3P slúži Vám, s.r.o.


Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/78/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2021200241
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2021200241.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov: JUDr.
Pavla Lacza a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: 3P slúži Vám, s. r. o., so sídlom Zátišie
1836/17, 925 21 Sládkovičovo, IČO: 50 975 455, zastúpeného spoločnosťou ADAUS, s. r. o., so sídlom
Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, IČO: 36 731 544 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, vo veci žaloby o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného číslo 101240468/2021 zo dňa 15.7.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Trnava ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 100418317/2021 zo dňa
11.3.2021 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel
dane na dani z pridanej hodnoty vo výške 30 231,49 eur za zdaňovacie obdobie september 2018.

2. Správca dane svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že počas daňovej kontroly vykonal rozsiahle
dokazovanie, pri ktorom zistil, že žalobca nenadobudol plnenie od dodávateľa High Produce, s. r. o.
nakoľko žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane z predložených
faktúr, keďže nepreukázal reálne dodanie tovaru a služieb týmto dodávateľom.

3. V posudzovanom prípade správca dane založil svoje závery prioritne na skutočnostiach zistených
v rámci obchodno-právneho vzťahu medzi kontrolovaným daňovým subjektom a jeho dodávateľom. V
danom prípade je teda jadrom problému spochybnenie priameho plnenia, ktoré malo byť uskutočnené
pre kontrolovaného platiteľa dane.

4. Vyhodnotením všetkých skutočností správca dane skonštatoval, že zo strany daňového subjektu došlo
k porušeniu ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o
dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pretože daňový subjekt si uplatnil právo odpočítať
daň z tovarov a služieb, pri ktorých nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 a 2 zákona č.
222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov z titulu ich dodania, keďže daňový subjekt jednoznačne a
vierohodne nepreukázal, že tovar a služby mu boli dodané spoločnosťou High Produce, s. r. o.



5. Správca dane v predmetnej veci uviedol, že v daňovom konaní je dôkazné bremeno na daňovom
subjekte čo vyplýva z ust. § 24 ods. 1 daňového poriadku. V zmysle tohto ustanovenia daňový subjekt
musí preukázať všetky skutočnosti, ktoré uviedol v daňovom priznaní. Dôkazná povinnosť je spojením
povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi.

6. Správca dane v daňovom konaní postupoval v zmysle zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a
o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi chránil záujmy štátu a pritom dbal aj na zachovanie práva právom
chránených záujmov kontrolovaného daňového subjektu. Správca dane hodnotil všetky dôkazy v zmysle
§ 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov, t. j. dôkazy podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na
všetko čo pri správe daní vyšlo najavo v zmysle § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v
znení neskorších predpisov keď pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy
skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie dane. Na právny úkon
alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých
výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia,
na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej
povinnosti sa pri správe daní neprihliada.

7. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca dňa 28.4.2021 odvolanie, v ktorom namietal v
podstate rovnaké skutočnosti aké sú predmetom žalobného návrhu.

8. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím č. 101240468/2021 zo dňa
15.7.2021 potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 100418317/2021 zo dňa
11.3.2021.

9. Odvolací orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním sa nepreukázalo, že
došlo k dodaniu, resp. k uskutočneniu zdaniteľných obchodov spoločnosťou High Produce, s. r. o.,
to znamená, že nebolo preukázané, že uvedeným dodávateľom vznikla daňová povinnosť v zmysle
ustanovení § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH, napriek tomu, že daňový subjekt predložil faktúry, z ktorých
bol dodávateľ povinný sumu DPH uvedenú na týchto faktúrach priznať a odviesť, uvedené doklady sú
dôkazom len vtedy, ak boli takéto doklady vystavené na základe reálneho plnenia, ktorého uskutočnenie
však bol daňový subjekt povinný preukázať. Rozhodné je, že daňový subjekt neprijal žiadne opatrenia na
účely preverenia toho, či osoba A. B., s ktorým mal realizovať sporné zdaniteľné obchody, je oprávnená
konať za dodávateľa, neoveroval jeho totožnosť na základe osobného dokladu a to v situácii, keď z
Obchodného registra SR mohol zistiť, že konateľom vyššie uvedenej dodávateľskej spoločností je cudzí
štátny príslušník, ktorý mal podpísať zmluvu k sporným obchodom, avšak daňový subjekt nebol s ním
počas obchodných vzťahov v žiadnom kontakte. Daňový subjekt podľa svojho vyjadrenia nebol ani
v sídle, či sklade tejto spoločností a tak nevyužil jednu z dostupných možností na preverenie svojho
obchodného partnera. Daňový subjekt prijal ponuku splnomocneného zástupcu uvedenej spoločnosti,
ktorý daňový subjekt oslovil, spoločnosť bola teda novým obchodným partnerom daňového subjektu,
pričom on si túto spoločnosť nijako nepreveril. Daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a
na vlastnú zodpovednosť a výber obchodných partnerov je jeho legitímnym rozhodnutím. Bolo potrebné,
aby daňový subjekt preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou
vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných
obchodov bolo spochybnené s ohľadom na osobu dodávateľa. Nie je v rozpore s ustálenou judikatúrou
požadovať od daňového subjektu dodržanie zásady bežného štandardu podnikateľskej opatrnosti, ktorá
je spojená so zásadou starostlivosti riadneho hospodára, premietnutou v ustanoveniach § 2 ods. l, §
135a, § 194, § 265 Obchodného zákonníka.

10. Zo spisového materiálu vyplýva, že daňový subjekt počas daňovej kontroly a počas vyrubovacieho
konania nepredložil správcovi dane fotokópiu plnej moci, ktorou mal konateľ spoločnosti High Produce,



s. r. o. José Gascon splnomocniť A. B., aby v mene spoločnosti High Produce, s. r. o. uzatváral
obchodné zmluvy a vystavoval faktúry. Fotokópiu plnej moci daňový subjekt zaslal až v prílohe
odvolania voči napadnutému rozhodnutiu, a to napriek tomu, že bol správcom dane vyzvaný na
predloženie splnomocnenia. Taktiež bol daňový subjekt so skutočnosťami zistenými počas daňovej
kontroly oboznámený a predmetné zistenia boli popísané aj v protokole. Daňový subjekt sa nevyjadril
ani k jednému oboznámeniu, nevyjadril sa ani k zisteniam uvedeným v protokole.

