Groupama poisťovňa a. s., pobočka poisťovne z iného členského štátu


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/164/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111233246
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1111233246.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek
senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej v spore žalobcu: Groupama Biztosító Zrt., so
sídlom Erzsébet királyné útja 1/C, Budapešť 1146, Maďarská republika, číslo registrácie 01-10-041071,
konajúca prostredníctvom Groupama poisťovňa a. s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so
sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 47 236 060, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Accent
Legal s.r.o., so sídlom Jakubovo námestie 9, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 251 476, proti
žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816
23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 4.300,20 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 32Cb/37/2012 - 166 zo dňa 07.06.2018 v spojení s
opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 32Cb/37/2012 - 226 zo dňa 29.09.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 32Cb/37/2012 - 166 zo dňa
07.06.2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 32Cb/37/2012 - 226 zo
dňa 29.09.2020, p o t v r d z u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.300,20 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II.
priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd prvej inštancie
rozhodol s poukazom na ustanovenia § 391 ods. 3, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 788 ods. 1, ods. 3, § 799 ods. 2, § 797 ods. 2 a ods.
3 a § 813 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a ustanovenia § 4 ods. 1,
ods. 2 písm. b) a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o PZP“). Súd prvej inštancie dňa 29.09.2020 vydal opravné
uznesenie č. k. 32Cb/37/2012 - 226, ktorým opravil záhlavie napadnutého rozsudku tak, že identifikačné
číslo advokátskej kancelárie zastupujúcej žalobcu správne znie: IČO: 47 251 476. Vykonanie opravy
rozsudku súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 224 CSP.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že predmetom konania je žalobcom
uplatnený nárok na zaplatenie istiny vo výške 4.300,20 eur a nárok na náhradu trov konania. Žalobca
svoj nárok odôvodnil tým, že žiadal vyplatenie poistného plnenia vo výške 4.300,20 eur, keďže dňa
09.10.2009 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového
vozidla EČV: XAXXXXX bolo poškodené motorové vozidlo EČV: Y. XXX O. vo vlastníctve spoločnosti



PROTEAN, s.r.o., ktoré viedol H. K. a ktoré mal poškodený havarijne poistené u žalobcu. Žalobca po
poistnej udalosti vyplatil poistné plnenie v celkovej výške 4.300,20 eur poistníkovi a vyplatením poistného
plnenia na žalobcu prešlo v zmysle § 813 OZ právo na náhradu škody. V čase škodovej udalosti bolo
na motorové vozidlo EČV: XAXXXXX u žalovaného uzatvorené povinné zmluvné poistenie v zmysle
Zákona o PZP.

3. Rozsudkom č. k. 32Cb/37/2012 - 77 zo dňa 03.07.2014 súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol v
celom rozsahu a žalobcu zaviazal k zaplateniu trov konania žalovanému vo výške 258,- eur do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením č. k. 1Cob/306/2014
- 105 zo dňa 21.04.2016 rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 32Cb/37/2012 - 77 zo dňa 03.07.2014
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým odôvodnením, že súd prvej inštancie
nedostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vo veci rozhodol predčasne. Súd prvej inštancie sa v
odôvodnení rozhodnutia vôbec nevysporiadal s rozhodnými skutočnosťami potrebnými pre rozhodnutie
vo veci, keď nevypočul žalobcom navrhnutých svedkov (H. K. a G. R.). Odvolací súd preto súdu prvej
inštancie uložil povinnosť pred vydaním rozhodnutia vykonať dokazovanie a preskúmať odkiaľ čerpal H.
K. osobné údaje G. R., ktoré uviedol v Oznámení o poistnej udalosti a doplniť dokazovanie výsluchom
svedkov.

4. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom svedka H. K.P. a oboznámením
listinných dôkazov. Zároveň opakovane predvolal na pojednávanie svedka G. R., avšak bezúspešne,
preto následne požiadal o jeho vypočutie Obvodný súd pre Prahu 10 ako dožiadaný súd. Výsluch svedka
R. nebol zrealizovaný ani prostredníctvom dožiadaného súdu, keď zásielky s predvolaním na výsluch
boli vrátené z adresy trvalého pobytu s poznámkou „adresát neznámy“, schránku svedok nemal a inú
adresu dožiadaný súd nezistil.

