DM audit, s.r.o.


Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoKR/38/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113200032
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6113200032.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy
Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD. v právnej
veci žalobcu EUROVIA CS, a.s., so sídlom Národní 10, 113 19 Praha 1, Česká republika, IČO: 45 274
924, zast. JUDr. Janou Ďurišovou, advokátkou, Medená 18, Bratislava, proti žalovanému H.. Q.. Q. B.,
LL.M., so sídlom V. 2, XXX XX V., správca konkurznej podstaty úpadcu DONIVO TD, s.r.o., Zvolenská
cesta 165, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 746 321, v konaní o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 26Cbi/1/2013-337 zo dňa 29. mája 2014
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 26Cbi/1/2013-337 zo dňa 29. mája 2014 potvrdzuje.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica vo výroku uvedeným rozsudkom žalobu zamietol a rozhodol, že
žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Žalobca sa v konaní domáhal určenia, že jeho pohľadávka uplatnená v prihláške pod por. č. 67 vo výške
37.257,33 Eur v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu na Okresnom súde Banská Bystrica
pod sp. zn. 1K 40/2012 je oprávnená. Tvrdil, že žalobca zo zmluvného vzťahu založeného Zmluvou
o dielo PH XXX-XXXX-XX zo dňa 10. 05. 2010 uzatvorenej medzi žalobcom ako objednávateľom
a úpadcom ako zhotoviteľom uhradil žalovanému aj faktúry, na ktoré nebolo zo strany žalovaného
poskytnuté plnenie. Uvedenou zmluvou o dielo sa úpadca ako zhotoviteľ zaviazal vykonať pre žalobcu
ako objednávateľa dielo, a to „zemné teleso SO 101 na úseku stavby „Rýchlostná cesta R1 Nitra -
Tekovské Nemece a Banská Bystrica severný obchvat, projekt PPP“, „Rýchlostná cesta R1 Beladice
- Tekovské Nemce“ v rozsahu prác špecifikovaných v Zmluve, súčasťou ktorej boli aj všeobecné
obchodné podmienky. Žalobca sa podľa zmluvy zaviazal uhrádzať úpadcovi vykonané práce na základe
mesačných faktúr, pričom podľa dohody v čl. 5.1 Zmluvy fakturovaná cena mala vecne a finančne
zodpovedať objemu prác vykonaných v príslušnom mesiaci a hodnote zabudovaného materiálu, ktoré
mali byť uvedené v zisťovacích protokoloch potvrdených oprávneným zástupcom žalobcu. Žalobca
uviedol, že úpadca mu doručil aj faktúru č. 220110044 zo dňa 31. 05. 2011 vystavenú na sumu
110.061,20 Eur plus DPH a faktúru č. 220110067 zo dňa 07. 07. 2011 na sumu 183.640,98 Eur plus
DPH a žalobca uvedené faktúry uhradil napriek tomu, že tieto faktúry neobsahovali náležitosti, ktoré
boli medzi účastníkmi zmluvy dohodnuté. Žalobca tvrdil, že úpadca do vyššie uvedených faktúr zahrnul
odmenu za práce, ktoré si žalobca u úpadcu nikdy neobjednal a úpadca ich žalobcovi ani nikdy nedodal,
pričom v prípade faktúry zo dňa 31. 05. 2011 išlo o práce spočívajúce v doprave za obdobie od 18.
04. 2011 do 17. 05. 2011 v celkovom objeme 63.263,65 Eur plus DPH, v prípade faktúry zo dňa 07.



