G & G KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s.


Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/219/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118291693
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:6118291693.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň
JUDr. Andrey Dudášovej a JUDr. Ľuboslavy Vankovej, v právnej veci žalobcu:: G&B Konkurzy a
reštrukturalizácie, k. s., so sídlom SNP 56/2130, 934 01 Levice, IČO: 47 254 831, správca úpadcu
Nemocnica Hnúšťa, n. o. v likvidácii so sídlom Ul. Jesenského 102, 981 01 Hnúšťa, IČO: 45 732 701,
zastúpená: WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA S.R.O., so sídlom Horná 65/A, 974 01 Banská
Bystrica, proti žalovanému: Ing. F. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.. V. XX, XXX XX U. V., zastúpený:
HAÁR & Partners, s.r.o., so sídlom Hlavná 5931/80, 929 01 Dunajská Streda, o zaplatenie 65.456,20
eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k.
14C/46/2018-216 zo dňa 07.05.2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že rozsudok Okresného súdu
Dunajská Streda č. k. 14C/46/2018-177 zo dňa 01.02.2019 zrušuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie č. k. 14C/46/2018-177 zo dňa 01.02.2019.

1. 1. Vecne rozsudok odôvodnil tým, že vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 01.02.2019 (v
ďalšom texte „nariadené pojednávanie“) s tým, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
zobral termín pojednávania na vedomie na pojednávaní konanom dňa 16.11.2018. Na nariadené
pojednávanie sa žalobca a ani jeho právny zástupca nedostavili, pričom svoju neúčasť neospravedlnili.
Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol, aby súd z dôvodu neúčasti žalobcu na
pojednávaní, rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. Súd po preskúmaní podmienok pre vydanie rozsudku
pre zmeškanie, rozhodol o podanej žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. Včas podaným návrhom
žalobca požiadal o zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ku ktorému priložil lekársku správu o ošetrení
JUDr. X. R., právneho zástupcu žalobcu (v ďalšom texte „právny zástupca“), ktorému bola dňom
01.02.2019 nariadená injekčná liečba pohybového ústrojenstva. Žalobca súčasne poukázal na to, že
JUDr. X. R. je v rámci právnickej osoby právneho zástupcu jediným konateľom a jediným advokátom,
t. j. jedinou osobou oprávnenou vykonávať úkony právnej služby v mene právneho zástupcu, pričom v
rámci právnickej osoby právneho zástupcu žalobcu nepôsobí ani žiaden advokátsky koncipient, resp.
žiadna osoba s ukončeným vysokoškolským vzdelaním II. stupňa v študijnom odbore „právo“. Súd prvej
inštancie posúdil dôvody neúčasti žalobcu ako aj jeho právneho zástupcu na pojednávaní a dospel k
záveru, že uvádzané dôvody nie sú ospravedlniteľné pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Súd mal
za to, že z predloženej lekárskej správy vyplýva, že právny zástupca bol vyšetrený pre akútny stav -
ochorenie pohybového aparátu a bola mu indikovaná injekčná liečba. Nie každé ochorenie účastníka,
resp. právneho zástupcu má bezvýhradne charakter ospravedlniteľného dôvodu. Predloženie takéhoto
dokladu o lekárskom náleze samo osebe taký dôvod nepredstavuje. Z uvedeného dokladu nevyplýva,
že bol ošetrený konkrétne dňa 01.02.2019 a ani to, či sa týmto dňom stal práceneschopným, resp. bol
hospitalizovaný. Súd mal za to, že právnemu zástupcovi žalobcu nič nebránilo v tom, aby zaslal riadne



a včas ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, ktoré bolo vytýčené na deň 01.02.2019, a to až na
13.00 hod.. Súd mal za to, že keď u právneho zástupcu nastala prekážka, ktorá mu bránila vo výkone
advokácie, mal podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
vykonať vhodné opatrenia na ochranu práv a záujmov žalobcu v tejto veci, a to bezodkladne, najmä keď
právny zástupca nebol hospitalizovaný, ani inak pripútaný na lôžko. Pojednávania sa nezúčastnil ani
samotný žalobca, ktorý mohol brániť svoje práva, pretože má dvoch štatutárnych zástupcov, z ktorých
obaja, ako to vyplýva z obchodného registra, majú právnické vzdelanie druhého stupňa, a teda disponujú
dostatočným stupňom a druhom vzdelania, ktorý im umožňoval, aby na pojednávaní konanom dňa
01.02.2019 účinne bránili svoje práva v predmetnom konaní.
1. 2. Právne súd prvej inštancie uznesenie odôvodnil ustanoveniami § 278 a § 281 ods. 1, 2 C. s. p..

