Slovenská insolvenčná k.s.


Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/27/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4408201434
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4408201434.2

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň
JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v exekučnej veci oprávneného: AFS, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Zochova 3, IČO: 35 804 319, zastúpeného advokátskou kanceláriou POLAKOVIČ
& PARTNERS s.r.o., so sídlom Bratislava, Štúrova 16/12, IČO: 47 233 559, proti povinným: 1. O. S.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom D. R., za ktorú koná správca konkurznej podstaty Slovenská insolvenčná
k.s., so sídlom Nitra, Párovská 26, IČO: 47 234 440, 2. O. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. R., D.
XX, o vymoženie 4 472,71 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 03. decembra 2019 č. k. 9Er/104/2008-21, v spojení s
jeho opravným uznesením zo dňa 4. decembra 2020 č. k. 9Er/104/2008-71, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 03. decembra 2019 č. k.
9Er/104/2008-21, v spojení s jeho opravným uznesením zo dňa 4. decembra 2020 č. k. 9Er/104/2008-71,
p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením v spojení s jeho opravným uznesením (ďalej len „napadnuté uznesenie“)
súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 39 ods. 4, § 57 ods.
1 písm. m), § 243f zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„Exekučný poriadok“, „EP“), § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, § 39, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia
spotrebiteľskej zmluvy (ďalej len „OZ“), čl. I § 11 ods. 1 a 2, čl. I § 17 zák. č. 191/1950 Zb. zákona
zmenkového a šekového (ďalej len „ZZŠ“).

2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 08. 02. 2008 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho
exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára (EX 297/08), a to na základe exekučného titulu - Zmenkového
platobného rozkazu č. k. 29Zm/14/2006 - 14 zo dňa 30. 10. 2006, ktorý vydal Okresný súd Nitra a návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 03. 08. 2007. Exekučné konanie sa začalo dňa 28. 01. 2008.
Oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplnil v lehote podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku.
Uviedol, že právny vzťah medzi oprávneným a povinnou v 1. rade vznikol na základe úverovej zmluvy
uzavretej so spoločnosťou OTP Banka, Slovensko, a.s. Za účelom zabezpečenia záväzkov povinnej
zo zmluvy v deň uzatvorenia úverovej zmluvy vystavila povinná v I. rade bianko zmenku, zmenka bola
podpísaná per aval povinnou v 2. rade. Následne bola zmenka bankou indosovaná na spoločnosť
Apollis, a.s. Bratislava, v prospech ktorej bol vydaný zmenkový platobný rozkaz - exekučný titul. Zmenka
bola spoločnosťou Apollis indosovaná na oprávneného. Preto preskúmal, či nie je daný dôvod na
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. m) Exekučného poriadku a oboznámil sa so Zmluvou o
spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zo dňa 26. 04. 2004 (ďalej len „zmluva o úvere“), zmenkou, Dohodou
o vyplňovacom práve k bianko zmenke zo dňa 26. 04. 2004 a ostatným obsahom spisu. konštatoval, že
v konaní, v ktorom sa vydal exekučný titul, sa uplatňoval nárok zo zmenky. Z predloženej zmluvy o úvere
súd zistil, že právny predchodca oprávneného (OTP Banka Slovensko, a.s, Bratislava) poskytol povinnej



