ANACO FIN s.r.o.


Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 17Csp/6/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5823231178
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Plutinský
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2023:5823231178.1

Uznesenie
Okresný súd Námestovo v právnej veci žalobkyne: I. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXX, XXX XX
B. C., právne zastúpená JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01
Žilina, IČO: 47 445 092, proti žalovanej: ANACO FIN s.r.o., so sídlom Miletičova 550/1, 821 08 Bratislava,
IČO: 47 326 786, o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie tohto znenia:

„Súd žalovanej ukladá, aby sa zdržala použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 08.07.2016, ktorá
bola uzatvorená na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o pôžičke č. 3500153307 a vykonala
oznámenie zamestnávateľovi žalobkyne - Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Mzdové oddelenie,
Špitálska 8, 812 67 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy.

II. Súd poučuje žalovanú, že je o p r á v n e n á podať proti žalobcovi žalobu o zaplatenie pohľadávky
zo Zmluvy o pôžičke č. 3500153307 zo dňa 08.07.2016, ktorá bola uzatvorená medzi žalobkyňou a
predchodcom žalovanej. Ak žaloba vo veci samej nebude podaná, neodkladné opatrenie nezanikne,
pretože obsahuje trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

II. Žalobkyňa má voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % .

III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť na účet Okresného súdu Námestovo sumu 16,50 eur titulom súdneho
poplatku z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresnému súdu Námestovo bol dňa 11.07.2023, prostredníctvom právneho zástupcu, doručený
návrh žalobkyne, v ktorom sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia zdržať sa použitia dohody
o zrážkach zo mzdy zo dňa 08.07.2016, ktorá bola uzatvorená na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej
zo zmluvy o pôžičke č. 3500153307 a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu - Ústredie práce,
sociálnych vecí a rodiny, Mzdové oddelenie, Špitálska 8, 812 67 Bratislava - mestská časť Staré Mesto,
aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy. Zároveň žiadala, aby súd žalobkyni voči žalovanej priznal
právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že žalovaná sa na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo
dňa 02.05.2023 stala vlastníkom pohľadávky obchodnej spoločnosti Tatra banka, a.s. odštepný závod
Raiffeisen banka, ktorá vznikla zo zmluvy o pôžičke č. 3500153307. Medzi žalobkyňou a právnym
predchodcom žalovanej bola na základe žiadosti o poskytnutie Raiffeisen pôžičky zo dňa 08.07.2016
uzatvorená dňa 08.07.2016 zmluva o úvere č. 3500153307 a to akceptovaním žiadosti o poskytnutie
pôžičky a v rovnaký deň bola na zabezpečenie pohľadávky z uvedenej zmluvy o úvere uzatvorená aj
dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa odôvodnenosť svojho návrhu ďalej dôvodila tým, že pohľadávka



žalovanej, ktorej sa v rozpore so zákonom domáha vykonávaním zrážok zo mzdy je premlčaná, nakoľko
právny predchodca žalovanej listom zo dňa 22.01.2019 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti a výzva na zaplatenie“ vyhlásil mimoriadnu splatnosť pôžičky. Dôvodnosť
nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia odôvodňuje žalobkyňa tým, že jej zamestnávateľ
na podklade žiadosti žalovanej má začať realizovať zrážky zo mzdy v prospech žalovanej, pričom
existuje dôvodný predpoklad, že sa jedná o pohľadávku premlčanú a v podstate jej využitím obchádza
žalovaná zákonnú premlčaciu dobu, keďže žalovaná pristúpila k vykonávaniu zrážok zo mzdy listom zo
dňa 21.06.2023 označeným ako „Vykonávanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov - Žiadosť“ prílohou,
ktorého bola dohoda o zrážkach zo mzdy. Na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu
podľa tvrdení žalobkyne umožňuje siahnuť žalovanej na jej majetok prostredníctvom zamestnávateľa
žalobkyne, a to na základe protizákonného vykávania zrážok zo mzdy, keďže pohľadávka žalobkyne je
premlčaná v celom rozsahu. Napokon uviedla, že právnu ochranu žalobkyne, zamedzením vykonávania
zrážok zo mzdy na základe neoprávneného titulu, tak možno zabezpečiť výlučne prostredníctvom súdom
nariadeného neodkladného opatrenia. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhuje, aby súd nariadil
neodkladné opatrenie v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p..

3. Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia bez uloženia
povinnosti podať v určenej lehote žalobu vo veci samej, pričom svoj návrh odôvodnila tým, že uložením
neodkladného opatrenia v zmysle návrhu by mohlo dôjsť i k trvalej úprave pomerov medzi stranami,
nakoľko už v tomto konaní je potrebné preskúmať všetky nároky strán, ktoré by inak boli preskúmavané
opätovne aj v konaní vo veci samej. Pod potrebou neodkladnej úpravy pomery strán sa rozumie
stav vzťahov strán, ktorý neznesie odklad. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred
jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie rozhodnutia
bez uloženia povinnosti podať v určenej lehote žalobu vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí
byť nevyhnutne dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie vzhľadom na krátkosť času.
Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy pomerov. Na základe uvedeného preto súd pristúpil
k zisťovaniu, či možno neodkladným opatrením dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami a
dospel k záveru, že návrh žalobkyne je dôvodný.

