G & G KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s.


Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/64/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119389236
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6119389236.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej,
v právnej veci žalobcu G & B KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom SNP 56/2130,
934 01 Levice, IČO: 47 254 831 správca konkurznej podstaty úpadcu HANCO s.r.o. „v konkurze", so
sídlom Hviezdoslavova 49/11, 984 01 Lučenec, IČO: 47 511 346, právne zastúpeného ADVISORY LAW
OFFICE - Dr. Gajdoš, s.r.o., so sídlom SNP 56/2130, 934 01 Levice, IČO: 36 863 645, proti žalovanému
LIGNUM MS s.r.o., so sídlom Areál PPS 1743, 962 12 Detva, IČO: 44 180 942, o zaplatenie 12.315,36 €
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č. k. 7Cb/21/2019-114
zo dňa 11. júna 2020 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen, č. k. 7Cb/21/2019-114 zo dňa 11. júna 2020 potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
12.315,36 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 15.519,11 Eur od 09. 05. 2017
do 15. 12. 2017, zo sumy 12.315,36 Eur od 16. 12. 2017 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,-Eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a povinnosť nahradiť
žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o
výške náhrady trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 10.10.2019 domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy 12.315,36 Eur s príslušenstvom, kde žalobu odôvodnil tým, že
uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 09.08.2017 vydaným v konaní vedenom pod
sp. zn. 4K/31/2017, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 157/2017 dňa 16.08.2017, bol
vyhlásený konkurz na majetok dlžníka HANCO s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 49/11, 984 01 Lučenec,
IČO: 47 511 346 (úpadca) a do funkcie správcu bola ustanovená spoločnosť G & B KONKURZY
A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s. so sídlom kancelárie Št. Tučeka 153, 990 01 Veľký Krtíš (pozn. v
súčasnosti: Kukučínova 6571, 960 01 Zvolen), IČO: 47 254 831, zn. správcu S1719 (žalobca). Medzi
úpadcom a žalovaným bol uzavretý obchodný vzťah na dodanie tovaru, na základe ktorého úpadca
vystavil dňa 03.05.2017 žalovanému faktúru č. XXXXXXXXX v sume 15.519,11 Eur s DPH s dátumom
splatnosti 08.05.2017 za materiál FSC-CW, ktorý bol žalovanému dodaný dňa 03.05.2017. Úpadca
uzatvoril dňa 26.09.2016 Factoringovú zmluvu č. P so spoločnosťou Bibby Factoring Slovakia, a.s., so
sídlom Prievozská 4D, 821 09 Bratislava, IČO: 36 700 495 (ďalej len „BFS“). Na základe uvedenej zmluvy
sa úpadca zaviazal odplatne postupovať svoje pohľadávky spoločnosti BFS. V zmysle predmetnej
Factoringovej zmluvy úpadca postúpil spoločnosti BFS svoju pohľadávku voči žalovanému, ktorá



vyplývala z faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 03.05.2017, prostredníctvom Zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 20.06.2017. BFS a úpadca dňa 07.02.2017 uzatvorili Dodatok č. 1 k factoringovej zmluve
č. P ktorým sa zmenila výška predfinancovania postúpených pohľadávok. BFS oznámila úpadcovi
započítanie pohľadávok vo vzťahu k vymáhanej pohľadávke vyplývajúcej z faktúry č. XXXXXXXXX,
vystavenej dňa 03.05.2017 so splatnosťou 08.05.2017 vo výške 15.519,11 Eur. Oznámením o vykonaní
jednostranného zápočtu pohľadávok a záväzkov č. XXXXXXX bola započítaná pohľadávka vo výške
670,77 Eur dňa 15.12.2017 a Oznámením o vykonaní jednostranného zápočtu pohľadávok a záväzkov
č. 1700882 bola započítaná pohľadávka vo výške 2.532,98 Eur dňa 15.12.2017. Na základe uvedeného
si žalobca uplatňuje úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. od 09.05.2017 z
celkovej sumy pohľadávky 15.519,11 Eur do dňa 15.12.2017, kedy došlo k započítaniu sumy 3.203,75
Eur a následne si žalobca uplatňuje úroky z omeškania zo sumy 12.315,36 Eur odo dňa nasledujúceho
po započítaní, t. j. odo dňa 16.12.2017 do zaplatenia. Dňa 11.01.2018 BFS odstúpila od Zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 20.06.2017 v rozsahu neuspokojenej pohľadávky vo výške 12.315,36
Eur. Na základe uvedeného odstúpenia pohľadávku voči žalovanému opätovne nadobudol úpadca.
Žalobca následne zaslal žalovanému Výzvu na zaplatenie zo dňa 27.02.2018, ktorá bola doručená
žalovanému dňa 28.02.2018. Na uvedenú výzvu žalovaný do dňa podania žaloby nereagoval. Dňa
04.10.2018 spoločnosť BFS zaslala žalovanému Oznámenie o zmene v osobe veriteľa pohľadávky zo
dňa 04.10.2018, ktoré žalovaný prevzal. Správca úpadcu zaslal prostredníctvom elektronickej pošty dňa
04.12.2018 žalovanému Výzvu na zaplatenie zo dňa 03.12.2018. Dňa 17.12.2018 bola táto Výzva na
zaplatenie zo dňa 03.12.2018 prevzatá žalovaným z elektronickej schránky.

