B&B Speditions und Transport k. s.


Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoE/29/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616200668
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4616200668.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej
a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej v exekučnej veci
oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta 8-10, IČO: 30 807
484, vo veci pobočky Topoľčany, so sídlom Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 2269/18, proti povinnému:
B&B Speditions und Transport k. s., so sídlom Topoľčany, Podjavorinskej 2004/2, IČO: 45 899 550, o
vymoženie sumy 989,40 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Topoľčany zo dňa 11. apríla 2017 č. k. 5Er/56/2016-16 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil, priznal súdnemu exekútorovi nárok
na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému a rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu
trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 243h ods. 1, § 58 ods. 1, § 57 ods.
1 písm. h), § 196, § 200 ods. 5, § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok), § 93 ods. 1, § 102 ods. 1, § 103 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník, § 256 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP). Súd prvej inštancie vo
svojom rozhodnutí uviedol, že poverením číslo: 5406 064612 zo dňa 05. 02. 2016 poveril súdneho
exekútora Mgr. Stanislava Poláka v zmysle § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. vykonaním exekúcie na
základe vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany - rozhodnutie č. 23/2015-
TO-DGP zo dňa 09. 10. 2015. Prípisom doručeným súdu prvej inštancie dňa 25. 01. 2017 súdny
exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko vykonaným šetrením bola zistená
nemajetnosť povinného. Oprávnený vo svojom podaní zo dňa 09. 02. 2017 uviedol, že so zastavením
exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nesúhlasí, nakoľko súd pri preskúmavaní dôvodnosti
zastavenia exekúcie musí vziať do úvahy dĺžku trvania exekučného konania, pričom žiadal pokračovať
v exekučnom konaní, pretože tu je predpoklad zmeny majetkových pomerov povinného a hlavne preto,
že zastavenie exekúcie proti vôli oprávneného by bolo porušením dispozičnej zásady exekučného
konania. Podľa názoru súdu prvej inštancie, v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu podľa § 57
ods.1 písm. h) Exekučného poriadku na návrh, tento nemusí byť podaný výlučne súdnym exekútorom,
i keď práve súdny exekútor v prebiehajúcej exekúcii zisťuje prostredníctvom súčinnosti majetkové
pomery povinného. Súd prvej inštancie uviedol, že aj napriek tomu, že prvoradým účelom exekúcie je
uspokojiť pohľadávku oprávneného, samotná exekúcia nemôže neprimeraným spôsobom zasahovať
do práv povinného, čo je zvýraznené v samotnom Exekučnom poriadku tým, že exekúciu možno
vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§
61b Exekučného poriadku), len primeraným spôsobom (§ 69 Exekučného poriadku a pod.), nemožno
ňou postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa zákona exekúcii nepodliehajú (§ 61a Exekučného
poriadku), že súdny exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne



pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku),
že súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú splnené podmienky na jej
pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku) a podobne. Ak teda čo i
len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, exekučný súd nemá inú možnosť
len prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Môže pritom prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu
spisu, a nie na skutočnosti domnelé či tie, ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou môžu v budúcnosti
vyskytnúť (porovnaj uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica 5CoE/133/2014 zo dňa 17.3.2015), t.j.
pre rozhodovanie súdu o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery
povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Uviedol, že nie je preto možné vziať do
úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinných v budúcnosti, ktorá je tu teoreticky možná
vždy. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného,
ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v
budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Ďalej uviedol,
že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené
všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Uviedol, že nedošlo k porušeniu práva oprávneného
na spravodlivý proces, nakoľko do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS
252/04). Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z predloženého exekučného spisu a po jeho
preštudovaní dospel k názoru, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie voči povinnému, nakoľko mal
za preukázané, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok
by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Mal za to, že vedenie exekúcie i napriek tomu, že
existujú predpoklady na zastavenie exekúcie, je neúčelné. Súdny exekútor musí v konaní prihliadať na
hospodárnosť a je povinný vykonávať svoju činnosť tak, aby nenavyšoval trovy konania. Z exekučného
spisu mal súd prvej inštancie za preukázané, že povinný nevlastní žiadny nehnuteľný majetok, čo
vyplýva aj z vykonaného šetrenia v katastri nehnuteľnosti. Súdny exekútor vykonal osobné šetrenie v
mieste sídla povinného, kde bolo zistené, že povinný zrušil prenájom kancelárie na adrese uvedenej
v Obchodnom registri ako sídlo spoločnosti povinného. Na dopravnom inšpektoráte bolo zistené, že
povinný je držiteľom viacerých motorových vozidiel, ktorých vlastníkom je Scania Leasing Osterreich
Ges.m.bH. Vozidlá boli s najväčšou pravdepodobnosťou odobraté leasingovou spoločnosťou, avšak
na Slovensku neboli odhlásené. Z lustrácie vykonanej súdnym exekútorom ohľadom účtu povinného
v banke vyplýva, že tento nemá vedený žiaden účet v banke. Povinný je vedený v zozname dlžníkov
Sociálnej poisťovne s výškou dlhu 3.637,02 eura, dlžníkom Všeobecnej zdravotnej poisťovne s výškou
dlhu 15.496,37 eura, dlžníkom Finančnej správy s daňovým nedoplatkom 1.931,71 eura. Šetrením
v centrálnom registri exekúcii bolo zistené, že voči povinnému je vedených 10 exekučných konaní.
Komplementárom a štatutárnym orgánom povinného je spoločnosť Bauer Slovakia Verwaltungs, s. r. o.,
ktorá sídlila na rovnakej adrese ako povinný, pričom bola dňa 28. 11. 2014 vymazaná z obchodného
registra bez právneho nástupcu. Povinný teda nemá taký majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu
trov exekúcie. Súd prvej inštancie mal za to, že ďalšie pokračovanie v exekúcii by bolo neúčelné a
nehospodárne, v konaní je potrebné prihliadať na hospodárnosť a nenavyšovať neopodstatnene trovy
exekúcie tam, kde sú zrejme splnené podmienky pre zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného.
Z predložených dokladov vyplýva, že exekútor vykonal dostatočné úkony súvisiace so zisťovaním
majetku povinného, pričom zistil jeho nemajetnosť, preto mal súd za preukázané, že v tomto prípade sú
splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie z navrhovaného dôvodu, nakoľko podľa výsledkov
šetrenia povinný nevlastní žiaden exekúciou postihnuteľný majetok, pričom súd pri rozhodovaní o
zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného musí vychádzať zo stavu a majetkových pomerov ku
dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Súd prvej inštancie poukázal zároveň aj na skutočnosť,
že povinný je komanditnou spoločnosťou. Z výpisu z obchodného registra bolo zistené, že
jediným komplementárom, t. j. osobou, ktorá ručí za záväzky spoločnosti celým svojím majetkom bola
spoločnosť Bauer Slovakia Verwaltungs, s.r.o., IČO: 45 858 431, ktorá bola uznesením Okresného súdu
Nitra č. k. 29CbR 112/2013-55 zo dňa 13. 10. 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 11. 2014
zrušená bez likvidácie a vymazaná dňom 28. 11. 2014. V danom prípade s prihliadnutím na znenie § 93
ods. 2 platí, že ak na strane komplementára nastane niektorý z dôvodov zrušenia spoločnosti upravený
v § 88, bude mať táto skutočnosť vždy za následok zánik komanditnej spoločnosti, nakoľko v danej
spoločnosti zanikla osoba, ktorá by za záväzky spoločnosti ručila celým svojim majetkom. Vzhľadom
na to, že si súdny exekútor vyčíslil trovy exekučného konania a žiadal priznať trovy exekúcie v zmysle
vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov,
súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie priznal a s poukazom na § 203 ods.
2 Exekučného poriadku na ich úhradu zaviazal oprávneného. O trovách exekučného konania súd prvej



