Komplexná záchranná služba s. r. o.


Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 10Cpr/2/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713214583
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2014:1713214583.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Romanom Majerským, v právnej veci navrhovateľky:
G.. S. Č., J.. XX.XX.XXXX. G. S. X, K., zastúpená: AENEA Legal s. r. o., so sídlom Jozefská 3, Bratislava,
IČO: 35 951 125, proti odporcovi: LSPP Pezinok, s. r. o., so sídlom Hollého 2, Pezinok, IČO: 45 439 958,
zastúpený: G. Lehnert, k. s., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 31 347 762,
o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že výpoveď daná navrhovateľke zo strany odporcu dňa 29.04.2014
je neplatná.

Súd návrh v časti určenia, že pracovný pomer medzi navrhovateľkou a odporcom založený pracovnou
zmluvou z 30.04.2010 v znení dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 29.05.2012 ďalej trvá zamieta.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom domáhala určenia, že výpoveď daná zo strany odporcu dňa 29.04.2013 je
neplatná, a že pracovný pomer založený pracovnou zmluvou z 30.04.2010 v znení dohody o zmene
pracovnej zmluvy z 29.05.2012 trvá. Zároveň sa domáhala náhrady mzdy vo výške 1.032,36 € a náhrady
trov konania.

Návrh odôvodnila tým, že s odporcom dňa 30.04.2010 uzavrela pracovnú zmluvu v znení dodatku o
zmene pracovnej zmluvy z 29.05.2012, na základe ktorej pracovala u odporcu na pracovnej pozícii
„zdravotná sestra lekárskej služby prvej pomoci“. Odporca dňa 29.04.2013 doručil navrhovateľke
písomnú výpoveď. Odporca výpoveď odôvodnil § 63 ods. 1 písm. b/ zákona č. 311/2001 Z. z.
Zákonník práce (ďalej len „ZP“) v spojení s § 66 ZP, teda, že navrhovateľka sa stala nadbytočnou
vzhľadom na písomné rozhodnutie odporcu z 23.04.2013 v nadväznosti na rozhodnutie odporcu z
27.09.2012 o zrušení pracovného miesta zdravotnej sestry lekárskej služby prvej pomoci k 31.07.2013.
Odporca vo výpovedi stroho konštatoval, že nemá žiadnu ďalšiu možnosť navrhovateľku zamestnávať
v mieste, ktoré bolo dohodnuté a to ani na kratší pracovný čas. Túto skutočnosť odporca nepreukázal.
Odporca zabezpečuje lekársku službu prvej pomoci, ktorej zabezpečenie sa okrem iných spravuje
zákonom č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotníckej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch,
stavovských organizáciách v zdravotníctve (ďalej len „zákon“) a výnosom Ministerstva zdravotníctva SR
č. 09812/2008-OL z 10.09.2008 o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno
- technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení v znení výnosu č. 25118/2008-OL
z 10.12.2008 (ďalej len „výnos“). Odporca ku dňu zrušenia pracovného miesta navrhovateľky a ku dňu
výpovede zamestnával päť zdravotníckych asistentov (nie zdravotných sestier), čím neboli dodržané
ustanovenia zákona, výnosu a teda neboli splnené podmienky nadbytočnosti, nakoľko zrušením



pracovného miesta navrhovateľky došlo k porušeniu právnymi predpismi vyžadovaných minimálnych
podmienok na personálne obsadenie zariadenia všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti.
Zrušenie pracovného miesta navrhovateľky bolo v priamom rozpore s tvrdením odporcu o nemožnosti
navrhovateľku ďalej zamestnávať a to ani na kratší pracovný čas. Ku dňu zrušenia pracovného miesta
navrhovateľky totiž u odporcu vo všeobecnej ambulancii pre dospelých a všeobecnej ambulancii pre
deti a dorast - lekárskej služby prvej pomoci, nepracovala ani jedna zdravotná sestra. Zdravotní asistenti
neboli oprávnení vykonávať činnosti a zdravotné úkony spadajúce do pracovnej náplne zdravotnej
sestry, teda ich zamestnávanie nepredstavovalo naplnenie minimálnych požiadaviek na personálne
obsadenie zdravotníckeho zariadenia lekárskej služby prvej pomoci podľa zákona a výnosu.

