Sigmatrans s. r. o.


Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 45Cpr/14/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121219551
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Linetová
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2023:6121219551.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Danielou Linetovou, v spore žalobcu: Freight
consulting s.r.o., Bancíkovej 1/A, Bratislava, IČO: 47204052, zastúpený: JUDr. Martin Kundrát, advokát,
Vajanského 47, Prešov, proti žalovanému: H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. Y. XXX/XX, J., o zaplatenie
698,36 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 698,36 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 18.01.2021 sa žalobca v upomínacom
konaní domáhal vydania platobného rozkazu, aby žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi
698,36 eur a trovy konania. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalovaný ako zamestnanec pracoval pre
žalobcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.06.2020 na pozícii vodič medzinárodnej a vnútroštátnej
prepravy skupiny C+E. Na základe pracovnej zmluvy nastúpil do práce dňa 01.07.2020 a pracovný
pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú (čl. III ods. 2 pracovnej zmluvy). V zmysle dohody o peňažnej
náhrade k pracovnej zmluve zo dňa 01.06.2020 sa žalobca so žalovaným v bode 8. dohodli, že v
súlade s §62 ods. 8 Zákonníka práce, pokiaľ zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u
zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume, ktorá je súčinom priemerného
mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby. Dňa 25.07.2020 žalovaný bez
riadneho ospravedlnenia nenastúpil do práce a bol nepretržite neprítomný na pracovisku. Svoju absenciu
do dnešného dňa neospravedlnil. Do práce sa už nedostavil.
2. Výpoveďou zo dňa 20.08.2020, ktorú odovzdal žalobca na poštovú prepravu 20.08.2020, ukončil
pracovný pomer žalovaného podľa §63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce z dôvodu dlhodobej
neospravedlnenej absencie, a teda z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Dňa
16.09.2020 sa zásielka zasielaná na poslednú známu adresu zamestnanca vrátila žalobcovi ako
neprevzatá v odbernej lehote. Povinnosť žalobcu doručiť písomnosť žalovanému sa v zmysle §38
ods. 4 Zákonníka práce považuje za splnenú, len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi ako
nedoručiteľnú. Keďže výpovedná doba žalovaného bola 1 mesiac (na základe dohody uzavretej medzi
žalobcom ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom), jeho pracovný pomer skončil
uplynutím výpovednej doby 31.10.2020. Žalovaný počas trvania výpovednej doby, ani po doručení
výpovede bez ospravedlnenia nenastúpil do práce a na pracovisku sa nezdržiaval.
3. Podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce, ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby
u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom
priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej
náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.
Pracovný pomer žalovaného začal 01.07.2020 a na základe výpovede skončil dňom 31.10.2020.



