SKATA, s.r.o.


Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 63Cb/203/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112222034
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Holečková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6112222034.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou v obchodno-
právnej veci žalobcu: SKATA, s.r.o., so sídlom Okružná 1/1848, Banská Bystrica, IČO: 45 582 939,
právne zast. JUDr. Ing. Jitka Mlynarčíková, advokátka, so sídlom Predmestie 1, Zvolen, proti žalovanému
I/: Slovenská správa ciest, so sídlom Miletičova 19, Bratislava-Ružinov, IČO: 00 003 328, týkajúce sa
organizačnej zložky Investičná výstavba a správa ciest, Skuteckého 32, Banská Bystrica a žalovanému
II/: Slovenská republika zast. Slovenská správa ciest, Miletičova 19, Bratislava, IČO: 00 003 328,
týkajúce sa organizačnej zložky Investičná výstavba a správa ciest, Skuteckého 32, Banská Bystrica,
vedľajší účastník na strane žalovaných KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so
sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, týkajúce sa Agentúry Banská Bystrica, so sídlom
Nám. Š. Moysesa 9, Banská Bystrica, o zaplatenie 4 005,99 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný I/ j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 4 005,99 Eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania
z dlžnej istiny od 04. 08. 2012 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 2 632,44 Eur na účet
právnej zástupkyne žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd žalobu voči žalovanému II/ z a m i e t a .

Žalovanému II/ sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žalobou doručenou súdu dňa 13. 09. 2012
domáhal najskôr voči žalovanému I/ zaplatenia istiny 4 005,99 Eur s prísl. Svoj nárok odôvodňoval
titulom nároku na náhradu škody spočívajúcom v ušlom zisku na tom skutkovom základe, že konateľovi
žalobcu A.. A. Ď. sa dňa 17. 05. 2012 o 23:45 hod. v okrese Banská Bystrica, obci Banská Bystrica na
ceste 1. triedy č. 14 v 9,96 km na cesta 1/14 Šturec, sa stala dopravná nehoda v smere od Martina do
Banskej Bystrice v dôsledku narazenia prednou pravou časťou osobného motorového vozidla do cca.
65 cm skaly, ktorá nečakane spadla do jeho jazdného pruhu. Príčinou dopravnej nehody, tak ako to
vyplýva zo záznamu Okresného dopravného inšpektorátu v Banskej Bystrici zo dňa 18. 05. 2012, č. sp.
F.-I.-F.-B.-XX/XXXX, bola závada v zjazdnosti komunikácie v dôsledku nesplnenia úlohy žalovaného I/
pri údržbe komunikácie. Pri objasňovaní predmetnej nehody bol spísaný aj dňa 28. 05. 2012 záznam
o podaní vysvetlenia Ing. Rastislava Drába ako osoby splnomocnenej zastupovať žalovaného I/, ktorý
potvrdil, že v uvedenom úseku nemá žalovaný I/ žiadne zábrany proti padaniu skál. Žalovaný I/ k výzve
žalobcu na zaplatenie ušlého zisku v zmysle podania zo dňa 25. 07. 2012 sa vyjadril podaním zo dňa
02. 08. 2012 v tom smere, že v zmysle § 9a ods. 3 cestného zákona v spojitosti s § 12 Vyhlášky č.
35/1984 zb. má za to, že Slovenská správa ciest nezodpovedá za škodu, ktorú si uplatnil žalobca, pričom
nemá za dostatočne preukázaný vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a



vznikom škody ako základného predpokladu zodpovednosti za škodu podľa § 420 Obč. zák. Vzhľadom
k odmietavému postoju žalovaného I/ sa žalobca obrátil so svojím nárokom na súd.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to pripojenými listinnými dôkazmi k žalobnému návrhu - písomné
uplatnenie práva na náhradu škody a výzva na zaplatenie zo dňa 29. 06. 2012, štatútom odporcu a
rozhodnutím o zmene štatútu, záznamom dopravnej nehody, záznamom o podaní vysvetlenia U.. X. B.,
výpisom z obchodného registra na žalobcu a spoločnosť T.R.I.M.S. Security, s.r.o., výpisom žalovaného
z registra organizácií, čestným prehlásením A. Z. - konateľa obchodnej spoločnosti T.R.I.M.S. Security,
s.r.o., zmluvou o zastúpení zo dňa 01. 10. 2011, potvrdením o pláne zo strany zastúpeného, fakturačnou
výzvou za mesiac máj 2012, emailom zo dňa 03. 07. 2012 o sume prvého zástupcu v závislosti od
výšky obchodov za mesiac máj 2012 zaslaný žalobcovi p. Š. ako manažérom obchodníkov OKNET,
uplatnením práva na náhradu škody a výzvou na zaplatenie zo dňa 17. 07. 2012, vyjadrením poisťovne
žalovaného I/ zo dňa 19. 07. 2012, výzvou na zaplatenie a pokusom o zmier zo dňa 25. 07. 2012 a
02. 08. 2012, písomnými a ústnymi vyjadreniami účastníkov konania, poistnou zmluvou žalovaného I/
uzatvorenou s KOOPERATIVA poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group č. 80-8012794 zo dňa 21. 12.
2010, 25. 11. 2011, zriaďovacou listinou žalovaného I/, rozhodnutím Najvyššieho súdu ČR č. 25Cdo
1946/2000 zo dňa 24. 05. 2001, informáciou pre verejnosť zverejnenú Obvodným úradom Martin,
obsahom správy z internetu, že na priechodoch Šturec a Donovaly na vodičov padajú kamenné lavíny
zo dňa 04. 03. 2012, vyjadrením I. I., Staré Hory ohľadne poškodenia mobilného telefónu Apple 4s
a spoločnosti PC team spol. s r.o. Banská Bystrica z 12. 06. 2012, usmernením Ministerstva financií
SR k zákonu NR SR č. 278/1993 z.z., vyjadreniami účastníkov konania k návrhu na vstup vedľajšieho
účastníka - KOOPERATIVA poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, návrhom na pristúpenie ďalšieho
účastníka na strane žalovaného, uznesením č.k. 63Cb 203/2012-111 zo dňa 02. 04. 2013 v spojení
s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č. 41Cob 151/2013 zo dňa 27. 06. 2013, všeobecnými
poistnými podmienkami pre poistenie zodpovednosti škody právnických osôb a podnikajúcich osôb k
poistnej zmluve č. 80-8012794, rozsudkom Krajského súdu v Žiline 13Cob 149/2009 z 25. 11. 2009,
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. 4Co 470/2011 z 20. 02. 2013, rozsudkom Okresného súdu
Bratislava II č.k. 18C 276/2008 zo dňa 02. 02. 2011, odborným vyjadrením znalca ZNALEX, spol. s
r.o. Zvolen pod č. 605/2013 zo dňa 04. 12. 2013 a fakturáciou tejto organizácie žalobcovi ohľadne
vykonania tohto úkonu, dokladom o likvidácii poistnej udalosti v spojitosti s oznámením o poistnom
plnení, potvrdením Sociálnej poisťovne o tom, že žalobca nemá žiadnych zamestnancov, výsluchom
svedka A. Z., oznámením o vzniku škody z poistenia zodpovednosti za škodu i s vyjadrením žalovaného
I/, doklad o objeme obchodu, ktorý mal uzavrieť žalobca so spoločnosťou T.R.I.M.S. Security, s.r.o.,
fotodokumentáciou padnutej skaly a úseku, v ktorom došlo k dopravnej nehode č.l. 233-245, dokladom
o výsledkoch zástupcu, ktorým bol žalobca za mesiac apríl 2012 a zistil nasledovný skutkový stav.

Žalobca je právnickou osobou, kde je jediným spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti A.. A. Ď.,
ktorá skutočnosť vyplýva z výpisu obchodného registra ohľadne tejto spoločnosti a táto skutočnosť
vyplýva aj z dokladu predloženého žalobcom od Sociálnej poisťovne, pobočky Banská Bystrica zo dňa
08. 11. 2013, ktorá potvrdila v tomto podaní, že žalobca v období máj 2012 nemal evidovaných žiadnych
zamestnancov. Žalovaný I/ je rozpočtovou organizáciou zapísanou v registri organizácií, ktorá bola
zriadená Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR v zmysle zriaďovacej listiny zo dňa 14. 02.
2005 pod č. 316/M-2005. Dňa 15. 02. 2005 Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR schválilo i
štatút Slovenskej správy ciest, ktorý bol doplnený rozhodnutím ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií
pod č. 101 zo dňa 11. 05. 2006.

Konateľovi žalobcovi A.. A. Ď. sa dňa 17. 05. 2012 o 23:45 hod. v okrese Banská Bystrica, obci
Banská Bystrica na ceste 1. triedy č. 14 v 9,96 km na ceste 1/14 Šturec, stala dopravná nehoda,
kedy ako vodič osobného motorového vozidla BMW X3 s ev. č. BB XXX C. pri prejazde pravotočivou
zákrutou predmetným úsekom cestnej komunikácie na tomto motorovom vozidle v smere od Martina
do Banskej Bystrice narazil prednou pravou časťou osobného motorového vozidla do 65 cm skaly,
ktorá nečakane spadla do jeho jazdného pruhu. Uvedenou dopravnou nehodou tak, ako to vyplýva
z priestupkového spisu ORPZ ODI v Banskej Bystrici č. F.-I.-F.-B.-XXX/XXXX bola spôsobená jednak
škoda na majetku - na osobnom motorovom vozidle BMW X3 vo vlastníctve občianskeho združenia
EXPEDÍCIE, IČO: 42195292, so sídlom Okružná 1, Banská Bystrica, ktoré bolo po dopravnej nehode
nepojazdné, ako i ďalšia škoda na majetku, a to na mobilnom telefóne zn. Apple Iphone 4s vo vlastníctve



občianskeho združenia EXPEDÍCIE, ktoré mal v držbe predseda A.. A. Ď.Q., ktorý bol takisto v dôsledku
nárazu pri dopravnej nehode znefunkčnený. Žalobcovi v dôsledku dopravnej nehody vznikla i škoda
spočívajúca v ušlom zisku vo výške 4 005,99 Eur, ktorý by dosiahol v prípade, keby mu nebola táto
udalosť znemožnila účasť na vopred dohovorenom stretnutí v Bratislave dňa 18. 05. 2012 o 9:00 hod.
s p. A. Z., konateľom obchodnej spoločnosti T.R.I.M.S. Security, s.r.o., so sídlom Lazovná 69, Banská
Bystrica, IČO: 46 557 563, na ktorom malo dôjsť k uzatvoreniu objednávky na predaj katalógových
produktov, reklamy internetového portálu www.azet.sk <http://www.azet.sk/> v sume 14 837, -Eur.
Pre absenciu žalobcu na predmetnom stretnutí nemohlo dôjsť následne k akceptácii objednávky v
uvedenom objeme zo strany tejto spoločnosti. Ušlý zisk žalobcu predstavuje stratu na provízii v zmysle
zmluvy o zastúpení uzatvorenej medzi žalobcom ako zástupcom a obchodnou spoločnosťou azet.sk
- katalóg s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 13, Žilina, IČO: 36 433 951 ako zastúpeným, predmetom
ktorej bol záväzok žalobcu ako zástupcu vyvíjať pre zastúpeného činnosť smerujúcu k uzatváraniu
obchodov na účet zastúpeného a na druhej strane záväzok zastúpeného zaplatiť zástupcovi za túto
jeho činnosť odmenu. Obchodom sa pre účely zmluvy o zastúpení rozumelo uzatváranie objednávok
na predaj katalógových produktov reklamy internetového portálu www.azet.sk <http://www.azet.sk/>,
ako aj ostatných produktov azet.sk, a.s. na www.azet.sk <http://www.azet.sk/> a na internetových
portáloch súvisiacich s portálom www.azet.sk <http://www.azet.sk/>. Navrhovateľovi v prípade uzavretia
predmetného obchodu so spoločnosťou T.R.I.M.S. Security, s.r.o. by vznikol nárok na províziu za nový
obchod vo výške 12% z ceny objednávky, t.j. sumu 1 780,44 Eur, mesačný bonus vo výške 10% z
ceny objednávky v sume 1 483,70 Eur a bonus 5% z ceny objednávky v sume 741,85 Eur, čo tvorí
ušlý zisk v sume 4 005,99 Eur. Žalobca ďalej poukázal, že nebolo v jeho možnostiach a schopnostiach
v dôsledku vyradenia osobného motorového vozidla z prevádzky sa na vopred dohovorené obchodné
stretnutie v Bratislave na 9:00 hod. dostaviť riadne a včas, a to aj napriek úsiliu žalobcu vynaloženému po
zdokumentovaní dopravnej nehody príslušníkmi PZ trvajúcom až do ranných hodín, vyčkaním príchodu
hasičov a osobnej účasti na policajnej stanici, kedy sa snažil osobnou návštevou v autopožičovni a u
svojich známych zabezpečiť si náhradné vozidlo za účelom cesty na obchodné stretnutie s konateľom
obchodnej spoločnosti T.R.I.M.S. Security, s.r.o. Náhradné motorové vozidlo sa žalobcovi podarilo
zabezpečiť až formou prenájmu od spoločnosti Tempus Rent s.r.o. so sídlom Zvolenská cesta 28 v
Banskej Bystrici o 9:00 hod., kedy sa už malo konať dohovorené obchodné stretnutie v Bratislave. Na
predmetné stretnutie žalobca nemohol vyslať ani inú osobu, keďže sa jednalo o jednoosobovú obchodnú
spoločnosť a v dôsledku znefunkčnenia mobilného telefónu, v ktorom mal uložený kontakt na konateľa
spoločnosti T.R.I.M.S. Security, s.r.o., Banská Bystrica, sa nemal možnosť dohodnúť na náhradnom
termíne. Osobné stretnutie bolo dohodnuté v Bratislave z dôvodu, že A. Z. ako konateľ spoločnosti
T.R.I.M.S. Security, s.r.o. vyžadoval prítomnosť jeho informačného technika, ktorý pôsobil v Bratislave,
vzhľadom na odbornú náročnosť poskytovaných služieb. Uzatvorením predmetného obchodu by sa jeho
plnenie začalo napĺňať ihneď po uzatvorení zmluvy v štyroch splátkach, pričom prvá mala byť splatná v
lehote 3 dní od podpisu zmluvy. K uzatvoreniu predmetného obchodu nedošlo ani v neskoršom období,
nakoľko konateľ spoločnosti T.R.I.M.S. Security, s.r.o. uzavrel obdobný obchod už s tretím subjektom.
Keďže žalobca mal za to, že žalovaný, ktorý o.i. vykonával aj správu ciest 1. triedy, a teda i správu cesty
1. triedy č. 1/14 Šturec, na ktorej došlo k vyššie uvedenej dopravnej nehode, ktorej príčinou bola závada
v zjazdnosti komunikácie v dôsledku nesplnenia úloh žalovaného I/ pri údržbe komunikácie, je žalovaný
I/ zodpovedný i za ušlý zisk vo výške uplatnenej v žalobnom návrhu, keďže vlastníkovi motorového
vozidla a mobilného telefónu, ktorým bolo občianske združenie EXPEDÍCIE so sídlom v Banskej Bystrici,
uhradil škodu na týchto hnuteľných veciach v dôsledku svojej zodpovednosti za škodu podľa § 9a odst.
2 cestného zákona.

