JAVOSED s. r. o.


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/181/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201442
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201442.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov
senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: JAVOSED
s.r.o., IČO: 45 948 488, Pražská 11, Bratislava, zastúpený: Mgr. Karol Haťapka, advokát, Drieňová 34,
Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo
dňa 20.06.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný rozhodnutím číslo XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 20.06.2014 (ďalej aj len
„napadnuté rozhodnutie“) v súlade s § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na odvolanie žalobcu
potvrdil rozhodnutie číslo XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 28.03.2014, ktorým Daňový úrad
Bratislava uložil podľa § 155 ods. l písm. a) daňového poriadku žalobcovi pokutu za správny delikt v
zmysle § 154 ods. 1 písm. a) bodu 1 daňového poriadku za nepodanie daňového priznania podľa § 78
ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len
„zákon o DPH“) na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) za zdaňovacie obdobie december 2013
v lehote stanovenej zákonom vo výške 30,00 eur.

II.

2. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého
rozhodnutia, ktoré žiadal spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie
konanie.
3. V žalobe opísal skutkový stav veci a zdôraznil, že chcel v posledný deň pre podanie predmetného
daňového priznania k DPH toto podať, avšak nefungoval elektronický systém finančnej správy a za
riadne fungovanie elektronického systému objektívne nezodpovedá žalobca a teda bez vlastného
zavinenia nemohol podať riadne a včas daňové priznanie.

4. Poukázal na čl. 1 ods. 1 veta prvá, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, 2, čl. 152 ods. 4, čl. 153 a čl. 154c ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky, ďalej na čl. 6 bod 1. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej aj len „Dohovor“) v znení protokolov č. 1,2,3,4,5,6,7 a 8 a tiež citoval judikatúru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky.



5. Poukázal na princíp legality znamenajúci, že daňové úrady sú ex lege povinné postupovať výlučne
podľa príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa na vec vzťahujú. Dôkazné
bremeno nemožno vykladať jednostranne tak, že zaťažuje výlučne daňový subjekt, ale správca dane
má povinnosť dostatočne zistiť skutkový stav a musí vykonať čo najúplnejšie dokazovanie.

6. Podľa žalobcu bolo porušené aj jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočného odkladu. Napadnuté
rozhodnutie je navyše nepreskúmateľné, nakoľko z neho nie je zrejmé, ktoré dôkazy boli pre správcu
dane podstatné pre vydanie rozhodnutia a aké úvahy ho k takému záveru viedli.

7. Konanie predchádzajúce napadnutému rozhodnutiu ako aj samotné rozhodnutie je v rozpore s
ústavným princípom legality a právneho štátu, právom na slobodu podnikania žalobcu a právom žalobcu
na dobrú správu vecí verejných. K namietanému porušeniu princípu právnej istoty, zásahu do práva
žalobcu na slobodu podnikania a porušeniu jeho práv na dobrú správu vecí verejných poukázal na
viaceré teoretické východiská s citáciou rozhodnutí Ústavného súdu SR.

8. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal so všetkými namietanými skutočnosťami a
potvrdil prvostupňové rozhodnutie i napriek tomu, že toto je nepreskúmateľné, pričom skutkový stav vo
veci nebol riadne zistený a na tomto základe dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu a preto je
jeho rozhodnutie nezákonné. Zrušiť ho navrhol z dôvodov uvedených v ust. § 250j ods. 2 písm. a/, b/,
c/, e/ O.s.p.

III.

9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. K žalobným dôvodom, ktoré boli uplatnené aj
v odvolacom konaní, poukázal na dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí, kde je popísaný skutkový
a právny stav a vyvodené závery.

10. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný dal odpoveď na všetky právne a
skutkové otázky, ktoré súviseli s predmetom daňového konania súvisiaceho s nepodaním daňového
priznania k DPH v lehote stanovenej zákonom.

11. Žalobca bol povinný podať daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie december 2013 v
lehote do 27.01.2014. V danom prípade správca dane zistil, že žalobcovi zo strany portálu finančnej
správy technicky nič nebránilo, aby daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
december 2013 podal dňa 27.01.2014. Žalobca však podal daňové priznanie až dňa 21.02.2014, čiže
takmer mesiac po lehote, ktorá je taxatívne stanovená v ustanovení § 78 ods. 2 zákona o DPH.

