AGROnatural, s.r.o.


Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 36Ek/677/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120283276
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6120283276.2

Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: HRIADEĽ, spol. s r.o., IČO: 31 444
334, so sídlom Cabajská 28A, Nitra, zastúpeného: JUDr. László Lengyel, advokát so sídlom AK Športová
45, Dunajská Streda, proti povinnému 1): DREVOSTAV1, s. r. o., IČO: 46 479 287, so sídlom Pekárenská
2221, Jesenské a povinnému 2): AGROnatural, s.r.o., IČO: 46 279 326, so sídlom Pekárenská 2221,
Jesenské, o vymoženie 50 632,21 eura s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/677/2020 zo dňa 30. 06. 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/677/2020 zo
dňa 30. 06. 2020 z a m i e t a .

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/677/2020 zo dňa 30. 06. 2020.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 20.04.2020 domáha
od povinného 1) a povinného 2) vymoženia sumy 50632,21 eura s príslušenstvom a to na
základe exekučných titulov - zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica
č.k. 16Zm/49/2013-24 zo dňa 13.08.2013 a zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu
Banská Bystrica č.k. 64Zm/29/2014-34 zo dňa 05.12.2014. Súd zistil, že zmenkovým platobným
rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 16Zm/49/2013-24 zo dňa 13.08.2013, právoplatným a
vykonateľným dňa 06.09.2013 čo do zmenkovej sumy, úroku z omeškania a odmeny a dňa 18.09.2013
čo do trov konania, bol odporca Zoltán Czene - DREVOSTAV, IČO: 33 725 055, s miestom podnikania
Pekárenská 2221, Jesenské, zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi HRIADEĽ, spol. s r.o., IČO: 31 444 334,
so sídlom Cabajská 28A, Nitra (oprávnenému), zmenkovú sumu 50.464,- Eur s 6% ročným úrokom zo
sumy 50.464,- Eur od 01.06.2013 do zaplatenia, odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej
sumy vo výške 168,21 Eur a trovy konania vo výške 3.037,50 Eur spočívajúce v zaplatenom súdnom
poplatku a vo výške 1.281,46 Eur spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v lehote 3 dní odo
dňa doručenia rozhodnutia. Súd zistil, že zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Banská
Bystrica č.k. 64Zm/29/2014-34 zo dňa 05.12.2014, právoplatným a vykonateľným dňa 21.01.2015 čo
do zmenkovej sumy, úroku z omeškania a odmeny a dňa 03.02.2015 čo do trov konania, bol odporca
Zoltán Czene - DREVOSTAV, IČO: 33 725 055, s miestom podnikania Pekárenská 36Ek/677/2020
2221, Jesenské, zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi HRIADEĽ, spol. s r.o., IČO: 31 444 334, so sídlom
Cabajská 28A, Nitra (oprávnenému), zmenkovú sumu 18.490,24 Eur s 6% ročným úrokom zo sumy
18.490,24 Eur od 01.11.2014 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške jednej tretiny percenta
zmenkovej sumy vo výške 61,63 Eur a náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 1.113,- Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 867,70 Eur v lehote 3 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia. Rozsudkom Okresného súdu Rimavská sobota č.k. 10C/99/2014-759 zo dňa
13.02.2018, právoplatným dňa 15.11.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k. 43Cob/74/2018-817 zo dňa 27.09.2018, súd určil, že darovacia zmluva zo dňa 10.01.2012 a kúpne



zmluvy zo dňa 13.01.2012 a dňa 01.02.2012 uzavreté medzi Zoltánom Czenem, nar. 04.12.1964, trvale
bytom Pavla Dobšinského 28, Rimavská Sobota, a žalovaným v rade 1/ DREVOSTAV1, s. r. o., IČO:
46 479 287, so sídlom Pekárenská 2221, Jesenské (povinným v rade 1/), a kúpna zmluva zo dňa
16.08.2012 uzavretá medzi žalovaným v rade 1/ DREVOSTAV1, s. r. o., IČO: 46 479 287, so sídlom
Pekárenská 2221, Jesenské (povinným v rade 1/) a žalovaným v rade 2/ AGROnatural, s.r.o., IČO: 46
279 326, so sídlom Pekárenská 2221, Jesenské (povinným v rade 2/), ktorými sa prevádzali rozsudkami
špecifikované nehnuteľnosti, sú voči žalobcovi HRIADEĽ, spol. s r.o., IČO: 31 444 334, so sídlom
Cabajská 28A, Nitra (oprávnenému) právne neúčinné.
2. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, vydaným vyšším súdnym úradníkom, sp. zn.
36Ek/677/2020 zo dňa 30. 06. 2020 súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods.
3 písm. c) Exekučného poriadku zamietol z dôvodu, že na povinných neprešla povinnosť uložená
exekučným titulom, keď dospel k záveru, že rozhodnutie o odporovateľnosti nie je rozhodnutím, ktorým
na povinných prešla povinnosť uložená exekučnými titulmi.
3. Proti uzneseniu podal oprávnený včas sťažnosť, ktorú odôvodnil predovšetkým tým, cit.: „Tento
názor súdu prvej inštancie je nesprávny a návrh oprávneného na vykonanie exekúcie je správny a
opodstatnený. Okresný súd Banská Bystrica zo dňa 16.08.2018 spis. zn. 71Ek/441/2018 [ASPI ID:
JUD3217135SK] vyslovil: „Návrh na vykonanie exekúcie je nutné adresovať vo vzťahu k tej osobe, na
ktorú ušlý majetok prešiel alebo ktorá mala z daného úkonu prospech, a teda práve preto sú oprávnení na
poklade rozhodnutia súdu, ktorým sa rozhodlo vo vzťahu k priamemu dlžníkovi o odporovateľnosti, resp.
o právnej neúčinnosti dotknutého právneho úkonu, oprávnení sa domáhať výkonu exekúcie postihnutím
toho, čo odporovaným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie proti dlžníkovi samotnému,
ale voči osobe, v ktorej prospech bol právny úkon urobený.“. Tento právny záver má plnú oporu vo
viacerých rozhodnutiach slovenských súdov. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe slovenských súdov
(pozri napr.: uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.10.2016, spis. zn. II. ÚS
751/2016 - 18 [ASPI ID: JUD1867654SK], uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
28.11.2018, spis. zn. II. ÚS 546/2018 - 21 [ASPI ID: JUD3079840SK], nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 20.06.2018, spis. zn. III. ÚS 141/2018 - 58 [ASPI ID: JUD2883512SK]], uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 03.2019, spis. zn. I. ÚS 75/2019 - 16 [ASPI ID:
JUD3166420SK], uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.07.2009, spis. zn. 3 Cdo
61/2008 [ASPI ID: JUD41287SK], uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. 4.2015,
spis. zn. 2CoE/133/2015 [ASPI ID: JUD2489001SK], rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa
14.02.2013, spis. zn. 3Co/145/2012 [ASPI ID: JUD1056589SK], rozsudok Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 26.10.2011, spis. zn. 11Co/319/2010 [ASPI ID: JUD136762SK], uznesenie Krajského súdu v
Trnave zo dňa 13.06.2018, spis. zn. 9Co/157/2018 [ASPI ID: JUD2849587SK], rozsudok Krajského súdu
v Žiline zo dňa 25.04.2018, spis. zn. 8Co/317/2017 [ASPI ID: JUD2872093SK], uznesenie Krajského
súdu v Žiline zo dňa 19.04.2018, sp. zn. 14Cob/63/2018 [ASPI ID: JUD2905371SK], rozsudok Krajského
súdu v Nitre zo dňa 26.10.2017, spis. zn. 8Co/47/2016 [ASPI ID: JUD2678828SK], uznesenie Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 30.12.2013, spis. zn. 3CoE/249/2013 [ASPI ID: JUD941302SK] a rozsudok
Krajského súdu v Trnave zo dňa 10.10.2017, spis. zn. 26Co/179/2016 [ASPI ID: JUD2622024SK]:
Zmyslom odporovacej žaloby z pohľadu žalujúceho veriteľa je dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým
by bolo určené, že je voči nemu neúčinný dlžníkov právny úkon, ktorý skracuje uspokojenie jeho
vymáhateľnej pohľadávky. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej žalobe vyhovené, predstavuje
podklad k tomu, že sa veriteľ môže na základe titulu spôsobilého k výkonu rozhodnutia (exekučného
titulu) vydaného proti dlžníkovi domáhať nariadenia exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným
(právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie voči dlžníkovi, ale voči osobe,
s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený.“
4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5. Podľa § 250 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
6. Po preskúmaní sťažnosti oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka dospel súd k
záveru, že bola podaná včas, ale je v celom rozsahu nedôvodná. Sudca po preskúmaní napadnutého
uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že skutkový stav veci bol zistený správne, z
takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny záver, ktorý bol náležitým spôsobom
odôvodnený. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom



uznesení a podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nemusí rozhodnutie obsahovať odôvodnenie, na
zdôraznenie správnosti uvádza dôvody, ktoré viedli k zamietnutiu sťažnosti oprávneného.
7. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému 1) a povinnému 2)
vymoženia peňažnej pohľadávky vo výške 50632,21 eura (po oprave) s príslušenstvom, ktorá mu bola
priznaná exekučnými titulmi, zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
16Zm/49/2013-24 zo dňa 13.08.2013 a zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Banská
Bystrica č.k. 64Zm/29/2014-34 zo dňa 05.12.2014. Osobou zaviazanou na úhradu pohľadávky v
uvedenej výške a teda dlžníkom uvedeným v exekučnom titule nie je povinný 1) ani povinný 2), ale
osoba: Zoltán Czene - DREVOSTAV so sídlom Pekárenská 2221, 980 02 Jesenské, IČO: 33 725 055.
Rozsudkom Okresného súdu Lučenec, č.k. 10C/99/2014-759 zo dňa 13.02.2018 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43Cob/74/2018 - 817 zo dňa 27. 09. 2018 bolo určené, že vo
výrokovej časti rozhodnutia uvedené právne úkony sú voči žalobcovi (oprávnenému - HRIADEĽ, spol.
s r.o., IČO: 31 444 334) právne neúčinné.
8. Sporným je právne posúdenie veci, či v dôsledku vyhlásenej neúčinnosti právnych úkonov možno
viesť exekúciu priamo voči osobe, ktorá nadobudla úspešne odporovaným úkonom majetok dlžníka, a ak
áno, tak v akom rozsahu, resp. akým spôsobom. Inak povedané, či po úspešnom odporovaní právneho
úkonu dlžníka dochádza k zmene v osobe povinnej z exekučného titulu. V tejto časti sa sudca nestotožnil
s právnym posúdením veci oprávneným v sťažnosti. Súd sa nestotožňuje so závermi uvedenými v
citovaných rozhodnutiach, ktoré spravidla interpretujú naplnenie dvoch samostatných hypotéz § 42b
ods. 4 Občianskeho zákonníka súčasne a z toho odvodzujú jednu dispozíciu. V prípade naplnenia prvej
hypotézy ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka sa v prípade právneho úkonu dlžníka,
ktorému veriteľ s úspechom odporoval, tento právny úkon považuje voči nemu právne neúčinný a teda
následok je (dispozícia právnej normy) možnosť veriteľa požadovať uspokojenie svojej pohľadávky
z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Uvedené bez pochybností
vyplýva priamo z ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktoré obsahuje formuláciu, cit.:
„...veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom
ušlo z dlžníkovho majetku...“. Predmetné ustanovenie pri naplnení prvej hypotézy umožňuje veriteľovi
uspokojiť svoju pohľadávku z toho, čo ušlo z dlžníkovho majetku a nie voči tomu, kto tento ušlý majetok
dlžníka nadobudol (smeruje voči majetku). Ak nie je možné veriteľom požadovať uspokojenie svojej
pohľadávky z toho, čo odporovateľným úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, naplní sa druhá hypotéza
ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka a veriteľ dlžníka nadobúda (dispozícia právnej normy)
možnosť domáhať sa náhrady voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Uvedené bez pochybností
vyplýva priamo z ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktoré obsahuje formuláciu, cit.:
„...ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.“. Uvedené
ustanovenie pri naplnení druhej jeho hypotézy umožňuje veriteľovi domáhať sa uspokojenia svojej
pohľadávky vo forme náhrady voči tomu, kto mal z odporovateľného úkonu prospech (smeruje voči
osobe). Kým naplnenie prvej hypotézy umožňuje veriteľovi domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky
z majetku, ktorý ušiel dlžníkovi úspešne odporovaným právnym úkonom, naplnenie druhej hypotézy
umožňuje veriteľovi domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky voči osobe, ktorá mala prospech z
odporovateľného právneho úkonu dlžníka.