V odpore proti vydanému platobnému rozkazu tunajším súdom pod č.k. XXRob XXX/XXXX zo dňa 15.
10. 2012 žalovaný I/ uviedol, že skala, ktorá spôsobila škodu na osobnom motorovom vozidle pri jazde
po ceste 1/14 v km 9,96 nepochádza z pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky a v správe SSC, z
ktorého dôvodu potom žalovaný I/ nezodpovedá za ich údržbu a zabezpečenie tak, aby z predmetných
pozemkov nedochádzalo k uvoľňovaniu skál a nedochádzalo tak k ohrozovaniu bezpečnosti cestnej
premávky. V tomto smere poukázal na ust. § 10 ods. 2 zák. č. 135/1961. Opatrenia na zabránenie
zosuvu skál a pôdy, pádu kamenia a stromov prislúcha cestnému správnemu orgánu, príp. vlastníkovi,
správcovi alebo užívateľovi pozemku, na ktorom vzniká hrozba padania skál a stromov. Nie je však
daná zodpovednosť, ani uložená povinnosť vlastníkovi alebo správcovi ohrozenej cestnej komunikácie.
Žalovaný I/ ďalej poukázal, že v zmysle ust. § 9a ods. 2 cestného zákona nebolo v jeho medziach
možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť. Dôvodil to tým, že



predmetná skala spadla nečakane bezprostredne pred auto. Žalovaný I/ pritom poukázal, že daný úsek
cesty 1. triedy 1/14 bol označený výstražným zvislým označením A20 padajúce kamene, a to konkrétne
v smere Martin - Banská Bystrica v km 13,150 proti smeru staničenia s dodatkovou tabuľou upravujúcou
vzdialenosť platnosti značky na 8 km. O tejto skutočnosti predložil súdu i fotodokumentáciu. Správca
cesty mal teda za to, že nezodpovedá žalobcovi za škodu, ktorá mu vznikla pádom skaly tesne pred auto
počas jazdy po tejto ceste. V odpore žalovaný poukázal i na ust. § 9a ods. 1 cestného zákona a § 13
Vyhl. č. 35/1984, v zmysle ktorých užívateľom komunikácií nevzniká nárok na náhradu škody vzniknutej
v dôsledku vybavenia, či nedostatočného vybavenia alebo úplnej absencie vybavenia komunikácie, či
už dopravnými značkami a zariadeniami, ale aj bezpečnostnými a ochrannými zariadeniami. Žalovaný I/
vyčíslený ušlý zisk žalobcom nepovažuje za škodu, pričom spochybňoval i tú skutočnosť, že neexistuje
priama príčinná súvislosť medzi pádom skaly na cestu a uplatňovaným ušlým ziskom (odkaz na
rozhodnutie ČSR 2 Cz 36/76 zo dňa 30. 11. 1976). Žalovaný I/ pripustil, že medzi pádom skaly a škodou
na motorovom vozidle a mobilnom telefóne existuje priama príčinná súvislosť, za ktorú zodpovedá bez
ohľadu na to, či je založená na princípe zavinenia alebo nie a následkom, t.j. škodou. Neúčasť konateľa
žalobcu na dohodnutom stretnutí podľa žalovaného I/ nemá priamu príčinnú súvislosť s pádom skaly
na vozidlo, ale s nefunkčnosťou vozidla a príp. i mobilného telefónu. Neuzavretie obchodného kontraktu
medzi žalobcom a spoločnosťou T.R.I.M.S. Security, s.r.o. má priamu príčinnú súvislosť s neúčasťou
A.. Ď. na dohodnutom stretnutí, nie však s pádom skaly na motorové vozidlo. Zodpovednosť v zmysle
vyššie citovaného rozhodnutia nemožno neobmedzene činiť závislou na kauzalite, lebo by to mohlo
viesť k zákonne nezodpovedajúcemu a neúnosnému ukladaniu povinnosti nahradiť škodu. Žalovaný
I/ takisto nemal za preukázané, že by k uzavretiu označeného kontraktu i v prípade účasti žalobcu
skutočne došlo a to v sume a za podmienok uvádzaných žalobcom v žalobe. Z predloženého čestného
vyhlásenia konateľa T.R.I.M.S. Security, s.r.o. p. A. Z. práve vyplýva, že konateľ žalobcu sa neohlásil
telefonicky, ani elektronicky, ani dodatočne za účelom ospravedlnenia neúčasti na stretnutí v záujme
dohodnutia nového stretnutia tak, aby nedošlo k zmareniu uzavretia kontraktu. Z obsahu čestného
vyhlásenia vyplýva, že približne mesiac po termíne neuskutočneného stretnutia sa p. Petr a konateľ
žalobcu stretli a až na tomto stretnutí došlo k ospravedlneniu a vysvetleniu neúčasti konateľa žalobcu na
dohodnutom stretnutí. Žalovaný I/ mal za to, že konateľ žalobcu sa mohol ešte pred termínom stretnutia
ospravedlniť alebo telefonicky oznámiť svoju neúčasť konateľovi spoločnosti T.R.I.M.S. Security, s.r.o.,
s ktorým mal uzavrieť obchod, resp. v krátkej dobe po tomto termíne. Poukázal pritom, že kontakt na
konateľa T.R.I.M.S. Security, s.r.o. je dostupný na internete, na webovej stránke tejto firmy, a preto podľa
tvrdenia žalovaného I/ si ho mohol získať službou od telekomunikácií. Mal preto za to, že žalobca nevyužil
všetky dostupné prostriedky a možnosti k tomu, aby zabránil zmareniu uzavretia pre neho tak dôležitého
a výhodného kontraktu. Žalovaný I/ navrhol, aby súd pripustil do konania spoločnosť KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Žalovaný I/ takisto podaním doručeným
súdu dňa 28. 02. 2013 poukázal na tú skutočnosť, že správca majetku štátu vykonáva právne úkony
pri správe majetku štátu v mene štátu. Potom označenie správcu, kde legitimovanou osobou je štát,
by mohlo mať za následok zamietnutie žaloby. Na základe tejto skutočnosti potom žalobca podaniami
doručenými súdu dňa 20. 03. 2013 sa vyjadril jednak k vedľajšiemu účastníctvu na strane žalovaného
a vyjadril sa i k namietanému označeniu žalovaného I/ tak, že žiadal z opatrnosti súd, aby pripustil na
strane žalovaného ďalšieho účastníka, ktorého označil v tomto podaní. Súd o tomto návrhu rozhodol v
zmysle uznesenia vydaného pod č.k. 63Cb 203/2012-111 zo dňa 02. 04. 2013, ktoré v časti nepripustenia
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného bolo rozhodnutie zmenené uznesením Krajského súdu v
Banskej Bystrici pod č.k. 41Cob 151/2013 zo dňa 27. 06. 2013 tak, že pripustil na strane žalovaného do
konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaných - KOOPERATIVU poisťovňu, a.s. Vienna Insurance
Group týkajúcu sa Agentúry Banská Bystrica so sídlom Nám. Š. Moysesa 9, Banská Bystrica. Vyššie
citovaným uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sa stal účastníkom na strane žalovaného ako
žalovaný II/- Slovenská republika zast. Slovenskou správou ciest, Miletičova 19, Bratislava, týkajúca sa
organizačnej zložky Investičná výstavba a správa ciest so sídlom Skuteckého 32, Banská Bystrica.

Žalobca sa nestotožnil s tvrdením žalovaného I/ o tej skutočnosti, že nezodpovedá za údržbu pozemkov,
ktoré nie sú vo vlastníctve SR, resp. v správe SSC a za ich zabezpečenie tak, aby z predmetných
pozemkov nedochádzalo k uvoľňovaniu skál, a teda k ohrozovaniu bezpečnosti cestnej premávky. V
tomto smere žalobca poukázal na čl. V zriaďovacej listiny žalovaného, v zmysle ktorého žalovaný I/
spravuje cestný majetok, t.j. cesty 1. triedy vo vlastníctve štátu vrátane súvisiacich pozemkov, na ktorých
sú vybudované a ostatný majetok potrebný pre plnenie predmetu činnosti organizácie alebo v súvislosti
s ním. Žalobca mal ďalej za to vzhľadom na ust. § 10 ods. 2 zák. č. 135/1961 zb., že žalovaný I/



má povinnosť vykonania potrebných opatrení na zabránenie zosuvu skál, pôdy, či kamenia, ktorému
uvedenú činnosť musia vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľnosti v susedstve diaľnice, cesty
alebo miestnej komunikácie umožniť vykonať. Len v prípade, že by nebezpečenstvo zosuvu skál, pôdy,
pádu kamenia vzniklo z konania vlastníkov, správcov alebo užívateľov susedných nehnuteľností, je daná
povinnosť vykonať potrebné opatrenia týmto subjektom na ich náklady, pričom vo všetkých ostatných
prípadoch je táto povinnosť daná príslušnému cestnému orgánu. Zotrval pritom na svojom tvrdení, že
uvedenú zodpovednosť odôvodňuje od ust. § 9a ods. 2 zák. č. 135/1961 zb., pričom nevylučoval i
zodpovednosť žalovaného I/ v zmysle ust. § 420, resp. 415 Obč. zák. K judikátu č. 7/1979 rozsudok
NS ČSR č. 2Cz 36/76 žalobca uviedol, že procesná obrana žalovaného I/ v tomto smere neobstojí, a to
aj s poukazom na rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo 1946/2000 zo dňa 24. 05. 2001, v zmysle ktorého,
ak žalovaný v dôsledku zavineného poškodenia vozidla žalobcu znemožnil, aby sa žalobca dostavil na
rokovanie potrebné na uzavretie zmlúv, zodpovedá aj za ušlý zisk, pokiaľ vznikol absenciou žalobcu
na obchodnom rokovaní. Z hľadiska príčinnej súvislosti porušenie právnej povinnosti je v časovej, aj
vecnej súvislosti so vznikom škody. Priamo v odôvodnení tohto rozhodnutia sa výslovne uvádza, že
v „S odkazom na rozhodnutie publikované ako R 7/79 odvolací súd dôvodil, že nezískanie provízie je
síce dôsledkom dopravnej nehody, nie však takým bezprostredným dôsledkom, aby bola daná príčinná
súvislosť“. K tomuto judikátu NS ČR zaujal stanovisko, že „Judikatúra zo 70. rokov, na ktorú odvolací
súd odkazoval v odôvodnení rozsudku, nezodpovedá podľa dovolateľa dynamike súčasnosti, v ktorej sa
pracuje s novými právnymi inštitútmi, komplexom nových právnych vzťahov, teda aj s novou skupinou
škodných udalostí“. Žalobca vzhľadom na vyššie citované rozhodnutie NS ČR mal za to, že príčinná
súvislosť neabsentuje, nakoľko k negatívnemu následku v podobe škody - ušlého zisku žalobcu by
nebolo došlo, keby nedošlo k dopravnej nehode v dôsledku závady zjazdnosti cestnej komunikácie,
za ktorú v zmysle ust. § 9a ods. 2 zák. č. 135/1961 z.z. zodpovedá práve žalovaný I/. Žalobca ďalej
poukázal aj na to, že hoci žalovaný I/ na danom úseku umiestnil výstražné zvislé dopravné značenie
A20, nevyužil všetky možnosti, ktorých mohlo a malo byť využitých na odstránenie závady zjazdnosti
cesty 1. triedy č. 14. Poukázal pritom na rozhodnutie NS ČR Rc (1Cz 17/80), v zmysle ktorého „Meze
možností, v nichž je organizace silničního hospodářství odstranit závady ve sjízdnosti silnice nebo na
ně předepsaným způsobem upozornit (§ 9 odst. 2 zák. č. 135/1961 Sb.), je nutno chápat objektivně,
posuzovat tedy všechny možnosti, jichž tu mohlo být využito, a vyloučit lze jen ty způsoby zjištění a
odstranění závad nebo upozornění na ně, ktoré by se ukázaly objektivně (nikoli subjektivně z hlediska
konkrétní organizace silničního hospodářství) nemožnými“. Žalovanému preto nič nebránilo v tom, aby
na predmetnom úseku na odvrátenie nebezpečenstva spočívajúceho v padaní skál, umiestnil ochranné
bariéry proti padaniu skál, resp. použil oceľové laná či siete. Žalovanému I/ uvedené skutočnosti týkajúce
sa závad v zjazdnosti cesty 1/14 Šturec a stav komunikácie ohrozenej častým padaním skál musel byť
známy už pred samotnou škodovou udalosťou, ktorá sa stala žalobcovi dňa 17. 05. 2012, keďže i v
zázname o dopravnej nehode žalobcu sa už uvádza, že počas dokumentovania DN došlo k ďalšiemu
zosuvu skál. Práve cesta č. 1/14 je evidovaná ako miesto s najčastejším registrovaným výskytom
zosuvov skál, ktorý ohrozuje cestné komunikácie, ale aj železničné trate. Uvedená skutočnosť vyplýva
aj z informácie pre verejnosť, ktorú v súlade s § 14 ods. 1 písm. p) a § 15a zák. č. 42/1994 z.z. o
civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov uverejnil ako verejne prístupnú informáciu
Obvodný úrad Martin v septembri 2011, ktorá informácia je voľne dostupná aj na internete. Problematika
padajúcich skál na cestu 1. triedy č. 14, kde došlo k dopravnej nehode aj v tomto konkrétnom prípade,
je žalovanému I/ známa, poznal stav komunikácie, no i napriek tomu si žalovaný I/ nepočínal tak, aby
nedochádzalo ku škodám na zdraví či majetku a ochranné bariéry proti padaniu skál nepoužil. Na
podporu svojich tvrdení poukázal žalobca na článok zo dňa 24. 03. 2012 s názvom „Na priechodoch
Šturec a Donovaly padajú kamenné lavíny“, čo bolo len necelé dva mesiace pred dopravnou nehodou
konateľa žalobcu. Tento článok bol zverejnený na www.cas.sk <http://www.cas.sk/>, ktorý upozorňuje
na padajúce kamenné lavíny na cesta 1/14 (Šturec). I z náčrtku miesta dopravnej nehody zo dňa
17. 05. 2012, ktorý vyhotovil poverený príslušník OR PZ Banská Bystrica ODI Banská Bystrica npor.
Radim Handlovský do priestupkového spisu je zrejmé, že vedľa cesty 1/14 na úseku, kde došlo k
dopravnej nehode bolo napadané množstvo skál a ďalšou závadou v zjazdnosti cesty 1/14 bola aj
rozpadnutá krajnica. Žalobca ďalej poukázal, že žalovaný namieta svoju zodpovednosť za túto škodu
uplatnenú v žalobe, avšak uznáva škodu na motorovom vozidle a na telefóne, ktoré vznikli v rámci tej
istej udalosti. Tak ako už vyššie bolo uvádzané, KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., t.j. vedľajší účastník na
strane žalovaných, uhradil škodu za žalovaného I/ Občianskemu združeniu EXPEDÍCIE, o.z. so sídlom v
Banskej Bystrici na motorovom vozidle a na mobilnom telefóne, čím potvrdil a uznal svoju zodpovednosť
za škodu, z ktorého dôvodu má žalobca za to, že žalovaný I/ zodpovedá i za ušlý zisk žalobcu.



