Energie2, a.s.


Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/161/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118325339
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:6118325339.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Martiny Brniakovej, v sporovej právnej veci
žalobcu: Energie2, a.s., so sídlom Lazaretská 3a, 811 08 Bratislava, IČO: 46 113 177, zastúpeného
zástupcom BBLegal s.r.o., so sídlom Páričkova 11, 821 08 Bratislava, IČO: 47 247 614, proti
žalovanému: „Orava" podielnicke poľnohospodárske družstvo, družstvo, so sídlom Družstevná 510, 027
43 Nižná, IČO: 36 382 175, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom, so
sídlom U. XXX/XX, XXX XX O., v konaní o zaplatenie 3.000 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 7Cb/31/2018-81 zo dňa 16. januára 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 7Cb/31/2018-81 zo dňa 16. januára 2019 p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) výrokom I. žalobu zamietol a
výrokom II. uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%, ktoré budú
vyčíslené v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku.

2. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej aj len „Občiansky zákonník“) okresný súd žalobu zamietol.
Vykonaným dokazovaním okresný súd zistil, že žalobca sa voči žalovanému domáha zaplatenia
3.000 Eur titulom zmluvnej pokuty, ktorú si žalobca uplatnil, odvolávajúc sa článku V. odseku 3.3.
Všeobecných obchodných podmienok, ktoré mali byť neoddeliteľnou súčasťou Zmluvu o združenej
dodávke elektriny s prevzatím zodpovednosti za odchýlku veľkoodber č. 1120646 zo dňa 22.09.2016
(ďalej ako „Zmluva“). Žalobca tvrdil, že žalovaný porušil dohodnuté podmienky tým, že pri podpise
zmluvy a pred termínom začiatku dodávky elektriny zo strany žalobcu podpísal dodatok o predĺžení
zmluvného vzťahu s jeho vtedajším dodávateľom, a to napriek tomu, že sa zaviazal poskytovať potrebnú
súčinnosť vedúcu k vykonaniu zmeny dodávateľa elektriny a zdržať sa akýchkoľvek právnych a iných
úkonov, ktorých následkom je zastavenie procesu zmeny dodávateľa elektriny alebo nevykonanie
zmeny dodávateľa elektriny, napríklad vo forme dodatočného odvolávania alebo rušenia výpovede alebo
inej formy ukončenia zmluvy so súčasným dodávateľom elektriny, prípadne tiež súvisiacich služieb.
Žalovaný nepoprel, že so žalobcom uzatvoril zmluvu o združenej dodávke elektriny zo dňa 22.9.2016,
no poprel, že by ním uzatvorená zmluva obsahovala ustanovenie čl. V. ods. 3.3. obchodných podmienok
o zmluvnej pokute, na základe ktorého si žalobca uplatnil právo na zmluvnú pokutu. Argumentoval
tým, že obchodné podmienky, ktoré žalobca priložil k žalobe, jednak neboli neoddeliteľnou prílohou
zmluvy, teda neboli so zmluvou pevne spojené v technickom zmysle slova a jednak, že žalobca k žalobe
pripojil obchodné podmienky, ktorých účinnosť začala až od roku 2018, takže je zjavné, že sa nemôže



jednať o tie obchodné podmienky, ktoré mali tvoriť prílohu zmluvy, ktorá bola uzatvorená v roku 2016.
Pokiaľ žalobca dodatočne predložil Všeobecné obchodné podmienky na dodávku elektrickej energie
koncovému odberateľovi, účinné od 1.3.2014, tak tam je zmluvná pokuta definovaná v celkom inom
ustanovení a odlišným spôsobom, ako uvádza v žalobe žalobca. Podľa čl. XIV. ods. 8) Všeobecných
obchodných podmienok na dodávku elektrickej energie koncovému odberateľovi, pokiaľ dôjde k zmene
alebo novelizácii všeobecných obchodných podmienok, tak dodávateľ je povinný odberateľa vopred
informovať o tejto zmene a v tomto prípade má odberateľ právo od zmluvy odstúpiť. „Žalovaný poprel,
že by ho žalobca kedykoľvek informoval o zmene všeobecných obchodných podmienok. Žalovaný
zastal názor, že zmluvná pokuta má obligatórne písomnú formu a pre jej dodržania by mali byť
oboma zmluvnými stranami podpísané samotné všeobecné obchodné podmienky.“ Pokiaľ Všeobecné
obchodné podmienky obsahujú ustanovenia, ktoré si vyžadujú písomnú formu právneho úkonu, tak
by mali minimálne tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy v technickom zmysle slova, teda mali by byť so
zmluvou pevne zviazané.

3. Okresný súd obranu žalovaného považoval za dôvodnú. Ako už bolo uvedené, medzi stranami nebolo
sporné, že uzatvorili dňa 22.9.2016 Zmluvu o združenej dodávke elektriny s prevzatím zodpovednosti za
odchýlku veľkoodber, na základe ktorej sa žalobca ako dodávateľ zaviazal žalovanému ako odberateľovi
dodávať združené služby dodávky elektriny a žalovaný sa zaviazal za tieto služby platiť dohodnutú
cenu. „Podľa čl. XV. bod 8. tejto zmluvy neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú jej prílohy: Príloha č.
1: Objednávka odberu elektriny na príslušné obdobie a príloha č. 2: Všeobecné obchodné podmienky
pre dodávku elektrickej energie koncovému odberateľovi. Žalobca však k žalobe ako listinný dôkaz
predložil „ Obchodné podmienky dodávky elektriny pri poskytovaní univerzálnej služby pre malé
podniky mimo cenovej regulácie a pre stredné a veľké podniky, účinné od 1.8.2018. Označenie
týchto obchodných podmienok, ktoré žalobca predložil v prílohe žaloby, je teda odlišné od označenia
obchodných podmienok, ktoré podľa zmluvy mali tvoriť jej prílohu č. 2 a to, že sa nejedná o obchodné
podmienky, ktoré mali tvoriť prílohu zmluvy, vyplýva aj z toho, že zmluva bola uzatvorená dňa 22.9.2016,
no obchodné podmienky, priložené k žalobe, nadobudli účinnosť až po uzatvorení zmluvy - dňa 1.8.2018.
Až na námietku žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu žalobca doručil Všeobecné obchodné
podmienky pre dodávku elektrickej energie koncovému odberateľovi, účinné od 1.3.2014, tie však
neobsahujú ustanovenie článku V. ods. 3.3. o zmluvnej pokute, na základe ktorého si žalobca voči
žalovanému uplatnil zmluvnú pokutu. Tieto všeobecné obchodné podmienky obsahujú ustanovenie o
zmluvnej pokute, ale v čl. IX ods. 5/, podľa ktorého v prípade porušenia zmluvných podmienok zo strany
odberateľa, odstúpenia od zmluvy odberateľom okrem bodov popísaných v čl. IX. ods. 3. tejto zmluvy,
prípadnú zmenu dodávateľa napriek riadne uzavretej zmluve, pri takomto ukončení, odstúpení od zmluvy
odberateľom má nárok dodávateľ vyfakturovať zmluvnú pokutu vo výške 80% predpokladanej spotreby
odberateľa, týmto ustanovením nezaniká nárok dodávateľa na náhradu škody.“ Okresný súd ustálil, že
toto ustanovenie teda ustanovuje právo žalobcu na zmluvnú pokutu iným spôsobom, ako si uplatnil v
žalobe.

4. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že pokiaľ si teda žalobca uplatnil voči
žalovanému zmluvnú pokutu na základe čl. V. bod 3.3. Všeobecných obchodných podmienok pre
dodávku elektrickej energie koncovému užívateľovi, a to vo výške 1.000 Eur za každé odberné miesto,
za porušenie povinnosti poskytovať potrebnú súčinnosť vedúcu k vykonaniu zmeny dodávateľa elektriny
a zdržať sa akýchkoľvek právnych a iných úkonov, ktorých následkom je zastavenie procesu zmeny
dodávateľa elektriny alebo nevykonanie zmeny dodávateľa elektriny, napr. vo forme dodatočného
odvolávania alebo rušenia výpovede alebo inej formy ukončenia zmluvy so súčasným dodávateľom
elektriny, prípadne tiež súvisiacich služieb, tak žalobca nepreukázal, že by so žalovaným dohodol takúto
zmluvnú pokutu, pretože Všeobecné obchodné podmienky pre dodávku elektrickej energie koncovému
užívateľovi, účinné v čase uzatvorenia zmluvy, žiadne takéto ustanovenie neobsahujú. Okresný súd na
základe výsledkov vykonaného dokazovania žalobu zamietol. O trovách konania okresný súd
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Energie2,
a.s., odštepný závod Energie2, a.s. - Predaj elektriny a plynu, o.z., so sídlom Lazaretská 3a, 811 08
Bratislava, IČO: 46 113 177, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa,
Vložka č. 5389/B (ďalej ako „žalobca“) uzatvorila s „Orava“ podielnické poľnohospodárske družstvo,
družstvo, so sídlom Družstevná 510, 027 43 Nižná, IČO: 36 382 175 (ďalej ako „žalovaný“) Zmluvu
o združenej dodávke elektriny s prevzatím zodpovednosti za odchýlku veľkoodber číslo 1120646 dňa



22.09.2016 (ďalej ako „Zmluva“). Zmluva nadobudla platnosť dňa 22.09.2016 a nadobudnutie účinnosti
zmluvy bolo zmarené konaním žalovaného, keď uzavrel dodatok o dodávke elektriny s jeho dovtedajším
dodávateľom a z toho dôvodu bol zmenový proces dodávateľa elektriny zamietnutý
prevádzkovateľom sústavy. Predmetom Zmluvy je dodávka elektriny
na nasledujúce odberné miesta EIC: 24ZSS9300097001F, 24ZSS9300100000P, 24ZSS9337614000T,
a to od 01.01.2018 do 31.12.2019. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy ako Príloha č. 2 sú aj Všeobecné
obchodné podmienky pre dodávku elektrickej energie koncovému odberateľovi (ďalej ako „VOP“). K časti
rozsudku o tom, že Všeobecné obchodné podmienky netvorili neoddeliteľnú súčasť Zmluvy, žalobca
uviedol, že žalovaný bol so znením obchodných podmienok riadne oboznámený a na znak súhlasu so
znením týchto VOP Zmluvu podpísal. VOP sú štandardne prikladané k návrhu Zmluvy a tento prípad
nebol výnimkou. Žalovaný mal tiež možnosť sa oboznámiť so všeobecnými obchodnými podmienkami
žalobcu na webovom sídle žalobcu, kde boli v čase uzatvorenia Zmluvy dostupné. Žalovaný sa slobodne
a bez nátlaku rozhodol Zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú VOP, uzavrieť. Žalovaný v konaní
nenamietal, že by podstúpil fyzický alebo psychický nátlak zo strany žalobcu k uzavretiu Zmluvy. Pokiaľ
žalovaný tvrdil, že neboli VOP neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy v technickom slova zmysle pri podpise
Zmluvy, mal túto námietku vzniesť v tomto čase, t.j. pri podpise Zmluvy. Taktiež je potrebné dodať, že
žalovaný mal dostatok času si premyslieť, či mu táto Zmluva s priloženými VOP vyhovuje alebo je pre
neho nevýhodná. Členovia štatutárneho orgánu podliehajú povinnosti konať s odbornou starostlivosťou.
Samotný podpis členov štatutárneho orgánu žalovaného sa nachádza na rovnakom liste a hneď pod
ustanovením Zmluvy o tom, že VOP tvoria ako Príloha č. 2 neoddeliteľnú súčasť Zmluvy. Je na ťarchu
žalovaného niesť následky vyplývajúce z podpisu Zmluvy a nemôže tieto následky prenášať na žalobcu.
Preto žalobca považoval za nesporne preukázané, že VOP boli v čase podpisu Zmluvy priložené k
Zmluve a túto skutočnosť žalovaný potvrdil svojim podpisom. „K časti Rozsudku o dohode o zmluvnej
pokute zastáva Žalobca nasledovný názor: Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sa má na mysli okrem
technickej prepojenosti aj vzájomná obsahová previazanosť prílohy s uzavretou zmluvou, t.j.- obsah
príloh je integrálnou súčasťou obsahu zmluvného vzťahu. Ust. § 17 ods. 1 písm. a bod) 10 zák. č.
251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
stanovuje pri uzatváraní zmlúv s odberateľom -spotrebiteľom možnosť zaradiť obchodné podmienky do
Zmluvy formou odkazu a nie je povinnosť fyzicky ich pripojiť k uzatváranej Zmluve. Vzhľadom nato, že v
predmetnom konaní nejde o spotrebiteľský spor, ale o obchodno-právny spor, Žalobca je toho názoru, že
ak zákonodarca nevyžaduje pri uzatváraní zmlúv so spotrebiteľmi fyzicky prikladať obchodné podmienky
k Zmluvám, ale dovoľuje použiť len odkaz na nich a údaj, kde sú zverejnené, tak pri obchodnoprávnych
vzťahoch, kde je ochrana poskytovaná zákonodarcom zmluvným stranám nižšia, o.i. z dôvodu, že
strany by mali konať s odbornou starostlivosťou, taktiež je postačujúce priložiť odkaz na obchodné
podmienky zverejnené na webovej stránke Žalobcu.“ Rovnako § 273 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník (ďalej aj len „Obchodný zákonník“) umožňuje časť obsahu zmluvy určiť aj odkazom
na všeobecné obchodné podmienky. Toto ustanovenie vyžaduje, aby boli tieto všeobecné obchodné
podmienky priložené k Zmluve a nevyžaduje, aby boli samostatne podpísané zmluvnými stranami,
pretože tvoria súčasť Zmluvy, na ktorej zmluvné strany prejavia vôľu Zmluvu v celosti uzavrieť svojimi
podpismi. Pôvodné ustanovenie o zmluvnej pokute vo VOP platných v čase uzatvorenia Zmluvy žalobca
považoval za platne uzavreté z dôvodu, že samotné VOP boli v čase podpisu Zmluvy jej súčasťou a
žalovaný mal dostatok času na rozhodnutie, či so Zmluvou v celom jej rozsahu (vrátane všetkých jej
príloh) súhlasí alebo nie. Preto žalovaný vyjadril súhlas s dohodou o zmluvnej pokute podpisom Zmluvy.
Po následnej zmene VOP, pri ktorej došlo aj k zmene spôsobu výpočtu zmluvnej pokuty, mal žalovaný
možnosť odstúpiť od Zmluvy do 15 dní pred nadobudnutím platnosti nového znenia VOP. Žalovaný tak
neurobil, a preto konkludentne súhlasil s novým znením VOP.