v 1. rade ako dlžníkovi úver vo výške 100 000 Sk, ktorý sa povinná v 1. rade zaviazala splácať v splátkach
po 3 450 Sk. V zmluve bol dlžník označený svojim menom a priezviskom, rodným číslom, bydliskom. V
rovnaký deň, t. j. dňa 26. 04. 2004 povinná v 1. rade uzavrela s právnym predchodcom oprávneného
(OTP Banka Slovensko, a.s., Bratislava) Dohodu o vyplňovacom práve k bianko zmenke, kde v čl. I
dlžník vyhlásil, že odovzdal banke vlastnú bianko zmenku avalovanú povinnou v 2. rade. V čl. III, bod. 3.2
Dohody dlžník súhlasil s tým, že v prípade nesplnenia jeho záväzkov v súlade so zmluvou o spotrebnom
úvere pre obyvateľstvo uvedenou v čl. II tejto dohody, banka je oprávnená vyplniť na bianko zmenke
čas splatnosti a zmenkovú sumu, zodpovedajúcu výške záväzkov dlžníka voči banke tak, aby bola celá
pohľadávka banky s príslušenstvom a poplatkami uspokojená. Zo zmenky zistil, že táto bola vystavená
povinnou v 1. rade dňa 26. 04. 2004 v Nových Zámkoch. Na zmenke je vpísaná suma 134 745 Sk so
splatnosťou dňa 01. 05. 2006. Ako zmenkový ručiteľ zmenku podpísala povinná v 2. rade. Z rubopisu
zmenky zistil, že dňa 13. 12. 2005 došlo k indosovaniu zmenky z remitenta OTP Banky Slovensko, a.s.
na rad nového majiteľa zmenky spoločnosti Apolllis, a.s., Bratislava, ktorý si svoju pohľadávku uplatnil
na súde v Nitre, ktorý dňa 30. 10. 2006 vydal zmenkový platobný rozkaz č. 29Zm148/2006-14.

3. Právny vzťah medzi stranami sporu posúdil ako spotrebiteľský, pretože povinná v 1. rade vystupovala
nepochybne ako spotrebiteľ, ktorý čerpaním uvedeného úveru uspokojuje svoje osobné potreby a
právny predchodca oprávneného vystupoval ako podnikateľ poskytujúci uvedené služby. Dodal, že
uvedená zmluva patrí nepochybne svojim obsahom medzi spotrebiteľské zmluvy, lebo formulár textu
bol vopred zo strany právneho predchodcu oprávneného pripravený bez možnosti povinnej v 1. rade
meniť obsah a textu vedenej zmluvy. Mal za to, že sa jednalo o typovú zmluvu bez možnosti povinnej
v 1. rade ako spotrebiteľa zasahovať do znenia tejto zmluvy a do obsahu dopredu pripravenej úpravy
vzájomných práv a povinností, pričom povinné v 1. a v 2. rade obsah tejto zmluvy žiadnym (podstatným)
spôsobom nemohli ovplyvniť ani neovplyvnili. Po ustálení, že sa že v danom prípade sa jedná o
spotrebiteľský zmluvný vzťah, ďalej skúmal, či v rozhodnutí, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie
bolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia
zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Uviedol, že spotrebiteľské právo v čase
vystavenia zmenky v zásade nevylučovalo možnosť prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojich
nárokov zo spotrebiteľského úveru, ktorá úprava bola obsiahnutá v § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z. z. v
zmysle ktorého ak spotrebiteľ použije na splnenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenku
alebo šek, musí si veriteľ počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo
zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Argumentoval, že z ust. čl. I § 11 ZZŠ vyplýva, že zo zákona
je každá zmenka prevoditeľná indosamentom, pokiaľ v nej výslovne nie je uvedený text „nie na rad“. Aj
keď teda účastníci pri uzatváraní dohody o použití zmenky - zmenkovej zmluvy, prevoditeľnosť zmenky
indosamentom nedohodnú, nastáva zo zákona. V zmysle citovaných ustanovení čl. I § 17 ZZŠ má potom
indosament zmenky tie účinky, že žalovaný zo zmenky, v tomto prípade spotrebiteľ - povinný, nemôže
robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým
majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Indosamentom
zmenky sa tak spotrebiteľ ako zmenkový dlžník dostáva do situácie, že sa nemôže dovolávať zákonnej
ochrany svojich práv ako slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom vzťahu (napríklad poukazom na
neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktoré sa mohli premietnuť do zmenkovej sumy
a podobne), iba že by preukázal, že majiteľ zmenky pri jej nadobúdaní konal vedome na jeho škodu, čo
môže byť veľmi ťažké, prakticky nemožné. Zákon však súčasne umožňuje, aby účastníci v zmenkovej
zmluve, prevoditeľnosť zmenky indosamentom vylúčili (§ 11 ods. 2 ZZŠ), čo by malo za následok, že
spotrebiteľ ako zmenkový dlžník bude mať v prípade prevodu zmenky zachované námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom zmenky. Ust. § 11
ods. 2 ZZŠ, umožňujúce vylúčiť prevoditeľnosť indosamentom, tak predstavuje práve také ustanovenie,
ktoré je na prospech spotrebiteľa a v zmysle § 52 ods. 2 OZ sa preto v prípade zmenky, vychádzajúcej zo
spotrebiteľského vzťahu a vystavenej spotrebiteľom, musí ako spotrebiteľovi prospešnejšie použiť vždy.
Zastal názor, že nevylúčenie prevoditeľnosti zmenky, ktorá sa týka spotrebiteľského vzťahu, a z ktorej je
zmenkovým dlžníkom spotrebiteľ, indosamentom podľa § 11 ods. 2 ZZŠ, je porušením povinnosti použiť
v spotrebiteľskom vzťahu vždy takú právnu úpravu, ktorá je na prospech spotrebiteľa (§ 52 ods. 2 OZ),
čo zakladá neplatnosť zmenkovej zmluvy (kauzy zmenky) podľa § 39 OZ pre rozpor so zákonom. Keďže
mal za preukázané, že v danom prípade došlo k indosácii zmenky v neprospech povinných, mal za to,
že zmenkové dojednanie (kauza zmenky) bola dojednaná v rozpore so zákonom (§ 52 ods. 2 OZ), a
je preto neplatná (§ 39 OZ). Vzhľadom na uvedené sa potom nezaoberal otázkami parametrov úveru,
ktorý predložená zmenka zabezpečovala, ani povahou dohody o vyplňovacom práve, ako neprijateľnej
zmluvnej podmienky. Z uvedených dôvodov exekúciu podľa § 57 ods.1 písm. m) Exekučného poriadku



