Sigmatrans s. r. o.


Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 62Cpr/5/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118311652
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Maroš Maškovič
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2020:6118311652.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Marošom Maškovičom, v právnom spore žalobcu:
Freight consulting s. r. o. so sídlom Bancíkovej č. 1/A, Bratislava, IČO: 47 204 052, zastúpeného
spoločnosťou: LEGATE, s.r.o. so sídlom Dvořákovo nábrežie č. 8/A, Bratislava, IČO: 35 846 909, proti
žalovanému: Š. C., A.. XX.XX.XXXX, W. Č. Č.. XXX, Č., o náhradu škody 199,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu v sume 199,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,00 % ročne zo sumy 199,- € od 27.07.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobcovi sa priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, postúpenou súdu dňa 20.05.2019, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia
istiny v sume 199,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 199,- € od
27.07.2018 do zaplatenia titulom náhrady škody. Žalobu odôvodnil vecne tým, že medzi žalobcom ako
zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom vznikol dňa 17.08.2017 pracovnoprávny vzťah, na
základe ktorého žalobca prijal žalovaného na pracovnú pozíciu - vodič medzinárodnej a vnútroštátnej
prepravy skupiny C + E, pričom zamestnancovi bolo pridelené nákladné motorové vozidlo značky Q. C.
(Š. - W.) X. Q. Č.X.: V. X. A. O. (Š. - W.) X. Q. Č.: K.. Dňa 06.10.2017 o 10:32:00 sa žalovaný vykonávajúci
pracovnú činnosť pre žalobcu, na mieste STRADA STATALE 309 DIR, dopustil porušenia dopravných
predpisov tým, že nerešpektoval svetelnú signalizáciu a prešiel na červenú s tým, že podľa rozpisu aktivít
vodiča, výkazu práce vodiča, prehľadu použitých vozidiel a popisu trasy, záznamu o prevádzke vozidla
a údajov uvedených na samotnej informácii o spáchaní dopravného priestupku, na ktorom je uvedené
ŠPZ vozidla prideleného žalovanému, je preukázané, že porušenia dopravných predpisov sa svojím
protiprávnym konaním dopustil práve žalovaný. Žalobcovi bolo dňa 13.06.2018 doručené oznámenie o
spáchaní dopravného priestupku s výzvou na úhradu pokuty vo výške 199,- €, ktorú žalobca uhradil.
Dňa 20.06.2018 žalobca telefonicky kontaktoval a informoval žalovaného o úhrade pokuty a vyzval ho
na zaplatenie dlžnej sumy z titulu náhrady škody, no keďže žalovaný túto výzvu ignoroval, pokúsil sa ho
vyzvať aj písomne, pričom ani na tieto výzvy žalovaný nereagoval a škodu doposiaľ neuhradil. Žalobca
mal za to, že žalovaný pri plnení svojich pracovných úloh zavinene porušil pracovnú disciplínu tým,
že nerešpektoval svetelnú signalizáciu a porušil tak dopravné predpisy, následkom čoho žalobcovi ako
vlastníkovi motorového vozidla, zvereného žalovanému na výkon pracovných úloh, vznikla povinnosť
zaplatiť pokutu a jej zaplatením došlo k úbytku majetku žalobcu, teda ku škode na majetku. Zdôraznil, že
nakoľko žalovaný je vodičom profesionálom, ktorého hlavnou náplňou práce je viesť motorové vozidlo,
tak sa od neho očakáva zodpovedný prístup a znalosť základných pravidiel cestnej premávky. Popri
požadovanej náhrade škody si žalobca uplatnil i zákonné úroky z omeškania odo dňa vypracovania
žaloby. Žalobca svoje skutkové tvrdenia podporil dôkazne pracovnou zmluvou zo dňa 01.08.2017, kartou



vodiča - žalovaného, dokladom o zdravotnej spôsobilosti vodiča - žalovaného, Podrobným rozpisom
aktivít vodiča v období od 01.10.2017 do 31.10.2017, Výkazom práce vodiča v období od 01.10.2017
do 31.10.2017, Prehľadom použitých vozidiel v období od 01.10.2017 do 31.10.2017, Popisom trasy
zo dňa 06.10.2017, Záznamom o prevádzke vozidla zo dňa 09.10.2017, Oznámením policajného zboru
Talianskej republiky zo dňa 31.05.2018, výzvou na zaplatenie dlžnej sumy, podanej na poštovú prepravu
dňa 21.06.2018 a Potvrdením o platbe dňa 20.06.2018.

