FORTISCHEM a. s.


Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoPr/1/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3518203099
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3518203099.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu D. R., nar. XX.X.XXXX, bytom C., A. I.
XX/X, zastúpeného Energeticko-Chemickým odborovým zväzom, so sídlom Bratislava - mestská časť
Nové Mesto, Osadná 268/6, IČO: 30 843 928 proti žalovanému FORTISCHEM, a.s., so sídlom Nováky,
M. R. Štefánika 1, IČO: 46 693 874, zastúpenému JUDr. Petrom Šolekom, advokátom so sídlom
Stráňavy 494, o určenie neplatnosti výpovede, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom č.k. 7Cpr/31/2018-437 zo dňa 7. júla 2021 v spojení s opravným uznesením
č.k. 7Cpr/31/2018-488 zo dňa 14. januára 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v časti o zamietnutí
žaloby žalobcu na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou m e n í nasledovne:

U r č u j e s a, že skončenie pracovného pomeru žalobcu výpoveďou zo strany žalovaného zo dňa
25.4.2018 j e n e p l a t n é.
II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v časti o zamietnutí
žaloby žalobcu o zaplatenie náhrady mzdy z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenie v r a c i a súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie zamietol žalobu
žalobcu, ktorý sa domáhal určenia neplatnosti skončenia svojho pracovného pomeru u žalovaného
výpoveďou zo dňa 25.4.2018 a zaplatenia náhrady mzdy /výrok I. o zamietnutí žaloby žalobcu/ a
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % /výrok II./.
2. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd uviedol, že žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že dňa
25.4.2018 mu žalovaný doručil výpoveď z pracovného pomeru danú podľa ustanovenia § 63 ods.
1 písmena b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce /ďalej len Zákonník práce/ z dôvodu,
že na základe rozhodnutia predstavenstva spoločnosti sa ruší pracovné miesto, čím sa menovaný
zamestnanec stal nadbytočným. Žalobca listom zo dňa 4.5.2018, riadne doručeným žalovanému, vyjadril
nesúhlas s výpoveďou zo strany zamestnávateľa a zároveň oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní
u žalovaného. Listom zo dňa 23.3.2018 oslovil žalovaný Výbor ZO ECHOZ pri FORTISCHEM a.s. -
odborovú organizáciu vo veci prerokovania organizačnej zmeny na základe Rozhodnutia predstavenstva
spoločnosti zo dňa 14.3.2018 a prerokovania skončenia pracovného pomeru žalobcu. Na základe
uvedeného rozhodnutia sa ku dňu 31.3.2018 rušili tri pracovné pozície chemik na Závode plasty
- Stredisko výroby PVC a kopolyméru. Listom zo dňa 29.3.2018 žalovaný informoval odborovú
organizáciu, že v žiadosti o prerokovanie skončenia pracovného so žalobcom zo dňa 23.3.2018,
žalobca cituje: "vznikla záznamová chyba uvedenia nesprávneho dátumu, ku ktorému sa rušia
pracovné miesta. Správny dátum, ku ktorému sa rušia uvedené pracovné pozície je 31.5.2018". Listom



zo dňa 20.4.2018 žalovaný oslovil odborovú organizáciu vo veci prerokovania ďalšej organizačnej
zmeny na základe Rozhodnutia predstavenstva zo dňa 19.4.2018, ktoré rušilo a súčasne nahradilo
Rozhodnutie predstavenstva zo dňa 14.3.2018, a na základe ktorého sa ku dňu 30.4.2018 rušili v
Závode plasty nasledujúce štyri pracovné pozície: riadenie polymerizácie a odplyňovania EPVC, čistenie
technologických zariadení, riadenie polymerizácie a sušenia SPVC a obsluha výtlačných liniek. V
súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosťami žalovaný dňa 25.4.2018 doručil žalobcovi výpoveď podľa
ustanovenia § 63 ods. 1 písmena b) Zákonníka práce. Následne žalovaný so žalobcom dňa 25.4.2018
vykonal pohovor vo veci skončenia pracovného pomeru, počas ktorého mu ponúkol voľné pracovné
miesta v spoločnosti. Vzhľadom k tomu, že ani jedna z ponúkaných pracovných pozícií nezodpovedalo
stupňu vzdelania a odbornosti žalobcu, žalobca ich nemohol prijať. Žalobca listom zo dňa 4.5.2018
oznámil žalovanému, že nesúhlasí s výpoveďou z dôvodu, že ju považuje za neplatnú a zároveň uviedol,
že trvá na tom, aby ho žalovaný ďalej zamestnával. Žalovaný reagoval listom zo dňa 21.6.2018, v ktorom
uviedol, že výpoveď považuje za platnú a spĺňajúcu všetky náležitosti platného právneho úkonu. Žalobca
trvá na tom, že výpoveď zo dňa 25.4.2018 je neplatná, a to na základe nasledujúcich dôvodov: 1/
výpovedný dôvod nebol vo výpovedi určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých
zamestnávateľ vidí naplnenie zákonného výpovedného dôvodu tak, aby nedošlo k pochybnostiam,
z ktorého dôvodu sa so zamestnancom končí pracovný pomer; žalovaný vo výpovedi neuvádza, o
ktoré rozhodnutie o organizačnej zmene ide, pričom žalovaný prijal dve rozhodnutia o organizačnej
zmene na základe ktorých sa údajne žalobca stal nadbytočným a v obidvoch prípadoch žalovaný
požiadal odborovú organizáciu o prerokovanie skončenia pracovného pomeru žalobcu; žalobca nebol
do dnešného dňa zo strany žalovaného oboznámený s obsahom obidvoch rozhodnutí o organizačnej
zmene, ani o dôvode ich prijatia, a to ani v samotnej výpovedi, 2/ žalovaný nesplnil ponukovú povinnosť;
dňa 25.4.2018 uskutočnil voči žalobcovi ponukovú povinnosť, v rámci ktorej ponúkol žalobcovi niekoľko
pracovných pozícií, na ktoré však žalobca nespĺňal kvalifikačné predpoklady; na výkon predmetných
pracovných pozícií sa vyžadovalo vysokoškolské vzdelanie, avšak žalobca má len stredoškolské
vzdelanie; žalovaný konal v rozpore s ustanovením § 63 ods. 2 Zákonníka práce v tom, že ponukovú
povinnosť plnil súčasne s doručovaním výpovede a nie vopred, ako to určuje predmetné ustanovenie
Zákonníka práce, 3/ žalovaný listom zo dňa 23.3.2018 žiadal odborovú organizáciu o prerokovanie
skončenia pracovného pomeru so žalobcom a zároveň o prerokovanie organizačnej zmeny, pričom
samotná žiadosť neobsahovala žiadne prílohy, teda žalovaný nepredložil odborovej organizácii vyššie
uvedené rozhodnutie, ani písomný návrh výpovede; rovnako v prípade Rozhodnutia predstavenstva
spoločnosti zo dňa 19.4.2018, ktoré rušilo a súčasne nahrádzalo Rozhodnutie predstavenstva zo
dňa 14.3.2018, listom zo dňa 20.4.2018 žalovaný súčasne žiadal o prekovanie organizačnej zmeny
a zároveň o prerokovanie výpovede, pričom súčasťou žiadosti ani v tomto prípade nebolo písomné
rozhodnutie o organizačnej zmene, ani písomný návrh výpovede; žalovaný ani nedodržal zákonný
postup prerokovania organizačnej zmeny vopred podľa § 237 ods. 2 písmena b) Zákonníka práce /nie
súčasne s prerokovaním výpovede podľa ustanovenia § 74 Zákonníka práce/, 4/ aj keď žalovaný uviedol,
že na základe organizačných zmien zanikajú tri pracovné pozície, resp. podľa druhej organizačnej
zmeny štyri pracovné pozície, v obidvoch prípadoch však v uvedených žiadostiach uviedol len osobu
žalobcu ako zamestnanca, ktorý sa stal nadbytočným, z uvedených dôvodov sa žalobca domnieva,
že uvedené organizačné zmeny boli účelové, ktorých jediným cieľom bolo skončiť pracovný pomer
so žalobcom; žalobca vychádza z toho, že dňa 12.3.2018 poslal svojmu nadriadenému mailovú
správu, v ktorej upozornil na porušenie pracovného poriadku vo veci vykonávania dychových skúšok,
následne žalovaný dňa 16.3.2018 predložil žalobcovi "oznámenie o porušení pracovnej disciplíny",
spočívajúce v údajnom falšovaní úradnej listiny, dňa 19.3.2018 bolo žalobcovi doručené zo strany
žalovaného ďalšie "oznámenie o porušení pracovnej disciplíny" spočívajúce v tom, že v čase výkonu
práce (resp. v pracovnom čase) dňa 12.3.2018 poslal vyššie uvedenú mailovú správu nadriadenému
z pracovného mailu, dňa 23.4.2018 bolo zamestnancovi doručené v poradí tretie "upozornenie na
porušenie pracovnej disciplíny", ktorého sa mal zamestnanec dopustiť tým, že pri výkone práce nepoužil
ochranné pracovné pomôcky; žalovaný však na základe uvedeného neuplatnil voči žalobcovi výpoveď
alebo okamžité skončenie pracovného pomeru, naopak, žalovaný dňa 14.3.2018 prijal rozhodnutie vo
veci organizačných a personálnych zmien a následne dňa 19.4.2018 v poradí druhé rozhodnutie vo
veci organizačných a personálnych zmien, pričom v žiadostiach o prerokovanie organizačnej zmeny a
skončenia pracovného pomeru označil ako nadbytočného výlučne osobu žalobcu, žalobca má za to, že
žalovaný svojim konaním sledoval od počiatku iný cieľ a len predstieral prijatie organizačnej zmeny so
zámerom zastrieť svoje skutočné zámery, a teda nebol naplnený predpoklad výpovedného dôvodu a
z hľadiska rešpektovania právneho princípu o súlade pracovnoprávneho úkonu žalovaného, ktorým je
výpoveď daná žalobcovi, s dobrými mravmi, takémuto konaniu žalovaného nie je možné priznať platnosť,



