Prehľad o organizácii


Súdne rozhodnutia pod spisovou značkou 25Cb/397/2016 zo dňa 21.11.2018

Druh
Rozsudok
Dátum
21.11.2018
Oblasť
Obchodné právo
Podoblasť
Zmluva o dielo
Povaha rozhodnutia
Potvrdené
Navrhovateľ
45378398
Odporca
31355161


Text


Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 25Cb/397/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516209426
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Hupka
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:7516209426.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci žalobcu:
TUCHYŇA VÝŤAHY s.r.o., Letná 27, Košice - sever 040 01, IČO: 45 378 398, zast.: JUDr. Vladimír
Zeleňák, advokát, Letná 47, Košice 040 01, proti žalovanému: STRABAG Pozemné a inžinierske
staviteľstvo s.r.o., Mlynské nivy 61/A, Bratislava 820 15, IČO: 31 355 161, zast.: Valko Marián & partners,
s.r.o., Porubského 2, Bratislava 811 06, o zaplatenie 20.545,75 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 20.545.75,- EUR spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania
od 16.5.2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške
40,- EUR, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi súd priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.6.2016 domáhal zaplatenia sumy 20.545,75 EUR spolu
s 8 % ročným úrokom z omeškania od 16.5.2016 do zaplatenia, titulom neuhradenia zostávajúcej časti
ceny diela.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o dielo ZoD č. 6/ZOD/SS_LM/2010/DHAR z 3.3.2010 bol
právny predchodca žalobcu PAVOL TUCHYŇA TUCHYŇA - VÝŤAHY, IČO: 10 686 886, zhotoviteľom
diela "STOP SHOP Liptovský Mikuláš - výstavba nákupného centra". Právny predchodca žalobcu predal
svoj podnik, na základe zmluvy o predaji podniku podľa § 476 a nasl. Obchodného zákonníka zo dňa
17.12.2014. Predmetom zmluvy boli dodávky a montáž výťahov, travelátorov a eskalátorov. V článku
IV. zmluvy o dielo strany dohodli okrem iného aj spôsob fakturácie a platobné podmienky. V bode 13.
citovaného článku strany dohodli takzvané zádržné a garančnú zábezpeku z každej vystavenej faktúry.
Čo sa týka zádržného, toto bolo žalobcovi uhradené. Doteraz žalovaný neuhradil žalobcovi tzv. garančnú
zábezpeku, ktorá bola splatná 45 dní od uplynutia záručnej doby, ktorá uplynula dňa 31.3.2016. Žalovaný
i napriek výzve neuhradil žalobcovi titulom garančnej zábezpeky nasledovné sumy: titulom faktúry č.
20103062 sumu 17.248,25 EUR; titulom faktúry č. 242110023 sumu 3.297,50 EUR. Žalovaný odmieta
uhradiť dlžnú sumu s odôvodnením, že ju jednostranne započítal so svojimi pohľadávkami, čo žalobca
neuznáva. Pohľadávku v sume 20.545,75 EUR po lehote splatnosti účtuje žalobca naďalej vo svojom
účtovníctve.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu
žalovaného, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a po takto vykonanom dokazovaní
zistil nasledovný skutkový stav veci.



4. Medzi spoločnosťou ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o. ako objednávateľom a podnikateľom Pavlom
Tuchyňom TUCHYŇA - VÝŤAHY ako zhotoviteľom bola dňa 3.3.2010 uzavretá Zmluva o dielo č. 6/
ZOD/SS_LM/2010/DHAR, na základe ktorej sa zhotoviteľ zaviazal vykonať pre objednávateľa na stavbe:
"STOP SHOP Liptovský Mikuláš - výstavba nákupného centra" na stavebných objektoch SO 02 -
Obchodné centrum stavebná časť, dodávku a montáž výťahov, travelátorov a eskalátorov. Cenu diela
zhotoviteľ vyúčtoval faktúrou č. 20103062 zo dňa 16.9.2010 na sumu 319.991,- EUR a faktúrou č.
242110023 zo dňa 3.5.2011 na sumu 79.140,- EUR. Protokolom o odovzdaní a prevzatí stavebného
diela bolo dielo odovzdané dňa 31.3.2011 bez vád a nedorobkov. Žalobca listom zo dňa 18.5.2016
oznámil žalovanému ako právnemu nástupcovi objednávateľa, že dňa 31.12.2014 došlo k odkúpeniu
podniku Pavol Tuchyňa TUCHYŇA - VÝŤAHY (zhotoviteľ) a zároveň ho požiadal o zaplatenie zádržného
a garančnej zábezpeky v sume 20.545,75 EUR. Žalovaný na uvedenú žiadosť odpovedal listom zo dňa
6.6.2016 "Odpoveď na žiadosť o vyplatenie zádržného a garančnej zábezpeky" s tým, že žiadosti nie je
možné vyhovieť, nakoľko predmetné pohľadávky zanikli započítaním. Žalovaný faktúrou č. 2015104107
zo dňa 31.12.2015 na sumu 27.742,50 EUR refakturoval žalobcovi práce vykonané na výťahoch v
OC STOP SHOP Liptovský Mikuláš. Žalovaný listom zo dňa 11.1.2016 "Jednostranné započítanie
vzájomných pohľadávok (podľa § 580 Obč. zák.)" započítal svoju pohľadávku v sume 27.742,50 EUR
s pohľadávkami žalobcu v sume 27.742,50 EUR. Žalovaný faktúrou č. 2012100072 zo dňa 1.2.2012
na sumu 5.000,- EUR vyúčtoval žalobcovi škodu spôsobenú realizáciou diela v zmysle rozhodnutia
investora. Žalovaný listom zo dňa 15.2.2012 "Započítanie pohľadávok jednostranným právnym úkonom"
započítal svoju pohľadávku v sume 5.000,- EUR s pohľadávkami žalobcu v sume 5.000,- EUR.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k veci uviedol, že nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva a
popiera tvrdenia žalobcu, že nedošlo k úhrade nároku uplatneného v žalobe. Nárok žalobcu uplatnený
žalobou zanikol v celom rozsahu už pred podaním žaloby a to na základe jednostranného započítania
vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného. Žalobca sám uvádza, že uplatnený nárok zanikol
započítaním, pričom stručne konštatuje, že zánik započítaním neuznáva. Žalobca tvrdením, že zánik
pohľadávok započítaním neznáva, fakticky popiera tvrdenia žalovaného o zániku započítaním. V rozpore
s § 151 ods. 1 C.s.p. však žalobca neuvádza žiadne vlastné tvrdenia o skutkových okolnostiach
započítania a toto jeho popretie je neúčinné. Žalovaný ako objednávateľ a právny predchodca žalobcu
Pavol TUCHYŇA TUCHYŇA - VÝŤAHY ako zhotoviteľ uzavreli dňa 3.3.2010 zmluvu o dielo č. 6/ZOD/
SS_LM/2010/DHAR. Predmetom zmluvy o dielo bol záväzok predchodcu žalobcu dodať a namontovať
výťahy, travelátory a eskalátory na stavbe "STOP SHOP Liptovský Mikuláš - výstavba nákupného
centra". Po odovzdaní diela sa v záručnej dobe vyskytli vady, ktoré žalovaný oznámil žalobcovi a
žiadal ich odstránenie. Výskyt vád a ich oznámenie žalobcovi nie je medzi stranami sporné, keďže
žalobca sám potvrdil oznámenie vád. Napriek viacerým reklamáciám žalobca neodstránil vady diela
a žalovaný postupoval podľa čl. VIII. ods. 10 zmluvy o dielo č. 6/ZOD/SS_LM/2010/DHAR a vady
diela dal odstrániť tretej osobe na náklady žalobcu. Vady odstránila spoločnosť OTIS Výťahy, s.r.o.
Náklady na odstránenie vád treťou osobou ako pohľadávku si žalovaný uplatnil u žalobcu faktúrou č.
2015104107 vo výške 27.742,50 EUR. Časť nákladov na odstránenie vád diela vo výške 16.742,50
EUR žalovaný započítal jednostranným započítaním vzájomných pohľadávok zo dňa 11.1.2016 proti
pohľadávkam žalobcu na cenu diela vo výške 16.742,50 EUR (z faktúry č. 20103062 vo výške 13.445,-
EUR a z faktúry č. 242110023 vo výške 3.297,50 EUR). Zvyšná časť nároku žalobcu vo výške
3.803,25 EUR uplatneného touto žalobou z faktúry č. 20103062 zanikla jednostranným započítaním
pohľadávok doručeným žalobcovi dňa 13.2.2012. V predmetnom započítaní si žalovaný uplatnil na
započítanie pohľadávku vo výške 5.000,- EUR z dôvodu neodstránenia vád nerezových plechov v šikmej
a vodorovnej časti eskalátora, pričom časť pohľadávky žalobcu vo výške 3.803,25 EUR bola započítaná
proti časti pohľadávky žalovaného vo výške 3.803,25 EUR z faktúry č. 20103062.