9. Oprávnený ako veriteľ úspešne odporoval právnym úkonom, ktorými ich dlžník previedol vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam (vo výrokovej časti rozhodnutia, ktorým bolo odporovacej žalobe vyhovené)
na povinného 1) a povinného 2). Oprávnený tak má podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka právo,
uspokojiť svoju pohľadávku voči dlžníkovi aj predajom nehnuteľností, ktorej ako vlastníci evidovaný v
katastri nehnuteľností je povinný 1) resp. povinný 2). Je tomu tak preto, že na právny úkon, ktorými
povinný 1) a povinný 2) nehnuteľnosti nadobudli sa po veriteľom úspešne odporovanom právnom úkone,
z pohľadu veriteľa hľadí, akoby k nemu nedošlo. Z pohľadu veriteľa je tak vlastníkom nehnuteľností
naďalej jeho dlžník (Zoltán Czene - DREVOSTAV) a nie povinný 1) či povinný 2). Uvedené ale nemá za
následok, že exekúciu je možné viesť priamo proti tomu, kto úspešne odporovaným právnym úkonom
majetok dlžníka nadobudol. Ten kto majetok dlžníka takýmto úkonom nadobudol sa jeho nadobudnutím
nestáva dlžníkom veriteľa (nevstupuje do povinností dlžníka), keď z pohľadu veriteľa ani vlastníkom
takto nadobudnutého majetku nie je. Podstata odporovateľnosti spočíva v možnosti veriteľa v exekúcii
vedenej proti svojmu dlžníkovi postihnúť aj ten majetok, ktorý dlžníkovi zo sféry dispozície ušiel úkonom,
ktorý veriteľ úspešne odporoval. V exekúcii vedenej oprávneným proti dlžníkovi sa môže domáhať
výkonu exekúcie predajom nehnuteľnosti, ktorých vlastníkom sú podľa katastra nehnuteľností povinný
1) resp. povinný 2). Z pohľadu oprávneného je totiž vlastníkom nehnuteľnosti naďalej ich dlžník.
Výrok rozhodnutia o odporovacej žalobe predloženého oprávneným k návrhu na vykonanie exekúcie



nespôsobuje zmenu v osobe dlžníka a nemá za následok prechod (ani prevod) povinnosti z dlžníčka
oprávneného na osobu povinného 1) resp. povinného 2).
10. K poukazu oprávneného na rôzne rozhodnutia súdov súd predovšetkým uvádza že rozhodnutia
súdov, nie sú uznané za formálne pramene práva, nakoľko v súdnom spore ide vždy o individuálne
posúdenie skutkového stavu, ktorý súd právne posudzuje. Aj s prihliadnutím na čl. 2 ods. 3 CSP
je potrebné uviesť, že dôležité je predovšetkým dôkladné a presvedčivé odôvodnenie odklonu od
ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít a nie povýšenie rozhodnutí súdov na formálny
prameň práva. Väčšina rozhodnutí, na ktoré poukazuje oprávnený v sťažnosti, vychádza z odôvodnenia
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/5/2008 zo dňa 30. 06. 2008 (aj
keď naň priamo oprávnený nepoukazuje), ktoré boli prekonané neskorším rozhodnutím Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/15/2010 zo dňa 13. 10. 2011, v ktorom senát s tým istým
predsedom senátu v skutkovo obdobnej veci uviedol, cit.: „Rozhodnutie, ktorým súd odporovacej žalobe
vyhovel, nerieši, a to ani v procesnej rovine, postavenie účastníkov exekučného konania; určuje len
neúčinnosť právneho úkonu s tými dôsledkami, že veriteľ (oprávnený) môže požadovať uspokojenie
svojej vymáhateľnej pohľadávky z toho, čo daným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho (povinného)
majetku (viď § 42b ods. 4, časť vety pred bodkočiarkou Občianskeho zákonníka). Z uvedeného
zákonného ustanovenia možno jednoznačne vyvodiť, že neúčinnosť právneho úkonu smeruje vo vzťahu
k majetku a nie voči osobe. Preto pasívne legitimovaným v exekučnom konaní je povinný a nie
osoba, ktorá na základe právneho úkonu, ktorý bol rozhodnutím súdu v zmysle § 42b Občianskeho
zákonníka vyhlásený za neúčinný, nadobudla od dlžníka exekúciou postihnutý majetok. Rozhodnutím o
odporovacej žalobe nedochádza k zmene subjektu povinného. Zmena osoby povinného by prichádzala
do úvahy len vtedy, ak by malo dôjsť k uspokojeniu vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v prípade
uvedenom v § 42b ods. 4, časť vety za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka („ak to nie je možné,
má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech“). Takýto postup môže nastať napr.
