Sigmatrans s. r. o.


Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 5Cpr/18/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121346671
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dagmar Snopeková
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2021:6121346671.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudkyňou Mgr. Dagmar Snopekovou v právnej veci žalobcu: Freight consulting
s.r.o., so sídlom Bancíkovej 1/A, 821 03 Bratislava, IČO: 47 204 052, právne zast.: LEGATE, s.r.o., so
sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava proti žalovanému: T. A., G.. XX.XX.XXXX, E. K. I.
XXX/X, XXX XX V. G. Ž., v konaní o zaplatenie 829,32 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 829,32 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov bude
rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovaného domáhal zaplatenia sumy 829,32eur s tým, že žalovaný
ako zamestnanec pracoval pre žalobcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.06.2020 na pozícii
vodič medzinárodnej a vnútroštátnej prepravy skupiny C+E. Na základe pracovnej zmluvy nastúpil do
práce dňa 28.07.2020 a pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú bez skúšobnej doby (čl.
III ods. 2, 3 pracovnej zmluvy). V zmysle dohody o peňažnej náhrade k pracovnej zmluve zo dňa
30.06.2020 sa žalobca so žalovaným v bode 8. dohodli, že v súlade s §62 ods. 8 Zákonníka práce, pokiaľ
zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo
na peňažnú náhradu v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a
dĺžky výpovednej doby.

Dňa 21.10.2020 žalovaný bez riadneho ospravedlnenia nenastúpil do práce a bol nepretržite neprítomný
na pracovisku. Svoju absenciu do dnešného dňa nijako neospravedlnil. Do práce sa už nedostavil.
Žalobca listom zo dňa 28.10.2020 vyzval žalovaného, aby sa bezodkladne dostavil do práce, resp.
aby ospravedlnil svoju absenciu. Výpoveďou zo dňa 05.01.2021, ktorú odovzdal žalobca na poštovú
prepravu 07.01.2021, ukončil pracovný pomer žalovaného výpoveďou podľa §63 ods. 1 písm. e)
Zákonníka práce z dôvodu dlhodobej neospravedlnenej absencie, a teda z dôvodu závažného porušenia
pracovnej disciplíny. Dňa 27.01.2021 bola zásielka vrátená žalobcovi ako neprevzatá v odbernej lehote.
Keďže výpovedná doba žalovaného bola 1 mesiac, a nakoľko sa výpoveď považovala za doručenú
dňom 27.1.2021, výpovedná doba plynula vo februári a pracovný pomer skončil uplynutím výpovednej
doby 28.2.2021. Žalovaný počas trvania výpovednej doby, ani po doručení výpovede bez ospravedlnenia
nenastúpil do práce a na pracovisku sa nezdržiaval .

Pracovný pomer žalovaného začal 28.07.2020 a na základe výpovede skončil dňom 28.2.2021. Nakoľko
jeho pracovný pomer skončil v prvom štvrťroku 2021, rozhodujúcim obdobím pre zistenie priemerného
zárobku žalovaného je štvrtý kalendárny štvrťrok roku 2020. Žalovaný v štvrtom kalendárnom štvrťroku
2020 u žalobcu odpracoval 12,5 dňa (100 hodín), preto sa použije pravdepodobný zárobok. Keďže



priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok, ale pre účely §62 ods. 8 Zákonníka
práce sa má použiť priemerný mesačný zárobok, tak pravdepodobný priemerný hodinový zárobok sa
musí vynásobiť priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku 2020 na jeden mesiac
podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Podľa výplatnej pásky žalovaného priemerný
hrubý hodinový zárobok v mesiaci 10/2020 dosiahol žalovaný vo výške 4,0174 EUR/hod za 100
odpracovaných hodín. V štvrtom kalendárnom štvrťroku 2020 teda odpracoval žalovaný 100 hodín
a dosiahol hrubý zárobok za odpracované hodiny 395,46 EUR. Priemerný hodinový zárobok za 4.
štvrťrok 2020 teda predstavuje 4,0174 EUR, pričom v zmysle §134 ods. 4 Zákonníka práce ak sa
má v zmysle pracovnoprávnych predpisov použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že
priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku
na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa
zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. V priemernom roku s 365,25 dňami je 52,179 kalendárnych
týždňov, t.j. na jeden mesiac pripadá priemerne 4,348 týždňa. Pri pracovnom čase 40 hodín týždenne
predstavuje priemerný pracovný čas v kalendárnom mesiaci 173,928 hodín. Z uvedeného vyplýva, že
priemerný mesačný zárobok žalovaného u žalobcu v 4. kalendárnom štvrťroku 2020 dosiahol 698,74
EUR. Žalobca má teda voči žalovanému nárok na peňažnú náhradu za nezotrvanie u zamestnávateľa
počas výpovednej doby v trvaní 1 mesiaca vo výške 698,74 EUR.
Dňa 06.08.2020 pre zamestnávateľa vykonával prácu a viedol nákladné motorové vozidlo s návesom
EČV: K.-XXXXK. Dňa 06.08.2020 o 22:18 sa ako vodič tohto motorového vozidla dopustil porušenia
pracovnej disciplíny, priestupku prekročenia najvyššej dovolenej rýchlosti, a z uvedeného dôvodu uložil
žalobcovi príslušný orgán Talianskej polície rozhodnutím zo dňa 19.11.2020 pokutu vo výške 130,58
EUR. Žalobca pokutu zaplatil dňa 4.12.2020. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy
- náhrady škody vo výške 130,58 EUR listom zo dňa 19.3.2021. Žalovaný dlžnú sumu dobrovoľne
neuhradil. Nakoľko žalovaný spôsobil z nedbanlivosti žalobcovi ako jeho zamestnanec škodu, ktorú mu
dobrovoľne po výzve žalobcu neuhradil, ani sa ku škode nijako nevyjadril, domáha sa úhrady škody
130,58 EUR žalobca voči žalovanému súdnou cestou. Celkový nárok žalobcu voči žalovanému teda
predstavuje sumu 829,32 eur.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní dňa 27.05.2021 platobný rozkaz pod
sp.zn. XXUp/XXX/XXXX, a nakoľko tento nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk, vec bola
postúpená na pokračovanie v konaní tunajšiemu súdu.

3. Žalovaný, ktorý bol riadne predvolaný, sa na pojednávanie nedostavil, preto súd prejednal vec v jeho
neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu.

4. Právny zástupca žalobcu trval na pojednávaní na podanej žalobe, žiadal jej vyhovieť a priznať
žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením so žalobcom predloženými listinnými dôkazmi a zistil tento
skutkový stav:

6. Žalovaný ako zamestnanec pracoval pre žalobcu na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 30.06.2020 na
pozícii vodič medzinárodnej a vnútroštátnej prepravy skupiny C+E s nástupom do práce dňa 28.07.2020,
pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú bez skúšobnej doby (čl. III ods. 2, 3 pracovnej zmluvy).

7. Podľa Dohody o peňažnej náhrade k pracovnej zmluve zo dňa 30.06.2020 sa žalobca so žalovaným v
bode 8. dohodli, že v súlade s §62 ods. 8 Zákonníka práce, pokiaľ zamestnanec nezotrvá počas plynutia
výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume, ktorá je
súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby.

8. Dňa 21.10.2020 žalovaný nenastúpil do práce a bol nepretržite neprítomný na pracovisku, svoju
absenciu neospravedlnil, do práce sa už nedostavil.

9. Žalobca listom zo dňa 28.10.2020 vyzval žalovaného, aby sa bezodkladne dostavil do práce, resp.
aby ospravedlnil svoju absenciu.

10. Výpoveďou zo dňa 05.01.2021, ktorú odovzdal žalobca na poštovú prepravu 07.01.2021, ukončil
pracovný pomer žalovaného výpoveďou podľa §63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce z dôvodu dlhodobej



neospravedlnenej absencie, a teda z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Dňa 27.01.2021
bola zásielka vrátená žalobcovi ako neprevzatá v odbernej lehote. Pracovný pomer tak skončil dňom
28.2.2021.

11. Pracovný pomer žalovaného skončil v prvom štvrťroku 2021, rozhodujúcim obdobím pre
zistenie priemerného zárobku žalovaného je štvrtý kalendárny štvrťrok roku 2020. Žalovaný v štvrtom
kalendárnom štvrťroku 2020 u žalobcu odpracoval 12,5 dňa (100 hodín), preto sa použije pravdepodobný
zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok, ale pre účely § 62 ods. 8
Zákonníka práce sa má použiť priemerný mesačný zárobok, tak pravdepodobný priemerný hodinový
zárobok sa musí vynásobiť priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku 2020 na jeden
mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca.