pretože je v rozpore so samotným účelom práva, 5/ počas plynutia výpovednej doby sa u žalovaného
uvoľnilo pracovné miesto, ktoré mu však zo strany žalovaného nebolo ponúknuté a to i napriek tomu,
že listom zo dňa 4.5.2018 deklaroval trvanie na ďalšom zamestnávaní.
3. Žalovaný s podanou žalobou žalobcu nesúhlasil. V dôsledku rozhodnutia žalovaného o organizačných
zmenách zo dňa 14.3.2018 došlo k zrušeniu troch pracovných miest, z ktorého jedno pracovné
miesto sa priamo dotýkalo žalobcu (chemik - riadenie polymerizácie a odplyňovania EPVC) a žalovaný
podal žiadosť o prerokovanie skončenia pracovného pomeru so zamestnancom adresovanú na ZO
ECHOZ FORTISCHEM a. s.. Dňa 19.4.2018 žalovaný vo veci organizačných a personálnych zmien
akciovej spoločnosti vydal rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnutie vo veci organizačných a personálnych
zmien akciovej spoločnosti zo dňa 14.3.2018 odôvodnene zrušené a nahradené novým rozhodnutím,
ktoré rozšírilo počet zrušených pracovných miest v spoločnosti žalovaného. Rozhodnutie žalovaného
zo dňa 19.4.2018 viedlo okrem iného k zrušeniu pracovného miesta žalobcu a žalovaný podal
opätovnú žiadosť o prerokovanie skončenia pracovného pomeru so zamestnancom adresovanú na ZO
ECHOZ FORTISCHEM a.s.. V žiadosti žalovaného je súčasne poukazované na fakt, že rozhodnutie
žalovaného vo veci organizačných a personálnych zmien akciovej spoločnosti zo dňa 14.3.2018
bolo zrušené a je nahradené novým rozhodnutím zo dňa 19.4.2018. Z uvádzaných skutočností
je zrejmé, že relevantným podkladom pre ukončenie pracovného pomeru so žalobcom v tomto
súdnom konaní možno považovať jedine rozhodnutie žalovaného zo dňa 19.4.2018, nakoľko žalovaný
zastáva právny názor, že neexistuje právne obmedzenie pre dispozičné oprávnenie žalovaného na
rozhodnutie zrušiť a následne odôvodnene nahradiť pôvodné rozhodnutie novým rozhodnutím, ktoré
svojím obsahom podstatným spôsobom rozširuje rozsah pracovných pozícii rušených v spoločnosti.
Rozhodnutie žalovaného zo dňa 14.3.2018 bolo riadnym a platným právnym úkonom zrušené, resp.
anulované, v dôsledku čoho je na uvedené rozhodnutie (zo dňa 14.3.2018) nutné prihliadať ako na
neexistujúce, čo dokazuje aj skutočnosť, že jediným relevantným podkladom pre započatie procesu
ukončenia pracovného pomeru so žalobcom bolo rozhodnutie žalovaného vo veci organizačných
a personálnych zmien akciovej spoločnosti zo dňa 19.4.2018. Nakoľko zo strany žalovaného bola
splnená povinnosť podľa § 74 Zákonníka práce, kedy zo strany ZO ECHOZ FORTISCHEM a.s. neboli
podané žiadne námietky pre ukončenie pracovného pomeru so žalobcom, žalovaný dňa 25.4.2018
uskutočnil pohovor, ktorého predmetom bola ponuka voľných pracovných miest zamestnávateľa
(žalovaného). Realizácia pohovoru bola protokolárne zaznamenaná Zápisom z pohovoru vo veci
skončenia pracovného pomeru zo dňa 25.4.2018. Žalobcovi bolo ponúknutých päť voľných pracovných
pozícií, ktoré boli z jeho strany všetky odmietnuté s poznámkou, že na uvedené pracovné pozície
nespĺňa požiadavku vysokoškolského vzdelania. K uvedenému vyjadreniu žalobcu je nutné poukázať
na fakt, že na obsadenie ponúkanej pracovnej pozície Zmenový technik energetiky nebolo zo strany
žalovaného požadované vysokoškolské vzdelanie, ale vzdelanie stredoškolské, čo žalobca spĺňal, a aj
napriek uvedenej ponúkanej pracovnej pozície žalobca sa vyjadril vo forme negatívneho stanoviska,
a to odmietnutia obsadenia ponúkanej pracovnej pozície. Z uvádzaných skutočností žalovaný bol
nútený pristúpiť v deň uskutočnenia pohovoru so žalobcom (25.4.2018) k právnemu úkonu-odovzdaniu
písomného vyhotovenia výpovede zamestnancovi z dôvodu nadbytočnosti. Podľa žalovaného bola
v plnom rozsahu zachovaná správnosť časovej postupnosti uskutočnenia pohovoru so žalobcom,
ktorého predmetom bola ponuka voľných pracovných miest a následné vykonanie právneho úkonu
odovzdania písomnej výpovede zamestnávateľom - žalovaným svojmu zamestnancovi - žalobcovi. V
otázke určitosti výpovede žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že v tomto dokumentu jasne uviedol,
že výpoveď je vydaná na základe rozhodnutia predstavenstva spoločnosti, ktorého obsahom sú
organizačné a personálne zmeny v spoločnosti, na základe ktorého je zrušená pracovná pozícia riadenie
polymerizácie a odplyňovania EPVC, následkom čoho sa žalobca stáva nadbytočným zamestnancom.
Podľa žalovaného je právny úkon výpovede zo dňa 25.4.2018 platným právnym úkonom žalovaného
pre ukončenie pracovného pomeru so žalobcom a navrhol preto žalobu žalobcu zamietnuť.
4. Súd vykonal v spore dokazovanie, z ktorého zistil, že žalobca bola zamestnancom žalovaného na
základe pracovnej zmluvy zo dňa 25.9.1979 v znení neskorších dodatkov. Žalobca vykonával prácu na
pracovnej pozícii: "riadenie polymer. a odplyň. EPVC" na základe dokumentu "Zaradenie na pracovné
miesto" zo dňa 30.3.2017. Rozhodnutím predstavenstva spoločnosti Fortischem a.s. zo dňa 14.3.2018
vo veci organizačných a personálnych zmien v rámci akciovej spoločnosti sa rozhodlo o zmene
organizačnej štruktúry a to tak, že v Závode Plasty sa ku dňu 31.5.2018 mali zrušiť tri systemizované
pracovné miesta: 1x riadenie polymerizácie a odplyňovania EPVC a 2x čistenie technických zariadení
a dňom 1.6.2018 sa mali vytvoriť dve systemizované pracovné miesta: 2x riadenie polymerizácie,
odplyňovanie EPVC a čistenie tech. zariadenia. Rozhodnutím predstavenstva spoločnosti Fortischem
a.s. zo dňa 19.4.2018 vo veci organizačných a personálnych zmien v rámci akciovej spoločnosti sa



