TRANSPAREX

 Súd: Okresný súd Bratislava III Spisová značka: 23Cb/294/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316214123 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Maroš Fekete ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2018:1316214123.5  ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY  Okresný súd Bratislava III v právnej veci žalobcu: SKP, k.s., Námestie SNP 74/28, Zvolen, IČO: 44 915 691, správca konkurznej podstaty úpadcu BRAMIL, s.r.o., Metodova 61, Nitra, IČO: 45 480 354, zastúpeného TOMÁŠ KOHÚT advokátska kancelária, s.r.o., Námestie SNP 74/28, Zvolen, IČO: 47 235 888, proti žalovanému: DSW Services s.r.o., Robotnícka 12, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 46 233 725, zastúpeného ANDELOVÁ & Co., s. r. o., Tomášikova 15950/10H, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 506 946, o zaplatenie 6 343,07 eur s príslušenstvom, takto  r o z h o d o l :  Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 784,32 eur s úrokom z omeškania takto: - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 480,- eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia, - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 108,- eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia, - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 118,80 eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia, - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 330,72 eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia, - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 334,80 eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.  Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .  Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 75,28 %, pričom o výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.  o d ô v o d n e n i e :  1. Žalobou zo dňa 19.08.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5 968,84 eur spolu s úrokom z omeškania takto: - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 324,40 eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia; - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 104,- eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia; - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 369,76 eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia; - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 30,- eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia; - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 110,47 eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia; - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 44,16 eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia; - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 180,- eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia; - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 514,08 eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia; - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 38,88 eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia; - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 74,92 eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia; - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 109,76 eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia; - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 612,- eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia; - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 38,40 eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia;    - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 178,- eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia; - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 420,- eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia; - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 317,- eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia; - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 50,40 eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia; - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 343,68 eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia; - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 246,60 eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia; - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 480,- eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia; - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 108,- eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia; - vo výške 9,15 % ročne zo sumy 118,80 eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia; - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 172,- eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia; - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 180,- eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia; - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 89,60 eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia; - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 57,60 eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia; - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 330,72 eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia; - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 334,80 eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia; - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 145,44 eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia.  2. Túto žalobu odôvodnil žalobca tým, že správca konkurznej podstaty úpadcu vykonal po svojom ustanovení do funkcie úkony smerujúce k zisteniu a zabezpečeniu majetku podliehajúcemu konkurzu, pričom takýmto majetkom sú aj pohľadávky úpadcu voči tretím osobám. Z dokumentácie predloženej úpadcom vyplýva, že tento eviduje voči žalovanému neuhradené pohľadávky spolu vo výške 5 968,84 eur. Úpadca v rámci svojej obchodnej činnosti vykonával pre žalovaného montáže, opravy, odstraňovanie závad, odborné prehliadky a skúšky elektrickej požiarnej signalizácie. Za tieto činnosti vystavil úpadca žalovanému nasledovné účtovné doklady: - faktúru č. XXXX/XXX zo dňa 30. 08. 2013 s dátumom splatnosti dňa 13. 09. 2013 na sumu 36,- eur d DPH, - faktúru č. XXXX/XXX zo dňa 22. 08. 2013 s dátumom splatnosti dňa 05. 09. 2013 na sumu 658,56 eur s DPH, - faktúru č. XXXX/XXX zo dňa 30. 07. 2013 s dátumom splatnosti dňa 13. 08. 2013 na sumu 624,- eur s DPH, - faktúru č. XXXX/XXX zo dňa 15. 07. 2013 s dátumom splatnosti dňa 02. 08. 2013 na sumu 1 946,40 eur s DPH, - faktúru č. XXXX/XXX zo dňa 13. 02. 2014 s dátumom splatnosti dňa 10. 03. 2014 na sumu 658,56 eur s DPH, - faktúru č. XXXX/XXX zo dňa 10. 04. 2014 s dátumom splatnosti dňa 09. 05. 2014 na sumu 1 902,- eur s DPH, - faktúru č. XXXX/XXX zo dňa 10. 04. 2014 s dátumom splatnosti dňa 09. 05. 2014 na sumu 2 520,- eur s DPH, - faktúru č. XXXX/XXX zo dňa 03. 04. 2014 s dátumom splatnosti dňa 02. 05. 