Žalobca ďalej poukazoval na to, že žalovaný nesprávne interpretuje skutočnosti uvedené v čestnom
prehlásení Miroslava Petra ako konateľa spoločnosti T.R.I.M.S. Security, s.r.o., pričom poukázal, že
počas dopravnej nehody bol zničený aj mobilný telefón konateľa žalobcu, ktorý nešiel zapnúť, bol po
nehode úplne nefunkčný, čo dokladoval žalobca i vyjadrením Pavla Bélu, servisného technika, zo dňa 24.
05. 2012, ako aj spoločnosti PC team spol. s r.o., Banská Bystrica, ktorí sa zhodne vyjadrili, že mobilný
telefón po náraze pri dopravnej nehode nešiel zapnúť, že zariadenie bolo poškodené pravdepodobne
mechanickým nárazom alebo pádom. Žalobca sa preto nemohol telefonicky ospravedlniť konateľovi
spoločnosti T.R.I.M.S. Security, s.r.o. z neúčasti na stretnutí, nakoľko telefónne číslo na tohto konateľa
bolo uložené jedine v tomto mobilnom telefóne. Takisto z predložených internetových stránok zo dňa
17. 07. 2012, kedy ju žalovaný I/ vytlačil, je uvedený kontakt na konateľa T.R.I.M.S. Security, s.r.o.
na webovej stránke, avšak z neho nevyplýva, že tento bol zverejnený i v čase dopravnej nehody a
dostupný na internete. Žalobca k uvedenému ďalej poukázal, že v rámci predaja katalógových produktov
reklamy internetového portálu www.azet.sk <http://www.azet.sk/>, k uzatvoreniu ktorého nedošlo, mala
byť práve vytvorená aj webová stránka spoločnosti T.R.I.M.S. Security, s.r.o., a teda ku dňu plánovaného
stretnutia nemala táto spoločnosť webovú stránku, z ktorej by sa mohli stať dostupnými konateľovi
žalobcu uvedené informácie. Takisto poukázal, že v uvedenom čestnom prehlásení A. Z. uviedol, že ho
žalobca niekoľkokrát hľadal v sídle firmy, avšak dňa 23. 05. 2012 išiel s manželkou a deťmi na dovolenku
do zahraničia. Žalobca sa preto ani v krátkom čase po stretnutí, na ktoré sa nedostavil, nemal možnosť
kontaktovať s konateľom A. Z. ohľadne uzatvorenia obchodu a dohodnutia si náhradného termínu. Preto
mal za to, že využil všetky dostupné prostriedky, aby zabránil zmareniu uzatvorenia kontraktu a tým
zabránil i vzniku škody, ktorú uplatňuje v tejto žalobe voči žalovaným.

V písomnom vyjadrení žalovaného I/ doručeného 28. 02. 2013 žalovaný I/ poukázal, že mu prislúcha
povinnosť spravovať pozemky súvisiace s cestami 1. triedy, na ktorých sú cesty 1. triedy postavené.
Cesta 1/14 v úseku, kde došlo k dopravnej nehode žalobcu, je postavená na pozemku vo vlastníctve
SR a v správe žalovaného I/ zapísanom na LV č. XXX pre kat. úz. Dolný Harmanec ako KNE parc. č.
XXX/XXX, druh pozemku ostatné plochy, ktorá leží priamo pod cestou, v jej trase a približne kopíruje
jej hranice. Z citovaného ustanovenia čl. V zriaďovacej listiny však nevyplýva pre správcu povinnosť
správy k ďalším, širšie vymedzeným pozemkom, napr. k pozemkom v celom ochrannom pásme cesty
alebo k susedným pozemkom, ktoré sú v tomto prípade pozemky vo vlastníctve Mesta Banská Bystrica,
zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. Dolný Harmanec ako KNE č. 572/201 a 572/3 u oboch, druh
pozemku lesné pozemky, z ktorých zrejme aj skala pochádzala. Preto žalovaný I/ mal za to, že
žiadna povinnosť na údržbu susedných pozemkov z uvádzaných ustanovení žalovanému nevyplýva,
pričom výklad ust. § 10 ods. 2 zák. č. ponecháva na zváženie súdu. K rozhodnutiu NS ČR sp. zn.
25Cdo 1946/2000 zo dňa 24. 05. 2001 žalovaný I/ poukázal, že pád skaly na cestu nie je sám osebe
porušením právnej povinnosti, nakoľko žalovaný I/ neporušil žiadnu právnu povinnosť, ktorej výsledkom
by bol pád skaly na cestu, ktorý mal následne spôsobiť škodu žalobcovi. Ďalej poukázal, že v zmysle
uvedeného rozhodnutia žalobca bol v čase, kedy sa dopravná nehoda stala, už priamo na ceste na
obchodné stretnutie, kde malo dôjsť už k vopred dohodnutému a odsúhlasenému podpísaniu zmlúv
- kontraktu. Podpísanie zmlúv nebolo už predmetom rokovania, ale už dohodnutou a odsúhlasenou
záležitosťou. Pokiaľ žalobca poukazoval, že žalovanému nič nebránilo v tom, aby na predmetnom úseku
na odvrátenie nebezpečenstva spočívajúceho v padaní skál umiestnil ochranné bariéry proti padaniu
skál, resp. použil laná či siete, je už požiadavkou na vybavenie komunikácie z hľadiska bezpečnosti
dopravy (dopravné značky a zariadenia, bezpečnostné a ochranné zariadenia), pričom sa jedná o
stavebný stav cesty, za ktorý správca komunikácie jej užívateľom nezodpovedá (§ 9a ods. 1 cestného
zákona). Potom i tvrdenia žalobcu, že žalovaný I/ nepoužil ochranné bariéry proti padaniu skál aj
napriek zverejneným informáciám, sú pre posúdenie tohto nároku právne irelevantné. Aj napriek tomu
uviedol, že nevylučuje zodpovednosť akejkoľvek inej osoby za pád skaly na cestu, s poukazom na
ust. § 10 ods. 2 zák. č. 135/1961 zb. Nárok na náhradu škody žalovaný I/ neuznal, pričom nároky
uplatnené občianskym združením, resp. žalobcom, boli posudzované vedľajším účastníkom na strane
žalovaného, a to poisťovňou KOOPERATIVA poisťovňa, ktorá ich uznala a uhradila. Tieto i vysporiadala
na základe vlastného posúdenia a vyhodnotenia, pričom v oboch prípadoch škody na vozidle a telefóne
neexistuje žiadne písomné stanovisko žalovaného, v ktorom by sa vyjadroval k oprávnenosti nároku
na náhradu škody. Toto tvrdenie však bolo vyvrátené predložením listinného dôkazu zo strany žalobcu
na pojednávaní dňa 12. 12. 2013, kde v oznámení o vzniku škody z poistenia zodpovednosti za škodu
pri nárokoch poškodeného sám žalovaný I/ potvrdil svoju zodpovednosť v zmysle ust. § 9a odst. 2
cestného zákona a uznal aj nárok zo zodpovednosti za spôsobenú škodu vo výške, ktorú určí likvidátor



poistnej udalosti (č.l. 230-231). Zotrval pritom na svojom tvrdení vo vzťahu ku konkrétnej spadnutej
skale a škode na motorovom vozidle, že nebolo v medziach správcu, t.j. žalovaného I/, túto závadu
odstrániť, ani na konkrétnu jednotlivú skalu upozorniť, keďže táto spadla bezprostredne pred auto.
Opätovne poukázal, že predmetný úsek bol označený výstražným zvislým dopravným značením, pričom
bezpečnostné opatrenia, ktoré podľa žalobcu mali byť žalovaným použité na zabránenie padania skál,
sú stavebným stavom cesty, a nie závadou v zjazdnosti. Zo žalovaným predloženej poistnej zmluvy č.
80-8012794 zo dňa 21. 12. 2010 a následne 25. 11. 2011 súd zistil, že z poistenia zodpovednosti za
škodu má poistený právo, aby poistiteľ za neho nahradil poškodeným uplatnené a preukázané nároky
na náhradu škody, ktorá vznikla poškodenému na zdraví a usmrtením alebo poškodením, zničením
alebo stratou veci, ako aj inú majetkovú ujmu (ušlý zisk) vyplývajúcu zo vzniknutej škody, ak poistený za
túto škodu zodpovedá podľa príslušných právnych predpisov. Predmetom poistenia bola prevádzková
zodpovednosť žalovaného I/ za škodu v súvislosti s činnosťami v zmysle zriaďovacej listiny č. 316/
M-2005.

Na pojednávaniach vo veci samej žalobca ohľadne zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu
poukázal i na rozhodnutia slovenských súdov, ako i Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 18C/276/2008
v spojitosti s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co 470/2011, v ktorých žalovaný (I/, II/ v
tomto konaní) používal rovnakú argumentáciu v rámci procesnej obrany a snažil sa liberovať tým, že nie
je zodpovedným subjektom vzhľadom na to, že spadla skala zo svahu vo vlastníctve iných subjektov.
V týchto konaniach bolo žalobcovi vyhovené. Žalovaný sa pritom v týchto konaniach bránil tým, že mal
na uvedenej komunikácii označenie padania skál, pričom tieto súdy posúdili obranu žalovaného ako
nedôvodnú a z tohto dôvodu žalobcovi vyhoveli. Žalovaný počas konania sa vyjadroval aj k pasívnej
legitimácii žalovaného I/ a II/, pričom mal za to, že pasívne legitimovaným účastníkom je žalovaný II/ s
odkazom na zákon o správe majetku štátu č. 278/1993 a usmernenie Ministerstva financií, ktoré doložil
do súdneho spisu. Ďalej zotrvali žalovaní I/, II/ na tom, že sa nejednalo o závadu v zjazdnosti, ale o
stavebný stav cesty, a to vzhľadom na popísaný priebeh udalosti v zázname o dopravnej nehode spísaný
Okresným dopravným inšpektorátom v Banskej Bystrici č.p. F.-I.-F.-X-B.-XX/XXXX zo dňa 18. 05. 2012
o 8:00 hod., v ktorom sa uvádza, že pri prejazde pravotočivou zákrutou nečakane spadla do jazdného
pruhu veľká cca. 65 cm skala, do ktorej narazil žalobca prednou pravou časťou BMW. Padajúcej skale sa
nedokázal vyhnúť, pretože v rovnakom čase sa míňal s oproti idúcim kamiónom. Keďže žalobca namietal
tú skutočnosť, že sa nejednalo o kameň v pohybe, ale už spadnutý kameň na ceste, ako i tú skutočnosť,
že sa jedná o reprodukovaný opis deja tejto udalosti spísaný npor. X. G., súd požadoval, aby priamo
konateľ žalobcu ako jediný svedok dopravnej nehody popísal skutkový stav dopravnej nehody, ktorý je
zaprotokolovaný v zápisnici z pojednávania zo dňa 11. 11. 2013 na strane č. 5 zápisnice a č.l. súdneho
spisu 169 a nasl. Z výpovede konateľa žalobcu vyplynulo, že sa jednalo už o spadnutý kameň na ceste,
ktorému sa nemohol vyhnúť, keďže tam bol ešte koniec svahu a na pravej strane mu v tom bránil náves
kamiónu. Žalobca na pravdivosť svojich tvrdení si nechal vypracovať znalcom ZNALEX, spol. s r.o.,
Zvolen, odborné vyjadrenie zo dňa 04. 12. 2013, v ktorom mal znalec posúdiť polohou kameňa v čase
kolízie vozidla BMW X3 s kameňom na vozovke, kde zo záveru tohto posúdenia vyplýva, že zo zistených
stôp na mieste dopravnej nehody a poškodení vozidla vyplýva, že v čase nehody sa kameň už nachádzal
na vozovke, kde bol s ňou v bezprostrednom kontakte. Z predložených listinných dôkazov, ktorými boli
rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 18C/276/2008 a následne rozhodnutie Krajského súdu
v Bratislave pod sp. zn. 4Co 470/2011, bolo konštatované, že žalovaný I/ je pasívne vecne legitimovaný
účastník konania a kameň spadnutý na vozovke je závadou v zjazdnosti, za ktorý žalovaný I/ zodpovedá.
Toto vyplýva i zo stanoviska vedľajšieho účastníka KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., ktorý v písomnom
oznámení o poistnom plnení zo dňa 20. 07. 2012 uviedol, že škoda bola spôsobená pri dopravnej
nehode, stret motorového vozidla so skalou, t.j. že sa jedná o závadu v zjazdnosti komunikácie.
K procesnej obrane žalovaného I/, II/ žalobca zotrval na svojom tvrdení, že označenie úseku cesty
1/14 značením A20 padajúce kamene s dodatkovou tabuľou upravujúcou platnosť značky na 8 km
nemožno považovať za dostatočné zabránenie padaniu skál s prihliadnutím na všetky okolnosti, ako
stav svahu pri vozovke, ktorý je bez akýchkoľvek sietí, pletiva, či zábran, hoci pred aj za miestom, kde
došlo k dopravnej nehode, je svah pri vozovke zabezpečený pletivom, takisto stav krajnice vozovky,
ktorá bola v danom mieste, kde došlo k dopravnej nehode v zmysle žalobcom doloženého náčrtku
nehody, bola rozpadnutá a nachádzalo sa pri nej napadané množstvo skál, pričom pri dokumentovaní
dopravnej nehody došlo k ďalšiemu zosuvu skál. Preto mal žalobca za to, že žalovaným sa nepodarilo
hodnoverne preukázať, že nebolo v možnostiach závadu v zjazdnosti odstrániť, ani na ňu predpísaným
spôsobom upozorniť, nakoľko sa nejednalo o náhodnú udalosť, keďže bolo žalovanému I/, II/ do okamihu