Odporca v písomnom vyjadrení s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že odporca je prevádzkovateľom
ambulancie lekárskej služby prvej pomoci pre deti a dorast a ambulancie lekárskej služby prvej pomoci
pre dospelých v Pezinku. Tieto ambulancie sú zariadeniami ambulantnej starostlivosti podľa § 7 ods. 3
písm. a/ bod 3a. a 3b. zákona č. 578/2004 Z. z. Podľa Prílohy 1, oddiel 1., časť ambulancie, II. odsek,
písm. Z/ výnosu č. 44/2008 Z. z. o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno
- technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení, personálne zabezpečenie lekárskej
služby prvej pomoci pre dospelých tvoria lekár alebo internista a sestra alebo sestra so špecializáciou v
špecializovanom odbore ošetrovateľská starostlivosť v odboroch vnútorného lekárstva alebo sestra so
špecializáciou v špecializovanom odbore ošetrovateľská starostlivosť v odbore chirurgie. Podľa Prílohy
1, oddiel 1., časť (ambulancie), II. odsek, písm. Za/ výnosu
č. 44/2008 Z. z. o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno - technické
vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení personálne zabezpečenie lekárskej služby prvej
pomoci pre deti a dorast tvoria pediater a sestra alebo sestra so špecializáciou v špecializovanom
odbore ošetrovateľská starostlivosť v pediatrii. V čase doručenia výpovede navrhovateľke pracovalo
u odporcu päť zamestnankýň so špecializáciou zdravotná sestra na pozícii zdravotných asistentiek a
jedna zamestnankyňa (navrhovateľka) na pozícii zdravotná sestra. Ak by aj odporca prípadne nespĺňal
požiadavky na personálne zabezpečenie ambulancie lekárskej služby prvej pomoci podľa príslušných
právnych noriem, nemalo by to vplyv na platnosť skončenie pracovného pomeru s odporkyňou, ale
išlo by o porušenie predmetných právnych predpisov a nie pracovnoprávnych predpisov. Po zrušení
pozície zdravotnej sestry ostali u odporcu zachované iba pozície zdravotných asistentiek, ktoré však boli
obsadené. Odporca v čase dania výpovede nedisponoval žiadnym voľným pracovným miesto a svoju
ponukovú povinnosť si riadne splnil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, pracovnej zmluvy, dohody o zmene
pracovnej zmluvy, rozhodnutím o nadbytočnosti, organizačnou štruktúrou, listom Úradu Bratislavského
samosprávneho kraja, výsluchom účastníkov konania, ostatným obsahom spisu a zistil nasledujúci
skutkový a právny stav.

Navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu v
celom rozsahu. Po prešetrení Úradom Bratislavského samosprávneho kraja, odbor zdravotníctva bolo
potvrdené pochybenie odporcu v tom, že odporca nezabezpečil personálne obsadenie ambulancie
odborne spôsobilými zamestnancami, čo konkrétne znamenalo, že prepustením navrhovateľky ako
jedinej zdravotnej sestry odporca prestal spĺňať minimálne personálne požiadavky v zmysle výnosu
Ministerstva zdravotníctva SR č. 41 z roku 2009. Ak právny predpis určoval odporcovi, že bol
povinný zamestnávať zamestnanca na pracovnej pozícii zdravotnej sestry potom odporca nemohol vo
svojej výpovedi konštatovať nadbytočnosť navrhovateľky, ktorá bola u neho zamestnaná ako jediná
zdravotná sestra. Založenou organizačnou štruktúrou a k nej pripojenými pracovnými zmluvami boli
preukázané tvrdenia navrhovateľky, že ukončením pracovného pomeru s navrhovateľkou pracovali u
odporcu zamestnanci iba na pozícii zdravotného asistenta, čím odporca nespĺňal minimálne personálne
požiadavky stanovené Ministerstva zdravotníctva SR. Tým nebola preukázaná nemožnosť odporcu ďalej
zamestnávať navrhovateľku.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že odporca sa s ňou snažil skončiť pracovný pomer už skôr,
avšak neúspešne, preto si myslela, že jej nadbytočnosť bola vymyslená. Z uvedeného dôvodu preto aj
odmietla podpísať výpoveď. Odporca sa s ňou snažil skončiť pracovný pomer výpoveďou už 30.04.2012,
čo sa mu však nepodarilo pre nedostatok súhlasu úradu práce. Odporca sa snažil získať súhlas z úradu
práce celkovo trikrát, pričom až s jeho poslednou žiadosťou bol úspešný a tento súhlas bol podkladom
pre výpoveď, ktorej neplatnosti sa domáhala. Od 01.04.2012 došlo k platovej úprave platov sestier,



pričom jej odporca od 12.07.2012 nevyplácal mzdu v zákonnej výške, preto ho vyzvala, aby tento stav
napravil. Odporca dodatočne plat doplatil. Na pojednávaní prítomná M. H. jej povedala, že si musí
hľadať prácu, pretože u nich pracovať nebude. Taktiež jej povedala, že im inšpektorát práce dal pokutu
za prekročený počet hodín v rámci služieb. V zdravotníctve pracovala 37 rokov, pričom v Pezinku na
pohotovosti posledných 19 rokov.

