G & G KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s.


Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/11/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117252839
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:6117252839.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu
JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobcu: G & B KONKURZY
A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s. Levice 934 01, SNP 56/2130, IČO: 47 254 831, správca úpadcu
MEDFIN-lízing, a. s., Želiezovce, 937 01, Komenského 36, IČO: 35 826 584, zastúpeného spoločnosťou
ADVISORY LAW OFFICE - Dr. Gajdoš, s. r.o., IČO: 36 863 645, SNP 56/2130, 934 01 Levice, proti
žalovanému: W.. Q. O., O. XXX XX, L. XX, Y.: XXXXXXXX, zastúpenému Mgr. Luciou Lorenčíkovou,
advokátka, so sídlom Murgašova 86/1, 058 01 Poprad, IČO: 50053167, v konaní o zaplatenie 3.200,-
eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 16Cb/12/2018-83 zo dňa
27.11.2019, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom č.k. 16Cb/12/2018-83 zo
dňa 27.11.2019 zamietol žalobu a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100% účelne vynaložených trov konania

2. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil skutkový stav tak, že žalobca
označený ako MEDFIN-lízing a.s., Komenského 36, 937 01 Želiezovce, IČO: 35 826 584, zastúpený
správcom G&B KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s. zast. WITT&KLEIM advokátskou
kanceláriou s.r.o. uplatnil v upomínacom konaní voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 3.200,-
eur s príslušenstvom z dôvodu, že žalovaný nesprávnym postupom v exekučnom konaní, (napriek
tomu, že dňa 30.3.2016 Okresný súd Nitra uznesením sp.zn. 32K/9/2016 z 6.4.2016 začal konkurzné
konanie na majetok spoločnosti RUŽA NR s.r.o., a teda malo dôjsť k prerušeniu exekučného konania)
platbu vykonanú subjektom DOMOV, n.o. dňa 11.4.2016 na účet žalovaného vo výške 3.200,- eur,
poukázal dňa 4.5.2016 vo výške 2.324,34 eur oprávnenému a sumu vo výške 875,66 eur ponechal
sebe na úhradu trov exekúcie. Výzvami zo dňa 23.11.2016 a 21.12.2016 správca konkurznej podstaty
vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 3.200,- eur. Žalovaný listom zo dňa 29.11.2016 poprel nárok
žalobcu z dôvodu, že suma 3.200,- eur nemôže byť zahrnutá do konkurznej podstaty. Okresný súd v
Banskej Bystrici v rámci upomínacieho konania vydal platobný rozkaz, kde ako žalobca bol označený
správca konkurznej podstaty spoločnosti MEDFIN- lízing, a.s. a nie úpadcu RUŽA NR s.r.o. v konkurze.
Voči platobnému rozkazu žalovaný podal odpor, ktorý bol následne doručený na vyjadrenie právnemu
zástupcovi žalobcu, kde žalobca vo výzve bol opätovne označený ako správca úpadcu MEDFIN-lízing, a.
s. Voči takémuto označeniu žalobcu, tak v platobnom rozkaze, ako aj výzve, sa právny zástupca žalobcu
nijakým spôsobom neohradil a ani z dostupných písomnosti, ktoré boli súčasťou upomínacieho konania



nebolo preukázané, aby zo strany právneho zástupcu žalobcu došlo k návrhu na opravu označenia
úpadcu z dôvodu zrejmej nesprávnosti, či chyby v písaní. Taktiež v upovedomení upomínacieho súdu
(Okresného súdu Banská Bystrica) o postúpení veci z 2.2.2018 je úpadca označený ako MEDFIN-lízing
a. s. a nie spoločnosť RUŽA NR s. r. o. v konkurze. Zo strany právneho zástupcu žalobcu bol podaný
návrh na pokračovaní v konaní, v ktorom návrhu zároveň uviedol, že malo dôjsť ku zrejmej chybe v písaní
pri identifikácii úpadcu. Dňa 2.2.2018 zároveň bolo vypracované podanie- postúpenie veci Okresným
súdom Banská Bystrica na Okresný súd Poprad, v ktorom úpadca je označený ako MEDFIN-lízing, a.
s. a nie ako spoločnosť RUŽA NR ,s. r. o. v konkurze.