rozhodlo tak, že žalovaný zrušil ku dňu 30.4.2018 na Závode plasty štyri systemizované pracovné
miesta: 1x riadenie polymerizácie a odplyňovanie EPVC, 1x čistenie technologických zariadení,
1x riadenie polymerizácie a sušenia SPVC, 1x obsluha výtlačných liniek na Závode Karbid štyri
systemizované pracovné miesta: 3x obsluha odpichu, 1x obsluha výroby AC-KZ-BK, na Útvare riadenia
a kontroly kvality jedno systemizované pracovné miesto: 1x vedúca oddelenia RKK pre závod chémia
a na Útvare dopravnej logistiky jedno systemizované pracovné miesto: 1x manipulačný robotník.
Týmto rozhodnutím zároveň žalovaný zrušil vlastné Rozhodnutie predstavenstva spoločnosti Fortischem
a.s. zo dňa 14.3.2018... citujúc z Rozhodnutím predstavenstva spoločnosti Fortischem a.s. zo dňa
19.4.2018: ...: "Na základe komplexného prehodnotenia ekonomickej efektivity prevádzky podniku a
potrebu dosiahnutia maximálnej hospodárnosti prevádzky jednotlivých závodov a útvarov v dôsledku
optimalizácie procesov a modernizácie časti zariadení, spoločnosť Rozhodnutie zo dňa 14.3.2018 ku
dňu prijatia tohto rozhodnutia v celosti zrušuje a nahrádza novým rozhodnutím...". Žalovaný písomne
požiadal zástupcov zamestnancov o prerokovanie skončenia pracovného pomeru so žalobcom a to
"Žiadosťou o prerokovanie skončenia pracovného pomeru so zamestnancom podľa § 74 Zákonníka
práce" zo dňa 20.4.2018. K prerokovaniu skončenia pracovného pomeru so žalobcom došlo, o čom
svedčí listina: "Prerokovanie skončenia pracovného pomeru" zo dňa 24.4.2018 zo strany Odborového
výboru Základnej organizácie ECHOZ Fortischem a.s.. Odborový výbor ZO skončenie pracovného
pomeru vzal na vedomie. Predmetné "Prerokovanie skončenia pracovného pomeru" zo dňa 24.4.2018
bolo žalovanému doručené dňa 25.4.2018. Žalovaný dňa 25.4.2018 doručil žalobcovi výpoveď z
pracovného pomeru zo dňa 25.4.2018 v zmysle § 63 ods. 1. písm. b) Zákonník práce. V predmetnej
výpovedi zamestnávateľ uviedol: "Rozhodnutím predstavenstva spoločnosti vo veci organizačných a
personálnych zmien, v rámci ktorých sa ruší pracovné miesto "riadenie polymerizácie a odplyňovania
EPVC" na závode plasty, ktoré v súčasnosti vykonávate. Z uvedeného dôvodu ste sa stali nadbytočným.
Vzhľadom na uvedené, dávame Vám výpoveď podľa § 63 ods. 1 písmena b) Zákonníka práce".
Zároveň zamestnávateľ vo výpovedi o.i. uviedol, že nakoľko v dobe od 1.5.2018 do 31.7.2018 nebude
zamestnancovi prideľovať prácu, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume priemerného zárobku
za uvedené mesiace podľa § 134 Zákonníka práce po vyčerpaní dovolenky za rok 2018 v zmysle §
100 Zákonníka práce. Uviedol tiež, že odstupné v sume štvornásobku jeho priemerného mesačného
zárobku bude žalobcovi vyplatené v súlade s § 76 Zákonníka práce a platnou Kolektívnou zmluvou.
Žalobca listom zo dňa 4.5.2018 oznámil zamestnávateľovi, že nesúhlasí s výpoveďou a zároveň tiež
oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní, nakoľko považuje výpoveď za neplatnú. Žalovaný listom zo
dňa 21.6.2018 oznámil žalobcovi, že považuje výpoveď danú žalobcovi za platnú, nakoľko spĺňa všetky
náležitosti právneho úkonu pre ukončenie pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce. Výpovedná doba začala teda plynúť dňa 1.5.2018 a uplynula dňa 31.7.2018. Žalobca podal dňa
26.9.2018 žalobu na súd, v ktorej sa domáha určenia, že výpoveď zo dňa 25.4.2018 daná mu žalovaným
je neplatná.
5. Uvedený zistený skutkový stav súd posúdil podľa § 59 ods. 1, § 61 ods. 1 až 3, § 62 ods. 3
a 7, § 63 ods. 1 písm. b) a ods. 2, § 74, § 76 ods. 1 písm. b) a § 77 Zákonníka práce. Uviedol,
že žalovaný dňa 14.3.2018 vydal vo veci organizačných a personálnych zmien akciovej spoločnosti
rozhodnutie, na základe ktorého boli ku dňu 31.5.2018 zrušené tri systemizované pracovné miesta
na závode plasty, t.j. lx riadenie polymerizácie a odplyňovania EPVC a 2x čistenie technologických
zariadení. Neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia bolo taktiež ku dňu 1.6.2018 vytvorenie dvoch
pracovných miest na závode plasty s označením riadenie polymerizácie, odplyňovanie EPVC a čistenie
techn. zariadenia. V dôsledku obsahu rozhodnutia žalovaného zo dňa 14.3.2018 o zrušení troch
pracovných miest, sa jedno pracovné miesto priamo dotýkalo žalobcu (chemik - riadenie polymerizácie
a odplyňovania EPVC). Dňa 19.4.2018 žalovaný vo veci organizačných a personálnych zmien akciovej
spoločnosti vydal rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnutie vo veci organizačných a personálnych zmien
akciovej spoločnosti zo dňa 14.3.2018 odôvodnene zrušené a nahradené novým rozhodnutím, ktoré
rozšírilo počet zrušených pracovných miest v spoločnosti žalovaného. Rozhodnutie žalovaného zo dňa
19.4.2018 zmenilo organizačnú štruktúru akciovej spoločnosti nasledovne: Závod plasty - zrušenie
štyroch systemizovaných pracovných miest: lx riadenie polymerizácie a odplyňovania EPVC lx čistenie
technologických zariadení lx riadenie polymerizácie a sušenia SPVC lx obsluha výtlačných liniek;
Závod karbid - zrušenie štyroch systemizovaných pracovných miest: 3x obsluha odpichu lx obsluha
výroby AC-KZ-BK; Útvar riadenia a kontroly kvality - zrušenie jedného systemizovaného pracovného
miesta: lx vedúca oddelenia RKK pre závod chémia; Útvar dopravnej logistiky - zrušenie jedného
systemizovaného pracovného miesta: lx manipulačný robotník. Rozhodnutím žalovaného zo dňa
19.4.2018, bolo odôvodnene zrušené rozhodnutie vo veci organizačných a personálnych zmien akciovej
spoločnosti zo dňa 14.3.2018. Rozhodnutie žalovaného vo veci organizačných a personálnych zmien



akciovej spoločnosti zo dňa 19.4.2018 sa priamo dotýkalo aj pracovnej pozície žalobcu (chemik -
riadenie polymerizácie a odplyňovania EPVC). V žiadosti žalovaného zo dňa 20.4.2018 je súčasne
poukazované na fakt, že rozhodnutie žalovaného vo veci organizačných a personálnych zmien akciovej
spoločnosti zo dňa 14.3.2018 bolo zrušené a je nahradené novým rozhodnutím zo dňa 19.4.2018.
Z uvádzaných skutočností je zrejmé, že relevantným podkladom pre ukončenie pracovného pomeru
so žalobcom možno považovať jedine rozhodnutie žalovaného zo dňa 19.4.2018. Súd sa stotožnil s
právnym názorom žalovaného, že neexistuje právne obmedzenie pre dispozičné oprávnenie žalovaného
na rozhodnutie zrušiť a následne odôvodnene nahradiť pôvodné rozhodnutie novým rozhodnutím, ktoré
svojím obsahom podstatným spôsobom rozširuje rozsah pracovných pozícii rušených v spoločnosti,
nakoľko účelom takéhoto konania je zámer ekonomickej variability zamestnávateľa pre možnosti čo
najefektívnejším spôsobom nakladať s prostriedkami spoločnosti v čase úpravy výrobnej štruktúry
podniku. Tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie žalovaného vo veci organizačných a personálnych zmien
akciovej spoločnosti zo dňa 14.3.2018 a rozhodnutie žalovaného vo veci organizačných a personálnych
zmien akciovej spoločnosti zo dňa 19.4.2018 sú dve rozdielne organizačné zmeny možno považovať
za relatívne správne, avšak je nutné opakovane pripomenúť a súčasne zdôrazniť, že rozhodnutie
žalovaného zo dňa 14.3.2018 bolo riadnym a platným právnym úkonom zrušené, resp. anulované, v
dôsledku čoho je na uvedené rozhodnutie (zo dňa 14.3.2018) nutné prihliadať ako na neexistujúce,
čo dokazuje aj skutočnosť, že jediným relevantným podkladom pre započatie procesu ukončenia
pracovného pomeru so žalobcom bolo rozhodnutie žalovaného vo veci organizačných a personálnych
zmien akciovej spoločnosti zo dňa 19.4.2018. Z hľadiska právnej povahy rozhodnutia o organizačnej
zmene, toto rozhodnutie v zmysle judikatúry nemá povahu právneho úkonu je to hmotnoprávny
predpoklad pre právny úkon, z čoho vyplýva právny dôsledok spočívajúci v tom, že účastník pracovného
pomeru nemôže na súde žiadať, aby súd rozhodol o jeho neplatnosti (aj keď možno z pohľadu širokej
koncepcie právneho úkonu by bolo možné považovať písomné rozhodnutie zamestnávateľa za právny
úkon, ktorý spôsobuje právne následky). Nemožno ho preto napadnúť na súde a žiadať vyslovenie
neplatnosti takéhoto rozpadnutia zamestnávateľa a posúdiť ho ako neplatný právny úkon, ako namietal
a navrhoval žalobca. V zmysle vyššie uvedeného súd nepreskúmaval rozhodnutie zamestnávateľa -
žalovaného v zmysle jeho platnosti, nakoľko nemá povahu právneho úkonu. Súd sa môže zaoberať
otázkou, či také rozhodnutie bolo prijaté, či ho prijal zamestnávateľ a či má formu vyžadovanú zákonom.
Rozhodnutie zo dňa 19.4.2018 vydal subjekt, ktorý bol na to oprávnený - predstavenstvo spoločnosti
FORTISCHEM a.s., podpísali ho predseda predstavenstva Ing. Ondrej Macko a člen predstavenstva
Ing. Jana Vráblová a toto rozhodnutie žalovaného spĺňa aj formálnu požiadavku zakotvenú v § 63 ods.
1 písm. b) Zákonníka práce, keď bolo vydané v písomnej podobe. Ďalej súd uviedol, že uvedených
10 systemizovaných pracovných miest bolo zrušených ku dňu 30.4.2018 a dňom 1.5.2018 sa zmenila
organizačná štruktúra Závodu plasty, Závodu karbid, útvaru riadenia a kontroly kvality a Útvaru dopravnej
logistiky podľa Prílohy č. 1 rozhodnutia. K účinnosti organizačných zmien tak nedošlo až po skončení
pracovného pomeru žalobcu, keď tento sa mal skončiť uplynutím výpovednej doby dňom 31.7.2018.
Nakoľko k účinnosti organizačnej zmeny - zrušenie pracovného miesta na pozícii "riadenie polymerizácie
a odplyňovania EPVC" došlo k 30.4.2018, teda skôr, ako uplynula výpovedná doba žalobcovi 31.7.2018,
zamestnávateľ nemal možnosť žalobcovi počas výpovednej doby prideľovať dohodnutú prácu a
vznikli na strane zamestnávateľa tzv. iné prekážky v práci a od 1.5.2018 do 31.7.2018 zamestnávateľ
žalobcovi neprideľoval prácu a poskytol mu náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Aj
v tomto prípade žalovaný postupoval zákonne, keď počas doby, kedy nemohol žalobca vykonávať
prácu, nakoľko išlo o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, mu priznal a vyplatil náhradu mzdy
podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce. Potom súd uviedol, že nie každé rozhodnutie o organizačných
zmenách zamestnávateľa je právnym titulom oprávňujúcim zamestnávateľa uplatniť výpoveď voči
zamestnancovi z dôvodu nadbytočnosti. Len také rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných
zmenách je dostačujúcim právnym základom pre výpoveď zamestnávateľa, ktoré sleduje zmenu úloh
zamestnávateľa, zmenu technického vybavenia, zníženie počtu zamestnancov za účelom zabezpečenia
efektívnosti práce. Pre platnosť výpovede zamestnávateľa nie je rozhodujúca okolnosť, akým spôsobom
je uvedené rozhodnutie označené. Z jeho obsahu musí dostatočne vyplývať, či sledovalo vyššie uvedené
ciele. V prípade, že takýmto rozhodnutím zamestnávateľ len predstieral prijatie organizačných zmien,
t. j. zmenu jeho úloh, technického vybavenia, zníženie stavu zamestnancov za účelom zabezpečenia
efektivity práce a jeho skutočné zámery boli iné, ide o neplatnú výpoveď podľa 63 ods. 1 písm. b). Ak
súd zistí, že skutočným cieľom rozhodnutia zamestnávateľa o organizačných zmenách nebolo zníženie
existujúceho stavu zamestnancov za účelom zabezpečenia efektívnosti práce, ale celkom iný zámer,
resp. cieľ, výpoveď zamestnávateľa z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca je neplatná a rozhodnutie
zamestnávateľa sa posudzuje, akoby nebolo prijaté, pretože nejde o rozhodnutie zamestnávateľa s