Odporca prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že splnil všetky hmotnoprávne
podmienky k tomu, aby mohol platne rozviazať pracovnoprávny vzťah s navrhovateľkou. V čase
rozhodnutia odporcu o nadbytočnosti pracovného miesta navrhovateľky pracovalo u odporcu päť
zdravotných asistentiek a jedna zdravotná sestra - navrhovateľka. Rozhodnutie Úradu Bratislavského
samosprávneho kraja konštatovalo, že pri pracovných zmluvách, ktoré boli úradu predložené chýbali
pracovné náplne. V prípade opakované opodstatneného konania by úrad pristúpil k sankčným
opatreniam. Odporca nikdy nespochybňoval tvrdenie, že nezamestnával zdravotnú sestru v čase
skončenia pracovného pomeru s navrhovateľkou, odporca tvrdil, že v čase skončenia pracovného
pomeru s navrhovateľkou zamestnával zdravotné sestry na pozícii zdravotných asistentiek, pričom ich
počet znížil zo šesť na päť s cieľom zefektívniť výkon pracovnej činnosti. Prípadné porušenie právnych
predpisov týkajúcich sa personálnych požiadaviek na výkon činnosti odporcu nemohlo mať vplyv na
neplatnosť skončenia pracovného pomeru.

Odporca konajúci prostredníctvom konateľky S.. M. H. na pojednávaní uviedol, že vždy sa snažili
zefektívniť všetky veci týkajúce sa prevádzky zdravotníckeho zariadenia a teda niektoré kroky sa
týkali aj organizačnej štruktúry. Bolo pravdou, že sa s navrhovateľkou chceli už skôr skončiť pracovný
pomer, avšak neboli si vedomí, že k tomu potrebovali súhlas z úradu práce. Odporca zamestnával
šesť zdravotných sestier, pričom práve v dôsledku zmeny organizačnej štruktúry ostalo zamestnaných
päť sestier a to v dôsledku skončenia pracovného pomeru s navrhovateľkou. Odporca si v dôsledku
tejto organizačnej zmeny vybral za nadbytočnú práve navrhovateľku a to z dôvodu, že bola najmenej
zručná. Zdravotného asistenta považovali ako zamestnanca, ktorý je oprávnený vykonávať to, čo
zdravotná sestra, pričom pozície zdravotných sestier boli do apríla 2012, teda do prijatia zákona o úprave
platových pomerov zdravotných sestier. Zmena pracovného zaradenia na zdravotníckych asistentov im
poskytovala určitú možnosť úpravy platu po dohode s týmito zamestnancami. Najskôr takúto dohodu
ponúkali aj navrhovateľke, avšak po tom, čo skrátili ordinačné hodiny dospeli k záveru, že jedno miesto
je nadbytočné. V súčasnosti sú všetci zamestnanci odporcu, ktorí boli v pozícii zdravotného asistenta
opäť zdravotnými setrami, keď bol odporca povinný na základe uloženej povinnosti Bratislavského
samosprávneho kraja tento nedostatok napraviť. Navrhovateľka dostala jedno písomné upozornenie za
nedostatky vo vedení dokumentácie, za iné nedostatky nebola upozornená, nakoľko sa týkali denného
výkonu pracovných povinností, ktoré žiaden z lekárov nepovažoval za nevyhnutné riešiť písomne.

Na základe pracovnej zmluvy z 30.04.2010 navrhovateľka vykonávala u odporcu prácu zdravotnej sestry
na dobu neurčitú s dohodnutou mesačnou mzdou 553,- € brutto.

Na základe Dohody o zmene pracovnej zmluvy z 29.05.2012 navrhovateľka vykonávala prácu v
súvislosti so zabezpečením lekárskej služby prvej pomoci podľa popisu činnosti a náplne práce
zdravotnej sestry. Mzda bola dohodnutá mesačne na 928,- € brutto.

Odporca listom z 24.04.2013 skončil s navrhovateľkou pracovným pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1
písm. b/ ZP z dôvodu nadbytočnosti pre zrušenie pracovného miesta zdravotnej sestry od 01.01.2013
a ďalšou nemožnosťou navrhovateľkou zamestnať. Navrhovateľka výpoveď odmietla dňa 29.04.2013
prevziať.