11. V súvislosti s rámcovou zmluvou, ktorú mal podpísať konateľ spoločnosti High Produce, s. r. o..
žalovaný uviedol, že o tomto doklade nemožno hovoriť ako o hodnovernom, pretože je podpísané
zahraničným konateľom dodávateľskej spoločnosti, o ktorej správca dane zistil, že osoba s uvedenou
identitou reálne v databáze obyvateľov v Španielsku neexistuje. Konateľ daňového subjektu vo svojej
výpovedi pred správcom dane 3.12.2018 uviedol, že rokoval aj s obchodným zástupcom pánom B.. Je
zrejmé, že nikdy sa nestretol ani nekontaktoval s konateľom dodávateľskej spoločnosti.

12. Žalovaný ďalej uviedol, že v priebehu daňovej kontroly nebolo preukázané či faktúry, na základe
ktorých si žalobca uplatnil nárok na odpočet DPH boli zaúčtované dodávateľom v jeho účtovníctve,
či má riadne zaúčtované doklady o obstarávaní tovaru alebo služby, a teda či k riadnemu dodaniu
fakturovaných tovarov aj v skutočnosti došlo, a to z dôvodu, že miestne zisťovania za účelom preverenia
sídla High Produce, s. r. o. sporných zdaniteľných obchodoch skončili so záverom, že sídlo na adrese
uvedenej v obchodnom registri nemá.

13. Žalovaný uviedol, že ďalšou dôležitou pochybnosťou v obchodných prípadoch je aj to, že daňový
subjekt v odvolaní tvrdil, že nekamiónové objemy tovaru daňový subjekt preberal v sklade dodávateľa
High Produce, s. r. o. na Skladovej ulici č. 2 v Trnave. Tieto tvrdenia sa však javia ako nepravdivé, pretože
konateľ daňového subjektu dňa 3.12.2018 uviedol, že tovar od spoločnosti High Produce, s. r. o. bol
doručený do skladových priestoroch daňového subjektu na Galvaniho 8 v Bratislave. Taktiež tvrdenie
daňového subjektu, že aj zamestnanci správcu dane mali možnosť tovar vidieť v sklade daňového
subjektu sa javí vo vzťahu k obsahu spisu aj k obsahu napadnutého rozhodnutia ako nepravdivé, navyše
správca dane nespochybnil existenciu tovaru, nemal preto dôvod preverovať jeho existenciu v sklade
daňového subjektu.

14. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na
strane daňového subjektu, ktorý je iniciátorom odpočítania DPH, a ktorý si aj tento nárok uplatnil, a
preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnenie a za zákonom stanovených
podmienok. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu DPH.
V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom
len formálna existencia faktúry ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi nie
sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH.

15. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočnosti a dokladov
predkladaných daňovým subjektom. Ak správca dane spochybní, že daňový subjekt nadobudol tovar
práve od deklarovaného dodávateľa nie je jeho povinnosťou zisťovať, ktorý dodávateľ v skutočnosti tovar
dodal, ale dôkazné bremeno znáša daňový subjekt. Zároveň správca dane v prípade spochybnenia
reálneho obchodu, a to aj vo vzťahu k osobe dodávateľa má právo žiadať od daňového subjektu,
aby preukázal, či vynaložil všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej
zodpovednosti.

16. Námietku daňového subjektu, že nie je dostatočne zrejmé na čom sú závery správcu dane založené,
nie sú dostatočne odôvodnené, pretože odvolací orgán v tomto smere poukazuje, že správca dane v
rozhodnutí popísal porušenie zákona o DPH vo vzťahu k získaným dôkazom. Kontrolovanými zisteniami
sa nepreukázalo, že spoločnosť High Produce, s. r. o. splnomocnila inú osobu konať v jej mene a
uzatvárať obchody, t. j. dodanie tovaru uvedeného na sporných faktúrach nebolo spoločnosťou High
Produce, s. r. o. uskutočnené podľa § 8 zákona o DPH a následne im pri tomto dodaní nevznikla daňová
povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH. Správca dane v napadnutom rozhodnutí na žiadnom
mieste neuviedol, že spochybňuje existenciu tovaru a služieb, ani netvrdil, že daňový subjekt nemohol
dodávať tovar svojim odberateľom, no v rámci dokazovania nebolo preukázané, že tento tovar mu
dodala spoločnosti High Produce, s. r. o. Správca dane skonštatoval, že daňový subjekt dostatočne



nepreveril dôveryhodnosť svojho obchodného partnera, nekonal osobne s konateľom dodávateľskej
spoločnosti, nepreveril si jeho totožnosť a nevynaložil rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z
rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti.

17. Žalovaný ďalej uviedol, že v súvislosti s preverovaním splnomocnenej osoby, ktoré mala konať
za spoločnosť dodávateľa, teda spoločnosť High Produce, s. r. o. A. B., bola identifikácia tejto osoby
preverovaná na základe telefónného čísla, ktoré táto osoba poskytla, pričom preverovaním tohto čísla
bolo zistené, že číslo, ktoré uviedol svedok A. B. patrilo osobe C. D., táto osoba nereagovala na
predvolanie na výsluch doručovaný verejnou vyhláškou z dôvodu, že táto osoba mala trvalý pobyt
evidovaný na mesto A.. Správca dane z dôvodu nedostatočnej identifikácie uvedenej osoby nemohol
pána A. B. v procese daňovej kontroly vypočuť ako svedka.

18. Žalovaný uviedol, že daňový subjekt nepredložil reálne dôkazy o uskutočnení predmetných
obchodov, potvrdenia od dodávateľa, odberateľa, resp. dôkazy o preprave. Odvolací orgán z
predloženého spisu zistil, že tvrdenia daňového subjektu sú nepravdivé, pretože žalobcom predložené
CMR doklady nepreukazujú dodanie sporného tovaru spoločnosťou High Produce, s. r. o., pričom
v žiadnej časti CMR táto spoločnosť nie je ani uvedená ako príjemca tovaru. Okrem toho ani samotný
žalobca v časti 24 CMR nepotvrdil, že tovar prevzal (chýba pečiatka príjemcu, resp. je tam pečiatka
spoločnosti TRIPSY, s. r. o., KOEXIMPO, s. r. o., čo by mali byť odberatelia žalobcu, alebo ako príjemca
je v časti 2 uvedená spoločnosť PPS one, s. r. o., t.j. iný subjekt ako je žalobca). V tejto súvislosti
žalovaný ešte doplnil, že žalobca tak v žalobe ako aj v odvolacom správnom konaní uvádzal, že tovar od
dodávateľa bol prevažne dodávaný vrátane dopravy priamo do skladu žalobcu, kde ho prebral vedúci
skladu a následne bol tovar prekontrolovaný aj konateľom žalobcu. Nie je preto zrejmé, prečo je v časti 24
CMR dokladu pečiatka spoločnosti TRIPSY, s. r. o., resp. KOEXIMPO, s. r. o., teda odberateľov žalobcu,
keď podľa vyjadrenia žalobcu mal sporný tovar prebrať on alebo skladník žalobcu. Tiež poznamenal, že
dodávateľská spoločnosť High Produce, s.r.o. je nekontaktná a nemožno preveriť jej účtovnú a daňovú
evidenciu, pričom dokazovaním sa nepreukázalo, že uvedenému dodávateľovi vznikla daňová povinnosť
v zmysle ustanovení § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH.

19. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že po preskúmaní spisového materiálu ako aj rozhodnutia
správcu dane zistil, že tento vec posúdil správne, skutkový stav vyhodnotil vo vzťahu ku všetkým
vykonaným dôkazom, pričom z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je jasné a zrozumiteľné a
dostatočne zrejmé, že daňovému subjektu sa nepodarilo preukázať, že tovaru uvedený na sporných
faktúrach bol dodaný práve spoločnosťou, ktorú deklaroval ako svojho dodávateľa, teda spoločnosť
High Produce, s. r. o. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom mu vznikli opodstatnené
pochybnosti, ktoré v napadnutom rozhodnutí podrobne uviedol. Správca dane na základe všetkých
zhromaždených dôkazných prostriedkov v zmysle zásad uvedených v § 3 ods. 1 a ods. 3 daňového
poriadku a s aplikovaním § 63 ods. 2 daňového poriadku vydal napadnuté rozhodnutie. Odvolací orgán
nesúhlasí s námietkou, že napadnutým rozhodnutím boli porušené zásady správy daní, ale konštatuje,
že správca dane postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi v úzkej súčinnosti
s daňovým subjektom a získané dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy o vzájomnej súvislosti
pričom prihliadal na všetko čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

II. Žaloba a žalobné dôvody

20. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa
30.9.2021 žalobu.

21. V súvislosti s neuznaním nároku na odpočet dane u zásielok od dodávateľa spoločnosti High
Produce, s. r. o., žalobca poukazuje na to, že správca dane dospel k záveru, že daňový subjekt
nepredložil relevantné dôkazy o dodaní tovaru a služieb týmto dodávateľom. Správca dane neuznal
odpočítanie dane výhradne na základe toho, že dodávateľ fakturovaného tovaru a služieb spoločnosť
High Produce, s. r. o. si nepreberala zásielky, nereagovala na výzvy správcu dane. Správca dane



predvolal ako svedka konateľa spoločnosti pána José Gascona zo Španielskeho kráľovstva, avšak
zásielka sa vrátila s poznámkou - adresát neznámy. Aj v tomto smere podľa názoru žalobcu došlo
k nedostatočnému vykonaniu dokazovania, pretože správca dane prostredníctvom finančnej správy v
zahraničí nezisťoval pobyt tejto osoby a nezabezpečil vypočutie konateľa tejto spoločnosti. Žalobca
poukázal na to, že spoločnosť High Produce, s. r. o. sa nenachádzala v zozname subjektov ako rizikový
daňový subjekt.

22. Žalobca ďalej namieta, že v konaní mal byť vypočutý aj svedok E. F., ktorý mal vedomosť o
obchodných aktivitách žalobcu so svojimi dodávateľmi.

23. Žalobca poukázal, že mal uzatvorené rámcové zmluvy o obchodnej spolupráci zo dňa 1.5.2018.
Predmetné obchodné prípady boli riadne v súlade s platnými právnymi predpismi realizované na základe
písomných objednávok, riadne zaúčtované do účtovníctva žalobcu vrátane príjemiek a výdajok na sklad,
tovar nadobudnutý od dodávateľa sa riadne použil pre balenie objednaných tovarov od zákazníkov
daňového subjektu. Tovar od dodávateľa bol prevažne dodávaný vrátane dopravy priamo do skladu
daňového subjektu, kde ho riadne prebral ako už bolo vyššie uvedené. Prebratie tovaru zabezpečoval
svedok vedúci skladu p. B..

24. Žalobca namietal, že v konaní nebol vypočutý ani ďalší svedok, a to pán A. B., ktorý vystupoval
za spoločnosť High Produce, s. r. o. na základe riadnej plnej moci ako obchodný zástupca. Predmetné
obchodné prípady boli riadne v súlade s platnými právnymi predpismi realizované na základe písomných
objednávok, riadne zaúčtované do účtovníctva daňového subjektu, vrátenie príjemiek a výdajok na sklad,
tovar nadobudnutý od dodávateľov sa riadne použil pre balenie objednaných tovarov od zákazníkov
daňového subjektu. Taktiež služby nadobudnuté od dodávateľov sa riadne v zmysle zákona použili pre
zákazníkov daňového subjektu.

25. Žalobca uvádza, že podľa ust. § 45 ods. 2 písm. a) daňového poriadku, kontrolovaný daňový
subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly
dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ale musí byť zo strany správcu dane na takýto úkon vyzvaný,
pričom však z výzvy musí byť zrejmé, aké pochybnosti a akým spôsobom majú byť zo strany daňového
subjektu tieto nejasnosti odstránené, z uvedeného ustanovenia zákona vyplýva, že dôkazné bremeno
znáša daňový subjekt len ku skutočnostiam, ktoré sám tvrdí avšak za určitých podmienok. Každé
plnenie sa musí posúdiť samo o sebe a povaha určeného plnenia v dodávateľskom reťazci nemôže byť
zmenená z dôvodu predchádzajúcich alebo nasledujúcich udalostí. V tieto súvislosti žalobca poukázal na
rozsudok Súdneho dvora vo veci C354/03 Optigen LTD. Z uvedeného rozsudku ďalej vyplýva, že daňový
subjekt má povinnosť preukázať nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr vystavených
spoločnosťou dodávateľa, a to spôsobom a formou určenou správcom dane v súlade so zákonnou
úpravou platnou v Slovenskej republike. Z protokolu však vyplýva, že správca dane svoje závery, ktoré
viedli k nepriznaniu odpočítania dane zo sporných faktúr založil výhradne na základe nedostatočne
zisteného skutkového stavu a nedostatkov v komunikácii s dodávateľmi. Tieto však ani nie je možné
považovať za nesplnenie dôkaznej povinnosti daňového subjektu. V danom prípade správca dane
pričítal daňovému subjektu existenciu dôkaznej núdze ohľadom skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné
bremeno.

26. Žalobca poukazuje na to, že napadnuté rozhodnutie nebolo riadne zdôvodnené, bolo vydané na
základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho posúdeného skutkového právneho
stavu a v rozpore so zákonom. V danom prípade neboli vypočuté osoby, ktoré boli v čase realizácie
obchodných prípadov štatutárnym orgánom dodávateľa a odberateľov žalobcu.

