F-BAU s.r.o.


Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/261/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117208100
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6117208100.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu F-BAU s. r. o., so sídlom
Komenského 14419/18D, Banská Bystrica, IČO: 46 444 386 proti žalovanému B.. G. L., nar. XX. XX.
XXXX, bytom T. XX, R. R., o žalobe na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Banskej Bystrici
pod sp. zn. 12Co/113/2015, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
9C/24/2017-71 zo dňa 12. 06. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd žalobu žalobcu doručenú Okresnému súdu Banská Bystrica dňa
30. 03. 2017 (doplnenú dňa 24. 04. 2017), ktorou sa domáhal obnovy konania vedeného na Krajskom
súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 12Co/113/2015 podľa § 397 písm. a/ CSP, odmietol ako oneskorene
podanú.

2. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca ako dôvod obnovy konania označil nový
dôkaz, a to uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici ČVS: ORP-713/3-
VYS-BB-2016 zo dňa 14. 09. 2016 ( ďalej v texte aj „uznesenie OR PZ“ ), ktorý dôkaz bez svojej viny
nemohol použiť v pôvodnom konaní a ktorý môže podľa neho privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie
vo veci. O uvedenom dôkaze sa žalobca dozvedel doručením tohto uznesenia OR PZ o odmietnutí
veci podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Najneskôr začala žalobcovi subjektívna lehota na podanie
žaloby na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 12Co/113/2015,
podľa okresného súdu, plynúť dňa 28. 11. 2016, kedy uznesenie OR PZ nadobudlo právoplatnosť. Táto
subjektívna 3-mesačná lehota uplynula dňa 28. 02. 2017. Okresný súd teda dospel k záveru, že žalobca
podal žalobu na obnovu konania na súd po lehote, nakoľko ju podal až dňa 30. 03. 2017. Zároveň
poukázal na to, že v zmysle § 405 CSP odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby na obnovu
konania nie je prípustné. Zdôraznil skutočnosť, že na Najvyššom súde SR prebiehalo síce dovolacie
konanie, ktoré však nebolo prekážkou podania žaloby na obnovu konania vedeného na Krajskom súde
v Banskej Bystrici, sp. zn. 12Co/113/2015, ukončeného rozsudkom právoplatným dňa 11. 06. 2016.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Zdôraznil, že v podanej žalobe
na obnovu konania sú predložené dva dôkazy, a to jednak uznesenie polície ČVS: ORP-713/3-VYS-
BB-2016 zo dňa 14. 09. 2016, ktoré dokazuje pravdivosť dôkazov uvedených v podanom odvolaní
navrhovateľa na Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý sa vo svojom rozsudku vôbec nezaoberal dôkazmi,
s ktorými disponoval v odvolacom konaní a druhým dôkazom je uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3Cdo/195/2016, právoplatného dňa 21. 03. 2017, ktorého súčasťou je informácia o uznesení polície
ČVS: ORP-713/3-VYS-BB-2016 zo dňa 14. 09. 2016. Dôkaz č. 2 - uznesenie Najvyššieho súdu SR je



