pannonia consulting k.s.


Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/54/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219203985
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Czafiková
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2019:4219203985.1

Uznesenie
Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: J.. R. Š., V.. XX.XX.XXXX, B. P. R.. I.. Š. X, V. O., práv.
zast.: Advokátska kancelária Mihalda, Valach, Kišac, s. r. o. , so sídlom Gogoľova 18, Bratislava, proti
žalovaným: X/ S.. R. L., V.. XX.XX.XXXX, P. V. XXX/XX, E., X/ R. Q., V.. XX.XX.XXXX, P. Y. XXX/
XX, E., 3/ pannonia consulting k.s., IČO: 47 828 340, so sídlom Rovná 527/4, Dulovce, X/ E. X., V..
XX.XX.XXXX, O.. XX.XX.XXXX, V. P. I. XX/XXX, E., X/ F. J., V.. XX.XX.XXXX, P. Y.Z. XXXX/XX, E. V.
Ž., 6/ Poľnohospodárske výrobno-obchodné družstvo DOMOVINA Dulovce, IČO: 00 193 003, so sídlom
Dulovce, X/ D. X., V.. XX.XX.XXXX, P. Y. XXX/XX, E., X/ K. X., V.. XX.XX.XXXX, P. J. XX/XXXX, X., X/
D. I., V.. XX.XX.XXXX, P. V. XX/XXX, E., XX/ R. X.Š., V.. XX.XX.XXXX, P. T. XXX/XX, E., XX/ K. H., V..
XX.XX.XXXX, P. L. XXX/XX, Š., XX/ L. X., V.. XX.XX.XXXX, P. I. XXX/XX, E., XX/ J. P., V.. XX.XX.XXXX,
P. T. XXX/XX, E., XX/ Z.F. P., V.. XX.XX.XXXX, P. I. XXX/XXX, E., XX/ D. P., V.. XX.XX.XXXX, P. C. XX/
XXX, E., XX/ E. P., V.. XX.XX.XXXX, P. L. Č.. XX, X., XX/ D. T., V.. XX.XX.XXXX, P. F. XXXX/XX, P., XX/
Z. P., V.. XX.XX.XXXX, O.. XX.XX.XXXX, XX/ N. E., S.: XX XXX XXX, T. T. X. XX, E., XX/ Š. J. (I.. J. Ž..
D. I.. R.), XX/ Q. X. (I.. J.Á. E.. Y. H.), XX/ L. T. (I.. J. E.. Y. H.), XX/ Q. Q. (I.. Q. R.. E.. Y. H. D. Q.), XX/ Š.
Q. (I.. Q. R.. E.. Y. H.), XX/ Š. X. (I.. X.Š. Ž.. J. I.. K.), XX/ J. T. (I.. T. L.. E.. Y. Q. J.), XX/ R. X.Á. (I.. K.), V..
XX.XX.XXXX, O.. XX.XX.XXXX, XX/ R. B. (I.. Y. R.. Q.), Ž.D. XX/ - XX/ ako neznámi vlastníci zastúpení
Slovenským pozemkovým fondom, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdkova cesta 36, Bratislava, v konaní
o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie voči žalovanému 4/ a žalovanému 18/ z a s t a v u j e .

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 11.11.2019 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáha určenia, že
pozemky parcely registra „C“ č. XXXX/X, druh pozemku: záhrada o výmere 189m2, parcely registra
„C“ č. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha o výmere 96m2, parcely registra „C“ č. XXXX/X, druh
pozemku: záhrada o výmere 996m2, parcely registra „C“ č. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha
o výmere 217m2 nachádzajúce sa v k.ú. E., ktoré boli vytvorené na základe geometrického plánu č.
XX/XXXX, ktorý vyhotovil S.. A. D., S.: XXXXXXXX, autorizačne overil dňa 05.08.2019 S.. A. D. a
úradne overil dňa 10.09.2019 S.. F. D., patria do dedičstva po nebohej D. K., V.. XX.XX.XXXX, Q. O.
E. XX.XX.XXXX.

