F-BAU s.r.o.


Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/67/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116208596
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6116208596.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v
právnej veci žalobcu KOPTECH s.r.o., Mlynská 14539/133, 974 09 Banská Bystrica - Skubín, IČO: 46
655 492, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Dlhopolčekom, Horná 51, 974 01 Banská Bystrica,
proti žalovanému F-BAU s.r.o., Komenského 14419/18D, 975 01 Banská Bystrica, IČO: 46 444 386,
o zaplatenie 3.130,32 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica, č.k. 63Cb/124/2016-112 zo dňa 2. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 63Cb/125/2016-112 zo dňa 2. októbra 2017
potvrdzuje.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.130,32 Eur s
5,05 % úrokom z omeškania ročne z istiny 3.550,32 Eur od 29.12.2015 do 3.1.2016, zo sumy 3.130,32
Eur od 4.1.2016 až do zaplatenia a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %
voči žalovanému.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia istiny 3.130,32 Eur
z titulu neuhradenia ceny vykonaných prác. Žalobca odôvodňoval svoj nárok tým, že strany sporu
uzavreli ústnu zmluvu o dielo, na základe ktorej žalobca vykonal pre žalovaného zemné práce na stavbe
„ Areál firmy Blanco“ v Banskej Bystrici. Cenu vykonaných prác následne žalobca vyfakturoval faktúrou
č. 20150066 v sume 3.550,32 Eur, vystavenou dňa 21.12.2015, splatnou dňa 28.12.2015. Žalovaný z
vyfakturovanej sumy dňa 4.1.2016 zaplatil časť pohľadávky vo výške 420,-Eur, pričom zvyšnú sumu
neuhradil. Z dôvodu omeškania si žalobca uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne
z dlžnej istiny podľa špecifikácie petitu žalobného návrhu.

3. Žalovaný v konaní tvrdil, že medzi stranami nebola uzatvorená žiadna zmluva o dielo, na základe
ktorej by mal žalobca právo fakturovať cenu prác a materiálu na stavbe, ktorú uvádzal v žalobe. Tiež
tvrdil, že žalobca mu nedoručil faktúru a v čase rokovania medzi stranami začal žalobca uvádzať svoje
nároky ohľadne predmetných prác. Žalovanú sumu neuznával a žiadal žalobu zamietnuť. Žalovaný však
nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu.

4. Žalobca v konaní navrhol vykonať dôkaz výsluchom svedka, ktorý bol osobou za žalobcu, ktorý
priamo vykonával práce pre žalovaného. Tiež žiadal vykonať dôkaz, prehratie zvukového záznamu
rozhovoru medzi konateľmi oboch spoločností. Keďže sa jednalo o zvukový záznam z obchodného



rokovania medzi podnikateľskými subjektmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti, súd vykonal žalobcom
navrhnuté dôkazy. Žalobca ohľadne výšky ceny diela predložil súdu aj fakturáciu žalobcu iným
subjektom, kde za rovnaký výkon účtoval rovnakú cenu za hodinu. Vypočutý svedok B. I. uviedol,
že sa nevie vyjadriť, či existovala objednávka na výkon predmetných prác, a tieto práce boli v areáli
firmy Blanco v Banskej Bystrici vykonané v decembri 2015 a boli vykonané podľa pokynov žalovaného,
konkrétne pána R.. Pán R. v poobedňajších hodinách každý deň preberal práce, potvrdil ich vykonanie.
Svedok nevedel o žiadnych prípadných škodách na predmetnej stavbe. Tiež uviedol, že vykopaná
zemina sa následne odvádzala na motorových vozidlách žalobcu. Svedok po nahliadnutí do záznamov
o prevádzke stroja súdu ozrejmil, že tieto doklady boli podpísané ním a pánom R.. Súd prvej inštancie
tiež vykonal dôkaz prehratím zvukového záznamu z mobilu žalobcu, z ktorého mal súd preukázané
stretnutie strán, na ktorom riešili úhradu dlžnej istiny, ktorá je predmetom sporu. Táto mala byť uhradená
žalovaným v splátkach. Žalovaný namietal voči zvukovému záznamu, že žalobca vystavil na vykonané
práce faktúru i v novembri a rozhovor sa viaže k úhrade predmetnej faktúry z novembra 2015. Žalobca
nesúhlasil s touto námietkou žalovaného z dôvodu, že doložil do súdneho spisu aj novembrovú faktúru,
vystavenú žalobcom žalovanému, ktorá bola uhradená jednorázovo a nie v splátkach, ako vyplýva z
rozhovoru zo zvukového záznamu. Žalobca tiež predložil pokladničný doklad na sumu 1.512,-Eur.