Navrhovateľka listom z 17.07.2013, doručeným odporcovi 24.07.2013 oznámila, že výpoveď považuje
za neplatnú a trvala na tom, aby ju odporca aj naďalej zamestnával.

Úrad Bratislavského samosprávneho kraja, odbor zdravotníctva listom z 26.08.2013 odpovedal
Wüstenrot poisťovni, a. s., že odporca je povinný prevádzkovať zdravotnícke zariadenie podľa § 79
ods. 1 písm. b/ zákona č. 578/2004 Z. z. v súlade s výnosom Ministerstva zdravotníctva SR č.
07045-25/2008. Zároveň uviedol, že zdravotná sestra nemôže vykonávať úkony zdravotnej sestry na
pozícii zdravotníckeho asistenta, pretože zdravotnícky asistent nemôže podľa vyhlášky Ministerstva
zdravotníctva SR č. 321/2005 Z. z. vykonávať pracovné činnosti zdravotnej sestry. V zmysle uvedeného



preto úrad nariadil odporcovi, aby zabezpečil ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti personálne
obsadenie ambulancie odborne spôsobilými zamestnancami, zdravotnými sestrami, aby mohli byť v
plnej miere poskytované zdravotné výkony.

Odporca rozhodnutím z 27.09.2012 s účinnosťou od 01.01.2013 zrušil pracovné miesto zamestnanca
vykonávajúceho u zamestnávateľa prácu vo funkcii zdravotná sestra v pracovnom pomere na plný
úväzok z dôvodu, že to ďalej pre neho nie je efektívne.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodnutím z 13.03.2013 zamietol odvolanie navrhovateľky a
rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok z 18.12.2012 potvrdil.

Podľa organizačnej štruktúry odporcu s platnosťou od 01.06.2012 bola zamestnaná jedna zdravotná
sestra (navrhovateľka) na plný úväzok a päť zdravotných asistentiek ako zdravotné sestry, s účinnosťou
od 01.08.2013 štruktúra pozostávala z piatich zdravotných asistentiek.

Podľa Čl. 1 ZP fyzické osoby majú právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé
a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti svojvoľnému prepusteniu zo zamestnania v
súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov
osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). Tieto práva im patria bez
akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu,
sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného
postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej
činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku,
rodu alebo iného postavenia s výnimkou prípadu, ak rozdielne zaobchádzanie je odôvodnené povahou
činností vykonávaných v zamestnaní alebo okolnosťami, za ktorých sa tieto činnosti vykonávajú, ak tento
dôvod tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie pod podmienkou, že cieľ je legitímny
a požiadavka primeraná.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa
zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného
orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom
zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o
výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny
alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a/ zamestnávateľ
nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo
dohodnuté ako miesto výkonu práce, b/ zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú
prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo
sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

Podľa § 66 ZP zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s
predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná.
Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na
nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a/ a e/.

Podľa § 77 ZP neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením
v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr
v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 1 ZP ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne
skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi,
že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak
súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej
zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí
zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na



ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 7 ods. 3 písm. a/ bod 3a. a 3b. zákona č. 578/2004 Z. z. (ďalej len „zákon“) zariadenia
ambulantnej zdravotnej starostlivosti sú špecializovaná ambulancia lekárskej služby prvej pomoci pre
dospelých, a lekárskej služby prvej pomoci pre deti a dorast.

Podľa § 79 ods. 1 písm. d/ zákona je poskytovateľ, ktorý je držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, povinný, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, prevádzkovať
zdravotnícke zariadenie v súlade s požiadavkami na jeho personálne zabezpečenie a materiálno-
technické vybavenie.

Podľa Prílohy 1, oddiel 1., časť ambulancie, II. odsek, písm. Z/ výnosu č. 44/2008
Z. z. o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno - technické vybavenie
jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení v znení výnosu č. 41/2009 Z. z. personálne zabezpečenie
lekárskej služby pre dospelých tvoria a/ všeobecný lekár alebo internista (1), b/ sestra alebo sestra so
špecializáciou v špecializačnom odbore ošetrovateľská starostlivosť v odboroch vnútorného lekárstva
alebo sestra so špecializáciou v špecializačnom odbore ošetrovateľská starostlivosť v odboroch chirurgie
(1).

