JAVOSED s. r. o.


Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sžf/47/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201442
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Morava
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1014201442.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členiek
senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Petry Príbelskej PhD., v právnej veci žalobcu: JAVOSED
s.r.o., IČO: 45 948 488, Pražská 11, Bratislava, zastúpený: Mgr. Karol Haťapka, advokát, Drieňová 34,
Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/281592/2014/1042 z 20.
júna 2014, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/181/14-27 zo dňa
1. apríla 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/181/14-27 zo dňa 1.
apríla 2015 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) podľa § 250j ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal
preskúmania a následného zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/281592/2014/1042 z 20. júna
2014, ktorým v súlade s § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na odvolanie žalobcu potvrdil rozhodnutie
č. 9110301/5/1196666/2014 z 28. marca 2014, ktorým Daňový úrad Bratislava uložil podľa § 155 ods.
l písm. a/ daňového poriadku žalobcovi pokutu za správny delikt v zmysle § 154 ods. 1 písm. a/ bodu
1 daňového poriadku za nepodanie daňového priznania podľa § 78 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o
dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o DPH“) na dani z pridanej
hodnoty (ďalej aj len „DPH“) za zdaňovacie obdobie december 2013 v lehote stanovenej zákonom, vo
výške 30,00 €.

Krajský súd po preskúmaní veci v intenciách žalobných dôvodov dospel k záveru, že postup
žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie boli v súlade so zákonom a námietky uvedené v žalobe
neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia.

K námietke žalobcu, že „... chcel v posledný deň podania daňového priznania k DPH podať riadne a včas
daňové priznanie za zdaňovacie obdobie december 2013 podľa zákona o DPH, avšak finančnej správe
nefungoval elektronický systém ...“, krajský súd uviedol, že žalobca, na ktorom bolo dôkazné bremeno
svoje tvrdenie ničím nepreukázal. V tejto súvislosti dodal, že správca dane preveroval tvrdenie žalobcu
o nefunkčnosti systému tým, že požiadal Service Desk o vyjadrenie sa k funkčnosti portálu finančnej
správy dňa 27.01.2014. Podľa odpovede zo Service Desk dňa 27.01.2014 nebol evidovaný žiadny
výpadok portálu finančnej správy. Podľa písomného vyjadrenia pracovníkov zo Service Desk podávanie



cez aplikácie eDANE aj cez PFS bolo dňa 27.01.2014 funkčné. Krajský súd považoval za nesporné,
že podľa záznamov evidovaných v systéme DRSCAN Finančnej správy SR, v ktorom sa automaticky
nahrávajú všetky podania doručované správcovi dane elektronickým spôsobom, žalobca podal daňové
priznanie až dňa 21.02.2014 o 15:35 hod. (v systéme je evidované pod číslom 6/08897748/2014).
Uvedené vyplýva aj podľa analytického listu daňového subjektu, ktorý sa eviduje v systéme DWH, že
daňové priznanie bolo podané až 21.02.2014.

Za nedôvodnú považoval krajský súd aj námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia, nakoľko je z neho
jednoznačné, ktoré dôkazy boli pre správcu dane podstatné pre vydanie rozhodnutia. Z rozhodnutí
vyplýva, že správca dane uložil žalobcovi pokutu za nepodanie daňového priznania v lehote, ktorá je
taxatívne implementovaná v § 78 ods. 2 zákona o DPH a zároveň je preukázané, že žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia o nefunkčnosti portálu Finančnej správy SR dňa 27.01.2014.
Správne rozhodnutia obsahujú dostatok relevantných dôvodov a preto ich nemožno považovať za
nepreskúmateľné. Zároveň uviedol, že správca dane pri uložení pokuty prihliadol na nízku závažnosť,
krátke trvanie a následky protiprávneho stavu podľa § 155 ods. 3 daňového poriadku a uložil žalobcovi
pokutu v dolnej hranici sumy, t.j. 30,00 €.

O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O.s.p.“) a neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal.

Proti rozsudku krajského sudu podal riadne a včas odvolanie žalobca, v ktorom namietal, že rozhodnutie
krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.) a
žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie
konanie a rozhodnutie. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania.