6. V ďalšom písomnom vyjadrení žalobca k veci uviedol, že žalovaným uvedené skutočnosti sa
nezakladajú na pravde a preto popiera jeho tvrdenia, že by došlo k zániku pohľadávky žalobcu,
ktorá je predmetom žaloby, jednostranným započítaním pohľadávok. Žalovaný popretie skutkových
tvrdení žalobcu ale ani vlastné skutkové tvrdenia ničím nepreukázal. Nepreukázal najmä, že mu
voči žalobcovi vznikla pohľadávka, spôsobilá na započítanie. Žalobca odovzdal žalovanému dielo
bez vád a nedorobkov. Po splnení dodávky na výťahoch, travelátoroch a eskalátoroch, spôsobom
uvedeným nižšie, vykonával servisnú činnosť, preto mu bol dostatočne známy výskyt bežných vád,
ktoré priebežne odstraňoval. Servisnú činnosť vykonáva aj doteraz. Žalobca podľa zmluvy o dielo
poskytol nadštandardné záruky na dielo v trvaní 60 mesiacov. Uvedené skutočnosti považuje žalobca



za nesporné. Výťahy, eskalátory a travelátory v obchodnom centre STOP SHOP L. Mikuláš sa uviedli do
prevádzky dňa 11.11.2010. Ešte pred uvedením zariadení do prevádzky žalobca na základe záručných
podmienok od výrobcov jednotlivých zariadení spracoval kalkuláciu najnutnejších preventívnych a
taktiež normou požadovaných činností prehliadok a skúšok zariadení. Kalkuláciu predložil P.. Q. Š. z EHL
Real Estate Slovakia s.r.o. Zároveň predložil návrh servisnej zmluvy, kde boli zohľadnené požadované
činnosti. Napriek niekoľkonásobným urgenciám, bola servisná zmluva podpísaná, resp. doručená až
dňa 18.8.2011, t.j. skoro jeden kalendárny rok od uvedenia do prevádzky. Od tohto dňa je možné
požadovať od zhotoviteľa servisnú starostlivosť. Zároveň žalobca zaznamenal podvodné konanie zo
strany objednávateľa, keď antidatoval deň uzatvorenia zmluvy na 1.11.2010. Dôkazom, že sa servis
nevykonával po odovzdaní zariadení do prevádzky je aj to, že od fiktívneho dátumu na zmluve, do
doručenia zmluvy, nebola žalobcovi za vykonávanie servisu uhradená žiadna finančná čiastka v súlade
so zmluvou. V čase uvedenom na servisnej zmluve zariadenia ešte neboli v prevádzke, dokončovala
sa montáž a vykonávali sa úradné skúšky za účasti inšpektora autorizovanej osoby. Zariadenia neboli
v dispozičnom práve prevádzkovateľa a servisnú zmluvu nemohli uzavrieť na zariadenie, ktoré im
nepatrilo. Zariadenia v tom čase od zhotoviteľa neprevzal ani dodávateľ stavby. Aj priložené poistné
certifikáty, ktoré boli podmienkou pre uzavretie zmluvy sú až z roku 2011. Zdvíhacie zariadenia boli skoro
rok prevádzkované v rozpore s podmienkami STN 27 4002. Nevykonávala sa pravidelná predpísaná
údržba, nastavovanie, doplňovanie prevádzkových kvapalín. Boli prevedené iba jednorazové poruchové
opravy na základe jednorazovej objednávky. Neboli splnené podmienky dohodnuté v zmluve pre
uznanie záruky. V predloženej Zmluve zo strany žalobcu o vykonávaní servisnej činnosti bola pôvodná
kalkulovaná cena znížená z 15.480,- EUR bez DPH na cenu 11.640,- EUR bez DPH. V pôvodnej
kalkulácii sa uvažovala 2-3 týždenná trvalá prítomnosť pracovníka v obchodnom dome. Nakoľko v
zmluve, ktorú predložil objednávateľ z textovej časti boli vypustené činnosti, ktoré predpisujú výrobcovia
zariadení (denné, týždenné, dvojtýždenné atď. prehliadky a predpísané úkony). Na tieto predpísané
činnosti neboli vyčlenené finančné prostriedky. Vykonávali sa len činnosti uvedené v zmluve. Pri zmene
formy podnikania dodávateľa (z fyzickej na právnickú osobu) bola od roku 2014 uzatvorená nová
servisná zmluva, čo objednávateľ využil tak, že opäť znížil, už aj tak nízku cenu z 11.640,- EUR ročne
na 11.201,- EUR ročne. Prvá faktúra za vykonávanie servisu 8/9/10/2011 č. 241112249 na sumu 2.910,-
EUR bez DPH bola vystavená a uhradená až v roku 2011. Prevádzkovanie výťahov bez údržby, bez
kontroly nastavovania a doplňovania prevádzkových kvapalín a poškodenie zariadenia vodou, ktoré sa
stalo opakovane, zapríčiňuje nadmerné opotrebenie dielov a tým skrátenie životnosti celého zariadenia.
Pred skončením záručnej doby žalovaný, s cieľom vyhnúť sa úhrade zádržného titulom faktúr, ktoré sú
predmetom žaloby, zastúpený svojim právnym zástupcom, uplatnil podaním z 26.8.2014 u právneho
predchodcu žalobcu, fiktívne práva zo záruky, v ktorých požadoval výmenu výťahov. Vyššie uvedené
uplatnenie práv zo záruky považuje za bezprecedentné, nakoľko tomu nepredchádzala reklamácia vád,
ktorá by oprávňovala žalovaného, požadovať výmenu výťahov a nešlo o prípad, kedy by žalovaný zo
zákonných dôvodov mohol požadovať výmenu výťahov. Od požiadavky na výmenu výťahov žalovaný
upustil, zrejme na základe písomného vyjadrenia žalobcu, v znení jeho listu z 8.9.2014. Následne
listom zo 6.8.2015, ktorý bol žalobcovi doručený 13.8.2015, žalovaný bez toho, že ba bol dielo opäť
reklamoval, oznámil žalobcovi, že pristúpil k výmene dverí výťahov prostredníctvom tretej osoby a že
bude ďalej postupovať v súlade s čl. VIII zmluvy o dielo, pričom tento postup zvolil na základe požiadavky
investora stavebného diela spoločnosti STOP SHOP Liptovský Mikuláš s.r.o. Žalobca vo svojom liste
z 18.9.2015 oznámil žalovanému, že preskúmaním poruchovosti dverí výťahov a prekonzultovaním
s ich výrobcom zistil, že k opakovaným poruchám dverí výťahov dochádza z dôvodu neodbornej
manipulácie pri nakladaní, resp. vykladaní tovaru. Uvedené dôvody považuje žalobca za dôvody výlučne
na strane žalovaného. Následkom vyššie uvedených príčin dochádzalo periodicky k uvoľňovaniu,
resp. poškodzovaniu držiaka lanka mechanizmu výťahových dverí. Na základe vykonanej analýzy
žalobca prijal opatrenia, ktorými sa eliminuje poruchovosť dverí výťahov. Zároveň žalobca doporučil
žalovanému obmedziť mechanické poškodzovanie dverí výťahov namontovaním 3D fotozávorov do
výťahov. Na zákazku boli dodané dvere, ktoré sa v dobe inštalácie montovali štandardne na výťahy.
Zároveň zodpovedali cenovej úrovni, ktorú požadoval dodávateľ stavby. Je známe, že dodávatelia stavby
sa snažia, aby cena subdodávok bola najnižšia. Žalovaným vymenené dvere výťahov nezabezpečili
odstránenie porúch, nastal práve opačný efekt, keď výťah bol pri poruche vyradený z prevádzky aj
týždeň, a to i opakovane. Pri týchto prehliadkach žalobca zistil, že vymenené dvere nedoliehajú,
že sa otvárajú do polovice a v stanici sa neotvárajú vôbec. Po uplynutí záručnej doby sa zrazu
poruchovosť dverí dodaných žalobcom neprejavuje. Je tu podozrenie, že žalovaný v snahe nevrátiť
zádržné, započítava neoprávnene vymyslené položky. Žalobca vo svojom liste z 18.9.2015 oznámil
žalovanému, že neexistujú dôvody na výmenu dverí výťahov, že požiadavka žalovaného na výmenu