07. 2011 išlo o všetky fakturované práce v objeme 183. 640,98 Eur plus DPH, teda práce v celkovej
sume 246. 904,63 Eur plus DPH, spolu 296. 285,56 Eur. Žalobca tvrdil, že tieto práce mu úpadca nikdy
nedodal, nie sú ani zdokumentované v žiadnej z príloh k uvedeným faktúram vo forme zisťovacích
protokolov podpísaných oprávnenou osobou, pričom k predchádzajúcim faktúram úpadca vždy takýto
vzájomne odsúhlasený zisťovací protokol prikladal. Podľa žalobcu nedodanie uvedených prác vyplýva
aj z príslušného stavebného denníka a záznamu vykonaných prác v ňom, a na strane úpadcu došlo
takto podľa žalobcu k bezdôvodnému obohateniu v zmysle ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
uvedenom rozsahu. Na uvedenú pohľadávku žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia voči úpadcovi
vo výške 271.595,32 Eur si žalobca započítal svoje záväzky voči úpadcovi v celkovej výške 238.213,07
Eur (v návrhu presne špecifikoval viaceré pohľadávky úpadcu s uvedením príslušnej faktúry, sumy,
dátumu vystavenia aj dôvodu). Uviedol, že v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka vykonal žalobca
jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok žalobcu a úpadcu, na základe čoho úpadca zostal
žalobcovi dlžný sumu 33.382,25 Eur, ktorú sumu si žalobca uplatnil prihláškou v konkurze vedenom na
majetok úpadcu. Žalovaný listom zo dňa 28. 11. 2012 oznámil žalobcovi popretie pohľadávky žalobcu
v plnej výške z dôvodu, že pohľadávka žalobcu neexistuje, úpadca považuje jednostranný zápočet
žalobcu za odmietnutý a spochybňuje ho s tým, že žalobca nepreukázal bezdôvodné obohatenie na
strane úpadcu. Žalobca popretie pohľadávky zo strany žalovaného považuje za nedôvodné, žalovaný
sa pri ňom odvolával výlučne na námietky úpadcu. Žalobca tiež tvrdil, že v rámci schvaľovacieho procesu
žalobcu sa k sporným faktúram nevyjadril jeden článok, ktorý bol oprávnený posúdiť takúto fakturáciu a
následne sa faktúry posunuli na účtovné oddelenie, kde boli uhradené. Tvrdil, že v inom prípade žalobca
tiež vrátil úpadcovi faktúry, ktoré odmietol uhradiť z rovnakých dôvodov a úpadca takúto námietku
žalobcu uznal.

Žalovaný žiadal návrh zamietnuť, uviedol, že konanie žalobcu považuje za účelové s cieľom vyhnúť
sa úhrade splatných záväzkov žalobcu voči úpadcovi. Namietal, že žalobca úhrady uvedených faktúr
nikdy nespochybňoval až do momentu, kedy mal uhradiť svoje posledné zostávajúce záväzky voči
úpadcovi. Žalovaný tvrdil, že žalobca dielo riadne prevzal a riadne zaň zaplatil. Pokiaľ žalobca zistil na
diele nedostatky, mal tieto u úpadcu bez zbytočného odkladu reklamovať, žalobca však žiadnu písomnú
reklamáciu u úpadcu nepodal a ani si neuplatnil nároky z vád diela. Poukazoval tiež na to, že žalobca
obe sporné faktúry v plnej výške riadne uhradil, čím podľa § 323 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka
uznal svoj záväzok voči úpadcovi v plnej výške. Namietal, že žalobca nepreukázal, že práce účtované
spornými faktúrami neboli vykonané.

Súd prvého stupňa vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a výsluchom svedkov.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že úpadca vykonával pre žalobcu práce na dohodnutom
mieste plnenia na základe uzavretej zmluvy o dielo až do 19.09.2011, v ktorý deň žalobca dielo prevzal
po odstránení vád v zmysle dohody účastníkov zo dňa 31. 05. 2011 pri prvom preberaní diela. Spornými
faktúrami úpadca účtoval žalobcovi práce vykonané na diele najneskôr do 30. 06. 2011, išlo teda o
práce v rámci existujúceho zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania založeného zmluvou o dielo
v znení jej dodatkov. Súd prvého stupňa uviedol, že skutková podstata bezdôvodného obohatenia ako
majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka predpokladá absenciu právneho dôvodu na plnenie, v danom prípade však medzi žalobcom
a úpadcom existoval zmluvný vzťah. Vykonaným dokazovaním bolo v konaní preukázané, že úpadca
vykonával v prospech žalobcu práce práve na základe zmluvy o dielo, na dohodnutom mieste a v
dohodnutom čase. Pokiaľ sa teda žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vzniknuté bez
právneho dôvodu napriek existujúcemu zmluvnému vzťahu medzi účastníkmi konania, bol povinný
uviesť také skutočnosti, ktoré by preukazovali, že žalovanému zaplatil za práce v rozsahu nad rámec
dohodnutého predmetu plnenia, resp. preukázať, prečo na účtované a žalobcom zaplatené práce nie
je daný hmotno-právny základ.

Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 118a ods. 1 OSP, v zmysle ktorého bol žalobca povinný uviesť
skutkové okolnosti svedčiace o tom, že úpadca uplatňoval cenu za práce mimo dohodnutého predmetu
diela a cenu za práce, ktoré neboli ani vykonané, a to najneskôr do skončenia prvého pojednávania.
Žalobca však v návrhu odôvodňoval vznik bezdôvodného obohatenia na strane úpadcu len tým,
že úpadca k faktúram nepriložil v zmluve dohodnuté odsúhlasené zisťovacie protokoly podpísané
zmluvnými stranami. Až na treťom pojednávaní dňa 29. 05. 2014 a v písomnom vyjadrení zo dňa 27.
05. 2014, ktoré predložil súdu na tomto pojednávaní uviedol nové skutočnosti, a to, že niektoré práce
úpadca fakturoval žalobcovi duplicitne. Pokiaľ žalobca namietal, že úpadca nezhotovil dielo v objemoch,



ktoré vykazuje vo faktúre, teda že bol toho názoru, že úpadca nevykonával dielo riadne, žalobca bol
oprávnený uplatňovať nároky z vád diela, žalobca však u úpadcu takéto nároky neuplatnil. Pokiaľ žalobca
pri preukázanej existencii zmluvného vzťahu uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia,
podľa súdu prvého stupňa bol povinný uviesť také skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že úpadca
tieto práce ani nemal povinnosť vykonať na základe platnej zmluvy o dielo alebo, že neboli vykonané
práce, ktoré podľa zmluvy o dielo vykonané mali byť, avšak v tom prípade by sa jednalo o nároky z vád
diela, ktoré si mal žalobca u úpadcu uplatniť. Absencia zisťovacích protokolov podpísaných zástupcami
oboch zmluvných strán pri sporných faktúrach je podľa súdu prvého stupňa len formálnou náležitosťou
fakturácie zo strany úpadcu, a tento formálny nedostatok žalobca akceptoval práve tým, že predmetné
faktúry uhradil. Samotná skutočnosť absencie týchto zisťovacích protokolov nepreukazuje, že úpadca
účtované práce v prospech žalobcu nevykonal. Súd prvého stupňa preto dospel k záveru, že žalobca v
konaní nepreukázal vznik bezdôvodného obohatenia na strane úpadcu, a preto žalobu v plnom rozsahu
zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP. Žalovanému ako účastníkovi v spore
úspešnému vznikol nárok na náhradu trov konania, tento nárok si však neuplatnil, preto mu súd náhradu
trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca s odôvodnením, že súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
a na základe dôkazov, ktoré vykonal dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvého stupňa
podľa žalobcu nepostupoval pri hodnotení dôkazov podľa § 132 OSP. Žalobca navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu žalobcu vyhovie.

