Prehľad o organizácii


Súdne rozhodnutia pod spisovou značkou 1Co/247/2019 zo dňa 20.11.2019

Druh
Uznesenie
Dátum
20.11.2019
Oblasť
Podoblasť
Predbežné opatrenia
Povaha rozhodnutia
Potvrdzujúce
Odporca
47326786
Zástupca navrhovateľa
50680552
Spisová značka
1Co/247/2019
Identifikačné číslo spisu
7819201344
ECLI
ECLI:SK:KSKE:2019:7819201344.1
Súd
Krajský súd Košice
Sudca
JUDr. Adriana Murínová
Odkazované predpisy


Text


Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/247/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819201344
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7819201344.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov
JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: H. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A.
XXXX/XX, XXX XX Y.Ž., zastúpeného: WEBBER LEGAL, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Na rozhliadke 2,
IČO: 50 680 552, proti žalovanému: ANACO FIN, s.r.o., so sídlom Miletičova 550/1, 821 08 Bratislava,
IČO: 47 326 786, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrej Struhár, s.r.o. so sídlom v
Bratislave, Kubániho 16, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu
Okresného súdu Rožňava zo dňa 30. mája 2019 č.k. 11Csp/63/2019 - 32 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením:

I/ uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov dlžníka)
obsiahnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere označenej ako Zmluva o OTP Refinanc Exprese č.
022/2009/13SU uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou OTP Banka Slovensko, a.s., sídlo: Štúrova
5, Bratislava 813 54, IČO: 31318916, Zápis v registri: Obchodný register Okresného súdu Bratislava I,
oddiel: Sa, vložka číslo: 335/B dňa 18.06.2013,

II/ zamestnávateľovi žalobcu: VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a.s., J. Jonáša 1, 843 02 Bratislava, IČO:
35757442, uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy a iných príjmov žalobcu podľa dohody
o zrážkach zo mzdy (iných príjmov), obsiahnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere označenej ako
Zmluva o OTP Refinanc Exprese č. 022/2009/13SU uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou OTP
Banka Slovensko, a.s., sídlo: Štúrova 5, Bratislava 813 54, IČO: 31318916, Zápis v registri: Obchodný
register Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka číslo: 335/B dňa 18.06.2013 a

III/ priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo strany žalovaného.

2. Rozhodol tak o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania,
vychádzajúc z tvrdení žalobcu v návrhu, že medzi žalobcom ako dlžníkom a spoločnosťou OTP
Banka Slovensko, a.s., Štúrova 5, Bratislava 813 54, IČO: 31318916, Zápis v registri: Obchodný
register Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka číslo: 335/B ako pôvodným veriteľom došlo
dňa 18.6.2013 k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere označenej ako Zmluva o OTP Refinanc
Exprese č. 022/2009/13SU (ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského
úveru zo strany žalovaného v prospech žalobcu (ďalej len „Zmluva“), súčasťou ktorej bola aj Dohoda
o zrážkach zo mzdy uvedená v čl. IX Zmluvy, na základe ktorej žalovaný začal reálne vykonávať
práva z dohody o zrážkach zo mzdy listom zo dňa 19.1.2018, ktorý zaslal zamestnávateľovi žalobcu



VOLKSWAGEN SLOVAKIA a.s., v ktorom žalovaný vyzval zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo
mzdy s požiadavkou na sumu 14.122,80 eur, pričom žalovaný oznámil, že celková čiastka, ktorú musí
žalobca ako dlžník zaplatiť činí 18.963,83 eur, hoci úverová zmluva bola uzatvorená na finančnú čiastku
10.200,- eur, a to napriek tomu, že pôvodný veriteľ pohľadávku zo Zmluvy postúpil na žalovaného na
základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.12.2017 v rozpore s § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy o postúpení, t.j. 20.12.2017, a § 92 ods. 8 zákona o bankách, keď
navyše žalobcovi žiadnym spôsobom nebola doručená ani výzva podľa § 53 ods. 8 a 9 Občianskeho
zákonníka, ani oznámenie o zosplatnení spotrebiteľského úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia poukázal i na tvrdenie žalobcu v návrhu, že označená
formulárová dohoda o zrážkach zo mzdy s ním nebola vopred individuálne dojednaná, musel ju
akceptovať ako súčasť zmluvy o úvere, lebo inak by mu úver poskytnutý nebol, mohol ju buď podpísať,
alebo odmietnuť ako celok bez toho, aby mohol ovplyvniť spôsob zabezpečenia pohľadávky, ako i že
dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech
žalobcu ako spotrebiteľa, nakoľko umožňuje uspokojiť aj časti pohľadávky veriteľa, ktoré sa zakladajú
na nekalých podmienkach uvedených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, pretože obsahuje neprimeranú
požiadavku žalovaného disponovať s majetkom žalobcu, zamestnávateľ a ani dlžník nemajú možnosť
tieto zrážky jednostranne zastaviť, keďže subjektom, ktorý má v konečnom dôsledku právo určovať
výšku mesačných zrážok zo mzdy, bude bez existencie akejkoľvek kontroly takmer vždy žalovaný.