6. V odvolaní žalobca ďalej uviedol k časti napadnutého rozsudku o neuplatnení zmluvnej pokuty podľa
správneho ustanovenia a v správnej výške, že žalobca v konaní na prvostupňovom súde predložil ako
dôkaz „Obchodné podmienky dodávky elektriny pri poskytovaní univerzálnej služby pre malé podniky
mimo cenovej regulácie, stredné a veľké podniky“ s dátumom platnosti 01.07.2017 - 31.07.2018 a VOP,
t.j. obchodné podmienky žalobcu platné v čase uzavretia zmluvy so žalovaným, ako aj v čase porušenia
Zmluvy žalovaným. Prvostupňový súd sa s priloženým dôkazom - Obchodné podmienky dodávky
elektriny pri poskytovaní univerzálnej služby pre malé podniky mimo cenovej regulácie, stredné a veľké
podniky s dátumom platnosti 01.07.2017 - 31.07.2018, platnými v čase porušenia Zmluvy žalovaným
pri rozhodovaní vôbec nevysporiadal, keď tvrdil, že ustanovenie obchodných podmienok, podľa ktorých
si žalobca uplatnil svoj nárok, je nesprávne, a preto právny základ a výpočet nárokovanej zmluvnej
pokuty má byť iný. Žalobca oznámil zmenu obchodných podmienok žalovanému zverejnením nových



všeobecných obchodných podmienok na svojom webovom sídle. Takýto postup je v odvetví, v ktorom
žalobca pôsobí, bežne uplatňovaný, a to dokonca aj vo vzťahu k spotrebiteľom. Zákon ani ustanovenia
Zmluvy neukladajú povinnosť žalobcu informovať žalovaného o každej zmene obchodných podmienok
poštou. „Žalovaný mal v takom prípade podľa čl. XIV. ods. 8) VOP právo na odstúpenie od Zmluvy do 15
dní pred nadobudnutím účinnosti nových všeobecných obchodných podmienok. Žalovaný túto možnosť
nevyužil, a preto konkludentne súhlasil s aktualizáciou všeobecných obchodných podmienok Žalobcu.
V dokumente platnom v čase porušenia Zmluvy Žalovaným - Obchodné podmienky dodávky elektriny
pri poskytovaní univerzálnej služby pre malé podniky mimo cenovej regulácie, stredné a veľké podniky
s dátumom platnosti 01.07.2017-31.07.2018 - je použité ustanovenie o zmluvnej pokute (čl. V. odsek
3.3) správne. Z toho dôvodu zastáva Žalobca názor, že zmluvnú pokutu uplatnil a vypočítal správne.
Žalobca považuje za potrebné podotknúť tú skutočnosť, že ak by sme nebrali do úvahy uskutočnenú
a odsúhlasenú zmenu VOP, tak uplatnená zmluvná pokuta Žalobcom podľa všeobecných zmluvných
podmienok platných v čase porušenia Zmluvy, je rádovo nižšia ako dohodnutá zmluvná pokuta vo VOP
platných v čase uzavretia Zmluvy. Zmluvná pokuta podľa pôvodného ustanovenia je vo výške 80%
predpokladanej spotreby Žalovaného, t.j. prevyšujúca sumu 20 000 eur.“ Žalobca navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaného zaviaže k zaplateniu peňažného nároku v sume
3.000 Eur s príslušenstvom.

7. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny, vychádzajúci z riadne zisteného
skutkového stavu a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Žalobcom
uvádzané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), h), CSP nie sú dané. Žalovaný poukázal
na skutočnosť, a žalobca to žiadnym dôkazom nepreukázal, že prílohou Zmluvy o združenej dodávke
elektriny s prevzatím zodpovednosti za odchýlku veľkoodber č. 1120646 zo dňa 22.09.2016 boli aj
Všeobecné obchodné podmienky pre dodávku elektrickej energie koncovému užívateľovi. Ako vyplývalo
aj z pripojeného dôkazu samotným žalobcom, ktorý k žalobe pripojil Zmluvu zo dňa 22.9.2016, jej
neoddeliteľnú súčasť tvorí len príloha č. 1, ktorá je podpísaná stranami zmluvy a pevne spojená
so zmluvou. V čl. XV. Bod 8. je uvedené, „že neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú jej prílohy:
Príloha č. 1: Objednávka odberu elektriny na príslušné obdobie, Príloha č. 2: Všeobecné obchodné
podmienky pre dodávku elektrickej energie koncovému odberateľovi. Tieto Všeobecné obchodné
podmienky pre dodávku elektrickej energie koncovému odberateľovi (platné od 1.3.2014) neboli pevne
spojené so zmluvou a žalobca nepreukázal, že by žalovaný bol s týmito oboznámený. Podľa či. XIV.
ods. 8. cit.: Dodávateľ má právo VOPDE meniť a novelizovať. O zmene a / alebo novelizácii musí
Odberateľa vhodným spôsobom informovať najneskôr 1 mesiac predo dňom účinnosti nových VOPDE.“
Žalovaný citoval § 17 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
Ochrana odberateľa elektriny, odberateľa plynu a univerzálna služba. Žalobcom vyúčtovaná zmluvná
pokuta a uplatnená v tomto konaní bola vyúčtovaná a spôsobom a vo výške, ktorý VOPDE platné
v čase uzatvorenia Zmluvy neobsahovali. O zmene obchodných podmienok, podľa ktorých žalobca
postupoval pri vyúčtovaní Zmluvnej pokuty, žalobca žalovaného žiadnym spôsobom neinformoval, čo
bola jeho povinnosť vyplývajúca z ust. čl. XIV. ods. 8) VOPDE platných v čase uzatvorenia zmluvy,
a tým nedal možnosť žalovanému postupovať v zmysle VOPDE využiť možnosť práva odstúpenia od
Zmluvy. Nové Obchodné podmienky žalovaného nezaväzovali. Zmluva o združenej dodávke elektriny s
prevzatím zodpovednosti za odchýlku veľkoodber č. 1120646 zo dňa 22.09.2016 neobsahuje dokonca
ani žiadne odkazy na webovú stránku žalobcu. Nemožno „od odberateľa spravodlivo požadovať, aby
neustále prehľadával stránky dodávateľa elektrickej energie, „či náhodou nedošlo k zmene obchodných
podmienok a pod." Žalobca si evidentne nesplnil základnú povinnosť vyplývajúcu mu z VOPDE,
a zákona č. 215/2012 Z.z., žalovaného neinformoval o zmene VODPE, ktorými došlo k závažnej
zmene obchodných podmienok vo vzťahu k spôsobu určenia a výšky zmluvnej pokuty.“ Právna úprava
obsiahnutá v § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka vyžaduje pre platné dojednanie zmluvnej pokuty,
okrem písomnej formy, vymedzenie zmluvnej povinnosti, ktorá má byť takto zabezpečená a jednoznačnú
dohodu o výške zmluvnej pokuty, resp. spôsobu jej určenia. Je nesporné, že VOPDE platné v čase
uzatvorenia Zmluvy o dodávke elektriny kreovali spôsob a výpočet zmluvnej pokuty odlišne od zmluvnej
pokuty uvedenej v „Obchodných podmienkach dodávky elektriny pri poskytovaní univerzálnej služby pre
malé podniky mimo cenovej regulácie a pre stredné a veľké podniky“ (platné od 1.7.2017 do 31.7.2018),
podľa ktorých postupoval žalobca pri výpočte zmluvnej pokuty, a s ktorými žalovaný oboznámený nebol.
„Žalovaný ani nemal vedomosť o tom, či VOPDE platné od 1.3.2014 neboli žalobcom menené viackrát,
pretože žalobca pripojil k žalobe Obchodné podmienky platné od 1.7.2017, ale ako žalovaný zistil,
už platia Obchodné podmienky platné od 1.8.2018. Stratou platnosti VOPDE účinných od 1.3.2014 v



čase uzatvorenia Zmluvy a neoznámením žalobcu o zmene Obchodných podmienok, ktorými došlo
aj k zmene spôsobu určenia a výšky zmluvnej pokuty, žalovaný nebol viazaný novými obchodnými
podmienkami, a teda aj dojednanie o zmluvnej pokute stratilo platnosť.“ Boli pritom irelevantné tvrdenia
žalobcu, že zmluvná pokuta vypočítaná a uplatnená žalobcom podľa Obchodných podmienok dodávky
elektriny pri poskytovaní univerzálnej služby pre malé podniky mimo cenovej regulácie a pre stredné
a veľké podniky (platné od 1.7.2017 do 31.7.2018) je nižšia ako podľa pôvodných VOPDE. Žalobca
neuniesol dôkazné bremeno svojho žalovaného nároku, nepreukázal, že žalovaný bol informovaný
o zmene obchodných podmienok, a tým aj o zmene spôsobu určenia a výšky zmluvnej pokuty
podľa Obchodných podmienok platných od 1.7.2017. Podľa žalovaného zanikol žalovanému nárok na
vyúčtovanie zmluvnej pokuty, pretože zmluvnú pokutu je možné dojednať len písomnou formou. Stratou
platnosti VOPDE platných od 1.3.2014 a neprijatím nových Obchodných podmienok žalovaným stratili
dojednania o zmluvnej pokute platnosť. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

8. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že trvá na
skutočnostiach, ktoré uviedol v odvolaní. K tvrdeniu žalovaného o tom, že Všeobecné obchodné
podmienky pre dodávku elektrickej energie koncovému užívateľovi (ďalej ako „VOPDE“) neboli pripojené
k Zmluve, žalobca zopakoval argumentáciu uvedenú v odvolaní, „že členovia štatutárneho orgánu
Žalovaného, ako osoby oprávnené konať v mene Žalovaného vyjadrili svojim podpisom tú skutočnosť,
že VOPDE tvorili v čase uzavretia Zmluvy neoddeliteľnú súčasť Zmluvy a že sa s nimi Žalovaný
oboznámil a súhlasil s nimi. Dávame taktiež súdu do pozornosti, že vyhlásenie o tom, že VOPDE tvoria
neoddeliteľnú súčasť Zmluvy, sa nachádza na rovnakej strane Zmluvy a len o niekoľko centimetrov
vyššie ako samotné podpisy členov štatutárneho orgánu Žalovaného. To preukazuje tú skutočnosť, že
pokiaľ členovia štatutárneho orgánu Žalovaného svojim podpisom vyjadrili súhlas so Zmluvou v celosti a
neoboznámili sa s jej všetkými prílohami, tak konali v rozpore s odbornou starostlivosťou, ktorú im zákon
ukladá, a preto to nemôže ísť na ťarchu Žalobcu. Žalovaný tak svojim podpisom výslovne potvrdil, že
VOPDE tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy.“