3. Žalovaný podal voči platobnému rozkazu upomínacieho súdu č. k. 26Up/1311/2019 zo dňa 23. 10.
2019 v zákonnej lehote odpor, ktorý odôvodnil tým, že obchodný vzťah existoval medzi žalobcom a
factoringovou spoločnosťou BFS. Žalovaný nepozná inštitút odstúpenia od pohľadávky, odstúpenie je
potrebné preukázať a žalovaný zmenu v osobe veriteľa neobdržal. Žalobca nepreukázal, že mu prislúcha
momentálne postavenie veriteľa. Rovnako v konaní nebolo preukázané, čoho sa nárok týka, na základe
akého zmluvného vzťahu. Nebolo preukázané riadne vykonané plnenie a povinnosť žalovaného plniť
v uplatnenej výške. Medzi žalovaným, žalobcom a factoringovou spoločnosťou boli reálne riešené
reklamácie ohľadne určitého tovaru, a to najmä s ohľadom na faktúruXXXX, ktorej nárok na zaplatenie
v uvedenej výške nejestvuje. S ohľadom na reklamácie, ktoré žalovaný v r. 2017 vznášal voči určitým
dodávkam tovaru úpadcu, a preto skutková stránka veci je rozhodujúca pre posúdenie existencie nároku.
Žalovaný nárok neuznáva a popiera v tomto smere skutkové tvrdenia. Zároveň žalovaný navrhol v
konaní vypočuť štatutárneho zástupcu úpadcu, riaditeľa žalovaného, štatutárneho zástupcu žalovaného,
zamestnanca spoločnosti BFS, ktorý sa mal vyjadriť k spôsobu započítania pohľadávok a plnení. Navrhol
oboznámiť sa s listinnými dôkazmi ohľadne zmien v osobe veriteľa a dlžníka.

4. K odporu sa vyjadril žalobca, pričom uviedol, že žalovaný nepripojil k odporu žiaden listinný dôkaz
a na žiaden listinný dôkaz sa v odpore neodvolal. Do dňa podania vyjadrenia nebola žalobcovi ako
ani factoringovej spoločnosti doručená akákoľvek reklamácia k tovaru dodanému a vyfakturovanému
faktúrou č. S.. Žalovaný od r. 2017 predmetnú pohľadávku ani raz nespochybnil, pričom časť z nej
uhradil. Žalobca neurčité tvrdenie žalovaného o reklamácii určitého tovaru považuje za účelové tvrdenie
v snahe vyhnúť sa zaplateniu za riadne dodaný tovar. Žalobca ako prílohu k žalobe pripojil dôkazy, z
ktorých je zrejmé, že medzi žalobcom a žalovaným bol obchodný vzťah, na základe ktorého dochádzalo
k dodaniu tovaru žalovanému. Žalobca vystavil žalovanému za dodanie tovaru faktúru č. XXXXXXXXX
dňa 03.05.2017 so splatnosťou 08.05.2017 a eviduje ju vo svojom účtovníctve. Žalobca ako ďalší dôkaz
preložil dodací list č. XXXXXXXXX zo dňa 03.05.2017, z ktorého je nepochybne zrejmé, že úpadca dodal
žalovanému materiál MDTDW954 2800x2070x18 v množstve 312 ks formátov. Materiál bol prevzatý
žalovaným dňa 04.05.2017. Žalovanému bol teda materiál preukázateľne dodaný a jeho dodanie
potvrdil svojim podpisom a odtlačkom pečiatky. K dodanému materiálu na základe dodacieho listu č.
XXXXXXXXX zo dňa 03.05.2017, nebola nikdy uplatnená žiadna reklamácia. Faktúra č. 270000124
nebola nikdy žalovaným namietaná, ani vrátená ako nedôvodná. Žalobcovi bol zo strany factoringovej
spoločnosti BFS, ako aj od konateľa úpadcu, predložený dôkaz - kniha záväzkov v tuzemskej mene
po partneroch spoločnosti žalovaného, z ktorého je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že žalovaný
eviduje faktúru č. XXXXXXXXX vo svojom účtovníctve a prijal ju dňa 03.05.2017. Kniha záväzkov bola
konateľovi úpadcu doručená e-mailom dňa 29.05.2017. Predmetná faktúra bola vystavená na sumu
15.519,11 Eur. Časť z tejto faktúry vo výške 3.203,75 Eur bola voči žalovanému uplatnená factoringovou
spoločnosťou v konaní pod sp. zn. 6Up/64/2018 a zostávajúca časť vo výške 12.315,36 Eur bola
postúpená na spoločnosť úpadcu, ktorý si ju uplatňuje v tomto konaní. V upomínacom konaní vedenom



pod sp. zn. 6Up/64/2018 bol dňa 08.02.2018 vydaný platobný rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 13.03.2018, teda žalovaný v konaní nepodal proti platobnému rozkazu odpor. V
nasledovnom exekučnom konaní bola celá uplatnená suma 3.203,75 Eur vymožená. Žalobca poukázal
na už predložené dôkazy založené v súdnom spise, z ktorých je zrejmé, že v súčasnosti mu prislúcha
postavenie veriteľa.

5. Žalovaný v elektronickom podaní, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 25.02.2020 uviedol, že
zotrváva na tvrdení, nakoľko nie je žiaden dôvod plniť, pretože žalobca aktívnu vecnú legitimáciu v
konaní doteraz nepreukázal. Prílohy preukazujúce iné súdne spory sú irelevantné a žalovaný naďalej
popiera, že by mu bola relevantne oznámená zmena v osobe veriteľa a že by žalobcovi dĺžil z toho
dôvodu žalovanú sumu.

6. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania z listinných dôkazov predložených
žalobcom preukázanú skutočnosť, že žalobca a spoločnosť BFS uzatvorili dňa 26.09.2016 Rámcovú
zmluvu o odplatnom postúpení pohľadávok č. P Z bodu 2 predmetnej zmluvy vyplýva, že práva
a povinnosti zmluvných strán touto zmluvou neupravené sa riadia Všeobecnými obchodnými
podmienkami spoločnosti BFS (ďalej len „VOP“), ktoré sú neoddeliteľnou prílohou zmluvy o odplatnom
postúpení pohľadávok. V § 17 VOP zmluvné strany dohodli právo spoločnosti BFS odstúpiť od zmluvy
alebo od jednotlivého postúpenia pohľadávky/pohľadávok špecifikovaných jednotlivými prílohami zmluvy
(jednotlivými zmluvami o postúpení pohľadávok), ich časti, alebo od všetkých postúpení a žiadať
okamžité vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých v prospech klienta zo strany BFS v prípade, ak
nastane niektorá v § 17 uvedená skutočnosť. Z bodu a) ods. 1 § 17 VOP vyplýva, že spoločnosť BFS je
oprávnená odstúpiť od zmluvy alebo od jednotlivých príloh k zmluve, ak klient rozhodne o podaní alebo
sám na seba podá alebo na neho bude podaný návrh na začatie konkurzného konania alebo návrh
na začatie reštrukturalizačného konania. Z listinných dôkazov predložených žalobcom mal súd prvej
inštancie v konaní ďalej preukázanú skutočnosť, že dňa 11.01.2018 spoločnosť BFS odstúpila od zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 20.06.2017, prílohy č. 42 k zmluve SRB16/012 z dôvodu podľa § 17
bod 1 písm. a) VOP, ktorú skutočnosť písomne oznámila správcovi konkurznej podstaty žalobcu. Týmto
písomným oznámením mal okresný súd v konaní preukázanú skutočnosť, že veriteľom pohľadávky voči
žalovanému sa stal žalobca.

7. Pri rozhodovaní okresný súd aplikoval ustanovenie § 344 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého
zmluvná strana môže od zmluvy odstúpiť, ak je to uvedené v zákone alebo v zmluve dohodnuté. V
odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že z § 17 bodu 1 VOP, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou Rámcovej zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávok zo dňa 26.09.2016, ktorú uzatvoril
postupník spoločnosť BFS s postupcom - žalobcom je zrejmé, že zmluvné strany dohodli a zmluvne
upravili právo odstúpiť od zmluvy v § 17 bode 1 VOP. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho
zákonníka alebo Obchodného zákonníka upravujúcich možnosť odstúpenia od zmluvy, ani z ustanovení
upravujúcich zmluvu o postúpení pohľadávky nemožno vyvodiť, že odstúpiť od zmluvy o postúpení
pohľadávky nie je možné. V dôsledku účinného odstúpenia od platne uzatvorenej zmluvy o postúpení
pohľadávky, resp. prílohy alebo dodatku k nej v tomto prípade, sa žalobca stal veriteľom žalovanej
pohľadávky. Doručením prejavu vôle spoločnosti BFS žalobcovi nastali účinky čiastočného odstúpenia
od zmluvy, čím sa založila aktívna vecná legitimácia žalobcu v súdnom konaní. Doručením žaloby s
prílohami žalovanému bolo oznámené a preukázané, že veriteľom pohľadávky je žalobca. Z listinných
dôkazov navyše vyplýva, že žalobca písomne žalovanému oznámil všetky relevantné skutočnosti
zakladajúce jeho postavenie veriteľa vo vzťahu k žalovanej pohľadávke (č. l. 25 súdneho spisu) a
vyzval žalovaného na plnenie. Rovnako z predložených listinných dôkazov vyplýva, že spoločnosť BFS
oznámila zmenu v osobe veriteľa žalovanému (č. l. 27 súdneho spisu).

8. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie ceny dodaného
tovaru, pričom uviedol všetky podstatné skutkové tvrdenia, ktoré v konaní preukázal listinnými dôkazmi.
Skutočnosť, že žalovanému materiál fakturovaný faktúrou č. XXXXXXXXX splatnou dňa 08.05.2017
na sumu 15.519,11 Eur dodal dňa 04.05.2017, preukázal dodacím listom č. XXXXXXXXX zo dňa
03.05.2017. Žalovanému bol s odkazom na predložený listinný dôkaz - dodací list - tovar dodaný a
žalovaný jeho dodanie potvrdil podpisom a odtlačkom pečiatky. Žalobca vystavil žalovanému za dodanie
tovaru faktúru č. XXXXXXXXX dňa 03.05.2017 so splatnosťou 08.05.2017 a eviduje ju vo svojom
účtovníctve.



9. Podľa záverov súdu prvej inštancie žalovaný v rámci procesnej obrany neuviedol konkrétne skutkové
tvrdenia, ktorými by poprel skutkové tvrdenia protistrany. Vo všeobecnej rovine namietal aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu v konaní, s ktorým tvrdením žalovaného sa nie je možné stotožniť. Okresný
súd v tomto smere odkázal na už uvedené odôvodnenie rozsudku. Pri rozhodovaní vo veci okresný
súd vychádzal z § 151 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), podľa
ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
Na účinné popretie skutkových tvrdení protistrany je nevyhnutné uviesť vlastné konkrétne tvrdenia o
predmetných skutkových okolnostiach, inak ja popretie neúčinné. Pretože žalovaný neuviedol vlastné
skutkové tvrdenia, ktoré by akýmkoľvek spôsobom spochybnili nárok žalobcu uplatnený v konaní, súd
prvej inštancie žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 12.315,36 Eur spolu
so zákonným úrokom z omeškania. Keďže žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie úroku
z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry č. XXXXXXXXX, t. j. od 09.05.2017
z celkovej fakturovanej sumy 15.519,11 Eur do dňa 15.12.2017, kedy došlo k započítaniu sumy
3.203,75 Eur a následne úrok z omeškania zo sumy 12.315,36 Eur ako sumy pohľadávky po odpočítaní
započítanej sumy odo dňa nasledujúceho po započítaní, t. j. od 16.12.2017 do zaplatenia, okresný súd
priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle žaloby a s odkazom na § 369c ods.
1 Obchodného zákonníka aj nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojenej s uplatnením
pohľadávky.

10. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ žalovaný
v konaní navrhol výsluch svedkov a štatutárnych zástupcov strán sporu, tento návrh na vykonanie
dokazovania zamietol z dôvodu, že vzhľadom na skutkové tvrdenia žalovaného nepovažoval vykonanie
navrhnutých dôkazov za účelné a hospodárne. Podľa okresného súdu žalovaný v návrhu na vykonanie
dokazovania neuviedol skutočnosti, ktoré mali byť výsluchom svedkov preukázané a tieto skutočnosti
vzhľadom na všeobecnosť skutkových tvrdení žalovaného nevyplynuli ani z elektronických podaní
žalovaného v priebehu konania. Rovnako ani právny zástupca žalovaného na pojednávaní neuviedol
skutočnosti, ktoré by mali byť výsluchom svedkov preukázané.

11. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1
CSP vychádzajúc zo zásady pomeru úspechu v konaní tak, že žalovaného ako neúspešnú stranu sporu
zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania rozsahu 100 %.

12. Proti rozsudku podal dňa 14. 07. 2020 (t. j. v posledný deň zákonnej lehoty) žalovaný odvolanie vo
forme e-mailu adresovaného okresnému súdu, pričom uvedené neautorizované elektronické podanie
vo veci samej doplnil v zákonnej lehote 10 dní (§ 125 ods. 2 CSP), doručením rovnopisu
odvolania podpísaného zaručeným elektronickým podpisom právneho zástupcu žalovaného dňa 21. 07.
2020. Žalovaný podaným odvolaním napadol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu z dôvodov
uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP s tým, že mu nesvedčí pasívna vecná
legitimácia a nebolo preukázané, že by žalovanú pohľadávku žalobca voči žalovanému skutočne mal.

13. Žalovaný v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal žalovaným navrhované dôkazy v
zmysle podaného odporu, a preto rozhodnutie je predčasné a vychádza z neúplne zisteného skutkového
stavu. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania ustálil skutkový stav nesprávne, keď posúdil
existenciu pohľadávky za nespornú napriek skutočnostiam uvádzaným v odpore, pričom je to tiež
aj v dôsledku nevykonaných dôkazov navrhovaných žalovaným. Súd prvej inštancie tiež nesprávne
vyhodnotil to, že žalovaný neodbržal žiadne oznámenie o „spätnom postúpení“ alebo inej zmene v
osobe veriteľa. Preto žalobca nemôže tvrdiť, že má pohľadávku, ktorú postúpil faktorovi. Zároveň súd
prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, nakoľko vzhľadom na existenciu faktoringu nesvedčí
pasívna vecná legitimácia žalovanému, ale faktorovi a dokazovať tieto skutočnosti bolo riadne navrhnuté
v podanom odpore, kde boli uvedené aj dôvody pre vypočutie svedkaU.A.. Podľa žalovaného už v
podanom odpore, ale aj z konania vo veci samej, bolo zistené, že v danom prípade sa uplatňoval
faktoring, t.j. postúpenie pohľadávok za účelom zabezpečenia ich skoršej úhrady. Preto, ak na jednej
strane žalobca uvádza, že faktor odstúpil (dokonca len čiastočne) od postúpenej pohľadávky, tak
právne posúdenie nie je správne, pretože žalovaný tento inštitút „odstúpenia od postúpenia pohľadávky“
nepozná. Odstúpenie je potrebné preukázať a v tomto smere žalovaný zmenu v osobe veriteľa
neobdržal, čo namietal už v odpore. Ak teda súd prvej inštancie uzavrel, že žalobcovi prislúcha
postavenie veriteľa voči žalovanému dlžníkovi, takúto skutočnosť podľa ustanovenia § 580 Občianskeho
zákonníka v konaní nezistil, nakoľko „odstúpenie od postúpenia“ by muselo byť relevantne žalovanému



oznámené. Zmeny v osobe veriteľa neboli súdu prvej inštancie vôbec relevantne preukazované, a preto
žalovanému nesvedčí pasívna vecná legitimácia ohľadne žiadnej časti prípadného nároku. Konanie na
súde prvej inštancie má preto vady, ktorých výsledkom je nesprávnosť rozhodnutia v celom rozsahu.

14. Žalovaný ďalej uviedol, že rovnako tak vyjadrenie sporových strán je vo veci dôležité, pretože
žalovaný poprel skutkový stav tvrdený žalobcom v celom rozsahu. Nevykonaním navrhovaného
dokazovania súd nezisťoval vôbec skutkový stav veci, pretože žalovaný nielen poprel pohľadávku,
ale uviedol, že medzi žalovaným, žalobcom a faktoringovou spoločnosťou boli riešené reklamácie
ohľadne vád určitého tovaru. Pritom práve nárok podľa faktúry S. v žalovanej výške nejestvuje, čo bolo
navrhované dokazovať ohľadne zápočtov a reklamácii plnení svedkom A.. Žalovaný preto navrhol, aby
senát odvolacieho súdu postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil napadnutý rozsudok a vec
vrátil za účelom vykonania navrhovaného dokazovania a doplnenia skutkového stavu, resp. ak by bol
senát odvolacieho súdu názoru, že doplní dokazovanie sám, potom po jeho vykonaní zmenil napadnutý
rozsudok tak, že žalobu zamietne.

15. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného podaním doručeným okresnému súdu dňa 31. 07. 2020,
v ktorom uviedol, že odvolanie považuje za podané oneskorene, ako aj nedôvodné, ničím nepodložené
a neodôvodnené, nakoľko rozsudok súdu prvej inštancie bol žalovanému doručený dňa 29. 06. 2020
a žalovaný v podanom odpore, ako aj vo svojich vyjadreniach nikdy nepredložil nijaké dôkazy na
podporu svojich tvrdení. Na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 11. 06. 2020 bol právny
zástupca žalovaného riadne súdom vyzvaný, aby sa konkrétne vyjadril k navrhnutým dôkazom, avšak
právny zástupca žalobcu tak neurobil. Žalobca mal za to, že žalovaný sa správa obštrukčne, zneužíva
právo a na pojednávaní, ktorého termín bol sporovým stranám riadne oznámený, neuviedol žiadne
konkrétne skutkové tvrdenia, aby preukázal dôvodnosť svojich návrhov. Rovnako to, že účasťou na
pojednávaní bol za právneho zástupcu žalovaného poverený advokátsky koncipient, neznamená, že
by sa nemusel vyjadrovať k dovtedajšiemu priebehu konania, predloženým návrhom a pod. Žalobca
poukázal na ustanovenie § 64 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, ako aj
článok 5 CSP. Mal za to, že procesné úkony vykonávané žalovaným je možné považovať za úkony, ktoré
celkom zjavne slúžia na zneužitie práva a na jeho svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie a tým vedú k
nedôvodným prieťahom v konaní. Podľa žalobcu žalovaný mal opakovanú možnosť uplatniť prostriedky
procesnej obrany a odôvodniť konkrétnymi vyjadreniami svoje tvrdenia. V priebehu konania sa tento
však k žalobcom predloženým dôkazom nevyjadril, nepoprel ich a neuviedol svoje tvrdenia, ktorými by
ich dokázal poprieť. Žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaného ako oneskorene podané
odmietol a v prípade, že odvolací súd z nejakých žalobcovi neznámych dôvodov toto nebude považovať
za podané oneskorene, odvolanie žalovaného zamietol.

16. Súd prvej inštancie doručil písomné vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného právnemu zástupcovi
žalovaného dňa 21. 10. 2020, pričom zároveň vyzval žalovaného, aby sa v lehote 10 dní od doručenia
vyjadrenia k uvedenému podaniu vyjadril. Právny zástupca žalovaného následne dňa 23. 10. 2020
doručil okresnému súdu oznámenie o ukončení právneho zastúpenia bez vyjadrenia vo veci. Žalovaný
sa po ukončení právneho zastupovania sám k podaniu žalobcu nevyjadril.

17. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 CSP prejednal odvolanie
v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP,
bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie
vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný
záujem (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

18. Odvolací súd sa primárne zaoberal otázkou, či odvolanie bolo podané riadne a včas v zákonnej
lehote určenej v ustanovení § 362 CSP. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok
bol žalovanému doručený dňa 29.06.2020, preto zákonná lehota 15 dní od doručenia napadnutého
rozhodnutia na podanie odvolania uplynula dňom 14.07.2020. Ako už bolo konštatované vyššie,
žalovaný podal odvolanie v posledný deň zákonnej lehoty v elektronickej podobe bez autorizácie podľa
osobitného predpisu a dodatočne ho do 10 dní doručil v elektronickej podobe autorizované platným
zaručeným elektronickým podpisom jeho právneho zástupcu, na základe čoho odvolací súd konštatoval,
že na takto urobené podanie vo veci samej je v zmysle § 125 ods. 2 CSP nutné prihliadať, ako na
odvolanie podané včas.



19. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

20. Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného okresným súdom, kde bolo nesporné, že
uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 09.08.2017 vydaným v konaní vedenom pod
sp. zn. 4K/31/2017, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 157/2017 dňa 16.08.2017, bol
vyhlásený konkurz na majetok úpadcu HANCO s.r.o. „v konkurze“, so sídlom Hviezdoslavova 49/11, 984
01 Lučenec, IČO: 47 511 346 a do funkcie správcu bola ustanovená spoločnosť G & B KONKURZY
A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s. so sídlom kancelárie Št. Tučeka 153, 990 01 Veľký Krtíš (pozn. v
súčasnosti: Kukučínova 6571, 960 01 Zvolen), IČO: 47 254 831, zn. správcu S1719. Na základe
uvedeného žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu uplatnil podanou žalobou nárok voči
žalovanému na zaplatenie sumy 12.315,36 Eur s príslušenstvom z dôvodu, že pred vyhlásením konkurzu
existoval medzi úpadcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom obchodný vzťah, na základe
ktorého úpadca dodal žalovanému tovar, za ktorý žalovanému vystavil faktúru č. XXXXXXXXX na sumu
15.519,11 Eur s DPH s dátumom splatnosti 08.05.2017 za materiál špecifikovaný vo vystavenej faktúre.
Materiál bol žalovanému dodaný dňa 03.05.2017, o ktorej skutočnosti žalobca predložil listinný dôkaz
dodací list č. XXXXXXXXX zo dňa 03.05.2017, z ktorého je nepochybne zrejmé, že úpadca žalovanému
tovar dodal a materiál bol prevzatý žalovaným dňa 04.05.2017.

21. Zo spisového materiálu odvolací súd ďalej zistil, že žalobca v konaní listinnými dôkazmi preukázal
uzavretie Factoringovej zmluvy (rámcová zmluva o odplatnom postúpení pohľadávok) P ktorú uzatvorila
dňa 26. septembra 2016 spoločnosť Bibby Factoring Slovakia, a.s., IČO: 36 700 495 ako postupník
a úpadca ako postupca, kde predmetom a účelom zmluvy bolo upraviť vzájomné práva a povinnosti
strán pri realizácii factoringu (odkúpenia pohľadávok za menovitú hodnotu, najmä pre účely poskytnutia
finančných prostriedkov postupcovi pred lehotou splatnosti pohľadávky vrátane súvisiacich finančných
služieb) a spôsob a podmienky tohto vykonávania. Zmluvné strany sa dohodli, že práva a povinnosti
zmluvných strán zmluvou neupravené sa riadia všeobecnými obchodnými podmienkami spoločnosti
BFS. Postúpenie jednotlivých konkrétnych pohľadávok postupcu voči jeho dlžníkovi bude vykonávané
na základe zmluvy ako zmluvy rámcovej s tým, že postupované pohľadávky budú bližšie špecifikované v
jednotlivých prílohách tejto zmluvy, ktoré sa stanú po ich podpise neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy
a postupník sa ich podpisom, teda podpisom konkrétnej prílohy, stáva veriteľom namiesto postupcu, a
to dňom podpisu jednotlivej prílohy tejto zmluvy oboma stranami. Medzi zmluvnými stranami sa výslovne
predpokladalo, že dňom podpisu tej-ktorej konkrétnej prílohy tejto zmluvy je medzi nimi uzavretá
samostatná zmluva o postúpení konkrétnych uvedených pohľadávok za podmienok vyplývajúcich z
rámcovej zmluvy a VOP. Podpisom factoringovej zmluvy postupca potvrdil, že bol riadne oboznámený s
VOP platných ku dňu podpisu zmluvy, potvrdil prevzatie VOP, ktoré tvoria prílohu zmluvy a tiež výslovne
prehlásil, že si je vedomý skutočnosti, že ich platné a záväzné znenie sa nachádza na v zmluve uvedenej
webovej stránke.