27. Žalobca považuje za neodôvodnené rozhodnutie žalovaného preto, lebo požiadavka v odôvodnení
rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia nebola zo strany žalovaného ani
správcu dane, riadne naplnená. Skutková stránka odôvodnenia má obsahovať opis podstaty veci a
nielen reprodukciu znenia konkrétnych ustanovení zákona. Daňový subjekt uvádza, že aj keď navonok
pôsobí obsah odôvodnenia rozhodnutia dane bohato, na prezentáciu skutkových okolností a prijatých
právnych záverov, jeho ťažiskom je iba sumarizáciou rozporuplných dôvodov. V rozhodnutí sú navyše



popísané rôzne protichodné odôvodňujúce skutočnosti, ktoré mali byť zo strany daňového subjektu
porušené, čo ešte umocňuje pochybnosti daňového subjektu, čo vlastne správca dane považuje za
rozhodujúce pre prijatie svojich skutkových a právnych záverov, ktoré viedli k nepriznaniu odpočítania
dane.

28. Žalobca riadne uskutočnil zdaniteľné plnenie v predmetnom zdaňovacom období, čo riadne
zdokladoval riadnou účtovnou evidenciou, vydanými aj prijatými faktúrami, dodacími listami, skladovou
evidenciou, riadne uskutočnenými platbami, bezhotovostným stykom, všetko riadne v súlade s platnými
predpismi. Daňový subjekt preto navrhol vykonanie miestneho zisťovania v skladoch a priestoroch, kde
bol tovar priebežne uskladňovaný. Daňový subjekt, t. j. žalobca cituje z rozsudku Najvyššieho súdu
SR č. 5Sžf/108/2009 „zo zákona o správe dani vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý
vedie daňové konanie, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať
v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na základe ktorých preukázaní bol vyzvaný správcom dane v
priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo
záznamov uvedených daňovým subjektom. Aby daňové orgány mohli uvedenú zásahu realizovať sú
vybavené rozsiahlymi právomocami vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov zakotvenej
v § 2 ods. 3 zákona o správe daní. Neznamená to však bezbrehé uplatňovanie práva vyplývajúce
z vrchnostenského postavenia daňových orgánov, preto ani povinnosť daňového subjektu preukázať
tvrdené skutočnosti nezbavuje správcu dane zákonnej povinnosti riadne zistiť skutočný stav veci a pri
svojom rozhodovaní vychádzať z objektívnych a spoľahlivých zistení.“

29. Ak teda podľa správcu dane tovar nedodala spoločnosť uvedená na faktúre, pričom tovar reálne
existoval musela ho dodať iná spoločnosť, daňový subjekt preto žiada, aby správca dane jednoznačne
vysvetlil kto podľa neho, ako a na základe akých podmienok tento tovar dodal. Žalobca je nútený
konštatovať, že reálnosť uskutočnenia obchodných prípadov v predmetnom zdaňovacom období bola
spochybnená len a len tvrdením správcu dane, slovným vyjadrením, nie však nejakým relevantným
dôkazom. Práve naopak daňový subjekt bez pochybnosti preukázal dodanie deklarovaných tovarov.

30. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je daná tým, že rozhodnutie je založené na nedostatku dôvodov,
skutkových, o ktoré sa správny orgán opiera a ktorými dôvodí svoje rozhodnutie. Za nedostatok dôvodov
je možné považovať prípady, keď správca dane svoje rozhodnutie odôvodňuje skutočnosťami, ktoré v
konaní neboli jednoznačne zistené alebo preukázané, ide aj o taký stav, keď správny orgán svoje úvahy
obsiahnuté v rozhodnutí založil nie na jednoznačných dôkazoch, čím sa jeho závery javia ako podložené
viac úvahami ako dostatočnými dôkazmi (rozsudok Najvyššieho súdu SR, 5Sžf/108/2009).

31. Žalobca v súvislosti s danými prípadmi poukázal v rámci riešenia otázky dôkazného bremena
na judikáty Najvyššieho súdu SR a Európskeho súdneho dvora, konkrétne rozsudok Najvyššieho
súdu SR 3Sžf/1/2011, rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR 5Afs/131/2004 zo dňa 25.03.2005,
rozsudky Najvyššieho súdu SR 8Sžf/14/2012, 5Sžf/22/2009, 3Sžf/1/2010, rozsudok Najvyššieho súdu
SR 5Sžf/108/2009, rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 21.6.2012 vo veci Mahagében Kft.
proti Nemzeti Adó- és Vámhivatal Dél-dunántúli Regionális Adó Főigazgatósága C80/11 a Péter Dávid
proti Nemzeti Adó- és Vámhivatal Észak-alföldi Regionális Adó Főigazgatósága C-142/11. Z judikatúry
Európskeho súdneho dvora vyplýva, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť práva na odpočet:
- ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na
plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne
kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka platiteľom dane a hospodárska činnosť,
- v prípade, že dodávka bola uskutočnená platiteľom dane, ktorý nevedel alebo nemohol vedieť,
že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu spáchaného predávajúcim, má sa smernica vykladať v
tom zmysle, že bráni pravidlu vnútroštátneho práva, podľa ktorého zrušenie kúpnej zmluvy podľa
vnútroštátneho občianskeho práva, ktoré postihuje túto zmluvu absolútnou neplatnosťou ako zmluvu,
ktorá je v rozpore s verejným poriadkom pre nezákonný dôvod na strane predajcu má za následok
stratu práva na odpočet DPH zaplatenú týmto platiteľom. V tejto súvislosti je nepodstatná otázka, či táto
neplatnosť vyplýva z podvodu vo vzťahu k DPH alebo z iných podvodov,
- naopak, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka je uskutočnená pre platiteľa
dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou



podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet
DPH tomuto platiteľovi dane.

32. Žalobca ďalej v žalobe uvádza, že nemožno opomenúť ani rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 7
Sžf/4/2013, v ktorom najvyšší súd skonštatoval, že daňový subjekt nemôže predpokladať, že u určitých
dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že u týchto
subjektov nebude účtovná evidencia riadne vedená. Nemožno rozširovať preukázanie akýchkoľvek
skutočností na žalobcu, na ktoré nemá žalobca vplyv a týkajú sa povinnosti iného subjektu, ktoré
žalobca nemôže sám ovplyvniť. Nesprávny je záver žalovaného ako aj správcu dane, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno. Z ust. § 29 ods. 9 zákona o správe daní a poplatkov a § 49 ods. 1,
2 zákona o dani z pridanej hodnoty nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy
týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné
bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu.
Z uvedených ustanovení zákona ako aj z judikatúry Najvyššieho súdu SR jednoznačne vyplýva, že
dôkazné bremeno znáša daňový subjekt len ku skutočnostiam, ktoré sám tvrdí.

