Tree house SK s.r.o. „v konkurze“


Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/185/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2519201108
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2519201108.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: LexCreditor k.s.,
Laurinská 3/A, Bratislava, IČO: 47 245 913, správca konkurznej podstaty úpadcu: Tree house SK
s.r.o. v konkurze, Bakossova 3/c, Banská Bystrica, IČO: 47 336 021, zastúpený splnomocnenkyňou:
Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., Hlavná 6, Šaľa, IČO: 47 241 543, proti žalovanej:
X. X., nar. XX.XX.XXXX, P. XXXX/XX, L., o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o návrhu žalobcu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Piešťany č.k. 6C/32/2019 zo dňa 19. septembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 12.06.2019 zamietol.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 343 ods. 1, § 344, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329
ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 331 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku vecne odôvodnil tým, že „na to,
aby súd na návrh zriadil zabezpečovacie opatrenie je potrebné aby boli splnené zákonné predpoklady
ustanovené i § 343 ods. 1 CSP. Ako vyplýva z ustanovenia § 343 ods. 1 CSP, súd môže zabezpečovacím
opatrením zriadiť záložné právo na veciach dlžníka. V nadväznosti na vyššie uvedené súd je toho názoru,
že v danom prípade neboli splnené predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ako už
bolo uvedené, z ustanovenia § 343 ods. 1 CSP jednoznačne vyplýva, že zabezpečovacím opatrením
môže súd zriadiť záložné právo na veciach dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V danom prípade však žalobca navrhoval zriadiť záložné
právo na veciach inej osoby ako osoby dlžníka. Žalovaná nie je dlžníkom žalobcu, ale je osobou, ktorá
bola účastníkom odporovateľného právneho úkonu a mala z neho prospech. Žalovaná sa ani v prípade
úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu nestáva dlžníkom veriteľa, týmto naďalej zostáva pôvodný
dlžník (EU Inkasso s.r.o). Keďže predmetom záložného práva, ktoré žiada žalobca zabezpečovacím
opatrením zriadiť, nie sú nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníka žalobcu, preto nebol splnený predpoklad
pre jeho nariadenie v zmysle § 343 ods. 1 CSP (k tomu pozri aj uznesenie Krajského súdu v Trenčíne,
sp. zn. 4Co/79/2018 zo dňa 19.04.2019). Na základe uvedeného súd preto návrh žalobcu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia zamietol pre nesplnenie zákonných predpokladov pre jeho nariadenie“.

3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca prostredníctvom splnomocnenkyne a to v celom
rozsahu z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) Civilného sporového poriadku. Odvolanie
odôvodnil zmarením účelu zabezpečovacieho opatrenia navrhovaného žalobcom. Poukázal na § 328
ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalobca namieta, že súd prvej inštancie svojim procesným
postupom odňal žalobcovi právo na poskytnutie predbežnej právnej ochrany a zmaril ním uplatnený
procesný návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia a to z dôvodu, že v zákonnej lehote súd