IV.

12. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 249 ods.
2 O.s.p.) a dospel k záveru, že tak napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie a postup správnych
orgánov je v súlade so zákonom a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

13. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní
zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom
SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p.
súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu.

14. Daňový úrad Bratislava vydal rozhodnutie č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 28.03.2014 v
zmysle § 155 ods. 1 písm. a) daňového poriadku za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) bodu 1
daňového poriadku, ktorým žalobcovi uložil pokutu 30,00 eur za nepodanie daňového priznania k DPH
za zdaňovacie obdobie december 2013 v lehote stanovenej zákonom, t.j. do 27.01.2014.

15. Podľa § 78 ods. 2 zákona o DPH daňové priznanie a splatnosť vlastnej daňovej povinnosti do 25 dní
po skončení každého zdaňovacieho obdobia je povinný podať daňové priznanie každý platiteľ okrem
platiteľa registrovaného podľa § 5 alebo § 6, ktorý je povinný podať daňové priznanie, ak mu vznikla v
zdaňovacom období povinnosť platiť daň podľa § 69, ak v zdaňovacom období dodal tovar oslobodený



od dane podľa § 43 alebo § 47, dodal tovar podľa § 45 alebo ak uplatňuje odpočítanie dane. Platiteľ je
povinný zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia.

16. Žalobca bol povinný podať daňové priznanie k DPH za december 2013 v lehote do 27.01.2014 (podľa
§ 27 ods. 4 daňového poriadku, ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného
pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. Posledný deň lehoty pripadol na
sobotu (25.01.2014), a preto posledný deň lehoty na podanie daňového priznania za december 2013
bol najbližší nasledujúci pracovný deň - pondelok, t.j. 27.01.2014).

17. Podľa druhej vety ustanovenia § 27 ods. 5 daňového poriadku lehota je zachovaná, ak nemožno
doručiť podanie do elektronickej podateľne z dôvodov na strane správcu dane, lehota sa považuje
za zachovanú, ak je podanie doručené najbližší nasledujúci pracovný deň po odstránení prekážok, na
strane správcu dane. Podľa § 27 ods. 6 daňového poriadku v pochybnostiach sa považuje lehota za
zachovanú, ak sa nepreukáže opak.

18. Správca dane zistil, že žalobcovi zo strany portálu finančnej správy technicky nič nebránilo, aby
daňové priznanie k DPH za december 2013 podal dňa 27.01.2014, teda včas.

19. Žalobca však podal daňové priznanie za zdaňovacie obdobie december 2013 až dňa 21.02.2014,
čiže takmer 4 týždne po taxatívne stanovenej lehote.

20. S námietkou žalobcu, že „...chcel v posledný deň podania daňového priznania k DPH podať
riadne a včas daňové priznanie za zdaňovacie obdobie december 2013 podľa zákona o DPH, avšak
finančnej správe nefungoval elektronický systém...“ sa nedá súhlasiť. Žalobca toto svoje tvrdenie ničím
nepreukázal (a ani nepreukazoval). Dôkazné bremeno bolo na žalobcovi, aby preukázal uvádzané
problémy, na základe ktorých nepodal daňové priznanie v lehote stanovenej zákonom.

21. Správca dane preveroval tvrdenie žalobcu o nefunkčnosti systému tým, že požiadal Service Desk
o vyjadrenie sa k funkčnosti portálu finančnej správy dňa 27.01.2014. Podľa odpovede zo Service Desk
dňa 27.01.2014 nebol evidovaný žiadny výpadok portálu finančnej správy. Podľa písomného vyjadrenia
pracovníkov zo Service Desk podávanie cez aplikácie eDANE aj cez PFS bolo dňa 27.01.2014
funkčné. Je nesporné, že podľa záznamov evidovaných v systéme DRSCAN Finančnej správy SR , v
ktorom sa automaticky nahrávajú všetky podania doručované správcovi dane elektronickým spôsobom,
žalobca podal daňové priznanie až dňa 21.02.2014 o 15:35 hod. (v systéme je evidované pod číslom
6/08897748/2014). Aj podľa analytického listu daňového subjektu, ktorý sa eviduje v systéme DWH,
je preukázateľné, že daňové priznanie bolo podané až dňa 21.02.2014.