V dôvodoch odvolania poukazoval na to, že žalovaný nepreukázal funkčnosť portálu finančnej správy
dňa 27.01.2014 vyjadrením, že podľa odpovede zo Service Desk dňa 27.01.2014 nebol evidovaný
žiadny výpadok portálu finančnej správy. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že o tom, či v tento deň
boli prostredníctvom aplikácie eDane a cez PFS doručované žalovanému nejaké podania, nie je žiaden
dôkaz, preto mal za to, že informácia, o tom, že nezaevidovali výpadok, funkčnosť uvedeného portálu
nepreukazuje.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním z 10. júla 2015, v ktorom uviedol, že
sa v plnom rozsahu pridržiava písomného vyjadrenia k žalobe a tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný
nepreukázal funkčnosť portálu finančnej správy dňa 27.01.2014 považoval za irelevantné, nakoľko v
danom prípade správca dane požiadal oddelenie Service Desk o poskytnutie informácie o funkčnosti
aplikácie eDANE a PFS, prostredníctvom ktorých všetky daňové subjekty registrované na dani z pridanej
hodnoty boli a sú povinné podávať podania a aj daňové priznania k DPH za každé zdaňovacie obdobie
v lehote stanovenej zákonom, elektronickým spôsobom. Opätovne zdôraznil, že na základe prijatej
e-mailovej komunikácie zo Service Desk dňa 27.01.2014 nebol evidovaný žiadny výpadok portálu
finančnej správy a podávanie cez aplikácie eDANE aj cez PFS bolo dňa 27.01.2014 funkčné. Naopak
podľa záznamov evidovaných v systéme DRSCAN Finančnej správy SR, v ktorom sa automaticky
nahrávajú všetky podania doručované správcovi dane elektronickým spôsobom, je podľa žalovaného
preukázateľné a nespochybniteľné, že žalobca podal daňové priznanie až dňa 21.02.2014 o 15:35 hod.
(v systéme je evidované pod číslom 6/08897748/2014). Dodal, že aj podľa analytického listu daňového
subjektu, ktorý sa eviduje v systéme DWH, je preukázateľné, že daňové priznanie bolo podané až dňa
21.02.2014.

Záverom navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.)
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a medziach
podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.); odvolanie prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň verejného vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk <. (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.



V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada,
aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).

Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
piatej časti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si
zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či
konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie
správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.
Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu, súd teda skúma
procesné pochybenie správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie
správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá by mohla mať vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( § 250i ods. 3 O.s.p.).

Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci
sa sám v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú
pochybné najmä kvôli prameňu z ktorého pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady
správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver,
ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a
postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú vec relevantný právny
predpis.

Najvyšší súd sa oboznámil s obsahom pripojených spisov a preskúmal správnosť záverov krajského
súdu, ako aj úvah, z ktorých pri svojom rozhodovaní krajský súd vychádzal.

Majúc ho za skutkovo a vecne správny, považuje najvyšší súd za primerané vysloviť, že sa s
odôvodnením odvolaním napadnutého rozsudku v celom rozsahu stotožňuje a na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva nasledovné dôvody (§ 219 ods. 2, § 250ja ods. 3 O.s.p.):

Predmetom preskúmavania v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného č.
1100302/1/281592/2014/1042 z 20.06.2014, ktorým v súlade s § 74 ods. 4 daňového poriadku na
odvolanie žalobcu potvrdil rozhodnutie č. 9110301/5/1196666/2014 z 28.03.2014. Prvostupňovým
rozhodnutím Daňový úrad Bratislava uložil podľa § 155 ods. 1 písm. a/ daňového poriadku žalobcovi
pokutu za správny delikt v zmysle § 154 ods. 1 písm. a/ bodu 1 daňového poriadku za nepodanie
daňového priznania podľa § 78 ods. 2 zákona o DPH na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
december 2013 v lehote stanovenej zákonom vo výške 30,00 €.