dverí je nedôvodná, nakoľko nemá oporu ani v zmluve o dielo ani v ustanovení § 564 Obchodného
zákonníka. Taktiež žalobca dal žalovanému na vedomie, že ak pristúpi na výmenu dverí výťahov treťou
stranou, že to bude musieť zrealizovať na svoje náklady a nebezpečenstvo a v prípade takéhoto postupu
dôjde k zániku nárokov z vád diela z dôvodu zásahu tretej strany. Ako prejav dobrej vôle žalobca
bol ochotný predĺžiť záruku na predmetné dielo o ďalších 12 mesiacov k doterajším 60 mesiacom, čo
žalovaný odmietol. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti žalobca zastáva názor, že žalovaný
nebol oprávnený pristúpiť k výmene dverí výťahov, nakoľko nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty
podľa ustanovenia čl. VIII. bod 10. zmluvy o dielo, nakoľko predtým, ako pristúpil na výmenu dverí,
vady riadne nereklamoval a žalobca reklamáciu neuznal. Na podanie žalobcu z 18.9.2015 žalovaný
reagoval svojim listom z 21.9.2015, v ktorom potvrdil, že trvá na svojom podaní zo 6.8.2015 a že
pristúpi k výmene dverí výťahov. Dňa 18.1.2016 doručil žalovaný žalobcovi svoju faktúru zo dňa
31.12.2015 znejúcu na sumu 27.742,50 EUR. Z priloženej faktúry ani jej príloh však nevyplýva, čo
bolo predmetom tejto faktúry a už vôbec nie skutočnosť, že by bol žalovaný vyfakturoval žalobcovi
výmenu dverí s odkazom na ustanovenie čl. VIII. bod 10. zmluvy o dielo. Následne svojim listom
z 11.1.2016 žalovaný započítal jednostranným právnym úkonom svoju pohľadávku titulom faktúry č.
2015104107 znejúcej na 27.742,50 EUR s pohľadávkami žalobcu uvedenými v započítacom prejave,
ktoré sú predmetom žaloby. Faktúra za výmenu dverí reprezentuje čiastku, za ktorú boli namontované
jednotlivé výťahy, travelátory alebo eskalátory. Ceny sa pohybovali od 23.000,- EUR do 35.000,- EUR za
projekciu, dodávku, montáž, skúšky a uvedenie do prevádzky za kus. Ide o jasný pokus neoprávneného
obohatenia sa na úkor veriteľa. Nakoľko prevádzkovateľ nezabezpečil pri prevádzkovaní vyhradených
technických zariadení podmienky, ktoré sú predpísané normami a nariadeniami výrobcov komponentov,
zároveň znižoval finančné prostriedky určené na zabezpečenie rozsahu servisnej činnosti, tým porušil
podmienky stanovené na trvanie záruky. Vážnym zásahom do zariadení bolo zatečenie vody do priestoru
eskalátorov a travelátorov, kde došlo k znefunkčneniu systému automatického mastenia pohyblivých
súčiastok. Žalobca popiera aj právne účinky započítania zvyšnej pohľadávky 3.803,25 EUR titulom
faktúry č. 20103062 v znení jednostranného zápočtu žalovaného s jeho pohľadávkou vo výške 5.000,-
EUR. Uvedená pohľadávka žalovaného sa týka náhrady škody, ktorú žalobca neuznáva, pretože ju
žalovaný nepreukázal. Vo faktúre žalovaného č. 2012100072 nepreukázal, aká škoda mu vznikla, že
by ju bol spôsobil žalobca, to znamená, že neboli preukázané zákonné predpoklady na účtovanie
náhrady škody, preto ani 13.2.2012 nemohlo dôjsť k právne účinnému započítaniu, pretože v tom
čase neexistovala na strane žalovaného spôsobilá pohľadávka na započítanie. Z uvedeného dôvodu
žalobca popiera akýkoľvek nárok žalovaného na náhradu škody vo výške 5.000,- EUR. Žalobca listom
z 19.1.2016 vrátil žalovanému faktúru č. 2015104107 ako právne nepodloženú. Listom z 2.2.2016
žalovaný predložil žalobcovi svoje stanovisko označené vo veci vrátenie listy o započítaní pohľadávok
a opätovne doručil žalobcovi jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok z 11.1.2016, ako aj
faktúru č. 2015104107 a faktúru č. 17151623. Listom z 19.2.2016 adresovaným žalovanému žalobca
vzniesol proti započítaniu pohľadávok žalovaného námietky a zároveň vyzval žalovaného na úhradu
zádržného. V citovaných námietkach žalobca potvrdil žalovanému, že nikdy reklamácie neuznal a
na každú reklamáciu reagoval kvalifikovaným spôsobom. Postupoval tak z dôvodu, že na výťahoch
zabezpečoval servis a mal vedomosti o technickom stave výťahov. Poukázal na to, že k výmene dverí by
bol žalovaný oprávnený pristúpiť iba vtedy, ak by nebolo možné používať na účely, na ktoré boli určené.
S určitosťou potvrdil, že to nebol tento prípad a že k výmene dverí pristúpil žalovaný účelovo tesne pred
uplynutím záručnej doby 60 mesiacov, ktorá bola aj tak neštandardne dlhá. V ďalšom obsahu svojho
podania žalobca poukázal na skutočnosť, že neuznaním reklamácie z jeho strany, jeho nárok bol sporný
a preto bol žalovaný povinný svoje nároky z vád uplatniť súdnou cestou podľa podmienok dohodnutých
v zmluve, resp. vyplývajúcich z príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, čo sa však nestalo.
Z týchto dôvodov, ako aj z ďalších dôvodov uvedených vo vznesených námietkach, žalobca neuznal
existenciu kvalifikovanej pohľadávky žalovaného a preto ho opätovne vyzval na úhradu zádržného
vo výške 27.742,50 EUR najneskôr do 26.2.2016 s upozornením, že následne pristúpi na uplatnenie
svojich nárokov súdnou cestou, pričom tento svoj list z 19.2.2016 označil žalobca ako predžalobný
pokus o pokonávku a v jeho prílohe vrátil žalovanému faktúru č. 2015104107, vrátane započítacieho
prejavu vôle zo dňa 11.1.2016. K námietkam žalobcu z 19.2.2016 žalovaný predložil svoje stanovisko
v znení jeho listu z 26.2.2016 a opakovane zaslal žalobcovi jednostranné započítanie pohľadávok z
11.1.2016 s faktúrou č. 2015104107 ako aj faktúrou č. 17151623 s upozornením, aby žalobca predmetné
listiny už opätovne nevracal žalovanému. Nakoľko žalobca zastáva názor, že žalovaný nepreukázal
zákonným spôsobom vznik a existenciu jeho pohľadávky vo výške 27.742,50 EUR v znení jeho faktúry
č. 2015104107 z 31.12.2015 za ničotný a preto pristúpil k uplatneniu svojich nárokov podaním žaloby. Z
vyššie uvedených skutočností vyplýva, že pohľadávky žalobcu, ktoré sú predmetom žaloby sú nesporné.



