmeny na výslednú celkovú cenu diela. Nakoľko žalobca tak neučinil a zmena bola
schválená aj na základe rozpočtu a výslednej ceny diela, nemožno túto ďalej navyšovať o náklady na
zhotovenie pomocnej podpornej konštrukcie, ktorá sama o sebe nie je súčasťou trvalého diela v zmysle
čl. 1.1.5.7., ale slúži iba na jeho realizáciu. Žalobcovi teda nárok na úhradu vyhotovenia pomocných
kovových konštrukcií - skruží nepatril.
61. Súd sa stotožňuje so skutkovým tvrdením žalobcu o tom, že uzatvorená zmluva o dielo
predstavovala, tzv. meranú zmluvu, v ktorej nároky žalobcu ako objednávateľa na úhradu ceny diela
zodpovedajú rozsahu skutočne vykonaných prác. Tento nárok však vzniká iba vo vzťahu k prácam
podľa zmluvy o dielo a vo výške stanovenej zmluvou o dielo. Princíp meranej zmluvy podľa zmluvných
podmienok FIDIC je obdobou zmluvy, v ktorej je cena diela určená podľa rozpočtu, pri ktorom sa
nezaručuje jeho úplnosť. Zmluvné podmienky FIDIC rovnako ako aj Obchodný zákonník upravujú
podmienky za akých sa môže zhotoviteľ domáhať zaplatenia dodatočnej ceny diela, t.j. navýšenia ceny
diela, resp. úhrady prác, ktoré neboli zahrnuté v pôvodnej zmluve. Podľa podčlánku 20.1 zmluvných
podmienok FIDIC bola žalobca ako zhotoviteľ povinný, v prípade ak sa domnieval, že mu vznikol nárok
na úhradu dodatočnej platby, oznámiť túto skutočnosť stavebnému dozoru a to v lehote 28 dní odo dňa,
kedy sa o dozvedel alebo mohol dozvedieť o vzniku udalosti alebo okolností, ktoré by tento jeho nárok
mohli zakladať. Citované ustanovenie všeobecných zmluvných podmienok zároveň vo svojom druhom
odstavci určuje ako sankciu za nedodržanie tejto 28 dňovej lehoty zánik nároku zhotoviteľa na dodatočnú
platbu. Práve na túto skutočnosť poukazovala vo svojej obrane aj žalovaná strana, ktorá poukazovala
na skutočnosť, že žalobca túto lehotu ani pri jednom z ním uplatnených nárokov, čím mu zanikol aj nárok
na úhradu dodatočných platieb. Žalobca taktiež nepopieral, že si svoje nároky v lehote a spôsobom
stanoveným v predmetnom ustanovení zmluvných podmienok FIDIC neuplatnil, avšak uvádzal, že na
jeho nároky sa podčlánok 20.1 zmluvných podmienok nevzťahuje. Tento argument žalobcu je v priamom
rozpore so znením podčlánku 20.1, v zmysle ktorého sa mechanizmus uplatnenia dodatočných nárokov
vzťahuje na dodatočné platby uplatňované podľa akéhokoľvek článku všeobecných podmienok, teda aj
na úhrady prác, ktorých potreba vyšla najavo v priebehu realizácie diela, tak na úhradu prác, ktorých
potreba vyplynula z pokynov na zmenu ako aj na dodatočné platby z titulu výdavkov spojených so
zmenou právnych predpisov, resp. noriem pre výstavbu.
62. Žalobca ďalej vo svojom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 29.01.2018 uviedol, že o všetkých
vplyvoch zmien diela na dohodnutú cenu dela so žalovaným komunikoval a uplatňovanie ustanovení
tohto podčlánku žalovaným predstavuje podľa žalobcu striktný formalizmus, pričom dovolávanie sa tohto
formalizmu žalovaným považoval za zneužitie práva. Ako už bolo uvedené zmluvné podmienky FIDIC
boli vydané Medzinárodnou organizáciou konzultačných inžinierov, sú celosvetovo uznávané a užívané
najmä pri stavbách väčšieho rozsahu, líniové stavby nevynímajúc. Pri žiadnom zo zmluvných ustanovení
všeobecných zmluvných podmienok FIDIC upravujúcich spôsob a lehoty objednávateľa na uplatnenie
jeho nároku na dodatočnú platbu nie je možné konštatovať, že tieto by boli v rozpore s kogentnými
ustanoveniami slovenského právneho poriadku, pričom pokiaľ ide o lehotu, v ktorej si zhotoviteľ musí
uplatniť svoje nároky, sú tieto podmienky benevolentnejšie ako ustanovenia Obchodného zákonníka.