22. Žalobca v konaní predložil tiež prílohu č. 42 k zmluve SRB16/012 (VS 1770349), obsahujúce
Zmluvu o postúpení pohľadávky (pohľadávok) uzatvorenú dňa 20.06.2017 medzi postupníkom BFS
a postupcom, ktorej podpisom postupca za podmienok stanovených dňa 26.09.2016 zmluvou č. P
a VOP postupuje postupníkovi pohľadávky vrátane príslušenstva voči dlžníkovi LIGNUM MS s.r.o.,
IČO: 44180942 (žalovanému) z faktúry č. XXXXXXXXX s dátumom vystavenia 03.05.2017 s dátumom
splatnosti 08.05.2017 na sumu 15.519,11 Eur, pohľadávku ktorá vznikli na základe jednotlivých
objednávok uzatvorených medzi postupcom a dlžníkom a BFS sa týmto stáva veriteľom namiesto
postupcu, a to dňom podpisu prílohy (zmluvy) oboma stranami.

23. Súčasťou spisového materiálu sú aj všeobecné obchodné podmienky spoločnosti BFS, kde z §
17 ods. 1 písm. a) vyplýva, že postupník je oprávnený odstúpiť od factoringovej zmluvy alebo od
jednotlivého postúpenia pohľadávky/pohľadávok špecifikovaných jednotlivými prílohami factoringovej
zmluvy (jednotlivými zmluvami o postúpení pohľadávok), ich časti, alebo od všetkých postúpení, a žiadať
okamžité vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých v prospech postupcu zo strany BFS v prípade,
ak postupca rozhodne o podaní alebo sám na seba podá alebo na neho bude podaný návrh na začatie
konkurzného konania alebo návrh na začatie reštrukturalizačného konania. Z § 17 ods. 3 vety prvej
VOP, vyplýva, že ak dôjde k odstúpeniu od factoringovej zmluvy alebo od jednotlivého postúpenia



pohľadávky, zmluvné strany sa dohodli, že dochádza k zrušeniu zmluvy o postúpení pohľadávok (prílohy
k factoringovej zmluve).

24. Z oznámenia spoločnosti BFS, ktoré spoločnosť dňa 11.01.2018 adresovala správcovi konkurznej
podstaty úpadcu (žalobcovi) vyplýva, že spoločnosť BFS písomne odstúpila od zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 20.06.2017 prílohy č. 42 k zmluve SRB16/012 podľa bodu 2 factoringovej zmluvy
ustanovenia § 17 bodu 1 písm. a) VOP k factoringovej zmluve, a to čiastočne od zmluvy o postúpení
pohľadávok príloha č. 42 k zmluve č. P VS 1770349 z 20.06.2017 v rozsahu časti postúpenej pohľadávky
vo výške 12.315,36 Eur vyplývajúcej z faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 03.05.2017. V oznámení sa
ďalej uvádza, že čiastočným odstúpením od zmluvy o postúpení pohľadávok Príloha č. 42 k zmluve č.
SRB16/012, VS 1770349 z 20.06.2017 zanikol záväzok spoločnosti BFS vo výške 12.315,36 Eur voči
žalobcovi a žalobca sa stal majiteľom pohľadávky vo výške 12.315,36 Eur voči dlžníkovi - žalovanému,
vyplývajúcej z faktúry č. P.4 zo dňa 03.05.2017. Spoločnosť BFS zároveň v prílohe písomného
oznámenia vrátila doklady k postúpenej pohľadávke, a to kópiu faktúry žalobcu č.XX.XX.XXXX. zo dňa
03.05.2017.

25. Súčasťou spisového materiálu je tiež oznámenie žalobcu zo dňa 27.02.2018 adresované
žalovanému (č.l. 25) a fotokópia poštovej doručenky (č.l. 26), potvrdzujúca prevzatie zásielky žalovaným
dňa 28. 02. 2018, obsahujúca predmetné oznámenie, kde žalobca žalovanému oznámil, že úpadca
(žalobca) eviduje voči žalovanému neuhradenú splatnú faktúru č. XX.XX.XXXX zo dňa 03.05.2017
znejúcu na sumu 15.519,11 Eur splatnú dňa 08.05.2017 s tým, že celková dlžná suma je vo výške
12.315,36 Eur. Zároveň žalobca žalovanému oznámil, že dňa 19.01.2018 bolo do kancelárie správcu
doručené odstúpenie od Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.06.2017 - čiastočné odstúpenie,
v ktorom spoločnosť BFS oznámila správcovi, že čiastočne odstupuje od zmluvy, a to v rozsahu
časti postúpenej pohľadávky vo výške 12.315,36 Eur vyplývajúcej z faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa
03.05.2017. Keďže čiastočným odstúpením od zmluvy zaniká záväzok spoločnosti BFS v predmetnej
výške voči úpadcovi, úpadca sa stáva vlastníkom pohľadávky vo výške 12.315,36 Eur voči dlžníkovi -
žalovanému.