4. K návrhu boli pripojené listinné dôkazy, a to oznámenie o postúpení pohľadávky, žiadosť o poskytnutie
pôžičky, akceptovanie žiadosti o poskytnutie pôžičky, dohoda o zrážkach zo mzdy, vyhlásenie úveru za
predčasne splatný a žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy adresovaná zamestnávateľovi žalobkyne.

5. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný
okresný súd.

7. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný
účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla
aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných
dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými
vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala
dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z
násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné
miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo
duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo
inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná
integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba
obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním
ohrozená.



10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa § 336 ods. 1 prvá a druhá veta C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím
konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci
samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno
dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

15. Podľa § 337 ods. 1 a 2 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a
predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do
pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia

16. Podľa § 332 ods. 2 CSP, neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho
vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

17. Z citovaných ustanovení CSP vyplýva, že základnou podmienkou nariadenia neodkladného
opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona takýmito dôvodmi
sú právny a faktický stav medzi stranami sporu, ktorý vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov alebo
obava, že exekúcia by mohla byť ohrozená.

18. Účelom neodkladného opatrenia je úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho nariadenie je
osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo navrhovateľa ohrozené. Neodkladné
opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením
by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom právnom vzťahu. Navrhovateľ
domáhajúci sa nariadenia neodkladného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho nariadenie, t.j.
potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená.
Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku,
ale postačuje, ak je hodnoverne osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku. Pred jeho nariadením súd
zisťuje, či sú hodnoverne osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd
pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní;
postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako hodnoverná.

19. Po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh dospel súd k záveru,
že žalobkyňa osvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov, preto navrhované neodkladné opatrenie nariadil, a to z nasledujúcich
dôvodov:
20. Súd mal vo veci za dostatočne osvedčené, že akceptovaním žiadosti o spotrebiteľský úveru
poskytnutie Raiffeisen pôžičky č. 3500153307, došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke č. 3500153307 zo
dňa 08.07.2016 uzavretej medzi právnym predchodcom žalovanej (Raiffeisen banka) ako veriteľom na
jednej zmluvnej strane a žalobkyňou ako dlžníkom na druhej zmluvnej strane, vznikol uzavretím zmluvy o
poskytnutí spotrebiteľského úveru pre fyzické osoby právny vzťah, ktorý je od svojho vzniku nevyhnutné



posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.) a právnych predpisov,
ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru, keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere je tzv.
absolútny obchod (§ 261 ods. 6 písm. d) OBZ) a zároveň žalovaná pri uzatváraní zmluvy vystupovala
ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalobkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri
uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Na
základe predmetnej zmluvy sa právny predchodca žalovanej zaviazal poskytnúť žalobkyni úver vo
výške 3.000,- eur, mesačná splátka vo výške 63,61 eur, počet mesačných splátok 72, dátum 1. splátky
17.08.2016, splatnosť každej ďalšej splátky každý 17. deň v mesiaci, celková čiastka, ktorú musí dlžník
zaplatiť ( t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru ) je vo výške 4.579,90 eur, RPMN za úver je
16,20 %, ročná úroková sadzba úveru je 14,90 %, priemerná RPMN za úver je 15,19 %. Ďalej mal v
predmetnej veci súd žalobkyňou za osvedčené, že v zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka zo
dňa 08.07.2016, uzavretej medzi právnym predchodcom žalovanej ako veriteľom na jednej zmluvnej
strane a žalobkyňou ako dlžníkom na druhej zmluvnej strane, žalobkyňa súhlasila, aby jej ktorýkoľvek
platiteľ mzdy po predložení tejto dohody bankou zrážal na úhradu záväzku plynúceho zo Zmluvy o
pôžičke č. 3500153307 zo dňa 08.07.2016 pravidelne zrážku zo mzdy mesačne podľa výšky mzdy, a
to na účet právneho predchodcu žalovanej. Z oznámenia o zmene veriteľa zo dňa 05.05.2023 vyplýva,
že žalovaná oznámila žalobkyni postúpenie pohľadávky z titulu Zmluvy o pôžičke č. 3500153307 na
nového veriteľa, t.j. žalovanú. Z výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 22.01.2019, v rámci ktorej právny
predchodca žalovanej oznámil žalobkyni, že úver sa v celom rozsahu (vo výške 2.369,14 eur) stal
predčasne splatným a súčasne vyzval žalobkyňu na úhradu dlžnej sumy. Napokon mal súd preukázané,
že žalovaná listom zo dňa 21.06.2023 vyzvala zamestnávateľa žalobkyne o vykonanie zrážok zo mzdy
žalobkyne v celkovej výške 2.180,39 eur.
21. Podľa § 54a Zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), premlčané právo zo spotrebiteľskej
zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté.
Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť
jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