zastavil. V závere dodal, že o podnete súdneho exekútora zo dňa 12. 07. 2018 na zastavenie exekúcie
v časti voči povinnej v 1. rade z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinnej v 1. rade uznesením
Okresného súdu Nitra č. k. 29Odk/8/2018, nerozhodoval z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti, nakoľko
došlo k zastaveniu exekúcie voči obom povinným.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zmeny
a pokračovania v exekúcii. Odvolanie podal z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) zák. č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej v rozhodnuté len „CSP“). Mal za to, že exekučný súd pri
posudzovaní naplnenia dôvodov na zastavenie exekúcie neaplikoval všeobecne právne predpisy platné
a účinné v čase uzatvorenia Úverovej zmluvy, Dohody o BZ a vystavenia Zmenky, a teda nesprávne
vec právne posúdil, opierajúc svoj názor o uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Oboer/5/2017 zo dňa 27. 06. 2017. Preto mal súd rešpektovať stav v čase vystavenia zmenky.
Mal za to, že v danom prípade nedošlo k porušeniu § 52 ods. 2 OZ, a teda ani k neplatnosti zmenkovej
zmluvy (kauzy zmenky), a preto neboli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1
písm. m) Exekučného poriadku. Poukázal tiež na skutočnosť, že účelom zákona č. 438/2015 Z. z. je
síce ochrana spotrebiteľa, nie však „generálna amnestia dlhov“, ktorá by poškodila aj veriteľov, ktorý
v dobrej viere poskytli dlžníkovi pôžičku alebo úver, pričom pri tom postupovali zákonným spôsobom.
Zvýraznil, že poukázať, že ním učinené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 11. 01. 2016
a predložené dokumenty, preukazujú neexistenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzenia
alebo neprípustnosti použitia zmenky, alebo rozporu s dobrými mravmi alebo so zákonom. S ohľadom
na vyššie uvedené skutočnosti mal za to, že bolo riadne preukázané, že úverová zmluva, nie je
spotrebiteľskou zmluvou, a teda ak by aj nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní vznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou, a neboli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m) Exekučného poriadku. Aj z dôvodov uvedených v tomto odseku mal súd rozhodnúť o pokračovaní
exekúcie podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku.