5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vychádzal zo skutočností, že právne je
vec potrebné posudzovať podľa § 813 ods. 1 OZ, keď poistený má proti inému právo na náhradu
škody spôsobenej mu poistnou udalosťou a jeho právo prechádza na poistiteľa, a to do výšky plnenia,
ktoré mu poistiteľ poskytol. Súd prvej inštancie skúmal najmä preukázanie skutočnosti, či žalobca
má právo požadovať refundáciu poskytnutého poistného plnenia práve od žalovaného, ktorý by bol v
tomto prípade povinný nahradiť vzniknutú škodu za p. G. R. titulom povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uzavretého so žalovaným. G. R. si
pri zaraďovaní sa do pravého jazdného pruhu nevšimol motorové vozidlo poistené u žalobcu, narazil doň
a spôsobil mu škodu. Z Oznámenia škody z poistenia motorových vozidiel zo dňa 12.10.2009 vyplýva,
že ako vinník nehody bol v oznámení označený G. R., ktorý v inkriminovanom čase riadil motorové
vozidlo zn. SCANIA R. V Oznámení o škodovej udalosti zo dňa 09.10.2009 je okrem iného výslovne
uvedené: „ .....poškodený zadný ľavý blatník a odtrhol celý zadný nárazník.“ Súd prvej inštancie predvolal
účastníkov nehody - H. K. a G. R. za účelom výsluchu. Svedka G. R. sa súdu prvej inštancie nepodarilo
predvolať z jedinej známej adresy. Svedok H. K. sa na výsluch dostavil a uviedol, že sa v Bratislave
pri Inchebe zrazil s kamiónom. Dopravnú nehodu podľa svedka zavinil kamionista, ktorý si vozidlo H.
K. nevšimol. Svedok ďalej uviedol, že k nehode bola volaná aj polícia, vodiči si vymenili telefónne čísla
aj iniciály, motorové vozidlo svedka K.Á. bolo nepojazdné, s vodičom kamióna sa snažil aj následne
kontaktovať, ale bezúspešne. Škodu si svedok uplatnil z havarijného poistenia, týmto bola táto vec pre
neho uzavretá. V neposlednom rade svedok K. uviedol, že všetky identifikačné údaje o škodcovi (G.
R.) mal od vodiča kamiónu. Svedok G. R. sa nedostavil ani na výsluch pred Obvodný súd Praha 10.
Podľa súdu prvej inštancie by šlo o tvrdosť zákona, ak by žalobcovi nemala byť uhradená tá čiastka,
ktorú si uplatnil voči žalovanému ako zmluvnému partnerovi účastníka nehody p. R., a to v súlade s §
15 ods. 1 Zákona o PZP. Nemôže byť sporné, že vodič K. čerpal identifikačné údaje vodiča R. jedine
a len od neho. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že svoje rozhodnutie založil na listinných dôkazoch
predložených žalobcom, a to predovšetkým na výpovedi svedka H. K., ktorý opísal, akým spôsobom k
dopravnej nehode došlo. Obrana žalovaného, že k nehode nebola privolaná polícia je podľa súdu prvej
inštancie tvrdením 50:50. O náhrade trov konania (vrátane trov odvolacieho konania) súd prvej inštancie
rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd prvej inštancie priznal plnú
náhradu trov konania.

6. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. b), písm. f) a písm. h) CSP, keď súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných



dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil a zároveň súd prvej
inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaný navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne v celom rozsahu ako nedôvodnú
a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Podľa žalovaného súd prvej
inštancie výrok, ktorým žalovaného zaviazal na úhradu uplatnenej sumy zdôvodnil laxným tvrdením,
že by šlo o tvrdosť zákona, ak by žalobcovi nemala byť finančná čiastka uhradená, keď je zrejmé,
že k nehode nemuselo dôjsť deklarovaným spôsobom. Tvrdenie o tom, že k nehode nebola privolaná
polícia, súd prvej inštancie vyhodnotil ako 50:50. Rozhodnutie súdu prvej inštancie tak žalovaný
vníma ako nedôvodné a neopodstatnené, vychádzajúce zo sporných skutkových a právnych záverov.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie je už v poradí druhým rozhodnutím vo veci, keď prvé rozhodnutie
bolo odvolacím súdom zrušené a odvolací súd určil súdu prvej inštancie aké nevyhnutné úkony je
potrebné pre spravodlivé rozhodnutie realizovať. Žalovaný v podanom odvolaní vyjadril vážne výhrady
k splneniu danej povinnosti. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s vykonaným dokazovaním a ani
zrealizované odôvodnenie rozsudku nevykazuje známky náležitého odôvodnenia rozsudku. Súd prvej
inštancie svoje rozhodnutie postavil iba na výpovedi svedka K., ktorý pri svojej výpovedi len veľmi
stručne uviedol okolnosti vzniku škodovej udalosti, pričom konkrétne meno škodcu ani raz nespomenul.
Súdu prvej inštancie úplne postačovalo jednostranné tvrdenie tohto svedka, ktorý uviedol, že údaje
o škodcovi, ktoré mu slúžili na uplatnenie nároku na náhradu škody, získal priamo od osoby škodcu.
Súd prvej inštancie sa absolútne nevysporiadal so skutočnosťou ohľadom privolania polície v kontexte
s predloženým oznámením KR PZ v Bratislave, v ktorom bolo jednoznačne uvedené, že príslušný
orgán polície škodovú udalosť zo dňa 09.10.2019 s uvedenými účastníkmi neeviduje. Nie je tak
možné dať za pravdu žalobcovi ohľadne tvrdení o vzniku a priebehu predmetnej škodovej udalosti a
vôbec o jej celkovej existencii. Je nepochopiteľné ako mohol mať súd prvej inštancie za preukázané,
odkiaľ svedok získal identifikačné údaje o údajnom škodcovi, keď obranu ohľadne privolaná polície
vyhodnotil súd prvej inštancie ako 50:50. Podľa žalovaného mal v rovnakom pomere pristúpiť súd
aj k hodnoteniu výpovede svedka K. o existencii nehody. Žalovaný má navyše za to, že súd prvej
inštancie mal iné možnosti ako predvolať svedka R., najmä jeho predvolanie pod hrozbou uloženia
poriadkovej pokuty, prípadne jeho predvedenie. Žalobca tak podľa žalovaného neuniesol dôkazné
bremeno ohľadne preukázania jeho nároku na náhradu škody, keď nepredložil do konania taký dôkaz,
ktorý by jednoznačne a bez dôvodných pochybností preukazoval, že vinníkom označenej škodovej
udalosti zo dňa 09.10.2019 a teda zodpovedným subjektom, je G. R.. Keďže účastníci nehody nespísali
žiaden záznam o dopravnej nehode, v ktorom by bol riadne opísaný priebeh škodovej udalosti a uvedená
miera zavinenia, nie je možné overiť skutočnosti o existencii danej udalosti ako aj o osobe škodcu.
Samotné oznámenie o škodovej udalosti nepreukazuje žalobcom tvrdené skutočnosti, že za vznik
dopravnej nehody je zodpovedný G. R., keďže ide iba o jednostranné vyhlásenie poškodeného pre účely
poistného záväzku medzi ním a jeho poisťovateľom. Samotný G. R. nenahlásil žalobcom tvrdenú poistnú
udalosť žalovanému, čím de facto poprel, že k jej vzniku reálne došlo. Rovnako z obsahu oznámenia
polície nevyplýva, že by k škodovej udalosti došlo a v policajných záznamoch nie je o nej žiadna zmienka.
V konaní tak nebola preukázaná povinnosť žalovaného nahradiť žalobcovi uplatnený nárok podľa § 4
ods. 2 Zákona o PZP. Žalovaný v kontexte svojich výhrad uvádza zároveň, že konajúci súd prvej inštancie
svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, nevysporiadal sa so všetkými podstatnými skutočnosťami, čo
spôsobilo nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Súd prvej inštancie neuviedol, v čom spočíva tvrdosť zákona,
na ktorej postavil svoje rozhodnutie. Rovnako neuviedol, z čoho pramení jeho istotu, že osobné údaje G.
R. má svedok K. práve od osoby G. R., o to viac, že sám G. R. nenahlásil vznik žiadnej nehody. Samotné
tvrdenia svedka o osobe škodcu nemôže postačovať na to, aby bolo možné priznať žalobcovi uplatnený
nárok. Súd prvej inštancie podľa žalovaného nešpecifikuje, z akých listinných dôkazov má nárok žalobcu
preukázaný a už spomínanú svedeckú výpoveď svedka K. nie je možné použiť ako relevantný dôkaz pre
priznanie nároku žalobcu. Žalovaný má za to, že preukázal všetky relevantné skutočnosti na zamietnutie
žaloby ako nedôvodnej, preto súd prvej inštancie nemal žiadny dôvod na zaviazanie žalovaného k
úhrade trov konania v rozsahu 100%.

7. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa
17.09.2018. Žalobca považuje rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu za správny a dôvodný.
Súd prvej inštancie vypočul svedka K., ktorý sa podrobne vyjadril ku škodovej udalosti, keď podľa
svedka príčinou dopravnej nehody bola nepozornosť vodiča nákladného vozidla, G. R., ktorý do svedka
K. narazil, následne zastavili vozidlá na krajnici, privolali políciu a vymenili si osobné údaje, údaje o
poisťovateľoch a aj telefónne čísla. Nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že svedok K. len stručne uviedol



okolnosti vzniku škodovej udalosti. Svedok K. uviedol, že osobné údaje G. R. získal priamo od neho,
teda súd prvej inštancie zistil, odkiaľ mal svedok K. údaje o G. R., čím splnil povinnosť uloženú mu
odvolacím súdom. Zároveň súd prvej inštancie od svedka K. zistil, že ním tvrdené skutočnosti vedia
potvrdiť aj ďalší svedkovia udalosti, ktorí s ním boli vo vozidle. Súd prvej inštancie však mal výpoveď
svedka K. za objektívnu a nemal o jej pravdivosti pochybnosti. Žalobca navrhol výsluch dožiadaných
súdom v prípade svedka G. R., ako aj výsluch dvoch svedkov, ktorých uviedol pri svojej výpovedi
svedok K. (S. X. a P. R.), no žalovaný nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Pokiaľ ide
o výsluch svedka X., žalovaný uviedol, že jeho výsluch považuje za nehospodárny a taký, ktorý by
nepreukázal dôvodnosť nároku žalobcu. Súd prvej inštancie návrh na vykonanie výsluchu svedka X.
zamietol. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie S. X. mailom oznámil právnemu zástupcovi žalobcu, že v
čase dopravnej nehody bol vo vozidle a že nehoda sa stala. Žalovaný v podanom odvolaní uviedol, že
sa súd prvej inštancie nevysporiadal s tvrdením svedka K. ohľadne toho, že podľa svedka bola k nehode
privolaná polícia, čo však nekorešponduje so správou KR PZ Bratislava. Žalobca s takýmto tvrdením
nesúhlasí, pretože svedok K.Š. uviedol, že to mohlo byť spôsobené tým, že si šoféri medzi sebou
vymenili osobné údaje a policajti zrejme túto nehodu neevidovali. Súd prvej inštancie po vykonanom
výsluchu svedka uviedol, že považuje jeho výpoveď za objektívnu a nevidí dôvod, prečo by mal klamať.
To, že nebol políciou spísaný záznam o škodovej udalosti neznamená, že ku škodovej udalosti nebola
privolaná polícia. Žalovaný v odvolaní tiež namieta, že nebol vykonaný výsluch svedka R.. Podľa žalobcu
sa týmto spôsobom žalovaný snaží zdôvodniť, že mu bolo znemožnené uskutočňovať jemu patriace
procesné práva, čo žalobca považuje za účelové, nakoľko dôkaz výsluchom svedka R. nenavrhol
vykonať žalovaný, ale žalobca. Žalovaný v konaní nenavrhoval žiadne dôkazy, ktorými by jednoznačne
preukazoval, že jeho poistený, G. R., nespôsobil dopravnú nehodu. Žalovaný mohol počas konania
navrhnúť výsluch G. R., žalobca však má za to, že zo strany žalovaného bola obava, že by mohol
potvrdiť, že dňa 09.10.2009 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k poškodeniu vozidla vedeného
svedkom K.. Skutočnosť, že G. R. ako poistený u žalovaného nenahlásil poistnú udalosť, žalovaný v
konaní prezentuje tak, že tým G. R. de facto poprel, že k jej vzniku došlo. Žalobca s takýmto posúdením
nesúhlasí, keď nesplnenie si oznamovacej povinnosti zo strany poisteného nie je dôkazom o tom, že
k poistnej udalosti nedošlo. Žalovaný navyše mal informáciu, že jeho poistený spôsobil škodu, mohol
ho teda vyzvať, aby si svoju povinnosť splnil. Pre žalovaného je však jednoduchšie nárok poškodeného
zamietnuť ako preveriť ním tvrdenú skutočnosť a že za ňu zodpovedá jeho poistený. Nesplnenie si
oznamovacej povinnosti škodcom nemôže byť na ťarchu poškodeného a jeho poisťovateľa. Žalobca
nesúhlasí ani s tvrdením žalovaného, že rozsudok súdu prvej inštancie nebol riadne odôvodnený, keď
v odôvodnení napadnutého rozsudku je uvedené, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil,
aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké
prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlil ako posúdil skutkové tvrdenia a
právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal,
z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Súd prvého stupňa nemá
povinnosť odpovedať na každý argument žalovaného. Rozsudok súdu prvej inštancie dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Žalobca preto
navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal
žalobcovi náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

8. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril dňa 13.11.2018. Žalovaný nesúhlasí s argumentáciou
žalobcu a v celom rozsahu sa pridržiava dôvodov prezentovaných v podanom odvolaní, kde uviedol
všetky relevantné dôvody, pre ktoré je rozhodnutie súdu prvej inštancie nedôvodné a nesprávne. K
výpovedi svedka K. žalovaný opätovne uvádza, že sa z nej nedajú objektívne a komplexne zistiť
okolnosti vzniku predmetnej škodovej udalosti a ani spôsob jej následného riešenia. Jednostranné
tvrdenie svedka, že osobné údaje škodcu mal získať priamo od neho, nemôžu predstavovať jediný
základ pre priznanie nároku žalobcu. Súd prvej inštancie sa absolútne nevysporiadal s tvrdením svedka
ohľadne privolania polície, ktoré je v rozpore so správou KR PZ Bratislava a nie je možné dať svedkovi
za pravdu o vzniku, priebehu a vôbec o existencii škodovej udalosti. Žalovaný nesúhlasí s tým, že polícia
by nevyhotovila záznam zo škodovej udalosti, nakoľko zo svojich vlastných dlhoročných skúsenosti vie,
že ak dôjde k stretu vozidiel, policajný orgán o tom spíše záznam bez ohľadu na dohodu účastníkov
škodovej udalosti / dopravnej nehody a jej ďalšie riešenie ponechá na zvážení účastníkov stretu. Ak
zo správy polície vyplýva, že škodovú udalosť dňa 09.10.2009 medzi uvedenými účastníkmi neeviduje,
je zrejmé, že k škodovej udalosti nedošlo. Ohľadne absencie návrhu na výsluch svedka R. zo strany
žalovaného, tento uvádza, že dôkazné bremeno ťažilo žalobcu, nie toho, kto danú skutočnosť popiera.
Zároveň ak výsluch svedka R. navrhoval žalobca, nebolo potrebné, aby jeho vykonanie navrhol aj



žalovaný. V ostatnom žalovaný zotrváva na svojich argumentoch uvedených v podanom odvolaní a preto
navrhuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že odvolací súd žalobu zamietne a žalovanému
prizná nárok na náhradu trov konania.

9. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa
05.03.2019. Žalobca zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, keď má za to, že svedok K.
vypovedal pravdivo a úplne o všetkých dôležitých okolnostiach škodovej udalosti. Žalobca vo svojom
vyjadrení k odvolaniu pripojil emailovú odpoveď S. X., ku ktorej sa žalovaný zámerne nevyjadril,
nakoľko potvrdzuje dôvodnosť nároku žalobcu na náhradu škody voči žalovanému. Žalovaný bol
podľa žalobcu v spore pasívny a na svoju obranu nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by podporil jeho
domnienku, že ak škodca nenahlásil žalovanému škodovú udalosť, tak k jej vzniku reálne nedošlo.
Dôkazné bremeno v konaní nezaťažuje výlučne žalobcu, ale toto sa prenáša vzhľadom na charakter
kontradiktórnosti sporového konania aj na žalovaného, ktorý je povinný podporiť svoje tvrdenia dôkazmi.
Žalobca opakovane poukazuje na skutočnosť, že nesplnenie si oznamovacej povinnosti G. R. ako
vinníkom škodovej udalosti nemôže byť na ťarchu poškodeného a jeho poisťovateľa a takéto oznámenie
nepredstavuje jediný dôkaz, ktorý by mohol preukázať dôvodnosť nároku žalobcu. Žalobca tiež poukázal
na skutočnosť, že odvolací súd už nemôže rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie
konanie, nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie už raz bolo odvolacím súdom zrušené a vec bola
vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania
a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého
po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého
rozsudku.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

12. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním,
ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného odvolací súd konštatuje
vecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového
stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku. V danom
prípade sa jedná o vec, ktorá už raz bola odvolacím súdom zrušená a vrátená na nové konanie a
rozhodnutie. Odvolací súd tak v danom prípade koná o odvolaní proti novému rozhodnutiu vo veci a s
ohľadom na ustanovenie § 390 CSP už nemôže napadnuté rozhodnutie zrušiť, ale musí rozhodnúť sám.
Súd prvej inštancie bol povinný rešpektovať názor vyslovený v predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho
súdu (§ 391 CSP) a tiež bol povinný rešpektovať inštruktívne odôvodnenie, t.j. splnenie úlohy danej
mu odvolacím súdom a dodržať uložené pokyny. Odvolací súd vychádzajúc z predchádzajúceho
rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. k. 1Cob/306/2014 - 105 zo dňa 21.04.2016 zistil, že súd prvej
inštancie plne rešpektoval závery uvedeného rozhodnutia a vykonal uložené pokyny, keď vypočul svedka
H. K., od ktorého bolo zároveň zistené, odkiaľ získal osobné údaje G. R. a súd prvej inštancie zároveň
zrealizoval úkony smerujúce k zabezpečeniu svedka G. R. za účelom podania jeho svedeckej výpovede.
Súd prvej inštancie opakovane predvolával svedka G. R. na pojednávanie z jedinej známej adresy
svedka, avšak bezúspešne. Po neúspešnom predvolaní G. R. na pojednávanie, súd prvej inštancie
aj s ohľadom na návrh žalobcu realizoval dožiadanie do Českej republiky za účelom zabezpečenia
výsluchu svedka R., a to prostredníctvom dožiadaného súdu Obvodný súd pre Prahu 10. Z odpovede
dožiadaného súdu je zrejmé, že sa svedkovi nepodarilo doručiť predvolanie na výsluch z dôvodu
„adresát neznámy“ a dožiadanému súdu sa zároveň nepodarilo zistiť inú adresu svedka, z ktorej by ho
bolo možné predvolať. Je tak zrejmé, že súd prvej inštancie vyčerpal možnosti na účely zabezpečenia
svedka R.. Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie mal aj ďalšie
možnosti, a to konkrétne predvolanie svedka pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty alebo jeho
predvedenie prostredníctvom príslušného policajného orgánu. V prvom rade je potrebné uviesť, že
poučenie o poriadkových opatreniach a o možnosti predvedenia bolo súčasťou predvolania svedka. Ako
však vyplýva z obsahu spisu, svedkovi sa opakovane nepodarilo doručiť predvolanie na pojednávanie,
teda sa svedka nepodarilo ani len poučiť v súlade s CSP. Ďalej je potrebné uviesť, že tomu, aby
mohol súd pristúpiť k predvedeniu predvolaného, musí predchádzať: a) riadne doručenie predvolania,



príp. bezdôvodné odopretie prijatia podľa § 113 CSP, b) nedostavenie sa na pojednávanie, či výsluch
aj napriek riadnemu doručeniu predvolania s poučením o možnosti predvedenia predvolaného a c)
absencia relevantného dôvodného ospravedlnenia neúčasti. Je tak zrejmé, že súd prvej inštancie nemal
splnené podmienky na predvedenie predvolaného svedka na pojednávanie, a to práve s ohľadom na
skutočnosť, že svedkovi sa opakovane nepodarilo predvolanie na pojednávanie doručiť a svedok nebol
o možnosti predvedenia vôbec poučený. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie mal
k dispozícii iba jednu známu adresu svedka (R., W. XXX/X), ktorú poskytol aj dožiadanému súdu v
Prahe, ktorému sa zároveň inú adresu svedka nepodarilo zistiť. Súd prvej inštancie tak využil dostupné
možnosti za účelom zabezpečenie svedka G. R.. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej
inštancie riadne rešpektoval pokyny odvolacieho súdu uložené mu uznesením č. k. 1Cob/306/2014 -
105 zo dňa 21.04.2016.

13. Žalovaný v podanom odvolaní ďalej namietal, že súd prvej inštancie riadne neodôvodnil
svoje rozhodnutie, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd uvádza, že
súd prvej inštancie v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného sporového konania vykonal
dokazovanie správnym smerom a správne zistil skutkový stav veci. Odvolací súd nezistil žiadne
vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok vecnú nesprávnosť výroku napadnutého
rozhodnutia. Napriek tomu, že sa odvolací súd stotožňuje s odvolacím dôvodom spočívajúcim v námietke
nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku, s poukazom na skutočnosť, že odvolací súd v
danom prípade rozhoduje o odvolaní proti novému meritórnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie, pričom
predchádzajúce meritórne rozhodnutie súdu prvej inštancie už bolo raz odvolacím súdom zrušené,
s poukazom na dikciu § 390 CSP, neprichádza do úvahy opätovné zrušenie nového meritórneho
rozhodnutia, a to napriek dôvodnosti odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

14. Vo vzťahu k ďalším odvolacím dôvodom, na ktorých je postavené odvolanie žalovaného, považuje
odvolací súd za potrebné uviesť nasledovné skutočnosti.