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca poukazom
na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. d), e), h) C. s. p. s tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

2. 1. Žalobca v dôvodoch svojho odvolania uviedol, že odôvodnenie napadnutého uznesenia tým, že
právny zástupca bol povinný informovať žalobcu o nemožnosti zúčastniť sa pojednávania a tým, že
žalobca má štatutárov s právnym vzdelaním druhého stupňa, a teda žalobca mohol na nariadenom
pojednávaní účinne brániť svoje práva, je vo vzťahu k právnemu posúdeniu ospravedlniteľných dôvodov
v zmysle § 281 ods. 1 C. s. p. právne irelevantné. Žalobca poukázal na skutočnosť, že právny zástupca
nebol objektívne, z dôvodu akútneho, náhleho a nepredvídateľného zdravotného stavu, schopný doručiť
konajúcemu súdu ospravedlnenie, a nebol ani objektívne schopný konajúci súd telefonicky informovať
o uvedenej skutočnosti. Rovnako nebol objektívne schopný informovať žalobcu, resp. jeho štatutárnych
zástupcov o tom, že právny zástupca sa nebude môcť zúčastniť nariadeného pojednávania, čo je
zrejmé zo skutočnosti, že zdravotný problém sa prejavil náhle v deň pojednávania. V prípade, že túto
skutočnosť nemal konajúci súd za preukázanú, mal a mohol vykonať dôkaz navrhnutý žalobcom v
podobe výsluchu ošetrujúceho lekára. Vo vzťahu k uvedenému je následne právne irelevantné, či majú
štatutári žalobcu právne vzdelanie a akého stupňa toto právne vzdelanie je, nakoľko nemali vedomosť o
tom, že právny zástupca sa nemôže zúčastniť pojednávania, a teda nemohli vykonať potrebné opatrenia
pre zabezpečenie svojej prítomnosti na pojednávaní, resp. pre odročenie pojednávania. Návrh na
zrušenie rozsudku žalobca odôvodnil ospravedlniteľným dôvodom pre nezúčastnenie sa nariadeného
pojednávania - lekárskym ošetrením, pričom konajúcemu súdu doručil pre účely preukázania tejto
skutočnosti lekársku správu zo dňa 01.02.2019 vypracovanú ošetrujúcim lekárom štatutára právneho
zástupcu. Pre prípad, že lekárska správa nedostatočne alebo neúplne preukazuje práceneschopnosť a
závažnosť zdravotného stavu JUDr. X. R. ako jediného advokáta a konateľa právneho zástupcu, žalobca
súdu prvej inštancie navrhol výsluch ošetrujúceho lekára za účelom objasnenia všetkých skutočností
právne významných pre posúdenie existencie ospravedlniteľného dôvodu podľa § 281 ods. 1 C. s. p..
Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení uviedol, že predloženie lekárskeho záznamu samo o sebe
nepredstavuje dôvod, ktorý by mohol byť v zmysle § 281 ods. 1 C. s. p. považovaný za ospravedlniteľný
pre zrušenie rozsudku, návrhom žalobcu na výsluch ošetrujúceho lekára sa však nijakým spôsobom
nezaoberal. Žalobca tak má za to, že je daný dôvod pre zrušenie napadnutého znesenia z dôvodu
nevykonania navrhnutého dôkazu, ktoré je potrebné pre zistenie rozhodujúcich, právne významných
skutočností vo vzťahu k dôvodu, pre sa právny zástupca nezúčastnil pojednávania.

2. 2. Nevykonaním dôkazu v podobe výpovede ošetrujúcej lekárky súd prvej inštancie nemohol iné,
ako dospieť k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, pretože výpoveď ošetrujúcej lekárky by nad
akúkoľvek pochybnosť preukázala žalobcom tvrdené a preukazované skutočnosti, a teda že žalobca sa
nezúčastnil pojednávania, na ktorom bol rozsudok vyhlásený, z ospravedlniteľného dôvodu - závažného
zdravotného stavu, ktorý si vyžadoval okamžitú návštevu lekára a v lekárskej správe opísaný lekársky
zákrok. Z lekárskej správy je zrejmé, že ide o náhlu a neočakávanú zdravotnú komplikáciu na strane
právneho
zástupcu, podmienka pre ospravedlniteľný dôvod v zmysle § 281 ods. 1 C. s. p. je preto splnená bez
ďalšieho.