Zmluvné podmienky FIDIC sú často používané pri stavbách financovaných z verejných zdrojov.
Dôvodom je práve možnosť objednávateľa kontrolovať výslednú cenu diela a to aj prostredníctvom
mechanizmov vymedzených v čl. 20 týchto podmienok. Konanie žalovaného, ktorý dodržanie týchto
podmienok vyžaduje a dovoláva sa preklúzie žalobcom uplatnených nárokov v dôsledku ich nesplnenia,
nemožno považovať za konanie, ktoré by bolo zneužitím práva. Na preklúziu práva navyše súd musí
prihliadať z úradnej povinnosti bez ohľadu na to, či bola v tomto smere vznesená námietka jednou zo
strán sporu alebo nie. Naopak za konanie v rozpore so zmluvou ako aj právnym poriadkom je potrebné
považovať konanie žalobcu, ktorý tak, ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, pred realizáciou zmien
spočívajúcich vo vybudovaní betónového žľabu, pred realizáciou objektu SO 209 so zmenenými nosným
konštrukciami, ba dokonca aj pred inštaláciou nových zvodidiel vyhlásil, že realizácia týchto prác (zmien)
nebude mať vplyv na konečnú cenu diela (u stavby SO 209 malo dôjsť dokonca k úspore) a následne po
ich realizácii sa začal domáhať nárokov na dodatočné platby. Súd sa nemohol stotožniť ani s tvrdením
žalujúcej strany, že nároky na dodatočné platby boli uplatnené včas u žalovaného, nakoľko takéto
tvrdenie nenachádza oporu v zistenom skutkovom stave. Požiadavku na zmenu technického riešenia
odvodňovacieho žľabu vzniesol žalobca ako zhotoviteľ listom z 02.04.2009. Nové technické riešenie
odvodňovacieho žľabu bolo stavebným dozorom žalovaného schválené listom zo dňa 29.04.2009.
Stavebný dozor v tomto liste zároveň zmenu technického riešenia schválil, iba za podmienky, že toto
náklady na realizáciu monolitického žľabu nezvýši, pričom okrem iného upozornil žalobcu aj na potrebu
zriadenia pružnej zálievky medzi žľabom konštrukciou vozovky. Už deň schválenia zmeny technického
riešenia je nutné považovať za deň, kedy žalobca ako zhotoviteľ mal mohol vedieť o tom, aké ďalšie
práce a náklady (vrátane zriadenia pružnej zálievky) si táto zmena vyžiada oproti pôvodnému rozpočtu.
Už deň schválenia zmeny technického riešenia je preto potrebné považovať aj za začiatok plynutia
subjektívnej 28 dňovej lehoty, v ktorej si mal žalobca uplatniť svoj nárok na dodatočnú platbu v zmysle
podčlánku 20.1 zmluvných podmienok FIDIC.
63. Ak žalobca nesúhlasil s podmienkou stavebného dozoru, aby cena nového technického riešenia
žľabu nepresiahla pôvodnú, mal na túto skutočnosť stavebný dozor upozorniť tak, aby stavebný dozor
mohol svoj pokyn zmeniť, prípadne zrušiť. Žalobca podľa údajov v stavebnom denníku začal vykonávať
realizáciu monolitického žľabu až v druhej polovici júna 2009, teda približne dva mesiace potom, ako
stavebný dozor listom zo dňa 29.04.2009 stanovil podmienku, že realizácia monolitického žľabu nesmie
mať dopad na dohodnutú zmluvnú cenu diela a až následne po realizácii si uplatnil nárok na dodatočnú
platbu.
64. Pri nároku zhotoviteľa na uhradenie dodatočných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s zmenou
zvodidiel bol žalovaný postupovať pri ich uplatňovaní v zmysle podčlánku 20.1 všeobecných zmluvných
podmienok FIDIC. Aj v tomto prípade bol žalobca povinný uplatniť si nárok v lehote 28 dní odo dňa kedy
sa dozvedel, resp. mohol dozvedieť o tom, že v súvislosti so zmenou zvodidiel môže dôjsť k navýšeniu
nákladov na zhotovenie tejto časti diela. Druh zvodidiel, ktoré majú byť pri výstavbe použité musel byť
žalobcovi známi už v roku 2008 a mal byť zohľadnený už pri určovaní ceny diela. Napriek uvedenému
si svoj nárok na dodatočnú platbu opäť uplatnil až po realizácii samotných prác a teda v rozpore s
podčlánkom 20.1 všeobecných zmluvných podmienok FIDIC.