2. Súčasťou žaloby je aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáha, aby
súd žalovaným 1/ - 28/ (pozn. súdu: žalobca v žalobe uviedol 29 žalovaných; súd však po zistení, že
žalovaný 11/ a žalovaný 19/ sú totožné osoby, uviedol v záhlaví uznesenia 28 žalovaných a v odôvodnení
namiesto nesprávneho označenia 29 žalovaných uvádza 28 žalovaných) zakázal pozemky parcely
registra „C“ č. XXXX/X, druh pozemku: záhrada o výmere 189m2, parcely registra „C“ č. XXXX/X, druh
pozemku: zastavaná plocha o výmere 96m2, parcely registra „C“ č. XXXX/X, druh pozemku: záhrada
o výmere 996m2, parcely registra „C“ č. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha o výmere 217m2



nachádzajúce sa v k.ú. E., ktoré boli vytvorené na základe geometrického plánu č. XX/XXXX, ktorý
vyhotovil S.. A. D., S.N.: XXXXXXXX, autorizačne overil dňa 05.08.2019 S.. A. D. a úradne overil dňa
10.09.2019 S.. F. D. predať, zameniť, darovať, previesť na tretiu osobu, resp. inak scudziť, prenajať
alebo poskytnúť do bezplatného užívania, založiť alebo zaťažiť vecným bremenom alebo inak zaťažiť v
prospech tretích osôb, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

3. V žalobe žalobca uviedol, že je vnukom a jediným dedičom nebohej D. K., I.. I., V.. XX.XX.XXXX
(pozn. súdu: správne malo byť XX.XX.XXXX), naposledy bytom I. XXX/XX, E., ktorá zomrela dňa
XX.X.XXXX. D. K. a nebohý S. T., ktorý zomrel dňa 28.09.1988, uzatvorili dňa 28.04.1960 manželstvo,
ktoré bolo následne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Komárno č.k. 3C/573/68 z 08.08.1963,
ktorý nadobudol právoplatnosť 30.9.1969.Žalovaní sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci (v rôznych
spoluvlastníckych podieloch) nehnuteľností zapísaných Okresným úradom Q., katastrálnym odborom
pre obec a katastrálne územie E., a to:
1. pozemku parcely registra „E“ č. XXXX, druh pozemku Orná pôda o výmere 444 m2,
2. pozemku parcely registra „E“ č. XXXX, druh pozemku Orná pôda o výmere 284 m2,
3. pozemku parcely registra „E“ č. XXXX, druh pozemku Orná pôda o výmere 52 m2,
4. pozemku parcely registra „E“ č. XXXX, druh pozemku Orná pôda o výmere 477 m2,
5. pozemku parcely registra „E“ č. XXXX, druh pozemku Orná pôda o výmere 543 m2,
6. pozemku parcely registra „E“ č. XXXX, druh pozemku Orná pôda o výmere 44 m2,
7. pozemku parcely registra „E“ č. XXXX, druh pozemku Orná pôda o výmere 121 m2,
8. pozemku parcely registra „E“ č. XXXX/X, druh pozemku Orná pôda o výmere 370 m2,
9. pozemku parcely registra „E“ č. XXXX, druh pozemku Orná pôda o výmere 3615 m2,
(ďalej spolu len „Pozemky registra „E“). Dňa 13.05.1963 bol na základe žiadosti S. T. D. D. K. vyhotovený
geometrický plán č. XX-XX/XXX-XXX-XX (pozn. súdu: správne malo byť č. XX-XX/XXX-XXX-XX),
ktorým došlo k odčleneniu častí vyššie uvedených pozemkov registra „E“ a vytvoreniu nových parciel
č. XXXX/X D. XXXX/X o ich celkovej výmere 1410m2. Pri vyhotovení Geometrického plánu z roku
1963 došlo k vyznačeniu hraníc nových parciel č. XXXX/X D. XXXX/X v teréne. V nadväznosti na
vyhotovenie geometrického plánu z roku 1963, došlo dňa 08.07.1963 k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi
známymi predchodcami žalovaných (R. X., J. J., J. Q., D. Q. D. Z. P., X. X.), ktorí odplatne previedli
vlastnícke právo k dielom vyššie uvedených pozemkov parciel registra „E“ (pozemky parcely č. XXXX/X
D. XXXX/X vytvorené geometrickým plánom z roku 1963) na S. T. D. D. K., ktorí si následne pozemky
č. XXXX/X D. XXXX/X oplotili a takto ich nerušene užívali. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu 08.07.1963
nadobudli S. T. D. D. K.Á. ako manželia vlastnícke právo k pozemkom nachádzajúcim sa v obci a k.ú.
E. zobrazeným na polohopisnom pláne č. XX-XX/XXX-XXX-XX (pozn. súdu: správne malo byť č. XX-
XX/XXX-XXX-XX) ako parcela č. XXXX/X D. XXXX/X. Žalovaní, ktorým v katastri nehnuteľností svedčí
zápis vlastníckeho práva k Pozemkom registra „E“ (z ktorých boli vytvorené pozemky č. XXXX/X D.
XXXX/X) nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k vyššie uvedeným častiam Pozemkom registra „E“ v
rozsahu parciel č. XXXX/X D. XXXX/X, poukazujúc na odvekú rímsku zásadu, že nikto nemôže previesť
viac práv, ako sám má, nakoľko pozemky č. XXXX/X D. XXXX/X ako odčlenené časti Pozemkov registra
„E“ previedli ich právni predchodcovia na S. T. D. D. K.. Žalobca si pred podaním žaloby dal podľa
pôvodne vyhotoveného geometrického plánu z roku 1963 vyhotoviť súkromný geometrický plán č. XX/
XXXX na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam p.č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X D. XXXX/X
a na zameranie stavby na p.č. XXXX/X, vyhotovený S.. A. D., S.: XXXXXXXX, autorizačne overeným
dňa 05.08.2019 S.. A. D. a úradne overeným dňa 10.9.2019 S.. F. D., z ktorého vyplýva, že pozemky
nachádzajúce sa v obci a k.ú. E. zobrazené na polohopisnom pláne č. XX-XX/XXX-XXX-XX ako parcela
č. XXXX/X D. XXXX/X, ktoré odkúpili, následne oplotili a nerušene užívali právni predchodcovia žalobcu
ku dňu 08.07.1963, sú v skutočnosti v katastri nehnuteľností po presnom zameraní vedené ako
1. pozemok parcely registra „C“ č. XXXX/X, druh pozemku: záhrada o výmere 189m2,
2. pozemok parcely registra „C“ č. XXXX/X, druh pozemku: zast. plocha o výmere 96m2,
3. pozemok parcely registra „C“ č. XXXX/X, druh pozemku: záhrada o výmere 996m2,
4. pozemok parcely registra „C“ č. XXXX/X, druh pozemku: zast. olocha o výmere 217m2,
(ďalej len „Novovytvorené pozemky“). Po rozvode manželstva D. K. D. S. T. nemal S. T. záujem
zostať na území Slovenskej republiky, preto medzi manželmi došlo k dohode, že D. K.L. sa stane
výlučnou vlastníčkou Novovytvorených pozemkov, na týchto si svojpomocne postaví rodinný dom a bude
zabezpečovať výchovu vtedy ešte maloletého syna J. Š.C. - otca žalobcu. Z dôvodu procesnej opatrnosti
žalobca poukázal aj na inštitút vydržania vlastníckeho práva. Podľa zákona č. 141/1950 Zb. ako aj podľa
zákona č. 40/1964 Zb. platilo a aj platí, že ak ide o nehnuteľnosť oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom
veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu desať rokov. V posudzovanom prípade právny predchodca