4. Prvoinštančný súd vychádzal pri svojom rozhodovaní i z listinných dôkazov predložených žalobcom:
zmluvy o OTP Refinanc Exprese zo dňa 18.6.2013, najmä z obsahu čl. IX ods. 1, 2 a 3 Zmluvy, žiadosti
žalovaného o vykonávanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov adresovanej zamestnávateľovi žalobcu zo
dňa 19.01.2018, žiadosti žalobcu o upustenie od vykonávania zrážok zo mzdy zo zmluvy o OTP Refinanc
Exprese č. 022/2009/13SU - predžalobná výzva adresovaná žalovanému, na vedomie zamestnávateľovi
žalobcu zo dňa 9.4.2019, ako i z tvrdenia žalobcu, že mu neostala iná možnosť, ako podať návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu nebezpečenstva bezprostrednej ujmy, spočívajúcej
v pokračovaní výkonu zrážok zo mzdy na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy a výzvy
žalovaného na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu, keďže ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka
úplne jasne ukladá zamestnávateľovi povinnosť, nie možnosť, vykonávať zrážky zo mzdy svojho
zamestnanca a poukazovať ich žalovanému veriteľovi, ktorý doposiaľ nereagoval ani na predžalobnú
výzvu, ktorú prevzal dňa 15.4.2019,

5. Po právnom posúdení veci podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), § 329 ods. 1
prvej vety, § 132 ods. 1, 2, 3, § 326 ods. 1 a 2 CSP dospel súd k záveru, že podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia sú splnené a žalobca sa dôvodne neodkladným opatrením domáha ochrany
pred neoprávneným zásahom do svojho majetku, ku ktorému dochádza zrážkami z jeho mzdy, pričom
nemá iné právne ani faktické možnosti zabrániť vykonávaniu ďalších zrážok zo mzdy, lebo výkon zrážok
zo mzdy podľa dohody zmluvných strán o zrážkach zo mzdy môže pozastaviť len súd, ktorý platiteľovi
mzdy neodkladným opatrením môže uložiť povinnosť nevykonávať zrážky podľa účastníkmi uzavretej
dohody o zrážkach zo mzdy. Dôvodil, že žalobca bol vo zmluvnom vzťahu s OTP Banka Slovensko,
a.s., Štúrova ulica 5, Bratislava na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 022/2009/13SU zo dňa
18.6.2013, ktorej súčasťou je Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov dojednaná v čl. IX. Zmluvy,
ktorá je voči platiteľovi mzdy účinná, keď mu bola predložená a ktorá zaniká, akonáhle pohľadávka
veriteľa je splnená alebo, keď dlžník prestane poberať mzdu. Zo zistenia, že v dohode o zrážkach
zo mzdy nie je špecifikovaná celková výška peňažných prostriedkov, ktoré žalobca má vrátiť z titulu
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy č. 006/2009/13SU zo dňa 18.6.2013, včítane celkových
nákladov spojených so spotrebiteľským úverom, a zamestnávateľ žalobcu realizuje zrážky zo mzdy
žalobcu na základe žiadosti žalovaného na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu zo dňa 19.1.2018,
v ktorej sa žalovaný domáha aj vykonávania zrážok zo mzdy na základe zmluvy č. 14726216, ktorej
existenciu nijakým spôsobom platiteľovi mzdy neosvedčil, súd prvej inštancie vyvodil, že zrážky zo
mzdy žalobcu sú vykonávané bez kontroly (aj súdnej) správnosti a dôvodnosti celkovej zrazenej sumy a
žalobca nemá inú možnosť realizáciu zrážok zo mzdy zastaviť iným spôsobom, než podaným návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia. Dodal, že žalovaným nepopieraná skutočnosť, že už pristúpil
k realizácii zrážok, preukazuje aktuálnosť bezprostrednej hrozby finančnej ujmy, teda vzniku ťažko
(ne)zvrátiteľnej situácie, pokiaľ by uvedené zrážky zo mzdy vo vzťahu k žalobcovi boli ďalej realizované,
osvedčuje právo žalobcu, ochrany ktorého sa domáha. Napokon doplnil, že neuložil žalobcovi podať
žalobu vo veci samej v zmysle § 336 ods. 1 druhej vety CSP, pretože je predpoklad, že neodkladným



opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, že žalovaný sa zdrží použitia
Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov dlžníka a oznámi zamestnávateľovi žalobcu, aby upustil od
vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu, vykonávaných bez kontroly (aj súdnej) správnosti a dôvodnosti
zrazenej sumy.

6. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

7. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. b), d), h) CSP tvrdiac, že postupom súdu pred vydaním napádaného uznesenia boli porušené jeho
práva na spravodlivý proces, pretože nebol žiadny legitímny dôvod nedať žalovanému možnosť sa k
návrhu pred rozhodnutím vyjadriť, ako i že súd prvej inštancie rozhodol spôsobom, ktorý vytvára zásadný
nepomer v postavení sporových strán v prospech žalobcu bez oprávneného, legálneho a legitímneho
dôvodu, napadnuté uznesenie nezodpovedá žiadnej platnej právnej norme, je založené na nesprávnych
skutkových zisteniach a záveroch, kedy je zrejmý rozpor medzi označeným zmluvným vzťahom vo
výroku a v odôvodnení. a tiež nesprávnom právnom posúdení. Navrhol zmeniť napadnuté uznesenie
v celom rozsahu a návrh zamietnuť. Podľa žalovaného súd postupom predchádzajúcim vydaniu
napádaného uznesenia porušil právo žalovaného na spravodlivý súdny proces. Uviedol, že ak súd
prvej inštancie odôvodnil rozhodnutie tým, že v zmluve č. 006/2009/13SU nie je špecifikovaná celková
výška peňažných prostriedkov, ktoré má žalobca vrátiť z titulu spotrebiteľského úveru a podľa výrokovej
časti uznesenia sa uložená povinnosť týka zrážok pre uspokojenie nároku zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. 022/2009/13SU, výroková časť nemá oporu v odôvodnení rozhodnutia, čo zakladá zmätočnosť
a nezrozumiteľnosť rozhodnutia. Súdu prvej inštancie žalovaný vytkol, že v odôvodnení neuviedol
žiadnu súvzťažnosť konštatovania, že v zmluve č. 006/2009/13SU nie je špecifikovaná celková výška
peňažných prostriedkov, ktoré má žalobca vrátiť z titulu spotrebiteľského úveru, ku konkrétnej právnej
norme, ani žiadne posúdenie, ktoré by odôvodnilo nariadenie neodkladného opatrenia. Primeranosť a
prijateľnosť neodkladného opatrenia podľa žalovaného zásadným spôsobom popiera fakt, že z úveru
10.200,- eur (istiny) nebola ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti uhradená čiastka 9.545,08 eur, ktorá
bola s príslušenstvom postúpená žalovanému, pričom žalobca uhradil po postúpení sumu 2.295,- eur, a
teda doposiaľ neuhradil ani len istinu úveru. Podčiarkol, že mu nie je zrejmé, prečo by mal byť žalobca
zvýhodnený do takej miery, kedy by nemal vrátiť ani len istinu úveru, lebo v rozsahu sumy 7.250,08 eur
(9.545,08 eur - 2.295 eur) nemôže byť rozumná a legitímne prijateľná pochybnosť o záväzku žalobcu,
pričom z uznesenia nevyplýva dôvod, pre ktorý by nemal byť ani tento uhradený prostredníctvom zrážok
zo mzdy. Námietku, že súd prvej inštancie neumožnil žalovanému sa k návrhu vyjadriť, odôvodnil
žalovaný poukazom na znenie § 329 ods. 1 CSP argumentom, že súd mohol žalovanému určiť krátku
lehotu na vyjadrenie, čím by sa určite nezmaril účel konania o podanom návrhu, keďže zrážky zo mzdy
sú vykonávané raz mesačne a dať žalovanému minimálne priestor zaujať stanovisko k otázke rozsahu
splatenia práve preto, aby mal ustálené, či je tu taký záväzok, ktorého preskúmanie súdom vyžadovalo
zastavenie zrážok v celom rozsahu. Poukazom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci
C-34/13 žalovaný namietol i úsudok prvoinštančného súdu, že pri vykonávaní zrážok neexistuje žiadne
súdne rozhodnutie, ktoré by uložilo povinnosť plniť a zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky z
jeho mzdy, vychádzajúci z pripomienok Európskej komisie vo veci sp. zn. C-30/12, na ktoré slovenský
zákonodarca nereagoval ani pri zmene zákona č. 250/2007 Z.z. zakotvenej do § 5a ods. 1 písm. a)
a ani § 551 Občianskeho zákonníka nepredpokladá, že zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky
na základe súdneho rozhodnutia, preto takúto povinnosť mimo zákon konštruovať nemožno. Napokon
žalovaný zdôraznil, že má udelené povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia,
čiže je veriteľom podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, je riadne
vedený vo verejne dostupnom registri veriteľov vedenom Národnou bankou Slovenska a poprel všetky
tvrdenia žalobcu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o neplatnosti postúpenia pohľadávky
pre rozpor s § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase postúpenia a pre rozpor s § 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a že žalovaný hrubým spôsobom porušil povinnosť posudzovať
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného
v čase uzavretia zmluvy, čím sa úver podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase
uzavretia zmluvy o úvere považuje za bezúročný a bez poplatkov a veriteľ nie je oprávnený vyžadovať
od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

8. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol uznesenie potvrdiť ako vecne správne
a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Zopakoval svoju
argumentáciu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zdôraznil, že žalovaným namietaný



rozpor výroku a odôvodnenia uznesenia nie je rozporom zakladajúcim zmätočnosť a nezrozumiteľnosť,
ale poukaz v bode 26 odôvodnenia uznesenia na zmluvu č. 006/2009/13SU zo dňa 18.6.2013 je
potrebné posudzovať ako zjavnú chybu v písaní vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie v
odôvodnení rozhodnutia celkovo štyri krát (v bode 2, 18, 19 a 25) odkazuje na správny zmluvný vzťah,
teda zmluvu o spotrebiteľskom úvere označenú ako Zmluva o OTP Refinanc Exprese č. 022/2009/13SU
zo dňa 18.6.2013. Uviedol, že fáza splácania spotrebiteľského úveru nemení nič na skutočnosti, že
dohodu o zrážkach zo mzdy inkorporovanú v čl. IX. zmluvy zo dňa 18.6.2013 je potrebné považovať
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, navyše nespĺňajúcu kritériá § 34 Občianskeho zákonníka, a to
označenie pohľadávky vo vzťahu ku konkretizácii platiteľa mzdy, o ktorú išlo a o určenie rozsahu zrážok
zo mzdy.

9. Žalovaný nevyužil právo na repliku k vyjadreniu žalobcu.

10. Odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal včas podané odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania
v zmysle § 385 ods. 1 CSP v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

11. Z obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolací súd konštatuje, že súd prvej
inštancie sa správne vysporiadal so zákonnými podmienkami pre nariadenie neodkladného opatrenia,
správne v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany pred svojím rozhodnutím o nariadení
neodkladného opatrenia predovšetkým posúdil, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi
sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej
úpravy pomerov, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným
spôsobom, a správne rozhodol, ak návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel.

12. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvoinštančného rozhodnutia, preto
sa v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP obmedzuje na konštatovanie správnosti týchto dôvodov,
a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalovaného len uvádza, že žalovaný vo svojom odvolaní
v podstate neuviedol žiadne také skutočnosti ani námietky, ktoré by spochybnili vecnú správnosť
napadnutého uznesenia a odôvodnili iné rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, a
k odvolacím námietkam žalovaného dodáva nasledovné:

13. Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, súd môže na návrh nariadiť neodkladné
opatrenie (§ 324 ods. 1 CSP) len vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava,
že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP). Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,
aby nenakladala s určitými vecami, alebo právami (§ 325 ods. 2 písm. c/ CSP) alebo aby niečo
vykonala a niečoho sa zdržala alebo niečo znášala (§ 325 ods. 2 písm. d/ CSP).

14. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa §
132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného
opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (§
326 ods. 1 a 2 CSP).

15. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329
ods. 2 CSP).

16. Z citovaných zákonných ustanovení plynie, že súd môže súd nariadiť neodkladné opatrenie iba
v prípade, ak sú splnené základné podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP. Tieto základné podmienky
sú alternatívne formulované ako potreba bezodkladne upraviť pomery alebo obava, že exekúcia bude
ohrozená (kumulácia nie je vylúčená). Relevantné skutkové tvrdenia je žalobca povinný osvedčiť.

17. Z dôvodov napadnutého prvoinštančného uznesenia jasne vyplýva, že s prihliadnutím na tvrdenie
žalobcu, že žalovaný od žalobcu vymáha plnenie na základe označenej dohody o zrážkach zo mzdy,
slúžiacej ako zabezpečovací prostriedok v rámci spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ktorej zmluvné
podmienky neboli predmetom posúdenia súdu a súdnej kontrole môžu byť podrobené až v konaní vo
veci samej, dospel prvoinštančný súd k záveru, že je potrebná bezodkladná úprava pomerov sporových



strán uložením povinnosti žalovanému a zamestnávateľovi žalobcu zdržať sa výkonu práva na zrážky
zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z označenej dohody o zrážkach zo mzdy, t.j. zdržať sa použitia dohody
o zrážkach zo mzdy (iných príjmov dlžníka) obsiahnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere označenej
ako Zmluva o OTP Refinanc Exprese č. 022/2009/13SU uzatvorenej dňa 18.6.2013 medzi žalobcom a
spoločnosťou OTP Banka Slovensko, a.s., sídlo: Štúrova 5, Bratislava 813 54, IČO: 31318916, Zápis
v registri: Obchodný register Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka číslo: 335/B, lebo je
nepochybné, že ďalšie vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu na základe označenej dohody o zrážkach
zo mzdy by mohlo spôsobiť ujmu na jeho strane.

18. Správnosť tohto záveru súdu prvej inštancie žalovaný spochybňuje vo svojom odvolaní
neopodstatnene. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade
boli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia je totiž postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť
návrhu na toto neodkladné opatrenie, aspoň osvedčené.

19. V danom prípade súd prvej inštancie pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov správne
zistil najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu žalobcu na neodkladné opatrenie,
náležite sa pritom riadiac skutkovými okolnosťami opísanými v návrhu žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia, najmä naliehavosťou úpravy vzťahu medzi žalovaným veriteľom a žalujúcim
spotrebiteľom. Adekvátne pritom vychádzal z premisy, že postačuje, aby osvedčené skutočnosti sa
súdu so zreteľom na všetky okolnosti javili ako nanajvýš pravdepodobné (por. m.m. napr. rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 102/2005, sp.zn. III. ÚS 298/2008), a správne
zohľadnil i ústavný aspekt materiálnej rovnosti medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorý sa prejavuje
ako ochrana spotrebiteľa vychádzajúca z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom
alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o
úroveň informovanosti, ktorá situácia často vedie spotrebiteľa k pristúpeniu na podmienky pripravené
vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (por. napr. rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-240/98 až C-244/58 Oceano Groupo), keďže možnosť súdu
skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný na zabránenie tomu, aby
spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou alebo praktikou, pretože takéto preskúmanie môže mať
odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých
so spotrebiteľmi a nekalých praktík zo strany predajcov alebo dodávateľov (por. tiež rozsudok Súdneho
dvora EÚ vo veci C-473/00 Cofidis), a to v snahe dosiahnuť vyvážené pozície, t.j. spravodlivosť, ekvitu
a rovnováhu zúčastnených záujmov.

