Adifex, a. s.


Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/16/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118229805
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:6118229805.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej
a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Adifex, a.
s., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 46 715 894, zastúpeného zástupcom: BUKNA,
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Jánoškova 1545, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 865 044, proti
žalovanému: Statika Sever s.r.o., so sídlom Osloboditeľov 336, 013 13 Rajecké Teplice, IČO: 48 167 517,
zastúpenému zástupcom: Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s. r. o., so sídlom Daniela Dlabača
35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 498, v konaní o zaplatenie 34.800,- Eur s príslušenstvom a o zaplatenie
23.436,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina
č.k. 10Cb/46/2018-290 zo dňa 13. septembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/46/2018-290 zo dňa 13. septembra 2019 p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania p r á v o .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že žalobu v časti o zaplatenie sumy 34.800,- Eur s
úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 34.800,- Eur od 02.02.2018 do zaplatenia a paušálnej
náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur zamietol. Ďalším výrokom
rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 23.436,- Eur s úrokom z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 23.436,- Eur od 28.02.2018 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách
súdneho konania rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
20%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na samostatné žaloby žalobcu, a to žalobu, ktorou
sa domáhal voči žalovanému v konaní vedenom pod spisovou značkou Okresného súdu Žilina
10Cb/46/2018 zaplatenia pohľadávky v sume 34.800,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne
z dlžnej sumy od 29.01.2018 do zaplatenia právnym titulom vrátenia preddavku zaplateného žalobcom,
na základe písomne uzavretej Zmluvy o dielo zo dňa 20.02.2017, na základe ktorej sa žalobca v bode
1.1 zaviazal pre žalovaného vykonať dielo na stavbe s názvom „Rekonštrukcia budovy hotela Junior“,
nachádzajúcej sa v katastrálnom území M. M., v rozsahu a) projektová dokumentácia búracích prác,
nosnej konštrukcie objektu a technologický postup demontáže, b) realizačná projektová dokumentácia s
optimalizáciou konštrukcie a postupom montáže oceľovej konštrukcie a c) autorský dozor na stavenisku
počas realizácie nosnej konštrukcie stavby. Žalobca uviedol, že žalovaný projektovú dokumentáciu
riadne nedodal v dohodnutom termíne, a preto po opakovanom upozornení žalovaného na omeškanie
a skutočnosti, že žalobcovi vznikajú omeškaním žalovaného značné škody a na možnosť odstúpenia od
zmluvy o dielo listom zo dňa 23.01.2018, doručeným žalovanému dňa 29.01.2018, od zmluvy odstúpil.



Pred odstúpením od zmluvy žalobca poskytol žalovanému dňa 27.07.2017 sumu 29.000,- Eur + DPH,
t.j. 34.800,- Eur ako preddavok na značnú časť ceny projektovej dokumentácie. Žalobca uviedol, že
žalovaný síce doručil žalobcovi niektoré časti projektovej dokumentácie, avšak tieto nezodpovedali
nárokom na kvalitu. Žalovaným sprístupnená projektová dokumentácia nebola svojim rozsahom celou
projektovou dokumentáciou, ale bola len jej časťou, pričom aj v nej sa podľa žalobcu nachádzalo veľké
množstvo nedostatkov. V súvislosti s odstúpením od zmluvy žalobcom, žalobca vyzval žalovaného
na vrátenie poskytnutého preddavku, t.j. sumy vo výške 34.800,- Eur v lehote 3 dní od doručenia
predmetného odstúpenia.

3. Druhou samostatnou žalobou vedenou na Okresnom súde Žilina pod pôvodnou spisovou značkou
10Cb/53/2018 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia pohľadávky v sume 23.436,- Eur s
úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 23.436,- Eur od 28.02.2018 do zaplatenia, paušálnej
náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a náhrady trov konania titulom
zaplatenia zmluvnej pokuty, a to na základe písomne uzavretej Zmluvy o dielo zo dňa 20.02.2017, na
základe ktorej sa žalovaný zaviazal pre žalobcu vykonať dielo s názvom „Rekonštrukcia budovy hotela
Junior“, nachádzajúcej sa v katastrálnom území M. M., v dohodnutom rozsahu. Žalobca si uplatnil voči
žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu nedodržania záväzku žalovaného odovzdať
žalobcovi predmet diela v dohodnutom termíne najneskôr do dňa 24.04.2017. Povinnosť odovzdať
predmet diela v dohodnutom čase zmluvné strany zabezpečili dohodou o zmluvnej pokute v bode 6.1
Zmluvy o dielo, a to vo výške 0,1% z ceny diela za každý i len začatý deň omeškania. Podľa bodu
č. 3.1 Zmluvy o dielo cena diela bola vo výške 84.000,- Eur. Ku dňu odstúpenia od zmluvy o dielo s
dodaním projektovej dokumentácie bol žalovaný v omeškaní 279 dní. Zmluvná pokuta na ktorú vznikol
žalobcovi nárok, predstavovala podľa tvrdení žalobcu sumu vo výške 23.436,- Eur. Žalobca vo výzve na
úhradu zmluvnej pokuty adresovanej žalovanému uložil povinnosť túto zaplatiť žalobcovi v lehote 7 dní
od doručenia výzvy. Žalovaný výzvu prevzal dňa 20.02.2018 a lehota na úhradu zmluvnej pokuty mu
uplynula dňa 27.02.2018. Ku dňu podania žaloby žalovaný svoj záväzok nesplnil. Z dôvodu omeškania
žalovaného žalobca popri nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatnil voči žalovanému aj nárok na
úroky z omeškania od 28.02.2018 do zaplatenia v zmysle ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka a
ust. § 1 ods. 2 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. a paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky podľa ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a ust. §
2 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z..

4. Okresný súd ďalej uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že tieto označené konania vedené na
Okresnom súde Žilina sa začali a vychádzali z rovnakých skutkových a právnych základov, týkali sa
tých istých procesných strán, okresný súd v záujme hospodárnosti konania rozhodol o spojení vecí
10Cb/46/2018 a 10Cb/53/2018 na spoločné konania, ktoré sa ďalej viedli pod spoločnou spisovou
značkou 10Cb/46/2018, a to v zmysle uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 10Cb/46/2018-185 zo dňa
01.08.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.08.2018.

5. Podľa obsahu podaných žalôb okresnému súdu vyplynulo, že žalobca sa domáhal voči žalovanému
nároku na vrátenie zálohovej platby v sume 34.800,- Eur, zaplatenej ako preddavok na cenu druhej časti
predmetu zmluvy o dielo, a to v zmysle písomne uzavretej Zmluvy o dielo medzi stranami sporu zo dňa
20.02.2017, keď žalobca z dôvodu omeškania žalovaného so zhotovením diela po márnom uplynutí
dodatočne stanovenej lehoty a viacnásobných upozorneniach na omeškanie s odovzdaním diela a na
možnosť odstúpenia od zmluvy o dielo uzavretej so žalovaným odstúpil s účinkami odstúpenia dňa
29.01.2018.

6. V súvislosti s druhým uplatneným nárokom žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia zmluvnej
pokuty v sume 23.436,- Eur, a to na základe dohody, ktorá bola obsahom písomne uzavretej Zmluvy
o dielo zo dňa 20.02.2017, v ktorej zmluvné strany zabezpečili povinnosť žalovaného ako zhotoviteľa
diela vykonať druhú časť predmetu diela najneskôr do 24.04.2017, k čomu nedošlo. Podľa Článku VI.
bod 6.1 Zmluvy o dielo strany dojednali pre tento prípad zmluvnú pokutu vo výške 0,1% z ceny diela za
každý i začatý deň omeškania s vykonaním diela.

7. Okresný súd s prihliadnutím na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu, predmet ich
záväzkov, posúdil právny vzťah medzi stranami ako obchodnoprávny, na ktorý aplikoval ustanovenia §
261 ods. 1, § 344, § 346 ods. 1, 2, § 347 ods. 1, 2, 3, § 349 ods. 1, § 351 ods. 1, 2, § 544 ods. 1,
2, § 365, § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka a vo vzťahu k prvému žalobou uplatnenému nároku na



vrátenie zálohovej platby rozhodol tak, že žalobu žalobcu v tejto časti o zaplatenie 34.800,- Eur spolu
s príslušenstvom a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur
zamietol.

8. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania z procesnej obrany žalovaného vyplynulo, že žalobca ako
objednávateľ preberal od žalovaného ako zhotoviteľa čiastkové plnenia druhej časti predmetu diela v
zmysle Protokolu z odovzdania a prevzatia diela - projektovej dokumentácie zo dňa 10.11.2017, zo dňa
14.11.2017, zo dňa 15.11.2017, zo dňa 21.11.2017, zo dňa 29.11.2017, zo dňa 04.12.2017, a to tak v
elektronickej ako aj papierovej forme, z ktorých niektoré z protokolov obsahovali poznámku o prevzatí
dokumentácie „na pripomienkovanie“. Podľa žalovaného v niektorých prípadoch protokoly takýto údaj
neobsahovali v zmysle č.l. 215 - č.l. 218 spisu. Predloženými protokolmi z vykonania autorského dozoru
žalovaný preukazoval plnenie 3. časti predmetu diela - Protokol z vykonania autorského dozoru za
obdobie od 09.08.2017 do 12.01.2018 (č.l. 212 - 214 spisu). Žalovaný ďalej v rámci svojej obrany
namietol, že podľa poskytnutej projektovej dokumentácie žalobca postupoval pri realizácii stavby, a
to napriek tomu, že k použitiu dokumentácie žalovaný ako zhotoviteľ nedal súhlas, keď projektová
dokumentácia mala slúžiť na účely pripomienkovania zo strany objednávateľa.

9. Okresný súd uviedol, že nebolo sporné uzavretie Zmluvy o dielo v jej písomnej podobe dňa
20.02.2017, predmetom ktorej bolo vypracovanie projektovej dokumentácie s vymedzeným rozsahom
prác podľa Článku I. bod 1.1 písm. a) a b), pričom predmet diela pozostával z troch častí, a to 1/
projektovej dokumentácie búracích prác nosnej konštrukcie objektu a technologický postup demontáže,
2/ realizačnej projektovej dokumentácie s optimalizáciou konštrukcie a postupom montáže oceľovej
konštrukcie a 3/ autorského dozoru na stavenisku počas realizácie nosnej konštrukcie stavby. Zmluvné
strany dojednali formu odovzdania predmetu diela v Článku I. bod 1.1 písm. b) Zmluvy o dielo a
termíny odovzdania diela tak, že prvú časť predmetu diela sa žalovaný zaviazal odovzdať žalobcovi do
03.04.2017, druhú časť predmetu diela do 24.04.2017 a súčasne sa zhotoviteľ, t.j. žalovaný zaviazal
vykonávať autorský dozor počas realizácie nosnej konštrukcie stavby. V Článku III. Zmluvy o dielo
zmluvné strany dojednali cenu diela v celkovej sume 84.000,- Eur vrátane DPH s oprávnením zhotoviteľa
fakturovať jednotlivé časti diela vždy po ukončení každej dielčej etapy v zmysle bodu 3.1 Zmluvy o dielo
podľa odsúhlaseného odovzdávacieho a preberacieho protokolu s tým, že strany dojednali vo väzbe na
jednotlivé časti predmetu diela ich cenu, t.j. za prvú časť predmetu diela sumu 30.000,- Eur bez DPH, za
druhú časť predmetu diela sumu 35.000,- Eur bez DPH a za tretiu časť - autorský dozor sumu 5.000,-
Eur bez DPH. Nebolo sporné opakované upozornenie žalovaného zo strany žalobcu na omeškania s
termínom odovzdania diela zo dňa 18.05.2017, 26.05.2017, 31.05.2017, zo dňa 10.08.2017, 18.08.2017
a naposledy zo dňa 28.08.2017, keď žalobca napokon listom zo dňa 23.01.2018 od zmluvy uzavretej so
žalovaným odstúpil s účinkami odstúpenia od zmluvy dňa 26.01.2018.