9. Žalobca vo svojom vyjadrení k tvrdeniu žalovaného vo vyjadrení, že nedošlo k platnému uzavretiu
dohody o zmluvnej pokute uviedol, že ustanovenia o zmluvnej pokute boli súčasťou VOPDE v čase
uzavretia Zmluvy, čo spôsobilo, že zmluvná pokuta bola uzavretá platne. Ustanovenia VOPDE o zmene
a ich novelizovaní jasne určovali podmienky, za akých sa môžu VOPDE meniť. Podľa čl. XIV. ods. 8)
VOPDE bol Žalovaný povinný najneskôr 15 dní pred nadobudnutím nového znenia VOPDE písomne
vyjadriť svoj nesúhlas s nimi a zaslať v rovnakej lehote aj odstúpenie od Zmluvy z dôvodu zmeny VOPDE.
Štatutárny orgán žalovaného, ak by bol konal s odbornou starostlivosťou, bol povinný takéto odstúpenie
od Zmluvy odoslať vo vyššie uvedenej lehote, no neurobil tak, čo znamenalo, že konkludentne súhlasil
s novým znením ustanovení všeobecných obchodných podmienok, a tým aj súhlasil s novým výpočtom
zmluvnej pokuty. „Ustanovenia zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, na ktoré sa Žalovaný odvoláva vo svojom vyjadrení Žalovaného, nemožno použiť na právny
vzťah medzi Žalobcom a Žalovaným, pretože tie ustanovenia upravujú dodávku energií pre spotrebiteľov,
a Žalovaný sa nenachádza za žiadnych okolností v postavení spotrebiteľa. Žalobca na oznámenie
navrhovanej zmeny VOPDE použil postup, ktorý je bežne uplatňovaný v odvetví dodávok elektrickej
energie vo vzťahu k obchodným spoločnostiam, družstvám ako aj spotrebiteľom a to spôsob zverejnením
nových, navrhovaných všeobecných podmienok na svojom webovom sídle pred nadobudnutím ich
účinnosti. Na členov štatutárneho orgánu kladie zákon väčšie nároky ako na samotných spotrebiteľov,
a preto musia aj oni samotní aktívne vyhľadávať informácie potrebné pre ich správne rozhodovanie.
Zmluva ani VOPDE nevyžadovali od Žalovaného, aby „neustále prehľadával“ stránky Žalobcu. Stačilo,
ak by Žalovaný sledoval stránku raz za mesiac, príp. jedenkrát za pätnásť dní, čo nemožno považovať
za neprimeranú požiadavku a tak by ostal informovaný o všetkých navrhovaných zmenách
všeobecných obchodných podmienok.“ Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že
žalovaného zaviaže k zaplateniu peňažného nároku v sume 3.000 Eur s príslušenstvom.

10. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý považoval rozsudok
okresného súdu za správny, vychádzajúci z riadne zisteného skutkového stavu a jeho rozhodnutie
vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Žalovaný mal za to, že okresný súd správne
zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Žalobcove
tvrdenia vo vyjadrení zo dňa 27.5.2019 považoval za účelové. Po uzatvorení Zmluvy došlo k zmene
VOPDE. Žalobca vyúčtoval zmluvnú pokutu žalovanému v inej výške a podľa iných kritérií, než aké
poznali VOPDE v čase uzatvorenia Zmluvy. Dojednanie o zmluvnej pokute vyžaduje jednoznačnú



dohodu o výške zmluvnej pokuty, resp. spôsobe jej určenia. Zákon nepozná možnosť jednostrannej
zmeny spôsobu a výšky zmluvnej pokuty. Ak došlo žalobcom k zmene VOPDE, ktoré obsahovali
podmienky zmluvnej pokuty, stanovenie spôsobu jej určenia a žalobca o zmene VOPDE v súlade s
VOPDE žalovaného o nových podmienkach spôsobu určenia výšky zmluvnej pokuty preukázateľne
neinformoval, hoci mu to vyplývalo z jeho vlastného dokumentu VOPDE, ktoré sám vydáva, potom je
nesporné, že medzi účastníkmi zmluvného vzťahu zmenou VOPDE, o ktorej zmene žalobca žalovaného
preukázateľne neinformoval, zaniklo dojednanie o zmluvnej pokute. Žalobcom vyúčtovaná zmluvná
pokuta a uplatnená v tomto konaní bola vyúčtovaná spôsobom a vo výške, ktorý VOPDE platné v čase
uzatvorenia Zmluvy neobsahovali. O zmene obchodných podmienok, podľa ktorých žalobca postupoval
pri vyúčtovaní Zmluvnej pokuty, žalobca žalovaného žiadnym spôsobom neinformoval, čo bola jeho
povinnosť vyplývajúca z čl. XIV. ods. 8) VOPDE platných v čase uzatvorenia zmluvy, a tým nedal
možnosť žalovanému postupovať v zmysle VOPDE, využiť možnosť práva odstúpenia od Zmluvy. Nové
Obchodné podmienky potom žalovaného nezaväzovali a žalobca nemal právo postupovať pri vyúčtovaní
zmluvnej pokuty a jej výšky podľa obchodných podmienok, ktoré nadobudli účinnosť až následne po
uzatvorení Zmluvy, a ak žalovaného so zmenou obchodných podmienok preukázateľne neinformoval a
neumožnil mu prípadne vzhľadom na zmenu spôsobu stanovenia spôsobu zmluvnej pokuty od zmluvy
odstúpiť, potom žalovaného nové VOPDE nezaväzujú, čím absentuje dojednanie o zmluvnej pokute
a spôsobe jej určenia. „Podľa čl. XIV. ods. 8) VOPDE cit.: „Dodávateľ má právo VOPDE meniť a
novelizovať. O zmene a / alebo novelizácii musí Odberateľa vhodným spôsobom informovať a najneskôr
1 mesiac predo dňom účinnosti nových VOPDE. Ak Odberateľ neprejaví aspoň 15 dní pred dňom
účinnosti nových VOPDE písomne vôľu k odstúpeniu od Zmluvy, stávajú sa nové VOPDE záväzné
pre ďalší zmluvný vzťah odo dňa účinnosti zmien VOPDE“.“ Žalobca si nesplnil základnú povinnosť
vyplývajúcu mu z VOPDE, a zákona č. 215/2012 Z.z., žalovaného neinformoval o zmene VODPE,
ktorými došlo k závažnej zmene obchodných podmienok vo vzťahu k spôsobu určenia a výšky zmluvnej
pokuty a neumožnil mu napr. rozhodnúť sa o prípadnom odstúpení od Zmluvy. Žalobca v konaní žiadnym
spôsobom nepreukázal, že by žalovaného informoval o zmene VOPDE, hoci podľa VOPDE článku 8) je
to žalobcova povinnosť (musí), a v tomto smere je dôkazné bremeno na žalobcovi, ktorý toto v konaní
na súde I. inštancie neuniesol.

11. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa žalobca k momentu rozhodovania odvolacieho súdu
nevyjadril, doručenka rub č.l. 122 spisu.

12. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach § 379, § 380 ods. 1
CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania
§ 219 ods. 1, 3 CSP bol napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výrokoch vecne správne
rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov
3:0.

13. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/161/2019-127 zo dňa
07.04.2020 s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a na webovej stránke Krajského
súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským
súdom.

14. Na základe odvolania žalobcu bolo zrejmé, že základnými odvolacími dôvodmi boli námietky v zistení
skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci okresným súdom.

15. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

16. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.



18. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna
úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil v odvolaní a ktoré
mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom
konaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania
žalobcom. Okresný súd vykonal v intenciách návrhov sporových strán dostatočné dokazovanie, z neho
vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie
vecnej správnosti napadnutého meritórneho výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bola žaloba
zamietnutá a náhrada trov konania bola priznaná žalovanému a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v
písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom, krajský súd za aplikácie § 387 ods. 2 CSP odkazuje
na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP v spojení
s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné,
aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného
súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho
súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať
cez § 387 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 cez § 219 ods. 2 OSP) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom
rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia
nižšieho súdu.

20. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil v písomne podanom odvolaní
zo dňa 05.03.2019 (č.l. 86 spisu) a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci, podľa
výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní, odvolací súd dospel k záveru o neopodstatnenosti
podaného odvolania žalobcom.

21. Vo vzťahu k odvolaniu žalobcu odvolací súd uvádza, že zmyslom práva na súdnu ochranu je
umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak
osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa
účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia
vyplývajú (viď Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 sp.zn. II. ÚS 14/2001,
z 13. novembra 2002 sp.zn. II. ÚS 132/02, sp.zn. III. ÚS 171/2006 z 5. apríla 2007).

22. Po vykonaní odvolacieho prieskumu, vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu, krajský súd
konštatuje, že napadnutý rozsudok okresného súdu v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou
úpravou a je z neho zrejmé, že okresný súd poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporu,
a preto nebol priestor pre krajský súd na iný záver, ktorý bol samozrejme limitovaný rozsahom a
dôvodmi odvolania žalobcu, než aby napadnutý rozsudok okresného súdu v odvolacom konaní ako
vecne správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam žalobcu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
„Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04).
Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1
dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby
na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa
povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6
ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B;
Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998) (Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 345/2012-30 zo dňa 26.11.2012).



23. Žalobca v podanom odvolaní namietal závery okresného súdu, ktorý jeho nárok na uplatnenú
zmluvnú pokutu zamietol. V podanom odvolaní žalobca tvrdil, že žalovaný bol so znením obchodných
podmienok riadne oboznámený, na znak súhlasu túto zmluvu podpísal. V tejto súvislosti odvolací
súd konštatuje, že z obsahu spisového materiálu vyplýva Zmluva uzatvorená medzi žalobcom a
žalovaným. Zmluvou bolo riadne vykonané dokazovanie v prvoinštančnom konaní. V prvoinštančnom
konaní žalovaný zotrval na stanovisku, že nevznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu tak,
ako tvrdil žalobca v návrhu. V odvolaní poukázal žalobca na to, že žalovaný tvrdil, že Všeobecné
obchodné podmienky neboli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy v technickom slova zmysle, zdôraznil
žalobca, že túto námietku mal vzniesť pri podpise zmluvy a akcentoval, že členovia štatutárneho orgánu
podliehajú povinnosti konať s odbornou starostlivosťou. Upriamil pozornosť v odvolaní na skutočnosť, že
v Zmluve o združenej dodávke elektriny s prevzatím zodpovednosti za odchýlku veľkoodber č. 1120646
zo dňa 22.9.2016 (č.l. 9 spisu) žalovaný svojim podpisom potvrdil, že neoddeliteľnou súčasťou tejto
zmluvy a prílohy č. 2 sú Všeobecné obchodné podmienky pre dodávku elektrickej energie koncovému
odberateľovi. K podanej žalobe žalobca pripojil Obchodné podmienky dodávky elektriny pri poskytovaní
univerzálnej služby pre malé podniky mimo cenovej regulácie, pre stredné a veľké podniky, a to s
dátumom účinnosti k 01.08.2018. Zdôraznil, že podľa § 17 ods. 1 písm. a) bod 10 zákona č. 251/2012
Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonných ustanovení a predpisov sa stanovuje
pri uzatváraní zmlúv s odberateľom - spotrebiteľom, možnosť zaradiť obchodné podmienky do zmluvy
formou odkazu a nie povinnosť fyzicky ich pripojiť k uzatváranej zmluve a zároveň citoval § 273 ods.
1 Obchodného zákonníka. Vyčítal žalobca okresnému súdu v odvolaní, že sa vôbec prvostupňový
súd s priloženým dôkazom nevysporiadal, s dátumom platnosti od 01.07.2017 do 31.07.2018 a takisto
sa nevyporiadal ani s Čl. IV ods. 8. Všeobecných obchodných podmienok. Žalobca zastával názor,
že zmluvnú pokutu si uplatnil a vypočítal správne. V súvislosti s touto argumentáciou žalobcu sa
odvolací súd osobitne oboznámil s tvrdeniami žalobcu v žalobe, kde poukázal žalobca na uzatvorenú
Zmluvu o združenej dodávke elektriny s prevzatím zodpovednosti za odchýlku veľkoodber č. 1120646
na dobu určitú od 01.01.2018 do 31.12.2019. Poukázal žalobca v žalobe na to, že žalovaný porušil
zmluvu Článok V ods. 3.3 obchodných podmienok, a preto si voči nemu uplatnil žalobca zmluvnú
pokutu za každé odberné miesto. Okresný súd vyhodnocoval tak návrh žalobcu, ako i argumentáciu
žalovaného, pričom konštatoval, že podľa čl. 8 bod 8 tejto zmluvy neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy
sú jej prílohy: Príloha č. 1: Objednávka odberu na príslušné obdobie a Prílohy č. 2: Všeobecné
obchodné podmienky pre dodávku elektrickej energie koncovému odberateľovi. Žalobca však k žalobe
ako listinný dôkaz predložil Obchodné podmienky dodávky elektriny pri poskytovaní univerzálnej služby
pre malé podniky mimo cenovej regulácie a pre stredné a veľké podniky účinné od 01.08.2018.
Označenie týchto obchodných podmienok, ktoré žalobca predložil v prílohe žaloby, je teda odlišné
od označenia obchodných podmienok, ktoré podľa Zmluvy mali tvoriť jej prílohu č. 2, a teda nejedná
sa o obchodné podmienky, ktoré mali tvoriť prílohu Zmluvy k momentu jej uzavretia. Až na námietku
žalovaného v odpore žalobca doručil Všeobecné obchodné podmienky pre dodávku elektrickej energie
koncovému odberateľovi, účinné od 01.03.2014, ktoré však neobsahujú čl. V. ods. 3.3 o zmluvnej
pokute, na skutkovom základe ktorých si žalobca voči žalovanému uplatnil zmluvnú pokutu v žalobe.
Tieto Všeobecné obchodné podmienky obsahujú ustanovenia o zmluvnej pokute v čl. IX. ods. 5), podľa
ktorého ...„v prípade porušenia zmluvných podmienok zo strany Odberateľa, odstúpenia od zmluvy
Odberateľom okrem bodov popísaných v čl. IX. ods. 3 tejto zmluvy, prípadnú zmenu Dodávateľa napriek
riadne uzavretej zmluve, pri takomto ukončení, odstúpení od zmluvy Odberateľom má nárok Dodávateľ
fakturovať zmluvnú pokutu vo výške 80% predpokladanej spotreby Odberateľa“. Toto ustanovenie teda
zakotvuje právo žalobcu na zmluvnú pokutu iným spôsobom, ako si ju uplatnil žalobca v žalobe.
Pokiaľ si teda žalobca uplatnil žalobou voči žalovanému zmluvnú pokutu na základe čl. V. bod 3.3
všeobecných obchodných podmienok, pre dodávku elektrickej energie koncovému dodávateľovi, a to
vo výške 1.000 Eur za každé odberné miesto, za porušenie povinnosti poskytovať potrebnú súčinnosť
vedúcu k vykonaniu zmeny dodávateľa elektriny a zdržať sa akýchkoľvek právnych a iných úkonov,
ktorých následkom je zastavenie procesu zmeny dodávateľa elektriny, alebo nevykonanie zmeny
dodávateľa elektriny, napríklad vo forme dodatočného odvolávania alebo rušenia výpovede alebo inej
formy uskutočnenia zmluvy so súčasným dodávateľom elektriny, tak Všeobecné obchodné podmienky
pre dodávku elektrickej energie koncovému užívateľovi, účinné v čase uzatvorenia Zmluvy, žiadne takéto
ustanovenie neobsahujú podľa konštatovaní okresného súdu.

24. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu a vyššie uvedeným konštatovaniam odvolací súd
uvádza, že ak žalobca k žalobe doručil a dovolával sa Obchodných podmienok, dodávky elektriny
pri poskytovaní univerzálnej služby pre malé podniky mimo cenovej regulácie a pre stredné a veľké



podniky, s argumentáciou a poukazom na Čl. V. ods. 3.3 a tvrdil účinnosť uvedených obchodných
podmienok, pričom okresný súd konštatoval, že v čase uzatvorenia zmluvy uvedené všeobecné
obchodné podmienky neboli v platnosti, tak bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu preukázať, že
účinnosť všeobecných obchodných podmienok, ktorých sa dovolával, a to obzvlášť ak žalovaný bez
opravy v podanom odpore uviedol, že nemal vedomosť o všeobecných obchodných podmienkach,
ani nepoznal ich znenie, ani webovú stránku, na ktorej mali byť uverejnené. Z obsahu rozsudku
okresného súdu, z jeho bodu 5. vyplýva, že žalovaný namietal informáciu o zmene všeobecných
obchodných podmienok. V tejto súvislosti žalovaný namietal, že nemal informáciu o zmene všeobecných
obchodných podmienok. Okresný súd vyhodnotil obranu žalovaného ako dôvodnú, poukázal pritom na
obchodné podmienky, ktoré boli doručované zo strany žalobcu jednak k žalobe, ale i v priebehu konania,
pričom konštatoval, že ak si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu na základe Čl. V. bod 3.3 všeobecných
obchodných podmienok, tak žalobca nepreukázal, že by so žalovaným dohodol takúto zmluvnú
podmienku, pretože všeobecné obchodné podmienky, ktoré boli účinné v čase uzatvorenia zmluvy,
žiadne takéto ustanovenie neobsahujú. S týmto záverom okresného súdu sa odvolací súd stotožnil,
pre úplnosť však dodáva k svojmu záveru cez rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to
cez rozhodnutie sp. zn. 1Cdo 147/2011 zo dňa 25. apríla 2012, v zmysle ktorého „odvolací súd, ktorý
sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia
konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše rozviedol svoju vlastnú
argumentáciu“, že v priebehu konania sa žalovaný bránil tým, že nebol informovaný o všeobecných
obchodných podmienkach. V Zmluve uzatvorenej dňa 22.9.2016 v čl. XV. bod 8. je uvedené, že
Neoddeliteľnou súčasťou tejto Zmluvy sú jej prílohy: Príloha č. 2: Všeobecné obchodné podmienky pre
dodávku elektrickej energie koncovému odberateľovi, pričom podľa Čl. XIV ods. 8. (účinok momentu
uzavretia Zmluvy), pokiaľ dôjde k zmene o novelizácii všeobecných obchodných podmienok, tak je
dodávateľ povinný odberateľa vopred informovať o tejto zmene a v tomto prípade má odberateľ právo
od tejto zmluvy odstúpiť. Žalovaný však popieral, že ho žalobca akýmkoľvek spôsobom informoval o
všeobecných obchodných podmienkach (č.l. 79 spisu). V súvislosti s touto argumentáciou žalovaného,
po vykonaní odvolacieho prieskumu nie je možné konštatovať, že by z tvrdení samotného žalobcu v
konaní pred súdom prvej inštancie, ako i z obsahu spisového materiálu vyplývalo splnenie podmienok
vyplývajúcich zo všeobecných obchodných podmienok (tak, aby bolo možné toto splnenie podriadiť
odvolaciemu prieskumu), ktoré boli platné k 01.03.2014, a teda boli účinné k momentu uzatvorenia
Zmluvy o združenej dodávke elektriny s prevzatím zodpovednosti za odchýlku zo dňa 22.9.2016, pričom
z čl. XIV. ods. 8) (č.l. 62 rub spisu) všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že ...„Dodávateľ
má právo VOPDE meniť a novelizovať. O zmene a / alebo novelizácii musí Odberateľa vhodným
spôsobom informovať a najneskôr 1 mesiac predo dňom účinnosti nových VOPDE. Ak Odberateľ
neprejaví aspoň 15 dní pred dňom účinnosti nových VOPDE písomne vôľu k odstúpeniu od Zmluvy,
stávajú sa nové VOPDE záväzné pre ďalší zmluvný vzťah odo dňa účinnosti zmien VOPDE. Ak odstúpi
Odberateľ do uvedenej lehoty od Zmluvy, účinnosť Zmluvy sa končí posledným dňom pred účinnosťou
zmien VOPDE“. Keďže vzhľadom na námietky žalovaného a závery okresného súdu a citovaný čl. XIV.
ods. 8) všeobecných obchodných podmienok pre dodávku elektrickej energie koncovému odberateľovi
(VOPDE) účinných od 01.03.2014 z konania nevyplynulo a žalobca, napriek námietkam žalovaného v
konaní ani netvrdil, nekonkretizoval, že vhodným spôsobom informoval najneskôr jeden mesiac predo
dňom účinnosti nových VOPDE žalovaného, preto ak žalobca nepreukázal uvedenú skutočnosť, tak
potom nebol pre odvolací súd k momentu jeho rozhodovania vytvorený priestor ani z hľadiska tejto roviny
na odklon od záverov súdu prvého stupňa, ktorý v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že všeobecné
obchodné podmienky pre dodávku elektrickej energie koncovému užívateľovi, účinné v čase uzatvorenej
zmluvy, ustanovenie, o ktoré žalobca opieral svoj nárok v žalobe na zmluvnú pokutu, neobsahujú.

