ANACO FIN s.r.o.


Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoCsp/103/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119289324
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:6119289324.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a
sudcov Mgr. Kataríny Arnouldovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci žalobcu: G. B., nar. XX. N.
XXXX, bytom J. XXX, zastúpeného splnomocnencom: WEBBER LEGAL, s. r. o., IČO: 50 680 552,
so sídlom Na rozhliadke 12830/2, Bratislava, proti žalovanému: ANACO FIN, s. r. o., IČO: 47 326
786, so sídlom Miletičova 550/1, Bratislava, zastúpenému splnomocnencom: Advokátska kancelária
JUDr. Andrej Struhár, s. r. o., IČO: 51 744 775, so sídlom Kubániho 3644/16, Bratislava, o zaplatenie
1.698,10 eur s príslušenstvom, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Galanta z 8. júla 2020, č.k. 28Csp/150/2019-240, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie,
ktorým

žalovanému ukladá zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z dohody o
zrážkach zo mzdy dlžníka č. 060/3003/14SU z 18. augusta 2014, uzatvorenej medzi žalobcom a
právnym predchodcom žalovaného, a oznámiť zamestnancovi žalobcu: BEKAERT Slovakia, s. r. o.,
Veľkoúľanská cesta 1332, Sládkovičovo, IČO: 36 045 161, že upúšťa od vykonávania zrážok zo mzdy,
a to do rozhodnutia a skončenia konania vo veci samej vedenej pred Okresným súdom Galanta pod
sp. zn. 28Csp/150/2019.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie o nariadenie neodkladného opatrenia.
Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 159, § 161 ods. 1 a 2, § 230 a § 329 ods. 3 z. č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Vecne dôvodil, že v danej veci uznesením z 22. októbra
2019, č.k. 28Csp/150/2019-156 vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo
mzdy uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou OTP Banka Slovensko, a. s., so sídlom Štúrova 5,
Bratislava z 18.08.2014, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej; zamestnávateľovi žalobcu
BEKAERT Slovakia, s. r. o., Veľkoúľanská 1332, Sládkovičovo, IČO: 36 045 161, uložil povinnosť zdržať
sa vykonávania zrážok zo mzdy a iných príjmov žalobcu podľa dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej
v dohode o zrážkach zo mzdy uzatvorenej podľa § 551 z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„OZ“) medzi žalobcom a spoločnosťou OTP Banka Slovensko, a. s., so sídlom Štúrova 5, Bratislava, do
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Voči tomuto uzneseniu podal žalovaný odvolanie a odvolací
súd uznesením z 27. mája 2020, č.k. 26CoCsp/40/2020-228 napadnuté uznesenie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súd prvej inštancie postupujúc v zmysle intencií odvolacieho
súdu vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom pripojených spisov sp. zn. 18C/31/2018 a
28Csp/150/2019, z ktorých zistil skutkový stav a to z obsahu pripojeného spisu sp. zn. 18C/31/2018, že
žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal uloženia povinnosti žalovanému
zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy z 18. augusta 2014 a svoj návrh odôvodnil rovnakými
skutkovými okolnosťami, ako sú tie, ktoré sú opísané aj v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia



v danej veci, t.j. s poukazom na uzavretie úverovej zmluvy s právnou predchodkyňou žalovaného,
poukázaním na skutočnosť, že dochádza k zrážkam zo mzdy žalobcu na základe neprijateľnej
podmienky, pričom v tejto veci súd rozhodol uznesením zo 6. augusta 2018, č.k. 18C/31/2018-24 tak,
že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie podané
nebolo. Z obsahu spisu sp. zn. 10Csp/158/2018 súd zistil, že návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia doručeným súdu 28. augusta 2018 sa žalobca voči žalovanej opätovne domáhal uloženia
povinnosti zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy z 18. augusta 2014, pričom návrh odôvodnil,
že medzi žalobcom a právnou predchodkyňou žalovaného došlo k uzavretiu úverovej zmluvy, na základe
ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver v sume 3.639,46 eur a v rovnaký deň došlo k uzavretiu dohody o
zrážkach zo mzdy, pričom úver žalobca považuje za bezúročný a bez poplatkov a dohodu o zrážkach zo
mzdy za absolútne neplatnú, v predmetnej veci bolo uznesenie odvolacím súdom zmenené a konanie o
neodkladnom opatrení bolo zastavené s poukazom na neodstrániteľný nedostatok podmienok konania,
nakoľko uznesenie, ktorým súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní vedenom
pod sp. zn. 18C/31/2018 vytvorilo prekážku rei iudicatae. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s
obsahom vyššie uvedených spisov dospel k záveru, že tu je prekážka veci právoplatne rozhodnutej,
keďže vo veci sa koná medzi tými istými stranami a o tej istej veci. V posudzovanom prípade súd
prvej inštancie nemal pochybnosti o tom, že skoršie právoplatné rozhodnutia v konaniach vedeným pod
sp. zn. 18C/31/2018 a 10Csp/158/2018 tvoria prekážku rozhodnutej veci, pričom rozšírenie skutkových
okolností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia v posudzovanej veci a predchádzajúcich
konaniach z návrhu žalobcu nevyplývalo.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Dôvodil,
že odvolanie napáda v celom rozsahu, pričom ako odvolacie dôvody uvádza ustanovenie § 365 ods.
2 písm. b) CSP, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a § 365
ods. 2 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a § 365 ods. 2 písm. h) CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodil, že pokiaľ súd v odôvodnení napadnutého uznesenia
uvádza, že skoršie právoplatné rozhodnutia boli vydané na podklade toho istého skutkového a právneho
stavu, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z
1. októbra 2019 totiž žalobca požaduje zastavenie zrážok zo mzdy z dôvodu neplatného postúpenia
pohľadávky a nedostatku legitimácie žalovaného. Ide o skutkové okolnosti, ktoré v predchádzajúcich
konaniach neuplatnil a nevyplývajú ani z rozhodnutí vo veci sp. zn. 18C/31/2018 a ani vo veci
10Csp/158/2018. Dodal, že svojho nároku sa domáha na základe odlišného skutkového a právneho
stavu a spochybňuje odôvodnenie napadnutého uznesenia, podľa ktorého rozšírenie skutkových
okolností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia v posudzovanej veci a v konaniach
vedených pod sp. zn. 18C/31/2018 a 10Csp/158/2018 z návrhu žalobcu nevyplývalo. Od podania
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ktorý je predmetom tohto konania) je totiž zrejmé,
že skutkovou okolnosťou odôvodňujúcou nariadenie neodkladného opatrenia je neplatné postúpenie
pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalovaného. Namietal, že 13. mája 2019 žalobca zaslal žalovanému
predžalobnú výzvu a následne podal návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhal
zaplatenia sumy 1.698,10 eur s príslušenstvom z dôvodu neplatného postúpenia pohľadávky. Následne
žalobca v prebiehajúcom konaní 1. októbra 2019 podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
pričom argumentačne sa návrh opiera o rovnaké dôvody, ako návrh na vydanie platobného rozkazu,
t.j. neplatné postúpenie pohľadávky. Dodal, že doterajší priebeh konania dostatočným spôsobom
spochybňuje platnosť postúpenia pohľadávky a nakoľko hrozí, že žalovaný bude naďalej pokračovať vo
vykonávaní zrážok zo mzdy žalobcu, navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že
návrhu na neodkladné opatrenie vyhovie a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%, prípadne napadnuté uznesenie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v
spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal



napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP v spojení s § 367 ods. 2), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil
súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je dôvodné zmeniť a nariadiť neodkladné opatrenie (§ 388 CSP).

5. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu
je posúdiť, či sú splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v žalobcom
požadovanom rozsahu, či bráni nariadeniu neodkladného opatrenia prekážka veci rozhodnutej.

6. Podľa § 329 ods. 2 a 3 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie (2). Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá
právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku
rozhodnutej veci (3).

7. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 18C/31/2018,
najmä uznesením zo 6. augusta 2018 č.k. 18C/31/2018-24 a sp. zn. 10Csp/158/2018 a s obsahom
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z 1. októbra 2019, doručeného súdu prvej inštancie 2.
októbra 2019 (č.l. 147) dospel k záveru, že súd prvej inštancie neposúdil správne zmenu skutkových
okolností. Nesprávne skonštatoval, že žalobca sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia novým
návrhom z rovnakých dôvodov a za nezmenenej skutkovej situácie ako návrhom, ktorý bol súdom
prvej inštancie zamietnutý (uznesenie zo 6. augusta 2018 č.k. 18C/31/2018-34) či ktorým bolo konanie
odvolacím súdom zastavené (sp. zn. 10Csp/158/2018 v spojení so sp. zn. 10Co/273/2018). Odvolací súd
porovnaním návrhu v danej veci a návrhu vo veci sp. zn. 18C/31/2018 ako i 10Csp/158/2018 zistil, že
žalobca síce žiada nariadiť identické neodkladné opatrenie, avšak z iných dôvodom resp. za zmenených
relevantných skutkových okolností významných pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie prehliadol
žalobcom uvádzanú novú skutkovú okolnosť a to neplatné postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa
na žalovaného.

8. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že nariadeniu neodkladného opatrenia v
danej veci nebráni prekážka právoplatne rozhodnutej veci.

9. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení môže súd na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia neodkladné opatrenie súd nariadi
iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (teda v zmysle §
343 a nasl. CSP zriadením záložného práva na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách
dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa...).

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ods. 2 písm. d) tohto ustanovenia
neodkladným opatrením možno strane uložiť okrem iného najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala
alebo niečo znášala.

11. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie
neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť
pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba
na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný
postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a
vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd



nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu
a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

13. V tomto prípade neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko takýmto
rozhodnutím sa nedosiahne sledovaný účel a tiež zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné
právo len na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka.

14. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom
osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie
(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným
opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky
neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah
(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp
subsidiarity).

15. Z obsahu spisu bolo zistené, že spor vo veci prebieha na základe žaloby žalobcu o zaplatenie
1.698,10 eur. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že žalovaný
pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy listom zo dňa 6. júna 2018, prílohou ktorého bola dohoda o
zrážkach zo mzdy a to aj napriek tomu, že pohľadávka žalovaného neexistuje. K návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia žalobca pripojil listinné dôkazy: žiadosť veriteľa zamestnávateľovi žalobcu na
realizovanie zrážok zo mzdy zo 6. júna 2018, dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka z
18. augusta 2014.

16. Preskúmaním návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných
dôkazov dospel odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie k záveru, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia je dôvodný.

17. V posudzovanej veci je neodkladné opatrenie faktickým opatrením predstavujúcim úpravu pomerov,
obmedzujúcim žalovaného v realizácii zabezpečovacieho prostriedku jeho pohľadávky voči žalobcovi.
Posúdenie existencie potreby neodkladnej úpravy pomerov záviselo na okolnostiach konkrétneho
prípadu.

18. Dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje pohľadávku veriteľa tým, že táto pohľadávka sa postupne
uspokojuje zrážkami zo mzdy dlžníka, ktoré vykonáva jeho platiteľ mzdy (zamestnávateľ). Po predložení
dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi dlžníkovi mzdy je tento platiteľ povinný realizovať zrážky zo mzdy
a vyplácať ich veriteľovi až do uspokojenia jeho pohľadávky (ak by tak neurobil, zodpovedá veriteľovi za
prípadnú škodu). Okrem zabezpečovacej funkcie má preto dohoda o zrážkach zo mzdy aj uhradzovaciu
funkciu.

19. Žalobca predloženými listinnými dôkazmi, a to Dohodou o zrážkach zo mzdy, žiadosťou o
vykonávanie zrážok zo mzdy, preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov, keď preukázal, že
aktuálne sú mu vykonávané zrážky zo mzdy.

20. Žalobca tiež osvedčil danosť práva predložením Zmluvy o poistnom OTP refinanc exprese z 18.
augusta 2014, Zmluvy o postúpení pohľadávok z 20. decembra 2017, typovej formulárovej dohody o
zrážkach zo mzdy, ako i realizáciu týchto zrážok zo mzdy, bez súdnej kontroly zmluvných podmienok, či
tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ktoré súd
skúma z úradnej povinnosti ex offo, ako i naplnenie obligatórnych náležitostí zmluvy o postúpení zmluvy
o poistnom OTP refinance i dohody o zrážkach zo mzdy. Odvolací súd má v súlade s argumentáciou
žalobcu vážne pochybnosti či sa zrážkami zo mzdy budú uspokojovať oprávnené nároky žalovaného.

21. Odvolací súd v danej veci zohľadnil, že ide o vzťah spotrebiteľský. Spoločným znakom právnej
úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať faktickú nerovnosť spotrebiteľa vo
vzťahu k profesionálnemu dodávateľovi a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku
kontraktácii (uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy), jeho väčšiu profesionálnu skúsenosť, lepšiu znalosť
práva ako i možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. V rámci



spotrebiteľských vzťahov je preto legitímne obmedzenie autonómie vôle zmluvných strán princípom
ochrany slabšej strany, teda spotrebiteľa (ktorý koná s dôverou v druhou stranou prezentovaný
skutkový stav). Nahradenie zdanlivej (formálnej) rovnováhy faktickou zahŕňa tiež povinnosť súdu ex
offo (z tzv. úradnej povinnosti) preskúmať a prihliadať na neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej
zmluve (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie C-240/98 až C-244/98 Oceáno Grupo Editoriál a
Salvat Editores, C-168/05 Mostaza Claro). Vysoká ochrana spotrebiteľa z pohľadu rešpektovania
vnútroštátnych európskych štandardov je garantovaná vo vzťahu k spotrebiteľovi nielen v oblasti
hmotného práva, ale aj procesného práva, čo znamená zohľadnenie procesného postavenia slabšej
strany v konaní. Z tohto dôvodu je súd povinný prihliadať aj na to, aby mu výkon práva dodávateľa nebol
neodôvodnene na ujmu.