akým počíta skutková podstata § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Aj v tomto smere súd konštatoval,
že nebolo preukázané, že by zamestnávateľ len predstieral prijatie organizačných zmien za účelom
zabezpečenia efektivity práce a jeho skutočné zámery boli iné tak, ako namietal žalobca. Výber
nadbytočného zamestnanca záleží na rozhodnutí zamestnávateľa. V prípadnom súdnom spore súd
neskúma výber nadbytočného zamestnanca, skúma len, či existovala organizačná zmena a či v jej
dôsledku sa stal zamestnanec nadbytočným. Rozhodnutím zamestnávateľa o organizačných zmenách
zo dňa 19.4.2018 žalovaný zmenil štruktúru zamestnancov a znížil stav zamestnancov žalovaného,
t.j. zrušil ku dňu 30.4.2018 na Závode plasty štyri systemizované pracovné miesta: 1x riadenie
polymerizácie a odplyňovanie EPVC, 1x čistenie technologických zariadení, 1x riadenie polymerizácie
a sušenia SPVC, 1x obsluha výtlačných liniek na Závode Karbid štyri systemizované pracovné
miesta: 3x obsluha odpichu, 1x obsluha výroby AC-KZ-BK, na Útvare riadenia a kontroly kvality jedno
systemizované pracovné miesto: 1x vedúca oddelenia RKK pre závod chémia a na Útvare dopravnej
logistiky jedno systemizované pracovné miesto: 1x manipulačný robotník. Súd teda po preskúmaní
konštatoval, že u zamestnávateľa - žalovaného došlo k organizačnej zmene, ktorá spôsobila, že sa
zamestnanec - žalobca stal preňho nadbytočným z hľadiska pozície, ktorú vykonával a potvrdzuje
existenciu príčinnej súvislosti medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca - žalobcu. K
ponukovej povinnosti zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka
práce súd uviedol, že zamestnávateľ neporušil predmetné ustanovenie len preto, že ponukovú povinnosť
realizoval tesne predtým, ako žalobcovi doručil výpoveď. To, že bola zachovaná správnosť časovej
postupnosti uskutočnenia pohovoru so žalobcom dňa 25.4.2018, a teda že k ponukovej povinnosti
(ponuka voľných pracovných miest) došlo predtým ako bola žalovanému odovzdaná písomná výpoveď
z pracovného pomeru mal súd za preukázané z výpovede svedkov, ktorí sa predmetného pohovoru a
odovzdania výpovede žalobcovi zúčastnili, ako aj z dokumentu: Zápis z pohovoru vo veci skončenia
pracovného pohovoru zo dňa 25.4.2018. Zároveň bolo v konaní preukázané, že žalobcovi boli dňa
25.4.2018 zo strany žalovaného predložené všetky voľné pracovné miesta spoločnosti FORTISCHEM
a.s. (bez ohľadu na kvalifikáciu zamestnanca, nakoľko zamestnanec má možnosť podstúpiť kvalifikáciu).
Splnenie ponukovej povinnosti musí preukázať zamestnávateľ, naproti tomu tvrdenie a preukazovanie,
že ku dňu výpovede mal zamestnávateľ voľné pracovné miesta, ktoré zamestnancovi neponúkol, je
procesná obrana zamestnanca. Žalobca nepreukázal, že by žalovaný ku dňu výpovede mal voľné
pracovné miesto, ktoré by žalobcovi neponúkol. Z dokumentu označeného ako "Zápis z pohovoru vo
veci skončenia pracovného pomeru" zo dňa 25.4.2018 (čl.58) súd zistil, že žalobcovi bolo ponúknutých
celkovo 6 voľných pracovných miest a to: 1x generálny riaditeľ (VŠ, ekonomika, chémia), 2x technický
pracovník (VŠ, stavebníctvo, elektro, strojárstvo), 1x zmenový technik energetik (USO, elektro), vedúci
útvaru životného prostredia a man. rizík (VŠ, strojárstvo, chémia) a asistent (VŠ, strojárstvo, chémia).
V časti "Stanovisko zamestnanca k ponúknutým voľným pracovným miestam" žalobca napísal: "Z
uvedených ponúknutých pracovných nespĺňam požiadavku "VŠ" vzdelanie. Súd teda uvádza, že
zoznam voľných ponúknutých miest obsahoval aj pracovné miesto "zmenový technik energetiky" a na
pracovné miesto sa vyžaduje stredoškolské vzdelanie. Súd preto konštatoval, že žalovaný splnil aj
túto zákonnú podmienku a v konaní nebolo preukázané, že by ku dňu výpovede mal zamestnávateľ
voľné pracovné miesto pre žalobcu, ktorú by mu dňa 25.4.2018 pred odovzdaním výpovede neponúkol.
Čo sa týka námietky žalobcu, že mu boli ponúknuté len pracovné miesta, na ktoré nemal potrebnú
kvalifikáciu súd uvádza, že ak by mu aj z tohto dôvodu nebolo ponúknuté žiadne vhodné pracovné
miesto, zamestnávateľ by konal v súlade so Zákonníkom práce, nakoľko v takomto prípade podľa
Zákonníka práce, svoju ponukovú povinnosť splniť nemusí. Súd uvádza, že ak zamestnávateľ v mieste,
ktoré bolo dohodnuté v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce, nemá pre zamestnanca žiadnu
prácu alebo žiadnu vhodnú prácu podľa Zákonníka práce, svoju ponukovú povinnosť ani nemôže splniť.
Ak teda zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať v mieste, ktoré bolo dohodnuté
ako miesto výkonu práce, vtedy ponukovú povinnosť splniť nemusí. Zamestnávateľ nie je povinný ani
vytvárať nové pracovné miesto, ktoré by mal následne ponúknuť zamestnancovi. Súd poukázal na
to, že ponuková povinnosť zamestnávateľa voči zamestnancovi trvá do doby podania výpovede, a
preto argumentácia žalobcu, že zo strany žalovaného neboli ponúknuté uvoľnené pracovná pozícia
počas výpovednej doby je absolútne bezpredmetná. Čo sa týka zákonných náležitostí výpovede zo
dňa 25.4.2018, tak ako sú uvedené v § 61 ods. 2 Zákonníka práce, súd uviedol, že sa nestotožnil s
tvrdeniami žalobcu, že výpoveď nespĺňa náležitosti uvedené v tomto zákonom ustanovení v nadväznosti
na § 37 Občianskeho zákonníka. Poukázal na znenie výpovede zo dňa 25.4.2018, v ktorej žalovaný o.i.
uviedol: "Rozhodnutím predstavenstva spoločnosti vo veci organizačných a personálnych zmien, v rámci
ktorých sa ruší pracovné miesto "riadenie polymerizácie a odplyňovania EPVC" na závode plasty, ktoré v
súčasnosti vykonávate. Z uvedeného dôvodu ste sa stali nadbytočným. Vzhľadom na uvedené, dávame