3. Súd prvej inštancie zistený skutkový stav právne posúdil tak, že žalobca nie je aktívne vecne
legitimovaným v predmetnom spore. Čo sa týka aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že sa jedná o
také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu žalobcovi ním uplatňované právo (nárok),
resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Súd túto legitimáciu skúma
aj bez návrhu a aj v prípade, ak ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Súd prvej inštancie
poukázal na ustanovenie § 47 ods. 5 Zákona o konkurze a reštrukturalizácie, v zmysle ktorého
súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi možno
po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu. Na základe uvedených skutočností súd právne
posúdil vec tak, že ako žalobca bol v predmetnom konaní označený subjekt, ktorý nie je nositeľom
práv vyplývajúcich z dotknutých právnych vzťahov a nejde ani o subjekt, na ktorý by prešlo oprávnenie
domáhať sa žalovaného nároku. Uzavrel, že ako žalobca mal byť označený správca konkurznej
podstaty, teda žalobcom nemohla byť ani spoločnosť RUŽA NR s.r.o. v konkurze. Pripustil možnosť
akceptovania dôvodov uvádzaných predchádzajúcim právnym zástupcom žalobcu ohľadom nedostatku
elektronických formulárov pri podávaní žaloby správcom konkurznej podstaty, avšak uviedol, že ani v
samotnej žalobe a ani v nasledujúcich podaniach a vydanom platobnom rozkaze nebola ako úpadca
označená spoločnosť RUŽA NR s.r.o. v konkurze ale spoločnosť MEDFIN- lízing a.s., preto súd dospel
k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie.

4. V zákonnej lehote podal voči predmetnému rozhodnutiu odvolanie žalobca namietajúc porušenie
práva na spravodlivý súdny proces, inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, nesprávne skutkové zistenia, ku ktorým dospel súd na základe vykonaných dôkazov a nesprávne
právne posúdenie veci. Za nesprávny procesný postup žalobca označil procesný postup upomínacieho
súdu ako aj súdu prvej inštancie, ktorý nevyzval žalobcu na odstránenie vád návrhu na vydanie
platobného rozkazu napriek zjavnej chybe v písaní. Inú vadu konania žalobca videl v tom, že súd
prvej inštancie neodstránil nesprávny procesný postup. Nesprávne zistený skutkový stav podľa názoru
žalobcu spočíval v tom, že podľa odôvodnenia rozhodnutia sa žalobca neohradil voči nesprávnej
identifikácií a nenavrhol opravu zrejmej chyby v písaní, pričom podľa tvrdení žalobcu tak konal pri
prvom možnom podaní po vydaní platobného rozkazu. Nesprávne právne posúdenie podľa názoru
žalobcu spočíva v prílišnom formalizme pri posúdení aktívnej vecnej legitimácie, keď s ohľadom na
chybu v písaní súd konštatoval nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, i keď odôvodnenie návrhu, ako
aj dôkazy k nemu priložené svedčili o tom, že existuje nárok spoločnosti RUŽA NR, s.r.o., v ktorej mene
žaluje správca, o ktorom je potrebné meritórne rozhodnúť. Poukázal na znenie § 5 ods. 1 zákona č.
307/2016 Z.z. o upomínanom konaní, v zmysle ktorého, ak sú v návrhu chyby v písaní alebo iné zrejmé
nesprávnosti, v dôsledku ktorých je návrh nejasný, súd vyzve toho, kto návrh podal, aby v lehote piatich
pracovných dní od doručenia výzvy chyby v písaní alebo iné zrejmé nesprávnosti odstránil a poučí ho,
že inak návrh odmietne. Žalobca označil za nesprávny postup upomínacieho súdu, ktorý za žalobcu
označil spoločnosť MEDFIN- lízing, a.s., a to napriek tomu, že jediným miestom, kde bol ako žalobca
uvedený bolo označenie žalobcu vo formulári na začatie konania, pričom však v samotnom texte žaloby,
ako aj vo všetkých písomnostiach doložených k návrhu bola ako subjekt, ktorému svedčí uplatnený
nárok označená spoločnosť RUŽA NR, s.r.o. v konkurze. Žalobca mal za to, že upomínací súd mal po
riadnom preskúmaní návrhu vyzvať žalobcu na opravu zrejmej chyby v písaní. Taktiež poukázal na to, že
spoločnosť MEDFIN- lízing, a.s. prostredníctvom správcu neudelila právnemu zástupcovi plnú moc na
zastupovanie, a teda upomínací súd nemohol vydať platobný rozkaz bez právne perfektnej plnej moci.
Čo sa týka tvrdenia súdu prvej inštancie, že žalobca nenamietal voči označeniu žalobcu súdom prvej
inštancie ako spoločnosti MEDFIN- lízing, s.r.o., tento uviedol, že v prvom možnom písomnom podaní,
teda vo vyjadrení k odporu a v návrhu na pokračovanie v konaní zo dňa 5.1.2018 identifikoval ako
žalobcu spoločnosť RUŽA NR, s.r.o., v ktorého mene koná správca ako žalobcu. Žalobca poukázal aj na
čl. 11 ods. 1 CSP v spojení s § 15 ods. 1 Zákona o upomínacom konaní, podľa ktorého sa úkony strán
sporu posudzujú s prihliadnutím na ich obsah. K uvedenej chybe v písaní došlo z dôvodu, že správca