5. Povinné a súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej
aj ako CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§
362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Preto
uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie dňa 08. 02. 2008 poveril súdneho
exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára vykonaním exekúcie na vymoženie pohľadávky oprávneného na
základe právoplatného a vykonateľného zmenkového platobného rozkazu sp. zn. 29Zm/14/2006 zo dňa
30. 10. 2006 vydaného Okresným súdom Nitra, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07.
08. 2007. Dňa 25. 01. 2016 súdny exekútor postúpil súdu prvej inštancie doplnenie návrhu oprávneného
(doručeným súdnemu exekútorovi dňa 21. 01. 2016), ktorým doplnil svoj návrh na vykonanie exekúcie v
zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v lehote 30-tich dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z.,
ktorým bol zmenený a doplnený Exekučný poriadok, čím si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu jej z ust.
§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Súčasne predložil aj Zmluvu o spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č.
013 3007 04 SU zo dňa 26. 04. 2004, ktorú uzavrel jeho právny predchodca s povinnou v 1. rade ako
dlžníkom a s povinnou v 2. rade ako avalistom, na základe ktorej bol povinnej v 1. rade poskytnutý úver.
Okrem toho predložil dohodu o vyplňovacom práve k bianko zmenke zo dňa 26. 04. 2004. Z predmetnej
dohody vyplýva (článok 2), že zmenka bola vystavená za účelom zabezpečenia pohľadávky banky a
jej príslušenstva, vyplývajúcej z vyššie uvedenej zmluvy o spotrebnom úvere alebo z odstúpenia od
nej. Exekučnému súdu bol doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zo dňa 12. 07.
2018 voči povinnej v 1. rade, pretože bola oddlžená a bol na ňu vyhlásený konkurz. Následne súd prvej
inštancie vo veci rozhodol napadnutým uznesením.

8. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.



9. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvého inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne
stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi
Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré oprávnená uvádzala v odvolaní vyriešil už súd
prvej inštancie v napadnutom uznesení, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je
možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.

11. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie,
na základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a túto i správne právne posúdil. Keďže odvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením jeho rozhodnutia, využijúc postup podľa § 387 ods.
2 CSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a na
ne v podrobnostiach ďalej poukazuje.

12. Podľa § 473 CSP v znení účinnom od 01.07.2016, zrušuje sa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov.

13. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

14. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

15. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

16. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom od 23. decembra 2015,
exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie
alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

17. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23. decembra 2015, v exekučných
konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona
vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný
doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

18. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23. decembra 2015, ak sa v konaniach
podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1
písm. m).



19. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23. decembra 2015, ak oprávnený
návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

20. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23. decembra 2015, ak oprávnený
návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní
exekúcie.
21. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, ak tento zákon v
§ 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a
5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

22. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

23. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.

24. Podľa § 23a ods. 1 a 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo
viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú
nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu
predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2.
podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ
zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu;
b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

25. Podľa § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z. z. Zákon o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v znení účinnom do 30. 06. 2006, ak spotrebiteľ použije na splnenie záväzku zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere zmenku alebo šek, musí si veriteľ počínať tak, aby boli zachované všetky práva
spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru.

26. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. Zákon o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov, účinného od 01. 01. 2008, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej
osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek
na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky.

27. Podľa § 8aa ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z., Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára
2008, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik
týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa
doterajších predpisov.