Úlohou súdu v správnom súdnictve, ako vyplýva z už uvedeného, je preskúmavanie zákonnosti
napadnutých rozhodnutí správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov vymedzených v žalobe (resp.
opravnom prostriedku).

Vo svojej žalobe žalobca nezákonnosť napadnutého rozhodnutia dôvodil tvrdením, že žalovaný, ako
aj správca dane nedostatočne zistili skutkový stav veci a tento následne nesprávne právne posúdili.
Žalobca namietal, že chcel v posledný deň pre podanie predmetného daňového priznania k DPH toto
podať, avšak nefungoval elektronický systém finančnej správy a za riadne fungovanie elektronického
systému objektívne nezodpovedá žalobca a teda bez vlastného zavinenia nemohol podať riadne a včas
daňové priznanie.

Podľa § 78 ods. 2 zákona o DPH daňové priznanie a splatnosť vlastnej daňovej povinnosti do 25 dní
po skončení každého zdaňovacieho obdobia je povinný podať daňové priznanie každý platiteľ okrem
platiteľa registrovaného podľa § 5 alebo § 6, ktorý je povinný podať daňové priznanie, ak mu vznikla v
zdaňovacom období povinnosť platiť daň podľa § 69, ak v zdaňovacom období dodal tovar oslobodený
od dane podľa § 43 alebo § 47, dodal tovar podľa § 45 alebo ak uplatňuje odpočítanie dane. Platiteľ je
povinný zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia.



Z priloženého administratívneho spisu najvyššiemu súdu vyplynulo, že žalobca bol povinný podať
daňové priznanie k DPH za december 2013 v lehote do 27.01.2014 (podľa § 27 ods. 4 daňového
poriadku, ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom
lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. Posledný deň lehoty pripadol na sobotu (25.01.2014), a
preto posledný deň lehoty na podanie daňového priznania za december 2013 bol najbližší nasledujúci
pracovný deň - pondelok, t.j. 27.01.2014).

Podľa ustanovenia § 27 ods. 5 druhej vety daňového poriadku lehota je zachovaná, ak nemožno
doručiť podanie do elektronickej podateľne z dôvodov na strane správcu dane, lehota sa považuje za
zachovanú, ak je podanie doručené najbližší nasledujúci pracovný deň po odstránení prekážok, na
strane správcu dane. Podľa § 27 ods. 6 daňového poriadku v pochybnostiach sa považuje lehota za
zachovanú, ak sa nepreukáže opak.

Z administratívneho spisu najvyšší súd ďalej zistil, že žalobcovi zo strany portálu finančnej správy
nebránila žiadna technická prekážka, aby daňové priznanie k DPH za december 2013 podal dňa
27.01.2014, teda včas. Žalobca však podal daňové priznanie za zdaňovacie obdobie december 2013 až
dňa 21.02.2014, čiže takmer 4 týždne po zákonom stanovenej lehote. Podanie daňového priznania po
zákonom stanovenej lehote a to dňa 21.02.2014 vyplýva aj podľa analytického listu daňového subjektu,
ktorý sa eviduje v systéme DWH.

Za účelom preverenia tvrdenia žalobcu o nefunkčnosti systému správca dane požiadal oddelenie
Service Desk o vyjadrenie sa k funkčnosti portálu finančnej správy dňa 27.01.2014. Podľa odpovede
zo Service Desk dňa 27.01.2014 nebol evidovaný žiadny výpadok portálu finančnej správy. Podľa
písomného vyjadrenia pracovníkov zo Service Desk podávanie cez aplikácie eDANE aj cez PFS bolo
dňa 27.01.2014 funkčné. Podľa záznamov evidovaných v systéme DRSCAN Finančnej správy SR, v
ktorom sa automaticky nahrávajú všetky podania doručované správcovi dane elektronickým spôsobom,
mal správca dane preukázané, že žalobca podal daňové priznanie až dňa 21.02.2014 o 15:35 hod. (v
systéme je evidované pod číslom 6/08897748/2014). Uvedené vyplýva aj z analytického listu daňového
subjektu, ktorý sa eviduje v systéme DWH, že daňové priznanie bolo podané až dňa 21.02.2014.