22. Odvolací súd mal za osvedčenú potrebu ochrany práv žalobcu ako spotrebiteľa v prípade už
realizujúcej sa dohody o zrážkach zo mzdy, vykonávaných bez súdneho prieskumu pohľadávky,
zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy. Zohľadnil, že neodkladným opatrením dochádza len
k zmrazeniu vyplácania spornej dlžnej sumy, preto sa nejedná o neprimeraný zásah vo vzťahu k
žalovanému ako veriteľovi, v porovnaní s následkami, ktoré by malo ďalšie realizovanie zrážok zo mzdy
na základe dohody o zrážkach zo mzdy žalobcu ako dlžníka. V konaní vo veci samej súd po vykonaní
potrebného dokazovania rozhodne o dôvodnosti či nedôvodnosti pohľadávky. V dôsledku zrealizovania
zrážok spornej pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy mohlo by dôjsť k neoprávnenému zásahu do
majetkovej sféry žalobcu, pričom neodkladným opatrením sa len pozastavuje výkon zabezpečovacieho
inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy (vyplácanie sporných dlžných súm).

23. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní nevychádzal len z tvrdení žalobcu, ale predovšetkým z
predložených listinných dôkazov, odôvodňujúcich záver, že tvrdené skutkové okolnosti sú pravdivé.
Zaoberal sa obsahom právneho vzťahu účastníkov, z ktorého sa vyvodzuje uplatňovaný nárok. Dohoda
o zrážkach zo mzdy je založená na mimosúdnom výkone zrážok zo mzdy, ktorý umožňuje postihovať
majetok dlžníka bez súdnej kontroly a ktoré zrážky nemôže dlžník voči svojmu zamestnávateľovi
nijako ovplyvniť. Výkon zrážok zo mzdy, jednostranne stanovenej výšky zabezpečovanej pohľadávky,
teda nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti, preto spotrebiteľ môže byť vystavený
neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa, čo je v rozpore s požiadavkou dobrej viery i legitímnymi
záujmami spotrebiteľa a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok
únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok (či nespôsobujú hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa).

24. Neodkladné opatrenie považoval odvolací súd za primerané, v dôsledku nevykonávania zrážok
nemôžu byť ohrozené podnikateľské aktivity žalovaného, ani vážne zasiahnutá jeho majetková
sféra. Neodkladným opatrením sa len obmedzuje výkon práva žalovaného spôsobom, smerujúcim k
rešpektovaniu právnych predpisov určených na ochranu spotrebiteľa.

25. Aby k neoprávnenému zásahu do spotrebiteľských práv žalobcu nedošlo, je potrebné až do
právoplatného skončenia veci, do vyriešenia sporných otázok medzi žalobcom a žalovaným, tomuto
zamedziť jedinou prípustnou formou, a to nariadením neodkladného opatrenia, ktorým bude žalovanému
uložené zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu, vyplývajúceho z Dohody o zrážkach
zo mzdy (iných príjmov) dlžníka uzatvorenej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného a
oznámiť zamestnávateľovi žalovaného, že upúšťa od vykonávania zrážok zo mzdy.

26. Pri formulácii výroku pritom odvolací súd nepoužil znenie výroku presne tak, ako to navrhoval žalobca
v petite, ale výrok neodkladného opatrenia formuloval tak, že žalovanému uložil povinnosť zdržať sa
výkonu zrážok zo mzdy a oznámiť platiteľovi mzdy, že upúšťa od vykonávania zrážok zo mzdy, keď
má za to, že je tým len presnejšie vyjadrené to isté, čoho sa žalobca navrhovaným neodkladným
opatrením skutočne domáhal, pričom k prekročeniu jeho návrhu takouto formuláciou nedošlo, keď súd
pri rozhodovaní nie je viazaný doslovným znením petitu (§ 216 ods. 1 CSP; uznesenie Najvyššieho súdu
ČR, sp. zn. 22 Cdo 4542/2007, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Cdo 254/2009).

27. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že v posudzovanom prípade boli splnené
kumulatívne stanovené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia a preto v súlade s ust. § 388



CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne nesprávne zmenil a nariadil neodkladné
opatrenie tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

28. O trovách tohto konania odvolací súd nerozhodoval, keďže o nároku na náhradu trov konania o
nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré nie je neodkladným opatrením vo veci samej (§ 123 a § 128
ods. 1 CSP), rozhodne aj bez návrhu súd až v rozhodnutí, ktorým sa bude konanie vo veci samej končiť
(§ 262 ods. 1 CSP).

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).