Nakoľko jeho pracovný pomer skončil v štvrtom štvrťroku 2020, rozhodujúcim obdobím pre zistenie
priemerného zárobku žalovaného je tretí kalendárny štvrťrok roku 2020. Keďže v treťom kalendárnom
štvrťroku 2020 žalovaný u žalobcu odpracoval len 14 dní (112 hodín), použije sa pravdepodobný
zárobok. Keďže priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok, ale pre účely § 62 ods.
8 Zákonníka práce sa má použiť priemerný mesačný zárobok, tak pravdepodobný priemerný hodinový
zárobok sa musí vynásobiť priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku 2020 na jeden
mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Pravdepodobný priemerný mesačný zárobok
sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
4. Priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku 2020 na jeden mesiac pri ustanovenom
týždennom pracovnom čase 40 hodín. Priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na 1
mesiac sa zisťuje z priemerného počtu dní v roku = 365,25 dňa, z priemerného počtu týždňov v roku
(365,25 dňa : 7 dní) = 52,179 týždňa, z priemerného počtu týždňov pripadajúcich v roku na 1 mesiac
(52,179:12 mesiacov =4,348 týždňa), z týždenného fondu pracovného času zamestnanca 40 hodín.
Priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na 1 mesiac sa vypočíta ako súčin priemerného
počtu týždňov pripadajúcich v roku na 1 mesiac (4,348 hod.) a týždenného fondu pracovného času
zamestnanca 40 hod. (4,348 x 40 hod. = 173,92 hod.). Podľa výplatnej pásky žalovaného za 07/2020,
kedy žalovaný odpracoval 14 dní, priemerný hrubý hodinový zárobok dosiahol žalovaný vo výške 4,0154
eur/hod, teda jeho priemerný mesačný zárobok (pravdepodobný) by teda dosiahol 698,36 eur mesačne
(4,0154 eur x173,92 hod.). Žalobca má voči žalovanému nárok na peňažnú náhradu za nezotrvanie u
zamestnávateľa počas výpovednej doby v trvaní 1 mesiaca vo výške 698,36 eur.
5. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobca predložil listinné dôkazy: Pracovná zmluva zo
dňa 01.06.2020, Pracovná náplň vodiča medzinárodnej a vnútroštátnej prepravy zo dňa 01.06.2020,
Dohoda o peňažnej náhrade za nezotrvanie u zamestnávateľa počas výpovednej doby zo dňa
01.06.2020, Určenie výšky požadovanej náhrady škody, Výpoveď z pracovného pomeru zo dňa
20.08.2020 spolu s doručenkou o doručení písomnosti, Výplatný lístok za mesiac 07/2020.
6. Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec tunajšiemu súdu dňa 03.05.2021, nakoľko platobný rozkaz
nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk, žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol
pokračovanie v konaní na príslušnom súde podľa § 10 ods. 3 Zákona č. 307/2016 Z.z., o upomínacom
konaní a o doplnení niektorých zákonov.
7. Súd doručoval žalovanému podanú žalobu na adresu zistenú podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP.
Nakoľko sa súdu nepodarilo žalobu doručiť žalovanému postupom podľa § 116 ods. 1 CSP, súd zverejnil
oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu, žalobu
považoval po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel
podľa § 116 ods. 2 CSP.
8. Podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.
9. S poukazom na citované zákonné ustanovenia, keď ide iba o otázku jednoduchého právneho
posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje
1.000,- eur, súd vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s listinnými
dôkazmi žalobcu uvedenými pod odsekom 5. rozsudku a zistil nasledovný skutkový stav.
10. Z Pracovnej zmluvy zo dňa 01.06.2020 súd zistil, že bola uzatvorená medzi zamestnávateľom Freight
consulting s.r.o., Bancíkovej 1/A, Bratislava a zamestnancom H. D. podľa § 42 a nasl. Zákonníka
práce. Zamestnanec vykonával druh práce: vodič medzinárodnej a vnútroštátnej prepravy skupiny
C + E, s miestom výkonu práce Bratislava. Deň nástupu do práce bol dohodnutý dňa 01.07.2020,
týmto dňom vznikol pracovný pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom, na dobu neurčitú.
Mzdové podmienky boli uvedené v bode IV. pracovnej zmluvy. V bode VIII. ods. 2 sa zamestnanec
a zamestnávateľ dohodli na tom, že ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výhodnej doby u
zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo peňažnú náhradu v sume ustanovenej podľa § 62 ods. 8
Zákonníka práce. Pracovnú zmluvu bolo možné meniť iba na základe dohody oboch zmluvných strán,
formou písomného očíslovaného dodatku, podpísaného oboma zmluvnými stranami.
12. Z Výpovede z pracovného pomeru danej zamestnávateľom podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka
práce zo dňa 20.08.2020 súd zistil, že zamestnanec odo dňa 25.07.2020 bez riadneho ospravedlnenia
nenastúpil do práce, svoju absenciu na pracovisku neospravedlnil, ktorá trvala nepretržite 24
pracovných dní. Vzhľadom na dĺžku trvania neospravedlnenej absencie zamestnávateľ vyhodnotil
stupeň intenzity porušenia pracovnej disciplíny ako závažný, z ktorého dôvodu zamestnávateľ dal
zamestnancovi výpoveď z pracovného pomeru. Výpovedná doba v zmysle § 62 ods. 2 Zákonníka práce
bola 1 mesiac a pracovný pomer sa mal skončiť dňom 31.09.2020. Zamestnávateľ zároveň upozornil



zamestnanca, že ak nezotrvá počas plynutia výpovednej doby v práci, zamestnávateľ má právo na
peňažnú náhradu podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce, ktorá predstavuje sumu priemerného mesačného
zárobku a dĺžky odpracovanej doby.