Sporná ostáva pohľadávka žalovaného znejúca na sumu 27.742,50 EUR, nakoľko žalobca neuznal
reklamáciu žalovaného na výmenu dverí výťahov.

7. V ďalšom písomnom vyjadrení žalovaný k veci uviedol, že dňa 3.3.2010 uzatvoril žalovaný ako
objednávateľ a právny predchodca žalobcu ako zhotoviteľ zmluvu o dielo (ďalej aj "Zmluva"), na
základe ktorej sa žalobca zaviazal vykonať pre žalovaného dielo spočívajúce v dodávke a montáži
výťahov, travelátorov a eskalátorov (ďalej aj "Dielo") na stavbe "STOP SHOP Liptovský Mikuláš -
výstavba nákupného centra" (ďalej aj "Stavba"). Časť ceny diela vo výške 20.545,75 EUR nebola
žalobcovi zo strany žalovaného uhradená z dôvodu, že zanikla započítaním vzájomných pohľadávok
žalobcu a žalovaného na základe jednostranného zápočtu zo dňa 11.1.2016 (ďalej aj "Zápočet 1")
a jednostranného zápočtu, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 13.2.2012 (ďalej aj "Zápočet 2"). Podľa
žalobcu k zániku pohľadávky na základe Zápočtu 1 a Zápočtu 2 nedošlo. Žalobca popiera, že jeho
pohľadávka voči žalovanému, nárok na zaplatenie ktorej je predmetom konania vo veci, zanikla
Zápočtom 1 a Zápočtom 2. Podľa žalobcu žalovaný nepreukázal, že mu vznikla voči žalobcovi
pohľadávka spôsobilá na započítanie. V nadväznosti na uvedené uvádza, že pred tým, ako pohľadávka
žalobcu voči žalovanému na zaplatenie časti zádržného a garančnej zábezpeky zanikla prostredníctvom
Zápočtu 1 a Zápočtu 2, žalovaný evidoval voči žalobcovi pohľadávku na zaplatenie sumy vo výške
27.742,50 EUR, ktorá bola žalovaným žalobcovi fakturovaná na základe faktúry č. 2015104107 a
predstavovala žalovaným uplatnené náklady, ktoré musel žalovaný vynaložiť na odstránenie vád diela
(ďalej aj "Pohľadávka 1") a pohľadávku na zaplatenie sumy 5.000,- EUR, ktorá bola žalovaným
žalobcovi fakturovaná na základe faktúry č. 2012100072 a predstavovala žalovaným uplatnený nárok
na náhradu škody spôsobenej žalovanému žalobcom v dôsledku neodstránenia vád diela žalobcom
(ďalej aj "Pohľadávka 2"). Žalobca vo svojom vyjadrení uvádza, že pred skončením záručnej doby si
žalovaný, s cieľom vyhnúť sa úhrade zádržného, uplatnil u žalobcu podaním (listom) zo dňa 26.8.2014
údajne fiktívne práva zo záruky. V predmetnom liste žalovaný od žalobcu žiadal odstránenie vád diela
prostredníctvom výmeny výťahov. Žalobca v zmysle vyjadrenia považuje uplatnenie práv zo záruky
žalovaným za bezpredmetné, pretože mu údajne nepredchádzala reklamácia zo strany žalovaného a
nešlo o prípad, kedy by žalovaný mohol požadovať výmenu výťahov. V zmysle § 562 ods. 2 Obchodného
zákonníka, ako aj v zmysle čl. VIII. bodu 10 Zmluvy je objednávateľ povinný oznámiť zhotoviteľovi vady
diela. Žalovaný sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že žalovaný dielo riadne nereklamoval. Žalovaný
k listu zo dňa 26.8.2014 priložil list investora stavby, ktorým tento oznámil žalovanému vady diela a
uplatnil si voči žalovanému nárok na ich odstránenie. Z listu investora, ako aj z listu žalovaného zo
dňa 28.6.2014 vyplýva, že žalobca nezabezpečil funkčnosť výťahov, a to aj napriek ich opakovaným
opravám vykonaným žalobcom. Z predmetných listov je zrejmé, že výťahy mali vady. List žalovaného zo
dňa 26.8.2014 teda predstavoval oznámenie (reklamáciu) týchto vád. Prílohou listu zo dňa 26.8.2014
(aj prílohou listu investora) bol aj prehľad poruchových výťahov a zoznam porúch výťahov, ktoré sa
neustále opakovali. Žalovaný v súlade so zmluvou pravidelne oznamoval poruchy výťahov žalobcovi, či
už telefonicky alebo prostredníctvom emailov, a to aj pred oznámením vád diela žalobcovi na základe
listu zo dňa 26.8.2014. V zmysle týchto oznámení žalobca vykonával opravy výťahov, ktorými však
neodstránil reklamované vady a nezabezpečil funkčnosť diela. Aj napriek tomu, že vady diela boli
žalobcovi riadne oznámené, k odstráneniu vád diela, a teda k zabezpečeniu funkčnosti výťahov zo strany
žalobcu, nedošlo. Z uvedeného dôvodu žalovaný listom zo dňa 6.8.2015 opätovne oznámil žalobcovi,
že výťahy sú nefunkčné, t.j. dielo vykazuje vady. Listom zo dňa 6.8.2015 zároveň žalovaný oznámil
žalobcovi, že bude postupovať podľa čl. VIII. bod 10. Zmluvy a vady výťahov odstráni prostredníctvom
tretej osoby, a to výmenou dverí. Na list žalovaného zo dňa 6.8.2015 žalobca reagoval svojim listom
zo dňa 18.9.2015, v ktorom žalobca potvrdil, že výťahy boli poruchové, t.j. vykazovali vady. Žalobca
v liste tvrdil, že opakovane sa vyskytujúce poruchy výťahov prekonzultoval s výrobcom dverí výťahov.
Príčinou poruchovosti výťahov podľa žalobcu bola neodborná manipulácia pri vykladaní a nakladaní
tovaru a skutočnosť, že na výťahy boli namontované dvere so zvýšenou požiarnou odolnosťou, ktoré
mali oproti štandardne používaným dverám vyššiu hmotnosť. Žalovaný zdôrazňuje, že žalobca pristúpil
k bližšej analýze príčin poruchovosti výťahov až po oznámení žalovaného o jeho zámere odstrániť
poruchovosť výťahov prostredníctvom tretej osoby. K manipulácii pri nakladaní a vykladaní tovaru sú
určené nákladné výťahy nachádzajúce sa v stavbe. Výťahy, v ktorých mali byť dvere vymenené, sú
osobnými výťahmi a podľa svojho určenia sú používané k preprave osôb. Tvrdenia žalobcu, podľa
ktorého boli vady diela spôsobené nakladaním a vykladaním tovaru, je teda zjavne zavádzajúce. Žalobca
zároveň nepredložil žiadny dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia. Podľa žalobcu bola poruchovosť
výťahov spôsobená vyššou hmotnosťou namontovaných dverí. Aj napriek tejto skutočnosti žalobca
nenavrhol výmenu chybných dverí výťahov, ale ako vyplýva z listu žalobcu z 18.9.2015, ako riešenie