Žalobca namietal, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení svojho rozsudku nevysporiadal dostatočne s
dôkazmi predloženými žalobcom, ani s dokazovaním, ktoré žalobca navrhoval, nevysporiadal sa ani s
rozpornými tvrdeniami žalovaného a svedka Ing. Studeného ohľadne potvrdenia rozsahu vykonaných
prác. Žalobca navrhoval vykonanie dôkazu predložením fakturácie ohľadom celého diela, aby vyvrátil
aj tvrdenie svedka S., že žalobca uhrádzal aj v iných prípadoch faktúry bez žalobcom potvrdeného
súpisu prác, nakoľko toto sa podľa žalobcu nezakladalo na pravde. Opakovane poukazoval na dohodu
v čl. VIII ods. 4 písm. a) Všeobecných zmluvných podmienok žalobcu ako objednávateľa, ktoré boli
súčasťou zmluvy o dielo a v ktorých bolo uvedené, že neoddeliteľnými súčasťami faktúry sú k nej
pripojené prílohy, ocenený súpis vykonaných prác a dodávok odsúhlasených a potvrdených zástupcom
žalobcu ako objednávateľa, pričom bez týchto príloh je daňový doklad pre účely žalobcu neoveriteľný
a neúplný. Žalobca tvrdil, že úpadca vystavil faktúry v rozpore s dohodou v zmluve. Namietal tiež, že
práce, ktoré úpadca zahrnul do sporných faktúr nemohli byť zo strany žalobcu uplatnené ako vady
diela, nakoľko tieto práce neboli nikdy predmetom žiadnej dohody medzi žalobcom a úpadcom, resp.
žalovaným, zmluva o dielo sa na práce, ktoré úpadca fakturoval spornými faktúrami nikdy nevzťahovala,
preto absentoval právny dôvod existencie záväzku žalobcu tieto faktúry úpadcovi uhradiť. Preto nemohli
ani vzniknúť žalobcovi práva a nároky spojené s vadným plnením diela, ktoré si mal podľa súdu
prvého stupňa uplatniť u úpadcu, prípadne u žalovaného. Rozsah vykonaných prác vyplýva ako zo
stavebného denníka, tak aj z geodetických zameraní, čo uviedol aj pracovník žalovaného svedok
S., pričom vykonanie týchto dôkazov bolo navrhnuté žalobcom na prvom pojednávaní. Súd však na
vykonanie týchto dôkazov nepristúpil a ani neodstránil rozpor vyplývajúci zo svedeckých výpovedí H..
W. a S.. Pokiaľ súd prvého stupňa v odôvodnení tvrdí, že žalobca uviedol určité skutočnosti prvý raz
až na treťom pojednávaní dňa 29. 05. 2013, resp. v písomnom vyjadrení zo dňa 27. 05. 2013, čo je
v rozpore s § 118a) ods. 2 OSP, žalobca tvrdil, že len využil svoje právo ustanovené v § 123 OSP,
a vo svojom písomnom vyjadrení aj v prednese na pojednávaní dňa 29. 05. 2013 poukazoval len na
skutočnosti vyplývajúce z dôkazov, ktoré predložil súdu ešte spolu s podanou žalobou vo veci samej.
Žalobca uhrádzal cenu za dielo na základe mesačných faktúr, keď fakturovaná cena mala zodpovedať
objemu prác vykonaných v príslušnom mesiaci a hodnote zabudovaného materiálu, ktoré boli uvedené
v zisťovacích protokoloch potvrdených oprávneným zástupcom žalobcu ako objednávateľa. Zmluvné
strany si teda dohodli splatnosť ceny za dielo odchýlne od § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to na
základe mesačných faktúr, pričom si jednoznačne dohodli náležitosti, ktoré má každá faktúra vystavená
úpadcom ako zhotoviteľom obsahovať, aby bol žalobca povinný zaplatiť úpadcovi príslušnú fakturovanú
sumu. Úpadca doručil žalobcovi vyššie uvedené dve faktúry bez dohodnutých náležitostí, čím nesplnil
zmluvne dohodnuté podmienky vzniku nároku na uhradenie súm, uvedených vo faktúrach. Žalobca
nesúhlasí so súdom prvého stupňa v tom, že pokiaľ medzi žalobcom a úpadcom existoval zmluvný
vzťah, nemohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia na základe plnenia bez



právneho dôvodu. Namietal tiež, že ani vrátenie faktúry nepredstavuje žiadny právny úkon, nakoľko s
ním nie je spojený vznik, zmena ani zánik právnych vzťahov.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním zo dňa 22.09.2014 a navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, pretože tento považuje za správny. Súhlasí s postupom
súdu prvého stupňa, ktorý sa s poukazom na § 118a ods. 1 a 2 OSP zaoberal tými rozhodnými
skutočnosťami, ktoré účastníci konania tvrdili do skončenia prvého pojednávania a aj dokazovanie
zameral na navrhované dôkazy. Pokiaľ sa sporné faktúry a sporné práce uhradené žalobcom úpadcovi
týkajú zmluvy o dielo, nemohlo by ísť o bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu, a to ani v
prípade, ak by fakturované práce skutočne neboli vykonané. Pokiaľ žalobca tvrdil, že úpadca nevykonal
fakturované práce, mal si uplatniť voči nemu nároky z titulu vád diela.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 212 ods. 1 a §214 ods. 2 OSP v
senáte bez nariadenia pojednávania, pričom v zmysle § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 OSP bolo miesto a
čas vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu oznámené na úradnej tabuli súdu.