33. Súdny dvor EÚ v rozsudku vo veci C354/03 Optigen Ltd. (bod 47) okrem iného uvádza, že
každé plnenie sa musí posúdiť samo o sebe a povaha určeného plnenia v dodávateľskom reťazci
nemôže byť zmenená z dôvodu predchádzajúcich alebo nasledujúcich udalostí. Ak neuniesli svoje
dôkazné bremeno dodávatelia daňového subjektu a nepreukázali konkrétne skutočnosti vo vzťahu k
svojim subdodávateľom, nie je možné vylúčiť, aby v samostatnom konaní voči daňovému subjektu táto
skutočnosť preukázaná bola.

34. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ pojem dodanie tovaru v uvedenom ustanovení
neodkazuje na prevod vlastníctva podľa formálnych náležitostí uplatniteľných vnútroštátnym právom,
ale zahŕňa všetky prevody hmotného majetku oprávňujúce druhú stranu k skutočnému nakladaniu s
uvedeným majetkom akoby bola majiteľom tohto majetku (rozsudok Súdneho dvora EÚ C/78/12 vo veci
Evita - K). Z uvedeného rozsudku je zrejmé, že daňový subjekt faktúrou preukazuje aj to, že tovar dodal
dodávateľ uvedený na faktúre, a teda daňový subjekt takto vyčerpal vlastné dôkazné bremeno nielen k
existencii plnenia, o ktorom správca dane nepochybuje, ale aj k osobe dodávateľa.

35. Žalobca ďalej namieta, že správca dane nedostatočne a spoľahlivo nezistil skutkový stav. Správca
dane nepostupoval v súlade s ust. § 3 ods. 1-3, § 24 ods. 1, 2 a 4 daňového poriadku. Záver správcov
dane, že daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa je predčasný a
nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Daňový subjekt má pocit, že správca dane namiesto toho, aby
riadne viedol dokazovanie jednoducho skopíroval poznatky od iných správcov dane a tieto skopíroval
do protokolu z daňovej kontroly. Nie je možné len umelo prevziať poznatky z iných úradov a orgánov,
ale v daňovom konaní, ak správca dane poukazuje na vyjadrenie nejakej osoby, tak v daňovom konaní
musí byť takáto osoba vypočutá ako svedok za prítomnosti daňového subjektu v súlade s ustanoveniami
daňového poriadku. Je tiež zrejmé, že dôvody napadnutého rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre
ich nedostatok, nezrozumiteľnosť, vzájomný rozpor, a teda je porušené ust. § 63 ods. 3 zákona č.
563/2009 v znení neskorších predpisov, pretože odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje, ktoré skutočnosti
boli podkladom rozhodnutia, pre ktoré konkrétne dôvody správca dane neuznal obchodný prípad, aké
úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.
Záverom žalobca uvádza, že postup správcov dane v celom konaní sa javí ako diskriminačný voči
daňovému subjektu, nakoľko správca dane nepriznáva žalobcovi právo na odpočítanie dane z tovarov
a služieb, ale súčasne daň z prijatých služieb týkajúcich sa daného tovaru nespochybnil. V rozpore
s týmto konaním daňového úradu je konštatovanie, že daň z uskutočnených zdaniteľných obchodov
za dodanie tovaru a poskytnutie služby ponechal z dôvodu jej uvedenia na faktúrach, pretože bolo
spochybnené dodanie tovaru a služieb pri prijatých zdaniteľných plneniach. Uvedený nezákonný postup
správcu dane je opätovne vytýkaný správcom dane Finančným riaditeľstvom SR (rozhodovacia prax
odvolacieho orgánu).



III. Vyjadrenie žalovaného

36. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný podaním zo dňa 24.11.2021, doručeným súdu 25.11.2021
keď k jednotlivým námietkam žalobcu uvedených v žalobnom návrhu uviedol, že pokiaľ sa týka
námietky, že správca dane neuznal odpočítanie dane výhradne na základe toho, že jeho dodávateľ,
spoločnosť High Produce, s. r. o. nepreberala zásielky a nereagovala, tak žalovaný uviedol, že správca
dane v prvostupňovom rozhodnutí popísal vykonané dokazovanie, na základe ktorého odôvodnil svoje
rozhodnutie a odôvodnil aj porušenie zákona zo strany žalobcu. Rozsah dokazovania a závery prijaté
na základe tohto dokazovania zo strany správcu dane žalovaný považuje za súladné so zákonom.

37. V súvislosti s nepredvolaním konateľa spoločnosti konateľa spoločnosti High Produce, s. r. o. Jose
Gascona, žalovaný vo vyjadrení popísal ako sa správca dane snažil túto osobu zabezpečiť až nakoniec
došiel k záveru, že uvedená osoba s takouto identitou neexistuje.

38. Žalovaný uvádza, že svedok B. bol v konaní vypočutý, jednalo sa o vedúceho skladu žalobcu.
Svedok však vo svojej výpovedi uviedol, že konateľa ani splnomocneného zástupcu spoločnosti
dodávateľa nepoznal a on len preberal tovar.

39. Pokiaľ ide o vypočutie svedka A. B., obchodného zástupcu spoločnosti High Produce, s. r. o., aj v
tomto prípade sa správca dane snažil zabezpečiť túto osobu na výsluch, avšak z Registra obyvateľov SR
bolo zistené, že takáto osoba s takými údajmi, ktoré boli nahlásené ako údaje tejto svedkyne neexistuje,
resp. nenachádza sa v Registri obyvateľov SR.

40. V súvislosti s námietkou žalobcu, že spoločnosť High Produce, s. r. o. mala uzatvorenú rámcovú
zmluvu o obchodnej spolupráci, tak žalovaný uviedol, že ide len o formálne doklady, pričom nesplnenie
podmienok uvedených v § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona o DPH je možné odpustiť len na základe
týchto dokladov, pretože preverovaním bolo zistené, že osoby, ktoré boli na dodacích listoch podpísané
a ktoré boli podpísané na dokladoch dodávateľských firiem skutočne neexistovali, ich totožnosť nebola
vôbec zistená, hoci sa o to správca dane viackrát bezúspešne pokúšal. Pokiaľ ide o osobu svedka
E. F., tak tento ako bývalý konateľ žalobcu uviedol pred správcom dane, že nikdy sa nestretol ani
inak nekontaktoval s konateľom uvedenej spoločnosti, znamená to, že konateľ nebol osobne prítomný
pri podpise zmluvy. Obchodný zástupca konajúci za uvedenú spoločnosť na základe splnomocnenia
predloženého žalobcom až v odvolacom konaní nepodpísal ani zmluvu ani sporné faktúry, hoci zo
splnomocnenia bol na tento úkon oprávnený.

41. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že na ťarchu žalobcu pričítal skutočnosti, ktoré boli na strane
subdodávateľov, teda osôb, s ktorými nebol žalobca priamo v kontakte, žalovaný uviedol, že negatívne
zistenia ohľadom subdodávateľov správca dane nepričítal na ťarchu žalobcu ani žalobca neznášal z
tohto titulu dôkaznú núdzu. Aj v prvostupňovom rozhodnutí správca dane uviedol, že svoje závery
prioritne založil na skutočnostiach zistených v rámci obchodného vzťahu medzi žalobcom a jeho
dodávateľovi.

42. V súvislosti s prenesením dôkazného bremena na žalobcu zo strany správcu dane, žalovaný uvádza,
že podľa žalovaného je primárnou skutočnosťou pri uplatnení si nároku na odpočet DPH, uniesť dôkazné
bremeno na strane žalobcu, ktorý si svoj nárok na odpočet DPH uplatnil a preto je jeho povinnosťou
preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo
strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočnosti a dokladov, ktoré predkladá práve žalobca.
Ak žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok
na odpočet DPH uznaný ako oprávnený.

43. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že nie je mu zrejmé, na čom sú závery správcu dane založené
v jeho rozhodnutí, tak žalovaný uvádza, že žalobnú námietku považuje za nedôvodnú. Správca dane
podrobne popísal porušenie zákona o DPH aj daňového poriadku vo vzťahu k získaným dôkazom.
Obchody deklarované spornými dokladmi žalobcu neboli uskutočnené dodávateľom na nich uvedenými
a to spoločnosťou High Produce, s. r. o. Spoločnosť High Produce, s. r. o. sporné zdaniteľné obchody



nepreukázala žiadnym spôsobom, keď nereagovala na výzvy správcu dane, nepredložila požadované
doklady, čím u správcu dane vznikli pochybnosti o uskutočnení zdaniteľných obchodov. Tiež dodal, že
v máji 2018 ako aj v septembri 2018 bol predmetom dodávok od spoločnosti High Produce, s. r. o.
druhovo rovnaký sporný tovar (papier, obalový materiál, fólie).

44. V súvislosti s namietanou judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj súdneho dvora, žalovaný
uvádza, že námietky žalobcu týkajúce sa rozloženie dôkazného bremena a predkladania dôkazov s
argumentáciou na vyššie uvedenú judikatúru považuje žalovaný za námietku smerujúce k splneniu
formálnych podmienok na predloženie listinných dôkazov, čo však pri uplatnení práva na odpočítanie
dane nie je postačujúce, pretože formálna deklarácia predložených dokladov musí mať aj povahu faktu a
v danom prípade preukazovať, že predmet fakturácie skutočne dodali dodávatelia uvedený na sporných
faktúrach. Žalovaný zastáva názor, že nie je postačujúce iba citovať určité právne stanovisko vytrhnuté z
kontextu, ale je aj potrebné preukázať, že daný rozsudok je možné aplikovať na daný prípad, čo žalobca
neurobil.

IV. Relevantná právna úprava

45. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je

a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby.

Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH predmetom dane je

b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodaním tovaru je
a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa
§ 8, vrátane
a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo
inému duševnému vlastníctvu,
b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe
zákona.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru
je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a
služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ
môže odpočítať daň, ak je daň
a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané



b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods.
2 až 4, 7 a 9 až 12
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,
c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,
d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v
ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť
daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji
daň, je povinná zaplatiť túto daň.

Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych
predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo
najavo.

Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 45 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len
"kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
a) na predloženie
1. písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,



2. služobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec,
b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,
c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy
dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia,
d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti
s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,
e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,
f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo
navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,
g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

Podľa § 45 ods. 2 daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi
správcu dane tieto povinnosti:
a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,
b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,
c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,
d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, 2)a iné
doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom
dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo
správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,
e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,
f) umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho
prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom,
g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov
kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie,
h) umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa
na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov.

Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol,
ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak
je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume,
ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na
ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1)zašle správca dane kontrolovanému daňovému
subjektu protokol, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak
tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 30 pracovných dní od
doručenia takého protokolu, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným
v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej
kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných
predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov 1)nezistí,
výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní
vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom
konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom,
ak tento zákon alebo osobitný predpis 1) neustanovuje inak.

V. Konanie pred správnym súdom a právne posúdenie veci súdom

46. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a obsahom administratívneho spisu
orgánu verejnej správy, preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj priebeh administratívneho konania
predchádzajúceho jeho vydaniu, pričom za splnenia podmienok, keď účastníci požiadali o nariadenie
pojednávania, nariadil vo veci pojednávanie na deň 16.2.2023 a vec prejednal podľa § 107 ods. 1 SSP



v neprítomnosti účastníkov konania, pričom z neúčasti na pojednávaní sa ospravedlnil iba zástupca
žalovaného a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

47. Žalobca sa pojednávania nezúčastnil napriek tomu, že právny zástupca žalobcu mal doručenie
vykázané, lehotu na prípravu na pojednávanie zachovanú, svoju účasť neospravedlnil, a preto súd
pojednával v jeho neprítomnosti.

48. Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú
kontrolu podľa zákona o DPH za zdaňovacie obdobie september 2018, pričom daňová kontrola bola
začatá dňa 22.1.2018 na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 102623732/2018 zo dňa 18.12.2018
a úradného záznamu č. 100705767/2019 zo dňa 21.3.2019.

49. Dňa 8.6.2020 bolo daňovému subjektu doručené oznámenie o oboznámení sa so skutočnosťami
zistenými v priebehu daňovej kontroly č. 100951598/2020 zo dňa 28.5.2020, pričom žalobca sa v určenej
lehote k oboznámeniu nevyjadril.

50. O výsledku z daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 101173973/2020 zo dňa 14.7.2020,
ktorý bol daňovému subjektu doručený spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu dňa 5.8.2020.

51. Žalobca sa v stanovenej lehote k protokolu písomne vyjadril, pričom jeho vyjadrenie bolo
zaevidované pod č. 6/07675441/2020. Dňa 8.2.2021 sa uskutočnilo prerokovanie pripomienok
a dôkazov predložených žalobcom k protokolu s výzvou, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom
pojednávaní č. 100215240/2021, ktorú správca dane považoval za poslednú vo vyrubovacom konaní
a dňa 11.3.2021 bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, voči ktorému sa žalobca odvolal a ktoré
žalovaný potvrdil ako vecne správne.

