ANACO FIN s.r.o.


Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoCsp/40/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119289324
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:6119289324.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov
JUDr. Daniela Ilavského a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci žalobcu: G. B., nar. XX. N. XXXX,
bytom J. XXX, zastúpeného splnomocnenkyňou: WEBBER LEGAL, s.r.o., IČO: 50 680 552, so sídlom
Na rozhliadke 12830/2, Bratislava, proti žalovanému: ANACO FIN s.r.o., IČO: 47 326 786, so sídlom
Miletičova 550/1, Bratislava, zastúpeného splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Andrej
Struhár, s.r.o., IČO: 51 744 775, so sídlom Kubániho 3644/16, Bratislava, o zaplatenie 1.698,10 eur s
príslušenstvom, o nariadení neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného
súdu Galanta z 22. októbra 2019 č.k. 28Csp/150/2019-156, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti uloženia povinnosti zdržať sa použitia
Dohody o zrážkach zo mzdy a uloženia poplatkovej povinnosti žalovanému r u š í a vec mu v
r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil
žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi žalobcom
a spoločnosťou OTP banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31 318 916 z 18.
augusta 2014 a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; zamestnávateľovi žalobcu BEKAERT
Slovakia, s.r.o., Veľkoúľanská cesta 1332, Sládkovičovo, IČO: 36 045 161 uložil povinnosť zdržať sa
vykonávania zrážok zo mzdy a iných príjmov žalobcu podľa dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej
v dohode o zrážkach zo mzdy uzatvorenej podľa § 551 OZ medzi žalobcom a spoločnosťou OTP
banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31 318 916 a to až do právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej; výrokom II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu
Galanta sumu 33,- eur titulom súdneho poplatku z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a
to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie právne
ustanovením § 324 ods. 1 až 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, § 327, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods.
1, § 330 ods. 1 a § 333 z.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Vecne dôvodil,
že žalobca sa návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu, že medzi žalobcom ako
dlžníkom a spoločnosťou OTP banka Slovensko, a.s. ako pôvodným veriteľom došlo dňa 18. augusta
2014 k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere označenej ako zmluva o poistenom OTP REFINANC
EXPRES č. 060/3003/14SU, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru zo strany OTP
banka Slovensko, a.s. v prospech žalobcu. Medzi žalobcom a spoločnosťou OTP banka Slovensko, a.s.
zároveň došlo 18. augusta 2014 k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy, uzatvorenej podľa § 551 z.č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), predmetom ktorej bolo zabezpečenie uspokojenia
pohľadávky zrážkami zo mzdy. Žalobca doložil, že žalovaný listom zo 6. júna 2018 predložil žiadosť o
vykonanie zrážok zo mzdy a iných príjmov platiteľovi mzdy žalobcu spoločnosti BEKAERT Slovakia,
s.r.o. a vyzval ho na vykonávanie zrážok zo mzdy v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
20. decembra 2017 uzatvorenej medzi žalovaným a pôvodným veriteľom, spoločnosťou OTP banka
Slovensko, a.s. Súd prvej inštancie dôvodil, že navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať právny



záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov.
Žalobca sleduje dočasnú úpravu pomerov strán do právoplatného skončenia vo veci samej, v ktorom sa
domáha od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť v súvislosti s neplatným
postúpením pohľadávky spoločnosti OTP banka Slovensko, a.s. ako pôvodného veriteľa na žalovaného.
Súd prvej inštancie mal za osvedčené, že žalovaný predložil zamestnávateľovi žalobcu žiadosť o
vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu až do výšky 22.499,98 eur, čím žalobca osvedčil nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy vo forme znižovania jeho majetku. Súd prvej inštancie uviedol, že ak sú
vážne pochybnosti o tom, či sa dohodou o zrážkach zo mzdy budú uspokojovať oprávnené nároky a
teda že nepôjde o peňažné nároky, na ktoré veriteľ nemá zákonné právo, potom je dočasné opatrenie
voči žalovanému plne opodstatnené. Žalobca zmluvu uzatváral v postavení spotrebiteľa, ktorému právne
predpisy priznávajú zvýšenú právnu ochranu. Zrážky zo mzdy žalobcu majú byť vykonávané na podklade
dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou OTP banka Slovensko, a.s.,
ktorá mala neplatne postúpiť pohľadávku na žalovaného bez predchádzajúceho súdneho rozhodnutia.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že je nevyhnutné poskytnúť žalobcovi ochranu, ak existuje
nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie bez právneho dôvodu a
bez súdnej kontroly. Súd prvej inštancie mal osvedčený možný vznik ujmy na strane žalobcu, ktorá
bezprostredne a reálne hrozí a už aj nastalo zmenšovanie jeho majetku vykonávaním zrážok zo mzdy.
Mal za osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov strán a uloženie povinnosti žalovanému zdržať
sa uplatňovania dohody o zrážkach zo mzdy až do času, kým súd právoplatne nerozhodne vo veci.
Súčasne súd prvej inštancie uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy aj zamestnávateľovi
žalobcu spoločnosti BEKAERT Slovakia, s.r.o., nakoľko má za to, že to možno od neho spravodlivo
požadovať v záujme ochrany práv žalobcu. Dodal, že nielenže má osvedčenú potrebu dočasnej úpravy
pomerov medzi stranami, ale aj skutočnú oprávnenú a dôvodnú existenciu obavy žalobcu o svoj majetok
a v dôsledku zrážok zo mzdy vytváranie nepriaznivej finančnej situácie. Žalovanému v zmysle § 2 ods.
2 prvá veta a § 4 ods. 2 písm. u) z.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov (ďalej len „ZoSP“) uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu v sume 33,- eur.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Dôvodil,
že súd prvej inštancie nemal osvedčené vykonávanie zrážok zo mzdy v čase podania návrhu a
teda s tým spojenú nutnosť úpravy pomerov; súd prvej inštancie nedoručil návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia žalovanému na vyjadrenie, hoci nehrozilo ani zmarenie účelu rozhodovania
o návrhu ani nebezpečenstvo ujmy, keďže žiadne zrážky zo mzdy sa nevykonávajú a namietal najmä
spornosť opakovaného rozhodnutia vo veci, keď prvý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
bol už zamietnutý právoplatným rozhodnutím a o druhom návrhu bolo konanie zastavené a od ich
nariadenia nedošlo k zmene skutkových okolností. Dodal, že neodkladné opatrenia upravuje Civilný
sporový poriadok ako spôsob na dosiahnutie bezodkladnej úpravy pomerov alebo úpravy pre prípad,
ak je obava z ohrozenia exekúcie. Výkon zrážok zo mzdy je proces, ktorý je právnym poriadkom
regulovaný a teda jeho realizáciu nie je možné považovať za protiprávny stav. Za dôležitú považoval
okolnosť, že pohľadávky voči žalobcovi titulom úverovej zmluvy o poistenom OTP REFINANC EXPRESE
č. 060/3003/14SU z 18. augusta 2014 nebola uspokojená ani len v rozsahu istiny poskytnutého
úveru. Namietal, že aj keď nariadenie neodkladného opatrenia nie je výsledkom formálneho procesu
dokazovania, ani pri jeho nariadení nie je možné prijímať závery, ktoré sú v rozpore s osvedčeným
skutkovým a právnym stavom. Výkon zrážok zo mzdy podľa dohody o zrážkach zo mzdy vždy smeruje
k uspokojeniu pohľadávky a teda splnenie takejto pohľadávky nemôže založiť protiprávny stav ani za
žalobcom opísaných okolností. Dodal, že kategoricky odmieta spochybňovanie postúpenia pohľadávky
s poukazom na listiny, ktoré popierajú tvrdenie žalobcu o neplatnosti postúpenia, i keď listiny boli
predložené do konania spolu s odporom podaným v upomínacom konaní sp. zn. 19UP/596/2019. Za
podstatnú považoval i skutočnosť, že pred rozhodnutí súdu nebolo v potrebnom rozsahu zohľadnené,
či nejestvujú skoršie rozhodnutia o skorších návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázal
na to, že uznesením Okresného súdu Galanta sp. zn. 18C/31/2018 bolo rozhodnuté o zamietnutí návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia podaného žalobcom voči žalovanému ohľadne vykonávania
zrážok zo mzdy na základe tej istej dohody o zrážkach zo mzdy, toto uznesenie sa stalo právoplatným
22. augusta 2018. Následne žalobca podal ďalší návrh, o ktorom bolo vedené konanie pod sp. zn.
10Csp/158/2018 a súd prvej inštancie daný návrh zamietol a na základe odvolania žalobcu odvolací súd
uznesením sp. zn. 10Co/273/2018 z 31. januára 2019 napadnuté uznesenie zrušil a konanie zastavil
s odôvodnením, že pre rozhodovanie existuje prekážka rozhodnutej veci. Uviedol, že zastáva názor,
že zásada rebus sic stantibus, teda zmeny pomerov, vyjadrená v § 329 ods. 3 CSP vyžaduje zmenu,
ktorá by mala nastať po vydaní uznesenia o zamietnutí skoršieho návrhu, k takejto situácii ale nedošlo.