28. Účelom zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menili a dopĺňali niektoré zákony, je zvýšiť
ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach pred všeobecnými súdmi Slovenskej republiky. Právna



úprava má zamedziť, aby ďalej dochádzalo k zneužitiu niektorých právnych inštitútov (napr. zmenky)
proti spotrebiteľom a zabezpečiť, aby nedochádzalo ďalej k vydávaniu rozsudkov, ktoré potvrdzujú
nároky veriteľov dosahujúce príslušenstvo vo výške dosahujúcej úžeru. Expresis verbis sa tak zaviedla
povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so
spotrebiteľom. Zaviedli sa tým nové povinnosti účastníka konania v súdnom konaní, ktorý uplatňuje
nárok zo zmenky, a to najmä za účelom zistenia, či ide o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku.
V exekučných konaniach, prebiehajúcich na podklade exekučného titulu vydanom v konaní, v ktorom
nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana, je nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou ochrany
spotrebiteľa aj v týchto exekučných konaniach. Na tento účel je upravená možnosť súdu odmietnuť vydať
poverenie (zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie), resp. v
prebiehajúcich exekučných konaniach exekúciu zastaviť, čím sa vyslovila povinnosť súdu prihliadať na
spotrebiteľské vzťahy, a to aj v konaniach v ktorých súdy takúto povinnosť opomenuli.

29. V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je Zmluva o
spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. 013 3007 04 SU zo dňa 26. 04. 2004, ktorú uzavrel právny
predchodca oprávneného s povinnou v 1. rade ako dlžníkom a s povinnou v 2. rade ako avalistom,
na základe ktorej bol povinnej v 1. rade poskytnutý úver. Exekučným titulom je Zmenkový platobný
rozkaz vydaný Okresným súdom Nitra č. k. 29Zm/14/2006-14 zo dňa 30. 10. 2006, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07. 08. 2007. Obsahom spisu je Doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie doručené súdu prvej inštancie dňa 25. 01. 2016. Z uvedeného je potom nesporné, že v danom
prípade exekučný titul bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky.

30. Ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa vzťahujú práve na taký druh zmlúv, pri ktorých
spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa,
pričom zákon v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a rozlišuje, či boli
individuálne dojednané alebo nie. Je teda dôležité, či spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s nimi
pred uzavretím zmluvy, ale taktiež aj to, či ich mal možnosť ovplyvniť. V tomto smere sa zabezpečuje
ochrana najmä tým zmluvám, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred a pri ktorých
spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie dospel
k záveru, že Zmluva o spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zo dňa 26. 04. 2004 je nepochybne zmluvou
spotrebiteľskou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uzatvorenou štandardným formulárovým
systémom, a preto ju bolo potrebné podrobiť súdnej kontrole a zisťovať, či plnenie uplatnené v tomto
konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky tak, ako to správne učinil i súd prvej
inštancie. Na zvýraznenie správnosti len dodáva, že spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle § 52 OZ za spotrebiteľa sa
považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Osoba, ktorá do postavenia odberateľa
tovarov či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti je tzv. nespotrebiteľom. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne,
spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno je na dodávateľovi. Základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávnenou túto charakteristiku spĺňa.
Dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej forme definuje zák. č. 258/2001 Z. z. ako spotrebiteľský
úver. Znenie zmluvy povinné ovplyvniť nemohli, nakoľko bola pripravená už vopred pre veľký počet
spotrebiteľov. Vzhľadom na túto skutočnosť je nevyhnutné na uvedený vzťah použiť ustanovenia, ktoré
sa vzťahujú na spotrebiteľské zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že vzťah medzi oprávneným a povinnými
je vzťahom spotrebiteľským aj v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.

31. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP a za
účelom vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami oprávneného uvedenými v odvolaní sumarizuje, že
aj na zmluvu uzavretú do 30. 06. 2007, ktorá nenapĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy tak, ako boli do 30.
06. 2007 definované v § 52 ods. 1 OZ, avšak napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23a ods. 1
zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30. 06. 2007, sú primerane aplikovateľné aj všetky
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách obsiahnuté v § 52 a nasl. OZ v znení účinnom do 30. 06.
2007, a to práve podľa § 23a ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa. V ustanovení § 23a ods. 2 zákona
o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30. 06. 2007 je totiž zakotvený právny základ umožňujúci
chrániť spotrebiteľa podľa úpravy spotrebiteľských zmlúv obsiahnutej v Občianskom zákonníku aj vtedy,