2014 na sumu 4 320,- eur s DPH, - faktúru č. XXXX/XXX zo dňa 31. 03. 2014 s dátumom splatnosti dňa 30. 04. 2014 na sumu 38,40 eur s DPH, - faktúru č. XXXX/XXX zo dňa 31. 03. 2014 s dátumom splatnosti dňa 30. 04. 2014 na sumu 612,- eur s DPH, - faktúru č. XXXX/XXX zo dňa 13. 02. 2014 s dátumom splatnosti dňa 10. 03. 2014 na sumu 658,56 eur s DPH, - faktúru č. XXXX/XXX zo dňa 27. 01. 2014 s dátumom splatnosti dňa 10. 02. 2014 na sumu 456,72 eur s DPH, - faktúru č. XXXX/XXX zo dňa 27. 11. 2013 s dátumom splatnosti dňa 20. 12. 2013 na sumu 913,20 eur s DPH, - faktúru č. XXXX/XXX zo dňa 21. 10. 2013 s dátumom splatnosti dňa 20. 11. 2013 na sumu 900,- eur s DPH, - faktúru č. XXXX/XXX zo dňa 20. 10. 2014 s dátumom splatnosti dňa 03. 11. 2014 na sumu 145,44 eur s DPH, - faktúru č. XXXX/XXX zo dňa 30. 04. 2014 s dátumom splatnosti dňa 30. 05. 2014 na sumu 50,40 eur s DPH, - faktúru č. XXXX/XXX zo dňa 04. 06. 2014 s dátumom splatnosti dňa 03. 07. 2014 na sumu 1 680,- eur s DPH,    - faktúru č. XXXX/XXX zo dňa 30. 06. 2014 s dátumom splatnosti dňa 30. 07. 2014 na sumu 705,60 eur s DPH, - faktúru č. XXXX/XXX . zo dňa 08. 07. 2014 s dátumom splatnosti dňa 08. 08. 2014 na sumu 2 880,- eur s DPH, - faktúru č. XXXX/XXX zo dňa 08. 07. 2014 s dátumom splatnosti dňa 08. 08. 2014 na sumu 108,- eur s DPH, - faktúru č. XXXX/XXX zo dňa 28. 07. 2014 s dátumom splatnosti dňa 28. 08. 2014 na sumu 118,80 eur s DPH, - faktúru č. XXXX/XXX zo dňa 12. 08. 2014 s dátumom splatnosti dňa 11. 09. 2014 na sumu 960,- eur s DPH, - faktúru č. XXXX/XXX zo dňa 12. 08. 2014 s dátumom splatnosti dňa 11. 09. 2014 na sumu 180,- eur s DPH, - faktúru č. XXXX/XXX zo dňa 28. 08. 2014 s dátumom splatnosti dňa 28. 09. 2014 na sumu 89,60 eur s DPH, - faktúru č. XXXX/XXX zo dňa 28. 08. 2014 s dátumom splatnosti dňa 28. 09. 2014 na sumu 57,60 eur s DPH, - faktúru č. XXXX/XXX zo dňa 30. 09. 2014 s dátumom splatnosti dňa 30. 10. 2014 na sumu 330,72 eur s DPH, - faktúru č. XXXX/XXX zo dňa 30. 09. 2014 s dátumom splatnosti dňa 24. 10. 2014 na sumu 334,80 eur s DPH. V zmysle preloženej účtovnej dokumentácie boli vyššie uvedené faktúry uhradené zo strany žalovaného len čiastočne. Podľa listiny označenej ako vydané faktúry (neuhradené) predstavuje žalovaná suma najmä neuhradenú daň z pridanej hodnoty. Pred podaním tohto návrhu vyzval správca žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Z odpovede žalovaného vyplýva, že tento nepoprel existenciu záväzkov voči úpadcovi, ale naopak potvrdil, že jeho záväzky voči úpadcovi predstavujú nezaplatenú daň z pridanej hodnoty z vyššie špecifikovaných neuhradených faktúr v dôsledku vzniku zákonného ručenia žalovaného podľa ust. § 69b zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Zákonné ručenie žalovaného vzniklo v zmysle ust. § 69 ods. 14 zákona o dani z pridanej hodnoty, kedy žalovaný uskutočnil s úpadcom zdaniteľný obchod, pričom v tomto období bol úpadca zverejnený na portáli Finančnej správy Slovenskej republiky ako subjekt, u ktorého nastali dôvody na zrušenie registrácie. V dôsledku vzniku zákonného ručenia žalovaného bol tento v prípade, že úpadca v lehote splatnosti neuhradil alebo uhradil len časť dane povinný zaplatiť daň z pridanej hodnoty, pričom túto zákonnú povinnosť si žalovaný nesplnil. Vzťah zákonného ručenia žalovaného neznamená, že žalovaný nemôže plniť, práve naopak v zmysle ust. § 46 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) sa vyhlásením konkurzu (t.j. dňa 20.06.2015) stali splatnými všetky pohľadávky úpadcu voči tretím osobám. Zároveň v zmysle ust. § 75 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii je každý povinný vydať majetok resp. majetkové práva úpadcu správcovi. Samotný vzťah zákonného ručenia znamená, že žalovaný je oprávnený prihlásiť si pohľadávky do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu ako podmienené pohľadávky v zmysle ust. § 28 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, pričom žalovaný tak ku dňu podania tohto návrhu neurobil. S poukazom na uvedené skutočnosti, tak žalovanému v zmysle zákona o DPH vznikla povinnosť uhradiť nezaplatenú daň z pridanej hodnoty, a to vo výške 5 968,84 eur, pričom táto zákonná povinnosť nebola zo strany žalovaného splnená. Uvedená suma predstavuje súčet čiastkových súm uvedených na účtovnom doklade označenom ako vydané faktúry (neuhradené) v časti „k likvidácii“.  3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že v žalobe uvedené tvrdenia z predloženej listiny, označenej ako vydané faktúry (neuhradené) nevyplývajú, nakoľko táto istina uplatnená žalobcom nekorešponduje so sumou uvedenou v predloženej listine - vydané faktúry (neuhradené) ako „k likvidácii“. Na základe uvedeného nie je možné identifikovať akým spôsobom a z akého titulu žalobca voči žalovanému uplatňuje zaplatenie istiny vo výške 5 968,84 eur. Zároveň žalovaný namietol pravdivosť údajov uvedených v predloženej listine - vydané faktúry (neuhradené). Z predloženej evidencie žalobcu vyplýva, že žalobca v účtovníctve eviduje faktúru č. XXXX/XXX na sumu 900,- eur s DPH, z faktúry č. XXXX/ XXX doručenej žalovanému však vyplýva, že faktúra č. XXXX/XXX bola vystavená na sumu 864,- eur s DPH, na základe čoho žalobca eviduje voči žalovanému neoprávnene neuhradenú pohľadávku vo výške 180,- eur. Z predloženej evidencie žalobcu vyplýva, že žalobca v účtovníctve eviduje faktúru č. XXXX/XXX na sumu 50,40 eur s DPH, faktúru č. XXXX/XXX na sumu 180,- eur s DPH, faktúru č. XXXX/ XXX na sumu 89,60 eur, faktúru č. XXXX/XXX na sumu 57,60 eur s DPH, faktúru č. XXXX/XXX na sumu 145,44 eur s DPH, pričom tieto majú byť neuhradené v celom rozsahu a faktúru č. XXXX/XXX na    sumu 960,- eur, ktorá má byť neuhradená v rozsahu 172,- eur. Žalovaný rozporoval, že by mu boli tieto faktúry zo strany žalobcu doručené a že by boli vystavené za služby alebo tovar dodané žalovanému. V prípade, ak žalobca tvrdí, že mu vznikol nárok na zaplatenie uvedených faktúr, svoje tvrdenie musí preukázať čo do dôvodu aj výšky. Ďalej žalovaný namietol rozpor medzi údajmi uvedenými v žalobe a v predloženej listine - vydané faktúry (neuhradené). Podľa žaloby žalobca vystavil faktúru č. XXXX/ XXX na sumu 658,56 eur s DPH, pričom z uplatnených úrokov z omeškania sa možno domnievať, že žalobca eviduje k tejto faktúre neuhradenú časť v sume 109,76 eur. Faktúra č. XXXX/XXX však vôbec nie je zahrnutá v predloženej listine - vydané faktúry (neuhradené), pričom žalovaný rozporoval, že by mu bola faktúra č. XXXX/XXX zo strany žalobcu doručená a že by bola vystavená za služby alebo tovar dodané žalovanému. Taktiež žalovaný namietol výšku sumy k likvidácii evidovanú zo strany žalobcu, ktorá by mala zodpovedať neuhradenej sume pohľadávky pri jednotlivých faktúrach. Napriek tomu, že žalobca k žalobe pripojil listinu - vydané faktúry (neuhradené), z ktorej vyplýva, že časť faktúr bola zo strany žalovaného uhradená, k žalobe nepredložil doklady k jednotlivým úhradám, z ktorých by vyplývala uhradená časť pohľadávky a na základe ktorých by bolo možné zároveň identifikovať ním tvrdenú neuhradenú časť pohľadávok.  