prvej inštancie nerozhodol a v rozpore so zákonom postúpil vec na vecne a miestne nepríslušný
súd Okresný súd Banská Bystrica a to napriek tomu, že žalobca v samotnej žalobe uviedol dôvody
žaloby, ktoré odôvodňovali príslušnosť Okresného súdu Piešťany. Súd prvej inštancie teda odmietol vec,
návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zákonom ustanovenej lehote 30 dní prejednať a
rozhodnúť aj napriek tomu, že boli práva žalobcu uplatňované týmto návrhom ohrozené resp. hrozilo
ich bezprostredné narušenie čo vyplýva z odôvodnenia návrhu. Od podania návrhu 12.06.2019 do
vydania napadnutého rozhodnutia 19.09.2019 t.j. počas doby viac ako 3 mesiace, došlo k zaťaženiu
nehnuteľnosti záložným právom, v prospech záložného veriteľa Bc. T. K., nar. XX.XX.XXXX, X., ku
ktorým nehnuteľnostiam žiadal žalobca vydať zabezpečovacie opatrenie, čím súd prvej inštancie zmaril
možnosť žalobcu domáhať sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia k predmetným nehnuteľnostiam,
tak aby bola zabezpečená vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky žalobcu pre účely neskoršej exekúcie.
Uvedeným nesprávnym a nezákonným procesným postupom súd prvej inštancie odňal žalobcovi
právo na prístup k súdu, spravodlivý proces a zmaril účel ním navrhovaného zabezpečovacieho
opatrenia. Súd prvej inštancie sa nezaoberal skúmaním skutkového stavu a návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia nesprávne právne posúdil. Z odbornej literatúry vyplýva, že úspešnosť
uplatneného subjektívneho odporovaného práva spočíva v právoplatnom rozsudku, podľa ktorého je
odporovaný právny úkon voči veriteľovi (žalobcovi) právne neúčinný a to ex tunc. Relatívna neúčinnosť
spôsobuje suspendáciu právnych účinkov tohto úkonu vo vzťahu medzi veriteľom a kvalifikovanou
treťou osobou adresátom odporu. Úspešne uplatnený odpor pritom bezprostredne postihuje predmet
plnenia sporného úkonu a účelovo ho viaže na uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Jeho účinky sú
primárne vecné a bez ohľadu na osobu adresáta odporu sa vzťahujú na majetok, ktorého scudzenie
dlžníkom malo na veriteľa ukracujúci efekt. Na základe úspešného odporu je prípustná exekúcia na
majetok adresáta odporu žalovaného a to na tú jeho časť, ktorá predstavuje prospech z úspešne
odporovaného právneho úkonu. Táto časť majetku adresáta odporu žalovaného zodpovedá časti
majetku pôvodného dlžníka z právneho vzťahu s veriteľom žalobcom, ktorý z majetku dlžníka ušiel v
dôsledku odporovaného právneho úkonu. Uvedené nič nemení na skutočnosti, že exekučný titul na
plnenie smeruje proti dlžníkovi a jedine voči tejto osobe sa môže veriteľ žalobca ako oprávnený, návrhom
na vykonanie exekúcie domáhať uspokojenia svojej pohľadávky. V čase vykonania odporovateľného
právneho úkonu už bolo vedené exekučné konanie na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn.
53Ek 480/2019 povereným súdnom exekútorom Mgr. Zuzana Ritter, so sídlom exekútorského úradu
Jilemnického 5498/37, Dunajská Streda, pod sp. zn. 258Ex 196/19. Osoba žalovaného je povinná
strpieť vedenie exekúcie speňaženie na predmet plnenia z odporovaného právneho úkonu, ktorého bola
popri dlžníkovi účastníkom, vzhľadom na uvedené je povinná strpieť aj zriadenie zabezpečovacieho
opatrenia na predmetných nehnuteľnostiach. Žalobca zdôrazňuje, že pre účely posúdenia návrhu
žalobcu bol súd prvej inštancie povinný zohľadniť aj žalobcom opísaný a preukázaný listinnými dôkazmi
skutkový stav v žalobe, z ktorého je zrejmé správanie žalovaného a jeho úkony, ktoré nasvedčujú,
že k neželanému úkonu reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie je viac ako pravdepodobné z dôvodu
vyznačenia plomby na LV č. XXXX v čase podania návrhu, pričom takéto konanie, ktoré smeruje
k zmareniu exekučného konania žalobcu závisí iba od individuálnej vôle žalovaného. Ďalej žalobca
poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43CoKR 26/2019 zo dňa 19.09.2019,
ktorý posudzoval obdobnú právnu vec v rámci nariadenia zabezpečovacieho opatrenia medzi totožnými
účastníkmi. Krajský súd v Banskej Bystrici bol názoru, že je dôvodné zriadiť zabezpečovacie opatrenie
na nehnuteľnosť žalovaného, pričom posudzoval aj skutočnosti, ktoré sú predmetom konania na súde
prvej inštancie v tomto konaní. Krajský súd v Banskej Bystrici v tomto citovanom rozhodnutí mal za to,
že osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie je v konaní dané vtedy, ak je osvedčená možná negatívna
zmena v majetkovej sfére žalovaného t.j. ak zo skutkových tvrdení žalobcu je možné dospieť k záveru
o takom konaní a úkonoch žalovaného, ktoré je možné posudzovať za úkony smerujúce k zmenšeniu
majetku alebo takej jeho zmeny, ktorá znemožňuje alebo sťažuje t.j. ohrozuje budúcu exekúciu. Za
takéto konanie je možné nepochybne považovať prevod t.j. scudzenie majetku alebo aj zaťaženie
majetku záložným právom, ktoré obmedzuje, sťažuje resp. reálne v určitých prípadoch aj znemožňuje
exekúciu pri uspokojovaní pohľadávok vzhľadom na skoršie poradia záložných práv veriteľov a výšky
týchto pohľadávok. Ďalej poukázal na bod 54. odôvodnenia tohto rozhodnutia Krajského súdu v Banskej
Bystrici. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil prvoinštančnému
súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie alternatívne zmenil tak, že nariadi zabezpečovacie opatrenie v
zmysle podaného návrhu. K odvolaniu doložil výpis LV č. XXXX k.ú. L., uznesenie Krajského súdu v
Banskej Bystrici spis. zn. 43CoKR 26/2019-159 zo dňa 19. septembra 2019.