12. Podľa výplatnej pásky žalovaného priemerný hrubý hodinový zárobok v mesiaci 10/2020 dosiahol
žalovaný vo výške 4,0174eur/hod za 100 odpracovaných hodín. V štvrtom kalendárnom štvrťroku 2020
teda odpracoval žalovaný 100 hodín a dosiahol hrubý zárobok za odpracované hodiny 395,46 eur.
Priemerný hodinový zárobok za 4. štvrťrok 2020 teda predstavuje 4,0174 eur, pričom v zmysle §134 ods.
4 Zákonníka práce ak sa má v zmysle pracovnoprávnych predpisov použiť priemerný mesačný zárobok,
postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín
pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný
mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. V priemernom roku s 365,25 dňami je
52,179 kalendárnych týždňov, t.j. na jeden mesiac pripadá priemerne 4,348 týždňa. Pri pracovnom
čase 40 hodín týždenne predstavuje priemerný pracovný čas v kalendárnom mesiaci 173,928 hodín. Z
uvedeného vyplýva, že priemerný mesačný zárobok žalovaného u žalobcu v 4. kalendárnom štvrťroku
2020 dosiahol 698,74 eur.

13. . Dňa 06.08.2020 pre zamestnávateľa vykonával žalovaný prácu a viedol nákladné motorové
vozidlo s návesom EČV: K.-XXXXK a toho dňa 06.08.2020 o 22:18 sa ako vodič tohto motorového
vozidla dopustil porušenia pracovnej disciplíny, priestupku prekročenia najvyššej dovolenej rýchlosti, z
uvedeného dôvodu uložil žalobcovi príslušný orgán Talianskej polície rozhodnutím zo dňa 19.11.2020
pokutu vo výške 130,58 eur.

14. Žalobca pokutu zaplatil dňa 4.12.2020 a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy - náhrady
škody vo výške 130,58 eur listom zo dňa 19.3.2021. Žalovaný dlžnú sumu dobrovoľne neuhradil.

15. Podľa §38 ods. 4 Zákonníka práce, povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť
písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju
poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie
písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky
doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

16. Podľa § 62 ods. 1,2 Zákonníka práce ,ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím
výpovednej doby. Výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce, ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u
zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom
priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej
náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.

17. Podľa §134 ods. 1-4 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje
zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia
odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Doba práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá
mzda za prácu nadčas zúčtovaná podľa § 121 ods. 4 poslednej vety, sa započítava do obdobia
odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola dosiahnutá mzda za prácu
nadčas zúčtovaná. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej
pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas
neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.



Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný
zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa
zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný
mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným
počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času
zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

V zmysle § 134 ods.10 Zákonníka práce, priemerný zárobok zisťuje zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi
na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.
Podľa §134 ods. 2 je rozhodujúcim obdobím kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa
zisťuje priemerný zárobok. Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 21 dní alebo
168 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok.

18. Podľa §179 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu
spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.

Podľa §186 ods. 1 Zákonníka práce ,zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný
nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do
predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.

Podľa §191 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody,
za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.

Podľa §191 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so
zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla
a že za ňu zamestnanec zodpovedá.

Podľa § 191 ods. 3 Zákonníka práce , ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a
ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne,
inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená.

19. Na základe prevedeného dokazovania, zisteného skutkového stavu ako i jeho právnej kvalifikácie
súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

20. Prevedeným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný ako zamestnanec pracoval u
žalobcu na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 30.06.2020 na pozícii vodič medzinárodnej a vnútroštátnej
prepravy skupiny C+E s nástupom do práce dňa 28.07.2020. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu
neurčitú bez skúšobnej doby (čl. III ods. 2, 3 pracovnej zmluvy). V zmysle Dohody o peňažnej náhrade k
pracovnej zmluve zo dňa 30.06.2020 žalobca so žalovaným sa v bode 8. dohodli, že v súlade s §62 ods.
8 Zákonníka práce, pokiaľ zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa,
zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného
zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby.