22. Podľa § 100 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).

23. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz v spojení s § 103
Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba
jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý
dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

24. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

25. Súd má za to, že výkon zrážok zo mzdy sa týka pohľadávky, ktorá má pôvod v spotrebiteľskom
vzťahu, v ktorom žalobkyňa vystupuje ako spotrebiteľ a slabšia zmluvná strana, ktorej je nevyhnutné
poskytnúť bezodkladnú ochranu neodkladným opatrením, keďže vychádzajúc z tvrdení žalobkyne
existuje nebezpečenstvo, že sa v prípade zrážok zo mzdy realizovaných na základe dohody o zrážkach
zo mzdy, ktorá dohoda zabezpečuje a umožňuje uhradiť žalovanej bez súdnej kontroly aj plnenie,
ktorého dôvodnosť je žalobkyňou spochybňovaná, a to pre vznesenú námietku premlčania. Žalobkyňa
a jej majetková sféra je tak v ohrození pod vplyvom vykonávaných zrážok zo mzdy. Ide pritom o
mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka bez súdnej kontroly, pričom tieto
zrážky nemôže dlžník voči svojmu zamestnávateľovi nijako korigovať, ani zastaviť, a je tak vystavený
jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý
nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému
konaniu zo strany dodávateľa. Uvedená podmienka je neprijateľná z dôvodu, že je v rozpore s
požiadavkami dobrej viery a legitímnymi záujmami spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a preto je neplatná (§ 53 ods.
1 a 5 Občianskeho zákonníka). Žalobkyňa ako jedna zo zmluvných strán pritom nemá možnosť
jednostranne dosiahnuť zrušenie dohody o zrážkach zo mzdy, ani pozastavenie vykonávania zrážok
zamestnávateľom, i keď zrážky zo mzdy sa vykonávajú neoprávnene.



26. Pri zohľadnení všetkých relevantných okolností prejednávanej veci súd dospel k záveru, že návrh
žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. V návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia dostatočne opísala skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana, čím bol naplnený jeden z predpokladov pre nariadenie neodkladného
opatrenia, keďže bolo osvedčené, že medzi stranami sporu bola uzavretá Zmluva o pôžičke č.
3500153307 zo dňa 08.07.2016. Súd mal za naplnený aj ďalší predpoklad pre nariadenie neodkladného
opatrenia, a síce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, keď v konaní bolo osvedčené, že
žalovaná predložila zamestnávateľovi žalobkyne žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy. Z oznámenia
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzvy na zaplatenie zo dňa 22.01.2019 súd zistil, že právny
predchodca žalovanej vyhlásil mimoriadnu splatnosť pôžičky, ktorú poskytla banka dlžníkovi - žalobkyni
ku dňu 21.01.2019. Súd uvádza, že bez ohľadu na to, či banka zosplatnila alebo nezosplatnila pôžičku,
čo v podstate znamená len to, že dlžník je povinný zaplatiť zostatok pôžičky naraz v celosti, premlčacia
doba plynie od splatnosti neuhradenej splátky, teda premlčacia doba v zmysle ust. §103 Obč. zákonníka
je tri roky a plynie odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, čo logicky muselo nastať skôr ako došlo k
zosplatneniu pôžičky, teda ešte pred 21.01.2019. Súd poznamenáva, že aj keby premlčaciu dobu ráta
od zosplatnenia pôžičky, keďže nebola preukázaná splatnosť poslednej neuhradenej splátky, nárok
žalovanej je toho času po uplynutí premlčacej doby 3 rokov - a to už odo dňa 22.01.2022. Žalovaná teda
použitím uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy vymáha svoje premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy,
čo je neprípustné. Súd na podporu svojich tvrdení k premlčaniu cituje z rozsudku Krajského súdu v
Trnave sp. zn. 23Co/35/2015 zo dňa 25.01.2016, "Ak potom začiatok plynutia premlčacej doby pri plnení
dohodnutom v splátkach, ako aj v prípade, ak sa pre nesplnenie splátok stane zročným celý dlh podľa §
565 OZ, upravuje osobitne § 103 OZ tak, že premlčacia doba začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky, nemožno použiť všeobecnú právnu úpravu začiatku plynutia premlčacej doby podľa § 101 OZ,
v premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Ustanovenie
§ 103 OZ neobsahuje výnimku, podľa ktorej by v prípade spotrebiteľských zmlúv veriteľ uplatňujúci si
svoje právo podľa § 565 OZ mohol tak urobiť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky (a v súvislosti s uvedeným by začala aj premlčacia doba plynúť až tri mesiace od
omeškania so zaplatením splátky). Naopak, § 103 OZ stanovuje, že ak sa pre nesplnenie niektorej zo
splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky
(teda nie od splatnosti celého dlhu). Bez ohľadu na ďalšie tvrdené dôvody je preto osvedčená dôvodnosť
a trvanie nároku žalobkyne, ktorého ochrany sa domáha. Na základe týchto skutočností je podľa názoru
súdu namieste bezodkladná úprava pomerov neodkladným opatrením, ktoré zabezpečí, že nedôjde k
ďalším zrážkam zo mzdy žalobkyne, a to aj na nároky, ktorých existencia sa spochybňuje. Nariadením
neodkladného opatrenia, ktorým sa zakáže žalovanej zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy
súvisiacej zo spornou pohľadávkou zo zmluvy o úvere, bez ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný
alebo nenapraviteľný stav, t.j. že by na základe dohody o zrážkach zo mzdy boli poukazované žalovanej
zo mzdy žalobkyne finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo vyššom rozsahu, než dovoľuje zákon.