65. Žalobca si aj svoj nárok označovaný ako nárok č. 3 neuplatnil u žalovaného v lehote a spôsobom
určeným v podčlánku 20.1 všeobecných zmluvných podmienok FIDIC. Tak ako to vyplýva zo vzájomnej
e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným aj v tomto prípade požiadal žalobca o zaradenie
novej položky do výkazu výmer až potom, ako boli tieto práce realizované a to nielen vrátane ich
montáže, ale aj vrátane ich demontáže.
66. Súd sa nemohol stotožniť ani s argumentáciou žalobcu uvedenou v jeho vyjadrení zo dňa
29.01.2018. Žalobca v tomto vyjadrení uviedol, že uchádzač bol viazaný elektronickým výkazom výmer,
ktorý bol sprístupnený a každý uchádzač bol povinný vypĺňať ho elektronicky, pričom jednotlivé
bunky boli zabezpečené proti prepisom. Každý uchádzač mohol vpísať jednotkové ceny. Systém
vkladania jednotkových cien nedovoľoval vložiť do výkazu výmer inú vhodnú jednotkovú cenu, ktorá by
zodpovedala charakteru a podmienkam vykonávania príslušných prác jednotlivej položky. Žalovaným
pripravený formulár bol nastavený tak, že po vložení jednotkovej ceny do jednej položky sa táto cena
automaticky zobrazila aj v ostatných položkách s rovnakým kódom, čo znemožňovalo zahrnúť do cien
jednotlivých položiek cenu takých prác, na ktoré nebola samostatná položka. Uvedená skutočnosť, je z
hľadiska právneho posúdenia sporu irelevantná. Je logické predpokladať, že cena za rovnaké práce v
rovnakom mieste a čase bude rovnaká. Je logické predpokladať, že v prípade, ak pre vykonanie prác
označených určitou konkrétnou položkou je potrebné vykonať aj ďalšie práce, pre ktoré samostatná
položka nebola uvedená, tieto práce bude potrebné vykonať v prípade všetkých prác s rovnakou
položkou (napr. v prípade stavby mostov je možné predpokladať, že v priebehu výstavby rovnakých
nosných konštrukcií, bude v priebehu výstavby nutné tieto podoprieť rovnakými dočasnými podperami).
V prípade, ak existovali objektívne dôvody, prečo boli náklady na vykonanie rovnakých prác, rovnakého
druhu na celej stavbe rôzne, mohol žalobca cenu týchto prác vo svojej ponuke buď spriemerovať alebo
mohol dať žalovanému ako obstarávateľovi otázku ohľadom technického riešenia takejto situácie. Pokiaľ
tak žalobca ako zhotoviteľ neurobil, ním predloženú cenu jednotlivých položiek je potrebné považovať
za cenu, ktorá zahŕňa všetky práce a náklady s ňou súvisiace.
67. V neposlednom rade súd považuje za potrebné konštatovať, že v prípade všetkých troch nárokov
žalobca vedel o tom, že neboli akceptované jeho návrhy na zvýšenie ceny diela. Pokiaľ v takejto situácii
namiesto postupu podľa čl. 13.1 všeobecných zmluvných podmienok nepodal stavebnému dozoru
príslušné oznámenie a nepožiadal ho o zrušenie pokynu, boli pre žalobcu pokyny stavebného dozoru
záväzné a to vrátane toho, že cena prác realizovaná na ich základe, nebude mať vplyv na celkovú
cenu diela. Žalobca tak na jednej strane v zmysle zmluvných podmienok FIDIC akceptoval podmienku
stavebného dozoru, v zmysle ktorej si musel byť vedomý, že nebude mať nárok na ďalšie dodatočné
platby, na druhej strane po realizácii prác, teda v čase keď stavebný dozor už nemohol korigovať svoje
rozhodnutia, si tento nárok uplatnil.
68. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že
žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná, nemá oporu v zákone a preto rozhodol tak, že ju zamietol.
69. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v konaní
plný úspech, súd priznal žalovanému náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi.
70. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p.
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu
preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č.
233/1995 Z.z.).