inštancie rozhodol analogicky podľa § 256 Civilného sporového poriadku tak, že žiadna zo strán nemá
právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom zastal
názor, že súd prvej inštancie pri preskúmavaní dôvodnosti zastavenia exekúcie pre nemajetnosť
povinného nevzal do úvahy všetky relevantné skutočnosti, ktoré mohli mať vplyv na zistenie skutkového
stavu preukazujúceho a odôvodňujúceho zastavenie exekúcie pre nemajetnosť. Uviedol, že súd pri
preskúmavaní dôvodnosti zastavenia exekúcie nevzal do úvahy dĺžku trvania exekučného konania.
Oprávnený v tomto prípade poukázal na ustanovenie § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení, podľa ktorého právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do
desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. V zmysle citovaného ustanovenia je možné
predpokladať zmenu majetkových pomerov povinného počas 10 ročnej lehoty stanovenej zákonom na
vykonanie exekučného titulu a preto je v budúcnosti ešte predpoklad, že by mohla byť pohľadávka
oprávneného uspokojená niektorým zo spôsobov vykonávania exekúcie. Ďalej uviedol, že povinný ako
právnická osoba figuruje v Obchodnom registri a do dnešného dňa nebol zrušený, ani vymazaný. Až
do dňa výmazu z Obchodného registra trvá obchodná spoločnosť ako právnická osoba a môže teda
vlastnými úkonmi nadobúdať práva a povinnosti. Povinný ako komanditná spoločnosť by mala mať v
zmysle § 114 Obchodného zákonníka obchodný podiel, ktorý podlieha exekúcii. Súdny exekútor počas
doterajšieho výkonu exekúcie nepristúpil k predaju obchodného podielu povinného, ani podniku ako
takého, nakoľko podnik tvorí súbor hmotných, ako aj nehmotných zložiek podnikania, k podniku patria
veci, práva a iné majetkové hodnoty. Oprávnený mal za to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní
o zastavení exekúcie uvedené skutočnosti nevzal do úvahy, t. j. dĺžka trvania exekučného konania,
lehota na výkon exekučného titulu v zmysle § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení, možný predpoklad zmeny majetkových pomerov u povinného, na základe ktorého by mohla
byť pohľadávka oprávneného uspokojená niektorým zo spôsobov vykonávania exekúcie a preto nebol
dostatočne zistený skutkový stav pri zisťovaní dôvodnosti zastavenia exekúcie. Oprávnený pre tieto
dôvody žiadal pokračovať v exekučnom konaní. V závere navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu
prvej inštancie zrušil.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP)
prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že súd
prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa svojím návrhom, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 26.
01. 2016, domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 989,40 eura. Za exekučný titul označil rozhodnutie
Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočka Topoľčany, č. 23/2015-TO-DGP zo dňa 09. 10.
2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 12. 2015 a vykonateľnosť dňa 12. 12. 2015. Súd prvej
inštancie poveril dňa 05. 02. 2016 súdneho exekútora Mgr. Stanislava Poláka vykonaním exekúcie. Dňa
25. 01. 2017 bol doručený súdu prvej inštancie podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z
dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Následne súd prvej inštancie o
podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie rozhodol napadnutým uznesením.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

9. Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, je zrejmé, že ak sa v priebehu exekúcie
zistí, že povinný nemá majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom
zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pričom existencia
nedostatku majetku musí byť podložená šetrením súdneho exekútora. Zastavenie exekúcie z tohto
dôvodu pritom nebráni, aby oprávnený podal v budúcnosti nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže,
že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného.



10. Odvolací súd, vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových zistení, ako i citovanej právnej úpravy,
dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. Mal za to, že súd prvej
inštancie správne zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, nakoľko vykonaným šetrením povereného
súdneho exekútora bolo nepochybne zistené, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné
speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, že povinný nevlastní žiadny
nehnuteľný majetok, v mieste sídla povinného bolo zistené, že povinný zrušil prenájom kancelárie
na adrese uvedenej v Obchodnom registri ako sídlo spoločnosti povinného, povinný je držiteľom
viacerých motorových vozidiel, ktorých vlastníkom je Scania Leasing Osterreich Ges.m.bH. a vozidlá
boli s najväčšou pravdepodobnosťou odobraté leasingovou spoločnosťou, avšak na Slovensku neboli
odhlásené. Z ďalších lustrácií vykonaných súdnym exekútorom vyplýva, že povinný nemá vedený žiaden
účet v banke, je vedený v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne s výškou dlhu 3.637,02 eura, je
dlžníkom Všeobecnej zdravotnej poisťovne s výškou dlhu 15.496,37 eura a dlžníkom Finančnej správy
s daňovým nedoplatkom 1.931,71 eura. Šetrením v centrálnom registri exekúcii bolo zistené, že voči
povinnému je vedených 10 exekučných konaní. Komplementárom a štatutárnym orgánom povinného je
spoločnosť Bauer Slovakia Verwaltungs, s. r. o., ktorá sídlila na rovnakej adrese ako povinný, pričom
bola dňa 28. 11. 2014 vymazaná z obchodného registra bez právneho nástupcu. Za tejto situácie preto
súd prvej inštancie správne postupoval, keď predmetnú exekúciu zastavil pre nemajetnosť povinného.
Záverom odvolací súd, reagujúc na námietky oprávneného ohľadom predpokladu zmeny majetkových
pomerov povinného v budúcnosti uvádza, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie pre
nemajetnosť povinného nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom
návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu.
Zastavenie exekúcie z tohto dôvodu tak nebráni, aby oprávnený podal v budúcnosti pri prípadnej zmene
majetkových pomerov povinného nový návrh na vykonanie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudol
majetok, z ktorého je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Naviac, ak oprávnený chcel predísť
zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného, mohol zložiť preddavok na trovy exekúcie a požiadať
súdneho exekútora o pokračovanie v exekučnom konaní.

11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v
odvolacom konaní úspešnému povinnému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že
povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia §
262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o
výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd
prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnému žiadne trovy
odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá
v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že povinnému a sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).