v súlade podľa § 413 ods. 1 písm. a/ CSP, t. j. žaloba na obnovu konania bola podľa neho podaná
v 3-mesačnej lehote, keďže bola podaná 30. 03. 2017. Prvostupňový súd podľa neho rozhodol na
základe nepravdivých výpovedí zo strany odporcu, ktorý sa dopustil marenia spravodlivosti tým, že
do súdu predložil ako listinné dôkazy zmluvu o vrátení pôžičky, výpis z účtu, faktúry, t. j. dôkazy o
nepravej skutočnosti, nakoľko boli doložené dôkazy, ktoré nesúviseli s predmetom žaloby. Odvolací
súd sa nezaoberal odvolaním navrhovateľa, na základe čoho bolo podané dovolanie a Najvyšší súd
SR nemal právo hodnotiť obsah jednotlivých odvolaní, ale mal jednoznačne vyhodnotiť nesprávny
procesný postup Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý sa nezaoberal odvolaním navrhovateľa.
Uvedeným konaním Najvyššieho súdu SR došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a keď sa
už Najvyšší súd SR zaoberal hodnotením dôkazov, tak mal zaujať stanovisko aj k listu zo dňa 21.
11. 2016, kde bol informovaný o duplicitnom použití faktúr zo strany odporcu, čo bolo preukázané
uznesením polície ČVS: ORP-713/3-VYS-BB-2016 zo dňa 14. 09. 2016. Po vyčerpaní všetkých
opravných prostriedkov a po nespravodlivom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR preto podal žalobu o
obnovu konania z dôvodu, že príslušné rozhodnutia sú preukázateľne vydané na základe uvádzania
nepravdy odporcom. Ak okresný súd uviedol, že dovolacie konanie na Najvyššom súde SR nebolo
prekážkou podania žaloby na obnovu konania, s uvedeným záverom sa nestotožnil, nakoľko v danej
veci podľa neho nemôžu prebiehať dve súdne konania. Listom zo dňa 21. 11. 2016 bol Najvyšší súd
SR informovaný o uznesení OR PZ zo dňa 14. 09. 2016, kde je dokázané, že odporca nezaplatil
právnemu predchodcovi navrhovateľa 35.450,- EUR za vykonanú stavebnú činnosť pri výstavbe jeho
rodinného domu, čo je predmetom súdneho konania. Navrhovateľom bola táto informácia na Najvyšší
súd SR odoslaná 21. 11. 2016 ako dôkazový dokument. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Cdo/195/2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 03. 2017, považuje preto za hlavný dôkaz, kde je
nespravodlivo rozhodnuté vo veci vyhodnocovania zhodnosti jednotlivých odvolaní. Obnovou konania je
preto podľa neho možné overiť si ním uvedené skutočnosti, vykonať dôkazy, ktoré nemohli byť vykonané
v pôvodnom konaní, keďže okresný súd nevyhodnotil tvrdenie navrhovateľa, že faktúry predložené
odporcom nie sú predmetom stavby rodinného domu, ale námestia SNP, neprečítal si uvedený text na
faktúrach, čím by zistil, že sa jedná o iné finančné podklady. Žiada, aby žaloba na obnovu konania bola
vykonaná v zmysle daného podania zo dňa 30. 03. 2017, čím bude možné vykonať dôkazy, ktoré sa
nemohli z dôvodu nesprávneho posúdenia veci vykonať v pôvodnom konaní a pre navrhovateľa bude
privodené priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

4. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

5. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v
texte len „CSP“).

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu a napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (á contrario) CSP uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387
ods. 1 CSP ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil.

7. Po preskúmaní veci, ako aj odvolania žalobcu, odvolací súd konštatuje, že okresný súd postupoval v
súlade so zákonom a na žalobu aplikoval dôvodne ustanovenie § 413 ods. 1 písm. a/ CSP, keď považoval
žalobu na obnovu konania ako žalobu podanú oneskorene. Okresný súd rozhodnutie náležite odôvodnil,
preto odvolací súd poznamenáva, že na dôvody v rozhodnutí okresného súdu uvedené odkazuje v
zmysle § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie správnosti uvádza nasledovné:

8. Objektívnou podmienkou prípustnosti žaloby na obnovu konania je zachovanie zákonných lehôt,
ktoré Civilný sporový poriadok pre podanie žaloby na obnovu konania predpisuje. Ide o kombináciu
dvoch druhov lehôt, a to subjektívnej, t. j. takej, ktorej začiatok je stanovený subjektívnym okamihom,
keď sa oprávnený subjekt mohol vzhľadom na prihliadnutie na všetky okolnosti a pomery dozvedieť o
dôvode obnovy konania, resp. subjektívnym momentom, od ktorého sa mohol dôvod obnovy konania
uplatniť a druhou lehotou je lehota objektívna, ktorej začiatok je stanovený právoplatnosťou napádaného
rozhodnutia. Trojmesačná subjektívna lehota plynie v rámci trojročnej objektívnej lehoty, čo znamená,
že najneskorší moment možnosti uplatnenia návrhu na obnovu konania je moment trojročnej lehoty od
právoplatnosti napádaného rozhodnutia. Zachovanie lehoty na obnovu konania je povinná preukázať
strana, ktorá obnovu konania navrhuje. Zmeškanie zákonných lehôt predpísaných Civilných sporovým
poriadkom na uplatnenie žaloby na obnovu konania nemožno odpustiť.