predmetnej dopravnej nehody dňa 17. 05. 2012 jednak známe, že úsek cesty 1/14 horský priechod
Šturec smerom na Banskú Bystricu je miestom s najčastejším výskytom zosuvu skál, o čom žalobca
doložil i verejne prístupnú informáciu odboru civilnej ochrany OBÚ Martin, ako i to, že vodičov na ceste
1/14 ohrozujú kamenné lavíny, o ktorom doložil článok s názvom „Na priechodoch Šturec a Donovaly
na vodičov padajú kamenné lavíny“. Uvedenú skutočnosť potvrdil v samotnom podaní o vysvetlení
i Ing. Rastislav Dráb, zamestnanec žalovaného I/, ktorý sám uviedol, že v uvedenom úseku nemá
žalovaný I/ žiadne zábrany, ako aj to, že v budúcnosti sa spoločnosť žalovaného I/ bude uvedeným
úsekom a jeho zabezpečením zaoberať. I v predložených rozhodnutiach Okresného súdu Bratislava II/
a Krajského súdu v Bratislave žalobca preukazoval, že i v týchto prípadoch, o ktorých sa zmieňovali
printové médiá i s poukazom na smrteľný prípad, tiež bolo upozorňované na hrozbu ujmy na majetku a
živote v dôsledku padajúcich kameňov aj na Šturci a na Donovaloch, pričom súdy vyvodili zodpovednosť
v občianskoprávnom konaní voči žalovanému I/ aj napriek tomu, že policajný orgán trestné stíhanie
zastavil a nevyvodil trestnoprávnu zodpovednosť. Žalobca ďalej poukázal i na znenie ust. § 9 ods.
1, 6 cestného zákona, v zmysle ktorých má žalovaný I/ povinnosť bez prieťahov odstrániť závadu v
zjazdnosti a uviesť pozemnú komunikáciu do pôvodného stavu bez ohľadu na subjekt, ktorý závadu v
zjazdnosti spôsobil. Závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú bez prieťahov povinní
odstraňovať ich správcovia. Pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí
alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti je povinný ten, kto poškodenie spôsobil, uhradiť správcovi
komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného
stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám. I z týchto dôvodov
mal žalobca za to, že procesná obrana žalovaných neobstojí. V prípade, ak by sa nejednalo o závadu v
zjazdnosti v zmysle cestného zákona, podľa tvrdenia žalobcu je tu daná aj zodpovednosť za škodu podľa
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka § 420, nakoľko ku vzniku škody došlo porušením
právnej povinnosti žalovaného I/, II/, kedy ako správca, príp. ako vlastník pozemnej komunikácie je
povinný pozemnú komunikáciu udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý je určená. Táto
povinnosť vyplýva z ust. § 3d ods. 6 cestného zákona. Žalobca mal za to, že protiprávne konanie
žalovaných v prípade porušenia tejto povinnosti spočívalo v neudržiavaní pozemnej komunikácie v stave
zodpovedajúcom účelu, na ktorý je určená. Z tohto dôvodu žiadal priznať zodpovednosť za ušlý zisk
buď žalovanému I/ alebo žalovanému II/. Žalobca do súdneho spisu založil i fotodokumentáciu miesta,
v ktorom došlo k dopravnej nehode, ktorými preukazoval svoje tvrdenia. Na pojednávaní uskutočnenom
dňa 12. 12. 2013 okrem predloženia tejto dokumentácie konateľ žalobcu sa vyjadril i k skutočnostiam
týkajúcich sa predmetu uzavretia obchodu žalobcom ako obchodným zástupcom so spoločnosťou
T.R.I.M.S. Security, s.r.o., k uzavretiu ktorého napokon nedošlo v dôsledku dopravnej nehody. Žalobca
uviedol, že po pridelení tohto klienta si zohnal kontakt na p. Petra, ktorého niekoľkokrát kontaktoval pred
dňom 18. 05. 2012, kedy malo dôjsť k uzavretiu obchodu, pričom bol zo strany žalobcu mu vypracovaný
a odovzdaný i mediaplán i s cenovou ponukou, tak ako sa nachádza na č.l. 232. Konateľ Miroslav Petr
túto cenovú ponuku prijal, pričom k podpisu celoročnej reklamnej kampani na www.azet.sk <http://
www.azet.sk/> malo dôjsť dňa 18. 05. 2012 v Bratislave o 9:00 hod. z dôvodu, že tam pôsobil informatik
konateľa spoločnosti T.R.I.M.S. Security, s.r.o., keďže znalosti Miroslava Petra týkajúce sa počítačov
boli len na užívateľskej úrovni. Súdu objasnil i nároky žalobcu na províziu, konkrétne na mesačný
bonus, na bonus za nový obchod a na bonus 5%, ku ktorým predkladal i listinné dôkazy jednak pri
podávaní žalobného návrhu a jednak následne ohľadne výšky objemu ním uzavretých obchodov za
mesiac apríl 2012. Konateľ žalobcu sa takisto vyjadril k skutočnostiam namietaným žalovanými, že
nevyvinul dostatočné úsilie na to, aby zabránil vzniku škody v podobe ušlého zisku, ktorý uplatňuje touto
žalobou.

Na preukázanie tvrdení žalobcu súd vykonal dokazovanie aj výsluchom svedka Miroslava Petra na
pojednávaní uskutočnenom dňa 12. 12. 2013, ktorý uviedol, že má založené tri právnické osoby, medzi
nimi i spoločnosť T.R.I.M.S. Security, s.r.o., v súčasnosti so sídlom vo Zvolene, ktorá v zmysle výpisu
z obchodného registra vznikla dňom 21. 02. 2012, v ktorej bol A. Z. jediným konateľom. Svedok
potvrdil tvrdenia konateľa žalobcu v tom smere, že pred uzavretím uvedeného kontraktu dňa 18. 05.
2012 sa niekoľkokrát stretli, pričom sa na základe cenovej ponuky dohodli na určitých podmienkach.
K uzatvoreniu zmluvy malo dôjsť v Bratislave, kde mal svedok svojho informatika, ktorý sa mal k
predmetnému kontraktu takisto vyjadriť, keďže A. Z. nemal v oblasti potrebné znalosti a zručnosti.
Svedok uviedol, že konateľ žalobcu sa dohodnutého stretnutia dňa 18. 05. 2012 o 9:00 hod. v Bratislave
nezúčastnil, z ktorého dôvodu si prostredníctvom svojho informatika zabezpečil kontrakt o obdobnom
predmete u tretej osoby. Svedok potvrdil skutočnosti uvádzané v čestnom prehlásení, ktoré žalobca



pripojil k žalobe a ktoré mu vydal na jeho žiadosť, že po dohodnutom termíne stretnutia, ktorého
sa žalobca nezúčastnil, následne odcestoval na dovolenku s rodinou. Až po mesiaci pri stretnutí s
konateľom žalobcu mu ozrejmil, z akého dôvodu sa na stretnutie Z.. Ď. nedostavil. V prípade, že by došlo
k podpísaniu zmluvy, potvrdil tvrdenia konateľa žalobcu, že cena celoročnej reklamnej kampane bola
dohodnutá v splátkach, pričom prvá splátka mala byť uhradená do siedmich dní po vystavení faktúry
vzhľadom k tomu, aby žalobca za uzatvorenie predmetného obchodu mohol získať určitú províziu. Na
dotaz súdu, či by konateľ spoločnosti T.R.I.M.S. Security, s.r.o. uzatvoril predmetný obchod so žalobcom
v prípade, že by sa naň konateľ žalobcu dostavil, uviedol, že určite áno, keďže bol už rozhodnutý uzavrieť
tento zmluvný vzťah so žalobcom, ktorý mu ponúkal na uvedenú kampaň za poskytnuté služby najnižšiu
cenu. Svedok zároveň i pripustil, že výhodnosť ponuky žalobcu mal zhodnotiť i informatik pôsobiaci
v Bratislave, preto sa dohodli na podpísaní kontraktu v Bratislave za prítomnosti tohto informatika.
Svedok súdu potvrdil, že v čase stretnutia, t.j. v máji 2012 nemal zriadenú webovú stránku, táto mala byť
zriadená v balíku, ktorý bol predmetom cenovej kalkulácie zo strany žalobcu. Takisto spoločnosť nemala
zverejnené telefónne číslo svedka ako fyzickej osoby. Svedok ďalej potvrdil, že v období od 18. 05. do
23. 05. 2012 sa nezdržiaval v sídle tejto spoločnosti na Lazovnej ulici v Banskej Bystrici, preto ho nemal
možnosť konateľ žalobcu zastihnúť. Po návrate z dovolenky bol už podpísaný kontrakt na obdobný
predmet s treťou osobou, ktorá bola drahšia, než cenová ponuka žalobcu. V mieste sídla spoločnosti
svedka bola len poštová schránka, pričom na uvedenej adrese mala sídlo i ďalšia spoločnosť svedka.
Zároveň svedok na dotaz účastníkov konania vypovedal o možnosti zanechania odkazu konateľom
žalobcu pre svedka a či sa o ňom mohol dozvedieť. Svedok potvrdil tvrdenia žalobcu o tom, že v poštovej
schránke si po návrate z dovolenky od neho tam našiel niekoľko odkazov, avšak v danom období už
mal svedok uzavretý kontrakt s treťou osobou.

Súd výsluch svedka npor. X. G. neuskutočnil z dôvodu, že žalobca namietal výsluch tohto svedka z
dôvodu, že môže ozrejmiť len reprodukovane opis skutkového deja nehody, pričom jediným účastníkom
a svedkom dopravnej nehody bol konateľ žalobcu, ktorý súdu podrobne opísal priebeh dopravnej
nehody. Takisto súdu predložil aj doklady svedčiace o tom, že žalovaný I/ v oznámení o vzniku škody
z poistenia zodpovednosti za škodu uznal zodpovednosť za škodu na motorovom vozidle a mobilnom
telefóne dňa 29. 05. 2012 v zmysle ust. § 9a ods. 2 zák. č. 135/1961 z.z., na základe ktorých námietok
súd považoval predložené listinné dôkazy a výsluch žalobcu za dostatočné na ustálenie skutkového
deja a subjektu, ktorý je zodpovedný za škodu a z dôvodu hospodárnosti výsluch npor. X. G. nevykonal.

Vedľajší účastník konania zotrval na svojom vyjadrení, že sa nejedná o ušlý zisk podľa § 442 OZ a
stotožňoval sa s vyjadreniami žalovaných I/, II/.

Účastníci po vykonanom dokazovaní súdom nenavrhli vykonať ďalšie dokazovanie vo veci samej po
poučení súdu v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p., a preto súd vo veci vyniesol rozhodnutie tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Podľa § 9a ods. 2 zák. č. 135/1961 zb. správcovia diaľnic, ciest a miestnych komunikácií však
zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v
zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na
ne predpísaným spôsobom upozorniť.

Podľa § 12 ods. 1 Vyhlášky č. 35/1984 zjazdnosť diaľnic, ciest a miestnych komunikácií je taký stav
týchto komunikácií, ktorý umožňuje bezpečnú jazdu motorových i nemotorových vozidiel prispôsobenú
dopravno-technickému stavu týchto komunikácií, poveternostným podmienkam a ďalším okolnostiam,
ktoré môže vodič predvídať.

Podľa § 12 ods. 2 Vyhlášky č. 35/1984 závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú také
zmeny v zjazdnosti týchto komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať
ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam
vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam. Závadami v zjazdnosti sú najmä



a) ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky, nevhodne
uložený udržiavací materiál, spadnuté stromy a kamene, poškodené dopravné značky a iné prekážky,
ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje,

b) znečistenie vozovky, poškodenie vozovky a iné závady spôsobené užívateľmi komunikácie alebo
prevádzkovateľmi činností v okolí diaľnic, ciest a miestnych komunikácií,

c) ojedinelé miesta s poľadovicou, ktorá vznikla námrazou, zamŕzaním stekajúcej vody na vozovku z
okolia alebo vôd stojacich na vozovke v dôsledku zlej funkcie zariadenia na odvodnenie komunikácie.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 135/1961 zb. závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú
bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia. Správcovia sú povinní vykonávať pravidelné kontroly
bezpečnosti pozemných komunikácií, ktoré sú súčasťou transeurópskej cestnej siete a prieskumy
možného vplyvu prác na týchto pozemných komunikáciách na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.

Podľa § 10 ods. 2 zák. č. 135/1961 zb. vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností v susedstve
diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie musia dovoliť, aby príslušný cestný správny orgán urobil
na ich pozemkoch potrebné opatrenia na zabránenie zosuvu skál a pôdy, pádu kamenia a stromov
a na umožnenie odtoku vody, ak toto nebezpečenstvo vznikne výstavbou alebo prevádzkou diaľnice,
cesty alebo miestnej komunikácie alebo prírodnými vplyvmi; ak však toto nebezpečenstvo vznikne z
konania vlastníkov, správcov alebo užívateľov susedných nehnuteľností, sú povinní urobiť na dotknutých
pozemkoch potrebné opatrenia vlastným nákladom.