5. Žalovaný v konaní žiadal predložiť dokumentáciu ohľadne všetkých prác, ktoré vykonal na predmetnej
stavbe žalobca. Súd nevykonal navrhnutý dôkaz s poukazom na skutočnosť, že žalovaný navrhol tento
dôkaz po uplynutí lehoty v rámci sudcovskej koncentrácie konania. Súd teda postupoval v súlade s § 153
ods. 2 CSP a navrhnuté dôkazy žalovaným nevykonal, resp. neuložil lehotu žalobcovi na predloženie
dokladov.

6. Na základe vykonaného dokazovania výsluchmi strán, listinnými dôkazmi predloženými žalobcom mal
súd za to, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, a preto jej vyhovel. Poukázal na to, že medzi stranami
konania bola sporná skutočnosť - uzavretie zmluvného vzťahu ohľadne zemných prác vykonaných
žalobcom pre žalovaného na stavbe „Areál firmy Blanco“ v Banskej Bystrici za cenu 3.550,32 Eur,
ktorú žalobca vyfakturoval za vykonané práce žalovanému. Súd dospel k záveru, že nemal v konaní
preukázané uzavretie písomnej zmluvy, čo medzi stranami ani nebolo sporné a pokiaľ ide o uzavretie
ústnej zmluvy, vzhľadom na popieranie tohto spôsobu uzavretia zmluvného vzťahu žalovaným so
žalobcom, súd tieto rozporné tvrdenia strán vyhodnotil tak, že medzi stranami sporu nebola uzavretá
ani ústna zmluva o dielo. Z výsluchu svedka B. I. mal však súd za preukázané vykonanie zemných
prác prostredníctvom jeho osoby, ktorý vypomáhal žalobcovi na stavbe. Svedok potvrdil, že on práce
pre žalobcu vykonal v priebehu mesiaca december 2015, vykonával práce podľa pokynu konateľa
žalovaného pána R., ktorý následne práce každý deň i prebral a tieto potvrdzoval v dokumentoch
žalobcu. Svedok tiež potvrdil, že záznamy o prevádzke stroja v predmetnom období, ktoré žalobca
pripojil k žalobe sú tie, ktoré podpisoval osobne konateľ žalovaného po vykonaní prác. Na základe
výsluchu svedka mal súd teda za preukázané, že na záznamoch o prevádzke stroja sú dva podpisy, z
ktorých jeden podpis patril svedkovi a druhý pánovi R.. V uvedených záznamoch o prevádzke stroja je
uvedený deň vykonávania tejto činnosti, čas výkonu, ktorý bol následne žalobcom fakturovaný faktúrou
č. 20150066 zo dňa 21.12.2015, splatnou 28.12.2015 vo výške 3.550,32 Eur. Práca bola fakturovaná
jednotkovou cenou za hodinu vo výške 30,-Eur, ktorú skutočnosť žalobca okrem iného preukazoval i
fakturáciou zemných prác tretej osobe v rovnakej výške za hodinu. Súd mal preto za to, že uvedená
cena za hodinu je obvyklou cenou, ktorá sa používa pri fakturácii zemných prác za jednu hodinu. Súd
tiež uviedol, že svedok vo výpovedi poukázal aj na to, že vykopanú zeminu následne žalobca odvážal
vlastným motorovým vozidlom, o čom svedčí i následná fakturácia žalobcu v predmetnej faktúre ohľadne
výkonu Tatry 815. Súd konštatoval, že konateľ žalovaného predmetnú faktúru potvrdil svojím podpisom,
pričom k jeho námietke ohľadne doručenia faktúry súd poukázal na tvrdenia žalobcu o doručení
predmetnej faktúry na spoločnom stretnutí dňa 22.12.2015, kde mu bola predmetná faktúra doručená a
žalovaným aj podpisom potvrdená. Svedčí o tom i zvukový záznam z 9.3.2016, z ktorého je zrejmé, že
strany sporu na tomto rokovaní prejednávali úhradu dlžných súm žalobcom vykonaných prác. Súd tiež
uviedol, že neprihliadal k námietke žalovaného o tom, že na predmetnom rokovaní rokovali o úhrade
faktúry za november 2015, a to z dôvodu, že žalobca súdu predložil novembrovú faktúru č. 20150064 zo
dňa 4.12.2015 v sume 1.512,-Eur, ku ktorej pripojil i pokladničný doklad zo dňa 7.12.2015, ktorý svedčí o
úhrade tejto istiny jednorázovo. Zo zvukového záznamu rozhovoru konateľov strán sporu však súd zistil,
že na tomto rokovaní dňa 9.3.2016 rokovali o úhrade dlžnej istiny v splátkach, pričom žalobca tvrdil, že
sa jednalo o úhradu predmetnej faktúry, ktorá je predmetom sporu, keďže predchádzajúca faktúra bola
z jeho strany uhradená jednorázovo. Súd tiež konštatoval, že keďže strany sporu súdu nepreukázali, či