9. V prejednávanej veci žalobca ako dôvod obnovy konania v žalobe označil nový dôkaz, a to uznesenie
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici ČVS: ORP-713/3-VYS-BB-2016 zo dňa 14.
09. 2016, ktorý bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a ktorý podľa neho môže privodiť pre
neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Sám žalobca v odvolaní uznáva, že o uvedenom uznesení OR PZ
sám informoval Najvyšší súd SR listom zo dňa 21. 11. 2016, teda žalobcovi bola najskôr táto informácia -
obsah uznesenia OR PZ známa 21. 11. 2016, kedy predmetnú informáciu o obsahu tohto uznesenia OR
PZ odoslal Najvyššiemu súdu SR. Správne uviedol okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia,
že najneskôr začala žalobcovi subjektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania vedeného na
Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 12Co/113/2015 plynúť dňa 28. 11. 2016, kedy uznesenie
OR PZ nadobudlo právoplatnosť. Táto subjektívna trojmesačná lehota uplynula dňa 28. 02. 2017, pričom
žalobca podal žalobu na obnovu konania až dňa 30. 03. 2017, teda po lehote.

10. Ak aj žalobca v odvolaní poukazuje na to, že v podanej žalobe na obnovu konania predložil dva
dôkazy a tým druhým malo byť uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/195/2016, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 21. 03. 2017, uvedené tvrdenie o tzv. druhom dôkaze, z jeho žaloby podanej osobne
dňa 30. 03. 2017 nevyplýva. Žalobca poukazoval na dôkaz - uznesenie OR PZ, ktorým uznesením,
resp. jeho obsahom, malo byť dokázané, že „odporca nezaplatil právnemu predchodcovi navrhovateľa
35.450,- EUR za vykonanú stavebnú činnosť pri výstavbe jeho rodinného domu, čo je predmetom
súdneho konania a dokázalo sa tvrdenie navrhovateľa o duplicite použitia faktúr zdôvodneného v ním
podanom odvolaní.“ Práve tento dôkaz - uznesenie OR PZ malo preukázať, že rozhodnutie Okresného
súdu Banská Bystrica a následne odvolacieho súdu zo dňa 28. 04. 2016 o zaplatení čiastkových prác
na rodinnom dome sa nezakladá na pravde, lebo súd bol nepravdivými dôkazmi predloženými zo strany
odporcu uvedený do omylu. Žalobca síce v žalobe vytýkal Najvyššiemu súdu SR, že svojim rozhodnutím,
právoplatným dňa 21. 03. 2017 uprel navrhovateľovi právo na spravodlivý proces, ale dôvody, pre ktoré
by malo dôjsť k obnove konania vedeného krajským súdom vyplývajú len a výlučne z uznesenia OR PZ.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/195/2016 zo dňa 06. 03. 2017, v ktorom dospel súd k
záveru, že je neopodstatnená námietka žalobcu, že postupom odvolacieho súdu došlo k procesnej vade
v zmysle § 420 písm. f/ CSP, neobsahuje žiadne informácie, či údaje o prípadných duplicitných faktúrach,
či iných okolnostiach uzavretia zmluvy medzi stranami sporu, resp. že odporca nezaplatil právnemu
predchodcovi navrhovateľa 35.450,- EUR za vykonanú stavebnú činnosť pri výstavbe jeho rodinného
domu, čo je predmetom súdneho konania a dokázalo sa tvrdenie navrhovateľa o duplicite použitia faktúr
zdôvodneného v ním podanom odvolaní. Z obsahu žaloby vyplýva, že tento Najvyššiemu súdu SR
vytýka to, že sa nezaoberal jeho odvolaním, čím mu uprel právo na spravodlivý proces, neoznačuje
toto rozhodnutie ako dôkaz, ktorý by mohol privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie, ak by obnova
konania pripustená bola. Poukazoval na „procesné pochybenie dovolania“, netvrdil, že ide o dôkaz v
zmysle § 397 písm. a), b) CSP. Až v odvolaní sa účelovo bráni, že takýmto dôkazom má byť aj uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 195/2016 zo dňa 06.03.2017, keď už okresný súd jeho žalobu ako
oneskorene podanú odmietol. Bez ohľadu na to však žalobca ani neuviedol, na základe čoho by malo
byť rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 06.03.2017 dôkazom, ktorý by sa mal týkať pôvodného
konania a ktorý by nemohol v odvolacom konaní bez svojej viny predložiť, ak v tom čase toto rozhodnutie
ani nebolo vydané a čím by mu mohlo privodiť priaznivejšie rozhodnutie v pôvodnom konaní. Už z
uvedeného vyplýva, že žalobca uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 06.03.2017 za dôkaz v zmysle
ním podanej žaloby neuvádzal.