25. V nadväznosti na uvedené je potrebné uviesť, že pod dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto
dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je
umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa
hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky
hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o
tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na
tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne
dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (pozri uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Obo/52/2010 z 24. júna 2010). Bremeno tvrdenia a dôkazné
bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu v konaní. V priebehu sporu sa môže meniť,



teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na
strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a
predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena
medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov.
Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto
právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 6 Cdo 81/2010 z 31. mája 2010). Bolo teda na žalobcovi, aby skutočnosti uvádzané v žalobe
preukázal, a preto ak žalovaný v rámci svojej obrany proti žalobe tvrdil v konaní opak, bolo skutočne
dôkaznou povinnosťou žalobcu dôvodnosť uplatneného nároku preukázať. V tomto smere nešlo o
procesné pochybenie okresného súdu v procese dokazovania a jeho vyhodnocovania, ani o nesprávne
hodnotenie dôkazného bremena. Odvolateľ mal vytvorený dostatočný argumentačný a dôkazný priestor
pre svoje tvrdenia, pričom vzhľadom na okresným súdom ustálený skutkový a právny stav veci, po
vykonaní odvolacieho prieskumu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu
zodpovedá i rozumnému usporiadaniu vzťahov sporových strán.

26. Nie je však možné dôvodne vytýkať súdu prvej inštancie, že sa vo svojom rozhodnutí v
odôvodnení nevysporiadal s argumentáciou sporových strán podľa predstáv odvolateľa. V rámci celého
prvoinštančného konania mal žalobca vytvorený dostatočný priestor pre produkovanie tvrdení a dôkazov
v rovine uplatneného nároku i jeho preukázania. To, že v konečnom dôsledku súd prvej inštancie dospel k
záveru o neunesení dôkazného bremena na preukázanie obrany uplatnenej žalovanou stranou a žalobe
vyhovel, teda, že žalovaný v spore neuspel, nie je možné interpretovať ako porušenie jeho práva na
spravodlivý súdny proces.

27. Len pre úplnosť odvolací súd pripomína, že zmluvná pokuta musí byť medzi stranami platne
dojednaná, vyžaduje sa dohoda o zmluvnej pokute, nie je možné, aby si niektorá zo zmluvných strán
uplatnila nárok na zmluvnú pokutu na základe jednostranného právneho úkonu.

28. Krajský súd zdôrazňuje, že si je vedomý, že záväznosť konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky nevyplýva pre všeobecné súdy priamo zo zákonnej úpravy. Je však potrebné
akcentovať, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne
relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93,
PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné
v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie
práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických
osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia
činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie,
pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m.
PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v
ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by
ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu
protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného
účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III.
ÚS 300/06) (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. IV. ÚS 499/2011-25).

29. Niet pochýb, že len skutočnosť, že odôvodnenie rozhodnutia súdu nie je podľa predstáv strán sporu,
sama o sebe nezakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Niet pochýb ani o tom, že len
subjektívny názor strán sporu o nedostatočnom odôvodnení súdneho rozhodnutia nezakladá nesprávny
procesný postup súdu, ktorým by bolo znemožnené strane uskutočňovať jej patriace procesné práva,
avšak to až do toho momentu, kým namietaný postup súdu nedosiahne takú intenzitu, že dôjde k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

30. Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne
správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...
„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez
jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň
procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých)
dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy
účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne



zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania
a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný“. Odvolací
súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného
hodnotenia dôkazov.

31. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným
súdom. K námietke odvolateľa o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym
posudzovaním veci súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné
práva účastníka. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod
normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké
vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom,
že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne
interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne
aplikoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 M Cdo 4/2009). Takú
vadu napadnutého rozhodnutia v posudzovanej veci odvolací súd nezistil a konštatuje, že rozhodnutie
okresného súdu sa opiera o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom
konaní a vychádza zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a
správne zistený skutkový stav veci.

32. V konečnom dôsledku teda z dôkaznej situácie v prvoinštančnom konaní, vo väzbe na závery tak
okresného súdu, ako aj na vyššie uvedené závery krajského súdu, nebolo možné v odvolacom konaní
rozhodnúť inak, ako rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdiť ako vecne správne
rozhodnutie, a tým potvrdiť ako vecne správny i závislý výrok rozsudku o náhrade trov konania (§ 387
ods. 1, 2 CSP).

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou sporu v odvolacom konaní bol žalovaný, ktorému
bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi s tým, že podľa § 262 ods.
2 CSP o výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,



b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.