Podľa § 13 ods. 1 Vyhlášky č. 35/1984 stavebným stavom diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie
sa rozumie ich kvalita, stupeň opotrebenia a povrch, pozdĺžne alebo priečne vlny, hojné výtlky, ktoré
nemožno odstrániť bežnou údržbou, nosnosť vozovky, mostov a priepustov a vybavenie komunikácie
z hľadiska bezpečnosti dopravy (dopravné značky a zariadenia, bezpečnostné a ochranné zariadenia
a pod.).

Podľa § 13 ods. 2 Vyhlášky č. 35/1984 dopravno-technickým stavom diaľnice, cesty alebo miestnej
komunikácie sa rozumejú ich technické znaky (priečne usporiadanie, priečny sklon a šírka vozovky,
smerové oblúky, pozdĺžne sklony a zakružovacie polomery nivelety, druh vozovky a pod.) a začlenenie
komunikácie do terénu (rozhľad, nadmorská výška a pod.).

Podľa § 442 ods. 1 Obč. zák. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálny banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Na základe vykonaného dokazovania sa súd pri rozhodovaní o nároku žalobcu uplatneného žalobou
13. 09. 2012 musel v prvom rade vysporiadať s pasívnou legitimáciou žalovaných I/ a II/. Žalobca
pôvodne v žalobnom návrhu si uplatňoval predmetný nárok na úhradu ušlého zisku vo výške 4 005,99
Eur proti žalovanému I/. Na základe námietok žalovaného I/ v podaní doručenom súdu 28. 02. 2013 v
ktorom poukazoval, že správca majetku štátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene
štátu, žalobca podaním doručeným súdu 20. 03. 2013 žiadal z opatrnosti súd, aby pripustil na strane
žalovaného ďalšieho účastníka, a to Slovenskú republiku zast. Slovenskou správou ciest, Miletičova



19, Bratislava, IČO: 00 003 328, týkajúcu sa organizačnej zložky Investičná výstavba a správa ciest,
Skuteckého 32, Banská Bystrica, ktorý následne v zmysle uznesenia tunajšieho súdu vydaným pod č.k.
63Cb 203/2012-111 zo dňa 02. 04. 2013 sa stal účastníkom konania vystupujúcim ako žalovaný II/.
Žalovaný I/ namietal v predmetnom podaní zo dňa 28. 02. 2013, tak ako už súd uviedol, že správca
majetku štátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu, pričom označenie správcu,
kde legitimovanou osobou je štát, by mohlo mať za následok zamietnutie žaloby. V tomto smere poukázal
na ustanovenia zák. 278/1993 z.z. o správe majetku štátu, ako aj na usmernenie MF SR k uvedenému
zákonu č. MF/22888/2007-821. Mal za to, že pasívne legitimovaným účastníkom konania ohľadne
uplatneného nároku zo strany žalobcu je žalovaný II/. Aj keď žalobca uplatňoval počas celého konania
uvedený nárok v zmysle žaloby voči obom žalovaným I/, II/, pričom žiadal súd, aby alternatívne zaviazal
buď žalovaného I/, resp. žalovaného II/ uhradiť ušlý zisk v zmysle podanej žaloby, aj napriek takto
uplatnenému nároku voči obom žalovaným mal za to, že pasívne legitimovaným účastníkom konania
je žalovaný I/ s poukazom i na rozhodnutia súdov v obdobných veciach (rozhodnutia OS Bratislava
II 18C/276/2008 v spojitosti s rozhodnutím KS v Bratislave 4Co 470/2011). V nich príslušné súdy
konštatovali zodpovednosť Slovenskej správy ciest ako pasívne legitimovaného účastníka konania,
pričom v nich poukázali i na to, že v prípade spadnutého kameňa na vozovke sa jedná o závadu v
zjazdnosti, za ktorú v zmysle cestného zákona zodpovedá Slovenská správa ciest.

Na základe vykonaného dokazovania ohľadne toho, kto je pasívne legitimovaným účastníkom konania
vzhľadom na predmet konania uplatnený žalobcom v žalobnom návrhu mal súd za to, že pasívne
legitimovaným účastníkom je žalovaný I/, ktorého žalobca v žalobnom návrhu označil správne v zmysle
zriaďovacej listiny zo dňa 14. 02. 2005 pod č. 316/M-2005.

Žalovaný I pritom/ namietal svoju pasívnu legitimáciu z dôvodu, že v zmysle zákona NR SR 278/1993
z.z. v zmysle § 2 ods. 2 tohto zákona Slovenská republika ako právnická osoba vlastní majetok a nakladá
s ním prostredníctvom správcov majetkov štátu v súlade s týmto zákonom. Správca podľa § 1 ods. 1
písm. a) a b) tohto zákona nemôže nadobúdať majetok do svojho vlastníctva. Správca majetku štátu
vykonáva právne úkony pri správe majetku v mene štátu. Správca koná v mene štátu s inými orgánmi
vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého správcom by
mala byť podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. K predmetnému ustanoveniu potom žalovaný
I/ pripojil aj príslušné usmernenie Ministerstva financií. Súd vzhľadom na túto argumentáciu žalovaného
I/ o tom, že pasívne legitimovaným účastníkom je žalovaný II/, a nie žalovaný I/, poukazuje na ust. § 1
zák. NS SR č. 278/1993 z.z., v zmysle ktorého tento zákon upravuje správu majetku vo vlastníctve SR
vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére, ktorú vykonáva správca majetku štátu, a to:

a) štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia,

b) štátny fond,

c) verejnoprávna inštitúcia, ak na základe zákona spravuje majetok štátu,

d) iná právnická osoba, ak na základe zákona spravuje majetok štátu.

V odseku 2 sa uvádza, že tento zákon sa nevzťahuje na

a) nakladanie s majetkom štátu, pri ktorom dochádza k plneniu záväzkov v rámci predmetu činnosti
správcu alebo v súvislosti s ním,

b) nakladanie s majetkom štátu, ktoré upravujú osobitné právne predpisy,

c) hospodárenie s peňažnými prostriedkami štátu, ktoré upravuje osobitný predpis,

d) správu cenných papierov.

Pri ustanovení § 1 ods. 2b tohto zákona je odkaz na zákon NR SR č. 303/1995 v znení neskorších
predpisov o rozpočtových pravidlách, ktorý v § 1 ods. 2 a 3 obsahuje, že tento zákon upravuje aj
postavenie MF SR, ďalších ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy v rozpočtovom



procese. Tento zákon upravuje aj podmienky a zásady zriaďovania a hospodárenia rozpočtových
organizácií a príspevkových organizácií.

V § 21 ods. 4 tohto zákona rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu možno zriadiť

a) zákonom

b) rozhodnutím ústredného orgánu, ak osobitný predpis neustanoví inak,

c) rozhodnutím obce alebo rozhodnutím vyššieho územného celku.

V § 21 ods. 3 tohto zákona sa uvádza, že rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie môžu
vo vlastnom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa odo dňa svojho zriadenia. Uvedený zákon NR
SR bol zrušený a nahradený zákonom č. 523/2004 z.z. o rozpočtových pravidlách, ktorý priamo v
ust. § 1 ods. 1 písm. d) obsahuje i predmet - zriaďovanie rozpočtových organizácií a príspevkových
organizácií a hospodárenie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií, kde opätovne v §
21 ods. 4 môžu tieto rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie vo vlastnom mene nadobúdať
práva a zaväzovať sa odo dňa svojho zriadenia a opätovne v § 21 ods. 5 písm. b) tohto zákona
možno rozpočtovú alebo príspevkovú organizáciu zriadiť rozhodnutím zriaďovateľa, ktorým je ústredný
orgán štátnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inak, obec alebo vyšší územný celok. Žalovaný
I/ podľa predloženej zriaďovacej listiny bol zriadený Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií
SR dňom 14. 02. 2005 pod č. 316/M-2005, ktorý bol v čase zriadenia tejto rozpočtovej organizácie
orgánom štátnej správy pre pozemné komunikácie v zmysle § 3 zák. č. 135/1961 zb. o pozemných
komunikáciách (cestný zákon). Podľa ust. § 3d zák. č. 135/1961 v ods. 1 sa uvádza, že diaľnice, cesty
pre motorové vozidlá a cesty 1. triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez colné priestory a obce sú
vo vlastníctve štátu ,ak osobitný predpis neustanovuje inak. Diaľnice, cesty pre motorové vozidlá a
cesty 1. triedy, ktorých verejným obstarávateľom je Slovenská republika na základe koncesnej zmluvy
podľa osobitného predpisu, sú vo vlastníctve štátu. V zmysle ust. § 3d ods. 5 písm. b) tohto zákona
správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o cesty vo vlastníctve štátu, okrem ich prejazdných
úsekov cez colné priestory - právnické osoby na tento účel zriadené ministerstvom. Opäť je tu odkaz na
zákon NS SR č. 303/1995 zb. o rozpočtových pravidlách. Súd pritom konštatuje, že pri novelizáciách
cestného zákona zákonodarca opomenul v tomto odkaze poukázať na platný zákon o rozpočtových
pravidlách, a to zákon NR SR č. 523/2004, z ktorého dôvodu súd pri rozhodovaní o pasívnej legitimácii
žalovaného bral do úvahy platný zákon o rozpočtových pravidlách. V zmysle ust. § 3d ods. 6 zák.
č. 135/1961 z.z. sa uvádza, že vlastníci a správcovia pozemných komunikácií sú povinní pozemné
komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené. Samotný zákonodarca v
predmetnom ustanovení tohto zákona rozlišuje vlastníka a správcu samotných komunikácií. V zmysle
tohto ustanovenia súd za vlastníka pozemných komunikácií považoval štát, pričom s majetkom podľa
ust. § 2 ods. 2 zák. č. 278/1993 z.z. nakladá prostredníctvom správcov majetkov štátu v súlade s týmto
zákonom. Správcami majetku štátu, ktorými sú diaľnice a cesty pre motorové vozidlá a cesty 1. triedy
vrátane ich prejazdných úsekov cez colné priestory, sú v zmysle ust. § 3d ods. 5b právnické osoby na
tento účel zriadené ministerstvom, avšak v zmysle tohto ustanovenia okrem prejazdných úsekov cez
colné priestory, čo nie je daný prípad. Potom ust. § 9a zák. č. 135/1961 z.z. v odst. 2 určuje subjekt,
ktorý zodpovedá za škodu, ktorá vznikla užívateľom týchto komunikácií a ich príčinou boli závady v
zjazdnosti okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne
predpísaným spôsobom upozorniť. Týmto subjektom sú práve správcovia diaľnic. Vzhľadom na predmet
sporu uplatnený žalobcom, ktorým je náhrada ušlého zisku v dôsledku závady v zjazdnosti komunikácie
v správe žalovaného I/ mal súd za to, že práve v ust. § 9a ods. 2 zák. č. 135/1961 zb. zákonodarca určil,
že za závadu v zjazdnosti zodpovedá správca, v danom prípade žalovaný I/, a nie vlastník tejto pozemnej
komunikácie, ktorým je Slovenská republika, ktorá koná prostredníctvom správcu, teda Slovenskej
správy ciest, čo zodpovedá označeniu žalovaného II/ v konaní. Keďže predmetom žaloby bola úhrada
ušlého zisku z titulu zodpovednosti žalovaného I/ ako správcu cesty 1. triedy č. 1/14 Šturec, kde došlo
k dopravnej nehode žalobcu, z ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok na úhradu ušlého zisku, súd mal
za to, že pasívne legitimovaným účastníkom konania na základe takto uplatneného nároku je žalovaný
I/, a nie žalovaný II/. Z tohto dôvodu i žalobu voči žalovanému II/ zamietol. Keďže žalovanému II/ v
konaní nevznikli žiadne trovy konania, súd potom v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol tak, že
žalovanému II/ náhradu trov konania nepriznal.



Súd vykonal dokazovanie o nároku žalobcu uplatneného žalobou doručenou súdu 13. 09. 2012, pričom
na základe vykonaného dokazovania v danej veci mal za to, že žaloba je voči žalovanému I/ dôvodná
v celom rozsahu. Súd toto rozhodnutie odôvodňuje nasledovne.

V konaní bolo spornou skutočnosťou, či k dopravnej nehode žalobcu, ktorá sa stala na ceste 1. triedy č.
14 v 9,96 km na ceste 1/14 Šturec, kedy vodič (konateľ žalobcu) osobného motorového vozidla BMW
X3 s ev. č. I. XXX C. pri prejazde pravotočivou zákrutou predmetným úsekom cestnej komunikácie v
smere od Martina do Banskej Bystrice narazil prednou pravou časťou osobného motorového vozidla
do cca. 65 cm skaly, ktorá nečakane spadla do jeho jazdného pruhu, došlo v dôsledku závady v
zjazdnosti tejto cestnej komunikácie v zmysle ust. § 9a ods. 2 zák. č. 135/1961 zb. v spojitosti s ust.
§ 12 ods. 2 písm. a) Vyhlášky č. 35/1984 z.z. alebo sa jedná o prípad podľa § 9a ods. 1 zák. č.
135/1961 zb., kedy užívatelia diaľnic, ciest alebo miestnych komunikácií nemajú nárok na náhradu škody,
ktorá im vznikla zo stavebného stavu alebo dopravno-technického stavu diaľnic, ciest alebo miestnych
komunikácií, na ktoré sa odvolával žalovaný I/ v konaní. Súd pri posudzovaní tejto otázky vychádzal
i z právnych záverov vyslovených súdmi v obdobnej veci, ako rozhodnutie OS Bratislava II/ sp. zn.
18C/276/2008 v spojitosti s rozhodnutím KS v Bratislave pod sp. zn. 4Co 470/2011, rozsudku KS v
Žiline 13Cob 149/2009, rozhodnutie ČSR 2Cz 36/76 zo dňa 30. 11. 1976 a rozsudku NS ČR sp. zn.
25Cdo 1946/2000 z 24. 05. 2001, ako i z odborného vyjadrenia znaleckej organizácie ZNALEX spol.
s r.o. Zvolen zo dňa 04. 12. 2013 vypracovaného na žiadosť žalobcu, ako i z výsluchov účastníkov
konania, z ktorých možno vyvodiť právny záver, kedy sa jedná o závadu v zjazdnosti, tak ako to má na
mysli ust. § 12 ods. 2 písm. a) Vyhlášky č. 35/1984 z.z. resp. či sa jedná o stavebný stav diaľnice, cesty
alebo miestnej komunikácie v zmysle § 13 Vyhlášky č. 35/1984 z.z. O závadu v zjazdnosti sa jedná v
prípade, keď na komunikácii sa nachádza spadnutý kameň, tzn. nie kameň v pohybe, resp. padajúci
kameň, čo vyplýva i z textu § 12 ods. 2a Vyhl. č. 35/1984 z.z., ktorá používa pojem „spadnuté kamene“.
Stavebným stavom diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie v zmysle ust. § 13 ods. 1, 2 Vyhl. č.
35/1984 zb. sa rozumie ich kvalita, stupeň opotrebenia a povrch, pozdĺžne alebo priečne vlny, hojné
výtlky, ktoré nemožno odstrániť bežnou údržbou, nosnosť vozovky, mostov a priepustov a vybavenie
komunikácie z hľadiska bezpečnosti dopravy (dopravné značky a zariadenia, bezpečnostné a ochranné
zariadenia a pod). Dopravno-technickým stavom diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie sa rozumejú
iné technické znaky (priečne usporiadanie, priečny sklon a šírka vozovky, smerové oblúky, pozdĺžne
sklony a zakružovacie polomery, nivelety, druh vozovky a pod.) a začlenenie komunikácie do terénu.