konkurznej podstaty je jednak správcom spoločnosti MEDFIN- lízing, a.s., ako aj spoločnosti RUŽA
NR, s.r.o., pričom došlo k zámene identifikačných čísel týchto spoločností, pričom pri elektronickom
formulári postačuje uviesť IČO právnickej osoby a formulár automaticky vygeneruje ostatné údaje.
Žalobca namietal, že nesprávnym procesným postupom upomínacieho súdu nedošlo k odstráneniu
vád v označení žalobcu, avšak uvedené nemôže byť na ťarchu žalobcu a vady podania mal následne
odstraňovať Okresný súd Poprad. Žalobca mal za to, že napriek jeho snahám o nápravu chyby v písaní
došlo k formálnemu odmietnutiu poskytnutia ochrany právam žalobcu v rozpore s dlhodobo Ústavným
súdom SR presadzovaným postojom proti právnemu formalizmu (I. ÚS 643/2017). Poukázal aj na nález
Ústavného súdu sp.zn. 1148/2006 z 12.4.2007, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že zo zásady
ústavne konformného výkladu vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných
metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený
ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu Ústavou Slovenskej republiky
garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb. Inak povedané, všetky orgány verejnej moci sú
povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie Ústavou Slovenskej republiky
garantovaných základných práv a slobôd. Čo sa týka možného odchýlenia sa súdu od doslovného
znenia právneho textu žalobca poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 72/2010, I.ÚS
306/2010 a III.ÚS 341/2007. Žalobca taktiež poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 4Cdo/143/2006 a judikát 46/2004, ktoré sa týkajú vecnej legitimácie žalovaného a z
ktorých vyplýva, že súd mal vyzvať žalobcu na odstránenie vád žaloby. Žalobca poukázal na to, že
je nevyhnutné vychádzať z obsahu podania a zo skutočnej vôle žalobcu a mal za to, že súd nemôže
priznať úkonu iný význam, než aký chcel dosiahnuť samotný žalobca. S poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti navrhol žalobca napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 13.2.2020 uviedol, že súd prvej inštancie postupoval
správne, keďže pre úspech v spore je nevyhnutné vždy posúdiť, či žalobca, ktorý sa tak v žalobe označí
je nositeľom subjektívnych práv a povinností (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/205/2009).
Žalovaný uviedol, že bez ohľadu na to, či žalobca sa pomýlil a namiesto spoločnosti RUŽA NR s.r.o.
označil ako žalobcu spoločnosť MEDFIN-lízing, a.s., je potrebné poukázať na ustanovenie § 47 ods.
5 zákona č. 7/2005 Z.z., v zmysle ktorého po vyhlásení konkurzu možno začať konanie len na návrh
správcu, preto podľa názoru žalovaného nositeľom hmotnoprávnych oprávnení je v tomto prípade
výlučne správca. Uviedol, že ak správca nie je žalobcom a žaloba bola podaná hoci aj správnym
úpadcom, táto musí byť zamietnutá len z toho dôvodu, že aktívne vecne legitimovaným subjektom je
správca konkurznej podstaty. Judikatúra, na ktorú žalobca poukázal je pre toto konanie irelevantná,
keďže sa týka odstraňovania procesných nedostatkov návrhu. Žalovaný taktiež poprel tvrdenie žalobcu,
že by vo formulári nebolo možné uviesť správcu ako žalobcu, keďže by chýbal údaj o úpadcovi a ako
prílohu tohto vyjadrenia predložil formulár, kde k menu správcu doplnil údaj o úpadcovi tak, aby bolo
zrejmé, že účastníkom konania je správca, ktorý koná v mene úpadcu. Na základe uvedeného žalovaný
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov
odvolacieho konania.

