JAVOSED s. r. o.


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/205/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201621
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201621.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov
senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci navrhovateľa:
JAVOSED s.r.o., IČO: 45 948 488, Pražská 11, Bratislava, zastúpený: Mgr. Karol Haťapka, advokát,
Drieňová 34, Bratislava, proti odporcovi: Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova 32, Bratislava, o návrhu
navrhovateľa na poskytnutie ochrany pred nezákonným zásahom odporcu, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh z a m i e t a.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím číslo XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 20.06.2014 v
súlade s § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na odvolanie navrhovateľa potvrdilo rozhodnutie číslo
XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 28.03.2014, ktorým Daňový úrad Bratislava uložil podľa § 155
ods. l písm. a) daňového poriadku navrhovateľovi pokutu za správny delikt v zmysle § 154 ods. 1
písm. a) bodu 1 daňového poriadku za nepodanie daňového priznania podľa § 78 ods. 2 zákona č.
222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o DPH“) na
dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) za zdaňovacie obdobie december 2013 v lehote stanovenej
zákonom vo výške 30,00 eur.

Daňový úrad Bratislava výzvou č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 29.07.2014 podľa § 80
daňového poriadku vyzval navrhovateľa, aby v náhradnej lehote 15 dní od doručenia výzvy zaplatil
daňový nedoplatok vzniknutý neuhradením pokuty 30 eur. Zároveň ho upozornil, že ak nedoplatok
nezaplatí v určenej lehote, správca dane prikročí k vymáhaniu daňového nedoplatku.

Proti výzve na zaplatenie daňového nedoplatku podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote
námietku, keďže sankcia je neprimerane vysoká, neopodstatnená a je zavinená skutočnosťou, za ktorú
navrhovateľ nezodpovedá, keďže v relevantnej dobe nefungoval finančnej správe elektronický systém.



Odporca rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 21.08.2014 námietke navrhovateľa
nevyhovel, pričom poukázal na právoplatné rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR zo dňa 20.06.2014.
Pokuta bola splatná dňa 25.07.2014 a odporca túto neuhradil.

II.

Včas podaným návrhom v zmysle § 250v O.s.p. sa navrhovateľ domáhal ochrany pred nezákonným
zásahom, ktorý videl v rozhodnutí odporcu č.: XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 21.08.2014, ktorým
nevyhovel jeho námietke proti výzve na zaplatenie daňového nedoplatku.

V návrhu opísal skutkový stav veci a zdôraznil, že chcel v posledný deň pre podanie predmetného
daňového priznania k DPH toto podať, avšak nefungoval elektronický systém finančnej správy a za
riadne fungovanie elektronického systému objektívne nezodpovedá navrhovateľ a teda bez vlastného
zavinenia nemohol podať riadne a včas daňové priznanie.

Poukázal na čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR a tiež citoval judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky ohľadne ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.

Navrhovateľ využil všetky riadne opravné prostriedky, ktoré mal k dispozícii s tým, že podľa jeho názoru
predmetný zásah nie je rozhodnutím, nakoľko má charakter procesného rozhodnutia a nie meritórneho
rozhodnutia. Predmetné rozhodnutie je v rozpore s daňovým poriadkom a bol ním ukrátený na svojich
právach. V tejto súvislosti citoval čl. 46 ods. 1,2, čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

Navrhovateľ sa domáhal vydania rozsudku, ktorým súd zakáže odporcovi pokračovať v porušovaní
práva navrhovateľa spočívajúceho v tom, že nevyhovel námietke proti výzve na zaplatenie daňového
nedoplatku a zároveň zruší rozhodnutie odporcu č.: XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 21.08.2014.

III.

Odporca vo vyjadrení k návrhu navrhol tento zamietnuť. Popísal skutkový a právny stav veci s
poukazom na obsah rozhodnutia zo dňa 21.08.2014. Námietku navrhovateľa proti výzve posúdil ako
neopodstatnenú aj s poukazom na rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR zo dňa 20.06.2014, ktoré
potvrdilo uloženú pokutu v sume 30 eur. Na základe tohto rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 10.07.2014, bola uložená pokuta splatná dňa 25.07.2014 a keďže ju navrhovateľ v tejto lehote
nezaplatil, odporca ho správne výzvou zo dňa 29.07.2014 vyzval na zaplatenie daňového nedoplatku v
náhradnej lehote 15 dní. Odporca teda postupoval v súlade s ustanoveniami daňového poriadku.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že odporca dal odpoveď na všetky právne a skutkové otázky, ktoré
súviseli s predmetom daňového konania súvisiaceho s nepodaním daňového priznania k DPH v lehote
stanovenej zákonom. Navrhovateľ bol povinný podať daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie
december 2013 v lehote do 27.01.2014. V danom prípade správca dane zistil, že navrhovateľovi zo
strany portálu finančnej správy technicky nič nebránilo, aby daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie december 2013 podal dňa 27.01.2014. Navrhovateľ však podal daňové priznanie
až dňa 21.02.2014, čiže takmer mesiac po lehote, ktorá je taxatívne stanovená v ustanovení § 78 ods.
2 zákona o DPH.