15. Predmetom konania v posudzovanej právnej veci je nárok žalobcu na náhradu škody vzniknutej pri
škodovej udalosti dňa 09.10.2009, kedy H. K. šoféroval motorové vozidlo s EČV: Y. XXX O. patriace
spoločnosti PROTEAN, s.r.o., do ktorého mal naraziť G. R. vozidlom zn. SCANIA s EČV: XAXXXXX.
Žalobca poškodenému uhradil poistné plnenie vo výške 4.300,20 eur z titulu havarijného poistenia a
jeho vyplatením prešlo právo na náhradu škody na žalobcu, ktorý sa v tomto konaní domáha náhrady
škody od žalovaného, t.j. od poisťovne škodcu, v ktorej mal škodca uzatvorené PZP. Žalovaný sa v
konaní bránil tým, že nebolo preukázané, že ku škodovej udalosti reálne došlo a že táto bola spôsobená
vozidlom s EČV: XAXXXXX.

16. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej
inštancie a z dôkazov zabezpečených v konaní pred súdom prvej inštancie za rešpektovania a aplikácie
zásady kontradiktórnosti. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy - žiadosť
žalobcu adresovanú žalovanému dňa 16.11.2009, vysvetlenie žalovaného k uplatneným nárokom na
náhradu škody zo dňa 04.12.2009, žiadosť žalovaného o úhradu poistného plnenia zo dňa 23.11.2009,
oznámenie poškodenému o ukončení šetrenia zo dňa 16.11.2009, likvidačnú správu zo dňa 16.11.2009,
Oznámenie škodovej udalosti z poistenia motorového vozidla, rekapituláciu zákazky a kópiu poistnej
zmluvy č. 2109003061 a navrhol vykonanie dokazovania výsluchmi svedkov - H. K., G. R., S. X. a
P. R.. Žalovaný predložil na svoju obranu list označený ako Oznámenie o riešení škodovej udalosti
č. 9515303749 zo dňa 09.12.2010, z obsahu ktorého vyplýva, že žalovaný ukončil šetrenie a zistil,
že poistený si nesplnil zákonnú povinnosť nahlásiť vznik škodovej udalosti, za ktorú zodpovedá a
nakoľko dopravná nehoda nebola šetrená políciou SR, nie je možné dostatočne preukázať, že nehode
bola spôsobená motorovým vozidlom EČV: XAXXXXX, preto neexistuje právny základ na poskytnutie
poistného plnenia zo zmluvy č. 6522966117. Žalovaný ďalej predložil žiadosť adresovanú ODI Bratislava
5 o zaslanie záznamu o škodovej udalosti zo dňa 09.10.2009. Na uvedenej žiadosti žalovaného je rukou
dopísaný text „DN ani škodovú udalosť zo dňa 09.10.2009 s uvedenými účastníkmi naše oddelenie
KDI neeviduje“ a pripojená je pečiatka KR PZ v Bratislave, KDI, Odbor dopravných nehôd a nečitateľný
podpis. Žalovaný v konaní žiadne ďalšie dôkazy na svoju obranu neoznačil ani nepredložil. Súd
prvej inštancie vychádzal pri svojom rozhodovaní z listinných dôkazov predložených stranami sporu,
z vyjadrení strán sporu a z výpovede svedka H. K., ktorý šoféroval motorové vozidlo poškodeného
(PROTEAN, s.r.o.) v čase poistnej udalosti. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu je
dôvodný a tento posúdil právne podľa § 813 OZ. Súd prvej inštancie pri závere o dôvodnosti nároku