Ďalšou spornou skutočnou bol popis deja pri dopravnej nehode uvedený v zázname dopravnej nehody
spísanom 18. 05. 2012 o 8:00 hod. npor. X. G.Ý. a priebehom deja dopravnej nehody popísaným
žalobcom na pojednávaní uskutočnenom dňa 11. 11. 2013, str. 5 zápisnice č.l. 169 súdneho spisu. Z
výpovede konateľa žalobcu súd zistil, že sa konateľ žalobcu dňa 17. 05. 2012 v neskorých nočných
hodinách vracal domov cez horský priechod Šturec, pričom pri prejazde zákrutou na bystrickej strane
na 10. km vchádzal do zákruty a zároveň zo zákruty vychádzal kamión s návesom. Konateľ žalobcu
išiel vo svojom jazdnom pruhu asi 40 km, nakoľko cez tento priechod chodieval často a videl tam i lesnú
zver. Z tohto dôvodu chodieval cez tento priechod opatrnejšie, nízkou rýchlosťou. Konateľ žalobcu ďalej
uviedol, že v čase, keď kamión vychádzal zo zákruty, konateľ žalobcu vchádzal do zákruty a vtedy zrazu
2-3 m pred sebou zbadal veľký kameň v strede jeho jazdného pruhu, ktorému sa už nemohol uhnúť na
pravú stranu, keďže tam bol koniec svahu a na pravej strane bol ešte náves kamiónu. Z tohto dôvodu
došlo k nárazu do cca. 65 cm skaly, v dôsledku čoho sa motorové vozidlo znefunkčnilo, pri náraze mu
vystrelili airbagy, aj bočné, z ktorého dôvodu bol v dôsledku dopravnej nehody otrasený. Následne sa
snažil nejakým spôsobom zabrániť, aby niekto do neho narazil, keďže sa to udialo v zákrute, preto vyšiel
na cestu, kde bola i odstavná plocha, o čom predložil i príslušnú fotodokumentáciu. Následne privolal
k dopravnej nehode políciu, ako i Hasičský a záchranný zbor. Žalobca pritom v konaní preukazoval, že
záznam dopravnej nehody spísaný dňa 18. 05. 2012, je len reprodukciou výpovede konateľa žalobcu k
skutkovému deju dopravnej nehody, ktorý zapísal npor. Radim Handlovský, ktorý nebol účastníkom, ani
svedkom dopravnej nehody a ktorý nemožno považovať za hodnoverný dôkaz preukazujúci skutkový
dej priebehu dopravnej nehody. Konateľ žalobcu bol jediný účastník aj svedok predmetnej dopravnej
nehody, a preto len jeho výpoveď môže hodnoverne osvedčiť skutkový priebeh deja dopravnej nehody.
Súd preto vzhľadom na výpoveď konateľa žalobcu k priebehu deja dopravnej nehody, ako i na základe
už vyslovených názorov iných súdov o obdobnej veci mal za to, že v danom prípade došlo k dopravnej
nehode žalobcu v dôsledku závady v zjazdnosti predmetnej komunikácie, keďže sa jednalo o ležiaci



kameň. Tento záver potvrdzuje i odborné vyjadrenie znaleckej organizácie ZNALEX s.r.o., vypracované
na žiadosť žalobcu. Uvedenou dopravnou nehodou, ako to vyplýva i z priestupkového spisu ORPZ ODI
v Banskej Bystrici č. F.-I.-F.-B.-XXX/XXXX bola spôsobená jednak škoda na majetku, a to na osobnom
motorovom vozidle BMW X3 vo vlastníctve Občianskeho združenia EXPEDÍCIE, so sídlom Okružná
1, Banská Bystrica, IČO: 42 195 292, ktoré bolo po dopravnej nehode nepojazdné, ako i ďalšia škoda
na majetku, a to na mobilnom telefóne zn. Apple Iphone 4s vo vlastníctve Občianskeho združenia
EXPEDÍCIE, ktoré mal v držbe predseda A.. A. Ď., ktorý je zároveň i konateľom žalobcu. Tento bol
takisto v dôsledku nárazu pri dopravnej nehode znefunkčnený. Žalobcovi v dôsledku dopravnej nehody
vznikla škoda spočívajúca v ušlom zisku vo výške 4 005,99 Eur, ktorý by dosiahol žalobca v prípade,
keby mu nebola táto udalosť znemožnila účasť na vopred dohovorenom stretnutí v Bratislave dňa 18.
05. 2012 o 9:00 hod. s p. A. Z., konateľom obchodnej spoločnosti T.R.I.M.S. Security s.r.o. so sídlom
v Banskej Bystrici, na ktorom malo dôjsť k uzatvoreniu objednávky na predaj katalógových produktov,
reklamy internetového portálu www.azet.sk <http://www.azet.sk/> v sume 14 837,- Eur. V zmysle ust. § 9
ods. 1 zák. č. 135/1961 z.z. závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú bez prieťahov
povinní odstraňovať ich správcovia. Správcovia sú povinní vykonávať pravidelné kontroly bezpečnosti
pozemných komunikácií, ktoré sú súčasťou transeurópskej cestnej siete a prieskumy možného vplyvu
prác na týchto pozemných komunikáciách na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. V zmysle ust.
§ 9a ods. 2 zák. č. 135/1961 z.z. správcovia diaľnic, ciest a miestnych komunikácií však zodpovedajú
za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem
prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným
spôsobom upozorniť. V súlade s týmto ust. zákona mal súd za to, že za škodu spočívajúcu v ušlom
zisku žalobcovi zodpovedá správca predmetnej komunikácie. V súlade s ust. § 442 Obč. zák. uhrádza
sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). V konaní nebolo spornou skutočnosťou, kto
je správcom cesty 1/14 v úseku, kde došlo k dopravnej nehode, ktorá je postavená na pozemku vo
vlastníctve SR a v správe SSC zapísanom na LV č. XXX pre kat. úz. Dolný Harmanec ako KNE parc. č.
XXX/XXX, druh pozemku „ostatné plochy“, ktorá leží priamo pod cestou v jej trase a približne kopíruje jej
hranice. Žalovaný I/ sám vo svojom podaní doručenom súdu dňa 28. 02. 2013 ozrejmil tieto skutočnosti,
ktoré žalobca tiež nerozporoval. Táto skutočnosť vyplýva i zo zriaďovacej listiny žalovaného I/, a to
spravovať pozemky súvisiace s cestami 1. triedy, na ktorých sú cesty 1. triedy postavené. Žalovaný
I/ rozporoval v súvislosti s tvrdeniami žalobcu o jeho povinnosti správy k ďalším širšie vymedzeným
pozemkom, napr. k pozemkom v celom ochrannom pásme cesty alebo k susedným pozemkom, ktoré
sú pri ceste 1/14 a ktoré sú podľa tvrdenia žalovaného I/ v tomto podaní pozemky vo vlastníctve Mesta
Banská Bystrica, zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. Dolný Harmanec ako KNE č. XXX/XXX W. XXX/X,
u oboch druh pozemku „lesné pozemky“, z ktorých zrejme aj skala padnutá na ceste 1/14 pochádzala.
Uvedeným podaním žalovaného opätovne sa preukázala pasívna legitimácia žalovaného I/ v danom
konaní. Súd pritom súhlasí s právnou argumentáciou žalovaného I/, že zo zriaďovacej listiny žalovaného,
ako i z cestného zákona nevyplýva priamo žalovanému I/ povinnosť na údržbu susedných pozemkov,
čo vyplýva i z ust. § 10 ods. 2 zák. č. 135/1961 z.z., v zmysle ktorého vlastníci, správcovia alebo
užívatelia nehnuteľností v susedstve diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie musia dovoliť, aby
príslušný cestný správny orgán urobil na ich pozemkoch potrebné opatrenia na zabránenie zosuvu skál a
pôdy, pádu kamenia a stromov a na umožnenie odtoku vody, ak toto nebezpečenstvo vznikne výstavbou
alebo prevádzkou diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie alebo prírodnými vplyvmi, ak však toto
nebezpečenstvo vznikne z konania vlastníkov, správcov alebo užívateľov susedných nehnuteľností,
sú povinní urobiť na dotknutých pozemkoch potrebné opatrenia vlastným nákladom. Žalovaný I/ na
pojednávaní uskutočnenom dňa 11. 11. 2013 ozrejmil súdu, že správnym cestným orgánom predmetnej
cesty, na ktorej došlo k dopravnej nehode, bol Krajský úrad cestnej dopravy a pozemných komunikácií v
Banskej Bystrici, pričom dnes je to Okresný úrad Banská Bystrica, odbor cestnej dopravy a pozemných
komunikácií. Z tohto dôvodu žalovaný I/ mal za to, že opatrenia potrebné na zabránenie padania skál
z priľahlých pozemkov, bolo povinnosťou cestného správneho orgánu, teda Krajského úradu cestnej
dopravy a pozemných komunikácií v Banskej Bystrici v čase dopravnej nehody. Preto v prípade, že ak
ich tento orgán nevykonal a došlo v dôsledku padnutej skaly k dopravnej nehode a škode na majetku
užívateľa predmetnej komunikácie, za túto škodu podľa tvrdenia žalovaného I/, žalovaný I/ nezodpovedá.
I s touto právnou argumentáciou žalovaného I/ sa súd stotožňuje.

Z dôvodu ustálenia zodpovednosti žalovaného I/ za škodu spôsobenú užívateľom diaľnic z dôvodu
závady v zjazdnosti predmetnej komunikácie súd skúmal, či v súlade s ust. § 9a ods. 2 zák. č. 135/1961
zb., vie žalovaný I/ preukázať liberačné dôvody uvedené v tomto ustanovení, hodnoverným spôsobom,



na základe ktorých by za takto vzniknutú škodu žalobcovi nezodpovedal. Žalovaný I/ v konaní tvrdil,
že nebolo v medziach možností žalovaného I/ ako správcu tejto komunikácie závadu odstrániť, ani na
konkrétnu jednotlivú skalu upozorniť, keďže táto spadla bezprostredne pred auto. Zároveň poukázal
na skutočnosť, že daný úsek cesty 1/14 bol označený výstražným zvislým dopravným značením A20
Padajúce kamene, a to konkrétne v smere Martin - Banská Bystrica v km 13,150 proti smeru staničenia
s dodatkovou tabuľou upravujúcou vzdialenosť platnosti značky na 8 km. Zotrval pritom na svojom
tvrdení, že v zmysle § 9a ods. 1 cestného zákona, žalobca nemá nárok na náhradu takto vzniknutej
škody. Ak žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný I/ bol povinný vykonať opatrenia vybudovaním zariadení
na zamedzenie pádu skál a stromov na cestu, poukázal, že tieto mal vykonať správny cestný orgán,
resp. správcovia, vlastníci alebo užívatelia nehnuteľností v susedstve cesty 1/14, pričom aj v prípade
ich nevybavenia jedná sa o stavebný stav alebo dopravno-technický stav diaľnic, pričom užívatelia
diaľnic nemajú nárok na náhradu škody z tohto dôvodu. K týmto svojim tvrdeniam predložil i príslušnú
fotodokumentáciu o označení tohto úseku cesty výstražným zvislým dopravným značením. Žalobca
sa s predmetným tvrdením žalovaného I/ nestotožnil, poukázal na čl. V zriaďovacej listiny, ako i na
tú skutočnosť, že žalovanému I/ padanie skál na predmetnú komunikáciu, na ktorej došlo k dopravnej
nehode, bolo známe už pred samotnou škodovou udalosťou, ktorá sa stala žalobcovi dňa 17. 05.
2012, keďže i v zázname z dopravnej nehody sa uvádza, že počas dokumentovania dopravnej nehody
došlo k ďalšiemu zosuvu skál, ako i to, že práve cesta 1/14 je evidovaná ako miesto s najčastejším
registrovaným výskytom zosuvov skál, ktorý ohrozuje cestné komunikácie, ako aj železničné trate. Tieto
tvrdenia podložil i verejne prístupnou informáciou Obvodného úradu Martin zo septembra 2011, ako i
článok zo dňa 24. 03. 2012 s názvom „Na priechodoch Šturec a Donovaly padajú kamenné lavíny“, ktorý
bol zverejnený necelé dva mesiace pred dopravnou nehodou konateľa žalobcu na www.cas.sk <http://
www.cas.sk/>. I z náčrtku z miesta dopravnej nehody zo dňa 17. 05. 2012, ktorý vyhotovil poverený
príslušník OR PZ Banská Bystrica, ODI Banská Bystrica, npor. X. G. do priestupkového spisu je zrejmé,
že vedľa cesty 1/14 na úseku, kde došlo k dopravnej nehode, bolo napadané množstvo skál a ďalšou
závadou v zjazdnosti cesty 1/14 bola aj rozpadnutá krajnica. Žalobca zodpovednosť žalovaného I/ za
škodu odôvodňoval i zo samotného vyjadrenia SSC zo dňa 29. 05. 2012 v oznámení o vzniku škody
z poistenia zodpovednosti za škodu uplatnenú poškodeným Občianskym združením EXPEDÍCIE, v
ktorom uznal svoju zodpovednosť za škodu na motorovom vozidle a mobilnom telefóne v zmysle ust.
§ 9a ods. 2 zák. č. 135/1961 zb., a to v rozsahu, ktorý stanoví likvidátor tejto poistnej udalosti. V
podaní doručenom súdu dňa 20. 11. 2013 žalovaný I/ k liberačným dôkazom poukázal, že označená
Vyhláška 35/1984 z.z. nepozná iné dopravné značenie, ktoré by upozorňovalo na hrozbu padania
skál na cesty, okrem toho, akým bol označený predmetný úsek cesty 1/14. Keďže konkrétna skala,
ktorá spôsobila škodu na vozidle žalobcu, padla v čase prejazdu vozidla žalobcu miestom dopravnej
nehody, nebolo v medziach možností správcu cesty túto závadu odstrániť a ani na práve túto konkrétnu
jednotlivú skalu upozorniť, keďže spadla bezprostredne pred auto. Aj keby skala ležala niekoľko sekúnd
až minút, či desiatok minút na ceste, fyzicky nebolo v medziach možností správcu cesty túto závadu
odstrániť, ani na práve túto konkrétnu jednotlivú skalu upozorniť. Z tohto dôvodu má za to, že sú
naplnené liberačné dôvody uvedené v § 9a ods. 2 cestného zákona. Ďalej poukázal, že osadenie
takýchto zariadení na svahu pri ceste, resp. ich absencia, je stavebným stavom cesty v zmysle § 13
ods. 1 Vyhlášky č. 35/1984 zb., nakoľko jednoznačne sa jedná o vybavenie komunikácie z hľadiska
bezpečnosti dopravy. Keďže žalobca odvodzoval zodpovednosť za vzniknutú škodu (ušlý zisk) i z
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa preventívnych opatrení na predchádzanie
vzniku škôd, vzniknutých podľa § 10 ods. 1, 2 a § 11 ods. 3 zák. č. 135/1961 zb., mal za to, že
tieto ustanovenia zákona neporušil, a teda sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania v zmysle
týchto ustanovení, resp. iných ustanovení záväzných právnych predpisov. Keďže absentuje jeden zo
základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu porušením právnej povinnosti, tento postačuje
pre zamietnutie žaloby v danej veci. Žalovaný I/ na pojednávaní uskutočnenom dňa 12. 12. 2013 k
liberačným dôvodom uviedol, že najbližšie stredisko údržby, ktoré má na starosti správu cesty 1/14, sa
nachádza v Banskej Bystrici - Majeri, čo je zhruba 18 km od miesta dopravnej nehody. Potom z pohľadu
nejakého prenosu informácií, technických možností a vzdialenosti tohto miesta od miesta, kde sa udiala
škodová udalosť, je potrebné posudzovať aj možnosť, resp. nemožnosť žalovaného I/ odstrániť závadu
v zjazdnosti alebo na ňu predpísaným spôsobom upozorniť. Banskobystrická regionálna správa ciest,
ktorá pre žalovaného I/ zabezpečuje údržbu ciest a kde sa hlásia všetky takéto udalosti oznámené
policajným orgánom, ktorým to oznamujú i účastníci premávky, neohlásila v uvedený deň žiadnu padnutú
skalu na predmetnej ceste, ani žiadnu udalosť na ceste 1/14. Ohľadne tejto škody bol kontaktovaný len
pracovník Ing. Dráb príslušníkom OO PZ, ODI Banská Bystrica, npor. Radimom Handlovským, ktorý
sa k veci i následne vyjadril. Práve na toto vyjadrenie zástupcu žalovaného I/ poukázal i žalobca, v