2. 3. Žalobca ďalej zdôraznil, že v spore nie je pasívny, čo (pasivita žalobcu) je



predpokladom pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Objektívne skutočnosti, do ktorých sa právny
zástupca nie vlastným zavinením dostal, a ktoré žalobca preukázal lekárskou správou, pričom navrhol
existenciu týchto skutočností podporiť svedectvom ošetrujúceho lekára, nemožno považovať za pasivitu
žalobcu, pretože by celkom zjavne došlo k nespravodlivému sankcionovaniu žalobcu za porušenie
povinnosti, ktoré sám nezavinil.

2. 4. Podporne žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 73/2018 zo dňa
21.06.2018 a 2 Cdo/105/2018 zo dňa 29.03.2019 a Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.03.2015 sp.
zn. 19Co/199/2014.

2. 5. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne, aby zrušil rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda
č. k. 14C/46/2018-177 zo dňa 01.02.2019 a nariadil súdu prvej inštancie ďalšie konanie. Súčasne sa
domáhal nároku na náhradu trov konania v celom rozsahu.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu poukázal na skutočnosť, že z predloženého listinného
dôkazu - lekárskej správy - nálezu zo dňa 01.02.2019, ktorým právny zástupca žalobcu preukazuje
údajnú danosť objektívnych okolností majúcich za následok ospravedlniteľnú neúčasť na pojednávaní,
možno ustáliť, že právny zástupca žalobcu bol vyšetrený pre akútny stav - ochorenie pohybového
aparátu. Zo strany ošetrujúceho lekára došlo k indikácii injekčnej liečby s odporučením kľudového
režimu a práceneschopnosti, pričom z predmetného listinného dôkazu nevyplýva skutočnosť, že právny
zástupca žalobcu by bol pripútaný k lôžku resp. skutočnosť, ktorá by právnemu zástupcovi žalobcu
znemožňovala komunikáciu, a to predovšetkým ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní konanom dňa
01.02.2019. Z predmetného listinného dôkazu možno ustáliť výlučne odporučenie kľudového režimu a
práceneschopnosti. Z predloženého listinného dôkazu nemožno ustáliť čas, kedy sa právny zástupca
žalobcu podrobil lekárskemu ošetreniu.

3. 1. Odvolávajúc sa na vyššie uvedené skutočnosti má žalovaný za to, že nedošlo k preukázaniu
danosti ospravedlniteľného dôvodu zmeškania pojednávania, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku
pre zmeškanie. Daný stav by podľa žalovaného nebol zmenený ani v prípade výsluchu ošetrujúceho
lekára MUDr. O. U., pretože ošetrujúci lekár v lekárskej správe zo dňa 01.02.2019 jednoznačne uvádza,
že právny zástupca žalobcu bol v presne neurčitom čase vyšetrený s tým, že pacientovi bol odporučený
kľudový režim a práceneschopnosť. Vyšetrená osoba teda nebola pripútaná k lôžku a taktiež nebola
uznaná za práceneschopnú.

3. 2. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté
uznesenie ako vecne správne potvrdil.

4. Žalobca v odvolacej replike zopakoval, že z obsahu lekárskeho záznamu má za preukázané, že
jediný advokát a konateľ právneho zástupcu bol dňa 01.02.2019 vyšetrený lekárom, pričom vzhľadom na
jeho akútny stav a ochorenie pohybového aparátu bola indikovaná injekčná liečba a nariadený kľudový
režim. V dôsledku uvedeného sa právny zástupca nemohol z ospravedlniteľných dôvodov zúčastniť
pojednávania dňa 01.02.2019.