Podľa Prílohy 1, oddiel 1., časť ambulancie, II. odsek, písm. Za/ výnosu č. 44/2008
Z. z. o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno - technické vybavenie
jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení v znení výnosu č. 41/2009 Z. z. personálne zabezpečenie
lekárskej služby pre deti a dorast tvoria a/ pediater (1), b/ sestra alebo sestra so špecializáciou v
špecializačnom odbore ošetrovateľská starostlivosť v pediatrii (1).

Podľa § 4b ods. 1 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 321/2005 Z. z. zdravotnícky asistent na
základe koordinácie sestry alebo pôrodnej asistentky samostatne
a/ poskytuje základnú starostlivosť v rozsahu štúdiom a odbornou praxou získaných vedomostí,
zručností a štandardmi v ošetrovateľstve a pôrodnej asistencii,
b/ vykonáva uspokojovanie biologických potrieb súvisiacich so zdravím, chorobou alebo umieraním,
c/ pracuje s informačným systémom zdravotníckeho zariadenia,
d/ zaznamenáva do dokumentácie realizované výkony; na základe dokumentácie vykazuje činnosti pre
potreby zdravotných poisťovní a štatistiky,
e/ poúča osobu o základnej starostlivosti súvisiacej s uspokojovaním biologických potrieb,
f/ spolupracuje s ostatnými zdravotníckymi pracovníkmi,
g/ zabezpečuje hygienu prostredia vrátane dezinfekcie a sterilizácie zdravotníckych pomôcok, prístrojov,
nástrojov a zariadení,
h/ zabezpečuje dodržiavanie bezpečného prostredia osoby vrátane dieťaťa a ochranu intimity pri
poskytovaní základnej starostlivosti,
i/ vykonáva prvú pomoc podľa svojich odborných schopností a zabezpečuje ďalšiu odbornú pomoc,
j/ vykonáva starostlivosť o posteľ,
k/ vykonáva hygienickú starostlivosť osobám vrátane detí, okrem novorodencov,
l/ pripravuje operačné pole,
m/ vykonáva starostlivosť o ústnu dutinu vrátane osobitnej starostlivosti,
n/ podáva jedlo osobám vrátane detí, okrem novorodencov,
o/ sleduje bilanciu tekutín a zabezpečuje dodržiavanie pitného režimu osôb vrátane detí, okrem
novorodencov,
p/ zabezpečuje starostlivosť o vyprázdňovanie hrubého čreva a močového mechúra osôb vrátane detí,
okrem novorodencov,
q/ pripravuje obväzový materiál,
r/ meria fyziologické funkcie osobe,
s/ vykonáva činnosti na prevenciu vzniku syndrómu z imobility polohovaním a nácvikom sedu, stoja a
chôdze,
t/ vykonáva starostlivosť o kožu okrem ošetrenia porúch celistvosti kože, ktoré vyžadujú zásah sestry
alebo pôrodnej asistentky,
u/ aplikuje zábaly, obklady a liečivé kúpele,
v/ pripravuje a podáva liečebné čaje,



w/ stará sa o zavedené permanentné močové katétre,
x/ odoberá moč na biochemické vyšetrenie a orientačne vyšetruje moč vrátane kvantitatívnych vyšetrení,
y/ odoberá stolicu na biochemické vyšetrenie, parazitologické vyšetrenie a bakteriologické vyšetrenie,
z/ aplikuje klystíry a liečivé sedacie kúpele,
aa/ zhotovuje bandáž dolných končatín,
ab/ aplikuje lieky na kožu a do telových dutín,
ac/ aplikuje teplé a studené procedúry.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vyhlášky zdravotnícky asistent v spolupráci s lekárom vykonáva
fixáciu zlomenín dolných a horných končatín.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia vyhlášky zdravotnícky asistent na základe koordinácie sestry
alebo pôrodnej asistentky v zdravotníckych zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti samostatne
osobám, okrem novorodencov a detí do 18 rokov a/ odoberá kapilárnu krv na glykémiu, b/ podáva
inzulín podkožne, c/ podáva nízkomolekulárny heparín podkožne.
K predpokladom výpovede z pracovného pomeru podľa citovaného ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b/ ZP
patrí to, že o zmene úloh zamestnávateľa, jeho technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov
alebo o iných organizačných zmenách prijal zamestnávateľ alebo príslušný orgán písomné rozhodnutie,
že sa podľa tohto rozhodnutia zamestnanec stal pre zamestnávateľa nadbytočným a že je tu
príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a prijatými organizačnými zmenami, t. j. že
sa zamestnanec stal práve v dôsledku takéhoto rozhodnutia (jeho realizácie u zamestnávateľa)
nadbytočným. Pre výpoveď z pracovného pomeru podľa uvedeného ustanovenia je súčasne
charakteristické, že zamestnávateľ aj naďalej môže (objektívne vzaté) zamestnancovi prideľovať prácu
podľa pracovnej zmluvy, ale jeho práca nie je (vôbec alebo v pôvodnom rozsahu) pre zamestnávateľa
v ďalšom období potrebná, lebo sa stal nadbytočným vzhľadom na rozhodnutie o zmene úloh
zamestnávateľa, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov alebo o iných organizačných
zmenách.