52. Z obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že daňový subjekt, t. j. žalobca si za zdaňovacie
obdobie september 2018 uplatnil odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH od
dodávateľa High Produce, s. r. o. za nákup tovaru (papier, obalový materiál, „pack film“, „ulith film“,
páska žltá, fólie a to ručná strečová, strojová, bublinková) špecifikovaných v jednotlivých dodávateľských
faktúrach a jednej faktúry za dopravu, v celkovej sume 181 388,96 eur, z toho základ dane predstavoval
151 157,47 eur a DPH vo výške 30 231,49 eur, pričom k sporným faktúram boli priložené dodacie listy.

53. V súvislosti s daným prípadom správny súd poukazuje na účel daňového konania, ktorým je zistenie,
či daňové subjekty spĺňajú v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči
štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu
zisťovania, preverovania základu dane, ako aj iných skutočností, rozhodujúcich pre právne určenie dane,
alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

54. Podľa zákona o DPH odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo
je spojené s dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje,
aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tieto
nároky zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry,
musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar reálne dodaný a
to práve osobou uvedenou na faktúre tzn. že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH voči nemu
uplatnené práve platiteľom DPH uvedeným na faktúre.

55. V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených
daňových dokladov (faktúr) správny súd súčasne poukazuje na to, že uskutočnenie zdaniteľných plnení
je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto má daňový subjekt ako platiteľ dane
možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečenia preukázateľnosť uskutočneného
zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce
pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Daňový subjekt je povinný preukazovať v zmysle § 24
ods. 1 daňového poriadku skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je
povinný preukázať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podať podľa osobitných
predpisov, ďalej je povinný preukázať skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v
priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a musí preukázať vierohodnosť, správnosť a úplnosť
evidencie a záznamov, ktorú je povinný viesť.



56. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt.
Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie a jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup na základe ktorého správca dane získa
poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie.
Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane,
kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery
vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov. V
zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať (rozsudok Najvyššieho súdu SR
6Sžfk/4/2016 zo dňa 27.9.2018).

57. Je ustálenou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR (napríklad rozsudok 6Sžfk/30/2017
zo dňa 31.1.2018 publikovaný v Zbierke stanovísk NS SR a súdnych rozhodnutí SR 4018 pod číslom
39), že správca dane má právo preveriť pôvod tovaru aj doplnením dokazovaním odstráni vzniknuté
pochybnosti.

58. Pokiaľ ide o dodávateľa žalobcu obchodnú spoločnosť High Produce, s. r. o. , tak bola preverovaná
osoba konateľa tejto spoločnosti, a to Jose Gascon, občan Španielskeho kráľovstva, ktorý bol na
základe údajov, ktoré boli poskytnuté žalobcom, predvolávaný na výsluch, avšak zásielka sa vrátila
s oznámením „adresát neznámy“. V priebehu daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania sa
nepodarilo jednoznačným spôsobom identifikovať osobu Jose Gascona, pričom žalovaný v tomto smere
vykonal aj žiadosť o MVI na príslušnú daňovú správu v Španielsku, kde dopytovaný orgán na základe
mena, priezviska a dátumu narodenia neidentifikoval daňovníka Jose Gascona.

59. Správca dane na základe pokynu odvolacieho orgánu preveril aj osobné údaje osoby A. B., ktorý mal
byť osobou splnomocnenou na základe splnomocnenia, ktoré predložil žalobca, uzatvárať obchody a
vystavovať faktúry za spoločnosť High Produce, s. r. o.. Bolo zistené, že A. B. nebolo možné identifikovať,
nakoľko sa táto osoba nenachádzala v Registri obyvateľov SR a správca dane ju preto nemohol
predvolať ako svedka za účelom objasnenia sporných zdaniteľných obchodov. Znamená to, že žalobca
nedostatočným spôsobom identifikoval osobu, s ktorou mal uzatvárať sporné obchody, na základe
ktorých predložil faktúry, z ktorých si následne uplatňoval právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

60. V súvislosti s námietkou žalobcu, že správca dane ako aj žalovaný sa riadili iba subjektívnymi
úvahami, ktoré neboli založené na dôkazoch, tak krajský súd poznamenáva, že ide o námietku,
ktorá nebola riadne zdôvodnená v žalobe, keďže žalobca len vo všeobecnej rovine uvádza, že
podstatnou vadou spôsobujúcou nepreskúmateľnosť rozhodnutia je absencia vlastných logických úvah
a záverov správcu dane. Podrobne nevysvetľuje, v ktorom smere považuje rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu ako aj rozhodnutie žalovaného za nedostatočne odôvodnené, keďže z obsahu
odôvodnení oboch rozhodnutí je jednoznačné, že daňové orgány založili svoje rozhodnutie na tom, že
daňový subjekt nepredložil dostatok dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenie, že tovar a služby mu boli
dodané práve tým dodávateľom, ktorý je deklarovaný na predložených dodávateľských faktúrach. Podľa
názoru krajského súdu prvostupňový správny orgán, t. j. správca dane ako aj žalovaný, sa v dostatočnej
miere zaoberali všetkými relevantnými skutočnosťami, ktoré boli rozhodujúce pre vydanie meritórneho
rozhodnutia, keď poukázali na to, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru od deklarovaného dodávateľa.

61. V súvislosti so žiadosťou žalobcu, aby v danej veci bol vypočutý aj vedúci skladu žalobcu
pán B., žalovaný uviedol, že tento svedok bol vypočutý. Svedok uviedol, že nepoznal konateľa ani
splnomocneného zástupcu spoločnosti High Produce, s. r. o. On len preberal tovar v sklade a nepamätal
si už o akú spoločnosť sa jednalo.

