TMN, s.r.o.


Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/48/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616212868
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6616212868.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam
Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej
veci žalobcu TMN, s.r.o., so sídlom Gorkého 29, 986 01 Fiľakovo, IČO: 47 171 073, zastúpeného
advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, so sídlom ul. J.Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému 1/ X.. L.
Q., nar. XX.X.XXXX, bytom M. X, XXX XX R. V. a žalovanému 2/ E.. R. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
M. X, XXX XX R. V., obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou M&M Legal, s.r.o., so sídlom Drieňova
27, 821 01 Bratislava, IČO: 47 683 325, o zaplatenie 1.728,-Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 3Cb/4/2017- 99 zo dňa 31.októbra 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 3Cb/4/2017-99 zo dňa 31. októbra 2017 potvrdzuje.

II. Žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu a rozhodol, že žalovaní majú nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi v plnej uplatnenej výške 100 %.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca v žalobe žiadal zaviazať žalovaných 1/ a 2/ na zaplatenie
sumy 1.728,-Eur s príslušenstvom na základe objednávky žalovaného 2/ a zmluvy o dielo uzatvorenej
v súlade s § 536 Obchodného zákonníka, nakoľko žalobca vykonal asfaltérske práce na pozemku v
katastrálnom území Z. S. R. patriace do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných 1/ a 2/, pričom
predmetná zmluva o dielo bola uzatvorená ústne. Žalobca vyfakturoval cenu prác faktúrou č. 1500003
vystavenou dňa 4.5.2015, splatnou dňa 18.5.2015 na sumu 1.728,-Eur. Žalovaní napriek opakovaným
urgenciám vyfakturovanú sumu neuhradili. Žalobca ďalej tvrdil, že z predložených listín - výpisu z LV č.
XXXX a nákresu katastrálnej mapy je zrejmé, že novopoložený asfaltový koberec vo výmere XX m2
sa nachádza na pozemku, ktorého vlastníkmi sú žalovaní 1/ a 2/ a vykonanie asfaltérskych prác na
pozemku patriacom žalovaným prispelo k zveľadeniu a zhodnoteniu tohto pozemku.

3. Žalovaní považovali žalobu za nedôvodnú a mali za to, že v podanej žalobe boli nesprávne označení
žalovaní, a to vzhľadom na skutočnosť, že faktúra, ktorá je podľa žalobcu jediným dokladom, je
vystavená na X.. L. Q. X. H. V., E.: XX XXX XXX, s miestom podnikania M. X, R. V., čo je úplne iný subjekt.
Žalovaní tiež tvrdili, že nikdy neuzatvorili so žalobcom zmluvu o dielo, pričom žalovaní nikdy neprijali
žiadny návrh zmluvy od žalobcu.. Poukázali na 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je
zmluva uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť a akékoľvek
vyhlásenie alebo konanie adresáta, ktoré vyjadruje súhlas s ponukou, je prijatím. Samotné mlčanie alebo
nečinnosť sa nepovažuje za prijatie. Žalovaní žiadali žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.