za situácie, keď bola vec predmetom ďalšieho predaja a už nie je vo vlastníctve osoby, na ktorú bola
povinným prevedená. Časť vety za bodkočiarkou § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka totiž už smeruje
voči osobe a nie voči majetku, ako je tomu v časti vety pred bodkočiarkou uvedeného ustanovenia. To
znamená, že zmena osoby povinného je nutná len vtedy, ak vymáhateľná pohľadávka oprávneného má
byť uspokojená z iného majetku ako z toho, ktorý získal odporovateľným právnym úkonom; ako povinný
má už vystupovať ten, kto podľa výroku rozsudku v konaní o odporovateľnosti právneho úkonu získal
nejaký prospech.“. Odôvodnenie uvedeného rozhodnutia považuje súd za dostatočne argumentačne
spôsobilé vyvrátiť predchádzajúce rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (3MCdo/5/2008
zo dňa 30. 06. 2008) a ostatné rozhodnutia, na ktoré poukazuje oprávnený v sťažnosti, keď dôsledne
rozlišuje dve hypotézy § 42b Občianskeho zákonníka a dostatočne zreteľne uvádza, že časť vety za
bodkočiarkou ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka smeruje už voči osobe a nie voči
majetku, ako je tomu v časti vety pred bodkočiarkou uvedeného ustanovenia.
11. Súd sa nestotožnil s názorom oprávneného, že uvedenými rozhodnutiami je viazaný aj exekučný
súd a to z dôvodu, že v skutkovo obdobnej veci prijal najvyšší súd neskôr iné rozhodnutie a teda nie je
možné stanoviť ustálenú súdnu prax najvyšších súdnych autorít. Tiež v prípade analogického použitia
výkladového pravidla lex posterior derogat legi apriori by malo neskoršie rozhodnutie najvyššieho
súdu rušiť jeho skoršie rozhodnutie. Dôvody (odklonu), pre ktoré sa súd nestotožňuje so závermi
v oprávneného a s odôvodneniami rozhodnutí, na ktoré poukazuje, sa súd vyjadril predovšetkým v
odsekoch 8. a 9. odôvodnenia tohto uznesenia.
12. K rozhodnutiu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp zn. II. ÚS 751/2016 zo dňa 25. 10. 2016
súd uvádza, že ide o uznesenie z predbežného prerokovania veci a nie o meritórne rozhodnutie vo
veci, v ktorom ústavný súd dospel k záveru, že závery okresného súdu a najvyššieho súdu k otázke
pasívnej legitimácie sťažovateľky ako povinnej v exekučnom konaní na základe návrhu odporujúcej
veriteľky na vykonanie exekúcie sú ústavne udržateľné a korektné, nie sú arbitrárne. Odôvodnenie
uznesenia a ústavnou sťažnosťou napadnuté rozhodnutia poukazujú na rozhodnutia Najvyššieho súdu
Českej republiky, ktoré pre odlišnosť právnej úpravy nepovažuje súd za náležité (právna úprava
výkonu rozhodnutia v Českej republike je odlišná, už len pre dvojkoľajnosť vymáhania pohľadávok tak
súdom, ako aj súdnym exekútorom, v Českej republike sa napríklad pri súdnom nariaďovaní exekúcie
postihuje konkrétny majetok povinnej osoby, na rozdiel od právnej úpravy v Slovenskej republike,
ktorá povereného súdneho exekútora, so zákonom stanovenými výnimkami, nelimituje v spôsoboch
vykonávania exekúcie) a na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/5/2008
zo dňa 30. 06. 2008, ktoré považuje súd za prekonané rozhodnutím 3MCdo/15/2010 zo dňa 13. 10.