Vám výpoveď podľa § 63 ods. 1 písmena b) Zákonníka práce.". V čase uplatnenia výpovede, t.j. dňa
25.4.2018 existovala už len jedna organizačná zmena, nakoľko žalovaný Rozhodnutím predstavenstva
spoločnosti Fortischem a.s. zo dňa 19.4.2018 zrušil vlastné Rozhodnutie predstavenstva spoločnosti
Fortischem a.s. zo dňa 14.3.2018 a nahradil ho novým, t.j. práve Rozhodnutím predstavenstva
spoločnosti Fortischem a.s. zo dňa 19.4.2018. Je zrejmé, že žalovaný ku dňu 19.4.2018 zrušil
relevantným právnym úkonom svoje skoršie Rozhodnutie predstavenstva spoločnosti Fortischem a.s.
zo dňa 14.3.2018, a preto je jednoznačné, že keď vo výpovedi zo dňa 25.4.2018 uvádzal ako
dôvod nadbytočnosti žalobcu - prijaté rozhodnutie predstavenstva spoločnosti vo veci organizačných
a personálnych zmien, s určitosťou sa jednalo o Rozhodnutím predstavenstva spoločnosti Fortischem
a.s. zo dňa 19.4.2018, nakoľko v tom čase rozhodnutie zo dňa 14.3.2018 už neexistovalo. Obsah
rozhodnutia žalovaného vo veci organizačných a personálnych zmien akciovej spoločnosti zo dňa
19.4.2018 a taktiež obsah Žiadosti o prerokovanie skončenia pracovného pomeru so zamestnancom
podľa § 74 Zákonníka práce zo dňa 20.4.2018 jasne konštatuje neplatnosť rozhodnutia žalovaného
vo veci organizačných a personálnych zmien akciovej spoločnosti zo dňa 14.3.2018, z čoho vyplýva
preukázateľná a nespochybniteľná identifikácia rozhodnutia žalovaného, na základe ktorého bola
žalobcovi podaná výpoveď pre ukončenie pracovného pomeru. Výpoveď tak podľa súdu spĺňa všetky
zákonom požadované podmienky, aby právny úkon výpovede žalovanému bol platný a organizačná
zmena u zamestnávateľa je vo výpovedi dostatočne konkretizovaná tak, aby bola identifikovateľná. Čo
sa týka ďalšej povinnosti zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru - výpoveď prerokovať so
zástupcami zamestnancov, aj túto povinnosť žalovaný splnil. Z listinných dôkazov ako aj z výpovede
svedka Petra Pastierika mal súd za preukázané, že došlo k riadnemu prerokovaniu výpovede tak,
ako to predpokladá predmetné ustanovenia Zákonníka práce. Žalovaný písomne požiadal zástupcov
zamestnancov o prerokovanie skončenia pracovného pomeru so žalobcom a to "Žiadosťou o
prerokovanie skončenia pracovného pomeru so zamestnancom podľa § 74 Zákonníka práce" zo
dňa 20.4.2018. Táto žiadosť bola podľa súdu konkrétna, bol v nej skutkovo dostatočne vymedzený
dôvod skončenia tak, aby zástupcovia zamestnancov mali možnosť kvalifikovane sa vyjadriť ku
skončeniu pracovného pomeru na základe dostatočných informácií. Z výpovede svedka Petra Pastierika
(zamestnaný vo FORTISHCEM Nováky ako zástupca zamestnancov) mal súd za preukázané, že došlo
k riadnemu prerokovaniu skončenia pracovného pomeru s pánom Hegom v zmysle interných predpisov
Odborového výboru. Od žalovaného dostali zástupcovia zamestnancov všetky tie informácie, ktoré boli
potrebné k tomu, aby takýto úkon - vydanie uvedeného rozhodnutia, prerokovania skončenia pracovného
pomeru mohli urobiť. K prerokovaniu skončenia pracovného pomeru so žalobcom došlo, o čom svedčí
listina: "Prerokovanie skončenia pracovného pomeru" zo dňa 24.4.2018 zo strany Odborového výboru
Základnej organizácie ECHOZ Fortischem a.s., že odborový výbor ZO skončenie pracovného pomeru
vzal na vedomie. Predmetné "Prerokovanie skončenia pracovného pomeru" zo dňa 24.4.2018 bolo
žalovanému doručené dňa 25.4.2018. Zo všetkých týchto dôvodov súd vyhodnotil výpoveď zo dňa
25.4.2018 danú žalobcovi zo strany žalovaného ako platnú a preto žalobu žalobcu v celom rozsahu
zamietol.
6. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa § 262 ods. 1 a 2 v spojení s § 255 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/. Žalovaný bol vo veci úspešný v plnom
rozsahu, preto súd rozhodol tak, že žalovanému sa priznáva náhrada trov konania vo výške 100 %.
7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Uviedol, že nenamieta ani v priebehu konania
nenamietal, že rozhodnutie o organizačnej zmene nemá povahu právneho úkonu a súd sa môže
zaoberať otázkou. či takéto rozhodnutie bolo prijaté a či ho prijal zamestnávateľ. Trvá však na tom, že
zamestnávateľ len predstieral prijatie organizačných zmien za účelom zabezpečenia efektivity práce
a jeho skutočné zámery boli iné a o tomto tvrdení aj predložil súdu dôkazy. V obidvoch prípadoch
organizačných zmien, o ktorých žalovaný rozhodol, žalovaný v žiadostiach na prerokovanie odborovej
organizácii uviedol len osobu žalobcu ako zamestnanca, ktorý sa stal nadbytočným. Na pojednávaní
dňa 18.11.2020 svedok Peter Pastierik, ako zástupca zamestnancov na otázku zástupcu žalobcu:
„Či ste dostali takúto nejakú podobnú žiadosť na prerokovanie v súvislosti s organizačnou zmenou
zo dňa 19.4.2018 alebo či to bola jediná žiadosť o prerokovanie skončenia pracovného pomeru
so zamestnancami?" uviedol: „Áno, toto bola jediná .". Ako vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/42/2010 z 9. júna 2010 „súd dôsledne skúma a posudzuje všetky
skutkové okolnosti. ktoré skončeniu pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti predchádzali. Pri
hodnotení týchto okolností prihliada aj na Čl. 2 Zákonníka práce, zakotvujúci pozitívny príkaz výkonu
práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov. ktorým je súlad s dobrými mravmi". Pokiaľ
ide o ponukovú povinnosť žalovaného pri skončení pracovného pomeru žalobcu, zo Zápisu z pohovoru
vo veci skončenia pracovného pomeru zo dňa 25.4.2018 je jednoznačne zrejmé, že žalobca neodmietol