4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Žalobca neosvedčil základné predpoklady pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, a to dôvodnosť jeho nároku a existenciu obavy, že exekúcia bude
ohrozená. V prípade nariadenia zabezpečovacieho opatrenia musí byť aspoň osvedčené, že po
vykonaní úkonu, ktorému sa odporuje neostal majetok dlžníka, ktorý by postačoval na uspokojenie
pohľadávky veriteľa. Plomba č. V -1670/2019 sa týka zápisu záložného práva. Žalovaná predmetné
nehnuteľnosti nescudzuje ani sa ich nezbavuje. V prípade uzavretia záložnej zmluvy nemožno hovoriť o
ukrátení veriteľa v zmysle § 42 a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357
písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku) a že žalovaný použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 365 ods. 1 písm. b), h) Civilného sporového poriadku), v medziach daných rozsahom (§ 379
Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2
Civilného sporového poriadku), pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§
383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech,
keďže napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre
jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

6. V zmysle § 343 Civilného sporového poriadku zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné
právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (ods. 1). Záložné právo sa zriaďuje
vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra
(ods. 2). Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná
súdnym rozhodnutím (ods. 3).

7. V zmysle § 344 Civilného sporového poriadku ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú
primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

8. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných
majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže
nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo
sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného
registra. Zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením, ktoré súd nariadi iba za
predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť
reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva. V prípade zabezpečovacieho
opatrenia slúžiacemu zamedzeniu obavy z ohrozenia exekúcie potom zabezpečením reálnej
vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v
dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej osoby, čo aj obvykle v súčinnosti s inými osobami
stojacimi mimo okruh strán konania v konkrétnej veci, mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti
osoby z rozhodnutia oprávnenej úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo
prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu takejto možnosti (oboje za
predpokladu, že navzdory existencii vykonateľného rozhodnutia povinný odmietne uloženú povinnosť
splniť dobrovoľne). Existencia takejto obavy nie je síce prítomnou vždy, na jej prítomnosť však možno
usudzovať najmä z hľadiska vyvíjania povinným aktivít týkajúcich sa jeho majetku (napr. v smere
zbavenia sa ho).

10. Dokazovanie v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dokazovaním v
rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória
práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie



o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí
prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní, čo pre krátkosť
času zvyčajne ani nie je dobre možné. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti
sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní
sú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a nasl. CSP), pričom súd je
povinný s nimi postupovať v úzkej súčinnosti. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese
sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv
prostredníctvom vydaného zabezpečovacieho opatrenia. Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je
nevyhnutné, aby strana osvedčila potrebu nevyhnutnej ochrany jej práv a právom chránených záujmov
a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ak sa osvedčí alebo
preukáže dôvodná obava z ohrozenia exekúcie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané)
základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho
prostredníctvom ochrana, ale i osvedčenie, že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre
rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie.

11. Súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, že
nebol splnený predpoklad pre jeho nariadenie v zmysle § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
pretože predmetom záložného práva, ktoré žiada žalobca zabezpečovacím opatrením zriadiť, nie sú
nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníka žalobcu.

12. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým bol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnutý.

13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru,
že súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní potrebnom na vydanie rozhodnutia dospel k správnym
skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

14. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdených skutočností, pričom i podľa odvolacieho súdu
dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i
jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie § 387
ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie
písomného vyhotovenia preskúmavaného uznesenia. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu žalobcovi, ktorý
v odvolaní navyše neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nebol vysporiadal a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia. Súd prvej inštancie
správne skúmal splnenie podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a správne dospel k
záveru, že tieto v danom prípade nie sú splnené, čo aj správne odôvodnil.

15. Žalobca sa podanou žalobou vo veci samej domáha, aby súd určil, že kúpna zmluva uzavretá
medzi EU Inkasso, s.r.o., IČO: 50 311 913 ako predávajúcim a žalovanou X. X., ktorej predmetom
bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedených na Okresnom úrade Piešťany, katastrálny
odbor, okres Piešťany, obec L., k.ú. L., LV č. XXXX: stavby - rodinný dom so súp. č. XXXX postavený
na parcele č. 5596; rodinný dom so súp. č. XXXX postavený na par. č. 5598; pozemky parc. reg. ,,C“
- parcelné číslo 5596 vo výmere 192 m2 druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie; parcelné
číslo 5597 vo výmere 171 m2 druh pozemku záhrada; parcelné číslo 5598 vo výmere 196 m2
druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie; parcelné číslo 5599 vo výmere 167 m2 druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie; parcelné číslo 5600 vo výmere 250 m2 druh pozemku zastavaná plocha
a nádvorie, vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/1 je voči žalobcovi právne neúčinná. Zároveň žiadal
nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ktorým žiadal, aby súd zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach
vedených na Okresnom úrade Piešťany, katastrálny odbor, okres Piešťany, obec L., k.ú. L., LV č.
XXXX: stavby - rodinný dom so súp. č. XXXX postavený na parcele č. 5596; rodinný dom so súp.
č. XXXX postavený na parc. č. 5598; pozemky parc. reg. ,,C“ - parcelné číslo 5596 vo výmere
192 m2 druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie; parcelné číslo 5597 vo výmere 171 m2 druh
pozemku záhrada; parcelné číslo 5598 vo výmere 196 m2 druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie;
parcelné číslo 5599 vo výmere 167 m2 druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie; parcelné číslo



