Engineering Personal, s. r. o.


Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 24Cpr/9/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113232226
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. René Milták
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1113232226.13

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom JUDr. René Miltákom, v právnej veci žalobcu: X. I.,
E.. XX. XX. XXXX, I. I. Č.. XX, XXX XX F., štátny občan SR, zastúpeného advokátkou: JUDr. Veronika
Romaníková, so sídlom Republiky č. 34, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Engineering Personal, s.r.o.,
so sídlom Laurinská č. 8, 811 01 Bratislava, IČO: 46 695 656, o neplatnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru a o náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 4.056,- Eur, a to v lehote troch dní od
právoplatnosti rozsudku, poštovou poukážkou na adresu: X. I., I. I. Č.. XX, XXX XX F..

Súd vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe žalobného návrhu zo dňa 23. 09. 2013, doručeného súdu dňa 26. 09. 2013 sa žalobca
domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru (ďalej aj ,,OSPP") dané zamestnancovi
- žalobcovi zo dňa 30. 07. 2013 podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, je neplatné
s tým, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy podľa § 79 ods. 4 Zákonníka práce vo
výške jeho čistého priemerného zárobku v sume 3.087,42 Eur podľa § 134 Zákonníka práce
za dobu dvoch mesiacov.

2. Žalobca na základe podania zo dňa 29. 09. 2014 (č.l. 61-62) žiadal pripustiť zmenu petitu žalobného
návrhu, v rámci ktorého žiadal priznať okrem neplatnosti OSPP aj náhradu mzdy po dobu 12 mesiacov
v celkovej sume 12.322,52 Eur (12 x 1.027,71 Eur) a trovy právneho zastúpenia.

3. Súd na základe čiastočného rozsudku zo dňa 28. 06. 2016, č.k. 24Cpr/9/2013-107 určil, že OSPP
dané žalobcovi listom žalovaného zo dňa 30. 07. 2013 je neplatné. Súd zároveň rozhodol, že o výške
náhrady mzdy a o práve na náhradu trov konania rozhodne po právoplatnosti čiastočného rozsudku.
Čiastočný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15. 09. 2016.

4. Žalobca podaním zo dňa 10. 11. 2016 (č.l. 138) žiadal priznať náhradu mzdy vo výške priemerného
mesačného čistého zárobku 917,56 Eur a to po dobu 12 mesiacov, čo predstavuje 11 010,72
Eur. Žalobca uviedol, že od zamestnávateľa neobdržal ani v jednom mesiaci výplatnú pásku, preto
prostredníctvom právneho zástupcu požiadal dňa 07. 07. 2016 o zaslanie mzdových listov,
avšak žalovaný si list neprevzal. Žalobca preto určil výšku náhrady mzdy podľa výpisu zo svojho účtu
č. XXXXXXXXXX/XXXX, K. K. S. S. W..S..



5. Z výpisu z účtu žalobcu, vedenom v S. S. W..S.. (č.l. 139-140) vyplýva, že dňa 09. 07. 2013 p. K.
I. vložil na účet žalobcu hotovosť v sume 2.064,- Eur, pričom neznáma osoba uviedla, že sa jedná o
mzdu za obdobie apríl - máj 2013. Z výpisu účtu žalobcu ďalej vyplýva, že dňa 26. 07. 2013 bol zo
strany Engineering Personal zaevidovaný bezhotovostný vklad v sume 688,71 Eur s poznámkou mzda
06/2013 X. I..

6. Z výpisu z účtu žalobcu vedenom v S. S. W..S.. (č.l. 7-8) vyplýva, že dňa 07. 06. 2013 p. K. I. vložil
v hotovosti sumu 1 500,- Eur s poznámkou záloha 06/13 I., X.. Dňa 21. 06. 2013 p. K. I. vložil na účet
žalobcu v hotovosti 616,71 Eur s poznámkou mzda 05/2013 I..

7. Z pracovnej zmluvy zo dňa 05. 02. 2013 (č.l. 3-5) vyplýva, že základná mesačná mzda zamestnanca sa
stanovuje na sumu 338,- Eur s tým, že zamestnancovi môže byť vyplatená mimoriadna odmena v zmysle
rozhodnutia spoločnosti (čl. VI, bod 1.6 zmluvy). Zamestnanec má pri výkone práce v cudzine nárok na
osobitné plnenia splatné v peniazoch alebo v naturáliách v zmysle zákona o cestovných náhradách -
zákon č. 283/2002 Z. z. (čl. VI bod 2.6 zmluvy).

8. Podľa ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec
oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa
nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať,
aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu
mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní
pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

9. Podľa ust. § 79 ods. 2 Zákonníka práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci
12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36
mesiacov.

10. Podľa ust. § 79 ods. 4 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a
zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom
nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak
a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,

b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný
pomer skončiť.

11. Podľa ust. § 79 ods. 5 Zákonníka práce, v prípadoch ustanovených v odseku 4 písm. b) zamestnanec
má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch
mesiacov.

12. Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že nárok na náhradu mzdy v sume jeho priemerného
zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času,
keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného
pomeru, vznikne zamestnancovi len v tom prípade ak bol jeho pracovný pomer skončený neplatne a
zároveň zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával. Uvedené
podmienky musia byť splnené kumulatívne. Žalobca žiadal, aby mu súd priznal náhradu mzdy vo výške
priemerného mesačného čistého zárobku po dobu 12 mesiacov, pričom priemerný mesačný príjem
žalobcu podľa jeho tvrdenia prestavoval 917,56 Eur. Žalobca určil výšku náhrady mzdy podľa výpisu zo
svojho účtu, nakoľko od zamestnávateľa neobdržal ani v jednom mesiaci výplatnú pásku.

13. Súd pri výpočte priemerného zárobku žalobcu vychádzal z predloženej pracovnej zmluvy
uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 05. 02. 2013, z ktorej vyplýva, že základná mesačná
mzda zamestnanca bola dohodnutá na sumu 338,- Eur (čl. VI bol 1.6 pracovnej zmluvy, a preto žalobcovi
prináleží náhrada mzdy vo výške 4.056,- Eur (12 x 338,- Eur). Pokiaľ ide o výpis z účtu žalobcu, vedenom
v S. S., W..S.., z jeho obsahu bez pochybností nevyplýva presná suma mesačnej mzdy žalobcu. Keďže



žalobca v rámci dokazovania nepredložil súdu výplatné pásky za rozhodné obdobie, súd vo zvyšnej
časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

14. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

16. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

17. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a v konaní
o náhradu mzdy čiastočne úspešný, súd mu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania s
tým, že o výške náhrady trov súd rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku, a to samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, Krajskému súdu v
Bratislave, podaním na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach /§ 362 ods. 1 CSP/.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v tomto prípade žalovaná /
§ 359 CSP/.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania /§ 364 CSP/.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods. 2 CSP/.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.