2. Žalovaný sa k žalobe, ktorú mu súd riadne doručil dňa 31.05.2019 (č. l. 90), v stanovej lehote ani
neskôr nevyjadril.

3. Súd prejednal pracovnoprávny spor na pojednávaní dňa 25.05.2020 v neprítomnosti žalovaného
podľa ust. § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), nakoľko
žalovaný mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne vykázané, svoju neúčasť neospravedlnil
ani nežiadal o odročenie pojednávania. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými
žalobcom, prednesom právneho zástupcu žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Žalobca ako zamestnávateľ dňa 01.08.2017 uzatvoril so žalovaným ako zamestnancom pracovnú
zmluvu, na základe ktorej prijal žalovaného do pracovného pomeru na dobu určitú do 16.08.2018 na
pracovnú pozíciu vodiča medzinárodnej a vnútroštátnej prepravy skupiny C + E s dojednaným miestom
výkonu práce v Bratislave s tým, že zamestnávateľ môže vysielať zamestnanca na pracovné cesty na
nevyhnutne potrebné obdobie podľa svojich potrieb a s dňom nástupu do práce 17.08.2017. V zmysle
článku 7. Pracovnej zmluvy žalovanému bolo pridelené vozidlo Q. C. (Š. - W.) X. A. O. (Š. - W.).

5. Podľa Oznámenia talianskej polície mesta Comune di Ravenna o spáchaní dopravného priestupku
č. Y/2853 - 48165/2017 - „Notification of the highway code offence“ - zo dňa 31.05.2018, adresovaného
žalobcovi ako vlastníkovi motorového vozidla, dňa 06.10.2017 o 10:32:00 hod. sa vodič vozidla s
evidenčným číslom W. dopustil dopravného priestupku, keď nezastavil na červenej svetelnej signalizácii
na mieste STRADA STATALE 309 DIR. Na základe uvedeného oznámenia talianska polícia uložila
žalobcovi pokutu za spáchaný dopravný priestupok v sume 199,- €. Žalobca prevzal oznámenie dňa
13.06.2018 (č. l. 19 spisu).

6. Podľa „Prehľadu použitých vozidiel“ spracovaného žalovaným v období od 01.10.2017 do 31.10.2017
žalovaný najazdil služobným vozidlom od 06.10.2017 (2:00 hod.) do 07.10.2017 (2:00 hod.) 645
km. Podľa Podrobného rozpisu aktivít vodiča spracovaného žalovaným v období od 01.10.2017 do
31.10.2017 žalovaný dňa 06.10.2017 od 10:00 hod. do 14:20 hod. riadil jemu zverené služobné vozidlo
s ev. číslom W., nakoľko uvedený časový interval má vykázaný ako dobu riadenia.

7. Z „Popisu trasy“ vyplýva, že dňa 06.10.2017 o 10:31:58 hod., resp. o 10:32:08 hod. sa služobné
vozidlo zverené žalovanému pohybovalo na ulici Via San Vitale v obci Ravenna v Taliansku.

8. Podľa „Potvrdenia o platbe na účte“ žalobca dňa 20.06.2018 uhradil na účet polície Municipale -
481652017 platbu v sume 199,- € a následne výzvou, podanou na poštovú prepravu dňa 21.06.2018,
vyzval žalovaného na zaplatenie splatnej dlžnej sumy 199,- € v ním poskytnutej sedem dňovej lehote.
Žalovaný si zásielku (výzvu) neprevzal v odbernej lehote, preto ju poštový podnik vrátil žalobcovi dňa
17.07.2018.

9. Zistený skutkový stav sporu súd subsumoval pod nasledovný právny stav:

10. Podľa § 179 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, v znení účinnom od 01.06.2017
do 29.12.2017, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným
porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je
povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.

11. Podľa § 191 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu
škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.

12. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa písomne k žalobe nevyjadril a v priebehu celého konania
neuplatnil žiadne prostriedky procesnej obrany, teda nijako nepoprel žalobcom uvedené skutkové



tvrdenia, súd nemal dôvod pochybovať o opodstatnenosti skutkových argumentov žalobcu, na ktorých
založil svoj právny nárok a podľa § 151 ods. 1 CSP súd považoval skutkové tvrdenia žalobcu za
nesporné.

