Europe Express, s. r. o.


Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 38Cb/169/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117224989
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná Mlinárcsik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5117224989.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou, v spore žalobcu:
Europe Express, s. r. o., so sídlom Panská 17, 811 01 Bratislava, IČO: 46 461 523, zastúpený: JUDr.
Ema Zacharová, advokát s.r.o., so sídlom Forgáchova bašta 5676/7, 940 01 Nové Zámky, IČO: 47 237
023, proti žalovanému: Stabil Slovakia, s.r.o., so sídlom Na Priekope 8339/37, 010 01 Žilina, IČO: 46
893 458, o zaplatenie 200 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti o zaplatenie istiny 200 € zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 200 € od
07.06.2015 do 08.11.2017 v sume 43,89 € a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Písomnou žalobou doručenou súdu 11.08.2017 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu 200 € s úrokom z omeškania 9,05 % ročne z tejto sumy od 07.06.2015
do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 € a trovy
konania. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že pre žalovaného na základe Zmluvy o preprave
veci č. XX-XX-XX-X dňa XX.XX.XXXX prepravil tovar za dojednanú odplatu 300 €. Vykonanie prepravy
a prevzatie tovaru dokazujú medzinárodné nákladné listy č. P.. Po vykonaní prepravy žalobca vyúčtoval
dohodnutú odplatu za prepravu faktúrou č. 20150313 zo 07.04.2015 splatnou 06.06.2015 v sume 300
€. Žalovaný dohodnutú odplatu za prepravu v lehote splatnosti neuhradil. Na základe výziev žalobcu
uhradil dňa 06.05.2017 časť dohodnutej odplaty v sume 100 €, čím uznal nárok žalobcu v zmysle ust. §
323 ods. 2 a § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Okrem neuhradenej časti odplaty za prepravu tovaru
v sume 200 € si žalobca uplatňuje aj nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 9,05 % ročne z dlžnej
sumy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti neuhradenej faktúry do zaplatenia a paušálnu náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 €.

2. V prílohe žaloby žalobca predložil listinné dôkazné prostriedky, a to Zmluvu o preprave veci XX-XX-
XX-X . č.l. 14 spisu, nákladný list č. P. č.l. 15 spisu, nákladný list č. P. č.l. 16 spisu, faktúru č. 20150313
č.l. 21 spisu, elektronickú komunikáciu medzi stranami č.l. 22 a nasledujúce spisu, výpis z účtu žalobcu
zo 06.05.2017 č.l. 25 spisu, výzvu pred podaním žaloby z 19.07.2017 č.l. 26 spisu.

3. Súd vo veci vydal dňa 18.septembra 2017 platobný rozkaz č.k. 38Cb/169/2017-46.



4. Dňa 30.11.2017 bolo súdu doručené podanie žalovaného podpísané L. označené ako „Odvolanie
proti platobnému rozkazu č. 38Cb/169/2017-46 PR“, v ktorom je uvedené, že dňa 23.11.2017 bol do
elektronickej schránky Stabil Slovakia, s.r.o. doručený platobný rozkaz č. 38Cb/169/2017-46 PR, ktorý
sa nedá otvoriť. Na základe uvedených príloh, ktoré otvoriť idú, vydedukovali, že ide o platobný rozkaz
na sumu 200 €. Touto cestou sa žalobca odvoláva voči platobnému rozkazu č. 38Cb/169/2017-46
PR z dôvodu, že pohľadávka bola dňa 08.112017 uhradená v plnej výške na účet žalobcu v zmysle
priloženého výpisu z 08.11.2017 č.l. 56 spisu. Ďalej žalobca vzniesol námietku premlčania s odkazom
na ust. § 180 (správne má byť zjavne § 108) Občianskeho zákonníka.

5. Uznesením č.k. 38Cb/169/2017-60 zo 7.februára 2018 súd v súlade s ust. § 267 ods. 3 Zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) zrušil platobný
rozkaz Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/169/2017-46 zo dňa 18.09.2017 v plnom rozsahu.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení z 13.marca 2018 uviedol, že po podaní žaloby a vydaní platobného
rozkazu žalovaný dňa 08.11.2017 uhradil na účet žalobcu sumu 200 € pod variabilným symbolom
XXXXXXXX zodpovedajúcim číslu žalovanej faktúry a do poznámok uviedol doplatok faktúry. Žalobu
tak žalobca podal dôvodne, žalovaný uznal žalovaný nárok a na základe vydaného platobného rozkazu
dlžnú sumu uhradil. Vzhľadom na uvedené, žalobca vzal žalobu čiastočne späť v časti o zaplatenie istiny
v sume 200 € a zotrval na nároku na úhradu úroku z omeškania v sume 43,89 € v sadzbe 9,05% ročne zo
sumy 200 € od 07.06.2015 do 08.11.2017 a v časti uplatneného nároku na paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 €. Ďalej poukázal na to, že podanie označené ako
odvolanie proti platobnému rozkazu doručené súdu dňa 30.11.2017 podpísal Mgr. Bohumil Bílek, ktorý
nie je štatutárnym orgánom žalovaného a z odporu nevyplýva, že by bol splnomocnený na zastupovanie
žalovaného v súdnom konaní. Súd by preto na toto podanie nemal vôbec prihliadať, nakoľko ho
neurobil žalovaný. Za nedôvodný považoval odkaz žalovaného na aplikáciu ust. § 108 Občianskeho
zákonníka, nakoľko medzi stranami bol založený obchodno-právny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať
ustanovenia Obchodného zákonníka. Žalobca poukázal na to, že žalovaný opakovane uplatnený nárok
písomne uznal, čo dokazuje k žalobe pripojená elektronická komunikácia medzi stranami, ako aj úhrada
žalovanej istiny. Ani v odpore žalovaný nenamietal, že by žaloba bola nedôvodná. Žalovaný uznal nárok
žalobcu v emailoch z 23.01.2016, 12.02.2016, 05.04.2016, 15.04.2016 a 25.05.2016. Prvú čiastočnú
úhradu žalovanej faktúry v sume 100 € vykonal dňa 06.05.2017. Od každého uznania začala plynúť
nová premlčacia doba, v dôsledku čoho v čase podania žaloby záväzok žalovaného premlčaný nebol.

7. Vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyšli v neskoršom priebehu konania najavo, súd výzvou z 24.05.2018
vyzval žalovaného, aby v lehote 10 dní predložil súdu poverenie alebo plnomocenstvo, na základe
ktorého konal v jeho mene Mgr. Bohumil Bílek podaním z 27.11.2017 označeným ako odvolanie
proti platobnému rozkazu. Na základe predmetnej výzvy bolo súdu dňa 13.06.2018 predložené vo
fotokópii plnomocenstvo z 20.07.2013 (č.l. 82 spisu), ktorým Mgr. Andrea Pastorková ako konateľ
obchodnej spoločnosti žalovaného splnomocnila Mgr. Bohumila Bíleka s označeným rodným číslom a
trvalým bydliskom na zastupovanie v rozsahu právomocí konateľa spoločnosti, vykonávanie potrebných
právnych úkonov spojených s predajom, prevodom, zmenami v evidencii, prevzatím finančných
prostriedkov, odovzdaním finančných prostriedkov, k uzatváraniu zmlúv a pod.

8. V nadväznosti na predloženú fotokópiu plnomocenstva súd výzvou z 11.07.2018 vyzval žalobcu,
aby v lehote 10 dní predložil poverenie alebo plnomocenstvo, na základe ktorého konal v jeho mene
Mgr. Bohumil Bílek podaním zo dňa 27.11.2017 označeným ako odvolanie proti platobnému rozkazu vo
forme elektronického dokumentu podpísaného kvalifikovaným elektronickým podpisom splnomocniteľa,
resp. osoby oprávnenej konať v jeho mene alebo elektronického dokumentu vytvoreného zaručenou
konverziou podľa § 35 a nasledujúce Zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti
orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o e-Governmente)
s pripojenou osvedčovacou doložkou alebo originálu alebo overenej fotokópie v listinnej podobe. Súd
zároveň s odkazom na ust. § 91 CSP vyzval žalobcu, aby v rovnakej lehote spolu s plnomocenstvom
v požadovanej forme predložil súdu aj doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa
splnomocnenca Mgr. Bohumila Bíleka. Výzva z 11.07.2018 bola doručená žalovanému dňa 16.07.2018.
Na predmetnú výzvu žalovaný nereagoval.



9. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že v konaní nebolo žalovaným
preukázané, že by podanie označené ako Odvolanie proti platobnému rozkazu č. 38Cb/169/2017/46 PR
zo dňa 27.11.2017 doručené súdu 30.11.2017 (č.l. 55 spisu) bolo podpísané osobou oprávnenou konať
v mene žalovaného. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že predmetné odvolanie, podľa jeho obsahu a
procesného štádia konania súdom posúdené ako odpor proti platobnému rozkazu Okresného súdu Žilina
č.k. 38Cb/169/2017-46 zo dňa 18.septembra 2017, bolo podané neoprávnenou osobou. Nakoľko však
súd už uznesením č.k. 38Cb/169/2017-60 zo dňa 7.februára 2018, právoplatným 28.04.2018 postupom
podľa ust. § 267 ods. 3 CSP zrušil platobný rozkaz vydaný v prejednávanej veci v plnom
rozsahu, postup súdu podľa ust. § 267 ods. 2 písm. b) CSP je už v tomto štádiu konania vylúčený.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené súd pri prejednaní veci neprihliadal na prostriedky procesnej obrany
obsiahnuté v podaní označenom ako odvolanie proti platobnému rozkazu z 27.11.2017, nakoľko nebolo
preukázané, že by tieto boli uplatnené a vznesené oprávnenou osobou (žalovaným).

11. Vzhľadom na postavenie žalobcu a žalovaného ako subjektov záväzkového vzťahu a predmet ich
záväzkov súd vyhodnotil právny vzťah medzi stranami ako obchodnoprávny podľa ustanovenia § 261
ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Obchodný
zákonník), podľa ktorého táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich
vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

12. Podľa ustanovenia § 610 Obchodného zákonníka, zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje
odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta
(miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).