20. V posudzovanom prípade z obsahu spisu i dôvodov napadnutého uznesenia vyplýva, že žalobca sa
neodkladným opatrením domáha ochrany pred neoprávneným zásahom do svojho majetku, ku ktorému
by malo dôjsť zrážkami z jeho mzdy, pričom na zabránenie vykonávania zrážok zo mzdy nemá iné
právne ani faktické možnosti.

21. Je zrejmé, že dohoda o zrážkach zo mzdy slúži ako zabezpečovací prostriedok v rámci zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ktorej podmienky v danom prípade neboli predmetom posúdenia súdom. Dohoda
o zrážkach zo mzdy je voči platiteľovi mzdy účinná, keď mu bola predložená a zaniká, ak pohľadávka
veriteľa je splnená, alebo keď dlžník prestane poberať mzdu. Výkon zrážok zo mzdy podľa dohody
zmluvných strán o zrážkach zo mzdy môže pozastaviť len súd, ktorý platiteľovi mzdy neodkladným
opatrením môže uložiť povinnosť nevykonávať zrážky podľa účastníkmi uzavretej dohody o zrážkach
zo mzdy (por. m.m. napr. R 47/1974). Za stavu, ak z obsahu spisu i dôvodov napadnutého uznesenia
(§ 329 ods. 2 CSP) plynie, že realizácia zrážok zo mzdy žalobcu na základe označenej dohody o
zrážkach by mohla byť v rozpore s verejným poriadkom, keďže je značná pravdepodobnosť, že táto
vychádza z neprijateľných zmluvných podmienok zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcu a žalovaným,
práve tieto skutočnosti podľa názoru odvolacieho súdu osvedčujú právo žalobcu a dôvodnosť nariadenia
neodkladného opatrenia v žalobcom navrhovanom znení, napriek tomu, že toto právo žalobcu ešte
nebolo predmetom súdneho dokazovania vo veci samej.

22. Ako opodstatnenú nemožno vyhodnotiť námietku žalovaného, že uznesenie je zmätočné a
nezrozumiteľné pre rozpor výroku a odôvodnenia uznesenia. V tomto smere je odvolací súd v zhode so
žalobcom v jeho písomnom vyjadrení k odvolaniu v tom, že jediný odkaz súdu prvej inštancie na zmluvu
č. 006/2009/13SU zo dňa 18.6.2013 (v bode 26 odôvodnenia uznesenia) je potrebné posudzovať ako



zjavnú chybu v písaní vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia celkovo
štyri krát (v bode 2, 18, 19 a 25) odkazuje na správny zmluvný vzťah, teda zmluvu o spotrebiteľskom
úvere označenú ako Zmluva o OTP Refinanc Exprese č. 022/2009/13SU zo dňa 18.6.2013.

23. Správnosť záveru prvoinštančného súdu o splnení zákonných predpokladov pre nariadenie
neodkladného opatrenia nemôžu spochybniť ani odvolacie námietky žalovaného spočívajúce jedine v
jeho tvrdení, že z úveru 10.200,- eur (istiny) nebola ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti uhradená
čiastka 9.545,08 eur, ktorá bola s príslušenstvom postúpená žalovanému, pričom žalobca uhradil po
postúpení sumu 2.295,- eur a doposiaľ tak neuhradil ani len istinu úveru a že žalovanému nie je zrejmé,
prečo by mal byť žalobca zvýhodnený do takej miery, kedy by nemal vrátiť ani len istinu úveru, lebo
v rozsahu sumy 7.250,08 eur (9.545,08 eur - 2.295 eur) nemôže byť rozumná a legitímne prijateľná
pochybnosť o záväzku žalobcu. Otázky platnosti úverovej zmluvy a jej zmluvných klauzúl, vrátane
samotnej dohody o zrážkach zo mzdy žalobcu, ako i rozsahu splatenia úveru, môžu byť totiž predmetom
konania vo veci samej.

24. Relevanciu nemožno priznať ani námietke žalovaného, že postupom súdu pred vydaním
napádaného uznesenia boli porušené jeho práva na spravodlivý proces, pretože nebol žiadny legitímny
dôvod nedať žalovanému možnosť sa k návrhu pred rozhodnutím vyjadriť.

25. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a s porušením práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a k
jeho naplneniu dochádza, ak odvolací súd (prípadne súd prvej inštancie a k jeho odstráneniu nedošlo
v odvolacom konaní) zasiahol do ústavou, resp. dohovorom garantovaných práv dovolateľa, čím mu
bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon (Civilný sporový
poriadok) priznáva.

26. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, že
osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom
je i zákonom relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo
iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu
alebo inú právnu ochranu (I.ÚS 26/1994). Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť
taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na
ochranu a obranu jeho práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia
bude znamenať nespravodlivý súdny proces.

27. Odvolací súd uvádza, že uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia predstavuje v zásade
dočasné rozhodnutie, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie
je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany
ohrozené. Ako už bolo vyššie uvedené, neodkladné opatrenie má charakter preventívneho riešenia
vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila
pozícia žalobcu, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril
nezvratný právny stav. Na konanie a rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je
možné aplikovať všetky zásady kontradiktórneho konania, ktoré sú typické pre sporové konanie (konanie
vo veci samej), čo je dané tým, že uvedeným inštitútom sa má poskytnúť rýchla ochrana porušených
alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného
opatrenia) a súd je tak povinný o návrhu rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote (§ 328 ods. 2
CSP), pričom pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie
charakteristické pre sporové konanie podľa ustanovení § 186 a nasl. CSP, ale vychádza iba z listín
predložených žalobcom, ktorými dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčuje.
Vzhľadom na dočasnosť a zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia neuplatňuje ani zásada rovnosti strán (ktorú treba vnímať aj v spojení so
zásadou kontradiktórnosti a zásadou ústnosti) tak striktne, ako v konaní vo veci samej. Sporové strany
nemusia v každej časti, či druhu konania súčasne disponovať určitým procesným prostriedkom. V
prípade niektorých procesných prostriedkov z ich povahy a účelu vyplýva, že ich uplatnenie má k
dispozícii len jedna strana. Uvedené platí tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom



konaní (por. m.m. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/152/2013, sp. zn.
6Cdo/87/2016). Záujem na rýchlej a účinnej dočasnej ochrane práv žalobcu má prednosť pred právom
žalovaného vyjadriť sa k navrhovaným skutočnostiam. Ochrana žalovaného je daná jeho právom vyjadriť
sa k týmto tvrdeniam počas konania a navyše zodpovednosťou žalobcu za prípadnú vzniknutú ujmu
(por. m.m. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/31/2012).

28. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie pri nariadení neodkladného opatrenia postupoval v
súlade s platnou a účinnou právnou úpravou v čase jeho rozhodovania, preto nemohol zasiahnuť do
práva žalovaného na spravodlivý proces, a to ani v prípade, keď pred svojim rozhodnutím nevytvoril
žalovanému procesnú možnosť na vyjadrenie k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací
súd poukazuje na skutočnosť, že predpokladom na záver o porušení základných práv a slobôd
(vrátane porušenia práva na spravodlivý proces) je také ich porušenie, ktoré nie je napraviteľné
alebo odstrániteľné v činnosti súdu pred začatím konania alebo v konaní o veci samej, resp. ktoré
nemožno napraviť procesnými prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté v zákone v spojitosti s neodkladnými
opatreniami a na tomto mieste pripomína názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený
v uznesení z 9. februára 2017, sp. zn. 3Obdo/1/2017, podľa ktorého: „Zdanlivo znevýhodňujúce
postavenie subjektu, proti ktorému nariadené predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie) smeruje,
vrátane konaní, kedy bolo predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie) nariadené až rozhodnutím
odvolacieho súdu, proti ktorému nie je prípustné odvolanie ako riadny opravný prostriedok, nie je možné
považovať za porušenie práva na spravodlivý proces. Uvedené postavenie subjektu, proti ktorému
nariadené predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie) smeruje, je vyvažované právom podať návrh na
zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené (§ 334 CSP), prípadne
nárokom na náhradu škody a inej ujmy spôsobenej neodkladným opatrením, ak sa žalobe žalobcu vo
veci samej nevyhovie, alebo ak nedôjde k uspokojeniu práva žalobcu (§ 340 ods. 1 CSP)“.

29. S poukazom na uvedené dôvody, ako i dôvody uvedené súdom prvej inštancie, s ktorými sa odvolací
súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdil.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí plná náhrada trov odvolacieho
konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 poslednej
vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,



b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).