na elimináciu poruchovosti výťahov navrhol vymeniť držiaky laniek, mechanizmy a spínače výťahových
dverí. Zároveň žalobca navrhol žalovanému, aby preventívne (na náklady žalovaného) dal na výťahy
namontovať 3D fotozávory. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemal záujem pristúpiť k výmene výťahov,
resp. k výmene časti výťahov, ktoré spôsobovali poruchy a ktorými podľa žalobcu boli samotné dvere
výťahov a ich vysoká hmotnosť. Vzhľadom na to, že žalobca poruchovosť výťahov neodstránil ani
svojimi opakovanými zásahmi a zároveň neprejavoval záujem alebo pripravenosť odstrániť poruchovosť
výmenou dverí. Žalovaný bol oprávnený pristúpiť k odstráneniu poruchovosti výťahov treťou osobou
podľa čl. VIII. bodu 10. Zmluvy a úhradu nákladov vzniknutých v súvislosti s odstránením vád treťou
osobou žiadať od žalobcu. Tvrdenie žalobcu, že z faktúry č. 2015104107, ktorou žalovaný žalobcovi
refakturoval výmenu dverí výťahov, ako ani z jej príloh nevyplýva, že refakturácia sa týkala výmeny dverí,
sa zjavne nezakladá na pravde. Žalovaný pristúpil k výmene dverí výťahov V1 a V2 prostredníctvom
spoločnosti OTIS. Po výmene výťahov spoločnosť OTIS dodávku a montáž výťahov žalovanému
vyfakturovala. Faktúra spoločnosti OTIS spolu s preberacím protokolom vymenených dverí výťahov
bola prílohou faktúry žalovaného č. 2015104107, ktorou žalovaný refakturoval žalobcovi výmenu dverí
výťahov. Je teda nepochybné, že faktúra žalovaného č. 2015104107 predstavovala refakturáciu za
výmenu dverí výťahov. Žalobcovi muselo byť zrejmé, že faktúra č. 2015104107 predstavuje refakturáciu
výmeny dverí výťahov aj preto, lebo o zamýšľanej výmene dverí mal vopred vedomosť (v zmysle listu
žalovaného zo dňa 6.8.2015). Žalobca mal zároveň vedomosť aj o uskutočnení výmeny dverí, pretože
zabezpečuje servis výťahov, na ktorých boli dvere vymenené. Z uvedeného vyplýva, že aj v prípade,
ak by faktúra č. 2015104107 neobsahovala prílohy, žalobcovi by muselo byť v spojení s textom faktúry
zrejmé, že predmetná faktúra predstavuje refakturáciu výmeny dverí. V rozpore s prvou časťou svojho
vyjadrenia žalobca v závere vyjadrenia uvádza, že žalovaný nepreukázal, že k výmene dverí došlo.
Uvedené tvrdenie žalobcu považuje žalovaný za zmätočné, pretože skutočnosť, že k výmene dverí
výťahov došlo, nie je aj s poukázaním na prvá časť vyjadrenia medzi stranami sporná. Samotný žalobca
apeluje na skutočnosť, že k výmene dverí výťahov došlo, pričom na výťahoch s vymenenými dverami
vykonáva žalobca servis. V súvislosti s refakturáciou žalobca vo vyjadrení ďalej uvádza, že žalovaný
fakturoval za výmenu dverí sumu projekcie, dodávky, montáže, skúšky a uvedenia do prevádzky
jednotlivých výťahov, travelátorov a eskalátorov, ktorá sa pohybovala od 23.000,- EUR do 35.000,-
EUR. Uvedené tvrdenie žalobcu nie je z hľadiska predmetného prípadu relevantné. Cena diela závisela
od dohody zmluvných strán a v podobných prípadoch môže byť dojednaná odlišne. Zároveň treba
zdôrazniť, že porovnávanie cien jednotlivých výťahov a cien výmeny 2 ks dverí je neobjektívne a môže
byť výrazne skreslené. Spoločnosť OTIS vymenila dvere na 2 ks výťahov (V1 a V2) a okrem montáže
musela pôvodné dvere výťahov namontované žalobcom odmontovať, s čím boli spojené zvýšené
náklady. Na doplnenie poukázal, že žalobcovi za výmenu chybných dverí refakturoval nižšiu sumu, ako
mu bola fakturovaná zo strany spoločnosti OTIS, a teda vykonal voči žalobcovi ústupok. Žalobca vo
svojom vyjadrení tvrdí, že na výťahy boli namontované dvere, ktoré sa v dobe inštalácie montovali na
výťahy štandardne, pričom zodpovedali požadovanej cenovej úrovni. Uvedené tvrdenie nezodpovedá
tvrdeniu žalobcu v jeho liste zo dňa 18.9.2015, a to, že namontované (poruchové) dvere mali oproti
štandardne používaným dverám vyššiu hmotnosť. Neštandardnosť dverí namontovaných do výťahov
žalobca zdôraznil aj vo svojom liste zo dňa 19.2.2016. Bez ohľadu na to, či dvere boli štandardne alebo
neštandardne používanými dverami, je nepochybné, že dvere na výťahy vybral a namontoval žalobca,
ktorý za ne zodpovedal. Dielo bolo v zmluve vymedzené ako "dodávka a montáž výťahov, travelátorov
a eskalátorov", a preto výber materiálov a výrobkov spočíval na žalobcovi. Žalobca bol pri tomto výbere
limitovaný len zmluvnými dojednaniami. Vychádzajúc z tvrdenia žalobcu, že poruchovosť výťahov bola
spôsobená ťažkými dverami, možno konštatovať, že žalobca pri montáži dverí nepostupoval v súlade s
čl. V. bodom 28. Zmluvy. Výrobok, t.j. dvere s vysokou hmotnosťou, ktoré žalobca na zhotovenie diela
použil, nezabezpečoval požadovanú mechanickú pevnosť a stabilitu, ako ani bezpečnosť pri užívaní. Je
nepochybné, že žalobca vyhotovil dielo v rozpore s čl. V. bodu 28. Zmluvy. V nadväznosti na uvedené,
tvrdenia žalobcu o príčine poruchovosti výťahov nezabezpečením servisu výťahov zo strany investora,
ktoré sú obsiahnuté vo vyjadrení, žalovaný považuje za irelevantné, pretože poruchovosť výťahov bola
nepochybne spôsobená dverami výťahov, čo uvádzal vo svojej korešpondencii aj žalobca. Žalobca
popiera právne účinky započítania časti jeho pohľadávky voči žalovanému vo výške 3.805,25 EUR s
pohľadávkou žalovaného voči žalobcovi vo výške 5.000,- EUR, pretože žalovaný svoju pohľadávku vo
výške 5.000,- EUR nepreukázal. Žalovaný si voči žalobcovi uplatnil svoje právo na náhradu škody vo
výške 5.000,- EUR, ktorá mu vznikla v dôsledku neodstraňovania vád diela zo strany žalobcu. V dôsledku
vykonania diela žalobcom s vadami bola znížená celková cena stavby zo strany investora o 5.000,-
EUR, čím vznikla žalovanému škoda. Investor žalovanému oznámil, že znižuje cenu stavby a preto
žalovaný neuvádzal sumu 5.000,- EUR do faktúry vystavenej žalovaným investorovi. Investor znížil cenu