2011. Taktiež z odôvodnenia vyplýva, že išlo o odlišnú skutkovú situáciu, keď dlžník veriteľa zomrel,



osoba, ktorá majetok od dlžníka nadobudla tento ďalej previedla, teda už nedisponovala majetkom, ktorý
dlžníkovi ušiel a vymáhaná suma od povinnej osoby je nižšia ako uvedená v exekučnom titule.
13. Súd tiež uvádza, že záver o tom, že výrokom rozhodnutia, ktorým súd odporovacej žalobe vyhovel,
dochádza zároveň v zmene v osobe dlžníka (povinného v exekúcii) považuje za dlhodobo neudržateľný
aj z dôvodu, že v prípadoch, ak by hodnota majetku, ktorá z dlžníkovho majetku odporovateľným
úkonom ušla bola nižšia ako hodnota veriteľovej pohľadávky, veriteľ by bol vo výrazne lepšom postavení
a tretia osoba vo výrazne horšom postavení a došlo by zásadnému porušeniu zásady equity v
občianskoprávnych vzťahoch, ktorú ustanovenie § 42b ods, 4 Občianskeho zákonníka nepredvída.
Naopak, ustanovenie predvída možnosť uspokojenia iba z majetku, ktorý dlžníkovi odporovateľným
úkonom ušiel, alebo voči osobe, ktorá mala z odporovateľného úkonu prospech, ale náhrada voči
tejto osobe je limitovaná len do výšky takto získaného prospechu. Pripustením zmeny v osobe dlžníka
by došlo k porušeniu tejto zásady, keď by zmena v osobe dlžníka neumožňovala postihovať výlučne
iba majetok, ktorý dlžníkovi ušiel, ani postihovať majetok tretej osoby, ktorá mala z odporovateľného
úkonu prospech iba do výšky náhrady za takýto majetok. Uvedenú skutočnosť reflektuje aj odôvodnenie
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp zn. II. ÚS 751/2016 v časti 13. s označením „K
otázke výšky vymáhaného nároku odporujúcou veriteľkou“.
14. Záverom, k rozhodovacej praxi na ktorú poukazuje oprávnený súd uvádza, že aj podľa odôvodnenia
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, č.k. II. ÚS 153/2020-16 zo dňa 15. 04. 2020, ktorým
bola odmietnutá ústavná sťažnosť ako zjavne neopodstatnená, a v ktorom posudzoval analogické závery
exekučného súdu, uviedol cit.: „Zachovávajúc povinnosť vlastnej zdržanlivosti, ústavný súd uvádza, že
princíp vecných účinkov úspešného odporovania právnemu úkonu je všeobecne prijímaný v právnej
teórii, právnej praxi, ako aj v rozhodovacej činnosti súdov. Sťažovateľmi prezentované rozhodnutie
najvyššieho súdu, naopak, tvorilo ojedinelý odklon od tohto chápania účinkov úspešného odporovania
právnemu úkonu.“.