62. V súvislosti s námietkou prenesenia dôkazného bremena na žalobcu krajský súd poznamenáva, že
vykonaným dokazovaním sa nepreukázalo, že došlo k dodaniu tovaru, resp. uskutočneniu zdaniteľných
obchodov spoločnosťou High Produce, s. r. o., tak ako to deklaroval žalobca a nebolo preukázané,
že uvedenému dodávateľovi vznikla daňová povinnosť v zmysle ust. § 19 ods. 1, 2 zákona o DPH
napriek tomu, že žalobca predložil faktúry, z ktorých bol dodávateľ povinný sumu uvedenú na faktúrach
priznať a odviesť. Uvedené doklady sú dokladmi len vtedy, ak odrážajú reálnu skutočnosť. Na ťarchu
žalobcu v danom prípade je tá skutočnosť, že si dostatočným spôsobom nepreveril osobu, ktorá jednala



za dodávateľskú spoločnosť, a to osobu A. B., s ktorým mal žalobca jednať pri uzatváraní obchodov.
Túto osobu dostatočne neidentifikoval, pričom bývalý konateľ spoločnosti žalobcu E. F. uviedol, že pri
uzatváraní obchodov s touto osobou jemu postačoval telefónny kontakt, poprípade vizitka spoločnosti.
Tu treba na ťarchu žalobcu uviesť, že žalobca nekonal s dostatočnou opatrnosťou pri uzatváraní
obchodných vzťahov, čo má za následok, že nemohol byť žalobcovi priznaný nárok dodávateľských
faktúr od spoločností, ktoré žalobcovi tovar a služby nemohli podľa výsledkov dokazovania dodať.

63. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR zákonnú ochranu používa len poctivý obchodný
styk, ktorý vyžaduje, aby štatutárny orgán mal vedomosti nielen o obsahu a rozsahu činnosti, ktorými
napĺňa znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch, s ktorými spolupracuje a s ktorými uzatvára
obchodné vzťahy.

64. V súvislosti s námietkou žalobcu, že pokiaľ správca dane nespochybňuje existenciu tovaru, tak mal
preukázať, kto žalobcovi tovary a služby dodal, keď to neboli dodávateľské spoločnosti, ako tvrdí správca
dane a žalovaný, tak krajský súd poznamenáva, že nie je úlohou správcu dane ani daňových orgánov
preukazovať pôvod tovaru, pretože táto povinnosť je na strane žalobcu, teda daňového subjektu, ktorý
si uplatňuje nárok.

65. Správca dane na základe vyhodnotenia dôkazov získaných počas daňovej kontroly spochybnil
deklarované obchodné transakcie vykonané žalobcom. U dodávateľov deklarovaných na sporných
faktúrach sa nepreukázali, že by v rozhodnom období disponovali materiálnym plnením, ktoré by
mohli dodať daňovému subjektu a že by reálne vykonávali ekonomickú činnosť. Kontrolovaný daňový
subjekt tieto pochybnosti nevyvrátil, v posudzovanom prípade nepreukázal vznik daňovej povinnosti u
dodávateľa High Produce, s. r. o. pri dodaní tovaru a služieb v zmysle § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH a
preto mu nemohol vzniknúť nárok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 zákona
o DPH. V súvislosti s návrhom žalobcu, aby bol vo veci vypočutý E. F. ako svedok, správny súd uvádza,
že jeho vypočutie v postavení svedka nebolo možné, keďže táto osoba bola konateľom spoločnosti
žalobcu a táto osoba bola vypočutá dňa 3.12.2018, pričom k obchodnej spolupráci medzi žalobcom a
spoločnosťou High Produce, s. r. o. nepodal žiadne vyjadrenie, ktoré by potvrdilo obchodnú spoluprácu
medzi týmito subjektami.

66. V súvislosti s námietkou žalobcu, že správca dane, resp. žalovaný, založil svoje rozhodnutie na
subjektoch, s ktorými žalobca nebol v priamom kontakte, v priamom obchodnom vzťahu, teda na
subdodávateľoch, tak táto námietka je podľa názoru krajského súdu zavádzajúca, pretože správne
orgány v rámci vykonaného šetrenia spochybnili práve subjekt dodávateľa, t.j. High Produce, s. r. o., a to
najmä tú skutočnosť, že osoba, ktoré mala za túto spoločnosť vystupovať v rámci obchodných vzťahov
v skutočnosti neexistovala, pričom za tohto stavu nemožno konštatovať, že predmet fakturácie skutočne
dodal dodávateľ uvedený na sporných faktúrach.

67. Pokiaľ žalobca tvrdí, že predložil reálne dôkazy o uskutočnení predmetných obchodov, teda účtovné
doklady, potvrdenia od dodávateľov, odberateľov, potvrdenie o preprave, tak krajský súd, podobne ako
žalovaný, z obsahu spisového materiálu zistil, že takéto tvrdenia sú zavádzajúce a nepravdivé, pretože
daňový subjekt nepotvrdil žiadne potvrdenia od dodávateľov, žiadne dôkazy o preprave sporného tovaru,
nepodarilo sa žalobcovi dostatočným spôsobom identifikovať osoby, s ktorými jednal pri uzatváraní
obchodných vzťahov.

68. V súvislosti s judikatúrou, na ktorú poukazuje žalobca v podanej žalobe krajský súd poznamenáva,
že táto judikatúra nemá vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu relevanciu a je pre daný prípad
neaplikovateľná. Správca dane, ako aj žalovaný, založil svoje rozhodnutie na skutočnostiach, ktoré sa
zakladajú na priamom vzťahu medzi žalobcom a jeho dodávateľmi a nie na vzťahoch, ktoré vyplývajú
zo subdodávateľských spoločností, s ktorými žalobca priamo nebol v kontakte a s ktorými neuzatváral
priame obchodné transakcie. Okrem toho v súvislosti s príslušnou judikatúrou, na ktorú poukázal
žalobca, krajský súd poznamenáva, že ide o judikatúru, ktorá nepopiera právo žalobcu uplatniť si právo
na odpočet DPH, avšak z tejto judikatúry, ktorá bola argumentačne predložená žalobcom jednoznačne
vyplýva, že v danom prípade nedošlo zo strany správnych orgánom k prenosu dôkazného bremena na
žalobcu, ale bolo potvrdené, že v danom prípade žalobca neposkytol potrebnú súčinnosť pri preverovaní
dôkazov, ktoré mali potvrdiť oprávnenosť jeho nároku v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH, keď
nedostatočným spôsobom identifikoval osoby, s ktorými vstupoval do obchodných vzťahov.



69. Správny súd konštatuje, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa §
3 ods. 2 daňového poriadku s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver,
ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám
logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o
DPH. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, na ktorú poukazoval, týkajúcu sa nepreskúmateľnosti napadnutého
rozhodnutia, tak k uvedenému správny súd uvádza, že táto námietka neobstojí, keďže z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia vyplýva, že toto spĺňa všetky atribúty zákonnosti, žalovaný sa vysporiadal s
nosnými odvolacími námietkami, pričom rozhodnutie je založené na náležite zistenom skutkovom stave
veci, ktorý skutkový stav zodpovedá aj obsahu spisového materiálu.

70. S poukazom na vyššie uvedené správny súd postupom podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

71. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy
konania nepriznal, nakoľko orgánu štátnej správy v rámci správneho súdneho konania náhrada trov v
zásade neprináleží.

72. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od
doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské



právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.