Dodal, že nesúhlasí ani s uložením mu poplatkovej povinnosti, keď súd môže súdny poplatok vyrubiť
a vymáhať až po vzniku poplatkovej povinnosti, čo nastáva až podľa výsledku konania. Navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti uzneseniu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej
časti v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

5. Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť. Ak ide o nedostatok procesnej
podmienky, ktorú nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

6. Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

7. Súd skúma v akejkoľvek fáze konania, či sú splnené podmienky na to, aby konal a vo veci
rozhodol. Medzi procesnú podmienku, ktorá bráni pokračovaniu a rozhodnutiu v konaní, patrí i existencia
právoplatne rozhodnutej veci, tzv. res iudicata. V zmysle stanoviska Občiansko-právneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. mája 2011 č. 25/2011 „pokiaľ nedôjde k zmene skutkových
okolností, tvorí právoplatné uznesenie, ktorým súd zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia,
prekážku veci právoplatne rozsúdenej“.

8. Z uvedeného vyplýva spôsob posudzovania opakovaného návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Podmienkou úspešnosti opakovaného návrhu je zmena skutkových okolností oproti stavu,
z ktorého súd pri predchádzajúcom rozhodovaní vychádzal. Pokiaľ navrhovateľ zmenu skutkových
okolností v opakovanom návrhu nepreukázal, zakladá predchádzajúce rozhodnutie prekážku veci
právoplatne rozsúdenej.

9. V zmysle vyššie uvedeného súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
neskúmal. Odvolateľ vo svojom odvolaní dôvodne tvrdí, že vo veci strán sporu už bolo opakovane o
nariadení neodkladného opatrenia rozhodnuté a to uznesením zo 6. augusta 2018 č.k. 18C/31/2018-24,
ktorým bol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, ktoré uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 22. augusta 2018 a uznesením z 29. októbra 2018 č.k. 10Csp/158/2018-64, ktorým súd
prvej inštancie návrh zamietol a v dôsledku včas podaného odvolania žalobcom odvolací súd uznesením
z 31. januára 2019 sp. zn. 10Co/273/2018 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a konanie
o nariadenie neodkladného opatrenia zastavil.

10. Súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ na uvedené rozhodnutia súdu prvej inštancie a ani na ustálenú
judikatúru najvyšších súdnych autorít, v zmysle ktorej je dôvodom na zastavenie konania pre prekážku
veci rozsúdenej i opakovaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bez zmeny skutkových
okolností (stanovisko občiansko-právneho kolégia NS SR publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 25/2011) neprihliadol.