22. Žalobca svoje tvrdenie nepreukázal žiadnymi dôkaznými prostriedkami. Naopak, je celkom zrejmé,
že žalobca daňové priznanie k DPH podal až dňa 21.02.2014, čiže po lehote stanovenej zákonom.

23. Podľa § 154 ods. l písm. a) bod 1 daňového poriadku správneho deliktu sa dopustí ten, kto nepodá
daňové priznanie v ustanovenej lehote.

24. Podľa § 155 ods. l písm. a) daňového poriadku správca dane uloží pokutu od 30,00 eur do 16 000,00
eur za správny delikt podľa § 154 ods. l písm. a) prvého a druhého bodu; ak je správcom dane obec,
uloží pokutu najviac do výšky vyrubenej dane, nie menej ako 5,00 eur, najviac však do 3 000,00 eur.

25. Správca dane pri uložení pokuty prihliadol na nízku závažnosť, krátke trvanie a následky
protiprávneho stavu podľa § 155 ods. 3 daňového poriadku a uložil žalobcovi pokutu v dolnej hranici
sumy, t.j. 30,00 eur.

26. Žalobca síce citoval množstvo judikatúry a ustanovení právnych predpisov včítane Ústavy SR, ale
vôbec nekonkretizoval, ako sa vzťahuje na jeho prípad, teda čo konkrétne žalovaný porušil. V danom
prípade správca dane mohol vyhodnotiť len jediný dôkaz, ktorý získal z daňových systémov, podľa
ktorých je jednoznačné, že žalobca podal daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie december
2013 až dňa 21.02.2014. Žalobca žiadne dôkazy nepredložil ani neoznačil.



27. Dôvodná nie je ani námietka žalobcu o nejednotnom postupe žalovaného pri rozhodovaní v skutkovo
zhodných veciach. Žalobca žiaden skutkovo zhodný prípad neuviedol. Nebolo preukázané, že by
iné daňové subjekty mali dňa 27.01.2014 problém so zasielaním pošty prostredníctvom elektronickej
podateľne Finančnej správy SR, resp. že by sa voči nim uplatnil iný prístup.

28. Nedôvodná je aj námietka, že žalovaný porušil právo na prerokovanie veci bez zbytočného odkladu.
Podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu
požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom
konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri
rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť
odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací
orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo
odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Žalovaný preskúmal napadnuté
rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní a v rámci preskúmavania nemusel doplňovať a
odstraňovať žiadne chyby konania správcu dane, pretože nevyšli najavo žiadne skutkové, či
právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, a preto žalovaný nebol povinný svoje rozhodnutie
prerokovať so žalobcom.

29. Odmietnuť treba aj námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia, nakoľko je z neho jednoznačné,
ktoré dôkazy boli pre správcu dane podstatné pre vydanie rozhodnutia. Z rozhodnutí vyplýva, že
správca dane uložil žalobcovi pokutu za nepodanie daňového priznania v lehote, ktorá je taxatívne
implementovaná v § 78 ods. 2 zákona o DPH a zároveň je preukázané, že žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia o nefunkčnosti portálu Finančnej správy SR dňa 27.01.2014.
Správne rozhodnutia obsahujú dostatok relevantných dôvodov a preto ich nemožno považovať za
nepreskúmateľné.

30. Podľa názoru súdu sa správne orgány vecou dôkladne zaoberali, a nie je možné ani tvrdiť, že by
vedenie daňového konania bolo v rozpore so zásadou spravodlivého procesu. Odvolávanie sa na právo
na slobodu podnikania ako aj ostané námietky nijako nesúvisia s meritom veci - t.j. pokutou za nepodanie
daňového priznania v zákonnej lehote.

31. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie
napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného ako aj preskúmavané rozhodnutie boli v súlade so
zákonom a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

32. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi
právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v
takomto prípade právo na náhradu trov konania.

33. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

34. Súčasne predseda senátu v súlade s ustanovením § 250c veta tretia O.s.p. upovedomuje účastníkov
o tom, že žiadosti žalobcu o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia nebolo vyhovené.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.