stavby v dôsledku toho, že žalobca osadil eskalátory, ktorých dodávka a montáž bola taktiež predmetom
diela, plechy rôznych farieb (odleskov) a žalobca tento nedostatok neodstránil. Je nepochybné, že
investor nemal záujem o oplachovanie eskalátorov plechmi rôznych farieb a takéto vyhotovenie diela
nemožno považovať za estetické a zodpovedajúce kvalite obvykle požadovanej pri obdobných dielach. Z
uvedeného dôvodu možno konštatovať, že žalobca porušil svoju povinnosť podľa čl. V. bodu 12. Zmluvy,
v dôsledku čoho žalovanému vznikla škoda v podobe zníženia ceny stavby zo strany investora ako
zmluvného partnera žalovaného.
Ak by súd z akéhokoľvek dôvodu posúdil otázku platnosti a účinnosti Zápočtu 1 a/alebo Zápočtu 2 odlišne
od žalovaného a skonštatoval, že tieto zápočty sú neúčinné, žalovaný z dôvodu opatrnosti vzniesol
kompenzačnú námietku a uplatňuje svoje nižšie uvedenú pohľadávku voči žalobcovi na započítanie
proti pohľadávke žalobcu uplatňovanej v tomto konaní. Pohľadávkou žalovaného voči žalobcovi, ktorú
si týmto žalovaný proti pohľadávke žalobcu voči žalovanému uplatňuje na započítanie, je pohľadávka
predstavujúca právo žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie zmluvnej pokuty za omeškanie žalobcu
s protokolárnym odovzdaním diela. Žalobca a žalovaný spísali dňa 19.11.2010 Protokol o odovzdaní
a prevzatí stavebného diela (ďalej len "Protokol"), ktorého prílohou bol zoznam vád a nedorobkov
diela. Nedorobok (vada) diela označený v súpise vád a nedorobkov ako "10: Dodať kartový systém
pre nákladné výťahy" bol blokujúcim nedorobkom (vadou), pre ktorý nebolo možné dielo považovať
za riadne dokončené a nebolo možné ho riadne odovzdať a prevziať. Z uvedeného dôvodu Protokol
nepredstavoval konečný protokol o odovzdaní a prevzatí diela, na základe ktorého by došlo k riadnemu
odovzdaniu a prevzatiu diela. Protokol zároveň neobsahoval náležitosti, ktoré mal takýto konečný
protokol o odovzdaní a prevzatí diela v zmysle čl. VIII. bodu 6. Zmluvy obsahovať. Dňa 31.3.2011 po
odstránení vád a nedorobkov diela bolo dielo riadne odovzdané žalobcom a prevzaté žalovaným bez vád
a nedorobkov, o čom spísali Protokol o odovzdaní a prevzatí stavebného diela spĺňajúci náležitosti podľa
čl. VIII. bodu 6. Zmluvy. Vzhľadom na to, že dielo malo byť v zmysle Zmluvy žalovanému odovzdané už
dňa 15.9.2010, žalobca sa dostal do omeškania s riadnym a včasným odovzdaním diela žalovanému.
Žalobca bol v omeškaní s riadnym a včasným odovzdaním diela od 16.9.2010 do 31.3.2011, t.j. 197
dní. Žalovanému teda v súlade s čl. VI. bod 1 Zmluvy vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za
omeškanie žalobcu s riadnym a včasným protokolárnym odovzdaním diela vo výške 345.735,- EUR.
Časť pohľadávky žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie zmluvnej pokuty za omeškanie žalobcu s
odovzdaním diela vo výške 20.000,- EUR zanikla zápočtom a suma 20.000,- EUR bola odpočítaná od
celkovej ceny diela. Výška pohľadávky žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie zmluvnej pokuty za
omeškanie žalobcu s odovzdaním diela je v celkovej výške 325.735,- EUR. Žalovaný si pre prípad, že
by súd posúdil Zápočet 1 a/alebo Zápočet 2 ako neúčinný a skonštatoval, že pohľadávka uplatňovaná
žalobcom v tomto konaní je dôvodná, uplatňuje svoju pohľadávku špecifikovanú vyššie v celkovej výške
325.735,- EUR na započítanie proti pohľadávke žalobcu uplatňovanej v tomto konaní, a to vo výške, v
akej sa vzájomne kryjú.
Okrem vyššie uvedenej pohľadávky žalovaný eviduje voči žalobcovi aj pohľadávky, nárok na zaplatenie
ktorých je pripravený si voči žalobcovi uplatniť v súdnom konaní: pohľadávka predstavujúca právo na
zaplatenie zmluvnej pokuty za neodstránenie vád diela počas jeho realizácie; pohľadávka predstavujúca
právo na zaplatenie zmluvnej pokuty za neodstránenie vád diela po oznámení vád v záručnej dobe. V
súvislosti s týmito pohľadávkami žalovaný uvádza, že Protokol predstavoval oznámenie vád diela počas
realizácie diela. V zmysle Protokolu mal žalobca odstrániť vady do 26.11.2010. K odstráneniu vád a k
prevzatiu Diela bez vád a nedorobkov došlo však až dňa 31.3.2011. Z uvedeného vyplýva, že žalobca
bol 125 dní v omeškaní s odstránením vád a nedorobkov oznámených žalovaným počas realizácie diela.
Na základe uvedeného v súlade s čl. IV. bodom 2. Zmluvy žalovanému vznikol voči žalobcovi nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty za omeškanie žalobcu s odstránením vád diela oznámených žalobcovi počas
realizácie diela vo výške 87.500,- EUR, a to za každú vadu samostatne. Žalobca sa dostal do omeškania
aj s odstránením vád diela oznámených počas záručnej doby. Vzhľadom na to, že žalovaný v liste zo
dňa 26.8.2014, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 4.9.2014, neurčil žalobcovi lehotu na odstránenie vád,
žalobca bol povinný odstrániť vady bez zbytočného odkladu. Odstránenie vád v zmysle listu žalovaného
zo dňa 26.8.2014 by mohlo byť časovo náročnejšie, a preto pre výpočet zmluvnej pokuty za omeškanie
žalobcu s odstraňovaním vád žalovaný vykladá lehotu "bez zbytočného odkladu" ako lehotu 1 mesiaca
odo dňa doručenia listu zo dňa 26.8.2014 žalobcovi. Žalobca bol teda v omeškaní s odstránením
vád od 5.10.2014 až do 20.11.2015, kedy došlo k odstráneniu vád diela spoločnosťou OTIS. Žalobca
bol v omeškaní s odstránením oznámených vád v záručnej dobe 412 dní, čo zodpovedá pohľadávke
žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 288.400,- EUR.
Z obsahu tohto vyjadrenia vyplýva, že Pohľadávka 1 je dôvodná. Žalovaný oznámil vady diela žalobcovi
riadne v súlade s Obchodným zákonníkom a Zmluvou a žalovaný bol oprávnený uplatniť si voči žalobcovi



nárok na ich odstránenie výmenou výťahov. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca aj napriek riadnemu
oznámeniu vád diela oznamované vady neodstránil a ani neprejavoval záujem ich riadne odstrániť,
žalovaný bol oprávnený nechať odstrániť vady diela treťou osobou. Pohľadávku predstavujúcu náklady
spojené s odstraňovaním vád treťou osobou bol žalovaný oprávnený si započítať s pohľadávkami
žalobcu voči žalovanému, a to aj vykonal. Pohľadávka 2 je taktiež dôvodná. V dôsledku porušenia
povinnosti žalobcu ustanovenej v Zmluve vznikla žalovanému škoda vo výške 5.000,- EUR. Pohľadávku
na náhradu škody bol žalovaný oprávnený si započítať proti pohľadávke žalobcu. Ak by však súd posúdil
tieto skutočnosti odlišne od žalovaného, pohľadávka žalobcu uplatňovaná v tomto konaní by zanikla na
základe započítania vzájomných pohľadávok vykonaných kompenzačnou námietkou.