6. Žalobca v replike zo dňa 11.3.2020 uviedol, že trvá v celom rozsahu na podanom odvolaní a odmieta
tvrdenie žalovaného. Zotrval na svojom stanovisku týkajúcom sa nesprávneho procesného postupu
upomínacieho súdu, ktorý ho mal vyzvať na odstránenie chýb v písaní podľa § 5 ods. 1 zákona č.
307/2016 Z.z. o upomínacom konaní. Napriek tomu žalobca v prvom písomnom podaní, ktoré mohol
vykonať (vyjadrenie k odporu a návrh na pokračovanie v konaní), chybu v písaní odstránil. Taktiež trval
na svojom závere, že prvoinštančný súd znemožnil žalobcovi uskutočňovať jemu patriace procesné
práva v takom rozsahu, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.

7. Žalovaný v duplike zo dňa 22.4.2020 zotrval taktiež na svojom stanovisku, že žaloba nebola podaná
aktívne legitimovaným subjektom, teda nejedná sa o vady podania, ktoré by bolo možné odstraňovať
postupom podľa § 129 CSP.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“) prejednal odvolanie podané žalobcom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP. Nariadenie pojednávania si nevyžadovala potreba zopakovania alebo doplnenia dokazovania, ani
nevyžadoval si takýto postup dôležitý verejný záujem. Odvolací súd pritom pri prejednaní podaného
odvolania vychádzal zo zásad daných aplikáciou ust. § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP. Bol



teda viazaný rozsahom podaného odvolania ako aj odvolacími dôvodmi, s výnimkou vád konania, ktoré
sa týkajú procesných podmienok, na ktoré odvolací súd prihliadne, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch
uplatnené. Po preskúmaní podaného odvolania a spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu je nedôvodné.

9. Žalobca v odvolaní namieta tú skutočnosť, že upomínací súd a súd prvej inštancie porušili procesný
postup tým, že ho nevyzvali na odstránenie chyby v písaní a v prílišnom formalizme súdu prvej inštancie,
ktorý z dôvodu nesprávneho označenia žalobcu dospel k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu. Odvolací súd konštatuje, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia a len na zdôraznenie správnosti uvádza nasledovné:

10. Je nevyhnutné rozlišovať medzi inštitútmi akými sú strany sporu podľa § 60 CSP a vecne
legitimovanými subjektmi. Kým stranami sporu sú žalobca a žalovaný, pričom sa jedná o procesné
označenie subjektov, ktoré za strany boli označené v žalobe a konajú v tomto postavení pred súdom,
teda žalobcom je osoba, ktorá žalobu podáva, žalovaným je subjekt, ktorý je za žalovaného označený
v žalobe. Takéto označenie strán sporu je základnou náležitosťou žaloby podľa ustanovenia § 132
ods. 1 CSP, pričom spôsob označenie strán upravuje ustanovenie § 133 CSP. V prípade, ak označenie
strán sporu je neúplné, resp. nezrozumiteľné, teda žaloba ako podanie vo veci samej má vady, súd
je povinný vyzvať žalobcu na ich odstránenie podľa § 129 CSP s tým, že stranu sporu poučí, ako má
opravu vykonať. Je nevyhnutné si v tomto prípade uvedomiť, že súd odstraňuje procesné nedostatky
žaloby a v spojení s uvedeným aj nedostatky označenia strán sporu, nemôže však prekročiť rámec
zákonných možností tým, že by strany sporu poučoval o hmotnom práve a za procesné nedostatky
žaloby považoval nesprávne označenie žalobcu, ktoré spočíva v tom, že osobe označenej za žalobcu v
žalobe nevyplývajú zo žalovaného právneho vzťahu žiadne práva, ktorých ochrany sa žalobca domáha
prostredníctvom žaloby.

11. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že vecná legitimácia subjektov vychádza z hmotnoprávnych
predpisov a v prípade aktívnej vecnej legitimácie táto predstavuje nositeľa práv z hmotnoprávneho
vzťahu a v prípade pasívnej legitimácie naopak nositeľa povinností. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo 192/2004, v ktorom najvyšší súd uviedol: „Na
to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o
ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní
ide.“ Vzhľadom na to, že sa jedná o kategóriu hmotného práva, súdy nemajú oprávnenie poučovať
žalobcu o tom, že žalobu podal so skutkovým zdôvodnením a s predloženými dôkazmi, z ktorých
pre neho žiadne hmotnoprávne oprávnenia nevyplývajú. Uvedeným postupom by došlo k porušeniu
zásady rovnosti strán. Žalobca zodpovedá za skutočnosti uvedené v žalobe a v prípade, ak dôjde k
podaniu žaloby so zdôvodnením nesvedčiacom úspechu podanej žaloby, nemožno takýto nedostatok
žaloby odstraňovať žiadnym z inštitútov upravených v Civilnom sporovom poriadku, teda neexistuje
procesný postup, ktorým by bolo upravené odstraňovanie prekážok vecného pozitívneho rozhodnutia
pre žalobcu. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku
tento predpis poznal inštitút zámeny účastníkov konania v ustanovení § 92 ods. 4, ktorým bolo možné
odstrániť nedostatok vecnej legitimácie na strane účastníkov konania. Uvedený inštitút však Civilný
sporový poriadok neupravuje, práve naopak z dôvodovej správy k predmetnému zákonu vyplýva, že
bolo úmyslom zákonodarcu zámenu účastníkov ako inštitút procesného práva vypustiť s poukazom na
súčasný charakter sporov, a to najmä na ich kontradiktórnosť, kde nedostatok legitimácie sa má riešiť
začatím nového sporu na súde a nie pokračovaním v pôvodnom spore.



12. Vzhľadom na uvedené nebolo možné posúdiť odvolacie námietky žalobcu za dôvodné, keďže
za porušenie procesného postupu súdom prvej inštancie nemožno považovať, ak tento súd
neodstraňuje výzvou nedostatok vecnej legitimácie na strane žalobcu, keďže súdy odstraňujú len zrejmé
nezrozumiteľnosti uvedené v žalobe, avšak v uvedenom prípade bolo zo žaloby jasné, kto samotnú
žalobu podal, v koho mene bola táto podaná.

13. Z obsahu návrhu na vydanie platobného rozkazu (adresovaného Okresnému súdu Banská Bystrica)
vyplýva jednoznačné označenie toho, kto predmetný návrh podáva. Podal ho správca G & B KONKURZY
A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., IČO: 47 254 831, konajúci za úpadcu MEDFIN- lízing, a.s., IČO: 35 826
584. Okrem uvedenia údajov o identifikácii úpadcu obchodným menom a IČO-m, je v návrhu uvedené aj
sídlo tohto úpadcu. Ide všetko o údaje korešpondujúce s údajmi o tejto právnickej osobe v obchodnom
registri. Takéto označenie žalobcu zodpovedá aj náležitostiam uvedeným v ustanovení § 133 ods. 2 CSP.

14. Vo veci ide o sporové konanie. Rozhodujúcim subjektom, bez ktorého iniciatívy sa sporové konanie
nemôže začať v žiadnom prípade, je žalobca (viď aj ust. § 60 CSP.). Pre sporové konanie je relevantným
aj to, že sa v ňom pre účely strán konania vychádza z formálneho poňatia strán v procese. Sporovými
stranami sa tak subjekty práva stanu ipso facto tým, že žalobca uplatní na súde právo na súdnu ochranu
svojho tvrdeného subjektívneho súkromného práva proti presne označenému žalovanému. Formálnosť
ich postavenia spočíva práve v tom, že otázka ich vecnej legitimácie je predmetom nasledujúceho
dokazovania na súde.

