B.A.T. SECURITY, s. r. o.


Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoPr/4/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614210697
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4614210697.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr.
Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: I.. N. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Y. XXX/X, XXX XX Y., proti žalovanému: B.A.T. Security s.r.o., so sídlom Považská 1706/35, 911 01
Trenčín, IČO: 45 402 019, zastúpenému LAW FIRM s.r.o., so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava,
IČO: 36 867 209, korešp. adresa Mierové námestie 37, 911 01 Trenčín, o určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Topoľčany č. k. 8Cpr/1/2014-163 zo dňa 31.05.2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Topoľčany (súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom č. k. 8Cpr/1/2014-94 zo dňa
24.05.2016 žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100
%. Svoje rozhodnutie vo veci samej súd právne odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 47 ods. 1 písm.
b), § 68 ods. 1 písm. b), ods. 2 § 70 zákona č. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších
predpisov. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobou, doručenou súdu dňa 22.12.2014 sa žalobca
domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 19.12.2014 a náhrady
mzdy. Podanú žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.12.2014 s ním žalovaný okamžite skončil pracovný
pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pričom ako dôvod uviedol, že závažne porušil
pracovnú disciplínu tým, že na nočnej službe zo dňa 06.12.2014 na 07.12.2014 medzi 03.00 hod. až
05.00 hod. opustil priestory vrátnice, aj keď vedel, že druhý člen SBS nemá školenie EPS a nesmie zostať
na vrátnici sám a zároveň neurobil počas nočnej služby dennú štatistiku evidencie osobnej návštevy
externých zamestnancov, vozidiel na nakládku a vykládku, čím nerešpektoval príkaz nadriadeného -
veliteľa objektu. Uvedená výpoveď považoval za neoprávnenú a neplatnú, pretože skutky, ktoré boli
dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru sa nestali.

2. Súd prvej inštancie vo veci vyhlásil dňa 24.05.2016 rozsudok, ktorým žalobu zamietol, z dôvodu,
že vykonaným dokazovaním, vrátane svedeckých výpovedí mal za preukázané závažné porušenie
pracovnej disciplíny zo strany žalobcu. V dôsledku podaného odvolania žalobcu proti uvedenému
rozsudku, Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 5CoPr/5/2016-120 zo dňa 07.06.2017 rozsudok zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu nepreskúmateľnosti a procesným
pochybeniam v priebehu konania, čím došlo k nesprávnemu procesnému postupu. Zároveň odvolací
súd poukázal na to, že súd prvej inštancie sa v prvom rade nevyporiadal s tým, aké bolo podľa pracovnej
zmluvy pracovisko žalobcu. Pokiaľ je dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru skutočnosť,
že žalobca opustil svoje pracovisko (v čase keď nemohol), potom sa mal súd prvej inštancie zaoberať



tým, či v pracovnej zmluve bolo jeho pracovisko stanovené jednoznačne ako vrátnica alebo ako celý
objekt prevádzky kde vykonával kontrolu. Taktiež sa súd prvej inštancie nezaoberal obsahom náplne
práce žalobcu. Pre posúdenie či z jeho strany došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, je
potrebné posúdiť v konaní uvádzané smernice aj vo vzájomnej súvislosti s náplňou práce žalobcu.

3. Súd prvej inštancie po zrušení vyššie špecifikovaného rozsudku zo dňa 24.05.2016, doplnil
dokazovanie výsluchom strán, opätovným výsluchom svedkov K. C. a G. I., ako aj oboznámením sa
s listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, pretože žalobcom tvrdené
skutočnosti vykonávaným dokazovaním preukázané neboli. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že
žalovaný so žalobcom okamžite skončil pracovný pomer z dôvodu závažného porušenia pracovnej
disciplíny, za ktoré považoval konanie žalobcu spočívajúce v tom, že počas nočnej služby zo dňa
06.12.2014 na 07.12.2014 medzi 03.00 hod. až 05.00 hod. opustil priestory vrátnice, aj keď vedel,
že druhý člen SBS nemá školenie EPS a nesmie zostať na vrátnici sám a zároveň, že počas nočnej
služby neurobil dennú štatistku evidencie osobnej návštevy, externých zamestnancov, vozidiel na
nakládku a vykládku, čím nerešpektoval príkaz nadriadeného veliteľa objektu. V uvedenom okamžitom
skončení pracovného pomeru je dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru dostatočne skutkovo
vymedzený a jeho zámena s iným dôvodom možná nie je. Dokazovaním zároveň bolo preukázané, že
uvedené písomné okamžité skončenie pracovného pomeru bolo vyhotovené a žalobcovi doručené dňa
19.12.2014 t.j. v lehote určenej podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce.

4. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané porušenie povinností žalobcu spočívajúce v nevykonaní
dennej štatistiky evidencie osobnej návštevy, externých zamestnancov. Z vyjadrenia oboch strán sporu,
ako aj predložených kníh priebehu služieb vyplýva, že ani počas iných víkendových nočných služieb
takéto zápisy robené neboli, čo potom potvrdzuje vyjadrenie žalobcu, že počas víkendových nocí
tam nechodievali žiadne osobné návštevy. Vo vzťahu k nevykonaniu evidencie vozidiel na nakládku
a vykládku resp. vjazdu vozidiel v noci z 06.12.2014 na 07.12.2014 neboli predložené záznamy z
relevantného obdobia, ktoré by túto skutočnosť preukazovali, pričom žalobca trval na tom, že uvedená
evidencia vykonaná bola. V tejto časti tak žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tvrdení o nesplnení
tejto povinnosti žalobcom, a preto tento dôvod vytýkaný v okamžitom skončení pracovného pomeru súd
nemal za preukázaný.

5. Pokiaľ ide o vytýkanú nezrovnalosť v čase, kedy mal žalobca opustiť vrátnicu vo vzťahu k
údaju zapísanému v knihe služieb, tá sa týka zápisu zo dňa 06.10.2014 a v okamžitom skončení
pracovného pomeru sa uvádza dátum 06.12.2014 na 07.12.2014. Súd prvej inštancie preto žiadnu
nezrovnalosť v tejto časti nenachádza, a opustenie vrátnice žalobcom počas nočnej služby zo dňa
06.12.2014 na 07.12.2014 má súd prvej inštancie tak naďalej preukázané zo svedeckých výpovedí
svedkov C. a I.. Nočnú službu zo 06.12.2014 na 07.12.2014 vykonával žalobca so G. I., ktorý v
tom čase nemal absolvované školenie EPS. Z predloženej písomnej smernice, s ktorou bol žalobca
preukázateľne oboznámený dňa 04.12.2014 vyplýva, že zamestnanci žalobcu mali zakázané opustiť
priestory vrátnice v prípade, že druhý člen SBS nemá absolvované školenie z EPS a že porušenie
tejto povinnosti zamestnávateľ považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Skutočnosť,
že žalobca v relevantnom čase, ako je uvedený v okamžitom skončení pracovného pomeru opustil
priestory vrátnice, potvrdili obidvaja vypočutí svedkovia. Žalobca nechal na vrátnici človeka, o ktorom
mal vedomosť, že v prípade škodovej udalosti (havárie), nie je schopný obslúžiť požiarny systém, čo
znamenalo vystavenie ľudí, zamestnancov ZKW značnému riziku, ako aj samotného majetku uvedenej
spoločnosti a v prípade ak by k takejto udalosti došlo, tak by to pre žalobcu malo aj trestnoprávnu
relevanciu z hľadiska všeobecného ohrozenia. Porušenie povinnosti bolo ako závažné porušenie
pracovnej disciplíny výslovne definované aj v predmetnej smernici, ako internom predpise žalovaného,
ktorý predpis bol žalobca povinný dodržiavať, a to aj v zmysle ustanovení pracovnej zmluvy.

6. Hoci vykonaným dokazovaním, vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie, nebol preukázaný ďalší
dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru spočívajúci v nevykonaní dennej štatistiky, ako je
to vytýkané v okamžitom skončení zo dňa 19.12.2014, podľa ustálenej súdnej praxe, je postačujúce
preukázanie čo i len jedného z uvedených dôvodov okamžitého skočenia pracovného pomeru, ktorý
predstavuje závažné porušenie pracovnej disciplíny.

7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a žalovanému, ktorý bol v spore úspešný, priznal voči žalobcovi



nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne
súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

8. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Podané odvolanie odôvodnil neúplným zistením skutkového stavu, pretože súd nebral do úvahy ním
predložené dôkazy, súčasne, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, čo bolo spôsobené neznalosťou procesu fungovanie súkromnej bezpečnostnej služby a
odborných termínov. Rovnako namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
súdny proces, pretože súd prvej inštancie sa dostatočne nezaoberal odporúčaniami odvolacieho súdu.
V súvislosti s pracovnou zmluvou namietal, že v pracovnej zmluve nie je jeho pracoviskom výlučne
vrátnica ZKW Krušovce, pričom aj žalovaný uviedol, že jeho pracoviskom bol celý objekt ZKW Krušovce.
V pracovnej zmluve absentuje uvedenie, že bol oboznámený pri nástupe do zamestnania so smernicou
pre objekt ZKW Krušovce, ani že jeho povinnosťou bola obsluha EPS, dokonca, že absolvoval školenie
EPS. Zo smernice nevyplýva jeho povinnosť obsluhy EPS systému, pretože má školenie EPS. Podľa čl.
4 h) smernice je zamestnanec bezpečnostnej služby vykonávajúci strážnu službu v objekte odberateľa
je povinný obsluhovať zabudované technické prostriedky určené na zabezpečenie ochrany objektu a
vykonať zákrok pri signalizácii narušenia podľa príslušných smerníc. Jedná sa však o EZS a nie o
EPS. Podľa smernice úlohou vrátnice ako pracoviska nie je kontrola a obsluha Požiarno-technického
zariadenia EPS. Ďalej žalobca rozporoval, že písomné upozornenie zo dňa 20.06.2014 mu nebolo
nikdy doručené a dôvody tohto upozornenia sú vymyslené a nemajú oporu v smernici. Súdu prvej
inštancie ušlo pozornosti, že svedok K. C. zmenil výpoveď, ako náhle bolo zo strany majiteľa kamerových
záznamov konštatované, že kamerovým záznamom zo dňa 06.12.2014 na 07.12.2014 už nedisponuje.
Na kamere ho nemohli vidieť, pretože v noci zo dňa 06.12.2014 na 07.12.2014 vrátnicu neopustil. Obaja
svedkovia klamali a zavádzali súd, v ich výpovediach sú nezrovnalosti. V konaní nebolo preukázané, že
hrubo porušil pracovnú disciplínu tým, že opustil vrátnicu v čase, keď druhý člen SBS nemal školenie
EPS, pretože nebolo preukázané, či žalobca mal absolvované školenie EPS, že p. I. nemal absolvované
školenie EPS, ani že žalobca mal vedomosť o tom, že p. I. nemal absolvované školenie. Súd prvej
inštancie sa nezaoberal náplňou práce žalobcu.

9. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Trval na tom, že okamžité skončenie pracovného pomeru je platné a oprávnené, pričom dôvod
okamžitého skončenia pracovného pomeru je zrozumiteľne a jasne vymedzený a jeho zámena s iným
dôvodovom je vylúčená. Uvedené skutočnosti boli v konaní preukázané vykonaným dokazovaním.
Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí medzi základné povinnosti zamestnanca. Na okamžité
skončenie pracovného pomeru sa pritom vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca,
a to aj z nedbanlivosti, a musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným
spôsobom. Zo skutočnosti, že žalovaný je prevádzkovateľom súkromnej bezpečnostnej služby vyplývajú
zvýšené požiadavky na pracovné disciplínu zamestnancov najmä v oblasti ochrany života a zdravia osôb
ako i ochrany majetku. Obrana žalobcu, že jeho pracoviskom nie je výlučne vrátnica, ale celý objekt
ZKW Slovakia s.r.o. je právne irelevantná z dôvodu, že žalobca nesmel opustiť vrátnicu v prípade, že
druhý člen SBS nemá absolvované školenie z EPS.

10. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca uvádzajúc, že okamžité skončenie pracovného pomeru
nie je platné, pretože neporušil pracovnú disciplínu, tobôž nie závažne. Pracovná zmluva, Zákonník
práce a smernica upravujú, čo sa považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny, avšak dôvod, pre
ktorý s ním žalovaný okamžite skončil pracovný pomer nemá oporu ani v jednom z týchto základných
dokumentov. Žalobca vrátnicu neopustil, školenie EPS neabsolvoval, písomné nariadenie ani poverenie
na obsluhu a kontrolu EPS nedostal a žiadne písomné nariadenie zamestnávateľa neporušil.

11. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal
vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219
ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny
a ako taký ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP,
podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,



prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po
prejednaní veci konštatoval, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne na podklade skutkového
stavu zisteného z vykonaných dôkazov a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil s použitím ustanovení
Zákonníka práce, a tak na dôvažok uvádza len nasledovné:

12. Podľa obsahu spisu sa žalobca podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru v zmysle § 77 Zákonníka práce zo dňa 19.12.2014, na základe ktorého s ním
zamestnávateľ okamžite skončil pracovný pomer z dôvodu, že na nočnej službe zo dňa 06.12.2014
na 07.12.2014 medzi 3:00 hod. a 5:00 hod. opustil priestory vrátnice, aj keď mal vedomosť, že druhý
člen SBS nemá školenie EPS a nesmie zostať na vrátnici sám a takisto počas nočnej služby neurobil
dennú štatistiku evidencie osobnej návštevy, externých zamestnancov, vozidiel na nakládku a vykládku,
čím nerešpektoval príkaz nadriadeného, veliteľa objektu. Pôvodne vo veci samej rozhodol súd prvej
inštancie rozsudkom č. k. 8Cpr/1/2014-94 zo dňa 24.05.2016, ktorým žalobu zamietol v celom rozsahu.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, na základe ktorého odvolací súd uznesením č. k.
5CoPr/5/2016-120 zo dňa 07.06.2017 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie po doplnení dokazovania vo veci samej znova
rozhodol tak, že opätovne žalobu zamietol. Aj proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote
odvolanie, ktorého prejednanie je predmetom tohto odvolacieho konania.

13. Podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer,
ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Zamestnávateľ môže podľa ods. 1 okamžite
skončiť pracovný pomer iba v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie
dozvedel, najneskôr však do 1 roka odo dňa, kedy tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí mesačnej
lehoty rovnako platia ust. § 63 ods. 4 a 5 Zákonníka práce. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité
skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom
skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v
ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne
meniť. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného
pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje ku skončeniu pracovného
pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité
skončenie pracovného pomeru medzi iným musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže
uplatniť iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo
možné zameniť s iným dôvodom (viď § 70 Zákonníka práce).

14. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý vykonal
dostačujúce dokazovanie za účelom riadneho zistenia skutkového stavu danej veci; toto dokazovanie
bolo doplnené súdom prvej inštancie aj v súlade s usmernením odvolacieho súdu uvedeným v uznesení
č. k. 5CoPr/5/2016-120 zo dňa 07.06.2017, ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie č. k.
8Cpr/1/2014-94 zo dňa 24.05.2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V
tomto uznesení odvolací súd prízvukoval súdu prvej inštancie, aby sa v ďalšom konaní vysporiadal s
miestom výkonu práce, resp. pracoviskom žalobcu, obsahom náplne práce žalobcu i rozporným zápisom
v Knihe priebehu služieb, a taktiež aby doplnil dokazovanie zabezpečením kamerového systému z
objektov počas nočnej služby z 06.12.2014 na 07.12.2014. So všetkými týmito skutočnosťami sa
súd prvej inštancie pred vydaním napadnutého rozsudku vysporiadal, pričom súvisiace právne závery
detailne odôvodnil aj v následnom rozhodnutí vo veci samej, ktorého preskúmanie je predmetnom
tohto odvolacieho konania. Z tohto dôvodu odvolací súd vyhodnotil námietku žalobcu, že súd
sa nedostatočným spôsobom riadil odporúčaniami odvolacieho súdu, ako nedôvodnú, pretože súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľne uviedol ako sa s odvolacím súdom vytýkanými
nedostatkami vysporiadal. Odvolací súd sa taktiež stotožnil aj s právnymi závermi súdu prvej inštancie,
ktorý správne zhodnotil, že okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom bolo platné,
pretože žalovaný splnil všetky predpoklady vyžadované zákonom pre platnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru. Aj keď dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru - nevykonanie dennej
štatistiky evidencie osobnej návštevy, externých zamestnancov, vozidiel na nakládku a vykládku, neboli
v predmetnom konaní preukázanými, a teda v tejto súvislosti žalobca závažne pracovnú disciplínu
neporušil, dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru - opustenie priestoru vrátnice v čase, keď
sa tam nachádzal len zamestnanec SBS bez školenia na EPS, mal súd prvej inštancie za preukázaný
a správne ho vyhodnotil ako závažné porušenie pracovnej disciplíny.



15. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalobca v odvolacom konaní namietal len skutočnosti
spojené so závažným porušením pracovnej disciplíny spočívajúce v opustení priestorov vrátnice počas
nočnej služby zo dňa 06.12.2014 na 07.12.2014 od 3:00 hod. do 5:00 hod., pričom vedel, že druhý
člen SBS nemá školenie EPS a nesmie zostať na vrátnici sám. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku v tejto časti uvádza, že opustenie vrátnice žalobcom bolo preukázané na základe
svedeckých výpovedí svedkov p. G. I. a p. K. C., ktorí uviedli, že spoločne nasledujúci deň, t.j. 07.12.2014
na kamerovom zázname sledovali pohyb žalobcu v čase medzi 3:00 hod. do 5:00 hod., ktorý išiel na
recepciu a na kávu. Svedok p. G. I. bol zamestnancom SBS, ktorý bol počas predmetnej nočnej služby
na vrátnici spolu so žalobcom, a teda bol priamym svedkom konania a správania sa žalobcu v čase
nočnej služby a svedok p. K. C. bol veliteľom objektu, nadriadeným žalobcu, ktorý ešte v čase pred
nočnou zmenou kontroloval výkon pracovných povinností žalobcu, pretože na jeho konanie evidoval
niekoľko sťažností. Odvolací súd posúdil vierohodnosť týchto svedkov ako opodstatnenú, keďže nemali
žiadny dôvod svojimi výpoveďami poškodiť žalobcovi, nakoľko s ním nemali žiadne osobné konflikty,
ich výpovede si neodporovali a ani nedošlo počas ďalšieho výsluchu k ich zmene. Samotný dôkaz
kamerovým záznamom v predmetnom konaní nemohol byť vykonaný z dôvodu, že kamerový záznam
spoločnosti ZKW sa uchovával maximálne 7 dní, a teda tento záznam nebol zachovaný, ani archivovaný
na tak dlhý čas. Z tohto dôvodu boli pre súd smerodajné svedectvá svedkov, ktorí uvádzali, že kamerový
záznam osobne videli dňa 07.12.2014. Opustenie vrátnice v uvedený čas posúdil žalovaný ako aj súd
prvej inštancie za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že
zamestnanci mali zakázané opustiť priestory vrátnice v prípade, že druhý člen SBS nemá absolvované
školenie z EPS, pretože nie je schopný v prípade havárie obslúžiť systém EPS, pričom zamestnávateľ
žalobcu považoval porušenie tejto povinnosti za závažné porušenie pracovnej disciplíny, s čím bol
žalobca oboznámený dňa 04.12.2014, súčasne spolu so smernicou pre zamestnancov bezpečnostnej
služby (dôkaz na č. l. 38). Na základe tejto skutočnosti odvolací súd považoval námietku žalobcu, že
so smernicou nebol oboznámený, za účelovú. Taktiež námietky, že žalobca nevedel, že p. G. I. nemá
školenie EPS, a že ani žalobca nemal absolvované školenie EPS vzhliadol odvolací súd za účelové,
pretože vykonaným dokazovaním bol preukázaný ich opak. Obaja svedkovia ako aj žalovaný zhodne
tvrdili, že na vrátnici sa v čase nočnej aj dennej služby musela nachádzať osoba zaškolená na EPS,
a taktiež žalobca počas celého konania, či už na súde prvej inštancie alebo odvolacieho konania,
nenamietal, že by toto školenie neabsolvoval, resp. že nemal vedomosť o neabsolvovaní školenia u p.
G.a I., a preto sa tieto námietky odvolaciemu súdu v odvolaní proti v poradí už druhému rozsudku vo
veci samej zdajú ako účelové a nedôvodné.

16. Vecnú správnosť napadnutého rozsudku nemôže spochybniť ani námietka neznalosti súdu o
procese fungovanie súkromnej bezpečnostnej služby a odborných termínov, pretože z listinného dôkazu
nachádzajúceho sa na č. l. 38 priamo vyplýva, čo sa považuje za závažné porušenie pracovnej
disciplíny, pričom sem zamestnávateľ žalobcu zaradil aj opustenie vrátnice v prípade, že druhý člen
SBS nemá absolvované školenie z EPS. Bez ohľadu na znalosť súdu o procese fungovanie súkromnej
bezpečnostnej služby a odborných termínov je nadovšetko zrejmé a preukázané, že konanie žalobcu
spočívajúce v opustení vrátnice počas nočnej služby z 06.12.2014 na 07.12.2014 v čase medzi 3:00 hod.
až 5.00 hod. bolo závažným porušením pracovnej disciplíny. Odvolací súd mal na zreteli aj pracovnú
charakteristiku žalobcu, ktorú opísal žalovaný počas priebehu konania, z ktorej vyplýva, že žalobca bol
už aj predtým upozornený na porušenie pracovnej disciplíny. Aj keď žalobca v konaní popieral akékoľvek
upozornenia zo strany žalovaného voči jeho výkonu práce, v spise sa na č. l. 24 nachádza písomné
upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 20.06.2014, z obsahu ktorého je zrejmé, že
žalovaný žalobcu upozornil na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, pričom v závere tohto listu
je uvedené, že žalobca predmetné upozornenie odmietol prevziať.

17. S námietkou o účinnosti smernice a o pracovisku žalobcu sa dostatočným a správnym spôsobom
vysporiadal súd prvej inštancie v odseku 15 a 17 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, preto odvolací
súd odkazuje na toto odôvodnenie, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje.

18. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného po prejednaní veci konštatoval, že odvolanie žalobcu
nebolo dôvodné, preto napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

19. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému patrí náhrada trov účelne vynaložených v tomto
štádiu konania. Odvolací súd preto podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP rozhodol, že
žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých podľa § 252



ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).