8. Podľa § 265 Obch. zák., výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku,
nepožíva právnu ochranu.

9. Podľa § 393 ods. 1 Obch. zák., pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína premlčacia doba
plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená
osobitná úprava.

10. Podľa § 536 ods.1 Obch. zák., zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a
objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

11. Podľa § 536 ods. 2 Obch. zák., dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu
zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo
hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava
alebo úprava stavby alebo jej časti.

12. Podľa § 537 ods. 1 Obch. zák., zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje
nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo
zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným
časom.

13. Podľa Článku IV. ods. 13. Zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že zádržné a garančná zábezpeka,
resp. ich časť budú zhotoviteľovi zaplatené (uvoľnené), v prípade, že nebudú objednávateľom v súlade
s touto zmluvou použité nasledovne:
a) zádržné objednávateľ uvoľní po uplynutí 45 dní odo dňa prevzatia diela investorom a odstránení
všetkých oznámených vád a nedorobkov, a to na základe písomnej výzvy zhotoviteľa. Zmluvné strany
sa dohodli, že objednávateľ nie je povinný zaplatiť zádržné podľa tohto ustanovenia zmluvy, a to do
doby pokiaľ objednávateľovi nebude investorom stavby (hlavným objednávateľom) zaplatená prvá časť
(50%) zádržného dohodnutého medzi objednávateľom a investorom;
b) garančná zábezpeka bude uhradená najskôr 45 dní od uplynutia záručnej doby a odstránení
všetkých reklamovaných vád v rámci záručnej doby, a to na základe písomnej výzvy zhotoviteľa
alebo do 45 dní po predložení dokladu o neodvolateľnej a časovo neobmedzenej bankovej záruke na
sumu garančnej zábezpeky zriadenej v niektorej objednávateľom schválenej bankovej inštitúcii a jeho
akceptácii objednávateľom. Objednávateľ nie je povinný akceptovať predloženú bankovú záruku, a v
takom prípade je oprávnený zadržať garančnú zábezpeku po celú záručnú dobu.

14. Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo
jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z
nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

15. Podľa Článku VI. ods. 4. Zmluvy, v prípade omeškania objednávateľa so splnením svojho peňažného
záväzku akéhokoľvek druhu vyplývajúceho z tejto zmluvy, má zhotoviteľ právo na úrok z omeškania vo
výške 0,05 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania.

16. Podľa § 369c ods. 1 Obch. zák., omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa §
369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a
to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.



17. Podľa § 2 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., výška paušálnej náhrady nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku
omeškania.

18. Podľa § 544 ods. 1 Obč. zák., ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

19. Podľa § 544 ods. 2 Obč. zák., zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť
určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

20. Podľa Článku VI. ods. 1. Zmluvy, v prípade omeškania zhotoviteľa s plnením termínov a
medzitermínov uvedených v tejto zmluve alebo časovom harmonograme postupu realizácie prác a
výkonov, alebo v prípade omeškania zhotoviteľa s riadnym a včasným protokolárnym odovzdaním diela
podľa čl. VIII. tejto zmluvy, má objednávateľ právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1.755,- € za
každý aj začatý deň omeškania.

21. Predmetom konania je žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zostávajúcej časti ceny diela v sume
20.545,75 EUR (zádržné a garančná zábezpeka) a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne od 16.5.2016
do zaplatenia.

22. Súd vyhodnotil žalobou uplatnený nárok v súlade s vykonanými dôkazmi ako aj citovanými
zákonnými a zmluvnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne v celom rozsahu
opodstatnený. Medzi sporovými stranami došlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo, ktorá skutočnosť
ani nebola medzi nimi sporná. Rovnako nie je sporná ani otázka dôvodnosti a výška zostávajúcej časti
ceny diela, nakoľko voči tejto žalovaný vykonal zápočet svojej pohľadávky jednak pred začatím konania
na súde, resp. v rámci konania kompenzačnou námietkou, ak by súd vyhodnotil, že predchádzajúci
zápočet by súd vyhodnotil ako neplatný.

23. Prejavená vôľa žalovaného započítať svoje pohľadávky voči pohľadávkam žalobcu stačí na to, aby
bol úkon akceptácie pohľadávky žalobcu vykonaný žalovaným platný, pretože z neho vyplýva vôľa a
úmysel žalovaného uznať pohľadávku žalobcu, avšak túto nezaplatiť, ale spôsobiť jej zánik inak. Aj keď
sa na započítacích prejavoch nenachádza slovné spojenie "uznanie záväzku", neznamená to, že takéto
podania nespĺňajú náležitosti podľa ustanovenia § 323 Obchodného zákonníka. Žalovaný nenamietal
výšku zostávajúcej časti ceny diela. Podstatnou sa tak stala otázka, či započítanie pohľadávky
žalovaným, a to listami zo dňa 11.1.2016 a 15.2.2012, bolo vykonané platne a tým došlo k zániku aj
zostávajúcej časti pohľadávky žalobcu. K tomu je potrebné ustáliť existenciu pohľadávok žalovaného
vyplývajúcich jednak z náhrady nákladov v súvislosti s odstraňovaním vád treťou osobou a náhrady
škody uplatnenej investorom.

24. Žalovaný si faktúrou č. 2015104107 na sumu 27.742,50 EUR uplatnil u žalobcu nárok na preplatenie
nákladov v súvislosti s odstraňovaním vád na predmete diela treťou osobou. Takýto postup síce zmluva
upravovala (Článok VIII. ods. 10. Zmluvy o dielo), musí však byť preukázané, že za reklamované
vady zodpovedá zhotoviteľ, keďže žalobca zodpovednosť za tieto vady od začiatku popiera. Pokiaľ
žalovaný tvrdí, že žalobca neodstránil reklamované vadyu, musí preukázať, že sa jedná o oprávnenú
reklamáciu, t.j. takú, za ktorú zodpovedá žalobca. To sa zvyčajne preukazuje znaleckým dokazovaním
alebo odborným vyjadrením a v konečnom dôsledku v prípadnom súdnom konaní o odstránenie vád
diela iniciovanom objednávateľom. Žalovaný však takéto dôkazy, ktoré by preukazovali existenciu
oprávnenej reklamácie, súdu nepredložil a neprebehlo ani súdne konanie v tomto smere. Žalovaný
nepreukázal, čo bolo príčinou porúch, z čoho by bolo možné následne vyvodiť prípadnú zodpovednosť
zhotoviteľa ak by sa jednalo o chybu v dodanom zariadení alebo chybu v montáži, resp. boli vady
spôsobené nesprávnym používaním zariadenia (preťažovanie, preprava nevhodných predmetov a pod.)
alebo jeho nedostatočnou údržbou počas prevádzkovania (pravidelné servisné prehliadky). Ak žalovaný
za takéhoto stavu objednal opravu u tretej osoby, náklady s tým spojené musí znášať sám a nemožno
ich pričítať na ťarchu žalobcu. Jeho pohľadávka v sume 27.742,50 EUR nie je voči žalobcovi dôvodná
a nebola spôsobilá na započítanie proti pohľadávke žalobcu a žalovaným realizovaným zápočet
nespôsobil zánik žalobcovej pohľadávky.