4. Žalobca k veci ešte uviedol, že v žalobe bol dostatočne identifikovaný právny dôvod uplatneného nároku ako aj predložené potrebné listinné dôkazy, ktorými žalobca disponuje, konkrétne výpis z účtovných dokladov - vydané faktúry (neuhradené), ako aj konkrétne faktúry. Žalobca dostatočne identifikoval právny dôvod, kedy poukázal na skutočnosť, že z účtovných dokumentov úpadcu vyplýva, že žalovaný neuhradil vystavené faktúry v celom rozsahu a zároveň titulom vzniku uvedených pohľadávok je aj nezaplatenie sumy rovnajúcej sa DPH. Žalobca predložil všetky podklady, ktorými ako správca úpadcu v tejto súvislosti disponoval a z ktorých vyplýva skutočnosť, že tieto faktúry neboli uhradené v celom rozsahu. Ak žalovaný tvrdí, že tieto faktúry mali byť uhradené v celom rozsahu, je vecou žalovaného, aby preukázal tieto tvrdenia. Z hľadiska negatívnej dôkaznej teórie od nikoho totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti, ako je napr. neuhradenie celej výšky sumy vystavených faktúr. Žalobca žalovanému v záujme predchádzania sporov adresoval výzvu na splnenie jeho záväzkov, kedy z odpovedi právneho zástupcu žalovaného jasne vyplýva potvrdenie existencie uvedeného záväzku s odôvodnením, že k splneniu tejto povinnosti nedošlo, keďže s odkazom na vtedajšie okolnosti mal byť žalovaný oprávnený zadržať sumu zodpovedajúcu DPH do času preukázania zániku ručenia za DPH za úpadcu (spoločnosť BRAMIL s.r.o.) v zmysle ust. § 69 ods. 14 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný nerozporoval jednak právny dôvod, ani výšku uplatnených nárokov v časti týkajúcej sa nezaplatenia DPH, ale dopytoval sa výlučne na preukázanie zániku zákonného ručenia zo strany žalovaného, a teda ozrejmenia aktuálneho právneho dôvodu plnenia tohto záväzku. V dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok spoločnosti BRAMIL s.r.o. ako úpadcu nastal zákonný následok v zmysle § 46 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Aj za pripustenia názoru, že žalovaný bol oprávnený zadržať uplatnené pohľadávky (sumu zodpovedajúcu sume DPH uvedenej na každej faktúre), momentom vyhlásenia konkurzu na majetok spoločnosti BRAMIL s.r.o. sa všetky pohľadávky úpadcu - BRAMIL s.r.o. (a teda aj pohľadávky rovnajúce sa sume DPH, ktoré zadržal a neuhradil žalovaný) stali splatnými, a teda žalovaný bol povinný uhradiť tieto pohľadávky žalobcovi, pričom do dnešného dňa si túto povinnosť nesplnil. Uvedenú sumu rovnajúcu sa DPH by v prípade jej nezadržania, ale naopak jej poukázania zo strany žalovaného v čase poskytovania vzájomných plnení, bol úpadca povinný následne odviesť Daňovému úradu. Vzhľadom na skutočnosť, že uvedená suma mu nebola zaplatená, úpadca nemohol splniť tento záväzok voči Daňovému úradu, a teda Daňovému úradu vznikla voči spoločnosti BRAMIL s.r.o. pohľadávka z titulu neodvedenia DPH. Daňový úrad si v rámci konkurzného konania úpadcu uplatnil svoje pohľadávky v celkovej výške 43 964,08 eur, kedy okrem iného je právnym dôvodom týchto záväzkov aj nezaplatenie dane z pridanej hodnoty. Preto je nevyhnutné, aby s poukazom na ust. § 46 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní, kedy po vyhlásení konkurzu ex lege nastala splatnosť všetkých pohľadávok úpadcu, žalovaný uhradil uvedené pohľadávky v prospech konkurznej podstaty, pričom z uvedených finančných prostriedkov budú môcť byť ďalej uspokojení aj veritelia, ktorí majú na tieto peňažné prostriedky nárok. Nakoľko žalovaný doteraz nerozporoval výšku uplatnených pohľadávok, ani ich právny dôvod nie sú zrejmé jeho tvrdenia o tom, že by mu niektoré faktúry nemali byť doručené, resp. vôbec poskytnuté služby, či dodaný tovar. Žalovaný by mal vo svojom účtovníctve evidovať záväzky voči žalobcovi a z toho vyplývajúce povinnosti. Žalovaný rozporoval, že by mu mali byť doručené a vystavené nasledujúce faktúry č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX. Z uvedeného je zrejmé, že vo vzťahu k ostatným uplatneným faktúram a dlžným sumám žalovaný nemá žiadne námietky a teda vo vzťahu k    zvyšnej uplatnenej sume je potrebné považovať uplatnenie nároku žalobcu medzi ním a žalovaným za nesporné. K námietke žalovaného týkajúcej sa faktúry č. XXXX/XXX na sumu 658,56 eur žalobca uviedol, že došlo k chybe v písaní, kedy bolo uvedené číslo faktúry XXXX/XXX na sumu 658,56 eura, pričom správne malo byť uvedené číslo faktúry XXXX/XXX. Uvedené vyplýva aj zo zoznamu - vystavené faktúry (neuhradené), kedy suma 658,56 eur je priradená práve faktúre č. XXXX/XX, a preto sú akékoľvek námietky žalovaného vo vzťahu k faktúre č. XXXX/XX neodôvodnené. Žalovaný sa do doterajšieho štádia konania bližšie nevyjadril ku skutkovým okolnostiam prípadu, ani právnemu dôvodu uplatnených pohľadávok z titulu nezaplatenia súm zodpovedajúcim DPH. Je zrejmé, že žalovaný tak nerozporuje právny dôvod uplatnený v žalobe, čo vyplýva aj z jeho predchádzajúcich vyjadrení (pred podaním žaloby). Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že námietky žalovaného neobstoja a nemajú žiadnu relevanciu. V konaní bolo preukázané, že žalovaný bol povinný uhradiť jednak celú výšku faktúr, čo vyplýva z jeho zmluvného záväzku a jednak minimálne po vyhlásení konkurzu na majetok spoločnosti BRAMIL s.r.o. poskytnúť žalobcovi aj splatné pohľadávky (rovnajúce sa neodvedenej DPH), pričom doteraz tak neučinil. Zo strany žalobcu došlo pri vyčíslovaní dlžnej sume k chybe v počítaní v dôsledku neuplatnenia dlžných súm vyplývajúcich z dvoch faktúr, a to č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX. Dlžná suma z uvedených faktúr vyplýva z predloženej listiny vydané faktúry (neuhradené).  5. V tejto súvislosti žalobca navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby týkajúcu sa rozšírenia žalovanej sumy o dlžnú sumu vyplývajúcu z faktúr č. XXXX/XXX, kde dlžná suma predstavuje 104,- eur a č. XXXX/ XXX, kde dlžná suma predstavuje 115,60 eur. Pri obidvoch faktúrach sa jedná o nezaplatenú sumu rovnajúcu sa výške DPH.  6. Súd pripustil navrhovanú zmenu žaloby uznesením č.k. 23Cb 294/2016-75 zo dňa 16. 01. 