Zákon uvedeným spôsobom zamestnávateľovi umožňuje, aby reguloval počet svojich zamestnancov a
ich kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnával len taký počet zamestnancov a v takom kvalifikačnom
zložení, aké zodpovedá jeho potrebám. Zamestnanec nemusí byť vždy pre zamestnávateľa
nadbytočným už v dobe podania výpovede (porovnaj dikciu ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b/ ZP
„zamestnanec sa stane nadbytočný“). Pretože platnosť právnych úkonov, vrátane právnych úkonov
podľa pracovnoprávnych predpisov, treba posudzovať k okamžiku a so zreteľom na okolnosti, kedy bol
právny úkon urobený, rozhodnutie o organizačnej zmene musí byť prijaté pred podaním výpovede.
Ustanovenie § 63 ods. 2 ZP stanovuje tzv. ponukovú povinnosť zamestnávateľa, ktorej splnenie je
hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede z pracovného pomeru. Ide o povinnosť zamestnávateľa
urobiť zamestnancovi ponuku smerujúcu k uzavretiu dohody o prevedení na inú prácu. Inou vhodnou
prácou sa rozumie práca zodpovedajúca zdravotnému stavu, schopnostiam a pokiaľ možno aj kvalifikácii
zamestnanca. Jedná sa teda o prácu, ktorú je zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav, schopnosti
a kvalifikáciu spôsobilý vykonávať. Okrem toho výkon tejto povinnosti zamestnávateľa musí byť v
súlade so zásadou vyplývajúcou z čl. 2 Zákonníka práce, v zmysle ktorého výkon práv a povinností z
pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi a nikto nesmie tieto práva a povinnosti
zneužívať.
Odhliadnuc od zákonných kritérií výpovede (jej písomnej formy, doručenia do vlastných rúk druhému
účastníkovi, naplnenie výpovedného dôvodu a dodržanie zákonných lehôt, predchádzajúci súhlas
odborovej organizácie), preskúmanie výpovedného dôvodu podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b/
Zákonníka práce súdom sa musí sústrediť na tri základné otázky, či ide o zmenu úloh zamestnávateľa,
zmenu technického vybavenia alebo o iné organizačné zmeny, či sa stal zamestnanec nadbytočným a či
je daná príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a organizačnými zmenami. Organizačné
zmeny, nadbytočnosť zamestnanca, príčinnú súvislosť medzi organizačnými zmenami a počtom alebo
štruktúrnym zložením zamestnancov zisťuje súd, pričom dokazovanie týchto skutočností postihuje
zamestnávateľa. O rozhodnutie o organizačných zmenách ide iba vtedy, ak sledovalo zmenu úloh
zamestnávateľa, technického vybavenia, zníženie počtu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti
práce alebo inú organizačnú zmenu, pomocou ktorej zamestnávateľ chce regulovať počet svojich
zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce a ich profesijné alebo kvalifikačné zloženie tak,
aby zamestnával iba taký počet zamestnancov a v takom profesijnom alebo kvalifikačnom zložení, aké
zodpovedá jeho potrebám.
V prípade, ak rozhodnutím zamestnávateľa alebo príslušného orgánu boli od počiatku sledované iné
ciele a že zamestnávateľ alebo príslušný orgán iba predstieral prijatie organizačného opatrenia so