pracovné miesto zmenový technik energetiky, nakoľko výslovne uviedol, že „z uvedených pracovných
nespĺňa požiadavku „VŠ vzdelania“, z čoho si tak žalovaný mal jednoznačne v danom čase a nie na
základe Vyjadrenia žalobcu zo dňa 3.9.2020 vyvodiť príslušný záver, že ponúkanú pracovnú pozíciu
zmenový technik energetiky žalobca neodmietol. Žalovaný preto nemal pristúpiť k výpovedi žalobcovi z
pracovného pomeru pre nadbytočnosť. Ďalej žalobca uviedol, že neobstojí záver súdu prvej inštancie,
že žalovaný nemusel žalobcovi ponúknuť pracovné pozície, ktoré sa uvoľnili počas plynutia výpovednej
doby. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1MCdo/5/2009 z 19. apríla 2011,
pokiaľ mal zamestnávateľ k dispozícii voľné pracovné miesta v čase dania výpovede zamestnancovi
(ako aj počas plynutia výpovednej doby až do skončenia pracovného pomeru), bez ohľadu na to, že
pre tieto pracovné miesta bola určená ako kvalifikačná požiadavka vzdelanie len základné, alebo len
stredné odborné, alebo úplné stredné odborné vzdelanie, bolo povinnosťou zamestnávateľa takúto
prácu zamestnancovi ponúknuť. Tento stav nastal aj v prípade žalobcu, keď sa počas plynutia
výpovednej doby u žalovaného uvoľnilo pracovné miesto, ktoré mu však zo strany žalovaného nebolo
ponúknuté. Jedná sa o pracovné miesto zamestnanca Mária Baláža, ktorý požiadal o skončenie
pracovného pomeru dohodou a nie výpoveďou a to ku dňu 31.7.2018 a jeho priamy nadriadený
svojim podpisom potvrdil súhlas s rozviazaním pracovného pomeru s dotknutým zamestnancom. Ďalej
žalobca trvá na tom, že výpoveď nespĺňa náležitosti uvedené v § 61 ods. 2 Zákonníka práce v
nadväznosti na § 37 Občianskeho zákonníka. a preto je absolútne neplatná. Žalovaný výpovedný
dôvod bližšie nekonkretizoval uvedením ďalších skutočnosti, v ktorých vidí realizáciu zákonného dôvodu
výpovede a teda nie je možné zo samotnej výpovede jednoznačne určiť príčinnú súvislosť medzi
konkrétnou organizačnou zmenou, dôvodoch, na základe ktorých k nej došlo a nadbytočnosťou žalobcu.
V zmysle ustálenej judikatúry má zamestnávateľ povinnosť prijať (vydať) rozhodnutie o organizačnej
zmene vždy v písomnej forme a malo by byť zamestnávateľom vyhlásené, či oznámené dotknutému
zamestnancovi, pričom stačí aj to, ak sa o ňom zamestnanec dozvie najneskôr z výpovede o skončení
pracovného pomeru. Túto povinnosť žalovaný nesplnil. V samotnej výpovedi absentuje informácia,
kedy sa rozhodlo o organizačnej zmene, ako aj údaj, ku ktorému dátumu dochádza k jej realizácii
a teda ku ktorému dátumu sa stáva žalobca nadbytočným. Žalobca nesúhlasí ani so záverom súdu
prvej inštancie, že bolo v konaní preukázané, že došlo k riadnemu prerokovaniu výpovede podľa §
74 Zákonníka práce. Tu žalobca opakovane poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 1Cdo/72/2006, ktorý uviedol, že „účinky splnenia povinnosti zamestnávateľa vopred
prerokovať so zástupcami zamestnancov výpoveď v zmysle § 74 Zákonníka práce nastanú len vtedy,
ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou alebo priložený
návrh na skončenie pracovného pomeru výpoveďou obsahuje náležitosti výpovede určené v § 61 ods.
2 Zákonníka práce". Aj podľa uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/50/2018
sa „prerokovaním sa rozumie taká forma spolupráce medzi príslušným odborovým orgánom a
zamestnávateľom, ktorá spočíva v tom. že zamestnávateľ má povinnosť predložiť vymenované okruhy
otázok príslušnému odborovému orgánu na prerokovanie či prekonzultovanie, a to predtým, než vo veci
rozhodne. Za takú sa však nepovažuje iba jednostranné oznámenie zamestnávateľa o zamýšľanom
rozhodnutí. Účinky splnenia povinnosti zamestnávateľa prerokovať výpoveď nastanú len vtedy, ak
žiadosť zamestnávateľa o prerokovaní skončenia pracovného pomeru alebo priložený návrh výpovede
alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru k žiadosti o prerokovanie adresovanej zástupcom
zamestnancov obsahuje náležitosti výpovede určené ustanovením § 61 ods. 2 Zákonníka práce (u
okamžitého skončenia pracovného pomeru § 70 Zákonníka práce), to znamená, že dôvod výpovede
musí byt' vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, keďže tento nemožno
dodatočne meniť". V prípade výpovede z pracovného pomeru, ktorú dal žalovaný žalobcovi však
predmetom prerokovania bola iba samotná Žiadosť o prerokovanie skončenia pracovného pomeru so
zamestnancom zo dňa 20.4.2018 a to bez priloženého návrhu výpovede, čo je zrejmé zo samotnej
žiadosti ako aj z výsluchu svedkov na pojednávaní dňa 18.11.2020. Z týchto dôvodov navrhol žalobca,
aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že určí, že skončenie pracovného
pomeru žalobcu výpoveďou zo dňa 25.4.2018 je neplatné a žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi
náhradu mzdy v sume 21.070,75 eur ako 25 násobok priemerného mesačného zárobku žalobcu.
8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Podľa neho z písomných podaní žalobcu v konaní je
zrejmé a preukázané, že žalobca požadoval, aby súd posudzoval platnosť rozhodnutia žalovaného o
organizačnej zmene, pričom súčasne požadoval, aby súd určil rozhodnutie za neplatné, resp. neplatný
právny úkon, nakoľko opakovane sa prostredníctvom svojich písomných vyjadrení a vyjadrení pred
súdom spochybňoval platnosť jedného zo základných podkladov pre platné ukončenie pracovného
pomeru so žalobcom prostredníctvom výpovede podľa § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce. Žalobca
nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že len predstieral prijatie organizačných zmien a jeho skutočné zámery



boli iné. Žalovaný v konaní podrobne opísal skutkový stav vydania rozhodnutí predstavenstva o
organizačných zmenách, pričom na potvrdenie svojich tvrdení priložil taktiež dôkazy potvrdzujúce
pravdivosť jeho vyjadrení. Tvrdenia žalovaného sa zakladajú na hmatateľných dôkazoch na rozdiel
od teórie žalobcu, ktorý na podpornú argumentáciu svojich tvrdení uvádza len domnienky a teórie s
pripojením citácie ustanovení Zákonníka práce, Občianskeho zákonníka spolu s citáciou časti judikátov
súdov. Žalovaný opakovane zdôrazňuje, že všetky svoje rozhodnutia má právo prehodnotiť a nahradiť
pôvodné rozhodnutie novým rozhodnutím, ktoré v konečnom dôsledku zohľadňuje rozšírenie rušených
pracovných pozícií v spoločnosti následkom modernizácie technológie v podniku v dôsledku čoho sa
znižuje ekonomická náročnosť prevádzky podniku ako celku, a teda aj personálna náročnosť jeho
obsluhy, čo však žalobca vyhodnotil ako účelové konanie žalovaného nasmerované voči jeho osobe.
Žalovaný zopakoval, že bolo vydané riadne rozhodnutie zamestnávateľa (rozhodnutie predstavenstva
spoločnosti FORTISCHEM a.s. zo dňa 19.4.2018), výpoveď bola riadne prerokovaná so zástupcami
zamestnancov (žiadosť o prerokovanie skončenia pracovného pomeru so zamestnancom podľa § 74
ZP zo dňa 20.4.2018), žalobca sa stal nadbytočným zamestnancom na základe výsledku pohovoru
voľných pracovných miest (Zápis z pohovoru vo veci skončenia pracovného pomeru zo dňa 25.4.2018).
Boli splnené všetky podmienky pre podanie výpovede v zmysle § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce
a právny úkon výpovede zo dňa 25.4.2018 platným právnym úkonom. Žalobca sa stal nadbytočným
zamestnancom jedine v dôsledku výsledkov pohovoru, resp. ponuky voľných pracovných miest
uskutočnený dňa 25.4.2018, nakoľko žalobca nepristúpil k možnosti prestupu na voľnú pracovnú pozíciu
- zmenový technik energetiky, na obsadenie ktorej spĺňal kvalifikačné predpoklady. Ani z obsahu
oznámenia žalobcu, že trvá na ďalšom zamestnávaní zo dňa 4.5.2018 nevyplýva, že žalobca neodmietol
ponuku žalovaného voľnej pracovnej pozície - zmenový technik energetiky spolu s požiadavkou na
zamestnanie na uvádzanej pracovnej pozícii. Žalobca začal používať argumentáciu voľnej pracovnej
pozície - zmenový technik energetiky až po vyjadrení žalovaného k obsahu žaloby o určenie neplatnosti
výpovede zo strany zamestnávateľa a náhrady mzdy zo dňa 8.1.2018 a nenamietal ju od počiatku
ani vo svojom oznámení o trvaní na ďalšom zamestnávaní ani v podanej žalobe. Aj podľa obsahu
svojej výpovede pred súdom dňa 18.11.2020 odmietol pracovnú ponuku pre obsadenie pozície zmenový
technik energetiky, pričom žalovaný v konaní preukázal, že osoba žalobcu by bola spôsobilá na výkon
práce ako zmenový technik energetiky, pokiaľ by uvádzanú pracovnú pozíciu neodmietol. Čo sa týka
konkretizácie výpovedného dôvodu v danej výpovedi, žalovaný má za to, že výpoveď spĺňala zákonné
náležitosti - obsahové i formálne. Pokiaľ ide o námietky žalobcu, ktoré rozhodnutie predstavenstva
spoločnosti FORTISCHEM a. s. bolo podkladom pre podanie výpovede žalobcovi, žalovaný opakovane
uviedol, že platné rozhodnutie predstavenstva bolo vydané len jedno, a to rozhodnutie predstavenstva
spoločnosti FORTISCHEM vo veci organizačných a personálnych zmien v rámci akciovej spoločnosti zo
dňa 19.4.2018, nakoľko rozhodnutie predstavenstva spoločnosti FORTISCHEM vo veci organizačných
a personálnych zmien v rámci akciovej spoločnosti zo dňa 14.3.2018 bolo zrušené. Žalobca tiež
v odvolaní namietal, že jeho výpoveď nebola riadne prerokovaná so zástupcami zamestnancov. K
tomu žalovaný poukázal na obsah výpovede svedka Petra Pastierika ako zástupcu zamestnancov, z
ktorej vyplýva, že samotný odborový výbor ZO ECHOZ FORTISCHEM a.s. jednoznačne nenamietal
zámer žalovaného ukončiť pracovný pomer so žalobcom, pričom obsah svedeckej výpovede súčasne
uvádza plnú súčinnosť žalovaného v poskytovaní informácií pre vydanie stanoviska odborového výboru
ZO ECHOZ FORTISCHEM a.s. vo veci ukončenia pracovného pomeru so žalobcom. Prerokovanie
skončenia pracovného pomeru Základnej organizácie ECHOZ FORTISCHEM a. s. zo dňa 24.4.2018 je
potom legitímnym písomným dôkazom, že prerokovanie skončenia pracovného pomeru so žalobcom
medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom bolo riadne uskutočnené v zmysle ustanovení §
74 Zákonníka práce. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil.
9. K vyjadreniu žalovaného na svoje odvolanie sa vyjadril žalobca. Uviedol, že z obsahu jeho podaní
v tomto konaní nevyplýva, že by žiadal, aby súd posudzoval platnosť rozhodnutia žalovaného o
organizačnej zmene. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o ponukovú povinnosť žalovaného, zo Zápisu z
pohovoru vo veci skončenia pracovného pomeru zo dňa 25.4.2018. jednoznačne zrejmé, že žalobca
neodmietol pracovné miesto zmenový technik energetiky. nakoľko výslovne uviedol. že „z uvedených
pracovných nespĺňa požiadavku „VŠ vzdelanie", z čoho si tak žalovaný mal jednoznačne v danom
čase vyvodiť príslušný záver, že ak ponúkanú pracovnú pozíciu zmenový technik energetiky, žalobca
neodmietol, čo je skutočnosť, tak nemôže dostať výpoveď pre nadbytočnosť. Ak žalovaný namieta,
že žalobca začal používať argumentáciu voľnej pracovnej pozície - zmenový technik energetiky až po
vyjadrení žalovaného k obsahu žaloby a nenamietal ju od počiatku t.j. v nesúhlase s výpoveďou zo strany
zamestnávateľa a oznámení zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní a v žalobnom návrhu,