ktorom sám zástupca žalovaného I/ uviedol, že „v uvedenom úseku nemá žalovaný I/ žiadne zábrany
proti padaniu skál. Vzhľadom na členitosť terénu a vzdialenosť od brala ešte v minulosti nikdy podobná
skala nespadla. V budúcnosti sa spoločnosť žalovaného I/ preto bude uvedeným úsekom a jeho
zabezpečením zaoberať. Spoločnosť žalovaného I/ má uvedenú cestu poistenú a v prípade žiadosti o
náhradu škody poškodeného za uvedenú udalosť bude naša spoločnosť postupovať v zmysle interných
predpisov“. Žalobca i z týchto vyjadrení mal za to, že je daná zodpovednosť žalovaného I/ za vzniknutú
škodu, konkrétne ušlý zisk uplatnený žalobou.

Na základe takto zistených skutočností pri vykonávaní dokazovania v danej veci mal súd za to, že
liberačné dôvody uvádzané žalovaným v konkrétnom prípade nie sú dané, aj keď daný úsek cesty
1. triedy 1/14 bol označený výstražným zvislým označením A20 Padajúce kamene, a to konkrétne v
smere Martin - Banská Bystrica v km 13,150 proti smeru staničenia s dodatkovou tabuľou upravujúcou
vzdialenosť platnosti značky na 8 km. Tunajší súd má za to, že preukázanie nemožnosti žalovaného I/
v medziach jeho možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť, musia
byť splnené súčasne v čase dopravnej nehody. Súd mal pritom na základe predložených listinných
dôkazov zo strany žalobcu za to, že žalobca nepreukázal, že by v jeho medziach možností nebolo
možné tieto závady odstrániť, keďže žalovanému I/ museli byť známe skutočnosti týkajúce sa závad
v zjazdnosti cesty 1/14 a stav tejto komunikácie ohrozovanej častým padaním skál pred samotnou
škodovou udalosťou, keď už v septembri 2011 Obvodný úrad Martin zverejnil informáciu voľne dostupnú
na internete ohľadne problematiky padajúcich skál na cestu 1. triedy č. 14, ako i zverejnených článkov
na www.cas.sk <http://www.cas.sk/>, konkrétne z 24. 03. 2012 s názvom „Na priechodoch Šturec a
Donovaly padajú kamenné lavíny“. Takisto z predloženej fotodokumentácie žalobcom miesta dopravnej
nehody bolo zrejmé, že všetky úseky okrem toho, na ktorom došlo k dopravnej nehode, sú zabezpečené
pletivami, ktoré zabraňujú padaniu skál z priľahlých susedných pozemkov. Toto tvrdenie žalobcu
preukázalo i vyjadrenie U.. B. ako zástupcu žalovaného I/ pri podávaní vysvetlenia k dopravnej nehode
žalobcu. V tomto smere tunajší súd poukazuje aj na čl. IV štatútu žalovaného I/, v ktorom sa uvádza,
že vo väzbe na cestnú sieť žalovaného I/ spolupracuje s územnými orgánmi štátnej správy, orgánmi
miestnej samosprávy a ďalšími organizáciami zabezpečujúcimi správu a investičnú výstavbu ciest, ako i
na ust. čl. III bod 14 štatútu žalovaného, v zmysle ktorého žalovaný I/ vykonáva úlohy majetkovej správy
a prevádzky ciest 1. triedy vo vlastníctve štátu, zabezpečuje ich údržbu a opravy vrátane stavebnej
údržby a opráv mostov a tunelov, zimnej a letnej údržby ciest 1. triedy vo vlastníctve štátu, pričom tieto
povinnosti si bola povinná plniť už od samotného zriadenia a schválenia štatútu. Tieto povinnosti, ako
aj ďalšie vyplývajú i priamo zo zriaďovacej listiny žalovaného I/ v čl. III, ktorý hovorí o základnom účele
a predmete činnosti žalovaného I/. Žalovaný I/ ohľadne preukázania existencie liberačných dôvodov
v zmysle ust. § 9a ods. 2 zák. č. 135/1961 zb. okrem svojich tvrdení a predloženia fotodokumentácie
ohľadne osadenia ním špecifikovaného označenia úseku cesty 1/14 značením A20 Padajúce kamene,
tak ako to už súd vyššie citoval, nepredložil žiaden hodnoverný dôkaz, ktorým by preukázal existenciu
liberačných dôvodov. Súd sa prikláňa i k právnej argumentácii vyslovenej Krajským súdom v Bratislave
v konaní 4Co 470/2011, ktorý poukázal,“ že obrana žalovaného, že predmetný úsek komunikácie
bol označený dopravnou značkou typu A18 s dodatkovou tabuľou E4, ktorá upozorňuje účastníkov
cestnej premávky na zvýšenú opatrnosť, nakoľko na komunikácii sa môžu nachádzať spadnuté kamene,
nemožno považovať za dostatočné zabránenie padaniu kameňov s prihliadnutím na všetky okolnosti
vrátane poveternostných vplyvov, stavu svahu pri vozovke a pod. Správca komunikácie vedel o tom,
že v danom úseku môžu padať kamene na cestu a napriek tomu nezabránil tomu, že tieto kamene na
vozovku spadli. Tento záver bol podporený aj konaním správcu komunikácie, keď následne po smrteľnej
dopravnej nehode a vykonaní geologického prieskumu okolitého terénu začal tento zabezpečovať proti
padaniu kameňov a stromov ochrannými sieťami a inými zábranami.“ Žalovaný I/ aj vzhľadom na
závery a konštatovania uvedené v rozsudku Okresného súdu Bratislava II/ XXC XXX/XXXX vzhľadom
na už skoršie zverejnenie uvedenej problematiky, nepreukázal, že by prijal opatrenia na ochranu
účastníkov cestnej premávky zamerané na monitoring možnosti vzniku neustálej kontroly a odpratávania
uvoľnených skál nielen na predmetnej ceste, ale aj ďalších cestách s podobným charakterom skalných
zárezov, príp., že by komunikoval s príslušným cestným orgánom ohľadne plánovania, resp. vykonania
opatrení zabraňujúcich padaniu skál z priľahlých pozemkov, resp. preventívne zabezpečil ochranu pred
pádom stromov, príp. kameňov na predmetnú cestu. Vykonávanie pravidelných kontrol bezpečnosti
pozemných komunikácií, ako aj odstraňovanie závad v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií,
sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia, čo je uvedené v samotnom znení§ 9 ods. 1 zák. č.



135/1961 zb. Súd preto mal za to, že žalovaný I/ nepreukázal existenciu liberačných dôvodov, pre ktoré
by v prípade ich preukázania za škodu uplatnenú žalobcom v zmysle žaloby nezodpovedal.

Žalovaný I/ ďalej namietal existenciu príčinnej súvislosti medzi pádom skaly na cestu a uplatňovaným
ušlým ziskom vzhľadom na rozhodnutie ČSR 2Cz 36/76 zo dňa 30. 11. 1976, pričom pripustil, že
medzi pádom skaly a škodou na motorovom vozidle a mobilnom telefóne existuje priama príčinná
súvislosť, za ktorú zodpovedá bez ohľadu na to, či je založená na princípe zavinenia alebo nie a
následkom, t.j. škodou. Podľa tvrdenia žalovaného I/ neúčasť konateľa žalobcu na dohodnutom stretnutí
podľa žalovaného I/ nemá priamu príčinnú súvislosť s pádom skaly na vozidlo, ale s nefunkčnosťou
vozidla a príp. i mobilného telefónu. Neuzavretie obchodného kontraktu medzi žalobcom a spoločnosťou
T.R.I.M.S. Security, s.r.o. má priamu príčinnú súvislosť s neúčasťou Mgr. Ďuriančika na dohodnutom
stretnutí, nie však s pádom skaly na motorové vozidlo. Potom zodpovednosť žalovaného I/ v zmysle
vyššie citovaného rozhodnutia ČSR nemožno neobmedzene činiť závislou na kauzalite, lebo by to
mohlo viesť k zákonne nezodpovedajúcemu a neúnosnému ukladaniu povinnosti nahradiť škodu. Takisto
žalovaný I/ namietal, že by k uzavretiu označeného kontraktu došlo i v prípade účasti žalobcu, keďže
z čestného prehlásenia konateľa spoločnosti T.R.I.M.S. Security, s.r.o. p. Miroslava Petra vyplýva, že
bolo potrebné i vyjadrenie informatika, ktorého si zabezpečil konateľ T.R.I.M.S. Security, s.r.o. Žalobca
ohľadne preukázania príčinnej súvislosti poukázal na rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo 1946/2000 zo
dňa 24. 05. 2001, v zmysle ktorého ak žalovaný v dôsledku zavineného poškodenia vozidla žalobcu
znemožnil, aby sa žalobca dostavil na rokovanie potrebné na uzavretie zmlúv, zodpovedá aj za ušlý
zisk, pokiaľ vznikol absenciou žalobcu na obchodnom rokovaní. Z hľadiska príčinnej súvislosti porušenie
právnej povinnosti je v časovej, aj vecnej súvislosti so vznikom škody. Priamo v odôvodnení tohto
rozhodnutia súd výslovne uviedol, že s odkazom na rozhodnutie publikované ako R7/79, týkajúce sa
rozsudku NS ČSR 2Cz 36/76, odvolací súd dôvodil, že nezískanie provízie je síce dôsledkom dopravnej
nehody, nie však takým bezprostredným dôsledkom, aby bola daná príčinná súvislosť. NS ČR práve
v rozhodnutí 25Cdo 1946/2000 zaujal stanovisko, že judikatúra zo 70. rokov, na ktorú odvolací súd
odkazoval v odôvodnení rozsudku, nezodpovedá podľa dovolateľa dynamike súčasnosti, v ktorej sa
pracuje s novými právnymi inštitútmi, komplexom nových právnych vzťahov, teda aj s novou skupinou
škodných udalostí. Žalobca vzhľadom na toto citované rozhodnutie mal za to, že príčinná súvislosť
neabsentuje, nakoľko k negatívnemu následku v podobe škody, teda ušlého zisku žalobcu, by nebolo
došlo, keby nedošlo k dopravnej nehode v dôsledku závady v zjazdnosti cestnej komunikácie, za ktorú
v zmysle ust. § 9a ods. 2 zák. č. 135/1961 z.z. zodpovedá práve žalovaný. Súd sa v danom prípade
prikláňa k argumentácii žalobcu v spojitosti so závermi citovanými v rozhodnutí NS ČR sp. zn. 25Cdo
1946/2000 zo dňa 24. 05. 2001, na základe ktorého má za to, že existuje priama príčinná súvislosť
medzi ušlým ziskom vyčísleným žalobcom a dopravnou nehodou, ku ktorej došlo v dôsledku závady
v zjazdnosti cestnej komunikácie, za ktorú zodpovedá práve žalovaný I/. Má za právne irelevantné
tvrdenie žalovaného I/, že ku dopravnej nehode nedošlo počas cesty žalobcu na predmetné obchodné
stretnutie dohodnuté v Bratislave s konateľom A. Z.. Súd toto svoje tvrdenie odôvodňuje aj tým, že
má za to, že žalobca v konaní preukázal svojou výpoveďou a predloženými listinnými dôkazmi, ako
aj výsluchom svedka A. Z. ako konateľa spoločnosti T.R.I.M.S. Security, s.r.o., že vynaložil všetko
úsilie, aby k vzniku škody v podobe ušlého zisku nedošlo, čo v konaní namietal žalovaný I/. Žalobca
preukázal, že nebolo v jeho možnostiach dostať sa iným prostriedkom hromadnej dopravy na uvedené
stretnutie, ktoré sa malo uskutočniť v Bratislave na základe požiadavky konateľa A. Z., vzhľadom
na čas, v ktorom sa vrátil domov po ukončení vyšetrovania dopravnej nehody na mieste samom,
vyjadrením konateľa žalobcu o nemožnosti zabezpečiť si v skorých ranných hodinách iné motorové
vozidlo na dopravu na stretnutie do Bratislavy z Banskej Bystrice do 9:00 hod., čo v konaní preukázal
si i zabezpečením náhradného motorového vozidla od požičovne až dňa 18. 05. 2012 o 9:00 hod.,
kedy sa už malo konať predmetné stretnutie v Bratislave, preukázal, že je jednoosobovou právnickou
osobou, ktorá nezamestnáva žiadnych ďalších zamestnancov v zmysle vyjadrenia Sociálnej poisťovne,
preukázal znefunkčnenie mobilného telefónu pri dopravnej nehode, v ktorom jedine mal uložené číslo
na konateľa A. Z. ako konateľa, s ktorým mal uzavrieť predmetný obchod, preukázal svojím výsluchom,
ako i výsluchom svedka A. Z. to, že v čase dopravnej nehody, resp. v čase možného uzavretia
kontraktu dňa 18. 05. 2012 spoločnosť T.R.I.M.S. Security, s.r.o. nemala zverejnený kontakt na webovej
stránke, ani v iných dostupných zoznamoch, a to ani na konateľa A. Z. ako fyzickej osoby, v sídle
spoločnosti T.R.I.M.S. Security, s.r.o. sa nachádzal iba poštová schránka, v ktorej podľa výsluchu
konateľa T.R.I.M.S. Security, s.r.o. žalobca zanechal viaceré odkazy ohľadne uskutočnenia obchodu
a ospravedlnenia sa z neúčasti, vyjadrením A. Z., že aj napriek vyjadreniu informatika bol by uzavrel