Podľa názoru najvyššieho súdu stotožniac sa so závermi krajského súdu, správne orgány postupovali
v súlade so zásadami daňového konania dbajúc na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy
daní boli zistené čo najúplnejšie. Správca dane tým, že preveril technickú funkčnosť portálu finančnej
správy v deň namietaný žalobcom - teda dňa 27.01.2014, preukázal, že žalobcovi bolo zo strany
daňových orgánov umožnené splniť svoju povinnosť riadne a včas a napriek tomu tak neurobil a podal
daňové priznanie po zákonom stanovenej lehote, čím naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa
ustanovenia § 154 ods. 1 písm. a/ bod 1 daňového poriadku.

Podľa § 154 ods. 1 písm. a/ bod 1 daňového poriadku správneho deliktu sa dopustí ten, kto nepodá
daňové priznanie v ustanovenej lehote.

Podľa § 155 ods. 1 písm. a/ daňového poriadku správca dane uloží pokutu od 30,00 € do 16 000,00 €
za správny delikt podľa § 154 ods. l písm. a/ prvého a druhého bodu; ak je správcom dane obec, uloží
pokutu najviac do výšky vyrubenej dane, nie menej ako 5,00 €, najviac však do 3 000,00 €.

Žalobca nijakým tvrdením nepreukázal splnenie svojej daňovej povinnosti a teda svoju dôkaznú
povinnosť v uvedenom konaní neuniesol. Najvyšší súd považujúc postup správcu dane, ako aj
žalovaného za súladný so zákonom považoval za potrebné vyjadriť sa k neodôvodnenej námietke
žalobcu, že o tom, či v tento deň (27.01.2014) boli prostredníctvom aplikácie eDane a cez PFS
doručované žalovanému nejaké podania, nie je žiaden dôkaz, preto mal za to, že informácia, o tom, že
nezaevidovali výpadok, funkčnosť uvedeného portálu nepreukazuje. S týmto tvrdením žalobcu nemohol
najvyšší súd súhlasiť, nakoľko skutočnosť, či v nejaký deň boli alebo neboli doručované žalovanému
elektronicky daňové priznania ešte nijako nepreukazuje funkčnosť elektronického systému a nie je teda
relevantným dôkazom. Je výlučne na daňových subjektoch, v ktorý deň v rámci zákonnej lehoty podajú
daňové priznania (v predmetnom prípade v zmysle § 78 ods. 2 zákona o DPH do 25 dní po skončení
každého zdaňovacieho obdobia), preto pokiaľ by sa aj pripustila hypotetická situácia, že v uvedený deň
by žiadne daňové priznanie správcovi dane elektronicky podané neboli, neznamenalo by to automaticky
nefunkčnosť elektronického systému.



Správca dane tým, že preveril funkčnosť elektronického portálu finančnej správy v uvedený deň, čo
preukázal písomným vyjadrením pracovníkov zo Service Desk, že podávanie cez aplikácie eDANE aj cez
PFS bolo dňa 27.01.2014 funkčné a rovnako preukázal, že žalobca podal daňové priznanie po zákonom
stanovenej lehote, vykonal zákonom vyžadované úkony správcu dane, ktorý vedie dokazovanie za
účelom zistenia skutkových okolností prípadu pre rozhodnutie o uložení pokuty žalobcovi za správny
delikt v zmysle § 154 ods. 1 písm. a/ bod 1 daňového poriadku, odôvodniac jej výšku na dolnej hranici
zákonom stanovenej sadzby pre nízku závažnosť, krátke trvanie a následky protiprávneho stavu.

Najvyšší súd z obsahu podaného odvolania, ani z ďalšieho obsahu predložených spisov nezistil
pochybenie krajského súdu týkajúce sa jeho postupu v konaní, v skutkovom hodnotení veci, alebo v jej
právnom hodnotení, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku.
Naopak, dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je vecne i právne správny, a preto ho potvrdil (§
219 ods. 1,2 O.s.p., § 250ja O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol v zmysle § 224 ods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 O.s.p. a
§ 250h O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal. Úspešnému žalovanému náhrada
trov konania zo zákona neprináleží.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.