4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchmi strán a svedkov a skúmal, či medzi stranami
sporu došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo tak, ako tvrdil žalobca. V prvom rade skúmal, či ide o
záväzkový vzťah ( ak vôbec vznikol ) medzi podnikateľmi podľa § 261 Obchodného zákonníka, prípadne
o záväzkový vzťah - zmluvu o dielo v zmysle § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka a dospel k záveru,
že v tomto prípade sa nejedná o Obchodný záväzkový vzťah tak, ako to má na mysli ustanovenie
§ 261 Obchodného zákonníka, pretože nejde o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi týkajúci sa ich
podnikateľskej činnosti. Žalobca je síce podnikateľom, ale žalovaných označil ako fyzické osoby, preto
súd posudzoval predmetnú právnu vec v zmysle § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd uviedol, že
zmluvou o dielo vzniká záväzkovo právny vzťah, ktorého účelom je vyhotovenie diela za odplatu. Ide o
dvojstranný právny úkon, v ktorom sa strana, ktorej bolo dielo zadané ( zhotoviteľ diela ) zaväzuje, že ho
vykonaná na vlastné nebezpečenstvo a druhá strana ( objednávateľ diela ) sa zaväzuje dielo prevziať a
zaplatiť zaň zhotoviteľovi dojednanú cenu. Pre platnosť zmluvy zákon nevyžaduje písomnú formu, pre
platnosť zmluvy sa však vyžaduje, aby bol právny úkon urobí slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne,
inak je neplatný. Tiež sa vyžaduje, aby prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej
alebo viacerým určitým osobám a je návrhom na uzavretie zmluvy, bol dostatočne určitý, a aby z neho
vyplývala vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Podstatnou časťou zmluvy o dielo
je aj určenie zmluvných strán - objednávateľ a zhotoviteľ, určenie diela a záväzok objednávateľa zaplatiť
cenu. Súd tiež uviedol, že výška ceny podstatnou nie je, lebo zmluva môže vzniknúť aj vtedy, pokiaľ
strany prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia tejto ceny.

5. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že v tomto prípade malo medzi stranami dôjsť k uzavretiu ústnej
zmluvy o dielo tak, ako to tvrdil žalobca, ktorá mala byť uzavretá medzi zamestnancom žalobcu N. N. a
žalovaným 2/, cena diela nebola dohodnutá, keďže túto nebolo možné určiť vopred vzhľadom na to, že
nebolo možné odhadnúť množstvo potrebného materiálu. Štatutárna zástupkyňa žalobcu U. S. uviedla,
že písomná zmluva o dielo uzavretá nebola. Tvrdila však, že N. N. je jej W. a vie o tom, že medzi ním a
žalovanými bola uzavretá ústna zmluva o dielo. Tiež uviedla, že predmetnú faktúru, ktorej zaplatenia sa
žalobca domáha vystavovala ona a to pre odberateľa X.. L. Q. - X. H. V., E.: XX XXX XXX, s miestom
podnikania M. X, R. V., a to z dôvodu, že so žalovaným 2/ sa nevedela skontaktovať, nevedela jeho údaje
a kontakt na žalovanú 1/ zistila zo živnostenského registra, pretože táto má na predmetnom mieste v Z.
zriadenú prevádzku F.Z.. Cena za vykonané dielo bola prevedená na základe kalkulácie N. N., a to na
základe obvyklej ceny, ktorú žalobca preukazoval inými predloženými faktúrami.

6. Na základe svedeckých výpovedí a listinných dôkazov súd mal za to, že žalobca nepreukázal uzavretie
ústnej zmluvy o dielo medzi ním a žalovanými 1/ a 2/ tak, ako sú označení v podanej žalobe, pretože
medzi nimi nedošlo k uzavretiu slobodného, vážneho, určitého a zrozumiteľného právneho úkonu, neboli
presne určené zmluvné strany a tiež nebolo presne určené dielo a ani presný záväzok objednávateľa
zaplatiť cenu. Taktiež nebol dostatočne určený prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy konkrétnym
osobám tak, ako to má na mysli ustanovenie § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zároveň súd uviedol,
že žalobca vôbec nepreukázal uzavretie zmluvy o dielo so žalovanou 1/, a to ani v ústnej forme, pretože s
ňou nikdy nejednal o asfaltovaní predmetnej plochy, a to ani ako s fyzickou osobou označenou v žalobe,
ani ako s podnikateľkou označenou vo vystavenej faktúre. Súd mal teda za to, že žalobca nepreukázal
ani uzavretie ústnej zmluvy o dielo so žalovaným 2/, pretože nebolo medzi nimi preukázané uzavretie
slobodného, vážneho, určitého a zrozumiteľné právneho úkonu v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka.
Neboli presne určené zmluvné strany, nebolo presne určené dielo a ani presný záväzok objednávateľa
zaplatiť cenu. Okresný súd zároveň z nákresu predloženého právnym zástupcom žalovaných zistil, že
asfaltovacie práce boli vykonané na pozemku, ktorý ani nie je vlastníctvom žalovaných 1/ a 2/, aj keď títo
ich využívajú ako prístupovú cestu k svojmu pozemku, ide však o verejnú komunikáciu. Súd konštatoval,
že teda žalobe nemohol vyhovieť ani z prípadného titulu vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle
§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov žalobu zamietol, pričom poukázal aj na to, že
strane žalovaných nie je daná ich pasívna vecná legitimácia, nie sú nositeľmi subjektívnej povinnosti
vyplývajúcej z hmotného práva, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že žalobca vystavil faktúru na žalovanú
1/ ako živnostníčku a nie ako fyzickú osobu a žiadnu faktúru nevystavil pre žalovaného 2/ ako fyzickú
osobu.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovaným 1/ a 2/, ako stranám úspešným
priznal plnú náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý v konaní úspech nemal.



8. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil a zaviazal žalovaných 1/ a 2/ na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom a trov
odvolacieho konania. Žalobca uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žalobca má za to, že z nesprávneho právneho posúdenia založeného na nesprávnom
vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel konajúci súd prvej inštancie k napadnutému rozhodnutiu.
Formalistickým prístupom konajúceho súdu došlo de facto okrem iného aj k porušeniu práva na
spravodlivý súdny proces. Žalobca má tiež za to, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je
v príkrom rozpore s vykonaným dokazovaním, ktoré sa uskutočnilo na pojednávaní dňa 26.9. 2017
výsluchmi svedkov. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal so skutočnosťami uvádzanými vo výsluchu
žalovaného 2/ a svedkov, opomenul sa v napadnutom rozsudku tvrdenými skutočnosťami zaoberať aj
v odôvodnení svojho rozhodnutia, čím zakladajú dôvodnosť nároku žalobcu nakoľko dávajú zreteľne
odpovede aj na otázku, kto je nositeľom povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva. Žalobca tiež poukázal
na nesprávne právne posúdenie procesnej otázky pasívnej vecnej legitimácie zo strany súdu. Má za
to, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný 2/ bol objednávateľom diela asfaltovej plochy o výmere
XXmX. Uvedené jednoznačne vyplynulo zo samotného správania žalovaného 2/ na pojednávaní a z
jeho výpovede, ktorej podstatná časť bola zachytená v zápisnici z pojednávania. Zo zápisnice vyplýva,
že žalovaný 2/ síce formálne poprel skutočnosť, že došlo k ústnemu uzatvoreniu zmluvy o dielo, avšak
z nasledujúceho výsluchu žalovaného 2/, ako aj z výsluchu svedkov vyplynulo, že žalovaný 2/ chcel
uzatvoriť zmluvu o dielo, žalovaný 2/ vedel o tom, že uzatvára zmluvu o dielo a následne špecifikoval
rozsah diela a nezaplatil za dielo. Odôvodnenie súdu o neurčitosti právneho úkonu v tomto prípade teda
neobstojí.

9. Tiež žalobca poukázal na výsluch svedka N. N. a žalobca tvrdí, že sa nemožno stotožniť so záverom
súdu o tom, že medzi stranami nebolo presne určené dielo, nakoľko aj svedok, ako aj žalovaný 2/ zhodne
tvrdili, že došlo k dohode o mieste a rozsahu, kde majú byť vykonané práce ( táto okolnosť nebola
sporná ).

10. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie odignoroval pri hodnotení výpoveď pána
P., tú časť jeho výpovede, v ktorej uviedol, že ho kontaktoval žalovaný 2/ - pán Q. s tým, že žalovaný 2/
- pán Q. bude „asfaltovať“ a žalovaný 2/ mu následne poskytol kontakt na žalobcu.