11. V záujme právnej istoty strán konania zákon predchádza tomu, aby v tej istej veci bolo neodkladné
opatrenie nariadené niekoľkokrát, alebo aby o tom istom návrhu boli vydané rozdielne rozhodnutia.
Tento účel zabezpečuje CSP negatívnou podmienkou konania - požiadavkou, aby rozhodnutiu nebránila
prekážka veci začatej v zmysle § 159 CSP alebo právoplatnej rozhodnutej v zmysle § 230 CSP. Prekážka
rei iudicatae nastáva momentom právoplatnosti rozhodnutia. Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo,
nemôže byť v rozsahu záväznosti výroku rozhodnutia táto vec prejednávaná znova. To však platí len
potiaľ, pokiaľ je daná totožnosť veci. Za tú istú vec v zmysle § 230 CSP treba v novom konaní považovať
ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci
z totožného skutkového stavu. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo



stav vymedzený petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t.j.
o nárok založený na rovnakom právnom dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností. Pre
posúdenie, či je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci, nie je významné, ako bol skutok, ktorý
bol predmetom konania posúdený po právnej stránke. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná
aj vtedy, keď bol skutok súdom posúdený po právnej stránke nesprávne alebo neúplne. Pokiaľ ide o
totožnosť strán v konaní, nie je samo osebe významné, ak majú tie isté strany v rôznych konania
rozdielne procesné postavenie. Tých istých strán sa konanie týka aj vtedy, ak v neskoršom konaní
vystupujú právni nástupcovia strán, ktorí sú stranami už skončeného konania.

12. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie bez ďalšieho návrhu vyhovel, nezohľadniac a absolútne
neposúdiac existenciu už opakovane rozhodnutej veci. Z obsahu spisu je zrejmé, že návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia, doručeným súdu prvej inštancie 2. októbra 2019, sa žalobca voči
žalovanému domáha uloženia povinnosti zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy z 18. augusta
2014, uzatvorenej medzi žalobcom a právnou predchodkyňou žalovaného ako i uloženia povinnosti
zamestnávateľovi žalobcu zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy. Návrh odôvodnil tým, že medzi
žalobcom a právnou predchodkyňou žalovaného došlo k uzavretiu úverovej zmluvy č. 140811379755,
na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver.

13. Je nutné, aby súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom spisov sp.zn.18C31/2018
a sp.zn. 10Csp 158/2018 posúdil, či došlo k zmene skutkových okolností. Pokiaľ totiž nedôjde k
zmene skutkových okolností, tvorí právoplatné uznesenie, ktorým súd zamietol návrh na nariadenie
predbežného opatrenia, prekážku veci právoplatne rozsúdenej (stanovisko občianskoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. mája 2011 k výkladu § 159 ods. 3 v spojení s § 167
ods. 1 a § 243e ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a súdov
Slovenskej republiky 3/2011, č. 25).

14. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie pochybil pokiaľ neskúmal podmienky
konania, nezistil pozitívnu lustráciu veci. Prekážka rozsúdenej veci svojou podstatou patrí k procesným
podmienkam, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania
vedie bez ďalšieho k jeho zastaveniu. Ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť.
Niet pochybností, o tom, že skoršie právoplatne ukončené konanie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia bolo vedené medzi tými istými stranami, uplatňoval sa totožný nárok Povinnosťou súdu prvej
inštancie je posúdiť, či sa domáhal nároku na podklade toho istého skutkového stavu, či prípadne došlo
k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie.

15. Odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a to z dôvodu, že v dôsledku vyššie uvedeného nesprávneho
postupu súdu prvej inštancie bolo stranám sporu znemožnené uskutočňovať procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nebolo možné napraviť v
konaní pred odvolacím súdom pre úplnú absenciu argumentačného základu, ktorý by mohol odvolací
súd preskúmať a tiež z dôvodu, že by nebolo účelné nahradiť dokazovanie pred súdom prvej inštancie
odvolacím súdom, ktorého podstata činnosti spočíva v prieskume rozhodovacej činnosti súdu nižšej
inštancie, ktorú však nemôže nahrádzať.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,



e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).



V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).