Po zhodnotení skutočností, zistených z predloženého spisu, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého
stupňa v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne právne posúdil, keď
návrh žalobcu o určenie pohľadávky prihlásenej do konkurzu vedeného na majetok úpadcu zamietol.
Ako to uviedol aj súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, v konaní nebolo sporné, že
žalobca ako objednávateľ a úpadca ako zhotoviteľ uzavreli dňa 10.05.2010 zmluvu o dielo, predmetom
ktorej bol záväzok úpadcu zhotoviť pre žalobcu zemné teleso SO 101 na rýchlostnej cest R1 Beladice -
Tekovské Nemce, pričom úpadca vykonával pre žalobcu práce na základe tejto zmluvy o dielo v znení jej
dodatkov až do 19. 09. 2011, kedy došlo k prevzatiu diela. Žalobca tvrdil, že úpadca sa na úkor žalobcu
bezdôvodne obohatil tak, že žalobca pri uhrádzaní faktúr uhradil aj dve faktúry vystavené úpadcom,
pričom tieto faktúry neobsahovali prílohy, ktoré boli účastníkmi zmluvy dohodnuté, a to zisťovacie
protokoly obsahujúce ocenený súpis vykonaných prác a dodávok odsúhlasený a potvrdený zástupcom
žalobcu ako objednávateľa. Žalobca tvrdil, že úpadca do vyššie uvedených dvoch faktúr zahrnul odmenu
za práce, ktoré si žalobca u úpadcu nikdy neobjednal a úpadca ich žalobcovi ani nedodal. Odvolací súd
súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že pokiaľ mal žalobca za to, že úpadca nevykonal dielo
riadne, žalobca bol oprávnený uplatniť si u úpadcu nároky z vád diela reklamáciou v zmysle príslušných
ustanovení Obchodného zákonníka, žalobca však u úpadcu takéto nároky nikdy neuplatnil. Bez ohľadu
na to, či išlo o práce, ktoré ako to tvrdil žalobca, úpadca ani nebol povinný na základe zmluvy o dielo
vykonať, alebo či úpadca nevykonal práce, ktoré mali podľa zmluvy o dielo byť vykonané, v každom
prípade by sa jednalo o nároky titulom vadného plnenia zo zmluvy o dielo.

Odvolací súd súhlasí aj so záverom súdu prvého stupňa v tom, že absencia zisťovacích protokolov
podpísaných zástupcom žalobcu pri sporných faktúrach je len formálnou náležitosťou fakturácie zo
strany úpadcu, a tento nedostatok žalobca akceptoval práve tým, že vyššie uvedené dve faktúry
uhradil. Napokon, samotná skutočnosť, že k faktúram neboli pripojené povinné prílohy nepreukazuje,
že úpadca nevykonal práce, ktoré žalobcovi fakturoval. Súd prvého stupňa správne poukázal aj na
úpravu § 118a ods. 1 a 2 OSP, v zmysle ktorej v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a
reštrukturalizáciou sú účastníci povinní opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania, pretože na neskôr predložené a označené
skutočnosti a dôkazy súd neprihliada (okrem ak ide o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo
po prvom pojednávaní a ktoré účastník nemohol bez svojej viny včas uviesť a ktorými má byť
spochybnená vierohodnosť vykonaných dôkazných prostriedkov). Z predloženého spisu odvolací súd
zistil, že súd prvého stupňa účastníkov konania o povinnostiach podľa §118a ods. 1 OSP, ako aj
o následkoch nesplnenia týchto povinností poučil v predvolaní na prvé pojednávanie vo veci. Ako
správne uviedol aj súd prvého stupňa, žalobca v žalobe vznik bezdôvodného obohatenia na strane
úpadcu zaplatením faktúr, ktoré podľa žalobcu zaplatené nemali byť, odôvodňoval len tým, že faktúry
neobsahovali dohodnuté prílohy, zisťovacie protokoly podpísané oprávneným zástupcom žalobcu ako
objednávateľa. Až v písomnom vyjadrení zo dňa 27. 05. 2014 predloženým súdu prvého stupňa na
treťom pojednávaní dňa 29.05.2014 žalobca tiež tvrdil, že niektoré práce úpadca fakturoval žalobcovi
dvakrát, keď jednotkové ceny dohodnuté medzi žalobcom a úpadcom za určité položky už v sebe
obsahujú aj súvisiacu dopravu, ďalej poukazoval na to, že úpadca vykonával dopravu na stavbe aj
pre iné spoločnosti, a preto je podľa neho dôvodné sa domnievať, že sa snažil žalobcovi fakturovať
odmenu za práce, ktoré vykonal pre iných objednávateľov, ďalej poukazoval na nezrovnalosti v objeme