11. Žalobca má za to, že možno dospieť k záveru, že došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo medzi
stranami, žalovaný 2/ a žalovaná 1/ sú manželmi, charakter diela ako aj rozsah diela boli stranami
dohodnuté, špecifikované a neboli v konaní sporné a žalovaní 1/ a 2/ ako manželia nezaplatili doposiaľ
žalobcovi žiadnu sumu za vykonané dielo. Žalobca zároveň uviedol, že je potrebné sa vysporiadať s
okolnosťou, že žalovaný 2/ a žalovaná 1/ sú manželmi a zodpovedajú za vzniknutý záväzok spoločne a
nerozdielne s poukazom na § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka. S touto okolnosťou sa taktiež súd prvej
inštancie nevysporiadal a nijako ju neodôvodnil. Žalobca má za to, že existencia faktúry je v predmetnom
konaní irelevantná ( slúži najmä na preukázanie jednotkovej ceny, resp. ako daňový doklad ), t.j.
nepreukazuje vznik práva, keďže dôvodnosť nároku nie je daná vystavením faktúry, ale uzavretím
zmluvy o dielo, následným vykonaním diela a nezaplatením obvyklej ceny. Z týchto dôvodov zároveň
žalobca zdôraznil, že CSP vytvoril určitý priestor na zvýšenie flexibilnejšej aplikácie hmotného práva
súdmi, čo je fakticky jedným zo zmyslov CSP, čo potvrdzuje aj systematické zaradenie „ Základných
princípov“ pred samotnými ustanoveniami CSP.

12. Žalovaní 1/ a 2/ sa vyjadrili prostredníctvom právneho zástupcu k odvolaniu žalobcu podaním
doručeným okresnému súdu dňa 24.1.2018, v ktorom žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok,
ako vecne správny potvrdil, a aby zaviazal žalobcu aj na náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení
uviedli, že podľa ich názoru súd prvej inštancie dôkladne a bez akýchkoľvek prieťahov v konaní sa
vysporiadal s otázkou pasívnej vecnej legitimácie v napadnutom rozsudku. Žalovaní súhlasili s názorom
súdu prvej inštancie, ktorý vyslovil, že nie sú v spore pasívne legitimovaní. Žalovaní poukázali aj na
ďalšie rozsudky, a to rozsudok Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 20.10.2011, sp.zn. 25Cb 21/2006 a
rozsudok Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 4.4.2016, sp.zn. 26Cb 146/2014. Žalovaní taktiež uviedli,
že keďže žalobca do dnešného dňa žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu zmluvy, ani zmluvného
vzťahu medzi ním a žalovanými, tak podľa ich právneho názoru by sa v danom spore predložená faktúra
mala brať do úvahy ako relevantný dôkaz na základe ktorého si žalobca uplatňuje žalovanú sumu
po splatnosti uvedenej vo faktúre. Žalovaní teda nič nemajú spoločné s vystavenou faktúrou a ani so



samotným žalobcom, a teda v tomto prípade sa jedná o zrejmý nedostatok vecnej legitimácie. Tiež
poukázali na parcelu č. XXXX/XXXX., o ktorej žalobca tvrdil, že patrí žalovaným a boli na nej vykonané
asfaltérske práce. Uviedli, že je pravda, že predmetná parcela patrí žalovaným, avšak je to parcela
nachádzajúca sa pod garážou, čiže je zrejmé, že na danej parcele sa nemohli vykonať žiadne asfaltérske
práce tak, ako to uvádza žalobca. Uvedená skutočnosť bola dostatočne preukázaná, čo vyplýva aj z
odôvodnenia rozsudku.

13. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaných prostredníctvom právneho zástupcu podaním
doručeným okresného súdu dňa 8.2.2018, v ktorom uviedol, že naďalej má za to, že existencia faktúry
je v predmetnom konaní irelevantná a nepreukazuje vznik práva, keďže dôvodnosť nároku nie je
daná vystavením faktúry, ale uzatvorením zmluvy o dielo, následným vykonaním diela a nezaplatením
obvyklej ceny. Nositeľom povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva je žalovaný 2/ spoločne so
žalovanou 1/, ako jeho manželkou. K rozhodnutiam uvádzaným žalovanými dal žalobca do pozornosti,
že žaloba bola podaná voči subjektu, ktorý je účastníkom zmluvného vzťahu a nie voči subjektu, ktorý
účastníkom zmluvného vzťahu nie je. Tvrdenie žalovaných 1/ a 2/, že nebola preukázaná existencia
zmluvy o dielo je mylné a zavádzajúce. Existencia zmluvy bola jednoznačne preukázaná výsluchmi
žalovaného 2/ a svedkov, pričom žalovaní 1/ a 2/ tieto vykonané dôkazy ignorujú. Výška žalovanej
sumy predstavuje obvyklú cenu za dielo a bola v konaní preukázaná predkladanými faktúrami, medzi
ktorými sa nachádzala aj faktúra č. 1500003. Faktúra podľa názoru žalobcu nie je právnou skutočnosťou
zakladajúcou povinnosť objednávateľa zaplatiť cenu za dielo zhotoviteľovi. Z týchto dôvodov naďalej
žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil.

14. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok ( ďalej len „CSP“ ) prejednal odvolanie v rozsahu danom v § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť
odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval
za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( § 385 ods. 1 CSP ), pričom dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa ustanovenia 387
ods. 1, 2 CSP, pretože je vo výroku vecne správny.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

18. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k
zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade
preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe
podaného odvolania žalobcom dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom
rozsahu skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1
CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP.

19. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto
dôvody odkazuje.

20. Žalobca v podanom odvolaní okrem iného namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu.
Argumentoval, že formalistickým prístupom konajúceho súdu došlo de facto okrem iného aj k porušeniu
práva na spravodlivý proces, pričom súčasťou práva na spravodlivý proces je také odôvodnenie
rozsudku, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany a poukázal na ustálenú judikatúru.

21. Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom stanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.



22. Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby
jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhoduje o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o
oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

23. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy spočíva v tom, že
každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. K tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu
nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá
ochrana v medziach zákona, ktorú tento článok Ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva.

24. Súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo strany konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutie, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnením nárokov a obranou proti
takémuto rozhodnutiu. Všeobecne súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami
konania.

25. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ( napr. Rruiz proti Španielsko z 9.12.1994 ,
Komisie napr. Stanovisko vo veci E.R.T. proti Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91 ), Ústavného
súdu Slovenskej republiky ( Nález z 12.5.2004, sp.zn. IÚS 226/2003 z 27.7.2011, sp.n. III.ÚS 198/2011 )
sa za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považuje i nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

26. Civilný sporový poriadok určuje základné a obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na
odôvodnenie rozsudku v zmysle § 220 ods. 2 CSP.

27. V posudzovanom prípade okresný súd jasne a výstižne opísal predmet sporu a uviedol na akých
skutkových tvrdeniach žalobca uplatnený nárok založil. Zhrnul právne relevantné skutočnosti, ktorými sa
odôvodňuje prejednávaný spor, stanovisko žalovaného k uplatnenému nároku, vyhodnotil tvrdenia strán,
výsluchy svedkov, uviedol rozhodujúce skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané, vymenoval vykonané
dôkazy, ich obsah, a uviedol, čo konkrétne z nich zistil. Právne posúdil vec a v odôvodnení citoval právnu
normu, podľa ktorej uplatnený nárok žalobcu posúdil. Súd prvej inštancie postupoval správne a vykonané
dôkazy vyhodnotil v súlade s platným zákonom.

28. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali
tomu, že ide o svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené rozhodnutie, resp. také, ktoré by popieralo zmysel
práva na súdnu ochranu.