po decembri 2015 boli medzi stranami sporu i ďalšie neuhradené záväzky, súd mal za to, že zvukový
záznam z 9.3.2016 medzi stranami sporu sa týka úhrady faktúry, ktorá je predmetom tohto sporu, pričom
žalovaný sa zaviazal uhradiť dlžnú istinu v splátkach, čo je preukázané i prvou časťou úhrady dňom
4.1.2016 vo výške 420,-Eur. Keďže zvyšnú istinu žalovaný neuhradil, uplatnil si žalobca jej zaplatenie
v žalobe, pričom žalobca žiadal uhradiť zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05 % z dlžných istín
od lehoty splatnosti faktúry, až do zaplatenia. Súd mal za to, že potvrdením faktúry a jej čiastočnou
úhradou žalovaný uznal i zvyšok dlhu a jeho namietanie počas súdneho konania považoval súd len
za účelové, s cieľom oddialiť úhradu dlžnej istiny. Vzhľadom na uvedené súd posúdil uvedený nárok
žalobcu voči žalovanému za nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho
zákonníka, ako plnenie bez právneho dôvodu, nakoľko žalobca pre žalovaného práce vykonal, žalovaný
práce prevzal, o čom svedčia záznamy o prevádzke stroja z predmetných dní, ako i potvrdená faktúra
konateľom žalovaného, ktorý nárok žalovaný čiastočne žalobcovi uhradil. Z týchto dôvodov považoval
súd uplatnený nárok žalobcom za dôvodný v celom rozsahu, ale titulom bezdôvodného obohatenia a
súčasne so žalovanou sumou priznal žalobcovi i nárok na úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne z
dlžných istín tak, ako sú špecifikované v petite žaloby.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal úspech priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.

8. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil, žalobu žalobcu zamietol a aby zaviazal žalobcu na náhradu trov konania. V odvolaní
uviedol, že súd prvej inštancie v rozsudku konštatoval, že nebola uzatvorená ani ústna zmluva o dielo,
a za danej situácie teda nebol preukázaný obsah a povaha zmluvy, ktorá je podstatná pre ďalšie
vedenie sporu, ktoré má preukázať žalobca a tieto predpoklady pre uzatvorenie ústnej zmluvy všetkých
podstatných náležitostí žalobca nepreukázal, teda žalovaný nepredpokladal neúspech v danom konaní
vychádzajúc z rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica 12Co/113/2015-487. Poukázal na ustanovenie
§ 632 Občianskeho zákonníka a na skutočnosť, že žalobca nepreukázal žiadne potvrdenie tak, ako to
vyžaduje toto zákonné ustanovenie, teda ním nebol preukázaný základ z uplatňovaného nároku, ktorý si
vyfakturoval faktúrou č. 20150066 vo výške 3.130,32 Eur. Tiež uviedol, že Občiansky zákonník nepozná
pojem faktúra a Obchodný zákonník ho používa len v spojení s omeškaním. Inak vystavenie faktúry z
hľadiska Občianskeho zákonníka neznamená nič viac a nič menej ako listinu, s ktorou však Občiansky
zákonník nespája žiadne následky, práva ani povinnosti. Toto vystavenie faktúry, ako jednostranný úkon
žalobcu v konkrétnom prípade nepreukazuje ani objednanie, realizáciu objednaných prác, či dohodu
o cene týchto prác. Žalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že súdu nezdôvodnil prečo boli potvrdzované
záznamy o prevádzke stroja, a to z dôvodu jeho nesústredenosti nevedel hneď zareagovať a v
priebehu ďalších dní po pojednávaní pri prekontrolovaní príslušnej dokumentácie zistil, že na uvedenej
stavbe vykonával i výkon stavebného dozoru. Výkon stavebného dozoru prevádzkoval na základe
dohody s investorom, čo ho oprávňovalo k potvrdzovaniu záznamov o prevádzke stroja. Vyhodnotením
potvrdených záznamov o výkone stroja, ktoré dodal žalobca ako listinný dôkaz je dokázané, že zo
všetkých záznamov sa žalovaného týka iba záznam č. 0027106 zo dňa 4.12.2015 označený ako: „ za
F - bau“. Potvrdeným uvedeným záznamom sú vykonané práce, ktoré mali byť hotové v novembri, tie
však žalobca ukončil začiatkom decembra. Žalovaný žiadal predložiť doklady za mesiac november, čím
by sa vyselektovali prevedené práce pre žalovaného a bol by preukázaný skutkový stav objednaných
prác, ktoré mali byť hotové v novembri 2015. Súd však skonštatoval, že nevykonal dôkaz navrhnutý
žalovaným a tým nebol zistený skutkový stav veci. Podľa odvolateľa záznamy o prevádzke stroja
nepreukazujú obsah a povahu zmluvy, t.j. dôkazy, ktoré sú podstatné pre ďalšie vedenie sporu. Nakoľko
súd mal za preukázané, že žalovaný svojim podpisom na faktúre č. 20150066 s poznámkou dňa
22.12.2015, že má byť splatná 4.1.2015 ( správne asi 4.1.2016 ) na predmetnej faktúre s odvolaním sa
na príjmový pokladničný doklad zo dňa 4.1.2016, že sa jedná, ako o dátum splatnosti, tak to je nesprávne
hodnotené. Že sa jedná o uznanie čiastkových prác prevedených žalobcom dokazuje aj poznámka
na príjmovom pokladničnom doklade, ktorú previedol sám žalobca. Keby to mala byť splátka, bol by
to žalobca jasne uviedol. Význam slov čiastočne a splátka to sú dva rozdielne úkony. Poznámka na
faktúre prevedená žalovaným, je dôkaz, že už 22.12.2015 boli uvedené nezrovnalosti riešené. Žalovaný
nemôže svojvoľne na faktúre žalobcu zmeniť dátum splatnosti z 28.12.2015 na 4.1.2016. Žalovaný
už vo svojich vyjadreniach uviedol, že uvedená faktúra mala byť dobropisovaná, prípadne mala byť
vystavená nová faktúra na čiastku, ktorá bola prostredníctvom uvedeného príjmového pokladničného
dokladu zaplatená. Žalobca, ani súd k tomu nezaujali žiadne stanovisko. Podľa žalovaného faktúra a



ani príjmový pokladničný doklad nepreukazujú obsah a povahu zmluvy, t.j. dôkazy, ktoré sú podstatné
pre ďalšie vedenie sporu.

9. Odvolateľ v odvolaní ďalej poukázal na to, že jemu súd všetko zamietol a žalobcovi pripustil
prehratie zvukového záznamu, ktorý žalobca získal nezákonným spôsobom, čo žalovaný namietal a
súd to neakceptoval. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 187 ods. 1 CSP. Odvolateľ tvrdil,
že namietal, že nahrávanie je bez jeho vedomia a súhlasu jeho použitia trestné. Uvedený zvukový
záznam z 9.3.2016 je vykonaný nezákonným účelovým konaním, čo dokazuje aj časový odstup jeho
vyhotovenia a aj spôsob rozhovoru. Zvukový záznam predložený 2.10.2017 bol od 9.3.2016 archivovaný
žalobcom, k čomu nemal súhlas nahrávania osoby, a nebol ani poskytnutý súhlas a privolanie k
nahrávaniu rozhovoru v obchodnom konaní. Na nahratie a archivovanie zvukového záznamu sa viažu
dva súhlasy nahrávanej strany a to podľa §12 Občianskeho zákonníka. Zároveň odvolateľ poukázal
na nález Ústavního soudu zo dňa 7. září 2006, sp.zn. I.ÚS 181/05. Podľa tohto nálezu nezákonné
zabezpečenie telefonického hovoru a dôkaz týmto záznamom možno v Občianskom súdnom konaní
uskutočniť, avšak len so súhlasom fyzickej osoby, ktorá bola účastníkom tohto hovoru. Tiež poukázal
na rozsudok NS sp.zn. 22Cbo/4172/2007 zo dňa 4.11.2008, z ktorého vyplýva, že nakoľko nebol zo
strany fyzickej osoby, ktorá vlastní uvedené telefónne číslo dané povolenie k nahrávaniu, archivovaniu
a následne prehratiu takto získaného záznamu, je dané konanie vykonané na súdnom pojednávaní v
rozpore so zákonom. Prehratím nezákonne získaného zvukového záznamu nebol preukázaný obsah a
povaha zmluvy, ktorá je podstatná pre vedenie sporu. Žalovaný má za to, že v súdnom konaní došlo k
nesprávnemu hodnoteniu dôkazov predložených žalobcom, žalovaný požadoval doložiť dokumentáciu
ohľadne vykonaných prác, čo bolo súdom odopreté, podľa prílohy je vysvetlenie o tom, že záznamy o
prevádzke stroja boli podpisované na základe dohody s investorom, žalobca neinformoval žalovaného
o vyhotovení zvukového záznamu, čo žalovaný namietal a súd umožnil predloženie takéhoto dôkazu.
Žalovaný tvrdí, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a žalovaný nemá akékoľvek obohatenie vydať,
nakoľko uvedené práce pre neho vykonané, neboli žalovaným objednané, dohodnuté a ani prevzaté a
nezískal žiadny majetkový prospech.

10. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného podaním doručeným okresného súdu dňa 18.12.2017,
v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny a
aby mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. Vo vyjadrení uviedol, že
žalovaný sa odvolaním domáha zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie a následne zamietnutia žaloby, a
to z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho skutkového zistenia, čo malo
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca považuje tvrdenia odvolateľa v podanom odvolaní
za účelové a nepravdivé. Žalobca má za to, že je úplne neprípustné, aby žalovaný ospravedlňoval
svoje pochybenie ohľadne nepredloženia listinného dôkazu - zmluvy na činnosť stavbyvedúceho v
konaní pred súdom prvej inštancie akousi nesústredenosťou na pojednávaní. Žalobca poukázal na
skutočnosť, že žalobu podal dňa 6.5.2016 a pojednávanie, na ktorom súd prvej inštancie vyniesol
rozsudok sa konalo dňa 2.10.2017. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný bol „nesústredený“ nielen počas
pojednávania konaného dňa 2.10.2017, ale počas celých 15 mesiacov trvania konania pred súdom prvej
inštancie. Žalobca má za to, že nezodpovedné konanie žalovaného musí mať za následok, že musí
niesť zodpovednosť sám žalovaný, nakoľko len on sám zavinil, že takýto dôkaz nebolo možné vykonať
v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalobca má za to, že podľa § 366 písm. d) CSP nie je možné
vykonanie takéhoto dôkazu v odvolacom konaní, nakoľko sám žalovaný zavinil, že takýto dôkaz nemohol
byť vykonaný už v konaní pred súdom prvej inštancie.

11. Žalobca zároveň poukázal na ostatné dôkazy, ktoré boli vykonané a vylučujú, že by žalovaný
podpisoval záznamy o výkone stroja len ako stavbyvedúci a zaviazanou osobou by bol stavebník
B. O. - ANKOS Slovakia. Žalobca opakovane uviedol, že žalovaný zaplatil faktúru č. 20150064 za
vykonané práce za mesiac november 2015 a faktúru č. 2015006 za práce vykonané v mesiaci december
2015 žalovanému doručil na spoločnom stretnutí dňa 22.12.2015, čo aj písomne potvrdil na samotnej
faktúre, keď v ľavom dolnom rohu k dátumu doručenia 22.12.2015 pripojil svoj vlastnoručný podpis.
Následne dňa 4.1.2016 žalovaný túto faktúru aj čiastočne plnil, a to vo výške 420,-Eur, o čom svedčí
ním predložený doklad o čiastočnej úhrade zo dňa 4.1.2016. Pokiaľ by žalovaný podpisoval záznamy o
výkone stroja len ako stavbyvedúci a zaviazanou osobou by bol stavebník, nikdy by žalovaný uvedené
faktúry nepreplatil. Žalovaný uzatvoril zmluvu na činnosť stavbyvedúceho dňa 23.11.2015, faktúru č.
20150064 uhradil dňa 7.12.2015 a čiastočnú úhradu faktúru č. 20150066 vo výške 420,-Eur realizoval
dňa 4.1.2016. Je teda zrejmé, že k úhradám oboch faktúr došlo v období zhruba 40 dní od podpisu