zmluvný vzťah so žalobcom, ako i o tom, že v období dohodnutého termínu stretnutia v Bratislave
do odchodu na dovolenku nebol prítomný v sídle svojej spoločnosti a žalobca ho nemohol zastihnúť
na sídle spoločnosti, resp. v ďalších jeho prevádzkach, atď., z ktorých tunajší súd vyvodil záver, že
žalobca si splnil preventívne povinnosti ohľadne zabránenia vzniku škody v podobe ušlého zisku.
Práve pre absenciu žalobcu na predmetnom stretnutí nemohlo dôjsť k akceptácii cenovej ponuky, a
teda objednávky v objeme 14 837,- Eur, ktorej predmetom mal byť predaj katalógových produktov,
reklamy internetového portálu www.azet.sk <http://www.azet.sk/>. Ušlý zisk žalobcu predstavuje stratu
na provízii v zmysle zmluvy o zastúpení uzavretej medzi žalobcom ako zástupcom a obchodnou
spoločnosťou Azet.sk - katalóg s.r.o. so sídlom M. R. Štefánika 13, Žilina ako zastúpeným, predmetom
ktorej bol záväzok žalobcu ako zástupcu vyvíjať pre zastúpeného činnosť smerujúcu k uzatváraniu
obchodov na účet zastúpeného a na druhej strane záväzok zastúpeného zaplatiť zástupcovi za túto
jeho činnosť odmenu. Obchodom sa pre účely zmluvy o zastúpení rozumelo uzatváranie objednávok
na predaj katalógových produktov, reklamy internetového portálu www.azet.sk <http://www.azet.sk/
>, ako aj ostatných produktov Azet.sk a.s. na www.azet.sk <http://www.azet.sk/> a na internetových
portáloch súvisiacich s portálom www.azet.sk <http://www.azet.sk/>. Žalobcovi v prípade uzatvorenia
predmetného obchodu so spoločnosťou T.R.I.M.S. Security, s.r.o. by vznikol nárok na províziu za nový
obchod vo výške 12% z ceny objednávky v sume 1 780,44 Eur, mesačný bonus vo výške 10% z ceny
objednávky v sume 1 483,70 Eur a bonus 5% z ceny objednávky v sume 741,85 Eur, čo tvorí ušlý zisk
uplatňovaný žalobcom v žalobe v sume 4 005,99 Eur. Ohľadne týchto skutočností žalobca predložil
príslušné listinné dôkazy, a to zmluvu o zastúpení zo dňa 01. 10. 2011, potvrdenie o pláne zo strany
zastúpeného, fakturačnú výzvu za mesiac máj 2012, email zo dňa 03. 07. 2012 o sume prvého zástupcu
v závislosti od výšky obchodov za mesiac máj 2012, zaslaný navrhovateľovi p. Š., ako i doklad o výške
obchodov za mesiac apríl 2012. Listinné dôkazy predložené k výške provízie žalobcom v konaní a
založené v súdnom spise považoval súd za dostatočné na preukázanie provízie z hľadiska právneho
základu a jej výšky. Z týchto dokladov mal výšku uplatňovanej provízie ako ušlého zisku, za ktorý
zodpovedá žalovaný I/ za preukázaný. Súd preto konštatuje , že boli splnené všetky predpoklady pre
priznanie nároku na náhradu škody v podobe ušlého zisku.

Na základe všetkých týchto skutočností mal súd potom preukázanú dôvodnosť nároku žalobcu voči
žalovanému I/, ktorého vo výrokovej časti zaviazal zaplatiť žalobcovi ušlý zisk vo výške 4 005,99 Eur
i s 8,75% úrokom z omeškania ročne z dlžnej istiny od 04. 08. 2012 do zaplatenia, ktorý si uplatnil od
márneho uplynutia lehoty v zmysle výzvy na zaplatenie ušlého zisku zo dňa 25. 07. 2012, keďže si ho
uplatnil v správnej výške.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal plný
úspech vo veci, priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 2 632,44 Eur, ktoré pozostávajú z trov za
zaplatený súdny poplatok vo výške 240,- Eur, z náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
žalobcu pozostávajúci z nákladov na vyhotovenie odborného vyjadrenia vo výške 120,- Eur a z náhrady
trov právneho zastúpenia za 14 úkonov právnej služby. Jedná sa o nasledovné úkony právnej pomoci
v zmysle Vyhlášky MS SR č. 655/2004 z.z., a to dňa 12. 09. 2012 príprava a prevzatie zastúpenia +
1. porada (§ 14 ods. 1 písm. a) Vyhl. účinnej do 30. 06. 2013), odmena za úkon 151,05 Eur a režijný
paušál 7,63 Eur, dňa 13. 09. 2012 podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu (§ 14 ods. 1 písm.
b) Vyhl. účinnej do 30. 06. 2013), odmena za úkon 151,05 Eur a režijný paušál 7,63 Eur, dňa 26. 11.
2012 písomné podanie na súd - vyjadrenie k odporu (§ 14 ods. 1 písm. b) Vyhl. účinnej do 30. 06. 2013),
odmena za úkon 151,05 Eur a režijný paušál 7,63 Eur, dňa 19. 03. 2013 písomné podanie na súd - návrh
na pristúp. účastníka (§ 14 ods. 1 písm. b) Vyhl. účinnej do 30. 06. 2013), odmena za úkon 151,05 Eur a
režijný paušál 7,81 Eur, dňa 19. 03. 2013 písomné podanie na súd - vyjadrenie k návrhu žalovaného I/
na vstup vedľajšieho účastníka do konania na výzvu súdu (§ 14 ods. 3 b) Vyhl. účinnej do 30. 06. 2013),
odmena za úkon 75,525 Eur - 1/2 a režijný paušál 7,81 Eur, dňa 14. 05. 2013 písomné podanie na súd
- vyjadrenie k odvolaniu žalovaného I/ proti uzneseniu z 02. 04. 2013, č.k. 63Cb 203/2012-111 na výzvu
súdu (§ 14 ods. 3 b) Vyhl. účinnej do 30. 06. 2013), odmena za úkon 75,525 Eur - 1/2 a režijný paušál
7,81 Eur, dňa 07. 11. 2013 ďalšia porada so žalobcom od 9.50 do 11.00 hod. (§ 13a ods. 2 písm. b)
Vyhl. účinnej od 01. 07. 2013), odmena za úkon 151,05 Eur a režijný paušál 7,81 Eur, dňa 11. 11. 2013
účasť na pojednávaní - meritórne od 10.00 - 11.40 hod. (§ 13a ods. 1 písm. d) Vyhl. účinnej od 01. 07.
2013), odmena za úkon 151,05 Eur a režijný paušál 7,81 Eur, dňa 06. 12. 2013 písomné podanie na súd
- vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného I/, II/ z 19. 11. 2013 (§ 13a ods. 1 písm. c) Vyhl. účinnej od
01. 07. 2013), odmena za úkon 151,05 Eur a režijný paušál 7,81 Eur, dňa 10. 12. 2013 ďalšia porada



so žalobcom od 13.00 do 14.10 hod. (§ 13a ods. 1 písm. b) Vyhl. účinnej od 01. 07. 2013), odmena za
úkon 151,05 Eur a režijný paušál 7,81 Eur, dňa 12. 12. 2013 účasť na pojednávaní - meritórne od 10.00
- 12.55 hod. (§ 13a ods. 1 písm. d) Vyhl. účinnej od 01. 07. 2013 - za každé začaté 2 hod.), odmena
za úkon 302,10 Eur a režijný paušál 15,62 Eur, dňa 07. 01. 2014 písomné podanie na súd (§ 13a ods.
1 písm. c) Vyhl. účinnej od 01. 07. 2013), odmena za úkon 151,05 Eur a režijný paušál 8,04 Eur, dňa
27. 01. 2014 účasť na pojednávaní - meritórne (§ 13a ods. 1 písm. d) Vyhl. účinnej od 01. 07. 2013),
odmena za úkon 151,05 Eur a režijný paušál 8,04 Eur.

V zmysle § 15 v spojení s § 17 vyhl. č. 655/2004 z.z. v platnom znení si žalobca uplatnil náhradu
hotových výdavkov právneho zástupcu žalobcu v celkovej výške 68,65 Eur. Žalobca si uplatnil náhradu
cestovného právneho zástupcu žalobcu na pojednávanie uskutočnené na Okresnom súde Banská
Bystrica dňa 11. 11. 2013, dňa 12. 12. 2013 a dňa 27. 01. 2014 a náhradu cestovného právneho zástupcu
žalobcu na poradu so žalobcom uskutočnenú dňa 07. 11. 2013 a dňa 10. 12. 2013 v Banskej Bystrici, a to
5x cestovné Zvolen - Banská Bystrica a späť. Cestovné je vypočítané pri priemernej spotrebe osobného
motorového vozidla zn. PEUGEOT 406, priemerná spotreba 6,7 l/100 km, priemernej cene nafty vo
výške 1,367 Eur/l a počte km 10 x 25 km (spolu 250 km) vo výške 22,90 Eur (6,7 l/100 x 250 km x 1,367
Eur/l). Náhrada za opotrebenie vozidla je uplatnená v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny SR č. 632/2008 z.z. vo výške 45,75 Eur (0,183 Eur x 250 km). Náhrada hotových výdavkov
spolu: 22,90 Eur + 45,75 Eur = 68,65 Eur.

Rovnako si žalobca uplatnil v zmysle § 17 vyhl. č. 655/2004 z.z. v platnom znení aj náhradu za stratu
času právneho zástupcu žalobcu v celkovej výške 130,88 Eur. Náhradu za stratu času si žalobca uplatnil
počas cesty právneho zástupcu žalobcu na pojednávanie uskutočnené na Okresnom súde Banská
Bystrica dňa 11. 11. 2013, dňa 12. 12. 2013 a dňa 27. 01. 2014 a počas cesty právneho zástupcu žalobcu
na poradu so žalobcom uskutočnenú dňa 07. 11. 2013 a dňa 10. 12. 2013 v Banskej Bystrici, a to za 10
x 30 min. (spolu 5 hodín = 10 polhodín). Náhrada za stratu času za jednu polhodinu je v r. 2013 vo výške
1/60 z výpočtového základu (2x cesta na pojednávanie dňa 11. 11. 2013 a dňa 12. 12. 2013 + 2x cesta
na poradu so žalobcom dňa 07. 11. 2013 a dňa 10. 12. 2013), t.j. vo výške 13,01 Eur, teda 8 x 13,01
Eur = 104,08 Eur. Náhrada za stratu času za jednu polhodinu je v r. 2014 vo výške 1/60 z výpočtového
základu (1x cesta na pojednávanie dňa 27. 01. 2014), t.j. vo výške 13,40 Eur, teda 2 x 13,40 Eur = 26,80
Eur. Spolu náhrada za stratu času: 104,08 Eur + 26,80 Eur, čo je spolu 130,88 Eur.

Súd právnej zástupkyni žalobcu nepriznal odmenu v celom rozsahu za úkony učinené 19. 03. 2013
písomné podania na súd - Vyjadrenie k návrhu žalovaného I/ na vstup vedľajšieho účastníka do konania,
ako i Vyjadrenie k odvolaniu žalovaného I/ proti uzneseniu o vstupe vedľajšieho účastníka do konania,
z dôvodu, že v zmysle Vyhlášky MS SR č. 655/2004 z.z., v zmysle § 14 ods. 3b možno za tieto úkony
priznať len polovicu tarifnej odmeny za predmetný úkon. Zvyšné trovy vyčíslené právnou zástupkyňou
žalobcu priznal v plnom rozsahu, tak ako boli ňou vyčíslené.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho písomného doručenia písomne
vo vyhotovení dvojmo prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, akej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedenie rozhodnutia proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané
a datované.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ak ten
kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, ak účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo
alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, ak



rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát, ak súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy, ak konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ak
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, ak súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), ak rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak si povinný nesplní dobrovoľne povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z..