13. Súd zároveň uvádza, že žalobca svoje skutkové tvrdenia riadne podporil ním predloženými
listinnými dôkazmi, z ktorých mal súd preukázané, že žalovaný sa v rozhodnom čase (06.10.2017 o
10:32:00 hod.) nachádzal so žalobcom zvereným služobným vozidlom na mieste spáchania dopravného
priestupku, ktorého sa dopustil porušením základnej dopravnej povinnosti tým, že nezastavil na červenú
svetelnú signalizáciu, v dôsledku čoho talianska polícia uložila blokovú pokutu žalobcovi ako vlastníkovi
predmetného motorového vozidla. Na základe zistených skutočností možno vyvodiť nepochybný
záver, že žalovaný, pracujúci u žalobcu ako vodič nákladného motorového vozidla, porušil pri plnení
pracovných úloh pracovnú disciplínu tým, že zavinene (nedbanlivostne alebo úmyselne) konal v rozpore
s dopravnými predpismi, čím spáchal správny delikt - priestupok. Za uvedený priestupok však bol
preukazne sankcionovaný žalobca pokutou v sume 199,- €, preto je zrejmé, že v dôsledku protiprávneho
konania žalovaného (v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalovaného) vznikla žalobcovi povinnosť
zaplatiť pokutu a jej uhradením žalobca utrpel majetkovú škodu, na ktorej náhradu mu vznikol voči
žalovanému nárok podľa ust. § 179 ods. 1 v spojení s § 191 ods. 1 Zákonníka práce, ktorý si žalobca
uplatnil v správnej výške zodpovedajúcej sume ním uhradenej pokuty.

14. Žalobca tiež spoľahlivo preukázal, že vzniknutú škodu oznámil žalovanému včas v súlade s ust.
§ 191 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody
so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda
vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá. Žalobca sa dozvedel o predmetnom dopravnom priestupku
spôsobenom vozidlom zvereným žalovanému dňa 13.06.2018, kedy si prevzal zásielku talianskej
polície, ktorej obsahom bolo oznámenie o uložení pokuty za spáchaný dopravný priestupok. Následne
žalobca písomne vyzval žalovaného na refundáciu ním zaplatenej pokuty listom, ktorý podal na poštovú
prepravu dňa 21.06.2018, teda zjavne v rámci plynutia zákonnej mesačnej lehoty.

15. Pokiaľ ide o príslušenstvo k žalovanej peňažnej pohľadávke, súd má za to, že nárok žalobcu na
zákonné úroky z omeškania je právne dôvodný, vyčíslený v správnej výške v súlade s vykonávacím
predpisom a uplatnený od správneho dátumu určujúceho omeškanie žalovaného s plnením dlhu.

16. Podľa § 517 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

18. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.01.2015, výška úrokov z omeškania je
o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Výzva, ktorou žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 199,- €, sa vrátila žalobcovi ako
neprevzatá v odbernej lehote dňa 17.07.2018, ktorý dátum sa prezumuje ako deň doručenia písomnosti
žalovanému, a preto od 18.07.2018 začala žalovanému plynúť žalobcom poskytnutá sedemdňová lehota
na splnenie dlhu, ktorá mu márne uplynula dňa 24.07.2017. Žalovaný sa tak dostal do omeškania
dňa 25.07.2018, odkedy žalobcovi vznikol nárok na zákonné úroky z omeškania, avšak keď žalobca
si uplatnil tento nárok až od 27.07.2018, súd viazaný žalobným návrhom (ust. § 216 ods. 1 CSP) mu
priznal ročný úrok z omeškania zo sumy 199,- € od 27.07.2018 do zaplatenia.

20. Základnou úrokovou sadzbou Európskej centrálnej banky sa podľa § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007
Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov rozumie sadzba stanovená a zverejnená Európskou centrálnou bankou pre hlavné
refinančné operácie (obchody). Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému



dňu omeškania žalovaného (k 25.07.2018) predstavovala 0,00 %, preto súd žalobcovi priznal zákonný
úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne.

21. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody
je právne dôvodný a vyčíslený v správnej výške, preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP na základe princípu
pomeru úspechu strán v konaní tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnému
žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné
(§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.