žalobcu vychádzal z listinných dôkazov a z výpovede svedka K., ktorý opísal, akým spôsobom došlo k
dopravnej nehode a uviedol, že všetky identifikačné údaje mal od vodiča kamiónu, čo považoval súd
prvej inštancie za nesporné. Žalovaný spochybňuje nárok žalobcu po celý čas len svojimi tvrdeniami
a jednou listinou - odpoveďou KR PZ v Bratislave o neevidovaní dopravnej nehody dňa 09.10.2009
medzi G. R. a H. K.. Obrana žalovaného spočívala najmä v tvrdení, že škodca G. R. si nesplnil
zákonnú povinnosť a neoznámil vznik škodovej udalosti, čím de facto poprel svoju zodpovednosť.
S uvedením tvrdením žalovaného sa odvolací súd nestotožňuje, nakoľko nesplnenie si oznamovacej
povinnosti žiadnym spôsobom nevylučuje vznik škodovej udalosti a teda nemôže byť dôkazom o tom,
že ku škodovej udalosti reálne nedošlo. Zodpovednosti za vznik škody sa škodca nezbavil tým, že
svojej poisťovni neoznámil vznik škodovej udalosti. Žalovaný ďalej na podporu svojho tvrdenia, že
ku škodovej udalosti reálne nemohlo dôjsť uviedol, že účastníci škodovej udalosti nevyplnili tlačivo o
nehode. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že zákonná povinnosť, ktorá účastníkom nehody ukladá
vyplniť a podpísať tlačivo pre účely náhrady škody (Správu o nehode), bola do právneho poriadku
zavedená zákonom č. 144/2010 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Cestný zákon“),
a to s účinnosťou od 01.06.2010. V danom prípade došlo ku škodovej udalosti dňa 09.10.2009, teda
pred účinnosťou spomínanej novely Cestného zákona, preto účastníci nehody neboli povinní vyplniť a
podpísať Správu o nehode a táto skutočnosť tak nemôže byť na ťarchu žalobcu. Zároveň ale tiež platí,
že aj v prípade existencie takejto zákonnej povinnosti a jej nesplnenia účastníkmi dopravnej nehody
uvedená skutočnosť sama osebe nezakladá dôvodnosť záveru o neexistencii predmetnej škodovej
udalosti. Žalovaný tiež namietal, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie predovšetkým na
výpovedi svedka K., ktorý ani raz nespomenul meno škodcu, laxne opísal priebeh škodovej udalosti a
jeho výpoveď ohľadne privolania polície nekorešponduje s oznámením KR PZ v Bratislave. Odvolací
súd sa dôsledne oboznámil s obsahom výpovede uvedeného svedka, vrátane zvukového záznamu
z pojednávania dňa 19.10.2017, na ktorom došlo k jeho výsluchu a rovnako ako súd prvej inštancie,
ani odvolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by spochybňovali jeho výpoveď. Svedok popísal priebeh
dopravnej nehody dostatočne jasne, z jeho výpovede bolo zrejmé, akým spôsobom došlo k poškodeniu
jeho vozidla druhým vozidlom (kamiónom) a že osobné údaje druhého šoféra (škodcu) mu poskytol sám
škodca. Svedok popísal priebeh nehodového deja, miesto, kde k nehode došlo a tiež uviedol, že to
bolo v piatok podvečer. Svedok síce už nevedel uviesť presný rok, kedy k nehode došlo, napokon jeho
výsluch bol realizovaný až po ôsmich rokoch od nehody, ale uviedol, že to bude v papieroch. Sám svedok
bral celú udalosť za uzavretú, keďže mu škoda bola uhradená z havarijného poistenia. Skutočnosť, že
svedok ani raz nespomenul konkrétne meno škodcu, nepostačuje pre spochybnenie výpovede svedka,
svedok škodcu po celý čas nazýval kamionistom, resp. vodičom, čo jeho výpoveď neoslabuje. Žalovaný
mal možnosť svedkovi klásť otázky, ako však vyplýva zo zvukového záznamu, spýtal sa svedka odkiaľ
nadobudol identifikačné údaje škodcu a po odpovedi svedka, že mu ich sám (škodca) poskytol, žalovaný
už ďalšie spresnenie ohľadne osoby škodcu od svedka nepožadoval. Žalovaný za ďalší dôkaz o tom, že
ku škodovej udalosti nedošlo, označil správu KR PZ v Bratislave, z ktorej vyplýva, že dopravnú nehodu
ani škodovú udalosť zo dňa 09.10.2009 s uvedenými účastníkmi oddelenie krajského dopravného
inšpektorátu neeviduje. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie (z vyjadrenia žalobcu, z
listinných dôkazov a z výpovede svedka K.) vyplýva, že účastníci nehody sa dohodli na spôsobe jej
riešenia a vymenili si údaje o svojej totožnosti, ako aj údaje o poisťovni, s ktorou má škodca uzatvorené
PZP. Tieto údaje svedok K. následne uviedol aj v oznámení škodovej udalosti pre svoju poisťovňu
(žalobcu). Svedok K. vo svojej výpovedí uviedol, že políciu privolali, tá aj prišla, skontrolovali totožnosť
vodičov, avšak nevedel uviesť, či nehodu dokumentovali. Aj následne na výzvu sudcu, aby sa vyjadril
k uvedenej správe KR PZ v Bratislave, svedok zopakoval, že policajti tam určite boli a dohliadli na to,
aby si účastníci udalosti vymenili údaje. Uvedený rozpor sa súdu prvej inštancie nepodarilo odstrániť
a na základe tejto skutočnosti má žalovaný za to, že výpoveď svedka K. nie je objektívna. Odvolací
súd považuje za potrebné uviesť, že hoci súd prvej inštancie v tomto smere nevykonal žiadne ďalšie
dokazovanie, nie je možné uvedený rozpor vykladať ako dôkaz svedčiaci o nedôvodnosti uplatneného
nároku žalobcu. Správa KR PZ v Bratislave síce preukazuje, že dopravná nehoda, resp. škodová udalosť
nebola oddelením krajského dopravného inšpektorátu evidovaná, čo však nie je možné vyhodnotiť
tak, že táto sa reálne ani nestala. Za splnenia zákonných podmienok určených v Cestnom zákone a
Zákone o PZP je možné udalosť v cestnej premávke riešiť iba medzi účastníkmi udalosti bez privolania
polície. Žalovaný v konaní nikdy netvrdil, že udalosť zo dňa 09.10.2009 si vyžadovala privolanie polície
a ani, že by podmienkou pre vznik nároku na náhradu škody bolo privolanie polície a evidencia udalosti
políciou. Žalovaný iba tvrdí, že nakoľko dopravná nehoda nebola šetrená políciou SR, nie je možné
preukázať, že nehoda bola spôsobená motorovým vozidlom EČV: XAXXXXX, s čím sa odvolací súd