ak zmluva nenapĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy tak, ako boli do 30. 06. 2007 stanovené v § 52
ods. 1 OZ. Z uvedeného dôvodu je napr. právna úprava inštitútu zákazu neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách, obsiahnutá primárne v § 53 OZ, plne aplikovateľná aj na tie zmluvy uzavreté
do 30. 06. 2007, ktoré sú spotrebiteľskými zmluvami práve podľa § 23a ods. 1 zákona o ochrane
spotrebiteľa v znení účinnom do 30. 06. 2007. Ustanovenia § 52 a nasl. OZ sa vzťahujú práve na taký
druh zmlúv, pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ide o osobitnú ochranu v rámci
ochrany spotrebiteľa, pričom zákon v § 53 OZ vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách a rozlišuje, či boli individuálne dojednané alebo nie. Je teda dôležité, či spotrebiteľ mal
možnosť oboznámiť sa s nimi pred uzavretím zmluvy ale taktiež aj to, či ich mal možnosť ovplyvniť.
Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú
dodávateľ a spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom, za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Z predmetnej zmluvy o
úvere je zrejmé, že bola vopred pripravená oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov, z čoho vyplýva,
že povinný nemohol ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania, ide teda o štandardnú spotrebiteľskú
zmluvu, ktorú možno označiť aj ako formulárovú, adhéznu a na spotrebiteľské vzťahy je potrebné
aplikovať spotrebiteľské právne normy bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná
o tzv. absolútny obchod.

32. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie
zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý
návrh a listina, o ktorej oprávnená tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné
predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a
pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Keďže ust. § 57 ods.
1 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť skúmať súlad exekučného titulu so
zákonom, je preto povinný v každej fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti
exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku. V prípade ich zistenia preto súd musí
exekučné konanie aj bez návrhu zastaviť. V tejto súvislosti však nemožno opomínať, že judikatúrou
Súdneho dvora EÚ bola vyslovená všeobecná zásada, podľa ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré
prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu
predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení Smernice 93/13/
EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje aj článok 14 Smernice 87/102/EHS. Smernica
rady č. 87/102/EHS z 22. 12. 1986 o aproximácii zákonov iných právnych predpisov a správnych opatrení
členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (ďalej len „smernica“) síce používanie zmeniek
v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa článku 10 smernice jednoznačne členské štáty môžu
povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú
ochranu spotrebiteľa. Pojem „vhodná ochrana“ spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom na článok 14
smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa, a preto je ju potrebné chápať ako celkový
právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora
EÚ, ktorá zahŕňa aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok.
V prípade záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť
obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, či zhodnotiť
platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a
o porušenie zásady efektivity. Znamená to potom, že pokiaľ súd spoľahlivo zistí, že na strane žalovaného
ide o spotrebiteľa, bez ohľadu podľa akého procesného predpisu sa nárok uplatňuje, poskytne mu
ochranu prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. V tomto smere už Ústavný súd ČR
vo svojich nálezoch judikoval, že súčasné napätie spojené so zmenkami je spôsobené ich nevhodným
používaním (zneužívaním) najmä voči subjektom, na ktorých nemožno znalosť špecifickej a značne
rigidnej zmenkovej úpravy spravodlivo požadovať. V prípade spotrebiteľov, ktorých práva boli dotknuté
konaním remitenta (prvého majiteľa ako veriteľa) zmenky, všeobecné súdy nesmú odhliadnuť od ich
špecifických záujmov a postavenia a pri svojej rozhodovacej činnosti musia hľadať také interpretačné
a aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov
neprimerane v neprospech niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu. Tiež vyslovil pravidlo, že zákaz
zneužitia práva je silnejší, než dovolenie dané právom, a pokiaľ právna norma určité správanie aprobuje,
a iná za predpokladu, že je zneužívané, ho zakazuje, takéto konanie v skutočnosti nie je výkonom práva,
ale protiprávnym úkonom. Výkonu práva, ktoré je jeho zneužitím súdy nesmú poskytnúť ochranu, keďže



takýto postup by bol v rozpore s ústavou chránenými právami (sp. zn. Pl. ÚS 16/12 zo dňa 16. 10. 2012,
IV. ÚS 457/10 zo dňa 18. 07. 2013, I. ÚS 210/15 zo dňa 16. 09. 2015).

33. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky,
povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo
že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol
vydaný exekučný titul, bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie
alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné
bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá). Z
dôkazov predložených oprávneným, ani z pripojeného spisu nevyplýva, že by sa zmenkový súd zaoberal
spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania, a že by prihliadal na okolnosti
uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) bod prvý až tretí Exekučného poriadku.

34. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia a
obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uverejnené v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015 pod por. č. 93, kde zaujal
stanovisko, že ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez
ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností
prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou
uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej
neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto
skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase,
kedy bola zmenka vystavená. Zmenka bola v preskúmavanej veci odporcom (povinnou v 1. rade v
exekučnom konaní) vystavená dňa 29. 12. 2003, pričom ustanovenie § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z.
z. (v znení účinnom do 30.06.2006) upravovalo, že ak spotrebiteľ použije na splnenie záväzku zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere zmenku alebo šek, musí si veriteľ počínať tak, aby boli zachované všetky práva
spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Povinnosť súdu posúdiť
uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je totiž zvýraznená v tých prípadoch, keď ju
účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí
súd sám pri prieskumu ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu musí súd prihliadať ex lege, a
táto povinnosť sa vzťahuje aj na prieskumnú činnosť konaní, ktoré prebiehali pred uvedenou novelou.

35. Z doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, doručeného súdu prvej inštancie dňa 25. 01. 2016 možno
vyvodiť, že vlastný právny vzťah týkajúci sa právneho predchodcu oprávnenej a povinných v 1. a 2. rade,
vznikol na základe spotrebiteľskej zmluvy. Exekučným titulom, na podklade ktorého bola vykonávaná
exekúcia je zmenkový platobný rozkaz, t. j. rozhodnutie bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval
nárok zo zmenky. Súd prvej inštancie preto správne s odkazom na ust. § 11 ods. 2 ZZŠ konštatoval,
že nevylúčenie prevoditeľnosti zmenky, ktorá sa týka spotrebiteľského vzťahu, a z ktorej je zmenkovým
dlžníkom spotrebiteľ, indosamentom podľa § 11 ods. 2 ZZŠ, tak zakladá neplatnosť zmenkovej zmluvy
(kauzy zmenky) podľa § 39 OZ pre rozpor so zákonom. Je nutné rezultovať, že v danom prípade došlo k
indosácii zmenky v neprospech povinných, preto zmenkové dojednanie (kauza zmenky) bola dojednaná
v rozpore so zákonom (§ 54 ods. 1 OZ a § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z. z.), a je preto neplatná (§
39 OZ).

36. V tomto prípade odvolací súd urobil záver, že súd prvej inštancie zistil správne skutkový stav a vyvodil
i správny právny záver o nutnosti zastavenia exekúcie. V posudzovanej veci oprávnený nepreukázal, že
nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa §57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (s poukazom
na § 243f ods. 4 EP), pričom tento nedostatok neodstránil ani v odvolacom konaní, a preto odvolací
súd vychádzajúc z prezumpcie dôvodu zastavenia exekúcie (§ 243f ods. 6 EP), uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods.1 a 2 CSP potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje
na jeho odôvodnenie.

37. V závere len dáva odvolací súd do pozornosti zmenu právnej úpravy od 01. 01. 2020, ku ktorej
došlo nadobudnutím účinnosti zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej
len „ZoUNEK“). V každom exekučnom konaní, ktoré sa začalo pred 01. 04. 2017 a je vedené podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017, na ktoré sa vzťahuje zákon o ukončení niektorých exekučných
konaní, je exekučný súd povinný primárne skúmať, či došlo k zastaveniu starej exekúcie ex lege podľa
ZoUNEK.



Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).