15. Tak, ako je uvedené vyššie, žalobu vo veci podal správca úpadcu MEDFIN- lízing, a.s.. Zo spisu i z
verejnej prístupných registrov je zrejmé, že ten istý správca je aj správcom úpadcu RUŽA NR, s.r.o., IČO:
44 365 934, so sídlom Bratislavská (Zelokvet), Nitra. Táto skutočnosť však nemôže ovplyvniť posúdenie
vyššie uvedeného formálneho poňatia tej strany v konaní, ktorá žalobný návrh podala. Súd teda mohol a
musel vychádzať z obsahu označenia žalobcu v podanom návrhu, ktorý sa domáhal vydania rozhodnutia
proti ním označenému žalovanému. Žalobca sa jednoznačne, určite a zrozumiteľne identifikoval a ak
ním uvedené skutkové zdôvodnenie neviedlo alebo nemohlo viesť k úspechu podanej žaloby, nemožno
to hodnotiť ako procesnú prekážku, ktorú by mal odstraňovať súd pred rozhodnutím o podanej žalobe.

16. Zmenu „žalobcu“ žiadanú s odôvodnením „chyby v písaní“ nemožno procesne akceptovať. Žalobným
návrhom ten, kto uplatnil právo na konanie a rozhodnutie súdu identifikoval žalobcu i žalovaného ale i
to akého práva sa domáha. Zmenu, či zámenu subjektu sporového súdneho konania možno realizovať
len zákonom určeným spôsobom (viď už vyššie uvedené dôvody pod bodom 11).

17. Pre rozhodnutie vo veci preto bolo relevantné len to, kto bol ako žalobca označený v samotnej
žalobe, ktorá je rozhodujúca a záväzná pre celé nasledujúce konanie, keďže určuje predmet konania,
rozsah žalovaného nároku, označenie strán sporu a podstatných skutočností, pričom ako súd prvej
inštancie správne uviedol ako žalobca bola označená spoločnosť MEDFIN- lízing, a.s. a nie správca
konkurznej podstaty úpadcu RUŽA NR, s.r.o., preto odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým záverom.

18. Odvolaciemu súdu je známa judikatúra Najvyššieho súdu SR, či Ústavného súdu SR, ktorá sa týkala
procesného postupu pri odstraňovaní vád žaloby v označení žalovanej strany (viď napr. II.ÚS 675/2016,
3Cdo 73/2015, 3Cdo/62/2011). V predmetnej veci však nejde o takúto situáciu. Ten, kto uplatňoval právo
podaným návrhom sám seba uvedením potrebných údajov identifikoval a ním tvrdená „chyba v písaní“
nemôže byť dôvodom pre záver o inom subjekte, ktorý žalobu podal.

19. Subjekt, ktorý je správcom úpadcu pre viaceré právnické osoby, voči ktorým bol vyhlásený konkurz,
podal žalobu vo veci úpadcu, ktorého označil na strane žalobcu. Uplatňoval pohľadávku v prospech
podstaty ním označeného úpadcu MEDFIN- lízing, a.s.

20. Čo sa týka odvolacej námietky spočívajúcej v nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd
uvádza, že právnym posúdením sa rozumie činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, t. zn., že súd vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú
strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych
predpisov ide v prípade, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval



správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval. V
prejednávanom prípade však k takému omylu nedošlo, keďže súd prvej inštancie dospel k správnemu
záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu.

21. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podal správca konkurznej podstaty úpadcu MEDFIN-
lízing, a.s., teda subjekt, ktorý vo veci podal návrh na vydanie platobného rozkazu. Ak aj v podanom
odvolaní poukazuje na skutočnosti, ktoré by mali svedčiť pohľadávke úpadcu RUŽA NR, s.r.o.,
potvrdzuje len opodstatnenosť záverov o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na uplatňovanie
predmetnej pohľadávky v prospech úpadcu MEDFIN-lízing, a.s.. Ak odvolanie proti rozsudku súdu
prvej inštancie podal správca aj úpadcu MEDFIN-lízing, a.s., posúdil odvolací súd podané odvolanie za
odvolanie podané oprávnenou osobou.

22. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vecne správne a preto ho postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Správnemu rozhodnutiu vo veci
samej zodpovedá aj správne rozhodnutie o náhrade trov konania na súde prvej inštancie, t.j. záver
súdu o nároku, v plnom rozsahu úspešného žalovaného na náhradu trov prvoinštančného konania voči
neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %, keďže zodpovedá procesnému výsledku konania i aplikácii
ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, preto aj uvedený výrok odvolací súd postupom podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods.1 CSP tak, že úspešnému žalovanému v odvolacom konaní priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu (aj s použitím ust. §
262 ods. 1, 2 CSP).

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).