prác pri porovnaní faktúr vystavených úpadcom žalobcovi s evidenciou pohľadávok a záväzkov úpadcu
voči svojim subdodávateľom, a namietal aj proti určitým položkám vo faktúre zo dňa 31. 05. 2011,
pokiaľ ide o rozsah a objemy vykonaných prác. Súd prvého stupňa preto nepochybil, keď pri hodnotení
zisteného skutkového stavu vychádzal zo záveru, že spornými faktúrami úpadca účtoval žalobcovi práce
vykonané v rámci existujúceho zmluvného vzťahu medzi žalobcom a úpadcom a preto pokiaľ sa žalobca
domnieval, že práce neboli zo strany úpadcu riadne vykonané, keď ich úpadca pri fakturácii nedoložil
zisťovacími protokolmi podpísanými zástupcami žalobcu, mal možnosť uplatniť si voči úpadcovi nároky z
vadného plnenia, a to bez ohľadu na to, že tieto faktúry zaplatil. Žalobca však v konaní nepreukázal, že by
si voči úpadcovi nároky titulom vadného plnenia uplatnil. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého
stupňa v tom, že žalobca tým, že zaplatil úpadcovi vyššie uvedené dve faktúry, pričom si neuplatnil
nároky titulom vadného plnenia, uznal oprávnenosť fakturácie zo strany úpadcu, pokiaľ ide o rozsah a
objem dohodnutých prác, ako aj ich cenu.

Žalobca nezvládol v konaní dôkazné bremeno a nepreukázal svoje tvrdenie, že úpadca sa bezdôvodne
obohatil tak, že žalobca pri plnení záväzkov objednávateľa v rámci zmluvného vzťahu uhradil úpadcovi
ako zhotoviteľovi aj za práce, ktoré úpadca nevykonal. Rozpory medzi svedeckou výpoveďou svedka,
ktorý na predmetnej stavbe konal za žalobcu a výpoveďou bývalého pracovníka úpadcu, na ktoré
žalobca v odvolaní opakovane poukazoval, nie sú v tomto smere právne relevantné, samotné
svedecké výpovede nepreukazujú tvrdenia žalobcu, resp. tvrdenia žalovaného. Ak aj žalobca nikdy
(v iných prípadoch) nezaplatil úpadcovi faktúru bez potvrdeného súpisu prác, ako to tvrdí v odvolaní,
nepreukazuje to, že práce, cenu ktorých mu úpadca fakturoval vyššie uvedenými faktúrami bez
potvrdeného súpisu prác (a ktoré cenu žalobca aj zaplatil), neboli úpadcom vykonané. Žalobu podal
žalobca, bolo na ňom, aby svoje tvrdenia o tom, že na strane úpadcu došlo k bezdôvodnému obohateniu,
aj preukázal.

Na základe uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa §219 ods. 1 OSP ako
vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods.
1 a 2 OSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný a vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby súd
zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania, preto odvolací súd pri vyhlásení rozsudku vo
veci rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške, ktorá
bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku. Keďže však žalovaný trovy konania nevyčíslil do 3
pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, pričom okrem trov právneho zastúpenia mu iné trovy konania
nevznikli, odvolací súd nebol viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania pri vyhlásení
rozsudku a rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.