2017 tak, že žalobný návrh znel tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6 343,07 eur s úrokom z omeškania takto: - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 104,- eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia, - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 115,60 eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia, - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 324,40 eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia, - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 104,- eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia, - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 369,76 eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia, - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 30,- eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia, - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 110,47 eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia, - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 44,16 eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia, - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 180,- eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia, - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 514,08 eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia, - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 38,88 eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia, - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 74,92 eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia, - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 109,76 eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia, - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 612,- eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia, - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 38,40 eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia, - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 178,- eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia, - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 420,- eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia, - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 317,- eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia, - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 50,40 eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia, - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 343,68 eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia, - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 246,60 eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia, - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 480,- eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia, - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 108,- eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia, - vo výške 9,15 % ročne zo sumy 118,80 eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia, - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 172,- eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia, - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 180,- eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia, - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 89,60 eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia, - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 57,60 eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia, - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 330,72 eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia, - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 334,80 eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia, - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 145,44 eur od 20. 06. 2015 do zaplatenia.    7. Žalovaný k veci ešte uviedol, že žalobca faktúry č. XXXX/XXX vo výške 110,47 eur, ktorá má zodpovedať neuhradenej DPH, faktúry č. XXXX/XXX vo výške 44,16 eur, ktorá má zodpovedať neuhradenej DPH, faktúry č. XXXX/XXX vo výške 38,88 eur, ktorá má zodpovedať neuhradenej DPH v časti 6,48 eur a neuhradenej istine v časti 32,40 eur, faktúry č. XXXX/XXX vo výške 110,47 eur, ktorá má zodpovedať neuhradenej DPH, faktúry č. XXXX/XXX vo výške 44,16 eur, ktorá má zodpovedať neuhradenej DPH a faktúry č. XXXX/XXX vo výške 38,88 eur, ktorá má zodpovedať neuhradenej DPH v časti 6,48 eur a neuhradenej istine v časti 32,40 eur k svojmu vyjadreniu zo dňa 07. 11. 2016 nepredložil. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu o tom, že dôkazné bremeno v tomto spore zaťažuje žalovaného. Žalobca v konaní nepreukázal ním uplatňované pohľadávky čo do dôvodu ani výšky. Žalobca k žalobe predložil iba listinný dôkaz - vydané faktúry - neuhradené a jednotlivé faktúry. Pri jednotlivých faktúrach nepreukázal poskytnutie plnenia, dohodu o cene plnenia a splatnosti ani doručenie faktúry žalovanému. Žalovaný vo svojom liste zo dňa 19. 01. 2016 žiadnym spôsobom neuznal ani nepotvrdil výšku pohľadávky tvrdenú žalobcom, iba žalobcu vyzval na preukázanie zániku zákonného ručenia za DPH.  8. Záverom žalobca ešte k veci uvádzal, že žalobca vypracoval aj prehľadnú tabuľku s uplatňovanými pohľadávkami, pričom je zreteľne rozdelené podľa právneho titulu vzniku danej pohľadávky, kedy buď pohľadávka vznikla z dôvodu neuhradenia celej fakturovanej sumy/istiny, resp. vznikla z dôvodu, že žalovaný zadržal sumy zodpovedajúce DPH a tieto stále neuhradil (pričom daňový úrad si v konkurznom konaní uplatňuje dlžnú sumu na DPH voči žalobcovi). Preto tvrdenia žalovaného o tom, že nie je možné identifikovať akým spôsobom a z akého titulu voči žalovanému uplatňuje zaplatenie dlžnej sumy sú neopodstatnené a nepravdivé. Žalovaný v predchádzajúcom vyjadrení zo dňa 04. 10. 2016 uvádzal, že má záujem preukázať rozpor medzi tvrdeniami žalobcu a jeho tvrdeniami predložením výpisu z účtu žalovaného, z ktorého vykonával úhrady voči žalobcovi. Nie je preto zrejmé, prečo by žalovaný preukazoval úhrady voči žalovanému, keby k poskytnutiu plnenia reálne nedošlo. Do dnešného dňa však uvedené výpisy neboli zo strany žalovaného predložené. Pritom ak žalovaný tvrdí, že tieto faktúry mali byť uhradené v celom rozsahu, je vecou žalovaného aby preukázal tieto tvrdenia. Práve žalovaný by mal vo svojom účtovníctve evidovať záväzky voči žalobcovi a z toho vyplývajúce povinnosti. Preto sa stále žalobca pridržiaval návrhu na vykonanie dôkazu preskúmaním účtovníctva žalovaného vo vzťahu k záväzkom evidovaným voči žalobcovi. Z takto predložených dokumentov (saldo konto, resp. výpis zo zoznamu záväzkov voči žalobcovi) je možné jednoznačne ustáliť skutočnosť, či boli žalovanému doručené uvedené faktúry a či eviduje tieto záväzky voči žalobcovi/úpadcovi. V konaní bolo preukázané, že žalovaný bol povinný uhradiť jednak celú výšku faktúr, čo vyplýva z jeho zmluvného záväzku a jednak minimálne po vyhlásení konkurzu na majetok spoločnosti BRAMIL s.r.o. poskytnúť žalobcovi aj splatné pohľadávky (rovnajúce sa neodvedenej DPH), pričom doteraz tak neučinil. Liknavosť žalovaného vo vzťahu k plneniu svojich zákonných povinností má následne aj priamy dopad a prebiehajúce konkurzné konanie úpadcu - spoločnosti BRAMIL s.r.o. a najmä na uspokojovanie jeho veriteľov. Žalobca v rámci prebiehajúceho súdneho konania uskutočnil dopyt na Daňový úrad Nitra za účelom zistenia splnenia povinnosti žalovaného z titulu zákonného ručenia v zmysle ust. § 69b zákona o dani z pridanej hodnoty. Daňový úrad Nitra v rámci poskytnutia súčinnosti oznámil, že žalovaný