nestotožňuje, keďže správa KR PZ v Bratislave nepreukazuje a ani nevylučuje, že ku škodovej udalosti
nedošlo tak, ako to popisuje svedok K.. Výpoveď svedka K. pokiaľ ide o priebeh nehodového deja,
miesto, kde k nehode došlo a osobu škodcu, nebola v konaní žiadnym dôkazom spochybnená, či
vyvrátená. Žalovaný v tomto smere produkoval len tvrdenia bez ich ďalšieho preukázania. Žalovaný
pritom vedel, že takýto spor tu existuje a nič mu nebránilo, aby oslovil vlastného poistenca (G. R.),
tohto mal možnosť kontaktovať, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že ide o dôkaz, ktorý by mal vyvrátiť
tvrdenia žalobcu a skutočnosti zistené z výpovede svedka K.. Žalovaný však bol po celý čas konania
pasívny a netvrdil ani nepreukázal, či vôbec urobil nejaké úkony smerujúce k náležitému objasneniu
veci, ktoré aj pri obyčajnej obozretnosti mal urobiť ako prvé, t.j. kontaktovať svojho klienta G. R. a vyzvať
ho na vyjadrenie k otázke vzniku škody. Žalovaný v konaní neprodukoval žiadne dôkazy na vyvrátenie
svedeckej výpovede H. K. a odvolací súd nemôže súhlasiť ani s názorom žalovaného, že ak navrhol
výsluch svedka R. žalobca, tak to už nemusel robiť žalovaný. Je na stranách sporu, aby v konaní
označili, resp. navrhli vykonanie dôkazov, ktorými je možné preukázať ich nárok, resp. ktoré potvrdia ich
obranu. Ohľadne preukázania nároku žalobcu sa žalovaný počas konania (v odpore proti platobnému
rozkazu) bránil tým, že žalobca svoj nárok nepreukázal žiadnymi fotkami z miesta nehody, ani žiadnymi
svedeckými výpoveďami. V priebehu konania však došlo k preukázaniu nároku žalobcu svedeckou
výpoveďou H. K.. Žalobca navrhol aj výsluchy ďalších svedkov - osôb, ktoré sa mali nachádzať vo vozidle
poškodeného. V ich prípade však súd prvej inštancie výsluchy nerealizoval. V prípade P. R., túto žalobca
na pojednávanie nezabezpečil a súdu prvej inštancie nebola známa jej adresa a v prípade S. X., súd
prvej inštancie tento dôkaz zamietol. Odvolací súd poukazuje v prípade týchto navrhnutých svedkov na
skutočnosť, že išlo o návrh na vykonanie dôkazov daný žalobcom, teda stranou sporu, ktorá svoj nárok
už preukazovala svedeckou výpoveďou H. K.. Žalovaný však naďalej ostal pasívny a na pojednávaní
dňa 19.10.2017 uviedol, že nemá žiadne návrhy na doplnenie dokazovania a na pojednávaní dňa
07.06.2018 uviedol, že predvolanie S. X. by nepreukazovalo dôvodnosť nároku žalobcu, preto považuje
jeho predvolanie za nehospodárne. V záverečnej reči žalovaný opätovne zopakoval, že nárok žalobcu
nie je dôvodný, nakoľko na miesto nehody nebola volaná polícia a neexistuje záznam polície. Ak
žalovaný na svoju obranu neprodukuje žiadne dôkazy, nie je možné len na základe správy o neevidencii
nehody políciou a na základe jeho nepodložených tvrdení, že nebolo preukázané, že k nehode reálne
došlo, vyhodnotiť jeho obranu ako úspešnú. Dôkazné bremeno na preukázanie uplatneného nároku
ťažilo žalobcu, tento ho vo vzťahu k nehode a osobe škodcu aj uniesol a bolo na žalovanom, aby výpoveď
svedka K. vyvrátil dôkazom, nielen svojím tvrdením. Odvolací súd preto konštatuje, že žalobca preukázal
v konaní svoj nárok na náhradu škody, teda dôkazy ním produkované preukazujú, že ku škodovej
udalosti dňa 09.10.2009 došlo tak, ako to žalobca uviedol a ako to vo svojej výpovedi potvrdil svedok
H. K.. Námietky žalovaného naopak nárok žalobcu nespochybnili, ani nevyvrátili, keďže nesplnenie
oznamovanej povinnosti škodcu voči svojej povinnosti nezbavujú škodcu jeho zodpovednosti a rovnako
ani prípadná absencia hlásenia škodovej udalosti polícii nie je dôkazom o tom, že ku škodovej udalosti
reálne nedošlo. Napriek tomu, že svedok K. zotrval na svojom vyjadrení, že políciu privolal a správa
polície uvádza, že na oddelení neevidujú záznam o tejto škodovej udalosti, táto skutočnosť sama o sebe
nie je spôsobilá spochybniť výpoveď svedka aj ohľadne priebehu škodového deja a spôsobu zistenia
údajov o osobe škodcu. Pre úspešné vyvrátenie celej výpovede svedka K. a spochybnenie jeho tvrdení
o tom, kedy, kde, kým a akým spôsobom ku škodovej udalosti došlo, mal žalovaný pristupovať aktívne
a na tento účel označiť a navrhnúť dôkazy, ktoré by preukazovali opak, keďže samotná skutočnosť, či
účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť
tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Pre úplnosť odvolací
súd uvádza, že neprihliadal na oznámenie S. X. o tom, že v čase dopravnej nehody bol vo vozidle a
že nehoda sa stala, nakoľko toto oznámenie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu ako aj súdu
prvej inštancie až po rozhodnutí súdu prvej inštancie, teda nebolo súčasťou dokazovania vykonaného
súdom prvej inštancie. Preto sa odvolací súd nezaoberal ani tvrdením žalobcu, že žalovaný sa k tomuto
oznámeniu zámerne nevyjadril.

17. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani
nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku,
odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je vo výroku vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle
§ 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne
správny potvrdil.



18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

19. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).