4. 1. Žalobca má za to, že napadnuté znesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
neboli konajúcim súdom vykonané navrhnuté dôkazy žalobcu (výsluch ošetrujúcej lekárky), ktoré sú
potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, ktoré konajúci súd nemal za preukázané. Konajúci
súd nesprávne posúdil možnosť právneho zástupcu informovať konajúci súd a žalobcu o vzniknutej
náhlej zdravotnej komplikácií v dôsledku ktorej sa nemohol zúčastniť nariadeného pojednávania v čoho
dôsledku došlo k inej vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

5. Žalovaný v odvolacej duplike okrem už skôr uvedených vyjadrení uviedol, že konanie žalobcu v
súvislosti s predložením lekárskej správy je možné v celom rozsahu vyhodnotiť ako účelové. Žalovaný
má naďalej za to, že na strane žalobcu nenastali objektívne skutočnosti, ktoré by mali za následok
opodstatnené zrušenie rozsudku pre zmeškanie a ktoré by napĺňali literu ustanovenie § 281 ods. 1C.
s. p..



6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 C. s. p.), oprávnenou osobou - žalobcom ako stranou sporu v neprospech ktorej bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. h) C. s.
p.), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 C. s. p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. á
contrario) dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zmeniť postupom podľa § 388 C. s. p..

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť
žalobcovi 64.456,20 eura s príslušenstvom ako náhradu škody vzniknutej z porušenia právnej povinnosti
žalovaným ako likvidátorom.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie postupu súdu prvej inštancie, ktorý zamietol
návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie pretože dospel k záveru, že dôvody uvádzané
žalobcom, pre ktoré zmeškal pojednávanie dňa 01.02.2019 nie sú ospravedlniteľnými dôvodmi v zmysle
ustanovenia § 281 ods. 1 C. s. p..

9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie pojednávanie vo veci, uskutočnené dňa
16.11.2018 odročil na deň 01.02.2019 o 13.00, pričom prítomné sporové strany, vrátane žalobcu
zastúpeného právnym zástupcom, vzali termín pojednávania na vedomie. Na odročené pojednávanie
dňa 01.02.2019 sa žalobca nedostavil a súd prvej inštancie na návrh žalovaného vyhlásil rozsudok pre
zmeškanie podľa § 278 C. s. p., ktorým žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu
trov konania v celom rozsahu.

9. 1. Žalobca včas doručeným návrhom žiadal o zrušenie rozsudku pre zmeškanie, pretože pojednávanie
zmeškal zo zdravotných dôvodov - pre akútne ochorenie pohybového ústrojenstva právneho zástupcu,
o čom predložil lekársku správu. Z lekárskej správy ošetrujúcej lekárky vyplýva, že dňa 01.02.2019
bol právny zástupca vyšetrený pre akútny stav - ochorenie pohybového aparátu. Bola mu indikovaná
injekčná liečba ako aj kľudový režim s odporučením práceneschopnosti.

10. Podľa Čl. 2 Základných princípov C. s. p. ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom
chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty (ods. 1).
Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet,
aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo (ods. 2).

11. Podľa Čl. 3 ods. 1 Základných princípov C. s. p. každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento
zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

12. Podľa § 278 C. s. p. na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh
žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak
a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie a
b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

13. Podľa § 281 ods. 1 C. s. p. ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci,
na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením
zruší a nariadi nové pojednávanie.

14. Súd prvej inštancie vydal rozsudok pre zmeškanie žalobcu a následne napadnutým uznesením
zamietol návrh na jeho zrušenie po tom, ako vyhodnotil dôvod zmeškania pojednávania žalobcom ako
neospravedlniteľný.

15. So záverom súdu prvej inštancie, ktorým vyhodnotil dôvod zmeškania pojednávania žalobcom ako
neospravedlniteľný, odvolací súd nesúhlasí.



16. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie postupu súdu prvej inštancie, ktorý zamietol návrh
žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, sa odvolací súd sa preto nezaoberá tým, či boli splnené
zákonné predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu, ale sa zameriava na posúdenie, či
bol dôvod zmeškania pojednávania, uvedený žalobcom, dôvodom ospravedlniteľným.