neoznámil Daňovému úradu Nitra zbavenie sa zodpovednosti ručiteľa, ani iným spôsobom nepreukázal, že by bola povinnosť uhradiť DPH iným spôsobom splnená. Uvedený listinný dôkaz vyvracia tvrdenie žalovaného o tom, že žalovaný mal úhrady vykonať na výzvu Daňového úradu Nitra, rovnako tak žalovaný ani iným spôsobom nepreukázal uvedenú skutočnosť (výpisy z účtu) a preto vo svetle listinného dôkazu poskytnutého od Daňového úradu Nitra je zrejmé, že žiadnym úhradám v prospech Daňového úradu Nitra zo strany žalovaného nedošlo. Zo žalovaným predložených výpisov z účtov, ktoré dodatočne predložil aj v súdnom konaní reálne nie je možné nepochybne určiť, aké dlžné sumy boli uvedenými finančnými prostriedkami hradené a na čo mali byť reálne započítané. K výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorým žalovaný mal preukazovať uhradenie faktúru č. XXXXXXX úhradou vo výške 1 848,80 eur žalobca uviedol, že nakoľko sa uvedenou úhradou mali uhrádzať dve rôzne faktúry a správca ako žalobca nedisponuje druhou faktúrou (č. 2013209), ktorá ani nie je predmetom sporu, nie je možné jednoznačne ustáliť, či bola žalovaná faktúra 2013185 uhradená v celom rozsahu. K výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorým žalovaný mal preukazovať uhradenie faktúry č. XXXXXXX úhradou vo výške 150,- eur žalobca uviedol, že nakoľko sa uvedenou úhradou mali uhrádzať dve rôzne faktúry a správca ako žalobca nedisponuje druhou faktúrou (č. XXXXXXX), ktorá ani nie je predmetom sporu, nie je možné jednoznačne ustáliť, či bola žalovaná faktúra XXXXXXX uhradená v celom rozsahu. K výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorým žalovaný mal preukazovať uhradenie faktúry č. XXXXXXX úhradou vo výške 720,- eur žalobca uviedol, že výška predmetnej faktúry znie na sumu 900,- eur a úhradou žalovaného v sume 720,- eur tak    zostala dlžná suma vo výške 180,- eur, čoho sa žalobca v predmetnom konaní domáha. K výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorým žalovaný mal preukazovať uhradenie č. faktúry XXXXXXX úhradou vo výške 2 570,40 eur žalobca uviedol, že nakoľko sa uvedenou úhradou mali uhrádzať tri rôzne faktúry a správca ako žalobca nedisponuje faktúrou č. XXXXXXX a faktúrou č. XXXXXXX, ktoré ani nie sú predmetom sporu, nie je možné jednoznačne ustáliť, či bola žalovaná faktúra XXXXXXX uhradená v celom rozsahu. K výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorým žalovaný mal preukazovať uhradenie faktúry č. XXXXXXX + faktúry č. XXXXXXX úhradou vo výške 554,60 eur žalobca uviedol, že nakoľko sa uvedenou úhradou mali uhrádzať dve rôzne faktúry a správca ako žalobca nedisponuje druhou faktúrou, ktorá ani nie je predmetom sporu, nie je možné jednoznačne ustáliť, či bola žalovaná faktúra 2014018 uhradená v celom rozsahu. K výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorým žalovaný mal preukazovať uhradenie faktúry č. XXXXXXX + faktúry č. XXXXXXX a faktúry č. XXXXXXX, a to úhradou vo výške 4 142,00 eur žalobca uviedol, že touto úhradou došlo výlučne len k čiastočnému uhradeniu faktúry č. XXXXXXX, kedy uvedená faktúra znela na sumu 4 320,- eur. Po odpočítaní uhradenej sumy zostane aktuálna dlžná suma 178,00 eur, ktorej sa žalobca v prebiehajúcom konaní domáha. Z uvedeného je zrejmé, touto úhradou jednak nedošlo k uhradeniu celej faktúry č. 2014085 a súčasne je nepochybné, že nedošlo ani k uhradeniu zvyšných dvoch faktúr, a to faktúry č. XXXXXXX a faktúry č. XXXXXXX, ktoré sú uvedené v rámci predmetného výpisu z účtu. K výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorým žalovaný mal preukazovať uhradenie faktúry č. XXXXXXX úhradou vo výške 1 718,40 eur žalobca uviedol, že nakoľko sa uvedenou úhradou mali uhrádzať tri rôzne faktúry a správca ako žalobca nedisponuje faktúrou č. XXXXXXX a XXXXXXX, ktoré ani nie sú predmetom sporu, nie je možné jednoznačne ustáliť, či bola žalovaná faktúra XXXXXXX uhradená v celom rozsahu. K výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX/ XXXX, ktorým žalovaný mal preukazovať uhradenie faktúry č. XXXXXXX žalobca uviedol, že uvedený listinný dôkaz je nedostatočný, nakoľko uvedenou úhradou malo dôjsť k spoločnému uhradeniu ďalších troch iných faktúr (č. 2014176, č. 2014159 a č. 2014181) pričom sa žalobca domáha zaplatenia iba jednej z uvedených faktúr, a to konkrétne faktúry č. XXXX/XXX v zostávajúcej výške 246,60 eur. Nakoľko sa úhradou 1 233,00 eur uhrádzali štyri rôzne faktúry, pričom zvyšné tri nie sú ani predmetom konania, nie je možné z listinného dôkazu ustáliť, koľko žalovaný uhradil na za jednotlivé faktúry a najmä či bola uhradená dlžná suma z faktúry, ktorá je predmetom žaloby. Z uvedeného je zrejmé, že sa žalovanému minimálne vo vzťahu k predmetným faktúram nepodarilo jednoznačne preukázať úhradu ich celej výšky, nakoľko viacero úhrad bolo vykonávaných v rámci úhrad viacerých faktúr, z čoho nie je možné ustáliť, či boli faktúry, ktoré sú predmetom sporu uhradené v celej výške. K dotknutým faktúram, pri ktorých žalovaný rozporuje ich doručenie žalobca uviedol, že žalobca ako správca predložil všetky účtovné doklady, ktorými v súvislosti s výkonom svojej činnosti disponuje. Aj za pripustenia názoru, že žalovaný bol oprávnený zadržať uplatnené pohľadávky (sumu, zodpovedajúcu sume DPH uvedenej na každej faktúre na základe dohody o zadržaní DPH, ktorú predložil žalovaný), momentom vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu - spoločnosti BRAMIL s.r.o. sa všetky pohľadávky úpadcu (a teda aj pohľadávky rovnajúce sa sume DPH, ktoré zadržal a neuhradil žalovaný) stali splatnými, a teda žalovaný bol povinný uhradiť tieto pohľadávky žalobcovi, pričom do dnešného dňa si túto povinnosť nesplnil. Predloženie zoznamu platiteľov dane z pridanej hodnoty, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre DPH nemá pre účely tohto konania žiadny význam, nakoľko uvedená skutočnosť je medzi sporovými stranami nesporná. Už v žalobe žalobca konštatoval, že v dotknutom období bol úpadca vedený na portáli finančnej správy SR ako subjekt, u ktorého nastali dôvody na zrušenie registrácie. Práve uvedená skutočnosť mala byť dôvodom zadržania DPH zo strany žalovaného, čo aj samotný žalovaný sám potvrdil v písomnom vyjadrení zo dňa 19. 01. 2016, keď konštatoval že má za to, že bol oprávnený zadržať sumu zodpovedajúcu DPH uvedenej na každej faktúre vystavenej úpadcom. K tvrdeniam žalovaného, že Daňový úrad Nitra eviduje voči úpadcovi pohľadávku len vo výške 480,- eur z čoho má byť zrejmé, že žalovaná pohľadávka nemohla vzniknúť z dôvodov neodvedenia DPH žalobca uviedol, že tvrdenie žalovaného je nepravdivé a zavádzajúce. Predložený listinný dôkaz, ktorý predložil žalovaný (výpis z obchodného vestníka č. 64/2017 zo dňa 31. 03. 