5600 vo výmere 250 m2 druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie; v prospech Tree house SK
s.r.o., ktorého správcom je LexCreditor k.s. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca
odôvodnil tým, že žalobca je veriteľom dlžníka spoločnosti - EU Inkasso, s.r.o., a to titulom pohľadávky z
bezdôvodného obohatenia vo výške 10.200,- eur s príslušenstvom, judikovaná platobným rozkazom sp.
zn. 36Up/50/2019 zo dňa 01.02.2019 vydaného Okresným súdom Banská Bystrica. Na základe tohto
exekučného titulu, žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému (dlžníkovi). Žalobca
zároveň zistil na katastri, že dlžník - povinný je vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXXX vo
výške spoluvlastníckeho podielu 1/1. Napriek snahe žalobcu zabezpečiť vymoženie jeho pohľadávky
v exekúcii, dlžník previedol nehnuteľnosti uvedené vyššie na žalovanú kúpnou zmluvou, uzavretou
medzi dlžníkom ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou, ktorej vklad do katastra bol povolený
pod V-1544/2019. Žalobca súčasne poukazuje na skutočnosť, že v čase prevodu nehnuteľností dlžníka
na žalovanú, bolo dlžníkovi doručené upovedomenie o začatí exekúcie, teda dlžník si bol vedomý
exekučného konania ako aj svojho záväzku voči žalobcovi. Žalobca napokon uvádza, že za účelom
zabezpečenia vymožiteľnosti svojej pohľadávky sa snažil urobiť všetky kroky smerujúce k zabezpečeniu
majetku dlžníka.

16. Zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť v konaniach, ktorých predmetom je zaplatenie peňažnej
sumy za účelom zabezpečenia majetku pod hrozbou možného zmarenia exekúcie, ktorej predmetom
by bolo vymoženie pohľadávky. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia preto neprichádza do úvahy
v konaniach, ktorých predmetom je určenie vlastníctva, príp. iný určovací nárok. V danej veci je
predmetom konania určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy uzavretej medzi
dlžníkom úpadcu a žalovanou, pričom žalovaná nie je dlžníkom žalobcu, ale je osobou, ktorá bola
účastníkom odporovateľného úkonu a mala z neho prospech. Predmetom záložného práva, ktoré žiada
žalobca zabezpečovacím opatrením zriadiť nie sú nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníka žalobcu. V konaní
o odporovacej žalobe sa neuplatňuje peňažná pohľadávka, pričom žalovaná nie je dlžníčkou žalobcu.
Odvolací súd podporne poukazuje aj na názor vyslovený v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS
43/2018 zo dňa 18.1.2018.

17. Vychádzajúc z dosiaľ osvedčeného tvoriaceho obsahu spisu, odvolací súd zhodne so súdom
prvej inštancie dospel k záveru, že podmienka pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v danom
prípade nebola splnená, v dôsledku čoho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nebolo
možné vyhovieť. Ako na to správne poukázal súd prvej inštancie, jednou zo základných podmienok pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je, aby nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom záložného
práva boli vo vlastníctve dlžníka žalobcu.

18. K odvolacej námietke, že súd nesprávnym a nezákonným procesným postupom odňal žalobcovi
právo na prístup k súdu, spravodlivý proces a zmaril účel ním navrhovaného zabezpečovacieho
opatrenia odvolací súd uvádza, že pochybenia zo strany súdu prvej inštancie neboli zistené. Odvolacia
námietka nesprávneho procesného postupu znemožňujúcim strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces je nenáležitá.
Pokiaľ ide o názor žalobcu o prieťahu v konaní zo strany prvoinštančného súdu, ktorý nerozhodol
o predmetnom návrhu v zákonnom stanovenej lehote, odvolací súd poukazuje, že v tomto smere
nedisponuje kompetenciou posudzovať uvedenú námietku žalobcu.

19. Odvolací súd, keďže podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, tak ako žiadal žalobca
splnené neboli a súd prvej inštancie návrh správne zamietol, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
vo výroku vecne správne s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.

20. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude konanie
vo veci samej končiť (§ 262 v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

21. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je dovolanie prípustné (§ 421 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).