17. Z citovaného ustanovenia § 281 ods. 1 C. s. p. vyplýva možnosť pre konajúci súd zrušiť vydaný
rozsudok pre zmeškanie v prípade, že žalovaný zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený
rozsudok pre zmeškanie z ospravedlniteľného dôvodu. Za takýto ospravedlniteľný dôvod možno podľa
názoru odvolacieho súdu, ktorý je súladný s rozhodovacou praxou všeobecných súdov, považovať
aj takú prekážku, ktorou je náhle zhoršenie zdravotného stavu, v tomto prípade právneho zástupcu
žalobcu. Z logiky veci vyplýva, že ak sa jednalo o náhly, akútny stav, právnemu zástupcovi žalobcu tento
stav zabránil podať správu o vzniknutej prekážke súdu a aj žalobcovi. Existenciu takéhoto stavu právny
zástupca žalobcu preukázal lekárskou správou, ktorá je odborným vyjadrením ošetrujúcej lekárky. Táto
správa nebola odborne spôsobilou osobou spochybnená, súd preto nemá dôvod o jej hodnovernosti
pochybovať a pri svojom rozhodovaní z nej vychádza.

18. Podľa § 388 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

19. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie postupom podľa citovaného ustanovenia zmenil tak, že zrušil rozsudok pre zmeškanie žalobcu,
vyhlásený na pojednávaní dňa 01.02.2019, pretože na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru,
že dôvod, pre ktorý žalobca zmeškal uvedené pojednávanie, je ospravedlniteľným dôvodom.

20. Po zrušení rozsudku pre zmeškanie nastáva stav, ako by k vyhláseniu tohto rozsudku nedošlo,
je preto potrebné pokračovať v konaní nariadením pojednávania (ak procesná situácia medzičasom
nevyžaduje iný postup súdu) a po riadnom zistení skutkového stavu a vyhodnotení vykonaného
dokazovania vo veci rozhodnúť. Súd prvej inštancie pritom svoje rozhodnutie náležite v súlade s
ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p. odôvodní. Súčasne rozhodne i o nároku na náhradu trov aj tohto
odvolacieho konania.

21. Nad rámec uvedeného odvolací súd poukazuje na Základné princípy C. s. p. (články 1 až 18),
ktoré tvoria rámec výkladových pravidiel a v súlade s ktorými majú byť aplikované a interpretované
právne normy C. s. p., teda aj citované ustanovenie § 278 a 281 ods. 1 C. s. p.. V súvislosti s
preskúmavanou vecou odvolací súd upriamuje pozornosť najmä na články 2. a 3. Základných princípov
C. s. p., ktoré zvýrazňujú princípy spravodlivosti, právnej istoty, povinnosť vykladať ustanovenia C. s.
p. ústavnokonformne a eurokonformne, rešpektujúc judikatúru ESĽP a Súdneho dvora EÚ. V týchto
princípoch je súčasne prítomný odkaz článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, ktorý zakotvuje právo na spravodlivý súdny proces. Z obsahu preskúmavaného spisu vyplynulo,
že žalobca ako procesná strana bol v konaní aktívny - vyjadril sa k podanému odporu žalovaného,
zúčastnil sa na pojednávaní dňa 16.11.2018. Nie je sporné, že žalobca sa nedostavil na pojednávanie vo
veci dňa 01.02.2019, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie (nariadené
na 16.11.2018) bol poučený aj o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre
zmeškanie, čím síce formálne bolo splnené ustanovenie § 278 C. s. p., procesnú situáciu je však
potrebné vždy vyhodnotiť s prihliadnutím na celý kontext a dovtedajší priebeh prvoinštančného konania.

22. Odvolací súd súčasne zdôrazňuje, že aplikáciu procesného inštitútu rozsudku pre zmeškanie,
ktorý vzhľadom k tomu, že je sankčným inštitútom a pred jeho vyhlásením sa spravidla fakticky
nevykonáva dokazovanie, je potrebné vždy citlivo zvážiť s prihliadnutím na všeobecné procesné zásady.
Pri zvažovaní vydania rozsudku pre zmeškanie je potrebné rešpektovať nielen zákonné kritériá, ktoré
pre jeho použitie stanovil zákon, ale tiež základné procesné práva účastníkov konania. V konaní, v
priebehu ktorého sú obe strany aktívne, so súdom komunikujú, nie je namieste vydať kontumačný
rozsudok, pričom nič nebránilo vec prejednať aj bez prítomnosti žalobcu a o veci rozhodnúť postupom
podľa § 212 a nasl. C. s. p. (porovnaj nález Ústavného súdu ČR IV. ÚS 3143/15 zo dňa 23. februára
2016).



23. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne (§ 393 ods.
2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).



Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).