2017) preukazuje, že Daňový úrad si do konkurzného konania prihlásil pohľadávku po základnej prihlasovacej lehote, s čím je spojená povinnosť správcu zverejniť oznámenie o doručení takejto prihlášky. Daňový úrad Nitra si však v základnej prihlasovacej lehote do konkurzu úpadcu prihlásil svoje pohľadávky v celkovej výške 43 964,08 eur, kedy okrem iného je právnym dôvodom prihlásených pohľadávok aj nedoplatky na dani z pridanej hodnoty za roky 2013 a 2014 (čo je obdobie, kedy boli vystavené dlžné faktúry).  9. Záverom žalovaný ešte k veci uvádzal, že zo žaloby žalobcu vyplýva, že žalobca uplatňuje voči žalovanému pohľadávky z titulu:    - faktúry č. XXXX/XXX vo výške 369,76 eur, ktorá má zodpovedať neuhradenej DPH v časti 109,76 eur a neuhradenej istine v časti 260,- eur, pričom žalovaný pohľadávku uplatňovanú zo strany žalobcu rozporuje, nakoľko táto pohľadávka bola zo strany žalovaného uhradená platbou zo dňa 25. 10. 2013, - faktúry č. XXXX/XXX vo výške 30,- eur, ktorá má zodpovedať neuhradenej DPH v časti 6,- eur a neuhradenej istine v časti 24,- eur, pričom žalovaný pohľadávku uplatňovanú zo strany žalobcu rozporuje, nakoľko táto pohľadávka bola zo strany žalovaného uhradená platbou zo dňa 03. 12. 2013, - faktúry č. XXXX/XXX vo výške 180,- eur, ktorá má zodpovedať neuhradenej DPH v časti 150,- eura a neuhradenej istine v časti 30,- eur, pričom žalovaný pohľadávku uplatňovanú zo strany žalobcu rozporuje, nakoľko táto pohľadávka bola zo strany žalovaného uhradená v časti 720,- eur platbou zo dňa 20. 01. 2014, - faktúry č. XXXX/XXX vo výške 514,08 eur, ktorá má zodpovedať neuhradenej DPH v časti 152,20 eur a neuhradenej istine v časti 361,88 eur, pričom žalovaný pohľadávku uplatňovanú zo strany žalobcu rozporuje, nakoľko táto pohľadávka bola zo strany žalovaného uhradená platbou zo dňa 10. 02. 2014, - faktúry č. XXXX/XXX vo výške 74,92 eur, ktorá má zodpovedať neuhradenej DPH v časti 49,12 eur a neuhradenej istine v časti 25,80 eur, pričom žalovaný pohľadávku uplatňovanú zo strany žalobcu rozporuje, nakoľko táto pohľadávka bola zo strany žalovaného uhradená platbou zo dňa 31. 03. 2014, - faktúry č. XXXX/XXX vo výške 612,- eur, ktorá má zodpovedať neuhradenej DPH v časti 102,- eur a neuhradenej istine v časti 510,- eur, pričom žalovaný pohľadávku uplatňovanú zo strany žalobcu rozporuje, nakoľko táto pohľadávka bola zo strany žalovaného uhradená platbou zo dňa 19. 05. 2014, - faktúry č. XXXX/XXX vo výške 38,40 eur, ktorá má zodpovedať neuhradenej DPH v časti 6,40 eur a neuhradenej istine v časti 32,- eur, pričom žalovaný pohľadávku uplatňovanú zo strany žalobcu rozporuje, nakoľko táto pohľadávka bola zo strany žalovaného uhradená platbou zo dňa 19. 05. 204, - faktúry č. XXXX/XXX vo výške 178,- eur, ktorá má zodpovedať neuhradenej DPH, pričom žalovaný pohľadávku uplatňovanú zo strany žalobcu rozporuje, nakoľko táto pohľadávka bola zo strany žalovaného uhradená platbou zo dňa 19. 05. 2014, - faktúry č. XXXX/XXX vo výške 343,68 eur, ktorá má zodpovedať neuhradenej DPH v časti 280,- eur a neuhradenej istine v časti 63,68 eur, pričom žalovaný pohľadávku uplatňovanú zo strany žalobcu rozporuje, nakoľko táto pohľadávka bola zo strany žalovaného uhradená platbou zo dňa 18. 07. 2014, - faktúry č. XXXX/XXX vo výške 246,60 eur, ktorá má zodpovedať neuhradenej DPH v časti 117,60 eur a neuhradenej istine v časti 129,- eur, pričom žalovaný pohľadávku uplatňovanú zo strany žalobcu rozporuje, nakoľko táto pohľadávka bola zo strany žalovaného uhradená platbou zo dňa 09. 09. 2014. Zo žaloby žalobcu vyplýva, že žalobca uplatňuje voči žalovanému aj ďalšie pohľadávky z titulu faktúry č. XXXX/XXX na sumu 50,40 eur s DPH, faktúry č. 2014/231 na sumu 180,- eur s DPH, faktúry č. XXXX/ XXX na sumu 89,60 eur s DPH, faktúry č. XXXX/XXX na sumu 57,60 eur s DPH, faktúry č. XXXX/ XXX na sumu 145,44 eur s DPH, faktúry č. XXXX/XXX na sumu 38,88 eur s DPH, ktorá majú byť podľa tvrdenia žalobcu neuhradené v celom rozsahu, faktúry č. XXXX/XXX na sumu 960,- eur s DPH, ktorá má byť podľa tvrdenia žalobcu neuhradená v rozsahu 172,- eur, faktúry č. 2013/216 na sumu 724,50 eur s DPH, ktorá má byť podľa tvrdenia žalobcu neuhradená v rozsahu 110,47 eur a faktúry č. 2013/229 na sumu 264,96 eur s DPH, ktorá má byť podľa tvrdenia žalobcu neuhradená v rozsahu 44,16 eur, ktoré však žalovaný rozporoval v celom rozsahu, pretože žalobca nepreukázal žiadny právny titul údajného poskytnutia plnenia, dohodu o predmete plnenia, cene a splatnosti, samotné poskytnutie plnenia ani doručenie týchto faktúr žalovanému, čo nepochybne svedčí o tvrdeniach žalovaného, ktorý do konania nemôže predložiť tzv. negatívny dôkaz. Ak žalobca tvrdí, že poskytol plnenie žalovanému, ktoré by v takom prípade bolo zdaniteľným plnením, je na žalobcovi, aby okrem iného preukázal, že ním tvrdené plnenie ako zdaniteľné plnenie riadne prizval vo výkaze DPH, že k týmto DHP uhradil a následne ich priznal v daňovom priznaní. Žalobca sám tvrdí, že žalobca neodviedol DPH z ním vystavených faktúr uplatňovaných v tomto konaní, pričom do konania predložil listiny, z ktorých vyplýva, že žalovaný žalobcu opakovane vyzval na preukázanie splnenia povinnosti uhradiť DPH. Nie je však pravdou tvrdenie žalobcu, že by žalobca neodviedol DPH z dôvodu jej neuhradenia zo strany žalovaného. Žalobca si bol sám vedomí skutočnosti, že neuhrádza DPH, v dôsledku čoho je evidovaný v zozname neplatičov Finančného riaditeľstva SR. S ohľadom na uvedené žalobca predložil žalovanému znenie Dohody o uznaní zadržanej DPH, v rámci ktorej žalobca súhlasil s tým, aby žalovaný DPH zadržal, neuhradil žalobcovi a úhradu vykonal na výzvu Daňového úradu Nitra. Žalobca uvádzal, že mal nezaplatiť DPH z dôvodu na strane žalovaného, čomu však odporuje zoznam platiteľov DPH, z ktorého je zrejmé, že úpadca bol v tomto zozname odo dňa 09. 04. 2013 a údajne žalovaná pohľadávka má byť splatná dňa 13. 09. 2013, z čoho je zrejmé, že v uvedenom zozname sa úpadca nachádza nie z dôvodov na strane žalovaného. Z prehľadu registra úpadcov je zrejmé, že žalovaná pohľadávka sa v týchto zoznamoch    nenachádza a Daňový úrad Nitra eviduje voči úpadcovi pohľadávku vo výške 480,- eur, z čoho je zrejmé, že žalovaná pohľadávka nemohla vzniknúť z dôvodov neodvedenia DPH.  10. Strany sporu nemali v konaní ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, preto súd na pojednávaní dňa 07. 02. 2018 vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania podľa ust. § 182 C.s.p. a odročil toto pojednávanie z dôvodu vyhlásenia rozhodnutia na termín 07. 03. 2018 s tým, že podľa § 219 ods. 2 C.s.p. súd rozsudok vo veci samej vyhlásil na tomto ďalšom pojednávaní.  11. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 31K/60/2014-124 zo dňa 12. 06. 2015, zoznamom neuhradených faktúr, jednotlivými faktúrami, odpoveďou právneho zástupcu žalovaného zo dňa 19. 01. 2016, Dohodou o uznaní zadržanej DPH zo dňa 28. 08. 2014, oznámením Daňového úradu Nitra zo dňa 17. 08. 