10. Okresný súd skonštatoval, že k momentu odstúpenia žalobcu od zmluvy o dielo dňa 29.01.2018,
žalovaný svoj záväzok vyplývajúci z písomne uzavretej Zmluvy o dielo zo dňa 20.02.2017 nesplnil.
K momentu odstúpenia od zmluvy žalobcom dňa 23.01.2018 s účinkami odstúpenia dňa 29.01.2018
žalovaný dielo žalobcovi v dohodnutom rozsahu neodovzdal a do momentu odstúpenia od zmluvy
žalobcom nedošlo k žiadnej právnej skutočnosti, ktorou by sa zmenil obsah alebo trvanie zmluvného
záväzkovo-právneho vzťahu medzi účastníkmi zmluvy. Okresný súd vyhodnotil odstúpenie od zmluvy
vykonané žalobcom za platné odstúpenie v zmysle ust. § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka, čím zmluva
o dielo v rozsahu 2. a 3. časti predmetu diela podľa § 347 Obchodného zákonníka zanikla. Vo vzťahu
k 1. časti predmetu diela, ktoré už bolo splnené, z vykonaných dôkazov nevyplynulo, že by vzhľadom
na jeho povahu nemalo pre objednávateľa hospodársky význam bez zvyšku plnenia, a preto tejto časti
poskytnutého plnenia sa odstúpenie od zmluvy ako celku nedotýkalo.

11. Súd prvej inštancie odstúpenie od zmluvy o dielo vykonané žalobcom listom zo dňa 23.01.2018,
doručeným žalovanému dňa 29.01.2018, vyhodnotil ako platný právny úkon, ktorého právnym
dôsledkom bolo zrušenie zmluvy o dielo v rozsahu nesplneného záväzku žalovaným vo vymedzenej
časti predmetu diela s účinkami ex nunc, t.j. k momentu účinnosti odstúpenia od zmluvy - ku dňu
29.01.2018, ktorým momentom zmluva o dielo medzi stranami zanikla a vznikol záväzok zmluvných strán
na vyporiadanie sa zo zrušenej zmluvy. V konaní nebolo sporné prijatie zálohovej platby žalovaným na
úhradu ceny druhej časti predmetu diela v celkovej sume 34.800,- Eur. Žalobca podľa okresného súdu
už v podanej žalobe potvrdil, že žalovaný síce doručil žalobcovi niektoré časti projektovej dokumentácie,
ktoré sa vzťahovali k druhej časti predmetu diela, avšak namietol, že tieto nezodpovedali nárokom



na kvalitu a označil ich za nedostatočné. Z výsluchu konateľa žalobcu na pojednávaní konanom dňa
04.06.2019 vyplynulo, že čiastkové plnenia, ktoré zo strany žalovaného boli žalobcovi odovzdané,
žalobca použil na vykonávanie stavebných prác v záujme odvrátenia hroziacej škody. K otázke
samosudkyne, akým spôsobom sa žalobca mienil vyporiadať so žalovaným ohľadne ním poskytnutého
plnenia žalobca uviedol, že uvedenou otázkou sa bližšie nezaoberal, keďže žalobcovi vznikli aj ďalšie
nároky z titulu náhrady škody v podobe ušlého zisku, prípadne iné škody. Súd prvej inštancie poukázal
na skutočnosť, že žalovaný čiastočne plnil predmet zmluvy nielen vo vzťahu k prvej časti predmetu diela,
ale aj vo vzťahu k druhej a tretej časti predmetu diela, čo preukázali protokoly z vykonania autorského
dozoru v období od 09.08.2017 do 12.01.2018 podľa č.l. 212 - 214 spisu a protokoly z odovzdania
a prevzatia diela z obdobia od 15.11.2017 do 11.12.2017 v zmysle č.l. 215 - 218 spisu. I napriek
tomu, že žalobca navrhol v rámci sudcovskej koncentrácie konania na dodatočné protokoly z vykonania
autorského dozoru a protokoly z odovzdania a prevzatia diela zo strany okresného súdu neprihliadať,
súd prvej inštancie však upozornil procesné strany na princíp materiálneho vedenia sporu a uplatňovanie
materiálneho korektívu pri vedení konania tak, aby rozhodnutím súdu mohla byť zabezpečená účinná
a spravodlivá ochrana procesných práv v súlade s ust. Čl. 2 ods. 1 CSP. V tomto kontexte okresný
súd hodnotil aj námietku žalobcu na dôslednú aplikáciu zásady sudcovskej koncentrácie vo vzťahu k
žalovaným dodatočne predkladaným dôkazom.

12. Okresný súd skonštatoval, že vrátenie plnenia prijatého na základe zrušenej zmluvy v dôsledku
odstúpenia od zmluvy je v procesnej rovine viazané na uspokojenie obdobného práva druhej zmluvnej
strany, a to na vrátenie prijatého predmetu diela podľa ust. § 351 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ktoré
ustanovenie koncipuje princíp vzájomnosti plnení, pričom v procesnoprávnom kontexte tomu zodpovedá
formulácia žalobného návrhu, keďže ide o tzv. synalagmatické záväzky. V prípade zmluvy o dielo úpravu
vyplývajúcu z ust. § 351 Obchodného zákonníka dopĺňa ust. § 543 a § 544 Obchodného zákonníka ako
osobitná právna úprava pre oblasť záväzkovo-právnych vzťahov zo zmluvy o dielo. Právnym dôsledkom
odstúpenia od zmluvy je zánik všetkých práv a povinností účastníkov zmluvy o dielo s výnimkami
stanovenými v zákone. Každá zmluvná strana je povinná v zmysle ust. § 351 ods. 2 Obchodného
zákonníka vrátiť plnenie, ktoré pred odstúpením prijala. Právna úprava je doplnená o osobitnú právnu
úpravu nárokov strán pri zániku nesplneného záväzku zo zmluvy o dielo, a to v závislosti od toho,
ktorá strana je vlastníkom zhotovovanej veci, resp. ktorá strana je zodpovedná za zánik záväzku. V
prípade odstúpenia od zmluvy, za ktoré objednávateľ nezodpovedá podľa ust. § 544 Obchodného
zákonníka, je objednávateľ povinný uhradiť zhotoviteľovi to, o čo sa objednávateľ zhotovovaním diela
obohatil a v prípade plnenia, ktoré spočíva vo výkonoch a ktoré s ohľadom na ich povahu nie je
možné vydať, ustanovuje zákonná úprava poskytnutie peňažnej náhrady, ktorá zodpovedá skutočnému
majetkovému prospechu objednávateľa diela, za ktoré sú rozhodovacou praxou považované náklady,
ktoré by objednávateľ v danom mieste a čase musel vynaložiť na dosiahnutie rovnakého druhu plnenia.
Zároveň je potrebné prihliadať aj na vadnosť plnenia, pokiaľ táto vada mala za následok zníženie
získaného prospechu objednávateľa. Okresný súd uviedol, že napriek tomu, že z vykonaných dôkazov
vyplynulo poskytnutie čiastočného plnenia žalovaným v podobe projekčných riešení stavby, ktoré navyše
žalobca nesporne použil pri vykonávaní stavebnej činnosti a rovnako vykonávanie autorského dozoru
žalovaným, žalobca neuplatnil svoj nárok ako podmienený nárok, ktorý by zohľadňoval synalagmatickú
povahu svojho záväzku.

13. Podľa staršej literatúry, ku ktorej sa prikláňa aj rozhodovacia prax Ústavného súdu Slovenskej
republiky (napríklad I. ÚS 119/2014 zo dňa 19.03.2014, I. ÚS 360/2010 zo dňa 21.10.2010), súd
prvej inštancie uviedol, že žalobca bol povinný v žalobe vymedziť vzájomnú podmienenosť plnení
strán konania, pokiaľ už sám svoju povinnosť nesplnil. Žalobca bol povinný žalobu na vrátenie
preddavkovej platby viazať na vzájomnú povinnosť zaplatiť náhradu plnení, ktoré svojou povahou
nemôže žalovanému vrátiť. Okresný súd poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 360/2010 zo dňa 21.10.2010, v ktorom ústavný súd skonštatoval: „Zrušením zmluvy medzi
účastníkmi vzniká synalagmatický právny vzťah z bezdôvodného obohatenia, čo znamená, že účastník
sa môže úspešne domáhať vrátenia svojho plnenia len za predpokladu, že je ochotný a schopný vrátiť
druhému (žalovanému) to, čo sám prijal ako plnenie zo zmluvy. To sa týka i prípadnej peňažnej náhrady
za plnenie, ak nie je možné vrátenie pôvodného plnenia (§ 458 ods. 1 OZ). V dôsledku vzájomnej
viazanosti a podmienenosti práv a povinností účastníkov zo zrušenej zmluvy je aj procesné uplatnenie a
uspokojenie práva jednej zmluvnej strany (žalobcu na vrátenie zaplatenej ceny) viazané na uspokojenie
obdobného práva druhej zmluvnej strany (žalovaného na vrátenie predmetu zmluvy) a že povinnosť
jednej z nich plniť je viazaná na rovnakú povinnosť druhej. V zmysle tohto vzťahu žiadna zo strán nemôže



samostatne uplatniť svoje právo na plnenie, poskytnuté podľa zrušenej zmluvy, lebo § 457 OZ upravuje
nielen spôsob, ale aj rozsah vzájomného plnenia (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
3Cdo 115/2008 z 26.02.2009). Tento synalagmatický záväzok sa v súdnom konaní prejavuje tak, že súd
môže žalobe na plnenie vyhovieť iba vtedy, ak je v žalobnom návrhu podklad pre výrok, v ktorom bude
vyjadrená vzájomná viazanosť plnení oboch účastníkov. Ak v žalobnom návrhu takýto podklad chýba,
musí byť žaloba bez ďalšieho zamietnutá“.

14. Okresný súd uviedol, že v súvislosti s podanou žalobou žalobcu a za aplikácie ust. § 216 ods.
2 CSP mal za to, že aj v prípade prípustnej ingerencie súdu do formulácie žalobného návrhu v
dôsledku právnej normy vyplývajúcej z ust. § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, musí výsledok
konania poskytovať podklad pre takéto rozhodnutie súdu. V danej veci síce žalobca potvrdil použitie
časti žalovaným odovzdaného diela pri výstavbe, ale súčasne poprel prijatie plnenia vyčísliteľného v
konkrétnej hodnote, pričom k svojmu tvrdeniu neoznačil žiaden dôkaz. Na druhej strane žalovaný vo
vzťahu k rozsahu použitia diela, ktoré bolo vo výlučnej dispozícii žalobcu, objektívne nemohol disponovať
všetkými podkladmi, ktoré by umožňovali žalovanému ich ocenenie z hľadiska vyčíslenia nákladov na
získanie plnenia obdobného druhu v danom mieste a čase. Žalobca prevzal od žalovaného čiastočné
plnenie v podobe projektovej dokumentácie a vykonávaného autorského dozoru bez toho, že by pri
uplatnenom nároku voči žalovanému prijaté plnenie zohľadnil podmieneným nárokom, preto bolo zrejmé
podľa okresného súdu, že žalobou uplatnil žalobca viac, ako mu podľa práva prináležalo. Žalovaný bez
vedomosti o rozsahu použitia ním poskytnutých plnení žalobcovi bol vylúčený z možnosti vyčíslenia
svojho nároku zo zrušenej zmluvy. Za súčasného konštatovania, že v súdenej veci nebol kvantifikovaný
podklad pre protiplnenie žalobcu, okresný súd žalobu zamietol a toto rozhodnutie bolo v súlade aj
s rozhodovacou praxou Ústavného súdu SR, podľa ktorej z vlastnej úradnej povinnosti súd nie je
oprávnený rozšíriť predmet konania o výrok zaväzujúci žalobcu na protiplnenie, pretože tomu bráni
zásada iudex ne eat ultra petita partium (§ 216 ods. 2 CSP). Vzhľadom k týmto skutočnostiam okresný
súd žalobu žalobcu, podľa ktorej sa domáhal vrátenia zaplatenej zálohovej platby po zrušení zmluvy vo
výške 34.800,- Eur s príslušenstvom a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
vo výške 40,- Eur, zamietol.

15. Vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 23.436,- Eur s príslušenstvom
okresný súd uviedol, že podľa žaloby a pripojených listinných dôkazov bolo zrejmé, že žalobca sa
domáhal tohto nároku na základe uzavretej zmluvy o dielo v nej obsiahnutej dohody v Článku VI. bod 6.1
zmluvy, ktorou zmluvné strany zabezpečili včasné splnenie záväzku vykonať dielo dohodou o zmluvnej
pokute v sadzbe 0,1% z ceny diela za každý i začatý deň omeškania. Vo vzťahu k tomuto žalobcovmu
nároku okresný súd poukázal na ust. § 537 ods. 1, § 365 ods. 1, 4, § 370, § 539 ods. 1, § 551 ods. 1, 2,
§ 369 ods. 1, § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1,
2, § 2 Nariadenia Vlády č. 21/2013 Z.z. a dospel k záveru, že v tejto časti žaloba žalobcu bola dôvodná,
a preto rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 23.436,- Eur spolu s príslušenstvom,
ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur.

16. V tejto časti žalobcovho nároku okresný súd uviedol nespornosť, a to, že zmluvné strany dojednali
povinnosti žalovaného ako zhotoviteľa diela odovzdať žalobcovi druhú časť predmetu diela najneskôr
do 24.04.2017, k čomu do momentu odstúpenia žalobcu od zmluvy o dielo s účinkami odstúpenia
dňa 29.01.2018 nedošlo. Okresný súd sa zaoberal tvrdením žalovaného, ktorý obranu primárne
založil na tom, že zo strany žalobcu mu nebola poskytnutá súčinnosť na riadne vykonanie diela, a
preto podľa žalovaného na jeho strane nemohlo nastať omeškanie. Okresný súd zdôraznil charakter
záväzkovo-právneho vzťahu, ktorý je vzťahom medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, z
ktorého postavenia účastníkov záväzkovo-právneho vzťahu vyplýva vyššia miera profesionality pri
kreovaní záväzkovo-právneho vzťahu a rovnako pri vykonávaní jednotlivých práv a povinností z neho
vyplývajúcich. Preto ak žalovaný v písomne uzavretej Zmluve o dielo zo dňa 20.02.2017 v Článku I.
bod 1.3 zmluvy urobil vyhlásenie, že je mu známy rozsah prác a výkonov vyžadovaných touto zmluvou
a že sú mu známe všetky podstatné okolnosti pre riadne a včasné vykonanie diela, tak bol povinný
postupovať tak, aby svoj záväzok zo zmluvy riadne a včas v dohodnutom termíne splnil.

17. Okresný súd v súvislosti s obranou žalovaného, ktorý namietol nedostatok súčinnosti žalobcu
poskytnúť žalovanému relevantné podklady pre riadne splnenie záväzku, poukázal na ust. § 551
Obchodného zákonníka, ktoré predstavuje výnimku z povinností zhotoviteľa riadne dokončiť dielo a
odovzdať ho objednávateľovi, kedy zhotoviteľ je povinný upozorniť objednávateľa na nevhodnú povahu



vecí, prípadne nevhodnosť pokynov, ktoré mu objednávateľ poskytol, a to bez zbytočného odkladu po
tom, čo zistil nevhodnosť povahy vecí alebo pokynov. Musí ísť o objektívnu možnosť zistenia nevhodnosti
týchto vecí alebo pokynov, pričom zákonná úprava zhotoviteľovi ukladá povinnosť prerušiť práce pri
zistení prekážky v riadnom vykonávaní diela, včasne upozorniť objednávateľa na nevhodnosť týchto
pokynov, pričom po dobu, po ktorú bolo potrebné vykonávanie diela prerušiť, sa predlžuje aj lehota
určená na jeho dokončenie. Ustanovenie § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka poskytuje zhotoviteľovi
možnosť predĺžiť lehotu na vykonanie diela tým, že objednávateľa nielen upozorní na nevhodnú povahu
vecí alebo pokynov, ktoré sa objednávateľ zaviazal v zmluve zhotoviteľovi predložiť, alebo ktoré predložil
pri uzatváraní zmluvy, ale ak tieto nevhodné veci alebo pokyny bránia v riadnom vykonávaní diela, má
povinnosť práce na vykonávanom diele prerušiť a tým sa o dobu prerušenia prác posúva aj lehota na
ukončenie diela.

18. Podľa výsledkov vykonaných dôkazov mal okresný súd za zistené, že žalovaný sa pokúsil o zmenu
termínu plnenia a jeho ceny predložením návrhu Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo, ktorý však zo strany
žalobcu nebol prijatý a k uzavretiu dodatku nedošlo. Konanie žalobcu, ktorý bol jednak v omeškaní s
úhradou ceny prvej časti predmetu diela a súčasne neposkytol žalovanému požadovanú súčinnosť pre
vykonanie diela, mala viesť žalovaného k prijatiu takých opatrení, aby sa vyhol možným sankciám pri
nedodržaní termínu vykonania diela, v záujme dodržania povinnosti, ktorej splnenie strany zabezpečili
zmluvnou pokutou. K takýmto opatreniam podľa okresného súdu patrí prerušenie prác na diele do doby
predloženia riadnych podkladov pre vyhotovenie požadovanej projektovej dokumentácie a po uplynutí
poskytnutej primeranej lehoty na odstránenie nedostatkov súčinnosti pri vykonávaní diela mal žalovaný
možnosť od zmluvy odstúpiť. Žalovaný zostal v tejto súvislosti pasívnym a svoje aktivity obmedzil výlučne
na e-mailovú komunikáciu a písomné výzvy na predkladanie požadovaných podkladov.

19. Okresný súd poukázal na to, že podľa dôkazov projektová dokumentácia spracovávaná žalovaným
bola objednávateľovi dodávaná postupne s tým, že objednávateľovi bola poskytnutá možnosť
dokumentáciu vyhodnotiť a na jej nedostatky žalovaného upozorniť (protokoly z odovzdania a
prevzatia diela). Na nevhodnosť podkladov pre riadne vykonanie diela žalovaný žalobcu preukázateľne
kvalifikovane vyzval až dňa 25.05.2017 (č.l. 157 spisu), keď tieto podklady žalovaný zadefinoval
ako zaťažovacie údaje novo navrhovaných výťahov na jestvujúcu oceľovú konštrukciu a dispozičný
podklad pre spracovanie železobetónovej konštrukcie wellness centra spolu s požiadavkami bazénovej
technológie na nosnú železobetónovú konštrukciu. Do uvedeného momentu žalovaný v e-mailovej
komunikácii vymedzil požadované podklady pojmom „relevantné podklady“, „vstupné informácie“ na
zhotovenie diela. Ďalej ako podklad pre spracovanie železobetónovej konštrukcie a podklad k výťahom,
prípadne „zaťažovacie údaje pre strojovňu“ (e-mailová komunikácia zo dňa 19.04.2017, 20.04.2017, v
zmysle č.l. 155, 156 spisu). Napriek námietke žalobcu žalovaný v konaní nepreukázal, do akej miery
žalovaným požadované konkrétne podklady bránili žalovanému v riadnom vykonaní diela, akú lehotu
žalovaný poskytol žalobcovi na predloženie požadovaných dokladov a rovnako nepreukázal vo väzbe
na konkrétne požadované súčinnosti, ich reálne poskytnutie žalovanému. Žalovaný obranu obmedzil len
na vyjadrenie, že žalobca svoju povinnosť súčinnosti splnil až v mesiaci august, september 2017, a to
nie dostatočne. Tvrdenia žalovaného a k týmto tvrdeniam označené dôkazy neposkytovali spoľahlivú
odpoveď na otázku, do akej miery, resp. v akom rozsahu ovplyvnilo omeškanie žalobcu s riadnym
poskytnutím súčinnosti omeškanie žalovaného s vykonaním diela.

20. Okresný súd uviedol, že ak žalovaný v súvislosti s omeškaním vykonania diela poukázal na
omeškanú úhradu ceny za prvú časť predmetu diela, tak okresný súd mal za to, že už v čase jej splatnosti
bol žalovaný v omeškaní s odovzdaním 2. etapy diela. K zaplateniu ceny prvej časti diela došlo v
časovom intervale medzi vydaním platobného rozkazu v rámci upomínacieho konania do rozhodnutia
o zrušení platobného rozkazu a zastavení konania bez bližšej špecifikácie okamihu vykonanej úhrady,
ktorú skutočnosť by mohol okresný súd potenciálne zohľadniť pri posúdení nároku žalobcu na zaplatenie
zmluvnej pokuty. Podľa vykonaných dôkazov žalovaný mal snahu pokračovať v realizácii diela napriek
namietaným nedostatkom súčinnosti objednávateľa diela. Zmluvne dohodnutý termín zhotovenia diela
bol pre žalovaného stanovený a žalovaný bol zodpovedný za včasné vykonanie diela, čo zmluvné
strany zabezpečili dohodou o zmluvnej pokute. Z predsporovej komunikácie strán vyplynulo, že žalovaný
sa v rôznej miere podrobností domáhal voči žalobcovi ako objednávateľovi predloženia podkladov
nevyhnutných pre vykonanie diela, avšak takých podkladov, ktorých predloženie účastníci zmluvy o
dielo ako povinnosť objednávateľa v zmluve neupravili. Pokiaľ takúto formu súčinnosti zmluvné strany
v zmluve nedojednali a svojou povahou sa jednalo o poskytnutie takých podkladov, ktoré zhotoviteľ



diela ako podnikateľ s určitou mierou predpokladanej profesionality a odbornosti mohol pri uzatváraní
zmluvy predpokladať a preukázateľne predpokladal ako podmienku riadneho splnenia svojho záväzku
vykonať dielo v dohodnutom čase, bolo potrebné vyhlásenie zhotoviteľa učinené v zmluve v Článku
I. bod 1.3 Zmluvy o dielo pripočítať na ťarchu zhotoviteľa diela, t.j. žalovaného. Pokiaľ žalovaný
nepostupoval v súlade s ust. § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri aplikácii ktorého by sa mohol
vyhnúť následkom porušenia svojej zmluvnej povinnosti zabezpečenej dohodou o zmluvnej pokute,
okresný súd pri nedostatočne splnenej dôkaznej povinnosti preukázať, že nesplnenie dohodnutého
spolupôsobenia objednávateľa bolo v príčinnej súvislosti s omeškaním zhotoviteľa, pričítal túto okolnosť
na ťarchu žalovaného ako zhotoviteľa diela. Z dôvodu, že žalovaný nepreukázal, že k vzniku omeškania
zhotoviteľa diela so splnením dohodnutého času plnenia došlo následkom omeškania objednávateľa s
dohodnutým spolupôsobením dlžníka, relevanciu námietky žalovaného uplatnenú v zmysle ust. § 370
Obchodného zákonníka v spore o zaplatenie zmluvnej pokuty okresný súd žalovanému nepriznal.