zmluvy na činnosť stavbyvedúceho a v tomto období predsa žalovaný musel vedieť, či záznamy o výkone
stroja podpisoval len ako stavbyvedúci konajúci za stavebníka, alebo na základe vlastného záväzkového
vzťahu so žalobcom. Žalovaný ani neskôr nikdy netvrdil, že záznamy o výkone stroja podpisoval
ako stavbyvedúci a tvrdiť to začal prvýkrát až v podanom odvolaní, čo samo o sebe preukazuje, že
takéto jeho nové tvrdenie nemôže byť pravdivé. Navyše žalobca mal za to, že zmluva na činnosť
stavbyvedúceho sama o sebe vôbec nepreukazuje, že žalovaný podpisoval záznamy o výkone stroja ako
stavbyvedúci, nakoľko táto zmluva nevylučuje, že žalovaný okrem funkcie stavbyvedúceho vykonáva
aj funkciu dodávateľa stavby, a to na základe iného zmluvného vzťahu so stavebníkom. Žalobca so
samotným stavebníkom o výkone prác nerokoval, nikdy si u žalobcu práce neobjednal, naopak práve
žalovaný bol ten, kto si výkon týchto prác objednal a tieto práce aj uhradil za mesiac november v plnej
výške a za mesiac december čiastočne, a preto povinnosť zaplatiť výkon týchto prác mohla vzniknúť
len jemu.

12. K žalovaným namietanému, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnutý dôkaz, žalobca má za to,
že súd prvej inštancie správne nepovolil vykonanie tohto dôkazu, a to z dôvodu navrhnutia tohto dôkazu
po uplynutí lehoty v rámci sudcovskej koncentrácie konania. Žalobca navyše vykonanie tohto dôkazu
považuje za irelevantné pre posúdenie tejto veci, pretože práce, ktoré žalobca vykonal pre žalovaného
v novembri 2015 fakturoval faktúrou č. 20150064, ktorú žalovaný uhradil dňa 7.12.2015 v celej výške.
Predmetom tohto konania je však zaplatenie práce, ktoré žalobca pre žalovaného vykonal v mesiaci
december, a ktoré fakturoval faktúrou č. 20150066, pričom túto faktúru žalovaný čiastočne v sume 420,-
Eur uhradil dňa 4.1.2016.

13. K žalovaným namietanému, že súd prvej inštancie ako dôkaz pripustil prehratie zvukového záznamu
z rokovania medzi konateľom žalobcu a konateľom žalovaného, hoci žalovaný nedal súhlas na
vyhotovenie takéhoto záznamu a jedná sa preto o nezákonný dôkaz, ktorého vykonanie nie je v konaní
možné pripustiť, žalobca uviedol, že s takýmto názorom žalovaného nesúhlasí. Naopak má za to, že
sa jedná o zákonne získaný dôkaz, ktorý je možné v konaní pred súdom pripustiť. Prehratie tohto
zvukového záznamu nie je možné hodnotiť ako zásah do osobnostných práv žalovaného, nakoľko
sa jedná o zvukový záznam z obchodného rokovania medzi podnikateľskými subjektmi pri výkone
ich podnikateľskej činnosti. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 30Cbod/64/2004.
Žalobca tiež zdôraznil, že ak by aj bol zvukový záznam vyhodnotený ako nezákonný, nemohlo by to
podľa jeho názoru privodiť iné rozhodnutie vo veci, pretože dôvodnosť jeho uplatneného nároku je
dostatočne preukázaná inými dôkazmi, ktoré boli vykonané v konaní pred súdom prvej inštancie. Na
záver uviedol, že sa úplne nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý zaujal názor, že sa
nepodarilo preukázať, že medzi stranami konania nedošlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo, a preto že
je žalovaný povinný plniť nie z titulu ústnej zmluvy o dielo, ale z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalobca
má za to, že došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo v zmysle § 536 a nasl. Obchodného zákonníka,
na základe ktorej vykonal pre žalovaného zemné práce a túto skutočnosť podľa neho dostatočne
preukazujú všetky dôkazy, ktoré boli vykonané v konaní pred súdom prvej inštancie.

14. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu podaním doručeným okresnému súdu dňa 29.1.2018.
Uviedol, že v celom rozsahu trvá na podanom odvolaní zo dňa 14.11.2017. Žalovaný uviedol k tvrdeniam
žalobcu, že podpisovanie záznamov o prevádzke stroja, ktoré predložil sám žalobca tak len záznam č.
0027106 zo dňa 4.12.2015 je jasne označený - ako „za F-bau“, za čo žalovaný aj uhradil žalobcovi 420,-
Eur. Ostatné záznamy nijako nepreukazujú objednanie zo strany žalovaného, ani oprávnenosť fakturácie
zo strany žalobcu žalovanému. Úhrada 420,-Eur bola prevedená za práce, ktoré mali byť hotové v
novembri 2015, aké poznámky si žalobca previedol na príjmovom pokladničnom doklade je jeho vec.
Žalobca má vystaviť novú faktúru, resp. dobropis. Čo sa týka zvukového záznamu žalovaný namietal,
že nahrávanie je bez jeho vedomia a súhlasu jeho použitia trestné. Žalovaný nedal súhlas na prehratie z
nelegálneho zvukového záznamu. V tejto súvislosti poukázal na § 39 Občianskeho zákonníka a uviedol,
že žalovaný napísal list právnemu zástupcovi JUDr. Dlhopolčekovi dňa 2.11.2017 ohľadne vyhotovenia
nelegálneho zhotoveného zvukového záznamu, pričom žalovaný doposiaľ nemá odpoveď. Tak isto v tej
veci bol na adresu KOPTECH s.r.o. Y.. W. U. 15.12.2017 zaslaný list, ktorý sa 8.1.2018 vrátil späť, ako
neprevzatá zásielka. Žalovaný teda považuje nárok žalobcu za neoprávnený.

15. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením §
379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, nenariadil



pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( § 385 ods. 1
CSP ), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej
inštancie, ako vecne správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

17. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa odôvodnenie obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

19. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k
zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade
preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe
podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom
rozsahu skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 19 ods. 1
CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP.

20. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto
dôvody odkazuje.

21. Žalovaný v podanom odvolaní okrem iného namieta, že v konaní bol vykonaný nezákonný dôkaz
- prehratie zvukového záznamu z rokovania strán konania. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že
zákon chráni naše súkromie a osobný prejav, rovnakým spôsobom ale nie je chránený náš profesijný
alebo úradný prejav. Pokiaľ medzi stranami konania došlo k rokovaniu a riešeniu obchodnej záležitosti,
ktorá súvisí s predmetom sporu, takáto nahrávka komunikácie sa nepovažuje za osobný prejav
zúčastnených osôb. Odvolací súd teda zastáva názor, že na zhotovenie a použitie nahrávky profesijného
prejavu sa nevyžaduje súhlas nahrávaných osôb. Profesijný prejav teda nie je chránený zákonom tak,
ako súkromný ( osobný ) prejav, preto ani jeho nahrávanie nie je podmienené súhlasom druhej osoby
a nahrávku možno použiť. V tejto súvislosti ešte odvolací súd dopĺňa, že v civilnom konaní je možné
a dovolené v niektorých prípadoch použitie aj nelegálnej nahrávky, čo vyplýva z článku 16 ods. 2
Civilného sporového poriadku. Pred civilným súdom je totiž možné použiť všetky dôkazy, ktoré dokážu
prispieť k objasneniu sporu a nelegálnu nahrávku by súd mohol odmietnuť ako dôkaz jedine vtedy, ak
by priamo nesúvisela s predmetom sporu. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie postupoval správne,
keď na ozrejmenie skutkového stavu vykonal dôkaz - prehratie zvukového záznamu, z ktorého bolo
preukázané, že strany rokovali o úhrade faktúry v splátkach, z čoho je možné vyvodiť záver, keďže
faktúra za november 2015 už bola uhradená tak, ako urobil aj súd prvej inštancie, že sa jednalo o
rokovanie ohľadne zaplatenia faktúry, ktorá je predmetom sporu.

22. K odvolateľom predloženej zmluve o vykonaní stavebného dozoru odvolací súd uvádza, že ide
o dôkaz, ktorý mohol predložiť žalovaný pred súdom prvej inštancie a jeho tvrdenie, že v zmätku na
túto zmluvu zabudol je právne irelevantné, nakoľko v súlade s § 366 CSP prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, týkajú sa vylúčenia sudcu alebo
nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní
pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd má za to, že žalovaný predmetný dôkaz mal a mohol použiť
pred súdom prvej inštancie, a preto odvolací súd k tomuto dôkazu v súlade s § 366 CSP neprihliadal.