2017, zoznamom platiteľov DPH, výpisom z obchodného vestníka č. 56/2016, výpisom z obchodného vestníka č. 113/2016, výpisom z obchodného vestníka č. 64/2017, výpisom z obchodného registra spoločnosti úpadcu a žalovaného, výpismi z účtu žalovaného, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, založenými v spise, a zistil skutkový stav veci, preukázaný vykonaním týchto dôkazov.  12. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.  13. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.  14. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.  15. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.  16. Podľa ust. § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovenia upravujúce v hlave II tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.  17. Podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.  18. Podľa ust. § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej podobe.  19. Podľa ust. § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne. Podľa ust. § 324 ods. 1 Obch. Z. záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.  20. Podľa ust. § 340a ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvne určená lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka z dodania tovaru alebo poskytnutia služby nesmie presiahnuť 60 dní odo dňa doručenia faktúry alebo inej výzvy veriteľa podobnej povahy, ktorou požaduje splnenie peňažného záväzku (ďalej len „doklad“), alebo 60 dní odo dňa, keď veriteľ plnil, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. To neplatí, ak sa strany o dlhšej lehote splatnosti dohodnú a takáto dohoda nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 369d. Ustanovenia prvej a druhej vety sa nepoužijú, ak osobitný zákon ustanovuje kratšiu lehotu splatnosti.    21. Podľa ust. § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.  22. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.  23. Podľa ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.  24. Prechodné ustanovenie účinné od 15. januára 2009 Podľa ust. § 768f Obchodného zákonníka ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009.  25. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2013 Podľa ust. § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.  26. Podľa ust. § 768k ods. 3 Obchodného zákonníka ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.  27. Podľa ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.01.2015) sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.  28. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.02.2013) ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.  29. Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. januára 2015 Podľa ust. § 3a Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.01.2015) ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2015, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014.  30. Podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.  31. Podľa ust. § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím, môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.  32. Podľa ust. § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.  33. Podľa ust. § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.    34. Podľa ust. § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy osebe neznamenajú prijatie návrhu.  35. Podľa ust. § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.  36. Podľa ust. § 151 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.  37. Súd mal zo žaloby žalobcu za to, že sa tento domáhal žalovanej istiny z dôvodu nezaplatenia ním uvádzaných faktúr, a to v časti nezaplatenia predmetu fakturácie a v časti nezaplatenia DPH. Súd však po vykonaní dokazovania predloženými listinnými dôkazmi mal za, že nárok žalobcu bude nutné rozdeliť na štyri časti.  38. Prvú časť žalobného nároku žalobcu predstavujú faktúry žalobcu (resp. správcu konkurznej podstaty úpadcu, ktorý bol zmluvnou stranou, ale v konaní bude súd z hľadiska prehľadnosti ďalej uvádzať iba žalobca) č. XXXX/XXX na sumu 480,- eur, č. XXXX/XXX na sumu 108,- eur, č. XXXX/XXX na sumu 118,80 eur, č. XXXX/XXX na sumu 330,72 eur a č. XXXX/XXX na sumu 334,80 eur. Nakoľko uvedené faktúry žalovaný v zmysle ust. § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku nespochybňoval, nerozporoval ani nepoprel, preto mal súd podľa citovaného zákonného ustanovenia za to, že žalobný nárok týkajúci sa týchto faktúr nebol medzi stranami sporný, na základe čoho žalobcom uplatnené sumy z týchto faktúr vo výške 784,32 eur súd žalobcovi priznal ako dôvodne žalobou uplatnené.  39. Druhú časť žalobného nároku žalobcu predstavujú faktúry žalobcu č. XXXX/XXX na sumu 24,- eur, č. XXXX/XXX na sumu 180,- eur, č. XXXX/XXX na sumu 514,08 eur, č. XXXX/XXX na sumu 74,92 eur, č. XXXX/XXX na sumu 612,- eur, č. XXXX/XXX na sumu 38,40 eur, č. XXXX/XXX na sumu 178,- eur, č. XXXX/XXX na sumu 343,68 eur a č. XXXX/XXX na sumu 246,60 eur. Uvedené faktúry žalovaný v zmysle ust. § 151 ods. 2 Civilného sporového poriadku výslovne spochybňoval a rozporoval argumentujúc, že jednotlivé sumy z uvedených faktúr boli žalovaným žalobcovi zaplatené. Súd mal z predložených výpisov z účtu žalovaného za preukázané, že žalovaný uvedené faktúry žalobcovi v dňoch 25. 10. 2013 až 08. 09. 2014 zaplatil (čísla listov 92 až 99 spisu). Na základe uvedeného súd žalobu v časti súm z týchto faktúr zamietol ako v tejto časti nedôvodne podanú.  40. Tretiu časť žalobného nároku žalobcu predstavujú faktúry žalobcu č. 2013/216 na sumu 110,47 eur, č. 2013/229 na sumu 44,16 eur, č. 2013/300 na sumu 38,88 eur, č. 2014/121 na sumu 50,40 eur, č. 2014/230 na sumu 172,- eur, č. 2014/231 na sumu 180,- eur, č. 2014/236 na sumu 89,60 eur, č. 2014/237 na sumu 57,60 eur a č. 2014/295 na sumu 145,44 eur. Uvedené faktúry žalovaný v zmysle ust. § 151 ods. 2 Civilného sporového poriadku výslovne spochybňoval a rozporoval argumentujúc, že tieto faktúry mu neboli doručené a že žalobca nevykonal týmito faktúrami fakturované služby. Žalobca však nepreukázal v konaní žiadnym hodnoverným dôkazom, že so žalovaným uzavrel zmluvu a svoju zmluvnú povinnosť - poskytnutie fakturovaných služieb - v prospech žalovaného skutočne aj vykonal. Žalobca tvrdil, že uvedené faktúry žalovaný prevzal, čoho dôkazom malo byť predloženie príslušnej časti účtovníctva žalovaného. Súd, ako bude uvedené nižšie, však tento žalobcom navrhovaný dôkaz nevykonal majúc za to, že dôkazné bremeno tvrdenia o odôvodnenosti predmetných faktúr spočíva na žalobcovi. Žalobca sa odvolával na list právneho zástupcu žalovaného žalobcovi zo dňa 19. 01. 