žalobca uviedol, že v Nesúhlase s výpoveďou zo strany zamestnávateľa a oznámení zamestnanca, že
trvá na ďalšom zamestnávaní vyjadril tak ako mohol a vedel k písomnosti - výpoveď, ktorú prevzal a
mal od žalovaného. Jasne oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Rovnako v podanej žalobe sa
vyjadril tak ako mohol a vedel a čo mohol doložil súdu predloženými písomnosťami. V žalobe výslovne
uviedol, že nedisponuje Zápisom z pohovoru vo veci skončenia pracovného pomeru zo dňa 25.4.2018
a navrhol súdu, aby túto predložil žalovaný. Zápis bol zo strany žalovaného predložený súdu až vo
vyjadrení žalovaného k obsahu žaloby zo dňa 8.1.2019, ku ktorému sa následne žalobca rozsiahle
a podrobne vyjadril vo vyjadrení zo dňa 25.2.2019 a to vrátane nesplnenia ponukovej povinnosti. Tu
poukázal žalobca na § 320 CSP, z ktorého vyplýva, že zamestnanec môže predložiť alebo označiť všetky
skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej
a ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú. Žalobca
naďalej trvá na tom, že žalovaný vo výpovedi výpovedný dôvod bližšie nekonkretizoval uvedením
ďalších skutočností, v ktorých vidí realizáciu zákonného dôvodu výpovede a teda nie je možné zo
samotnej výpovede jednoznačne určiť príčinnú súvislosť medzi konkrétnou organizačnou zmenou,
dôvodoch, na základe ktorých k nej došlo a nadbytočnosťou žalobcu. V samotnej výpovedi absentuje
informácia, kedy sa rozhodlo o organizačnej zmene, ako aj údaj, ku ktorému dátumu dochádza k jej
realizácii a teda ku ktorému dátumu sa stáva žalobca nadbytočným. Žalobca tiež zotrváva na svojom
názore, že nedošlo k naplneniu prerokovania výpovede ako stanovuje § 74 Zákonníka práce, ktorý
tak nebol dodržaný napriek tomu, že sa žalovaný obrátil na odborovú organizáciu listom - Žiadosťou
o prerokovanie skončenia pracovného pomeru so zamestnancom podľa § 74 Zákonníka práce zo
dňa 20.4.2018 a odborová organizácia listom - Prerokovanie skončenia pracovného pomeru zo dňa
24.4.2018 žalovanému oznamuje, že ..Odborový výbor ZO. organizačnú zmenu a skončenie pracovného
pomeru vzal na vedomie.". Samotná uvedená žiadosť žalovaného neobsahuje žiadne prílohy, teda
ani prílohu návrh výpovede žalobcovi a samotná žiadosť, nemá náležitosti právneho úkonu výpovede
stanovené v § 61 ods. 2 Zákonníka práce. Predmetom prerokovania zástupcami zamestnancov bola
len samotná žiadosť žalovaného, bez priloženého návrhu výpovede. Žalobca poukazuje na výpoveď
svedkyne Ing. Zuzany Rosta Dolníkovej, riaditeľky úseku ľudských zdrojov, ktorá na otázku „V prípade
pani svedkyňa. v prípade pána Hegu. boli ste zo strany ECHOZ oslovení na doplnenie žiadosti pre
vydanie súhlasu ukončenia pracovného pomeru pána Hegu?", odpovedala: „Nie. vôbec žiadne dotazy
ani informácie neboli žiadané. neboli sme oslovení.". Žalobca preto zotrváva na svojej žalobe i podanom
odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie.
10. K vyjadreniu žalobca sa potom vyjadril žalovaný v tom zmysle, že obsah vyjadrenia žalobcu
neuvádza žiadnu novú argumentáciu, ku ktorej je potreba aby sa žalovaný vyjadril. Opätovne len uvádza,
že v plnom rozsahu odmieta obsah argumentácie žalobcu uvádzanej vo vyjadrení žalobcu a žiada, aby
rozsudok súdu prvej inštancie bol v plnom rozsahu potvrdený.
11. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 370 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu
a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným
uznesením je preto potrebné v časti o zamietnutí žaloby žalobcu na určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru výpoveďou podľa § 388 CSP zmeniť a v časti o zamietnutí žaloby žalobcu o
zaplatenie náhrady mzdy podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu
prvej inštancie podľa § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a to z nasledovných
dôvodov:
12. Žalobca sa podanou žalobou domáha určenia neplatnosti skončenia svojho pracovného pomeru u
žalovaného výpoveďou zo dňa 25.4.2018 a zaplatenia náhrady mzdy s tým, že neplatnosť skončenia
pracovného pomeru odôvodnil rôznymi skutočnosťami, okrem iného aj nedostatočným vymedzením
výpovedného dôvodu v danej výpovedi zo dňa 25.4.2018, keď žalovaný ako zamestnávateľ vo výpovedi
neuviedol konkrétne skutočnosti, v ktorých vidí naplnenie zákonného výpovedného dôvodu tak, aby
nedošlo k pochybnostiam, z ktorého dôvodu sa so zamestnancom končí pracovný pomer.
13. V predmetnom spore súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca bola
zamestnancom žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 25.9.1979 v znení neskorších
dodatkov. Žalobca vykonával prácu na pracovnej pozícii: "riadenie polymer. a odplyň. EPVC" na základe
dokumentu "Zaradenie na pracovné miesto" zo dňa 30.3.2017. Rozhodnutím predstavenstva spoločnosti
žalovaného zo dňa 14.3.2018 vo veci organizačných a personálnych zmien v rámci akciovej spoločnosti
sa rozhodlo o zmene organizačnej štruktúry a to tak, že v Závode Plasty sa ku dňu 31.5.2018 mali
zrušiť tri systemizované pracovné miesta: 1x riadenie polymerizácie a odplyňovania EPVC a 2x čistenie
technických zariadení a dňom 1.6.2018 sa mali vytvoriť dve systemizované pracovné miesta: 2x riadenie
polymerizácie, odplyňovanie EPVC a čistenie tech. zariadenia. Ďalším rozhodnutím predstavenstva