21. Dňa 21.10.2020 žalovaný nenastúpil do práce a bol nepretržite neprítomný na pracovisku,
svoju absenciu neospravedlnil, do práce sa už nedostavil. Žalobca listom zo dňa 28.10.2020 vyzval
žalovaného, aby sa bezodkladne dostavil do práce, resp. aby ospravedlnil svoju absenciu. Výpoveďou
zo dňa 05.01.2021, ktorú odovzdal žalobca na poštovú prepravu 07.01.2021, ukončil pracovný
pomer žalovaného výpoveďou podľa §63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce z dôvodu dlhodobej
neospravedlnenej absencie, a teda z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Dňa 27.01.2021
bola zásielka vrátená žalobcovi ako neprevzatá v odbernej lehote. Pracovný pomer tak skončil dňom
28.2.2021.

22. Pracovný pomer žalovaného skončil v prvom štvrťroku 2021, rozhodujúcim obdobím pre
zistenie priemerného zárobku žalovaného je štvrtý kalendárny štvrťrok roku 2020. Žalovaný v štvrtom
kalendárnom štvrťroku 2020 u žalobcu odpracoval 12,5 dňa (100 hodín), preto sa použije pravdepodobný



zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok, ale pre účely §62 ods. 8
Zákonníka práce sa má použiť priemerný mesačný zárobok, tak pravdepodobný priemerný hodinový
zárobok sa musí vynásobiť priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku 2020 na jeden
mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca.

23. Podľa výplatnej pásky žalovaného priemerný hrubý hodinový zárobok v mesiaci 10/2020 dosiahol
žalovaný vo výške 4,0174eur/hod za 100 odpracovaných hodín. V štvrtom kalendárnom štvrťroku 2020
teda odpracoval žalovaný 100 hodín a dosiahol hrubý zárobok za odpracované hodiny 395,46 eur.
Priemerný hodinový zárobok za 4. štvrťrok 2020 teda predstavuje 4,0174 eur, pričom v zmysle §134 ods.
4 Zákonníka práce ak sa má v zmysle pracovnoprávnych predpisov použiť priemerný mesačný zárobok,
postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín
pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný
mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. V priemernom roku s 365,25 dňami je
52,179 kalendárnych týždňov, t.j. na jeden mesiac pripadá priemerne 4,348 týždňa , pri pracovnom
čase 40 hodín týždenne predstavuje priemerný pracovný čas v kalendárnom mesiaci 173,928 hodín. Z
uvedeného vyplýva, že priemerný mesačný zárobok žalovaného u žalobcu v 4. kalendárnom štvrťroku
2020 dosiahol 698,74 eur.

24. Žalobca má teda voči žalovanému nárok na peňažnú náhradu za nezotrvanie u zamestnávateľa
počas výpovednej doby v trvaní 1 mesiaca vo výške 698,74 eur.

25. Dňa 06.08.2020 pre zamestnávateľa vykonával žalovaný prácu a viedol nákladné motorové
vozidlo s návesom EČV: K.-XXXXK a toho dňa 06.08.2020 o 22:18 sa ako vodič tohto motorového
vozidla dopustil porušenia pracovnej disciplíny, priestupku prekročenia najvyššej dovolenej rýchlosti, z
uvedeného dôvodu uložil žalobcovi príslušný orgán Talianskej polície rozhodnutím zo dňa 19.11.2020
pokutu vo výške 130,58 eur. Žalobca pokutu zaplatil dňa 4.12.2020 a vyzval žalovaného na zaplatenie
dlžnej sumy - náhrady škody vo výške 130,58 eur listom zo dňa 19.3.2021. Žalovaný dlžnú sumu
dobrovoľne neuhradil. Žalovaný spôsobil z nedbanlivosti žalobcovi ako jeho zamestnanec škodu, ktorú
mu dobrovoľne po výzve žalobcu neuhradil, ani sa ku škode nijako nevyjadril, preto žalobcovi vznikol
nárok na úhrady škody v sume 130,58 eur.

26. Na základe hore uvedeného preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku
a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 829,32 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

27. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa §255 ods.1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania
rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvod) a
čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami,
ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na
jeho trovy.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,



c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí , pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku , ktoré neboli uplatnené, alebo , alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu
prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej , má vadu uvedenú v odseku 1 , ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany , ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok konania,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ nemohol bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).