26. Rovnako je súčasťou spisu aj oznámenie spoločnosti BFS zo dňa 04.10.2018 adresované
žalovanému (č.l. 27), ktorým spoločnosť BFS oznámila žalovanému zmenu v osobe veriteľa pohľadávky
vyplývajúcej z faktúry č.XX.XX.XXXX s dátumom splatnosti 08.05.2017 na sumu 15.519,11 Eur z
dôvodu, že spoločnosť BFS listom zo dňa 11.01.2018 čiastočne odstúpila od zmluvy o postúpení
pohľadávky v rozsahu časti postúpenej pohľadávky vo výške 12 315,36 Eur v nadväznosti na túto
skutočnosť spoločnosť BFS oznámila žalovanému, že v dôsledku čiastočného odstúpenia sa veriteľom
predmetnej pohľadávky v rozsahu istiny 12.315,36 Eur opätovne stala spoločnosť žalobcu. Spoločnosť
BFS oznámenie o zmene v osobe veriteľa zasielala poštou žalovanému dňa 05.10.2018, čo vyplýva z
predloženej fotokópie podacieho poštového hárku č. EPH140161131 (č.l. 28).

27. Zo spisu odvolací súd zistil, že právny zástupca žalovaného na pojednávaní vo veci konanom dňa
11.06.2020, zastúpený advokátskym koncipientom, nevedel zodpovedať otázku súdu prvej inštancie,
ktorou ho konajúci súd vyzval, aby uviedol dôvody, pre ktoré prostriedky procesnej obrany, t.j. skutkové
tvrdenia, tvrdenia týkajúce sa sporu, návrhy na vykonanie dokazovania do termínu pojednávania riadne
neuplatnil, uplatnil ich iba vo všeobecnom rozsahu, z ktorého nevyplynuli žiadne konkrétne tvrdenia
týkajúce sa uplatneného nároku a pokiaľ ide o návrh na výsluch svedkov a štatutárov, tento návrh riadne
nezdôvodnil a neuviedol skutočnosti, ktoré majú byť výsluchmi preukázané, na základe čoho okresný
súd návrh žalovaného na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov, výsluchom štatutára úpadcu, ako
aj štatutára žalovaného zamietol.

28. Podľa § 344 ods. 1 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré
ustanovuje zmluva alebo tento zákon alebo iný zákon.

29. Podľa § 351 veta prvá Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a
povinnosti strán zo zmluvy.

30. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu



31. Podľa § 151 ods. 1, ods. 2 CSP, skutkové tvrdenia, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

32. Odvolací súd sa po preskúmaní predloženej veci v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením
rozhodnutia okresného súdu, na ktoré v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.

33. Iba na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu, ktorý správne právne
posúdil platnosť a účinky odstúpenia od zmluvy, adresovaného dňa 11.01.2018 žalobcovi spoločnosťou
BFS, odvolací súd uvádza, že zmluvné strany sa v rámci zmluvnej slobody môžu dohodnúť na tom, že
jedna z nich alebo obidve sú oprávnené od zmluvy odstúpiť a zároveň si dohodnúť dôvody, pre ktoré
sú tak oprávnené urobiť. Zmluvné strany si v § 17 ods. 1 VOP, na ktoré odkazoval bod 2. factoringovej
zmluvy, jasne a zrozumiteľne dohodli možnosť odstúpenia jednak od factoringovej zmluvy ako rámcovej
zmluvy, ako aj od jednotlivých zmlúv o postúpení pohľadávky/pohľadávok, ktoré na uvedenú rámcovú
zmluvu nadväzovali a zároveň si stanovili podmienky, za ktorých bol faktor, resp. postupník oprávnený
od uzavretej zmluvy, či jednotlivých zmlúv o postúpení pohľadávok odstúpiť. Zo znenia predmetného
oznámenia, ako aj zo zistených skutkových okolností nepochybne vyplýva, že postupník odstúpil
písomne od Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.06.2017 uvedenej v prílohe č. 42 k zmluve P
po vyhlásení konkurzu na majetok postupcu v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami podľa
bodu 2 factoringovej zmluvy a ustanovenia § 17 bodu 1 písm. a) VOP, a to v rozsahu neuspokojenej
časti postúpenej pohľadávky vo výške 12.315,36 Eur vyplývajúcej z faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa
03.05.2017, vystavenej žalovanému ako dlžníkovi za dodávku tovaru a materiálu.

34. Keďže základným právnym dôsledkom odstúpenia od zmluvy je zánik všetkých práv a povinností
zo zmluvy a ak sa odstúpenie týka len časti záväzku, nastanú tieto právne dôsledky len voči dotknutej
časti záväzkového vzťahu, okresný súd správne vyhodnotil, že v dôsledku účinného odstúpenia od
platne uzatvorenej Zmluvy o postúpení pohľadávky, resp. prílohy alebo dodatku k nej, sa žalobca stal
veriteľom žalovanej pohľadávky, keď spoločnosť BFS stratila postavenie veriteľa predmetnej pohľadávky
a okresný súd správne posúdil aj danosť aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto súdnom spore.

35. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namietal, že v danom prípade neodbržal žiadne oznámenie
o „spätnom postúpení pohľadávky“ alebo inej zmene v osobe veriteľa, v tomto kontexte odvolací
súd konštatuje, že uvedená argumentácia žalovaného sa javí ako účelová, nakoľko z dokazovania
vykonaného súdom prvej inštancie žalobcom predloženými listinnými dôkazmi bolo jednoznačne
preukázané, že žalobca písomne oznámil žalovanému všetky relevantné skutočnosti zakladajúce jeho
postavenie veriteľa vo vzťahu k žalovanej pohľadávke (č. l. 25 súdneho spisu), pričom zároveň vyzval
žalovaného na plnenie a toto oznámenie žalovanému aj preukázateľne doručil (fotokópia poštovej
doručenky č.l. 26). Rovnako z predložených listinných dôkazov vyplýva, že spoločnosť BFS oznámila
zmenu v osobe veriteľa žalovanému listom zo dňa 04. 10. 2018 (č. l. 27), ktorý odoslala na poštovú
prepravu doporučeným listom dňa 05. 10. 2018. Navyše žalovanému boli všetky uvedené listinné dôkazy
doručené spolu so žalobou a ďalšími prílohami, kedy najneskôr mal možnosť získať informáciu o zmene
osoby veriteľa. V tomto smere v prospech žalovaného nesvedčí ani tá skutočnosť, že žalovaný v konaní
pred súdom prvej inštancie zameral svoju procesnú obranu na spochybňovanie aktívnej legitimácie
žalobcu a následne v podanom odvolaní zmenil obsah svojej procesnej obrany, keď na základe rovnakej
skutkovej argumentácie už namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie.

36. K žalovaným tvrdeným procesným pochybeniam okresného súdu, ku ktorým malo dôjsť tým, že
súd prvej inštancie vôbec nezisťoval skutkový stav veci, pričom odmietol vykonať ním navrhované
dokazovanie vo forme výsluchov strán sporu a svedkov, ktoré by pomohlo objasniť skutočnosti
ohľadne zápočtov a reklamácii plnení, odvolací súd uvádza, že postupom okresného súdu nedošlo k
nedostatočne zistenému skutkovému stavu a ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

37. Odvolaciemu súdu je z obsahu spisového materiálu zrejmé, že žalovaný dodávku tovaru a materiálu
od úpadcu riadne prevzal, avšak jeho kúpnu cenu v celom rozsahu nezaplatil. Ak by aj žalovaný
dodatočne zistil vady žalobcom dodaného materiálu, nezbavuje ho to povinnosti ním zistené vady
tovaru žalobcovi bez zbytočného odkladu oznámiť a existenciu prípadných vád preukázať. V prípade,
že k reklamácii zo strany žalovaného skutočne došlo, žalovaný bol povinný uviesť konkrétne skutkové
tvrdenia ohľadne notifikácie vád tovaru dodaného mu žalobcom. Z jeho všeobecných tvrdení nebolo



možné určiť, kedy vady tovaru žalovaný zistil, kedy ich žalobcovi oznamoval, aké konkrétne vady tovaru
žalobcovi vytýkal a ani aký konkrétny nárok si v súvislosti s vadami tovaru uplatňoval.

38. Ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to
povinnosť tvrdiť. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je
predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“
tvrdiť, teda uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce, má pre
stranu sporu procesnoprávnu sankciu a táto ma podobu prehry sporu. V sporovom konaní je súd
limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy.
Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah tejto jej povinnosti, sa odvíja
od hmotného práva. Vzhľadom na charakter procesnej obrany žalovaného, spočívajúcej v tvrdenej
reklamácii určitého tovaru dodaného žalobcom, bolo jeho povinnosťou uviesť dostatočne konkrétne
tvrdenia v tomto smere. Ak svojou procesnou obranou mienil žalovaný len poprieť žalobcove tvrdenie o
riadnom dodaní tovaru žalovanému, bol namieste postup podľa § 151 CSP, z ktorého pre žalovaného
vyplývalo procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, pričom aj na popretie skutkových
tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky. Za podmienok uvedených v § 151 ods. 2 CSP musí totiž
popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia, kde pre kvalitu popretia skutkových tvrdení platia rovnaké
požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení podľa § 150 CSP.

39. Odvolací súd nezistil žiadne procesné pochybenia súdu prvej inštancie, keď okresný súd vzhľadom
na všeobecnosť skutkových tvrdení žalovaného nevykoval žalovaným navrhované dokazovanie
výsluchom svedkov a štatutára žalovaného. V zmysle čl. 8 CSP sú strany sporu povinné označiť
skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Povinnosť
tvrdenia (prípadne aj povinnosť popretia skutkových tvrdení), má v súdnom konaní strana sporu. Strana
konania má najprv rozhodujúce skutočnosti tvrdiť a až dôkazmi má byť ich pravdivosť preukázaná,
teda až vykonanými dôkazmi majú byť tieto skutkové tvrdenia potvrdené, alebo vyvrátené. Súd nemá
právo a ani nemôže nahrádzať zákonnú povinnosť strán konania a z dôkazov, ktoré strany navrhli, si
sám zisťovať a vyvodzovať rozhodujúce skutkové okolnosti uplatneného nároku žalobcu, resp. obrany
žalovaného. Keďže žalovaný sám neuviedol dostatok tvrdení na svoju obranu, nebolo úlohou súdu prvej
inštancie bez uvedenia týchto konkrétnych skutočností, zisťovať podstatné a rozhodujúce skutočnosti
z navrhnutých dôkazov. Takáto činnosť súdu by bola nad rámec dokazovania v civilnom sporovom
konaní, pretože dokazovať sa majú len tvrdené skutočnosti. Ak by súd sám zisťoval skutočnosti z
dôkazov v prospech jednej strany na úkor druhej, bola by tým porušená zásada rovnosti strán konania.
Keďže žalobca sám rozhodujúce skutočnosti netvrdil, okresný súd nemal dôvod vykonať dokazovanie
navrhovanými dôkazmi. Naviac odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí
nevykonanie navrhnutých dôkazov aj náležite odôvodnil.

40. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval platnú
právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektami zo zisteného skutkového stavu a podrobne svoje
rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočné, logické,
presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné otázky v konaní vznesené a
dokazovanie bolo vykonané plne v súlade s procesnými zásadami, formulovanými v CSP.

41. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,
2 CSP, ako vecne správny potvrdil.

42. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na
ustanovenie § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech a ktorému vznikol
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

43. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).