zámerom zastrieť svoje skutočné zámery, nebol naplnený prvý z predpokladov výpovedného dôvodu,
čo môže mať dopad na platnosť výpovede z hľadiska rešpektovania vysloveného právneho princípu
o súlade (rozpore) pracovnoprávneho úkonu zamestnávateľa s dobrými mravmi. O organizačných
zmenách, ako aj o výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný rozhoduje zamestnávateľ sám. Súd
nemôže preskúmavať rozhodnutie zamestnávateľa. Súd však dôsledne skúma a posudzuje všetky
skutkové okolnosti, ktoré skončeniu pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti predchádzali. Pri
hodnotení týchto okolností prihliada aj na Čl. 2 ZP, zakotvujúci pozitívny príkaz výkonu práv a povinností
vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, ktorým je súlad s dobrými mravmi
(R 28/2009, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/33/2008 ).
Výpoveď daná zamestnávateľom je možná len z taxatívnych dôvodov uvedených v zákonníku práce (§
61 ods. 2 ZP). Tak ako každý iný právny úkon, aj výpoveď ako jednostranný právny úkon je neplatná,
ak nemá všetky náležitosti právneho úkonu, t. j. keď je v rozpore so zákonom, obchádza zákon alebo
je v rozpore s dobrými mravmi. Rozporom so zákonom alebo obchádzaním zákona sa rozumie nielen
rozpor so Zákonníkom práce, ale aj rozpor s ustanoveniami o právnych úkonoch v zmysle Občianskeho
zákonníka. Ak tento zákon (Zákonník práce) v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto právne
vzťahy Občiansky zákonník (§ 1 ods. 2 ZP). Z princípu subsidiarity vyplýva, že tam kde konkrétna
právna úprava vo všeobecnej časti Zákonníka práce chýba, je potrebné použiť v plnej miere Občiansky
zákonník. Tak tomu je v prípade neplatnosti pracovnoprávnych právnych úkonov, ktorých osobitosti
upravuje vo všeobecnej časti Zákonník práce (§ 17 a nasl.), avšak pre ktoré rovnako platia všeobecné
princípy o neplatnosti právnych úkonov v zmysle Občianskeho zákonníka (napr. § 37, § 39). Výkon práv
a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi (§ 13 ods.
3 veta prvá ZP). Neplatnou je preto aj výpoveď zamestnávateľa, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi.
Rozpor s dobrými mravmi predpokladá, že motívy výpovede nie sú v súlade so základnými zásadami
právneho poriadku.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporca dňa 29.04.2013 doručil navrhovateľke
výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP. Výpovedná doba bola tri mesiace a teda podľa § 62 ods.
1 ZP pracovný pomer sa skončil 31.07.2013. Dvojmesačná prekluzívna lehota na podanie návrhu na
určenie neplatnosti by skončila 30.09.2013. Návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru
výpoveďou bol podaný v zákonnej lehote.
Ťažiskovým v prejednávanej veci bolo vyhodnotiť, či sa stala navrhovateľka u odporcu nadbytočnou (§
63 ods. 1 písm. b/ ZP) a či si odporca splnil ponukovú povinnosť (§ 63 ods. 2 ZP).
Navrhovateľka pracovala u odporcu na pozícii (vykonávala druh práce) zdravotnej sestry, pričom
odporca bol poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, konkrétne lekárskej služby prvej pomoci. Základný
právny rámec výkonu zdravotnej starostlivosti upravuje zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch
zdravotnej starostlivosti. Vo vzťahu k personálnemu zabezpečeniu a materiálno - technickému
vybaveniu takéhoto poskytovateľa a jeho povinnosti upravuje aj výnos Ministerstva zdravotníctva SR č.
09812/2008-OL z 10.09.2008 v znení výnosu č. 25118/2008-OL z 10.12.2008 a výnosu č. 44/2009 Z. z.
S účinnosťou od 01.09.2009 bol odporca povinný podľa Prílohy 1, oddiel 1., časť ambulancie, II. odsek,
písm. Z/ výnosu č. 44/2008 Z. z. o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno
- technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení v znení výnosu č. 41/2009 Z.
z. personálne zabezpečenie lekárskej služby pre dospelých všeobecným lekárom alebo internistom
(1) a sestrou alebo sestrou so špecializáciou v špecializačnom odbore ošetrovateľská starostlivosť v
odboroch vnútorného lekárstva alebo sestrou so špecializáciou v špecializačnom odbore ošetrovateľská
starostlivosť v odboroch chirurgie (1). Podľa Prílohy 1, oddiel 1., časť ambulancie, II. odsek, písm.
Za/ výnosu č. 44/2008 Z. z. o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno
- technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení v znení výnosu č. 41/2009 Z. z.
personálne zabezpečenie lekárskej služby pre deti a dorast muselo byť zabezpečené a/ pediatrom (1) a
sestrou alebo sestrou so špecializáciou v špecializačnom odbore ošetrovateľská starostlivosť v pediatrii
(1).
Podľa predloženej organizačnej štruktúry však odporca zabezpečoval výkon poskytovania zdravotnej
starostlivosti lekárskej služby prvej pomoci tak, že zamestnával iba jednu zdravotnú sestru
(navrhovateľku) a päť zdravotných asistentiek. Ak teda odporca rozhodnutím, že miesto jedinej
zdravotnej sestry (obsadené v pracovnom pomere navrhovateľkou) sa stalo v dôsledku zefektívnenia
činnosti nadbytočným, tak takéto personálne zabezpečenie bolo v priamom rozpore s výnosom
ministerstva. Takéto závery boli potvrdené aj listom odboru zdravotníctva Úradu Bratislavského
samosprávneho kraja z 26.08.2013.
Prijatím zákona č. 62/2012 Z. z. o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek a
ktorým sa dopĺňal zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo



verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bola vyvolaná
akútna snaha poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vymyslieť spôsob ako znížiť zvýšené mzdové
nároky na zdravotné sestry a pôrodné asistentky. Riešením poskytovateľov zdravotnej starostlivosti ako
zamestnávateľov bolo, že zamestnankyne pôsobiace ako zdravotné sestry budú formálne vykonávať
prácu zdravotníckeho asistenta, ale v praxi aj naďalej prácu zdravotnej sestry. Dôkazom toho bola
aj založená organizačná štruktúra odporcu platná od 01.06.2012 (č. l. 58) kde je nelogicky uvedený
menný zoznam zdravotníckych asistentov na skrátený úväzok s uvedením každému pred jeho menom
„zdravotná sestra“. Tvrdenia o týchto zmenách v pracovnom zaradení zdravotných sestier v súvislosti s
ich odmeňovaním potvrdila aj konateľka odporcu, ktorá zároveň uviedla, že odporca bol Bratislavským
samosprávnym krajom vyzvaný na nápravu tohto stavu tak, že zamestnankyne boli opäť zaradené
ako zdravotné sestry. Takáto potreba nápravy pracovného zaradenia však nebola motivovaná alebo
podmienená novou právnou úpravou, ale vynúteným splnením povinnosti zabezpečovať poskytovanie
zdravotnej starostlivosti v súlade so zákonom.
S ohľadom na uvedené bolo potom potrebné prisvedčiť argumentácii navrhovateľky, že odporca mal
právnou normou (povinne) vytvorenú možnosť zamestnať navrhovateľku. Túto možnosť však s ohľadom
na zištné motívy „prekvalifikovania“ (profesijnej degradácie) zdravotných sestier na zdravotných
asistentov nemienil využiť. Odporca chcel dokončiť proces reorganizácie pracoviska, aby zdravotné
sestry premenil na zdravotníckych asistentov a jedinou, ktorá sa tomuto procesu nemienila podriadiť
bola navrhovateľka. Dôvody o neuspokojivom plnení pracovných povinností zo strany navrhovateľky boli
v prejednávanej veci úplne bezpredmetné.
Uvedené konanie odporcu bolo v príkrom rozpore nielen so zásadou Zákonníka práce, že každému
patrí ochrana proti svojvoľnému prepusteniu zo zamestnania, ale aj s vyššie uvedenou povinnosťou
konať v súlade s dobrými mravmi, ktoré sú plne uplatniteľné v pracovnoprávnych vzťahoch, keď bol
odporca aj za cenu porušenia zákona ochotný nadradiť svoj záujem nad zákonnú ochranu zamestnanca.
Absolútne preto nemohol obstáť argument odporcu, že prípadné porušenie právnych noriem na úseku
zdravotníctva nemôže mať vplyv na pracovnoprávne vzťahy. Právny rámec pracovnoprávnych vzťahov
nie je obmedzený výlučne na Zákonník práce ale aj na množstvo ďalších zákonov a podzákonných
noriem, ktoré doplňujúco upravujú rôzne pracovnoprávne vzťahy v rámci hospodárstva.
Súd preto považoval výpoveď odporcu za neplatnú z dôvodu nesplnenia ponukovej povinnosti podľa §
63 ods. 2 ZP a rozporu výpovede s dobrými mravmi. Súd preto medzitýmnym rozsudkom podľa § 152
ods. 2 OSP len o základe nároku uplatneného návrhom vo veci samej.
Súd v časti určenia, že pracovný pomer medzi navrhovateľkou a odporcom založený pracovnou zmluvou
z 30.04.2010 v znení dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 29.05.2012 ďalej trvá zamietol, keď
bol názoru, že podľa § 79 ods. 1 ZP ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Navrhovateľka písomne oznámila odporcovi, že trvá aby bola naďalej zamestnaná
a preto sa jej pracovný pomer neskončil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 OSP, keď v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu
väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže
rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,



c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak si povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon rozhodnutia.