IV.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa piatej hlavy piatej časti
O.s.p. preskúmal postup odporcu, a to v rozsahu dôvodov uvedených v návrhu s poukazom na § 250v
ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že návrhu nemožno vyhovieť.



Podľa čl. 142 ods. 1 Ústavy SR súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy
a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.
Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy v intenciách článku 46 ods. 2 Ústavy SR
sa uskutočňuje podľa ustanovení druhej a tretej hlavy piatej časti OSP.

Podľa § 244 ods. 5 prvá veta OSP súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným
zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov. Piata hlava
piatej časti OSP zakotvuje konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.

Účelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je poskytnutie súdnej
ochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom
chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento
zásah bol zameraný proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný za predpokladu, ak
taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Súdne konanie je zárukou, že súd
vyslovením povinnosti odporcu nepokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to
možné, obnoviť stav pred zásahom, vytvorí reálny predpoklad na eliminovanie nezákonného stavu, ktorý
vznikol protiprávnym konaním, prípadne aj nekonaním orgánu verejnej správy.

Ochrana verejných subjektívnych práv fyzických a právnických osôb zo strany správnych súdov má
subsidiárny charakter vo vzťahu k ochrane, ktorú poskytujú orgány verejnej správy. Preto fyzická alebo
právnická osoba, ktorej práva boli porušené alebo ohrozené, sa má prioritne domáhať ochrany svojich
práv na správnom orgáne. Ak nedošlo k náprave a ochrane zo strany orgánov verejnej správy, je možné,
aby sa fyzická alebo právnická osoba domáhala ochrany svojich práv na správnom súde. Vyplýva to z
historicky daného a v SR ústavne garantovaného postavenia správneho súdnictva, ktorého úlohou nie
je nahrádzanie vecných kompetencií orgánov verejnej správy, ale zabezpečenie ich kontroly nezávislou
súdnou mocou.

Právna úprava správneho súdnictva v piatej časti OSP na rozdiel od konania v občianskoprávnych
veciach ustanovuje rigoróznu úpravu jednotlivých druhov konaní. To platí aj pre konanie o ochrane
pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v OSP, keďže v odseku 8 citovaného
ustanovenia je ustanovené, že na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy
tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak. V prípade návrhu podľa § 250v OSP
musia byť splnené všeobecné podmienky na strane účastníkov konania, t.j. spôsobilosť byť účastníkom
konania, procesná spôsobilosť a ďalej podľa cit. ustanovenia musí byť splnená aj povinnosť tvrdenia
navrhovateľa, že bol priamo ukrátený na svojich právach nezákonným zásahom orgánu verejnej moci.

Podľa § 250v ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich
právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je
rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo
vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú
alebo hrozí jeho opakovanie. Podľa ods. 2 orgán, proti ktorému návrh smeruje, je orgán, ktorý podľa
tvrdenia uvedeného v návrhu vykonal zásah; v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo
iného verejného zboru je to orgán, ktorý tento zbor riadi, alebo ktorému je taký zbor podriadený. Podľa
ods. 3 návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný
predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí
byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do
jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo. Podľa ods. 6 súd konanie zastaví, ak odpadli dôvody na ďalšie
konanie, a zároveň rozhodne o trovách konania. Podľa ods. 7 proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný
opravný prostriedok. Podľa ods. 8 na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej
hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.

Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 250v pojem "zásah" nedefinuje; jeho definíciu neobsahuje
ani iný zákon. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ide o súdnu ochranu pred faktickými nezákonnými
zásahmi orgánov verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym aktom. Judikatúra



považuje za zásah nezákonný resp. v širšom zmysle protiprávny útok orgánov verejnej moci proti
subjektívnym verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu verejnej
správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne, prípadne nečinnosti. Musí ísť o priamy zásah do
subjektívnych verejných práv (napr. porušenie práva na život, práva na osobnú slobodu, práva na
ochranu vlastníctva, práva na ochranu obydlia a pod.). Takýto zásah orgánu verejnej správy správny súd
nemôže zrušiť, môže však správnemu orgánu zakázať, aby v porušovaní dotknutého práva pokračoval
a ak je to možné správnemu orgánu prikázať, aby obnovil stav pred zásahom. Cieľom ochrany podľa
§ 250v OSP je teda ukončenie nezákonného zásahu správneho orgánu, proti ktorému sa fyzická alebo
právnická osoba nemôže brániť inými prostriedkami.