25. Ďalej si žalovaný faktúrou č. 2012100072 na sumu 5.000,- EUR uplatnil u žalobcu (v tom čase
jeho právneho predchodcu) nárok na náhradu škody spôsobenej realizáciou. Ani v tomto prípade
však žalovaný nepreukázal svoj nárok na náhradu škody. Obchodný zákonník vymedzuje predpoklady
pre priznanie práva na náhradu škody a pokiaľ v konaní nie sú preukázané okolnosti vylučujúce
zodpovednosť, uvedené v § 374, má povinnosť uhradiť škodu ten, na strane ktorého došlo k porušeniu
povinnosti, či už zo zmluvného vzťahu, alebo porušením zákonnej povinnosti za predpokladu, že sú
splnené aj ostatné podmienky. Úprava náhrady škody je v Obchodnom zákonníku založená na princípe
objektívnej zodpovednosti. To znamená, že strana, ktorá porušila svoju povinnosť, je povinná vždy
škodu nahradiť bez ohľadu na to, či porušenie povinností, ktoré spôsobilo vznik škody, zavinila alebo
nie. Pod pojmom škoda sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne
vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového
plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Predpokladom vzniku
zodpovednosti za škodu v zmluvných záväzkoch je porušenie zmluvnej povinnosti, ďalej existencia
škody a príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti škodcu a vznikom škody. O vzťah
príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide totiž vtedy, ak je medzi porušením zmluvnej povinnosti škodcu a
vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za
škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže
byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo
všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny
a následku. V danom prípade tieto predpoklady neboli žalovaným preukázané, keď vystavenou faktúrou
na žalobcu iba preniesol rozhodnutie investora. Ani táto pohľadávka žalovaného preto nie je dôvodná a
nemohla spôsobiť zánik pohľadávky žalobcu realizovaným jednostranným započítaním.

26. Nakoniec žalovaný v rámci konania vzniesol kompenzačnú námietku, ktorou uplatňoval na
započítanie svoju pohľadávku vyplývajúcu z nároku na zmluvnú pokutu v sume 325.735,- EUR
(po započítaní sumy 20.000,- EUR, ktorá bola odpočítaná od celkovej ceny diela) v súvislosti s
omeškaním s riadnym a včasným odovzdaním diela od 16.9.2010 do 31.3.2011. Keďže žalovaný uplatnil
kompenzačnú námietku až podaním doručeným súdu dňa 1.2.2017 a žalobca namietol premlčanie
nároku žalovaného na zmluvnú pokutu, súd vyhodnotil túto kompenzačnú námietku ako nedôvodnú.
Súd sa zároveň zaoberal aj otázkou primeranosti dojednanej zmluvnej pokuty a jej súladu so zásadami
poctivého obchodného styku. V tejto súvislosti súd zohľadňoval jednak proporcionalitu zmluvného
vzťahu sporových strán, ich rovnosť v obchodno-záväzkovom vzťahu a v neposlednom rade ich konania
po a počas zmluvného vzťahu. V prípade omeškania zhotoviteľa bola dojednaná zmluvná pokuta vo
výške 1.755,- EUR denne (čo v podstate predstavuje 0,5 % denne z ceny diela), pričom v prípade
omeškania objednávateľa so splnením peňažného záväzku bol dohodnutý úrok z omeškania vo výške
0,05 % denne z dlžnej sumy. Okrem toho boli v článku VI. dojednané ďalšie dve zmluvné pokuty
v prospech objednávateľa. Tu súd vidí výraznú nevyváženosť v postavení oboch zmluvných strán v
neprospech zhotoviteľa.

27. V neposlednom rade súd poukazuje na správanie žalovaného, ktorý si najskôr nechal od žalobcu
(práv. predchodcu) zhotoviť dielo v sume 351.000,- EUR (bez DPH), pohľadávku žalobcu z titulu
doplatenia ceny diela splatnú 16.5.2016 nezaplatil, pričom v priebehu súdneho konania si uplatnil svoju
pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvnej pokuty v sume 325.735,- EUR, pričom kompenzačnou námietkou
mal v úmysle vyhnúť sa splneniu svojej povinnosti zaplatiť zostávajúcu časť ceny diela. Okrem toho
poukázal na ďalšie nároky na zmluvné pokuty (87.500,- EUR, 288.400,- EUR), ktoré je pripravený si
voči žalobcovi uplatňovať v súdnom konaní. Výkon práva zo sporného zmluvného dojednania by bol v
takomto prípade v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, preto by s poukazom na ust. §
265 Obchodného zákonníka nepožíval právnu ochranu.

28. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobe v časti uplatňovanej istiny v celom rozsahu
vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny 20.545,75 EUR ako zostávajúcej časti ceny diela.

29. "Povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká pri omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo
jeho časti. Ak sú splnené zákonné predpoklady, omeškanie dlžníka, a teda aj povinnosť platiť úroky z
omeškania, nastane priamo zo zákona (ex lege), a to bez ohľadu na zavinenie. Zmluvné strany si úrok
z omeškania nemusia dohodnúť v zmluve. Nárok na úrok z omeškania vznikne aj v takomto prípade
priamo zo zákona. Vzhľadom na to, že ustanovenie § 369 má dispozitívnu povahu, strany môžu postih



za omeškanie s plnením peňažného záväzku vo forme úrokov z omeškania v konkrétnom prípade vylúčiť
dohodou. Omeškanie dlžníka trvá až do doby riadneho splnenia záväzku, resp. do doby, keď záväzok
zanikne iným spôsobom (napr. odstúpením od zmluvy, dohodou strán a pod.). V prípade omeškania
s plnením peňažného záväzku sa mení obsah záväzku v tom zmysle, že na strane dlžníka pribudne
povinnosť plniť popri peňažnom dlhu aj úroky z omeškania. Na strane veriteľa pribudne oprávnenie
požadovať od dlžníka popri plnení peňažného dlhu aj úroky z omeškania. Z hľadiska funkčnosti úroku
z omeškania možno hovoriť o zabezpečovacej (preventívnej) funkcii, ktorá pôsobí ex ante vo vzťahu k
porušeniu povinnosti, t.j. pôsobí v smere včasného plnenia peňažného záväzku. Úrok z omeškania plní
sčasti aj kompenzačnú funkciu, a to v tom rozsahu, v akom kompenzuje ujmu, ktorá vznikla veriteľovi v
dôsledku toho, že nedostal peňažné plnenie včas. Napokon úrok z omeškania je aj postihom sankčným,
lebo je sankciou za spôsobenie takej ujmy, ktorá nie je škodou. Výšku úrokov z omeškania a spôsob ich
výpočtu upravuje odsek 1. Výška úrokov z omeškania sa spravuje predovšetkým dohodou strán. Len ak
výška úrokov z omeškania nie je zmluvne dohodnutá, nastupuje výška úrokov ustanovená zákonom." (X.
X. a kolektív, Obchodný zákonník, komentár, Druhé, doplnené a prepracované vydanie)

30. Je nesporné, že žalovaný je so splnením peňažného záväzku v omeškaní, preto žalobcovi vzniklo
právo požadovať úrok z omeškania. Žalobcom uplatňovaný úrok z omeškania je plne v súlade s
dojednanou výškou úroku z omeškania (žalobca si ho uplatňoval iba vo výške určenej na základe
zákona). Úrok z omeškania súd priznal za obdobie odo dňa nasledujúcom po dni splatnosti garančnej
zábezpeky do dňa zaplatenia. Omeškaním žalovaného zároveň žalobcovi vzniklo právo na paušálnu
náhradu nákladov v sume 40,- EUR, na zaplatenie ktorej súd žalovaného taktiež zaviazal.

31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v
tomto konaní mal plný úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.



Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.