21. Žalobca vyčíslil zmluvnú pokutu odo dňa dohodnutého termínu odovzdania časti diela dňa
24.04.2017 do účinkov odstúpenia od zmluvy o dielo žalobcom dňa 29.01.2018, t.j. v rozsahu 279 dní.
Počet dní omeškania žalobca násobil sadzbou dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške 0,1% z ceny diela
určenej sumou 84.000,- Eur, čomu zodpovedala denná sadza zmluvnej pokuty za každý deň omeškania
vo výške 84,- Eur. Rozsahu omeškania zhotoviteľa, a to 279 dní omeškania, zodpovedala zmluvná
pokuta v sume 23.436,- Eur. Vo výzve na úhradu zmluvnej pokuty adresovanej žalovanému, ktorú
žalovaný prevzal dňa 20.02.2018, žalobca určil lehotu na úhradu zmluvnej pokuty 7 dní od doručenia
výzvy, ktorá lehota uplynula dňa 27.02.2018. Dňom nasledujúcim, t.j. od 28.02.2018 sa žalovaný dostal
do omeškania s plnením peňažného záväzku, ktoré omeškanie naďalej trvá, a preto okresný súd okrem
zmluvnej pokuty žalobcovi priznal aj úroky z omeškania v zmysle ust. § 369 ods. 2 Obchodného
zákonníka za použitia ust. § 1 ods. 2 Nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z.z., ako aj paušálnu náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a ust. §
2 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. v sume 40,- Eur.

22. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 262 ods.
1, 2, § 255 ods. 1, 2 CSP. Mieru úspechu strán v spore okresný súd určil vo väzbe na zistený
pomer žalobcom uplatnenej a okresným súdom priznanej pohľadávky v konaní tak, že spolu žalobcom
uplatnená pohľadávka predstavovala 66.657,85 Eur, t.j. istina 58.236,- Eur, paušálna náhrada nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky 2 x 40,- Eur, úroky z omeškania vyčíslené ku dňu vyhlásenia
rozsudku z 1. nároku v sume 5.088,42 Eur, z 2. nároku v sume 3.253,43 Eur a priznaná pohľadávka
26.729,43 Eur (istina 23.436,- Eur, paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,-
Eur, úroky z omeškania vyčíslené ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 3.253,43 Eur), čomu zodpovedal
úspech žalobcu 40%, úspech žalovaného 60% a čistý úspech žalovaného 20%. Okresný súd preto
priznal žalovanému nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 20%, o výške ktorých
rozhodne okresný súd v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením vyššieho súdneho
úradníka po právoplatnosti tohto rozsudku.

23. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, a to proti druhému a tretiemu
výroku rozsudku okresného súdu, podľa ktorého je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 23.436,-
Eur spolu s príslušenstvom, a to s úrokom z omeškania, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
vo väzbe aj s výrokom na náhradu trov prvoinštančného konania. Ako dôvody odvolania žalovaný
poukázal na ust. § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP. Žalovaný mal za to, že okresný súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj, že rozsudok okresného
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný nesúhlasil s názorom okresného
súdu, že by v konaní nepreukázal to, že k vzniku omeškania žalovaného došlo následkom omeškania
žalobcu, čo bolo dôvodom, prečo okresný súd nepriznal relevanciu námietke uplatnenej podľa ust. § 370
Obchodného zákonníka. Okresný súd svoje rozhodnutie založil len na nutnosti dodržiavania zásad, na
ktorých spočíva Obchodný zákonník, a preto ak žalovaný v písomne uzavretej zmluve v Článku I. bod
1.3 urobil vyhlásenie, že je mu známy rozsah prác a výkonov vyžadovaných touto zmluvou a že sú mu
známe všetky podstatné okolnosti pre riadne a včasné vykonanie diela, tak bol podľa okresného súdu
povinný postupovať tak, aby svoj záväzok zo zmluvy riadne a včas v dohodnutom termíne splnil. Okresný
súd však pri rozhodovaní nezobral do úvahy, že zmluvné strany v písomne uzavretej zmluve o dielo v
Článku VIII. bod 8.3 písm. e) sa dohodli na tom, že zhotoviteľ môže od zmluvy odstúpiť aj v prípade, ak
si objednávateľ neplní priebežné úlohy vyplývajúce mu z tejto zmluvy alebo neposkytuje zhotoviteľovi



požadovanú súčinnosť, a to ani v primeranej dobe po predchádzajúcej písomnej výzve zhotoviteľa.
Žalovaný zdôraznil, že bol žalobcom ubezpečovaný, že vedie rokovania s investorom, na základe
ktorých budú podklady poskytnuté, čo bol dôvod, prečo žalovaný v písomnej zmluve učinil vyhlásenie,
že sú mu známe všetky podstatné okolnosti pre riadne a včasné vykonanie diela. V tomto čase boli
požiadavky adresované žalobcovi ústne. Okresný súd nezobral do úvahy vyjadrenie žalobcu, ktorý na
pojednávaní uviedol: „Ja nevylučujem, že žalovaný žiadal od žalobcu súčinnosť v dňoch 19.04.2017
a 20.04.2017, ale rovnako nevylučujem, že tak žiadal aj ústne.“. Okresný súd nezobral do úvahy
vyjadrenie žalobcu, ktorý skutočnosť, že žalovaný požadoval súčinnosť pred termínom odovzdania
nielen e-mailom ale aj ústne, nerobil sporným, ale bez adekvátneho odôvodnenia túto situáciu vyhodnotil
v neprospech žalovaného, ktorý bol žalobcom v čase uzavretia písomnej zmluvy oklamaný. Okresný súd
podľa žalovaného nepostupoval správne, ak neprihliadol na výpoveď žalobcu, ktorý nespochybňoval
ústne požiadavky žalovaného vznesené pred uzavretím zmluvy a rovnako sa nedostatočne vysporiadal
so skutočnosťou, že tieto boli vznesené dňa 19.04.2017 a 20.04.2017 elektronicky.

24. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku vo vzťahu k nároku žalobcu na vrátenie zálohovej
platby v sume 34.800,- Eur konštatoval, že v konaní upozornil procesné strany na princíp materiálneho
vedenia sporu a uplatňovanie materiálneho korektívu pri vedení konania tak, aby rozhodnutím súdu
mohla byť zabezpečená účinná a spravodlivá ochrana procesných práv v súlade s ust. Čl. 2 ods. 1
CSP, avšak napriek tomuto prezentovanému názoru podľa žalovaného okresný súd takto nepostupoval
v prípade nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 23.436,- Eur. Žalovaný zvýraznil, že
vyvinul maximálnu snahu splniť si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a odovzdať II. časť diela v
dohodnutej lehote. Snaha žalovaného na riadnom dokončení II. časti diela vyplynula aj z jeho následných
úkonov, keď žalobcu aktívne dotazoval na ďalšie rokovania, kedy pre neho vyhotovil podklady k realizácii
diela v zmysle jeho zmenených podmienok, vykonával na mieste samom autorský dozor a mal snahu
usporiadať vzťahy úpravou pôvodnej zmluvy. Skutočnosť, že rokovania o dodatku neboli len v rovine
jeho želania, bola nesporná. Tieto potvrdil aj sám žalobca, ktorý uviedol, že sa zo strany žalovaného
nejednalo len o úpravu pôvodnej zmluvy, ale o jej podstatné prepracovanie. Žalovaný mal záujem
vyriešiť nielen vzájomné vzťahy vyplývajúce z pôvodnej zmluvy, ale týmto dodatkom chcel upraviť aj
už existujúce vzťahy, keďže v zmysle pokynov žalobcu už pre neho vykonával práce, ktorých výsledky
žalobca použil pre svoju potrebu. Táto skutočnosť bola nesporná, keďže sám žalobca sa k použitiu
materiálov poskytnutých žalovaným vo svojej výpovedi priznal.

25. Žalovaný uviedol, že v danom prípade vzhľadom na predmet realizácie II. časti diela bolo potrebné
sa zaoberať aj povahou diela, t.j. či vôbec bolo možné vykonať II. časť diela bez súčinnosti žalobcu.
Žalovaný od žalobcu požadoval podklady k wellness centru a výťahom. Bolo viac ako zrejmé, že pre
vyhotovenie realizačnej projektovej dokumentácie (statiky) bolo potrebné mať údaje k týmto podstatným
prvkom stavby, ktoré mohli ovplyvniť celú II. časť diela. Ak by ich žalobca dodal žalovanému riadne a
včas, mal žalovaný kapacitu tieto zapracovať do II. časti diela a túto odovzdať v lehote dohodnutej v
zmluve. Žalovaný preto považoval rozhodnutie okresného súdu v druhom výroku napadnutého rozsudku
v spojení s výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania za nespravodlivé, keďže
okresný súd nezobral do úvahy všetky podstatné skutočnosti a nevychádzal zo skutkových okolností
zistených v konaní, resp. vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Žalovaný mal za to, že
postupom okresného súdu boli porušené jeho práva na spravodlivý proces, ako aj, že jeho rozhodnutie
vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, nesprávneho vyhodnotenia dôkazov a z
nesprávneho právneho posúdenia veci, preto navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutom druhom
výroku rozsudku okresného súdu zmeniť tak, že bude žaloba žalobcu aj o zaplatenie 23.436,- Eur
spolu s príslušenstvom, a to úrokom z omeškania, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,- Eur zamietnutá a v poradí tretí výrok o náhrade trov prvoinštančného konania
zmenený tak, že žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov súdneho konania v rozsahu 100%.
Alternatívne žalovaný žiadal v napadnutom v poradí druhom a treťom výroku rozsudok okresného súdu
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

26. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie aj žalobca, a to proti prvému
výroku, ktorým bola žaloba žalobcu o zaplatenie 34.800,- Eur spolu s príslušenstvom, a to úrokom
z omeškania, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur
zamietnutá v spojení s tretím výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania. V odvolaní
žalobca uviedol, že jeho odvolacie dôvody vyplývajú z ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP.
Žalobca nesúhlasil so závermi okresného súdu a mal za to, že svoj nárok uplatnil správne ako nárok



nepodmienený, pretože čiastočné plnenie, ktoré mu poskytol žalovaný, neprinieslo žalobcovi žiadne
bezdôvodné obohatenie a žalobca teda nemal žalovanému čo vrátiť. Žalovaný podľa žalobcu mu dodal
iba neúplné a nedokončené výkresy na predbežnú kontrolu, zo strany žalovaného nešlo o výstup
predpokladaný zmluvou o dielo. Z príloh predložených žalobcom k žalobe okrem iného vyplynulo, že
žalobca vytýkal žalovanému okrem iného, že chýba statický výpočet, chýba technická správa, chýbajú
niektoré výkresy oceľových konštrukcií, rozmerové kóty vo výkresoch oceľových konštrukcií nesúhlasia
so skutočnými rozmermi jestvujúcej oceľovej konštrukcie, chýbajú viaceré konštrukčné riešenia, chýbajú
niektoré výkresy, chýbal výpis materiálu konštrukčných prvkov a tiež výkresy boli dodané v inom ako
dohodnutom DWG formáte, t.j. s výkresmi nebolo možné pracovať v modelovom priestore v mierke 1:1.
Žalobca žalovanému vytkol, že ním navrhované konštrukčné riešenia zjavne nerešpektovali východiská
stanovené projektom pre stavebné povolenie. Žalobca v žalobe uviedol, že z dôvodu, že nemá prístup
k riadne vykonanej projektovej dokumentácii, nemohol pokračovať v prácach, ktoré bezprostredne
nadväzovali. Podľa žalobcu žalovaný predložil len nekompletné podklady bez detailov, chýbali rezy,
nespĺňalo to platné normy na projektovú realizačnú dokumentáciu. Nebolo to predložené v elektronickej
podobe, v dohodnutom formáte, v editovateľnom tak, aby sa to dalo prehliadať. Čo sa týkalo protokolov
o odovzdaní diela v zmysle č.l. 215 - 218 spisu žalobca uviedol, že išlo o čiastkové výkresy, ktoré prevzal
na kontrolu a pripomienkovanie. Žalobca poukázal na to, že nový statik musel nanovo všetko prepočítať,
nanovo zamerať, urobiť celú prácu tak, aby to prispôsobil tomu čo dal žalovaný žalobcovi, pričom nový
statik by to mohol urobiť možno iným spôsobom, teda nový statik musel nadviazať na niečo, čo už
dostal, preto to mal komplikovanejšie. Musel nadviazať na niečo, čo už bolo hotové a prispôsobovať
sa. Okresný súd túto časť výpovede žalobcu vôbec neprotokoloval, ani na žiadosť právneho zástupcu
žalobcu, pričom všetko bolo uvedené vo zvukovom zázname. Odôvodnenie okresného súdu o použití
čiastkových výkresov, ktoré boli žalovaným odovzdané žalobcovi na kontrolu, bolo založené na útržkoch
výpovede žalobcu, ktoré okresný súd protokoloval, pričom ostatnú súvisiacu časť výpovede žalobcu
nie a bolo to vytrhnuté z kontextu. Po vypočutí si výpovede žalobcu zo zvukového záznamu z
pojednávania dňa 04.06.2019 bolo zrejmé, že čiastočné výstupy dodané žalobcovi žalovaným sa museli
prepracovať, dopracovať, čo bolo ešte náročnejšie, ako keby žalobca začal od nuly. Preto čiastkové
plnenie žalovaného nemalo pre žalobcu žiaden hospodársky význam, neprinieslo mu žiaden majetkový
prospech a toto plnenie žalobcu nijakým spôsobom bezdôvodne neobohatilo.

27. Žalobca ďalej uviedol, že pre správne posúdenie veci bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 544 ods.
1 Obchodného zákonníka. Plnenie, ktoré poskytol žalovaný, t.j. čiastočným, neukončeným, neúplným
a tiež vadným plnením od žalovaného, sa žalobca nijako neobohatil, a preto žalobcovi nevznikla
povinnosť žalovanému čokoľvek vracať. Naviac, prípadné obohatenie mal v rámci svojej procesnej
obrany preukazovať žalovaný. Podľa žalobcu napadnutý rozsudok okresného súdu vychádza z výsledku
a výkladu vykonaného dokazovania, ktoré okresný súd prispôsobil na ťarchu žalobcu a následne bol
prijatý aj nesprávny právny názor, ktorý nezohľadnil viaceré významné skutočnosti, ktoré vyplynuli z
dokazovania, a to vadnosť čiastočného plnenia poskytnutého žalovaným, pre žalobcu nulová hodnota
čiastočného plnenia poskytnutého žalovaným. Podľa žalobcu v rozsudku okresného súdu ide o nesúlad
právnych záverov s vykonaným dokazovaním, so skutkovými a právnymi zisteniami.

28. Žalobca namietal aj nepresvedčivé a neúplné odôvodnenia rozsudku okresného súdu. Ak okresný
súd poukázal na rozhodovaciu prax, tak nebolo zrejmé, akú rozhodovaciu prax mal na mysli. Okresný
súd pri vyporiadaní nárokov zo zaniknutej zmluvy o dielo odstúpením od zmluvy žalobcom, poukázal aj
na potrebu prihliadať na vadnosť plnenia, pokiaľ táto má za následok zníženie majetkového prospechu
objednávateľa. Žalobca uviedol, že presne o takúto vadnosť plnenia v posudzovanom prípade išlo, avšak
okresný súd nezdôvodnil, prečo neprihliadal na vadnosť plnenia, ktorú žalobca niekoľkokrát a riadne
vytýkal žalovanému, čo žalobca aj v súdnom konaní preukázal listinnými dôkazmi pripojenými k žalobe,
ako aj výpoveďou žalobcu na pojednávaní konanom dňa 04.06.2019. Z výpovede žalobcu ako celku na
pojednávaní konanom dňa 04.06.2019 vyplynulo bez akýchkoľvek pochýb, že čiastočné výstupy, ktoré
žalovaný poskytol žalobcovi, mali pre žalobcu nulovú hodnotu, teda uvedené bolo v konaní preukázané.
Naviac, povinnosť vyčísliť hodnotu ním poskytnutého plnenia a túto zároveň preukázať, mal v konaní
žalovaný, nie žalobca a nie súd. Okresný súd uviedol, že žalovaný objektívne nemohol disponovať
všetkými podkladmi, ktoré by umožňovali žalovanému ocenenie diela v použitom rozsahu, t.j. žalovaný
bez vedomosti rozsahu použitia ním poskytnutých plnení bol vylúčený z možnosti vyčíslenia svojho
nároku zo zrušenej zmluvy. Toto odôvodnenie okresného súdu je v rozpore s odôvodnením v odseku 40.
napadnutého rozsudku okresného súdu, z ktorého vyplýva, že ohodnotiť je treba plnenie, ktoré žalobca v
pozícii objednávateľa prijal a nie to, ktoré potom žalobca skutočne aj ďalej použil. Plnenie, ktoré žalobca



prijal, zodpovedá plneniu, ktoré žalovaný odovzdal žalobcovi, a to v rozsahu a hodnote, ktoré musia
byť žalovanému zrejmé a bol to žalovaný, ktorý musí tieto skutočnosti tvrdiť a preukázať. Žalovaný
uvedené nielenže netvrdil, ale ani nepreukázal. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu
chýba logické vysvetlenie toho, prečo okresný súd vychádzal pre určenie hodnoty čiastočného plnenia
poskytnutého žalovaným z iného právneho základu v odseku 40. odôvodnenia a z iného v odseku
42. odôvodnenia svojho rozsudku. Okresný súd nevysvetlil, prečo by to mal byť žalobca, ktorý by mal
povinnosť preukázať a vyčísliť hodnotu čiastočného plnenia, ktoré mu poskytol žalovaný. Judikatúru
Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorou okresný súd
argumentoval, nepovažoval žalobca za relevantnú.

29. Žalobca vyjadril presvedčenie, že dodaním nehotových a kontrolných výkresov od žalovaného sa
nemohol nijako obohatiť, a preto nemožno od neho žiadať to, aby vrátenie zaplateného preddavku bolo
viazané na vydanie obohatenia. Uvedené však žalovanému nebránilo tvrdiť, že k obohateniu došlo a
výšku tohto obohatenia v rámci obrany preukazovať. Nový Civilný sporový poriadok uplatňuje dôsledne
zásadu kontradiktórnosti konania, preto ak by aj plnenie žalovaného nejakú hodnotu skutočne malo,
čo žalobca tvrdil, že nemalo, bolo by v rozpore s touto zásadou žiadať o vyčíslenie a zohľadnenie
tejto hodnoty žalobcu. Zásada kontradiktórnosti konania jednoznačne žiada, aby to tak urobil žalovaný.
Synalagmatická povaha záväzkov z odstúpenia od zmluvy o dielo podľa žalobcu ho vôbec nevylučuje
z toho, aby urobil formuláciu petitu takú, ako zvolil podanou žalobou. Pokiaľ tu boli nejaké pohľadávky
žalovaného z titulu odstúpenia od zmluvy o dielo, tak bol to žalovaný, aby ich uplatňoval v rámci svojej
obrany. Zamietnutie žaloby s poukazom na údajne nesprávne formulovaný petit bolo podľa žalobcu
neprípustným právnym formalizmom zasahujúcim do práva žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu a
takáto vada rozsudku okresného súdu a jeho konania mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
V tomto smere žalobca mal za to, že postupom okresného súdu mu bolo znemožnené, aby uskutočňoval
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.

30. V ďalšej časti odvolania žalobca poukázal na to, že žalovaný v konaní na pojednávaní dňa
17.05.2019 predložil viaceré listinné dôkazy (č.l. 212-214 a č.l. 215-218 spisu). Išlo o nové listinné
dôkazy, pri ktorých potreba ich predloženia nijako nevyplynula z dovtedajšieho priebehu dokazovania.
Žalovaný týmito disponoval od začiatku sporu, avšak predložil ich s veľkým omeškaním a až po
uskutočnení koncentrácie konania. Žalovaný tieto listinné dôkazy predložil až na pojednávaní napriek
niekoľkým upozorneniam a poučeniam okresného súdu o tom, že prostriedky procesnej obrany je
potrebné predložiť včas, inak na ne súd nemusí prihliadať a napriek tomuto, keď žalovaný mal od
začiatku sporu právne zastúpenie, žalovaný tieto dôkazy predložil až s časovým odstupom. Žalobca
prostredníctvom právneho zástupcu opakovane navrhol, aby okresný súd neprihliadol na žalovaným
dodatočne predložené listinné dôkazy (č.l. 212-218 spisu), t.j. protokoly, ktoré žalovaný predložil za
účelom preukázania svojho čiastočného plnenia zmluvy, avšak okresný súd nielenže na ne prihliadol, ale
podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku predstavovali aj hlavný dôvod, pre ktorý bola žaloba žalobcu
podľa prvého výroku zamietnutá. Okresný súd odôvodnil pripustenie týchto dôkazov s poukazom na
uplatnený materiálny korektív pri vedení konania tak, aby rozhodnutím súdu mohla byť zabezpečená
účinná a spravodlivá ochrana procesných práv v súlade s Čl. 2 ods. 1 CSP. Žalobca však mal za to,
že takýmto postupom okresný súd ochránil iba procesné práva žalovaného, a to na ťarchu žalobcu.
Takýmto postupom okresný súd neakceptovateľne porušil právo žalobcu na rovnosť zbraní, ako aj
princíp kontradiktórnosti a koncentrácie konania. Žalovaný tieto dôkazy mohol predložiť už skôr, naviac
bol právne zastúpený. Žalobca zvýraznil ďalšiu zásadu, a to, že právo patrí bdelým. Žalovaný povinnosť
predložiť dôkazy nesplnil včas, s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou, preto žalobcu veľmi
prekvapilo, pokiaľ okresný súd žalovaným dodatočne predložené dôkazy pripustil a založil na nich
podstatu svojho rozhodnutia. Žalobca považoval postup okresného súdu za v rozpore s princípom
právnej istoty. Žalobca poukázal na výrazný zásah do jeho procesných práv, keď okresný súd napriek
zásade kontradiktórnosti vyslovene v neprospech žalobcu položil žalobcovi pri jeho výsluchu otázku,
akým spôsobom sa žalobca mieni so žalovaným vyporiadať ohľadom čiastočného plnenia zo strany
žalovaného. Žalobca súčasne namietol, že okresný súd odmietol protokolovať veľmi významné časti
výpovede žalobcu. Žalobca preto navrhol rozsudok okresného súdu v poradí prvého a tretieho výroku
zmeniť tak, že žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 34.800 Eur spolu s príslušenstvom, a to s úrokom z
omeškania, ako aj paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur
bude vyhovené, t.j. žalovaný bude zaviazaný na plnenie žalobcovi s priznaním 100% nároku na náhradu
trov súdneho konania žalobcovi.



31. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že s odvolaním žalobcu nesúhlasí a
stotožňuje sa s právnym názorom okresného súdu. Okresný súd podľa žalovaného rozhodol správne,
svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, keď aplikoval ust. § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka. Okresný
súd už v priebehu konania naznačil svoj právny názor, a preto aj konateľa žalobcu na pojednávaní
dňa 04.06.2019 dopytoval, akým spôsobom sa mieni vysporiadať so žalovaným ohľadne plnenia, ktoré
mu poskytol. Konateľ žalobcu uviedol, že sa nárokom žalovaného bližšie nezaoberal napriek tomu,
že nespochybňoval čiastkové plnenia, ktoré od žalovaného prevzal. V danom prípade sa už na tomto
pojednávaní právny zástupca žalobcu ohradil voči konaniu zákonnej sudkyne a neprimerane napadol
jej spôsob vedenia konania, keď ju obvinil zo zavádzania jeho klienta. Už v tomto štádiu žalobca
mohol dedukovať právny názor okresného súdu na ním uplatnený nárok v tejto časti. Napriek tomu
právny zástupca uvedené vyhodnotil ako nadržiavanie žalovanému. Okresný súd posúdil odstúpenie
od zmluvy o dielo, ktoré uskutočnil žalobca, za platné odstúpenie a následne potom správne posúdil
nárok žalobcu, ktorý vzhľadom na princíp vzájomnosti plnení následne prvým výrokom zamietol. Právny
názor okresného súdu vychádza z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky, a
preto sa žalovanému javí podanie odvolania v tejto časti zo strany žalobcu za nezmyselné a za
bezúspešné uplatňovanie práva. Žalovaný preto v časti odvolania žalobcu navrhol rozsudok okresného
súdu v poradí prvého výroku potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie s prihliadnutím aj na to, že
odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku okresného súdu napadnutého odvolaním žalobcu
zodpovedá kritériám vyplývajúcim z ust. § 220 ods. 2 CSP.

32. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Žalobca nesúhlasil s odvolaním žalovaného. Pokiaľ
žalovaný v odvolaní namietal, že okresný súd nezobral do úvahy dojednanie v Článku VIII. bod 8.3 písm.
e) uzavretej zmluvy o dielo, podľa ktorého zhotoviteľ, t.j. žalovaný môže odstúpiť od zmluvy aj v prípade,
ak si objednávateľ neplní priebežné úlohy vyplývajúce mu z tejto zmluvy alebo neposkytuje zhotoviteľovi
požadovanú súčinnosť, a to ani v primeranej dobe po predchádzajúcej písomnej výzve zhotoviteľa, tak
bola namieste otázka, prečo potom žalovaný od zmluvy neodstúpil, pokiaľ bol toho názoru, že žalobca
mu požadovanú súčinnosť neposkytoval. Žalobca zdôraznil, že si svoje úlohy a povinnosti zo zmluvy plnil
a ak bol žalovaný opačného názoru, tak zmluvne bol dohodnutý postup, ktorého sa mal žalovaný držať.
Žalovaný bol však pasívny a od zmluvy neodstúpil. Žalovaný tiež práce zmysle ust. § 551 Obchodného
zákonníka neprerušil.

33. Podľa žalobcu neobstojí ani tvrdenie žalovaného, ktorý v odvolaní uvádzal to, že žalovaný vyhlásenie
o tom, že sú mu známe všetky podstatné okolnosti pre riadne a včasné vykonanie diela podľa Článku
I. bod 1.3 v zmluve o dielo učinil, pretože sa spoľahol na ubezpečenie žalobcu, že dodá žalovanému
potrebné podklady neskôr, po rokovaní s investorom. Opätovne tu sa jedná o tvrdenie žalovaného, ktoré
nebolo preukázané a ktoré nezbavuje žalovaného zodpovednosti za to, že zmluvu s takýmto vyhlásením
uzavrel. Žalobca si povinnosť poskytovať žalovanému súčinnosť v zmysle zmluvy splnil a následne
poskytoval súčinnosť žalovanému priebežne aj nad rámec svojich zmluvných povinností.

34. Žalobca uviedol, že žalovaný bol pasívny nielen počas trvania samotnej zmluvy o dielo, ale
rovnako aj v priebehu súdneho konania, keď jeho obrana spočívala v neurčitých tvrdeniach a neskoro
predložených písomných dôkazoch, na ktoré už okresný súd nemal vôbec prihliadať. Žalovaný nielenže
nepreukázal, že žalobca mu neposkytol súčinnosť, ale žalovaný ani nepreukázal príčinnú súvislosť
medzi údajným neposkytnutím súčinnosti zo strany žalobcu a omeškaním žalovaného s dodaním diela.
Žalovaný bol navyše v omeškaní ešte pred tým, ako od žalobcu žiadal súčinnosť. Nemožno ospravedlniť
konanie žalovaného, keď sa nedržal záväzných ustanovení zmluvy a následne sa z neurčitých dôvodov
spoliehal na to, že sa vyhne zodpovednosti za porušenie zmluvy. Nemožno preto prihliadnuť na
námietku žalovaného, že by rozhodnutie okresného súdu bolo nespravodlivé. Žalobca navrhol rozsudok
okresného súdu v poradí druhého výroku, ktorým jeho žalobe bolo vyhovené, potvrdiť ako vecne správne
rozhodnutie s priznaním 100%-ného nároku na náhradu trov odvolacieho konania.

35. Postupom okresného súdu boli vyjadrenia žalobcu a žalovaného k odvolaniam protistrany
doručované na vyjadrenie sa k ním v lehote 10 dní, ktorú možnosť ani žalobca, ani žalovaný do momentu
konania a rozhodovania krajským súdom nevyužili.

36. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379,
§ 380 ods. 1 CSP na základe podaných odvolaní žalobcu a žalovaného a postupom bez nariadenia
pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3



CSP bol napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie v zmysle ust.
§ 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

37. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu a žalovaného bez
nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/16/2020-378
zo dňa 20.04.2020, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej
tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného
uznesenia dňa 09.06.2020 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené
podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

38. Primárne krajský súd k svojmu konaniu a rozhodovaniu uvádza, že základom boli odvolania žalobcu
a žalovaného a v nich vyjadrené odvolacie dôvody.

39. I napriek časovému sledu podaných odvolaní sporových strán, krajský súd sa ako prvým odvolaním
zaoberal odvolaním žalobcu, keďže toto smerovalo proti v poradí prvému výroku napadnutého rozsudku
okresného súdu, ktorým bola žaloba žalobcu v časti o zaplatenie sumy 34.800,- Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 34.800,- Eur od 02.02.2018 do zaplatenia a paušálnej náhrady
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur zamietnutá.

40. Odvolacie dôvody žalobca vymedzil s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP. Krajský
súd uvádza, že ani jeden z odvolacích dôvodov žalobcu nebol relevantný, keďže postupom okresného
súdu nedošlo k zásahu do práv a oprávnených záujmov žalobcu, ktoré mu priznáva Civilný sporový
poriadok a ktoré sú garantované Ústavou Slovenskej republiky. V konaní pred okresným súdom boli
obidvom sporovým stranám, t.j. tak žalobcovi, ako aj žalovanému vytvorené rovnaké podmienky pri
uplatňovaní prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany. Po oboznámení sa s priebehom postupu
okresného súdu krajský súd konštatuje, že strany sporu mali v konaní rovné postavenie, ktoré spočívalo
v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany. Žiadna zo
strán nemala možnosť podstatnej výhody alebo nevýhody oproti druhej sporovej strane. V konaní pred
okresným súdom bol dôsledne uplatňovaný Čl. 6 ods. 1 CSP, jeho prvá časť vety. Rovnako v priebehu
konania a dokazovania pred okresným súdom bol dôsledne aplikovaný aj Čl. 8 CSP, v zmysle ktorého sú
to strany sporu, ktoré sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť
svoje tvrdenia dôkazmi. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k zásahu do práv ani žalobcu, ani
žalovaného. Je potrebné zdôrazniť to, že ak sa žalobca so svojimi uplatnenými nárokmi obrátil na súd,
tak primárne dôkazná povinnosť bola na ňom, aby uplatňované nároky preukázal. Túto jeho dôkaznú
povinnosť nemôže prevziať za žalobcu súd a ani žalovaný, pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok
a súčasne prvý výrok napadnutého rozsudku okresného súdu, keď sa žalobca z titulu odstúpenia od
zmluvy o dielo domáhal na žalovanom vrátenia preddavku zaplateného žalobcom žalovanému vo výške
34.800,- Eur, na základe písomne uzavretej Zmluvy o dielo zo dňa 20.02.2017. Na druhej strane bol to
žalovaný, ako nositeľ dôkaznej povinnosti, pokiaľ sa voči žalobcom uplatnenému nároku na zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 23.436,- Eur spolu s príslušenstvom bránil tým, že k omeškaniu žalovaného
došlo z dôvodov neposkytnutia súčinnosti žalobcom v zmysle ust. § 370 Obchodného zákonníka, aby
uvedené aj preukázal. Inými slovami, krajský súd zvýrazňuje, že tá sporová strana ktorá uplatňuje nárok,
má dôkaznú povinnosť, ktorá nastupuje po splnenej povinnosti tvrdenia a na druhej strane sporová
strana, ktorá uplatňuje prostriedky procesnej obrany, má v tomto rozsahu rovnako povinnosť tvrdenia
ako aj dôkaznú povinnosť. Pokiaľ sa žalobca so svojou žalobou obrátil na súd, tak bolo na ňom, aby
preukázal opodstatnenosť žalovaného nároku. V konaní pred okresným súdom nedošlo k porušeniu
rovnosti sporových strán. Z priebehu konania a dokazovania pred okresným súdom ani nevyplynulo
to, čo uvádzal žalobca v odvolaní, že by niektorá zo sporových strán, v danom prípade žalovaný, mal
podstatnú výhodu pri vykonávaní dokazovania. Z priebehu dokazovania pred súdom prvej inštancie
nevyplynulo ani to, že by sa malo jednať o prekvapivé rozhodnutie. Krajský súd poukazuje na Čl.
11 ods. 3 CSP a skutočnosť, že žalobca bol právne zastúpený, kedy z titulu profesijnej odbornosti
právneho zastúpenia právny zástupca žalobcu mal vedomosť o stave, priebehu dokazovania, o nosných
a podstatných skutočnostiach spojených s podanou žalobou, ako aj vedomosť o zmluvných a zákonných
dôsledkoch odstúpenia od uzavretej zmluvy o dielo. Uvedené dotvrdzuje aj to, ak v zmysle ust. § 91
CSP v sporoch medzi podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti sa zastúpenie podľa ust. §
89 ods. 1 CSP nepripúšťa, okrem prípadu, ak zástupcom je osoba, ktorá má vysokoškolské vzdelanie
druhého stupňa.