žalobcu nerušene a v dobrej viere užíval Novovytvorené pozemky od roku 1963, t.j. viac ako 55 rokov,
t.j. naplnil aj predpoklady vydržania vlastníckeho práva k Novovytvoreným pozemkom.

4. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca uviedol, že má za to, že potreba
bezodkladnej úpravy pomerov okrem skutočností opísaných v žalobe vyplýva aj zo skutočnosti, že
žalovaní nesprávne nadobudnuté Pozemky registra „E“ (súčasťou ktorých sú Novovytvorené pozemky)
zjavne zmluvne prevádzajú (uvedené vyplýva z predložených listov vlastníctva a v nich uvádzaných
titulov údajného nadobudnutia vlastníckeho práva), čím do budúcna spôsobujú ďalšie súdne konania a
navyšujú počet žalovaných v tomto konaní (uvedené vyplýva zo skutočnosti, že pozemky sa nachádzajú
v intraviláne a nevzťahuje sa na ne zákonné obmedzenie drobenia pozemkov). V posudzovanom prípade
preto existujú okolnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov.

5. K žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca pripojil nasledovné listinné
dôkazy: adresný bod rodinného domu, geometrický plán č. XX/XXXX, Osvedčenie zo dňa 08.07.1963,
kvitanciu zo dňa 15.07.1970, výpisy z listov vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX
pre katastrálne územie E., rozhodnutie Obce E. Č.. XXXX, príjmové pokladničné doklady obce E.,
geometrický (polohopisný) plán č. XX-XX/XXX-XXX-XX spolu s odpisom výkazu plôch, odpis z Liber
defunctorum - Knihy zomrelých, oznámenie o narodení žalobcu, rodný list D. I., rodný list S. T.,
rozsudok Okresného súdu Komárno sp. zn. 3C 573/68-28, rozsudok Okresného súdu v Komárne zo
dňa 19.07.1977, úmrtný list D. K., závet D. K. zo dňa 17.04.2017.

6. Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) procesnú subjektivitu
má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

7. Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

8. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.

11. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

13. Súd pred rozhodovaním o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia predovšetkým
skúmal, či sú splnené procesné podmienky na konanie. Procesnými podmienkami rozumieme určité
procesné danosti, ktoré musia existovať, aby súd vo veci mohol konať a rozhodnúť. Jednou z procesných
podmienok je aj procesná subjektivita strany sporu, na ktorej existenciu musí súd prihliadať z úradnej
povinnosti počas celého konania. Procesná subjektivita predstavuje takú procesnú podmienku, ktorej
neexistencia tvorí spravidla neodstrániteľnú vadu konania. Je však potrebné rozlišovať, či strana nemá
procesnú subjektivitu od samého začiatku konania, alebo ju v priebehu konania stratí. Ak súd zistí, že
strana sporu nedisponuje procesnou subjektivitou v čase začatia konania, indikuje tzv. neodstrániteľnú
vadu konania, ktorej následkom je obligatórne zastavenie konania.

14. V danej veci súd lustráciou v registri obyvateľov zistil, že žalovaný 4/ dňa 06.08.2019, teda pred
začatím súdneho konania, zomrel. Zároveň je priamo zo žaloby a z listinných dôkazov (list vlastníctva
č. XXXX pre katastrálne územie E.) zrejmé, že žalovaný 18/ zomrel dňa 20.10.1976, pričom z listu
vlastníctva zároveň vyplýva, že v danom prípade nejde o osobu, vo vzťahu ku ktorej by správu jeho
spoluvlastníckeho podielu vykonával Slovenský pozemkový fond. Keďže tak žalovaný 4/ ako aj žalovaný



18/ zomreli pred začatím konania, ktoré začalo doručením žaloby na súd dňa 11.11.2019, nemali už v
čase začatia konania procesnú subjektivitu, čo predstavuje takú neodstrániteľnú vadu konania, pre ktorú
súd v zmysle § 62 CSP konanie voči žalovanému 4/ a žalovanému 18/ zastavil.

15. Následne sa súd zaoberal samotným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia.

16. Neodkladné opatrenie je mimoriadny inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam,
kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery,
pretože navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti
očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí po
osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti
odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.
Navrhovateľ tak musí osvedčiť také konkrétne správanie sa odporcu, ktorým spôsobuje navrhovateľovi
nenahraditeľnú ujmu. Nárok uplatnený vo veci samej pritom nemusí byť nepochybne preukázaný,
ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia.
Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností
odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených
listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP), sledujúca tým dosiahnutie
účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si
okamžitý zásah súdu v prípade potreby. Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov
vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade
jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a
teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované
obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane navrhovateľa a nesmie nad nevyhnutnú mieru
limitovať odporcu. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má
len navrhovateľ.

17. Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť
o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi navrhovateľom a odporcom,
ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t.j. naliehavosť situácie i po právnej stránke,
a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi
skutočnosťami. Navrhovateľ musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť
neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.
Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť.

18. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenia v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pred nariadením neodkladného
opatrenia súd posudzuje, či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo
obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),
d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú
osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zároveň platí, že v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia je výlučne vecou strany, ktorá navrhuje neodkladné opatrenie, učiniť príslušné tvrdenia a tieto
podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti, resp. neprípustnosti návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania (§ 328 ods. 2 CSP).
Súd musí mať pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia na zreteli, že neodkladné opatrenie
je opatrením výnimočnej povahy, a preto by malo povinného účastníka obmedzovať v prípade jeho
nariadenia len v nevyhnutnej miere, pretože iný postup by mohol znamenať prekročenie ústavnosti
postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení.

19. Súd riadiac sa vyššie uvedenými princípmi pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia skúmal, či nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako sa ho žalobca domáha, je dôvodné.



20. Súd mal z predložených listinných dôkazov za preukázané, že žalovaní 1/ - 28/ sú v rôznych
spoluvlastníckych podieloch zapísaní ako podieloví spoluvlastníci Pozemkov registra „E“, ktoré sú
evidované na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX D. XXXX pre katastrálne územie
E.. Žalobca sa ako jediný dedič po nebohej D. K. domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým
by súd žalovaným 1/ - 28/ zakázal Novovytvorené pozemky predať, zameniť, darovať, previesť na tretiu
osobu, resp. inak scudziť, prenajať alebo poskytnúť do bezplatného užívania, založiť alebo zaťažiť
vecným bremenom alebo inak zaťažiť v prospech tretích osôb, a to na tom skutkovom základe, že
žalovaným v rozsahu Novovytvorených pozemkov svedčí nesprávny zápis ich vlastníckeho práva v
katastri nehnuteľností, keďže tieto nehnuteľnosti dňa 08.07.1963 nadobudla do vlastníctva právna
predchodkyňa žalobcu D. K. so svojim manželom. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov žalobca vidí
v tom, že žalovaní nesprávne nadobudnuté Pozemky parcely „E“ (súčasťou ktorých sú Novovytvorené
pozemky) zjavne zmluvne prevádzajú, čím do budúcna spôsobujú ďalšie súdne konania a navyšujú
počet žalovaných v tomto konaní. Vo veci samej sa žalobca domáha určenia, že Novovytvorené pozemky
patria do dedičstva po nebohej D. K..