Súd v danej veci posudzoval, či došlo k naplneniu jednotlivých znakov, ktorými je nezákonný zásah v
ustanovení § 250v OSP vymedzený: a/ musí ísť o návrh, v ktorom fyzická alebo právnická osoba tvrdí,
že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch a, že b/ ide o nezákonný zásah
orgánu verejnej správy, c/ zásah nie je rozhodnutím, d/ zásah bol zameraný priamo proti fyzickej alebo
právnickej osobe alebo proti nim vykonaný, e/ dôsledky zásahu trvajú alebo hrozí jeho opakovanie, f/
navrhovateľ vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, g/ návrh bol podaný do
30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka
odo dňa, keď k nemu došlo.

Z citovaného ustanovenia vyplýva aj negatívne vymedzenie, že návrh nie je úspešný, ak sa navrhovateľ
domáha iba určovacieho výroku, že zásah je alebo bol nezákonný.

Právne posúdenie splnenia definičných znakov, ktorými je nezákonný zásah v ustanovení § 250v OSP
vymedzený, predstavuje rozhodovanie vo veci samej, t.j. v merite veci.

Krajský súd posúdil návrh navrhovateľa v intenciách definičných znakov, ktorými je nezákonný zásah
vymedzený v ustanovení § 250v OSP a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Daňový úrad Bratislava vydal rozhodnutie č.. zo dňa 28.03.2014 v zmysle § 155 ods. 1 písm. a)
daňového poriadku za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) bodu 1 daňového poriadku, ktorým
navrhovateľovi uložil pokutu 30,00 eur za nepodanie daňového priznania k DPH za zdaňovacie obdobie
december 2013 v lehote stanovenej zákonom, t.j. do 27.01.2014.

Podľa § 78 ods. 2 zákona o DPH daňové priznanie a splatnosť vlastnej daňovej povinnosti do 25 dní
po skončení každého zdaňovacieho obdobia je povinný podať daňové priznanie každý platiteľ okrem
platiteľa registrovaného podľa § 5 alebo § 6, ktorý je povinný podať daňové priznanie, ak mu vznikla v
zdaňovacom období povinnosť platiť daň podľa § 69, ak v zdaňovacom období dodal tovar oslobodený
od dane podľa § 43 alebo § 47, dodal tovar podľa § 45 alebo ak uplatňuje odpočítanie dane. Platiteľ je
povinný zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia.

Navrhovateľ bol povinný podať daňové priznanie k DPH za december 2013 v lehote do 27.01.2014
(podľa § 27 ods. 4 daňového poriadku, ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň
pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. Posledný deň lehoty
pripadol na sobotu (25.01.2014), a preto posledný deň lehoty na podanie daňového priznania za
december 2013 bol najbližší nasledujúci pracovný deň - pondelok, t.j. 27.01.2014).

Podľa druhej vety ustanovenia § 27 ods. 5 daňového poriadku lehota je zachovaná, ak nemožno
doručiť podanie do elektronickej podateľne z dôvodov na strane správcu dane, lehota sa považuje
za zachovanú, ak je podanie doručené najbližší nasledujúci pracovný deň po odstránení prekážok, na
strane správcu dane. Podľa § 27 ods. 6 daňového poriadku v pochybnostiach sa považuje lehota za
zachovanú, ak sa nepreukáže opak.



Správca dane zistil, že navrhovateľovi zo strany portálu finančnej správy technicky nič nebránilo, aby
daňové priznanie k DPH za december 2013 podal dňa 27.01.2014, teda včas.

Navrhovateľ však podal daňové priznanie za zdaňovacie obdobie december 2013 až dňa 21.02.2014,
čiže takmer 4 týždne po taxatívne stanovenej lehote.

S námietkou navrhovateľa, že „...chcel v posledný deň podania daňového priznania k DPH podať
riadne a včas daňové priznanie za zdaňovacie obdobie december 2013 podľa zákona o DPH, avšak
finančnej správe nefungoval elektronický systém...“ sa nedá súhlasiť. Navrhovateľ toto svoje tvrdenie
ničím nepreukázal (a ani nepreukazoval). Dôkazné bremeno bolo na navrhovateľovi, aby preukázal
uvádzané problémy, na základe ktorých nepodal daňové priznanie v lehote stanovenej zákonom.