27. Z uvedeného teda vyplýva, že trojročná premlčacia doba celého úveru začala plynúť nasledujúci
deň po uplynutí splatnosti poslednej splátky úveru a preto pohľadávka z predmetnej zmluvy bola
nepochybne ku dňu požiadavky žalovanej o vykonávanie zrážok zo mzdy t.j. ku dňu 21.06.2023
premlčaná. Premlčaním pohľadávky zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy treba považovať za
premlčané aj právo uspokojiť pohľadávku zrážkami zo mzdy, teda aj právo žiadať vykonávanie zrážok
na jej uspokojenie. Súd mal súd teda za zistené, že žalovaná si uplatňuje z Dohody o zrážkach zo mzdy
už premlčaný nárok, ktorého premlčanie namietala i samotná žalobkyňa v podanom návrhu, preto súd
už len z tohto dôvodu návrhu žalobkyne vyhovel tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia

28. V zmysle ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

29. Na základe uvedeného, keď Dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút umožňuje
žalovanej ako dodávateľovi a veriteľovi siahnuť na majetkové práva žalobkyne ako dlžníka a spotrebiteľa
aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neplatných právnych úkonov, resp. uplatňuje
si premlčané nároky, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa, ktorý
je povinný sa takému konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly a aby



nedochádzalo k vzniku bezdôvodného obohatenia v prospech žalovanej na úkor žalobkyne, súd
považuje za potrebné tomuto zamedziť nariadením neodkladného opatrenia bez určenia povinnosti
podať žalobu vo veci samej, nakoľko týmto neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu
pomerov medzi stranami. Z uvedených dôvodov návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd
vyhovel, teda rozhodol tak, aby sa žalovaná zdržala výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne na
základe dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyne a oznámil zamestnávateľovi žalobkyne, aby upustil od
vykonávania zrážok zo mzdy na základe uvedenej dohody o zrážkach zo mzdy, vyhovel výrokom I. toho
uznesenia.

30. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

31. Súd časovo neobmedzil trvanie neodkladného opatrenia a neuložil žalobkyni povinnosť podať
žalobu vo veci samej podľa § 336 ods. 1 druhej vety CSP. Týmto neodkladným opatrením možno totiž
dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, pokiaľ ide o použitie dohody o zrážkach zo mzdy
na uspokojovanie pohľadávky žalovanej. Nariadené neodkladné opatrenie zabezpečí, aby žalovaná
nemohla uspokojovať nároky zo zmluvy o pôžičke č. 3500153307 zo dňa 08.07.2016 automaticky
postihovaním príjmu žalobkyne. Svoje nároky z uvedených zmlúv však žalovaná môže voči žalobkyni
uplatňovať súdne a teda môže na základe poučenia v súlade s ustanovením § 337 ods. 1 Civilného
sporového poriadku uplatniť na súde svoje právo na zaplatenie pohľadávok z predmetných zmlúv.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

34. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v plnom rozsahu, preto jej súd v súlade s ustanovením § 255
ods. 1 CSP priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady bude podľa § 262 ods. 2
CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným rozhodnutím vydaným vyšším súdnym
úradníkom.

36. Podľa § 2 ods. 2 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa
výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku
oslobodený.

37. Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v zmysle § 4 ods. 2 písm. v) zákona o súdnych poplatkoch
oslobodená od platenia súdneho poplatku za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a keďže
žalobkyňa bola v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešná, súd podľa výsledku
konania zaviazal neúspešnú žalovanú na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia v zmysle položky 1 písm. c) sadzobníka zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov v sume 16,50 eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
o56kresný súd (§ 357 písm. d) a m) a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia
spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,



z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoh sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) - § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).