13. Podľa ustanovenia Čl. 1 bod 1. Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej
doprave (ďalej len Dohovor CMR), tento Dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok
za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako
sa uvádza v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto
Dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán.

14. Podľa ustanovenia Čl. 31 bod. 1 Dohovoru CMR, spory vzniknuvšie z prepráv podliehajúcich tomuto
Dohovoru môže žalobca viesť, pokiaľ ich nevedie na súdoch zmluvných štátov určených dohodou strán,
na súdoch toho štátu, na území ktorého
a) má žalovaný trvalé bydlisko, hlavné sídlo podniku alebo pobočku alebo zastupiteľstvo, ktorých
prostredníctvom bola prepravná zmluva uzavretá, alebo
b) leží miesto, kde sa zásielka prevzala na prepravu alebo miestu určené na jej vydanie;
na iných súdoch nemôže žalobca spor viesť.

15. Podľa ustanovenia Čl. 4 Dohovoru CMR, dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list. Ak
nákladný list chýba, ak má nedostatky alebo ak sa stratil, nie je tým existencia alebo platnosť prepravnej
zmluvy dotknutá a vzťahujú sa na ňu aj naďalej ustanovenia tohto Dohovoru.

16. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti,
právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

17. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe
Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o
deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania
s plnením peňažného záväzku.

18. Podľa ustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi
okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.



19. Podľa ustanovenia § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa
§ 369c ods. 1 Obchodného zákonníka je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

20. Oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými žalobcom
mal súd preukázanú existenciu žalobcom tvrdeného záväzkového vzťahu medzi stranami sporu, ktorý
súd posúdil ako zmluvu o preprave uzavretú podľa Dohovoru CMR, nakoľko miesto prevzatia zásielky
a miesto jej dodania podľa dohody strán ležali v dvoch rôznych štátoch. V otázkach neupravených
Dohovorom CMR súd aplikoval na záväzkový vzťah medzi stranami ustanovenia Obchodného
zákonníka. Existencia záväzkovo-právneho vzťahu medzi stranami, ani jeho obsah neboli v konaní
sporné, pričom obsah dojednaní medzi žalobcom a žalovaným vyplýva z predloženej listiny označenej
ako zmluva o preprave veci XX-XX-XX-X č.l. 14 spisu a nákladných listov č.l. 15 a 16 spisu. Medzi
stranami rovnako nebolo sporné riadne splnenie záväzku žalobcu ako dopravcu z uzavretej zmluvy
o preprave a výška fakturovanej odplaty za vykonanie prepravy 300 € faktúrou č. 20150313 splatnou
06.06.2015. V konaní rovnako nebolo sporné, že pred podaním žaloby žalovaný dňa 06.05.2017
uhradil časť dojednanej odplaty v sume 100 € a po podaní žaloby dňa 08.11.2017 zostávajúcu časť
dojednanej odplaty vo výške 200 €. Žalobca dojednanú odplatu za vykonanú prepravu vyúčtoval faktúrou
č. 20150313 splatnou 06.06.2015, o ktorej v priebehu konania nevznikla pochybnosť o tom, že sa dostala
do dispozičnej sféry žalovaného. Uvedenú faktúru súd vyhodnotil ako výzvu na plnenie podľa ust. § 240
ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého by žalovanému ako dlžníkovi vznikla povinnosť splniť
záväzok voči žalobcovi bez zbytočného odkladu po tom, čo ho žalobca o plnenie požiadal. Uvedením
dátumu splatnosti na predmetnej faktúre 06.06.2015 žalobca prejavil vôľu, aby mu žalovaný uhradil
cenu za vykonanú prepravu v lehote splatnosti faktúry. Vzhľadom na uvedené sa žalovaný dostal do
omeškania so splnením peňažného záväzku voči žalobcovi odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti
faktúry, t.j. od 07.06.2015, od ktorého dňa si žalobca uplatnil nárok na zákonný úrok z omeškania a
zároveň v dôsledku omeškania žalovaného mu vzniklo právo požadovať aj paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 €. Nárok na zákonný úrok z omeškania bol žalobcovi
priznaný do dňa úhrady žalovanej istiny 08.11.2017.

21. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd považoval žalobcom uplatnený nárok za nesporný,
skutkovo a právne dôvodný. V nadväznosti na dispozitívny úkon žalobcu súd v súlade s ust. § 145
ods. 2 CSP zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny 200 € a vo zvyšnej časti uplatneného nároku na
príslušenstvo pohľadávky žalobe v celom rozsahu vyhovel.

22. Vo výroku o nároku na náhradu trov zastavenej časti konania rozhodol súd podľa ust. § 256 ods. 1
CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane. Zastavenie konania v časti o zaplatenie istiny 200 € z procesného hľadiska zavinil žalovaný,
ktorý žalovanú sumu uhradil po podaní žaloby dňa 08.11.2017, v dôsledku čoho nárok na náhradu
trov zastavenej časti konania svedčí žalobcovi. Vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej rozhodol súd o
nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a žalobcovi ako strane úspešnej v konaní priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania celkom v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší



subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).