23. Odvolací súd zároveň zastáva názor, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že v
konaní nebolo preukázané, že boli dohodnuté všetky náležitosti zmluvy o dielo, teda že platne nebola
uzatvorená ústne zmluva o dielo a následne spor posúdil ako bezdôvodné obohatenie v súlade s
ustanovením § 451 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v odvolaní namieta, že z tohto dôvodu nemohlo
byť priznané žalobcovi právo na doplatenie vyfakturovanej sumy, nakoľko Občiansky zákonník nepozná
pojem faktúra. Odvolací súd uvádza, že v konaní bolo nesporne preukázané výsluchom svedka, ako



aj listinnými dôkazmi, že výlučne žalovaný komunikoval s pracovníkom, ktorý práce vykonával, ich
rozsah odsúhlasoval a predmetné práce písomne prevzal. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením
odvolateľa, že žalobca pre neho vykonal práce len v rozsahu 420,-Eur, ktoré z vyfakturovanej sumy
uhradil, nakoľko ako už bolo uvedené, so žalobcom, resp. s osobou, ktorá práce vykonávala bol v
kontakte výlučne žalovaný a rozsah prác bol ním odsúhlasený. Zároveň žalobca v konaní dostatočným
spôsobom preukázal, že vyfakturovaná suma je obvyklou cenou za hodinu takýchto prác vykonávaných
aj pre iné subjekty. V súlade s § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa
nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo
vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. V danom prípade žalobca dodal žalovanému práce
- výkony, následkom čoho má nárok na zaplatenie týchto prác. Odvolací súd tiež dopĺňa, že medzi
stranami konania, ktoré sú podnikateľmi, ide o obchodnoprávny vzťah, ktorý sa predovšetkým spravuje
v súlade s § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka týmto zákonom. Obchodný zákonník je vo vzťahu k
Občianskemu zákonníku predpisom zvláštnym. Samotná skutočnosť, že Obchodný zákonník nemá
samostatnú úpravu bezdôvodného obohatenia, neznamená, že tým zákonodarca mienil záväzkové
vzťahy súvisiace s bezdôvodným obohatením, ktoré vzniklo v obchodných vzťahoch vylúčiť z okruhu
obchodných záväzkových vzťahoch. Ide teda len o legislatívne technický spôsob úpravy týchto vzťahov,
odkazom na úpravu iného zákona (§ 1 ods. 2 Obchodného zákonníka ), ktorá vyhovuje aj potrebám
úpravy obchodných záväzkových vzťahov bez toho, aby sa úprava opakovala aj v Obchodnom
zákonníku. Nič to však nemení na tom, že tieto vzťahy, pokiaľ zodpovedajú definícii v § 261 Obchodného
zákonníka, majú charakter obchodných záväzkových vzťahov. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka,
treba riešiť podľa úpravy v Občianskom zákonníku len tie otázky, ktoré neupravuje Obchodný zákonník,
teda vznik a obsah bezdôvodného obohatenia a práva na jeho vydanie. Z uvedeného žalobca postupoval
správne, keď ako podnikateľ v zmysle daňových predpisov vystavil žalovanému faktúru, ktorou vyúčtoval
cenu vykonaných prác, aj keď ako už bolo uvedené, tento nárok mu vznikol titulom bezdôvodného
obohatenia.

24. Žalovaný faktúru, ktorá zostala predmetom sporu čiastočne žalobcovi uhradil, a preto odvolací súd
má za to, že v súlade s § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka uznal aj zvyšok záväzku, nakoľko žalovaný v
konaní relevantnými dôkazmi nepreukázal, že faktúru žalobcovi písomne s odôvodnením neoprávnenej
fakturácie vrátil. V tejto súvislosti odvolací súd ešte dopĺňa, že dokazovanie v sporovom konaní je
ovládané prejednacou zásadou, pričom Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť
strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, teda aj vykonávaní dôkazov. V rámci
dokazovania platí zásada, že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia,
kto tvrdí, dokazuje. Strana musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jej tvrdenia za základ
svojho rozhodnutia. Ak teda žalobca listinnými dôkazmi preukázal, že práce vykonal, a to záznamami
o prevádzke stroja z dní, kedy sa práce vykonávali, tieto skutočnosti potvrdil svedok - osoba, ktorá
práce vykonávala, predložil potvrdenú faktúru konateľom žalovaného a doklady o prevzatí prác zo strany
žalovaným, zvládol dôkazné bremeno a súdu preukázal rozsah a obvyklú cenu takto vykonaných prác.
Naproti tomu žalovaný nepredložil súdu relevantné dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia.

25. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa
ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, ako vecne správny potvrdil.

26. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ustanovenia § 396, § 262 ods. 1 a
§ 255 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O
výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

27. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý



rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)