41. Podľa rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky sa za porušenie práva na
spravodlivý proces považuje situácia, ak všeobecný súd svoje rozhodnutie riadne neodôvodní a
nevysporiada sa so všetkými relevantnými námietkami uplatnenými sporovými stranami, a to spôsobom
zodpovedajúcim miere ich závažnosti. V danej súdenej veci odôvodnenie napadnutého rozsudku
okresného súdu má zákonom vyžadované náležitosti vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 CSP. Okresný
súd sa po skutkovej ako aj právnej stránke vysporiadal so všetkými relevantnými okolnosťami,
skutočnosťami, ktoré boli podstatné pre posúdenie žalobných nárokov, ako aj uplatnenej obrany
žalovaným. Nebol preto relevantný odvolací dôvod žalobcu v tom, že by napadnuté rozhodnutie
okresného súdu odvolaním žalobcu v poradí prvého výroku napadnutého rozsudku okresného súdu a k
tomu sa viažucemu odôvodneniu, nemalo náležitosti riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

42. Nemožno súhlasiť ani s odvolacím dôvodom žalobcu v tom, že by okresný súd z výpovede žalobcu
v útržkoch z kontextu celej výpovede žalobcu vytrhával len časť, pretože okresný súd podľa krajského
súdu z výpovede žalobcu bol povinný použiť tie okolnosti, ktoré z tejto výpovede vyšli najavo a
boli podstatné k posúdeniu uplatneného žalobného nároku. Nemožno akceptovať ani odvolací dôvod
žalobcu, že by napadnuté rozhodnutie okresného súdu, a to odvolaním žalobcu napadnutý v poradí prvý
výrok rozsudku v spojení s odôvodnením bolo nepresvedčivé, neúplné, pretože okresný súd zrejmým
spôsobom vyjadril skutkové zistenia, ako aj právne závery.

43. Priebeh dokazovania pred okresným súdom rovnako bol vykonávaný za akceptovania
kontradiktórnosti konania. Podľa názoru krajského súdu je potrebné upriamiť pozornosť žalobcu ako
odvolateľa na to, že súd v konaní nie je viazaný návrhmi strán na (ne)vykonanie dokazovania a nie
je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy, pričom posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a
rozhodnutie, ktoré dôkazy budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu v zmysle ust. § 185
ods. 1 CSP a nie sporových strán. Ak teda v priebehu konania súd nevykoná všetky navrhnuté dôkazy,
resp. vykoná označené dôkazy, tak uvedený postup nemožno považovať za znemožnenie uplatnenia
procesných práv. V spôsobe vykonávaného dokazovania súdom prvej inštancie nezistil odvolací súd
zásah do práva a oprávnených záujmov žalobcu, keďže tak ako už vyjadril krajský súd, o tom ktoré
dôkazy sa vykonajú alebo nevykonajú, je vecou rozhodnutia súdu v zmysle ust. § 185 ods. 1 CSP.
Vo vzťahu k doloženým listinným dôkazom žalovaným, ktoré sa nachádzajú na č.l. 212-218 spisu,
vykonanie ktorých pred okresným súdom namietol žalobca aj v ním podanom odvolaní, je potrebné
poukázať na sudcovskú koncentráciu konania, ktorá v zmysle ust. § 153 ods. 2 CSP je fakultatívna,
keď na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas,
nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie
ďalších úkonov súdu. Sudcovská koncentrácia konania je o možnosti, nie o povinnosti neprihliadať na
dôkazy. Okresný súd preto vykonaním dôkazov predložených žalovaným neporušil zásady Civilného
sporového poriadku, neporušil zásadu kontradiktórnosti konania a ani sudcovskú koncentráciu konania,
ktorá už ako uviedol krajský súd je fakultatívna, je o možnosti a nie o povinnosti súdu neprihliadať na
dôkazy. Krajský súd dodáva, že vykonané dôkazy označené žalovaným ohľadne čiastočného plnenia v
zmysle uzavretého zmluvného vzťahu so žalobcom, v neposlednom rade boli dôkazmi pre hodnotenie
žalobcovho nároku o vrátenie poskytnutého preddavku na základe uzavretého zmluvného vzťahu,
ak žalobca sám nepostupoval pri jeho uplatnení tak, aby v rámci poskytnutých tvrdení a dôkazov
zohľadňoval zákonný a v konečnom dôsledku aj zmluvný dôsledok zániku zmluvy medzi žalobcom a
žalovaným úkonom odstúpenia od zmluvy žalobcom, ak si žalobca a žalovaný ako zmluvné strany majú
poskytnuté plnenia navzájom vrátiť a len v prípade, ak to nie je možné, poskytnúť náhradu peňažného
plnenia.

44. Bolo zistené, že na pojednávaní konanom dňa 17.05.2019 v zmysle č.l. 210 spisu, okresný súd
uviedol stranám sporu skutočnosti, ktoré hodnotí za nesporné, ktoré sú sporné, ktoré dôkazy budú
vykonané z jeho strany a uviedol aj predbežné právne posúdenie veci, a preto nemožno akceptovať
odvolací dôvod žalobcu, že rozhodnutie okresného súdu v časti prvého výroku, ktorým bola žaloba
žalobcu zamietnutá, by malo byť prekvapivým rozhodnutím. Naviac, až na pojednávaní konanom dňa
13.09.2019 (č.l. 287 spisu) okresný súd vyhlásil dokazovanie za skončené. Prekvapivosť rozhodnutia
okresného súdu podľa odvolacieho dôvodu žalobcu nebola namieste, pokiaľ dôkazy o čiastočnom plnení
žalovaným sa stali predmetom dokazovania na pojednávaní konanom až dňa 04.06.2019. Pred týmto
pojednávaním právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 17.05.2019 žiadal okresný súd,
aby v prípade zohľadnenia listinných dôkazných prostriedkov predložených zo strany žalovaného, bola
žalobcovi poskytnutá možnosť sa k týmto vyjadriť, prípadne k týmto listinným dôkazom predkladať



ďalšie dôkazy. Principiálne však právny zástupca žalobcu žiadal, aby nebolo na tieto listinné dôkazné
prostriedky o čiastočnom plnení žalovaným žalobcovi zo strany okresného súdu prihliadané (č.l. 211
spisu). Dokazovanie pred okresným súdom bolo vykonané za aplikácie ust. § 191 CSP a hodnotenie
skutkového stavu prijal okresný súd po dôslednom vyhodnotení vykonaných dôkazov, preto nebol
relevantný ani odvolací dôvod žalobcu, že by okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Nebolo namieste ani to, že by okresný súd pri rozhodovaní vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože na v potrebnom rozsahu vykonané dokazovanie bol
aplikovaný správny právny predpis vyjadrený okresným súdom v odôvodnení napadnutého rozsudku
viažuceho sa v poradí k prvému výroku napadnutého rozsudku okresného súdu žalobcom, ktoré
rozhodné zákonné ustanovenia boli aj správnym spôsobom interpretované na uplatnený nárok žalobcu
o vrátenie zaplateného preddavku podľa zaniknutého zmluvného vzťahu uzavretého so žalovaným.

45. Krajský súd k odvolaniu žalobcu uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi okresného
súdu a v podrobnostiach na ne odkazuje tak v rovine správnosti skutkových, ako aj právnych záverov,
za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil ani žalobcom namietanú podľa jeho názoru
nesúladnosť záverov vyjadrených okresným súdom v odsekoch 40. a 42. odôvodnenia napadnutého
rozsudku okresného súdu. Krajský súd z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 387
ods. 3 CSP, a to druhá veta uvádza, že sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyjadril len k podstatným
tvrdeniam žalobcu ako odvolateľa, uvedenými v odvolaní. Pokiaľ sa krajský súd stotožnil so závermi
okresného súdu tak v skutkovej ako aj právnej rovine, nebol povinný v odôvodnení svojho rozsudku
opätovne zopakovať tie závery a zhodnotenia, ktoré už vyjadril okresný súd v odôvodnení napadnutého
rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje. Bolo postačujúce na ne len odkázať a súčasne v zmysle
ust. § 387 ods. 3 druhá veta CSP „len“ sa vyjadriť k podstatným tvrdeniam, ktoré uvádzal žalobca v
odvolaní.

46. V súvislosti s odvolaním žalobcu a ním uplatneným žalobným nárokom o zaplatenie sumy 34.800,-
Eur spolu s príslušenstvom, a to s úrokom z omeškania, ako aj zaplatenia paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur je potrebné zvýrazniť, že tento nárok žalobcu na
zaplatenie, resp. vrátenie preddavku zaplateného žalobcom žalovanému sa odvíjal od úkonu Odstúpenia
od Zmluvy o dielo zo dňa 20.02.2017, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom ako objednávateľom a
žalovaným ako zhotoviteľom, podľa ktorej žalovaný mal vykonať dielo k stavbe s názvom „Rekonštrukcia
budovy hotela Junior“, nachádzajúcej sa v katastrálnom území M. M.. Predmetom zmluvy o dielo bola
projektová dokumentácia a autorský dozor. Bolo nesporné, že došlo k odstúpeniu od uzavretej Zmluvy
o dielo zo dňa 20.02.2.2017, a to úkonom odstúpenia uskutočneného žalobcom, ktoré odstúpenie od
zmluvy o dielo datované 23.01.2018 (č.l. 39 spisu) s účinkami ku dňu 29.01.2018 bolo vyhodnotené ako
platný jednostranný hmotnoprávny úkon uskutočnený žalobcom.

47. Pri úkone odstúpenia od zmluvy o dielo tak, ako tento úkon bol uskutočnený zo strany žalobcu, v
danej sporovej právnej veci nastúpil nevyhnutý zákonný dôsledok vysporiadania plnení poskytnutých
na základe uzavretej zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným. Práve z titulu vysporiadania plnení
poskytnutých žalobcom a žalovaným z dôvodu úkonu odstúpenia od zmluvy o dielo bolo potrebné
zahrnúť v celosti poskytnuté plnenia tak žalobcom, ako aj žalovaným. Úkon odstúpenia od zmluvy o dielo
znamená, že si žalobca ako aj žalovaný majú vrátiť navzájom poskytnuté plnenia a ak to nie je dobre
možné, t.j. vrátenie si poskytnutých plnení, tak nastupuje tu povinnosť poskytnutia peňažnej náhrady
plnenia, ktoré nie je možné vrátiť. Výsledky dokazovania preukázali, že žalobca si ponechal časť plnenia
diela realizovaného žalovaným, preto žalovaný pri vysporiadaní si vzájomných práv - plnení pre úkon
odstúpenia od zmluvy o dielo žalobcom mal právo na náhradu peňažného plnenia, ktoré vyjadrenie
hodnoty plnenia nebolo zo strany žalobcu uskutočnené, aby mohol byť so svojim nárokom uplatneným
na súde úspešný. Žalobcom uplatnený žalobný nárok nezodpovedal zákonnej požiadavke vzájomného
vysporiadania sa žalobcu a žalovaného v zmysle ust. § 351 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ktoré ako
všeobecné ustanovenie je doplnené osobitným ustanovením § 544 Obchodného zákonníka, na ktoré
poukázal okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku. Nebol preto relevantný odvolací dôvod žalobcu, že
by túto osobitnú právnu úpravu v danej súdenej veci okresný súd nepoužil. Krajský súd dodáva, že práve
zákonný dôsledok odstúpenia od zmluvy o dielo nesie so sebou vysporiadanie vzájomne si poskytnutých
plnení medzi žalobcom a žalovaným, a to vysporiadanie plnenia tak žalobcu ako aj žalovaného. Pre
takto vymedzený zákonný dôsledok uvedené nie je možné zúžiť len na vrátenie žalobcom poskytnutého
preddavku žalovanému v sume 34.800,- Eur bez zohľadnenia plnenia, ktoré žalovaný poskytol žalobcovi
a ktoré plnenie žalobca aj použil. Ak tento skutkový a právny stav žalobca nezohľadnil v žalobnom nároku