21. Súd po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu pripojených listín
dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný, keďže na nariadenie neodkladného opatrenia
nie je naplnený základný atribút neodkladnej potreby dočasnej úpravy pomerov medzi stranami, a to
hrozba reálnej a bezprostrednej ujmy. Napriek tomu, že žalobca na účely nariadenia neodkladného
opatrenia dostatočným spôsobom osvedčil spornosť zápisu vlastníckeho práva žalovaných 1/ - 28/ k
Novovytvoreným pozemkom, má súd za to, že žalobcom tvrdené skutočnosti neodôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (nie je teda daný princíp opodstatnenosti
neodkladného opatrenia), keďže žalobca neosvedčil, že by žalovaní 1/ - 28/ akýmkoľvek spôsobom
prejavovali vôľu scudziť alebo zaťažiť Novovytvorené pozemky alebo že by vykonávali úkony smerujúce
k prevodu vlastníckeho práva k Novovytvoreným pozemkom na inú osobu alebo k ich zaťaženiu.
Tvrdenie žalobcu, že žalovaní nesprávne nadobudnuté Pozemky registra „E“, ktorých súčasťou sú aj
Novovytvorené pozemky, zjavne zmluvne prevádzajú, čo má vyplývať z predložených listov vlastníctva,
nie je ničím podložené, preto na účely nariadenia neodkladného opatrenia nie je postačujúce. Z
listov vlastníctva nevyplýva skutočnosť, že by spoluvlastníci zmluvne prevádzali svoje spoluvlastnícke
podiely, naopak z listov vlastníctva vyplýva, že mnohí zo žalovaných nadobudli vlastnícke právo k
svojim spoluvlastníckym podielom v 50-tych a 60-tych rokoch minulého storočia, prípadne dedením po
svojich predkoch. Len niektorí zo spoluvlastníkov nadobudli vlastnícke právo na základe zmluvy, a aj
to viacerí z nich niekoľko rokov pred začatím konania. Z listov vlastníctva vyplýva, že jedine žalovaný
3/ nadobudol vlastnícke právo k svojmu spoluvlastníckemu podielu kúpnou zmluvou v roku 2019. Z
uvedeného dôvodu preto nemožno v žiadnom prípade bez ďalšieho konštatovať, že by žalovaní 1/ - 28/
svoje spoluvlastnícke podiely zjavne zmluvne prevádzali. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia neosvedčil žiadne také konkrétne správanie sa niektorého zo žalovaných, ktoré by žalobcovi
mohlo spôsobiť nenahraditeľnú ujmu. Uvedené nevyplýva ani zo žiadneho zo žalobcom predložených
dôkazov. Obava žalobcu, že by žalovaní svoje nesprávne nadobudnuté pozemky zmluvne prevádzali na
iné osoby, tak nie je ničím podložená. Zákonná úprava postupu pri nariaďovaní neodkladných opatrení
vyžaduje, aby žalobca súdu osvedčil jednak sám nárok, ako i potrebu bezodkladnej úpravy pomerov,
pričom obe tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. V tomto smere je významné, že povinnosť
tvrdenia a dôkazná povinnosť neodpadajú ani v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, i keď
môže byť niekedy pre stranu sporu zvlášť obtiažna. Treba však s týmito povinnosťami počítať v každom
sporovom konaní. Keďže žalobca dostatočným spôsobom neosvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov,
ani nebezpečenstvo bezprostredne mu hroziacej ujmy, na odvrátenie ktorej by bolo potrebné nariadiť
neodkladné opatrenie a neosvedčil ani existenciu obavy z ohrozenia exekúcie, a žalobcom požadované
obmedzenie žalovaných by bolo neprimerané poskytnutej ochrane žalobcu, pretože by žalovaných
obmedzovalo neprimeraným spôsobom, súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako
nedôvodný zamietol.

22. O nároku na náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia súd nerozhodoval, pretože
žalobca sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia v konaní vo veci samej, preto o nároku na
náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí (§ 262 ods. 1 CSP).



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Komárno (§ 357 písm. d) CSP a § 362 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( § 127 ods. 1 CSP ) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).