15. Pre úplnosť súd vo všeobecnosti s istou dávkou abstrakcie uvádza, že jednotlivé majetkové podstaty
vlastníkov, pri výlučne horizontálnom pohľade na ne, sa podobajú na malé vlastnícke územia a sú
navzájom oddelené. To oddelenie jednotlivých majetkových podstát je vnímané vnímame ako vlastnícke
právo a pôsobí erga omnes. Úspešné odporovanie právnemu úkonu dlžníka spôsobuje narušenie
tohto zjednodušeného modelu v tom ohľade, že pohľad „omnes“ na majetkovú dlžníka je užší ako
odporujúceho veriteľa. Pre takéhoto veriteľa je vlastnícke územie povinného zložené z „toho čo vidia
aj omnes“, rozšírené o to, čo síce „omnes“ vidia ako vlastníctvo inej osoby, ale z pohľadu úspešne
odporujúceho veriteľa je stále „vlastníckym územím“ povinného. Úspešná odporovateľnosť povinného
(dlžníka) nemení, je iba iným vyjadrením povinnosti osoby, voči ktorej sa úspešne odporovalo, strpieť
uspokojenie pohľadávky oprávneného (veriteľa) aj z majetku, ktorý je z pohľadu „omnes“ jej vlastníctvom,
avšak z pohľadu vymáhajúceho veriteľa stále vlastníctvom dlžníka. Právna istota osoby, voči ktorej
sa úspešne odporovalo spočíva v tom, že exekúcia môže byť vedená výlučne na majetkové hodnoty,
ktorý boli predmetom odporovateľného právneho úkonu a ako také ich vyjadruje rozhodnutie súdu v
základnom konaní (na tomto mieste niet priestoru riešiť totožnosť majetkových hodnôt v špecifických
prípadoch náhrad ako napr. v prípade poistného plnenia). Ak v čase výkonu exekúcie takéto majetkové
hodnoty osoba, voči ktorej sa úspešne odporovalo nemá (nevlastní), vymáhajúci veriteľ nemá možnosť
dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky tým, že počas exekučného konania si (resp. exekútor)
vyberie snáď iné majetkové hodnoty. Ustanovenie §42b ods. 4 Občianskeho zákonníka (časť vety za
bodkočiarkou) síce potenciálne vymáhajúcemu veriteľovi priznáva „právo na náhradu“. Toto právo však
musí presadiť v základnom konaní (pri uplatnení odporovateľnosti nie je predsa vylúčené uplatňovať
nárok in eventu t.j. tzv. eventuálnym petitom). Exekučné konanie nie je procesne vybavené na riešenie
otázok súvisiacich s ustaľovaním výšky takejto náhrady. Aj keď slovné spojenie „právo na náhradu“ na
prvý pohľad zvádza k tomu, že by snáď zaväzovacím dôvodom pre existenciu takéhoto nároku bola
škoda (slovo „náhrada“ sa typicky používa v slovnom spojení „náhrada škody“), skutočným zaväzovacím
dôvodom je špecifická forma bezdôvodného obohatenia spočívajúca v tom, že osoba, voči ktorej sa
úspešne odporovalo, dosiahla uspokojenie svojho nároku z právneho úkonu (darovanie, plnenie bez
primeraného protiplnenia), ktorý s dlžníkom dojednala, na úkor takého veriteľa (o ktorom vedela alebo
musela vedieť). Z procesnej stránky je potrebné uviesť nasledovné skutočnosti. Exekučné konanie sa
vedie voči povinnému dlžníkovi. Upovedomenie o začatí exekúcie sa osobe, voči ktorej sa úspešne
odporovalo nedoručuje a na jej námietky voči upovedomeniu je potrebné nahliadať ako na námietky
podané neoprávnenou osobou resp. ich podľa obsahu vnímať inak. Doručí sa je však upovedomenie o
spôsobe vedenia exekúcie a ako tretia osoba dotknutá výkonom exekúcie má nárok na excindáciu t.j.
je jej k dispozícii postup podľa 44 Exekučného poriadku.



16. Z vyššie uvedených dôvodov sudca podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 202 ods. 1
Exekučného poriadku sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
36Ek/677/2020 zo dňa 30. 06. 2020 vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď sa stotožnil so
záverom, že rozhodnutie, ktorým súd odporovacej žalobe vyhovel, nerieši, a to ani v procesnej rovine,
postavenie účastníkov exekučného konania a neúčinnosť právneho úkonu smeruje vo vzťahu k majetku
a nie voči osobe, a preto rozhodnutím o odporovacej žalobe nedochádza k zmene subjektu povinného.
Oprávneným predložený rozsudok Okresného súdu Lučenec, č.k. 10C/99/2014-759 zo dňa 13.02.2018
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43Cob/74/2018 - 817 zo dňa 27. 09.
2018 nepreukazuje zmenu v osobe povinného a povinný 1) a povinný 2) nie sú subjektmi zaviazanými
plniť oprávnenému pohľadávku priznanú mu zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Banská
Bystrica č.k. 16Zm/49/2013-24 zo dňa 13.08.2013 a zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu
Banská Bystrica č.k. 64Zm/29/2014-34 zo dňa 05.12.2014, a preto je daný dôvod na zamietnutie návrhu
na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. c) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný 1) a
povinný 2) nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule.
17. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného rozhodol súd podľa § 262
ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o oprávneným
podanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods.
4 Exekučného poriadku).