Správca dane preveroval tvrdenie navrhovateľa o nefunkčnosti systému tým, že požiadal Service Desk
o vyjadrenie sa k funkčnosti portálu finančnej správy dňa 27.01.2014. Podľa odpovede zo Service Desk
dňa 27.01.2014 nebol evidovaný žiadny výpadok portálu finančnej správy. Podľa písomného vyjadrenia
pracovníkov zo Service Desk podávanie cez aplikácie eDANE aj cez PFS bolo dňa 27.01.2014
funkčné. Je nesporné, že podľa záznamov evidovaných v systéme DRSCAN Finančnej správy SR , v
ktorom sa automaticky nahrávajú všetky podania doručované správcovi dane elektronickým spôsobom,
navrhovateľ podal daňové priznanie až dňa 21.02.2014 o 15:35 hod. (v systéme je evidované pod
číslom 6/08897748/2014). Aj podľa analytického listu daňového subjektu, ktorý sa eviduje v systéme
DWH, je preukázateľné, že daňové priznanie bolo podané až dňa 21.02.2014.

Navrhovateľ svoje tvrdenie nepreukázal žiadnymi dôkaznými prostriedkami. Naopak, je celkom zrejmé,
že daňové priznanie k DPH podal až dňa 21.02.2014, čiže po lehote stanovenej zákonom.

Podľa § 154 ods. l písm. a) bod 1 daňového poriadku správneho deliktu sa dopustí ten, kto nepodá
daňové priznanie v ustanovenej lehote.

Podľa § 155 ods. l písm. a) daňového poriadku správca dane uloží pokutu od 30,00 eur do 16 000,00
eur za správny delikt podľa § 154 ods. l písm. a) prvého a druhého bodu; ak je správcom dane obec,
uloží pokutu najviac do výšky vyrubenej dane, nie menej ako 5,00 eur, najviac však do 3 000,00 eur.

Správca dane pri uložení pokuty prihliadol na nízku závažnosť, krátke trvanie a následky protiprávneho
stavu podľa § 155 ods. 3 daňového poriadku a uložil navrhovateľovi pokutu v dolnej hranici sumy, t.j.
30,00 eur.

Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím číslo XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 20.06.2014 na
odvolanie navrhovateľa potvrdilo rozhodnutie číslo XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 28.03.2014,
ktorým Daňový úrad Bratislava uložil navrhovateľovi pokutu za správny delikt vo výške 30,00 eur. Toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.07.2014 a teda pokuta bola splatná dňa 25.07.2014.

Keďže navrhovateľ nedoplatok (pokutu) nezaplatil, Daňový úrad Bratislava ho výzvou č. XXXXXXX/X/
XXXXXXX/XXXX zo dňa 29.07.2014 podľa § 80 daňového poriadku správne vyzval, aby v náhradnej
lehote 15 dní od doručenia výzvy zaplatil daňový nedoplatok vzniknutý neuhradením pokuty 30
eur. Zároveň ho upozornil, že ak nedoplatok nezaplatí v určenej lehote, správca dane prikročí k
vymáhaniu nedoplatku. Proti výzve na zaplatenie daňového nedoplatku podal navrhovateľ námietku,
pričom odporca v súlade so zákonom rozhodnutím č.: XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX. zo dňa 21.08.2014
námietke navrhovateľa nevyhovel.

Navrhovateľ síce citoval množstvo judikatúry a ustanovení právnych predpisov včítane Ústavy SR, ale
vôbec nekonkretizoval, ako sa vzťahuje na jeho prípad.



Podľa názoru súdu sa odporca vecou dôkladne zaoberal a jeho postup a rozhodnutie je v súlade so
zákonom. Nedošlo k nezákonnému zásahu, ktorým by bol navrhovateľ ukrátený na svojich právach
a právom chránených záujmoch, pričom navyše treba zdôrazniť, že vo veci bolo odporcom vydané
rozhodnutie zo dňa 21.08.2014 o nevyhovení námietke. Návrh ako nedôvodný tak bolo potrebné
zamietnuť.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250v ods. 5 O.s.p. a v konaní neúspešnému navrhovateľovi
právo na ním uplatnenú náhradu trov konania nepriznal. Odporcovi právo na náhradu trov konania v
správnom súdnictve zásadne neprináleží.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.