13. Podľa § 62 ods. 1 Zákonníka práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím
výpovednej doby.
14. Podľa § 62 ods. 2 Zákonníka práce, výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon
neustanovuje inak.
15. Podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce, ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby
u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom
priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej
náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.
16. Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej
len „priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v
rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Doba práce
nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná podľa § 121 ods. 4 poslednej
vety, sa započítava do obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola
dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda
za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného
zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.
17. Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce, rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci
štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka,
ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa § 134 ods. 3 Zákonníka práce, ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval
aspoň 21 dní alebo 168 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok.
Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho
obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.
19. Podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce, priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok.
Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych
predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa
vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného
pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

20. Vykonaným dokazovaním mal súd z listinných dôkazov nesporne preukázané, že pracovnoprávny
vzťah medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom bol založený písomnou
pracovnou zmluvou uzatvorenou dňa 01.06.2020 podľa §42 a nasl. Zákonníka práce. V pracovnej
zmluve sa zamestnávateľ dohodol so zamestnancom na podstatných náležitostiach pracovnej zmluvy,
zamestnanec vykonával druh práce vodiča medzinárodnej a vnútroštátnej prepravy skupiny C + E, s
miestom výkonu práce v Bratislave, s nástupom do práce dňa 01.07.2020, s dohodnutými mzdovými
podmienkami v bode IV. zmluvy. V článku VIII. ods. 2 pracovnej zmluvy, sa zamestnávateľ sa so
zamestnancom dohodli na peňažnej náhrade podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce, ak zamestnanec
nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ mal právo na peňažnú
náhradu v sume podľa ustanovenia § 62 ods. 8 Zákonníka práce. Dĺžka výpovednej boby bola stanovená
podľa § 62 Zákonníka práce.
21. Pracovný pomer medzi stranami sporu sa skončil na základe písomnej výpovede danej
žalobcom podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce zo dňa 20.08.2020 z dôvodu, že odo dňa
25.07.2020 žalovaný nenastúpil do práce bez riadneho ospravedlnenie, svoju absenciu na pracovisku
neospravedlnil, ktorá trvala nepretržite 24 pracovných dní. Výpovedná doba v zmysle § 62 ods. 2
Zákonníka práce bola 1 mesiac. Žalovaný si doporučenú zásielku o doručení výpovede z pracovného
pomeru v odbernej lehote neprevzal. Pracovný pomer sa skončil uplynutím výpovednej doby dňa
31.10.2020.
22. Keďže žalovaný nezotrval počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, žalobcovi vzniklo
právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto
zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, nakoľko sa na tejto peňažnej náhrade strany dohodli písomne
v článku VIII ods. 2 pracovnej zmluvy v zmysle ustanovenia § 62 ods. 8 Zákonníka práce. Z
výplatnej pásky žalovaného za 07/2020 mal súd preukázané, že žalovaný odpracoval 14 dní, priemerný



hrubý hodinový zárobok dosiahol vo výške 4,0154 eur/hod, teda jeho priemerný mesačný zárobok
( pravdepodobný) bol 698,36 eur mesačne ( 4,0154 eur x 173,92 hod).
23. Žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel, nemal žiadne námietky voči uplatnenému nároku
v podanej žalobe, v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za
vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností, uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu podľa § 150 ods. 1 CSP. Skutkové tvrdenia strany,
ktoré protistrana výslovne nepoprela, súd považoval za nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP.
24. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd považoval žalobu za dôvodne podanú, žalovaný si
svoju povinnosť doposiaľ nesplnil, preto zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy 698,36 eur.
25. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP,
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal
vo veci plný úspech, ktorému súd priznal proti žalovanému nárok náhradu trov konania v rozsahu 100%.
26. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania, rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní , čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.