2016, v ktorom žalovaný uviedol, že „bol oprávnený zadržať sumu zodpovedajúcu DPH, pričom požiadal žalobcu, aby preukázal zánik zákonného ručenia za DPH žalovaným“. Nakoľko z tohto listu nebolo zrejmé, akých konkrétnych faktúr či služieb žalobcu sa týka, nemohol súd tento dôkaz vykladať inak ako nepreukazujúci závery, ktoré z neho vyvodzoval žalobca. Uvedené faktúry nepreukazujú uzavretie zmluvy medzi stranami sporu, ani vykonanie faktúrovaného úkonu žalobcom v prospech žalovaného, teda nepreukazujú, že žalobca fakticky uzavrel so žalovaným zmluvu reálnym (fakturovaným) plnením. Na uvedených faktúrach nie je ani podpis, ani odtlačok pečiatky žalovaného, ktorý by preukazoval, že žalovaný v týchto faktúrach fakturované služby prevzal (alebo že prevzal aspoň predmetné faktúry). Keďže žalobca nepreukázal súdu žiadnym relevantným a hodnoverným dôkazom, že so žalovaným uzavrel zmluvu (buď písomne alebo ústne) v zmysle ust. § 43a ods. 1 a § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka a že fakturované služby z uvedených konkrétnych faktúr skutočne žalovanému aj poskytol, súd mal za to, že v súvislosti s ust.    § 132 ods. 1 a § 185 ods. 2 Civilného sporového poriadku, kde strany sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno ohľadom uvedených faktúr. Na základe uvedeného súd žalobu v časti súm z týchto faktúr zamietol ako v tejto časti nedôvodne podanú.  41. Štvrtú časť žalobného nároku žalobcu predstavujú faktúry žalobcu č. XXXX/XXX na sumu 104,- eur, č. XXXX/XXX na sumu 115,60 eur, č. XXXX/XXX na sumu 324,40 eur, č. XXXX/XXX na sumu 104,- eur, č. XXXX/XXX na sumu 369,76 eur, č. XXXX/XXX na sumu 109,76 eur, č. XXXX/XXX na sumu 420,- eur a č. XXXX/XXX na sumu 317,- eur. Uvedené faktúry žalovaný v zmysle ust. § 151 ods. 2 Civilného sporového poriadku výslovne spochybňoval a rozporoval argumentujúc, že boli predmetom dohody o uznaní zadržanej DPH zo dňa 28. 08. 2014. Súd mal z tejto dohody za preukázané, že žalovaný ňou voči žalobcovi uznal výšku zadržiavanej DPH, pričom táto dohoda bola uzavretá na podnet Daňového úradu Nitra a slúži výlučne na vysporiadanie pohľadávok z DPH medzi žalovaným, žalobcom/úpadcom a Daňovým úradom Nitra (čl. IV tejto dohody, nachádzajúcej sa na čísle listu 100 spisu). Z uvedenej dohody je zrejmé, že DPH z predmetných faktúr (uvedené v čl. II tejto dohody), zadržiavaná žalovaným ako zákonným ručiteľom žalobcu, bude vymáhaná Daňovým úradom Nitra priamo od žalovaného na výzvu Daňového úradu Nitra (čl. III veta druhá tejto dohody), čo znamená, že žalobca nemá z uvedených faktúr nárok na domáhanie sa zaplatenia DPH od žalovaného, ktorý je povinný takúto DPH uhradiť priamo Daňovému úradu Nitra, a to až na výzvu tohto daňového úradu. Daňový úrad Nitra uviedol vo svojom oznámení zo dňa 17. 08. 2017, na ktoré sa odvolával žalobca, že „žalovaný neoznámil daňovému úradu, že sa zbavil svojej zodpovednosti ručiteľa a neoznámil ani žiadne čísla faktúr, ktoré by uhrádzal“, čo nemá vplyv na predchádzajúce konštatovanie súdu, nakoľko v zmysle uvedenej dohody o uznaní zadržanej DPH zo dňa 28. 08. 2014 mal žalovaného na vyriešenie nedoplatkov DPH z týchto konkrétnych faktúr vyzývať sám Daňový úrad Nitra, a teda žalovaný nebol povinný tak urobiť bez predchádzajúcej výzvy daňového úradu. Na základe uvedeného súd žalobu v časti súm z týchto faktúr zamietol ako v tejto časti nedôvodne podanú.  42. Súd na základe vyššie uvedených argumentov preto konštatuje, že prvú časť žalobného nároku žalobcu (odsek 38 tohto rozsudku) žalobcovi ako dôvodne podanú priznal a druhú, tretiu a štvrtú časť žalobného nároku žalobcu (odsek 39 až 41 tohto rozsudku) žalobcovi ako nedôvodne podanú nepriznal.  43. Nakoľko žalobca a žalovaný nemali úrok z omeškania pre prípad omeškania žalovaného s platením fakturovaných súm dohodnutý, žalobcovi omeškaním žalovaného s platením súdom priznanej sumy (prvá časť žalobného nároku žalobcu, uvedená v odseku 38 tohto rozsudku) vznikol nárok na úroky z omeškania podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Výšku úrokov z omeškania súd stanovil s odvolaním sa na ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a ust. § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná ku dňu omeškania s plnením peňažného dlhu z jednotlivých faktúr (od 08. 08. 2014 do 24. 10. 2014) predstavovala výšku 0,05 % ročne, takže žalobcovi patrili úroky z omeškania vo výške o 9 percentuálnych bodov vyššie ako je uvedená základná úroková sadzba, teda 9,05 % ročne. Súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z priznaných súm z jednotlivých konkrétnych faktúr až do dňa reálneho zaplatenia týchto súm žalovaným žalobcovi.  44. Dôkazná povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia v zmysle ust. § 132 ods. 1 a § 185 ods. 2 Civilného sporového poriadku znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana vôbec netvrdila a ktorá    nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. (Najvyšší súd SR č.k. 4 Cdo 285/2008).  45. Podľa ust. § 185 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.  46. Súd nevykonal pri svojom rozhodovaní dôkaz navrhnutý žalobcom podľa ust. § 185 ods. 1 C.s.p. (preskúmanie účtovníctva žalovaného vo vzťahu k záväzkom evidovaným voči žalobcovi), pretože nebol spôsobilý privodiť zmenu rozhodnutia súdu o samotnom základe sporu vzhľadom k tomu, že žalobca ako strana, ktorá spor žalobou vyvolala, bol povinný podľa ust. § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku preukázať svoje tvrdenia dôkazmi, a nie prenášať toto dôkazné bremeno na žalovaného.  47. Uvedený postup súdu pri zachovaní princípu hospodárnosti konania podporuje aj právny názor vyjadrený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 46/2011 zo dňa 14. 04. 2011, podľa ktorého účastníci sú v sporovom konaní povinní opísať všetky rozhodujúce skutočnosti a na ich preukázanie označiť dôkazné prostriedky, súd ale nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu. Súd nevykoná dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie veci relevantné a nemôžu smerovať k zisteniu skutočností predvídaných skutkovou podstatou právnej normy, ktorú treba na danú vec aplikovať, rovnako ho podporuje právny názor vyjadrený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 158/2010 zo dňa 30. 11. 2011, podľa ktorého všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.  48. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.  49. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.  50. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.  51. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.  52. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a trovy konania priznal žalovanému ako úspešnej strane sporu podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v rozsahu 75,28 % v závislosti pomeru úspechu a neúspechu žalovaného v konaní (úspech žalovaného v konaní predstavoval 87,64 % a neúspech predstavoval 13,36 %), pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.  Poučenie:  Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení sust. § 362 C.s.p.).  V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).  Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).    Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.   