29. K žalobcom uplatnenému nároku odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne posúdil právny
vzťah ako civilnoprávny, ktorý sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Zároveň sa odvolací súd
stotožňuje s tým, že žalobca v konaní nepreukázal uzatvorenie ústnej zmluvy o dielo so žalovanými,
aj keď je pravdou, že žalovaný 2/ vstupoval do jednaní so zamestnancom žalobcu, avšak pre platné
uzatvorenie zmluvy o dielo je podstatné, aby boli tak, ako správne uviedol súd prvej inštancie dohodnuté
podstatné náležitosti zmluvy, a aby bola preukázaná slobodne, vážne a zrozumiteľne, čo preukázané
v konaní nebolo. Dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, pričom Civilný
sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri
navrhovaní, teda aj vykonávaní dôkazov. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana musí
uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, kto tvrdí, dokazuje. Strana musí preukázať to, čo
tvrdí, len potom môže súd zobrať jej tvrdenia za základ svojho rozhodnutia. Ak teda žalobca tvrdí, že
so žalovaným 2/ uzatvoril ústne zmluvu o dielo, predmetom ktorého bolo vyasfaltovanie príjazdovej
cesty k rodinnému domu žalovaných 1/ a 2/ musí toto tvrdenie preukázať. Zároveň sa odvolací súd
stotožňuje s tým, že pokiaľ nebola platne uzatvorená zmluva, vznikol by žalobcovi nárok na bezdôvodné
obohatenie v rozsahu plnenia, pokiaľ by dielo vykonal na pozemku patriacemu do bezpodielového
spoluvlastníctva žalovaných. V konaní však jednoznačne bolo preukázané, že dielo bolo žalobcom
zhotovené na pozemku patriacemu tretej osobe, teda žalovaní 1/ a 2/ sa nemohli bezdôvodne obohatiť,
a teda súd nemohol tento nárok žalobcovi priznať ani titulom bezdôvodného obohatenia.



30. Samotné výpovede svedkov, na ktoré sa žalobca odvoláva v písomnom odvolaní nepreukazujú
uzatvorenie ústnej zmluvy o dielo, len skutočnosť, že žalovaný 2/ jednal ohľadne vyasfaltovania cesty so
svedkami. Bolo však povinnosťou žalobcu, ako podnikateľa, aby dielo nevykonal do doby, kým neuzavrie
so žalovanými zmluvu, v rámci ktorej budú dohodnuté všetky podstatné náležitosti. Pokiaľ tak žalobca
neurobil a dielo zhotovil, a to bez overenia si, či pozemok je vôbec vo vlastníctve žalovaných 1/ a 2/,
vystavil sa riziku, že mu za vykonané dielo nebude zaplatená cena.

31. Odvolací súd nad rámec uvedeného súdom prvej inštancie dopĺňa, že žalobca bol v prípade
uzatvorenia čo i len ústnej zmluvy povinný v súlade s § 632 Občianskeho zákonníka vystaviť žalovanému
2/ potvrdenie, ktoré musí obsahovať označenie predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za
vykonanie diela a časť jeho zhotovenia. V konaní bolo však preukázané, že žalobca si nesplnil ani túto
povinnosť, ani dielo riadne neodovzdal, čo je podmienkou pre zaplatenie ceny diela v prípade zmluvného
vzťahu.

32. Odvolací súd zároveň uvádza, že sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že vystavená faktúra na
žalovanú 1/, označenú ako živnostníčku nemá vplyv na skutočnosť, že sú povinní žalovanú sumu
zaplatiť žalovaní 1/ a 2/, ako fyzické osoby - občania, nakoľko podnikateľ je povinný vystaviť faktúru -
daňový doklad subjektu pre ktorý zhotovil dielo, a ktorý je pasívne vecne legitimovaný na zaplatenie
vyfakturovanej sumy.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa
ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, ako vecne správny potvrdil.

34. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ustanovenia § 396, § 262 ods. 1 a §
255 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovaným 1/ a 2/, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní.
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

35. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).



Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).