spoločnosti žalovaného zo dňa 19.4.2018 vo veci organizačných a personálnych zmien v rámci akciovej
spoločnosti žalovaný zrušil predchádzajúce rozhodnutie predstavenstva spoločnosti zo dňa 14.3.2018
a rozhodol tak, že zrušil ku dňu 30.4.2018 na Závode plasty štyri systemizované pracovné miesta:
1x riadenie polymerizácie a odplyňovanie EPVC, 1x čistenie technologických zariadení, 1x riadenie
polymerizácie a sušenia SPVC, 1x obsluha výtlačných liniek na Závode Karbid štyri systemizované
pracovné miesta: 3x obsluha odpichu, 1x obsluha výroby AC-KZ-BK, na Útvare riadenia a kontroly
kvality jedno systemizované pracovné miesto: 1x vedúca oddelenia RKK pre závod chémia a na
Útvare dopravnej logistiky jedno systemizované pracovné miesto: 1x manipulačný robotník. Žalovaný
písomne požiadal zástupcov zamestnancov o prerokovanie skončenia pracovného pomeru so žalobcom
a to "Žiadosťou o prerokovanie skončenia pracovného pomeru so zamestnancom podľa § 74
Zákonníka práce" zo dňa 20.4.2018. Podľa listiny "Prerokovanie skončenia pracovného pomeru"
zo dňa 24.4.2018 vzal Odborový výbor Základnej organizácie ECHOZ Fortischem a.s. skončenie
pracovného pomeru žalobcu vzal na vedomie. Žalovaný potom dňa 25.4.2018 doručil žalobcovi výpoveď
z pracovného pomeru zo dňa 25.4.2018 v zmysle § 63 ods. 1. písm. b) Zákonník práce. V predmetnej
výpovedi zamestnávateľ uviedol: "Rozhodnutím predstavenstva spoločnosti vo veci organizačných a
personálnych zmien, v rámci ktorých sa ruší pracovné miesto "riadenie polymerizácie a odplyňovania
EPVC" na závode plasty, ktoré v súčasnosti vykonávate. Z uvedeného dôvodu ste sa stali nadbytočným.
Vzhľadom na uvedené, dávame Vám výpoveď podľa § 63 ods. 1 písmena b) Zákonníka práce". Žalobca
na to listom zo dňa 4.5.2018 oznámil žalovanému ako zamestnávateľovi, že nesúhlasí s výpoveďou a
zároveň tiež oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní, nakoľko považuje výpoveď za neplatnú.
14. Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj
zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
15. Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov
ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.
16. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi
výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie
zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o
znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných
zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane
nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú
bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.
17. Posúdiac zhora uvedené zistené skutočnosti podľa citovaných ustanovení Zákonníka práce
dospel súd prvej inštancie k záveru, že výpoveď z pracovného pomeru daná dňa 25.4.2018
žalovaným žalobcovi je platný právny úkon, keď obsahuje všetky náležitosti vyžadované § 61 ods. 2
Zákonníka práce ako aj príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Podľa záverov súdu prvej
inštancie v čase dania výpovede žalobcovi zo strany žalovaného existovala už len jedna organizačná
zmena , nakoľko rozhodnutie predstavenstva spoločnosti žalovaného zo dňa 14.3.2018 bolo ďalším
rozhodnutím predstavenstva spoločnosti žalovaného zo dňa 19.4.2018 zrušené. Z obsahu rozhodnutia
predstavenstva spoločnosti žalovaného zo dňa 19.4.2018 ako aj z obsahu Žiadosti o prerokovanie
skončenia pracovného pomeru so zamestnancom podľa § 74 Zákonníka práce zo dňa 20.4.2018 jasne
vyplýva konštatovanie neplatnosti rozhodnutia žalovaného vo veci organizačných a personálnych zmien
akciovej spoločnosti zo dňa 14.3.2018, z čoho vyplýva preukázateľná a nespochybniteľná identifikácia
rozhodnutia žalovaného, na základe ktorého bola žalobcovi podaná výpoveď pre ukončenie pracovného
pomeru. Výpoveď tak podľa súdu prvej inštancie spĺňa všetky zákonom požadované podmienky, aby
právny úkon výpovede žalovanému bol platný a organizačná zmena u zamestnávateľa je vo výpovedi
dostatočne konkretizovaná tak, aby bola identifikovateľná.
18. S uvedenými závermi súdu prvej inštancie nemôže odvolací súd nijako súhlasiť.
19. Zákonník práce v § 61 ods. 2 ako aj ustálená súdna prax striktne vyžadujú pre platnosť
skončenia pracovného pomeru výpoveďou skutkovú konkretizáciu výpovedného dôvodu v danej
výpovedi. Skutková konkretizácia výpovedného dôvodu napĺňajúca identifikačný účel, aby nedochádzalo
k dodatočnej zmene dôvodu (Zákonník práce neposkytuje možnosť dôvod výpovede dodatočne meniť;
dodatočné skonkretizovanie výpovede nemožno považovať za súčasť výpovede), má význam aj preto,
že nedostatok určitosti u výpovede ako jednostranného adresného právneho úkonu môže znamenať,
že nenastane zamýšľaný právny účinok (skončenie pracovného pomeru) a súd výpoveď posúdi ako
neplatnú (§ 1 ods. 4 Zákonníka práce, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) - viď. napríklad rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/124/2010 z 31. októbra 2011. Vo výpovedi z



pracovného pomeru je potrebné nielen citáciou právneho predpisu, ale aj skutkovo konkretizovať
(vymedziť) výpovedný dôvod tak, aby nebol zameniteľný, pričom toto je naplnené, ak sú vo výpovedi
okolnosti výpovedného dôvodu uvedené tak, že opísaný skutok je nezameniteľný s inými skutkami
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1MCdo/2/2008 zo dňa 28. júla 2008). Rovnako
aj v rozsudku sp. zn. 5MCdo/17/2010 Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že k splneniu
hmotnoprávnej podmienky platnej výpovede z pracovného pomeru je potrebné, aby jej dôvod bol
určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného
dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer má skončiť.
Skutočnosti, ktoré sú dôvodom pre výpoveď z pracovného pomeru je potrebné uviesť tak, aby boli určité a
zrozumiteľné. Nedostatok týchto náležitostí má za následok neplatnosť výpovede z pracovného pomeru.
20. V prejednávanej veci žalovaný ako zamestnávateľ v písomnej výpovedi z pracovného pomeru
žalobcovi zo dňa 25.4.2018 skutkové vymedzenie dôvodu výpovede podal ako nadbytočnosť na
rozhodnutia predstavenstva spoločnosti vo veci organizačných a personálnych zmien v rámci
spoločnosti, ktorým sa ruší pracovné miesto „riadenie polymerizácia a odplyňovania EPVC“. Výkladom
takto prejavenej vôle bez nutnosti doplnenia o to, čo prejavené nebolo, nemožno vôbec zistiť k
akým organizačným zmenám u žalovaného malo dôjsť, na základe akého rozhodnutia predstavenstva
spoločnosti sa tak malo stať /písomného?, ústneho?, z akého dňa?/ a s účinnosťou odkedy k
zmenám dochádza. Tento nedostatok v skutkovom vymedzení výpovede zvýrazňuje skutočnosť, že
predstavenstvo spoločnosti žalovaného rozhodlo o organizačných zmenách, ktorých dôsledkom bolo
zrušenie pracovného miesta žalobcu a tým aj jeho nadbytočnosť, dvakrát, a to dňa 14.3.2018 a dňa
19.4.2018. Na základe oboch rozhodnutí požiadal žalovaný zástupcov zamestnancov, aby prerokovali
skončenie pracovného pomeru so žalobcom, čo sa aj stalo. Samotné rozhodnutia predstavenstva vo veci
organizačných a personálnych zmien pritom žalovaný nepripojil ani k výpovedi z pracovného pomeru,
ktorú dal žalobcovi ani k žiadostiam o prerokovanie skončenia pracovného pomeru so žalobcom,
ktoré adresoval zástupcom zamestnancov. Takýto skutkový stav v spojení s obsahom výpovede z
pracovného pomeru zo dňa 25.4.2018 nutne musí vytvoriť u žalobcu ale aj u každej tretej osoby neistotu
vzhľadom na aké rozhodnutie žalovaného ako zamestnávateľa sa žalovaný stal nadbytočným. Uvedené
platí aj pokiaľ žalovaný tvrdí, že v čase výpovede existovalo len jedno rozhodnutie predstavenstva
spoločnosti vo veci organizačných a personálnych zmien v rámci spoločnosti, a to rozhodnutie zo
dňa 19.4.2018, ktoré zároveň rušilo rozhodnutie predstavenstva zo dňa 14.3.2018. Táto skutočnosť
nemohla byť žalobcovi ako zamestnancovi v čase, kedy mu bola doručená výpoveď z pracovného
pomeru známa. Z obsahu výpovede nevyplývala a k výpovedi rozhodnutia predstavenstva spoločnosti
žalovaného pripojené neboli. Aj zástupcom zamestnancov, ktorých žalovaný požiadal o prerokovanie
skončenia pracovného pomeru žalobcu, žalovaný túto skutočnosť len uviedol v texte žiadosti, avšak
nijako im svoje tvrdenie nepreukázal, napríklad predložením písomného rozhodnutia predstavenstva
spoločnosti zo dňa 19.4.2018.

21. Vymedzenie výpovedného dôvodu nadbytočnosti žalobcu v danej výpovedi je teda podľa
odvolacieho súdu natoľko skutkovo vágne a neúplné (neurčité), že má za následok neplatnosť skončenia
pracovného pomeru žalobcu výpoveďou zo strany žalovaného zo dňa 25.4.2018.

22. K tomuto záveru dospel odvolací súd bez nutnosti zopakovať vo veci dokazovanie, ktoré vykonal
súd prvej inštancie, keď celkom vychádzal zo skutočností, ktoré vo veci zistil vykonaným dokazovaním
súd prvej inštancie a jeho odlišný záver o platnosti skončenia pracovného pomeru žalobcu je daný len
odlišným právnym posúdením už zistených skutočností /§ 383 v spojení s § 384 CSP/.

23. Na základe týchto záverov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným
uznesením v časti o zamietnutí žaloby žalobcu na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru
výpoveďou podľa § 388 CSP zmenil tak, že určil, že skončenie pracovného pomeru žalobcu výpoveďou
zo strany žalovaného zo dňa 25.4.2018 je neplatné.

24. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti o zamietnutí žaloby žalobcu o zaplatenie náhrady mzdy potom
odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvej inštancie
podľa § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď v otázke náhrady mzdy žalobcu
pre nesprávnosť svojho záveru o platnom skončení pracovného pomeru žalobcu nevykonal žiadne
dokazovanie, nijako nezistil skutkový stav a tento ani po právne stránke neposudzoval. Nahradiť všetku
uvedenú činnosť súdu prvej inštancie odvolacím súdom by sa potom priečilo zásade dvojinštančnosti
konania.



25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne v podľa § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie v novom
rozhodnutí o veci.
26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa /§ 419 CSP/
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy /§ 427 ods. 1 CSP/.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom /§ 429 ods. 1 CSP/.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ /§ 428 CSP/.