11. Okresný súd zároveň dôvodne v odôvodnení jeho napadnutého uznesenia konštatoval, že ak aj na
Najvyššom súde SR prebiehalo dovolacie konanie, toto nebolo prekážkou podania žaloby na obnovu
konania, vedeného na Krajskom súde v Banskej Bystrici, ukončeného rozsudkom sp. zn. 12Co/113/2015
právoplatným dňa 11. 06. 2016. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že zákon výslovne nerieši
otázku konkurencie viacerých mimoriadnych opravných prostriedkov, ani konkurenciu obnovy konania
a dovolania. Nie je vylúčené, aby jeden právoplatný rozsudok bol napadnutý tak návrhom na obnovu
konania, ako aj dovolaním. Vychádzajúc z charakteru oboch mimoriadnych opravných prostriedkov
možno konštatovať, že predpokladom obnovy konania je existencia právoplatného rozhodnutia, ktoré sa
napáda. Pretože dovolací súd môže v zmysle kasačného princípu zrušiť napadnuté rozhodnutie, čím by
odpadol základný objektívny predpoklad obnovy konania, teda existencia právoplatného rozhodnutia,
je možné vychádzať z toho, že v prípade súbehu oboch týchto opravných prostriedkov by malo mať
prednosť rozhodnutie o dovolaní. V takom prípade by však konanie o povolení obnovy konania, prípadne
i neskôr povolené obnovené konanie, bolo nutné prerušiť v zmysle § 164 CSP. V prejednávanej veci však



nedošlo k tomu, že by žalobca okrem podaného dovolania zároveň podal i žalobu o obnovu konania.
Je teda nesprávny záver žalobcu, že v danej veci „nemôžu prebiehať dve súdne konania“. Naopak,
ak by žalobca podal žalobu o povolenie obnovy konania včas, predmetné konanie o povolenie obnovy
konania by bolo až do rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktorý rozhodoval o dovolaní prerušené. Až
podľa výsledkov skončeného dovolacieho konania by potom súd postupoval pri rozhodovaní o návrhu
na povolenie obnovy konania, ako i v povolenom obnovenom konaní vôbec. Je na ťarchu žalobcu, že
tento v zákonnej lehote žalobu o povolenie obnovy konania nepodal.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto rozhodnutie okresného súdu je vecne správne a
odvolací súd ho v celom rozsahu potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu nevznikol nárok na ich náhradu.
Žalovanému, ktorý v odvolacom konaní bol úspešný v celom rozsahu, odvolací súd náhradu trov konania
voči žalobcovi nepriznal, nakoľko žalovanému trovy odvolacieho konania, ktoré by boli preukázané,
odôvodnené ako účelne vynaložené výdavky v zmysle § 251 CSP nevznikli.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).



Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).