a žiadal len zaplatenie sumy 34.800,- Eur ako zaplateného preddavku žalovanému, bez zohľadnenia
plnenia, a to čiastočného, poskytnutého žalovaným žalobcovi, tak nemohol byť úspešný so svojou
žalobou v tejto časti, ktorá nerešpektovala zákonný dôsledok odstúpenia od zmluvy o dielo, v požiadavke
vzájomnosti vysporiadania žalobcu a žalovaného ako zmluvných strán. Krajský súd zvýrazňuje, že
pri úkone odstúpenia od zmluvy o dielo v zmysle zákonného ust. § 351 ods. 1, 2 Obchodného
zákonníka ako všeobecného ustanovenia v spojení s ust. § 544 ods. 1 Obchodného zákonníka, ide
o spôsob vzájomného vysporiadania sa účastníkov zmluvy o dielo, t.j. o zákonné pravidlo úpravy
spôsobu vysporiadania, kedy práve pre dôsledok vzájomného vysporiadania zmluvných strán žalobcu
a žalovaného je potrebné vziať do úvahy zhodnotenie plnenia tak poskytnutého žalobcom, ako aj
žalovaným. Vysporiadanie uplatnenej pohľadávky žalobcom musí byť dané do zhodnotenia náhrady
peňažného plnenia žalovanému, keď ním poskytnutú časť diela si žalobca ponechal, použil, a tak
následne dôjsť k výsledku tohto vzájomného vysporiadania poskytnutých plnení žalobcom, ako aj
žalovaným. Bez takéhoto postupu a bez zohľadnenia peňažnej náhrady potom nemohol byť ani naplnený
zákonný dôsledok pravidla vzájomného vysporiadania sa žalobcu a žalovaného ako účastníkov zmluvy
o dielo, so záverom nepreukázania uplatnenej pohľadávky žalobcom. Okresný súd preto správne
postupoval, ak prvým výrokom napadnutého rozsudku žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 34.800,- Eur
s príslušenstvom a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur
zamietol.

48. Dôkaznú povinnosť vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu na zaplatenie 34.800,- Eur spolu s
príslušenstvom, a to ako vrátenie preddavku zaplateného žalobcom žalovanému z titulu odstúpenia od
zmluvy o dielo tu niesol žalobca a túto nebolo možné prenášať na žalovaného. Výsledky dokazovania
preukázali tak ako to správne skonštatoval okresný súd v odseku 35. svojho odôvodnenia, že žalovaný
plnil, a to čiastočne predmet zmluvy o dielo tak k prvej, ako aj k druhej a tretej časti predmetu
diela v zmysle protokolov o vykonaní autorského dozoru v období od 09.08.2017 do 12.01.2018
podľa č.l. 212-214 spisu, ako aj čiastočné plnenie žalovaným bolo preukázané podľa Protokolov z
odovzdania a prevzatia diela z obdobia od 15.11.2017 do 11.12.2017 v zmysle č.l. 215-218 spisu, ktoré
plnenie žalobca použil a aj napriek uvedenému tento stav nepremietol podľa zákonnej požiadavky do
vzájomnosti vysporiadania si plnení žalobcu a žalovaného pri úkone odstúpenia od zmluvy o dielo.
Žalobca preto nemohol byť úspešný so svojím odvolaním ani pred Krajským súdom v Žilina ako súdom
odvolacím. Ak sa aj žalobca v odvolaní bránil vadnosťou tohto čiastočného plnenia žalovaným až
vyjadrením o nulovej hodnote, čo však nebolo ani v odvolacom konaní akceptované, ak nepochybne
čiastočnosť plnení žalovaným bola žalobcom zapracovaná, tak žalobca sám svojim postupom túto
vzájomnosť petitu, resp. vzájomnosť plnení pri úkone odstúpenia od zmluvy o dielo neuplatnil. Inými
slovami, ak žalobca si ponechal (čiastočné) plnenie od žalovaného, tak nemôže žiadať vrátenie celej
zálohy, resp. preddavku, ktorý poskytol žalobca žalovanému podľa písomne uzavretej zmluvy o dielo.
Z titulu vzájomného vysporiadania si záväzkov žalobcu a žalovaného pre úkon odstúpenia od zmluvy
o dielo, ak ide o synalagmatické záväzky, tak za skutkového stavu, keď si žalobca ponechal čiastočné
plnenie od žalovaného, mal túto okolnosť vyjadriť v jeho hodnote oproti hodnote vrátenia žalobcom
poskytnutej zálohy, resp. preddavku žalovanému v zmysle uzavretej zmluvy o dielo. O to viac, keď
predmetom zmluvy o dielo bola projektová dokumentácia a autorský dozor. Ak takto nepostupoval, tak
neakceptoval zákonný dôsledok zániku zmluvy úkonom odstúpenia v rovine vzájomného vysporiadania,
preto nemohol byť v časti žalobného nároku o zaplatenie sumy 34.800,- Eur spolu s príslušenstvom a
paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur úspešný. V tejto časti
odvolania žalobcu neboli zistené dôvody na zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu v poradí
prvého výroku jeho rozhodnutia, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu v
poradí prvého výroku potvrdený ako v tomto výroku vecne správne rozhodnutie.

49. Krajský súd vo vzťahu k odvolaniu žalovaného, ktoré smerovalo do v poradí druhého výroku
napadnutého rozsudku okresného súdu uvádza, že ani v tomto smere nezistil relevantnosť odvolania.
Žalovaný vymedzil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP. Ani jeden z týchto
odvolacích dôvodov nebol relevantný, pretože postupom okresného súdu nedošlo k porušeniu práva
žalovaného na spravodlivý proces. Okresný súd podľa výsledkov dokazovania, ktoré boli vykonané pred
ním, nedospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne rozhodnutie okresného súdu vychádza zo
správneho právneho posúdenia veci. Bolo nepochybné, že žalobca voči žalovanému si uplatnil zmluvnú
pokutu vo výške 23.436,- Eur spolu s príslušenstvom, ktorá zmluvná pokuta bola vyčíslená za obdobie
odo dňa 24.04.2017, kedy bol dohodnutý zmluvný termín odovzdania časti diela, až do dňa 29.01.2018,
t.j. v rozsahu 279 dní, keď k dátumu 29.01.2018 nastali účinky úkonu odstúpenia žalobcu od uzavretej



zmluvy o dielo. Aj v tejto časti prijatých skutkových a právnych záverov rozhodnutia súdom prvej inštancie
sa krajský súd s nimi stotožňuje a v podrobnostiach na odôvodnenie rozsudku okresného súdu, viažuce
sa v poradí k druhému výroku napadnutého rozhodnutia, na závery súdu prvej inštancie odkazuje za
aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP.

50. Žalovaný nepochybne podľa výsledkov dokazovania nedodržal termín tohto čiastočného plnenia.
Bola preukázaná zmluvne dohodnutá pokuta, ktorá zabezpečovala včasné plnenie žalovaným v zmysle
Článku VI. bodu 6.1 uzavretej Zmluvy o dielo zo dňa 20.02.2017. Žalovaný namietal nesprávny postup
okresného súdu, ak nezobral do úvahy samotné vyjadrenie žalobcu, ktorý nevylúčil to, že žalovaný
žiadal od žalobcu súčinnosť v dňoch 19.04.2017 a 20.04.2017. Krajský súd k tomuto odvolaciemu
dôvodu žalovaného zdôrazňuje to, že žalobca uplatnil zmluvnú pokutu za obdobie odo dňa, ktorý
mal byť termínom odovzdania časti diela, t.j. odo dňa 24.04.2017 až do dňa účinkov odstúpenia od
zmluvy o dielo, t.j. do dňa 29.01.2018 a za toto obdobie omeškania žalovaného žalovaný nedokázal
v rámci svojej dôkaznej povinnosti omeškanie žalobcu, pre ktoré nemohol splniť termín. Pokiaľ sa
žalovaný bránil, že nenastalo jeho omeškanie práve pre omeškanie žalobcu v zmysle ust. § 370
Obchodného zákonníka, tak bol povinný preukázať aké podklady, v akom období bol povinný zabezpečiť
žalovanému pre včasné a riadene plnenie zmluvného záväzku žalovaným, ako aj preukázať, že
nepredloženie dokladov a nedodržanie ich predloženia žalobcom v konkrétnom časovom horizonte
malo v príčinnej súvislosti za následok omeškanie žalovaného. Žalovanému sa uvedené v rámci jeho
dôkaznej povinnosti nepodarilo preukázať, preto nastalo omeškanie žalovaného s plnením zmluvnou
pokutou zabezpečeného zmluvného záväzku a ak žalobca uplatnil zmluvnú pokutu, ktorá bola splatná
do zániku záväzku, tak nárok žalobcu v tejto časti bol opodstatnený. Túto zmluvnú pokutu mal žalobca
len do zániku záväzku žalovaným úkonom odstúpenia od zmluvy o dielo. Okresný súd vecne správne
skonštatoval, že žalovaný zodpovedal zmluvne a aj zákonne za riadne a včasné plnenie diela, a
preto bolo na ňom, aby po dobu svojho omeškania preukázal, že došlo k nemu z dôvodu omeškania
žalobcu pre neposkytnutie súčinnosti. Ak sa uvedené žalovanému nepodarilo, tak potom nemohol byť
úspešný so svojou obranou len tvrdenou a nepreukázanou a tým na žalovaného dopadol dôsledok
jeho omeškania v rovine povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu žalobcovi. Krajský súd zvýrazňuje, že
žalovaný mal zmluvné aj zákonné mechanizmy k tomu, aby riešil ním tvrdenú, avšak v súdnom
konaní nepreukázanú neposkytnutú súčinnosť žalobcom pre plnenie žalovaného, resp. mechanizmy pre
omeškanie žalobcu, a to buď prerušenie prác žalovaným, prípadne odstúpenie od zmluvy žalovaným
tak, ako to bolo dohodnuté v Článku VIII. bodu 8.3 písm. e) uzavretej Zmluvy o dielo zo dňa 20.02.2017,
podľa ktorej žalovaný ako zhotoviteľ mohol od zmluvy odstúpiť v prípade, ak žalobca ako objednávateľ
si neplní priebežné úlohy vyplývajúce mu zo zmluvy alebo neposkytuje žalovanému ako zhotoviteľovi
požadovanú súčinnosť, a to ani v primeranej dobe po predchádzajúcej písomnej výzve zhotoviteľa.
Krajský súd zdôrazňuje, že žalovaný ako zhotoviteľ bol povinný vykonávať dielo na svoje náklady a
nebezpečenstvo, s odbornou starostlivosťou. Krajský súd v zhode so závermi okresného súdu dodáva,
že žalovaný nepreukázal postup v zmysle ust. § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka.

51. Ani na základe podaného odvolania žalovaného neboli zistené dôvody na zmenu, prípadne zrušenie
rozsudku okresného súdu vo vzťahu k v poradí druhému výroku napadnutého rozsudku, preto vo
vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie
aj v tejto časti v spojení so závislým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ktorý
ak osobitnými odvolacími dôvodmi nebol napadnutý, bol rovnako potvrdený ako vecne správny výrok.

52. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 2 CSP. Ani žalobca a ani žalovaný neboli so svojimi odvolaniami úspešnými v
odvolacom konaní, preto bolo vyslovené, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania
právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.



Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.