Sigmatrans s. r. o.


Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 5Csp/30/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119252190
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pavlíková
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2021:6119252190.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Pavlíkovou v spore
žalobcu: Freight consulting s. r. o., so sídlom Bancíkovej 1/A, Bratislava, IČO: 47204052 v zastúpení:
LEGATE, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, proti žalovanému: Š. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H. N.Ú. XXX/X, Y. o zaplatenie 577,95 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 577,95 Eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca na žalovanom domáhal zaplatenia istiny 577,95 Eur, titulom
peňažnej náhrady za nezotrvanie zamestnanca v pracovnom pomere u zamestnávateľa počas plynutia
výpovednej doby.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako zamestnanec pracoval pre žalobcu na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 07.11.2018 na pozícii vodič medzinárodnej a vnútroštátnej prepravy skupiny C + E. Na
základe pracovnej zmluvy nastúpil do práce dňa 08.11.2018 a pracovný pomer bol dohodnutý na dobu
neurčitú bez skúšobnej doby. V zmysle článku VIII ods. 2 pracovnej zmluvy sa žalobca so žalovaným
dohodli, že v súlade s § 62 ods. 8 Zákonníka práce, pokiaľ zamestnanec nezotrvá počas plynutia
výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume, ktorá je
súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby. Žalovaný odo
dňa 19.11.2018 nenastúpil bez udania dôvodu do práce, pričom svoju absenciu nijako neospravedlnil.
Žalobca preto ukončil pracovný pomer so žalovaným výpoveďou zo dňa 06.12.2018, ktorá sa z poslednej
známej adresy žalovaného vrátila ako nedoručená dňa 12.12.2018. Keďže výpovedná lehota bola jeden
mesiac, pracovný pomer žalovaného sa skončil uplynutím výpovednej doby dňa 31.01.2019. Žalovaný
počas trvania výpovednej doby po doručení výpovede bez ospravedlnenia v práci nepokračoval a na
pracovisku sa nezdržiaval. V zmysle § 134 ods. 1 a 4 a ods. 10 Zákonníka práce žalobca vyčíslil
priemerný zárobok žalovaného na pracovnoprávne účely podľa výplatnej pásky žalovaného - priemerný
hrubý hodinový zárobok dosiahol žalovaný vo výške 3,3231 Eur za hodinu, teda jeho priemerný mesačný
zárobok (pravdepodobný ) by dosiahol 577,95 Eur mesačne (3,3231 Eur krát 173,92 hodín ) pri
týždennom fonde pracovného času zamestnanca 40 hodín.

3. Na preukázanie uvedených skutočností žalobca predložil súdu: pracovnú zmluvu z 07.11.2018,
výpoveď z 06.12.2018, výplatný lístok za 11/2018.



4. V rámci upomínacieho konania bolo vo veci rozhodnuté platobným rozkazom, ktorý sa však nepodarilo
žalovanému riadne doručiť do vlastných rúk. V dôsledku žiadosti žalobcu o pokračovanie v konaní došlo
zo zákona k zrušeniu platobného rozkazu a vec bola postúpená na ďalšie konanie tunajšiemu súdu.

5. Nakoľko si žalovaný doručovanú žalobu s prílohami a poučením účastníka konania neprevzal na
adrese trvalého pobytu a súdu sa nepodarilo zistiť miesto jeho pobytu ani vykonaným šetrením, bola
mu žaloba a všetky vyššie spomenuté písomnosti doručované v súlade s § 116 ods. 2 CSP formou
oznámenia zverejneného na webovej stránke súdu a tiež na úradnej tabuli súdu. Žalovaný sa k žalobe
žiadnym spôsobom nevyjadril.

6. V prejednávanej veci súd vykonal dokazovanie oboznámením pracovnej zmluvy zo dňa 07.11.2018,
výpovede zo dňa 06.12.2018 a výplatného lístka za 11/2018 a zistil nasledovný skutkový stav :

7. Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom
dňa 07.11.2018 súd zistil, že medzi stranami sporu vznikol pracovný pomer na druh práce vodič
medzinárodnej a vnútroštátnej prepravy skupiny C + E s nástupom do práce dňa 08.11.2018, na
dobu neurčitú bez skúšobnej doby. V článku VIII bod 2 sa zamestnanec a zamestnávateľ písomne
dohodli v súlade s ustanovením § 62 ods. 8 Zákonníka práce, že ak zamestnanec nezotrvá počas
plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu sume podľa
stanovenej ustanovením § 62 ods. 8 Zákonníka práce.

8. Z výpovede zo dňa 06.12.2018 súd zistil, že žalobca ukončil so žalovaným pracovný pomer výpoveďou
podľa § 63 ods. 1 písm. e) t.j. pre porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom. Porušenie
pracovnej disciplíny zo strany žalovaného spočívalo v neospravedlnenej absencii na pracovisku za
obdobie od 19.11.2018 po dobu viac ako 15 pracovných dní. Žalobca zároveň žalovaného vyzval, aby
sa dostavil na miesto plnenia práce a pokračoval v plnení pracovných úloh. Z kópie listovej zásielky
vyplýva, že dňa 12.12.2018 bola po neúspešnom pokuse o doručenie žalovanému vrátená žalobcovi.

9. Z výplatného lístku za mesiac 11/2018 súd zistil, že priemerný hrubý hodinový zárobok žalovaného
bol 3,3231 Eur za hodinu.

10. Podľa § 62 ods. 1, 2 zák. č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnení, (ďalej len „Zákonník
práce“), ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa končí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je
najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby
u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom
priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej
náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.

12. Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje
zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia
odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

13. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval
aspoň 21 dní alebo 168 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok.
Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho
obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

14. V prejedávanej veci mal súd preukázanú existenciu pracovnoprávneho pomeru medzi stranami
sporu na dobu neurčitú, pracovný pomer žalovaného u žalobcu trval od 07.11.2018 do 31.01.2019.
Medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť existencie pracovného pomeru a to, že pracovný pomer
skončil na základe výpovede žalobcu zo dňa 06.12.2018 doručenej dňa 12.12.2018.

15. V pracovnej zmluve si strany písomne dohodli v článku VIII bod 2 v súlade s ustanovením § 62 ods.
8 Zákonníka práce, že ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa,



zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume stanovenej podľa ustanovenia § 62 ods. 8
Zákonníka práce.

16. Pracovný pomer medzi stranami sporu skončil na základe výpovede žalobcu zo dňa 06.12.2018,
doručenej žalovanému dňa 12.12.2018. V zmysle cit. ustanovenia § 62 ods. 1, 2 Zákonníka práce,
pracovný pomer mal skončiť uplynutím jednomesačnej výpovednej doby ku dňu 31.01.2019. Žalovaný
počas plynutia výpovednej doby u žalobcu nezotrval. Z uvedeného je zrejmé, že s poukazom na
cit. ustanovenie § 62 ods. 8 Zákonníka práce vznikol žalobcovi nárok na peňažnú náhradu v sume,
ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby.
Žalobca dôkazne preukázal výšku priemerného mesačného zárobku žalovaného ( v tomto prípade
pravdepodobný zárobok ) v sume 577,95 Eur mesačne (3,3231 Eur krát 173,92 hodín ) pri týždennom
fonde pracovného času zamestnanca 40 hodín.

17. Súd považoval nárok uplatnený žalobcom za preukázaný, preto mu vyhovel v celom rozsahu a
žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol
podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. Súd preto priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho
obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.