KOVODRUŽSTVO


Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 8C/136/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214227504
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Raul Pospíšil
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2019:1214227504.9

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v sporovej veci žalobcu: X.. K.
W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX, XXX XX T. zastúpený: JUDr. Mariánom Ševčíkom, advokátom,
Nezábudková 22, 821 01 Bratislava proti žalovanému: KOVODRUŽSTVO, so sídlom Galvaniho 6, 821
04 Bratislava IČO: 00167444 zastúpený: JUDr. Ing. Branislavom Pechom, PhD., advokátom, so sídlom
Piaristická 2, 949 01 Nitra, IČO: 42119316 o zaplatenie 4 873,27 € s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe
žalovaného o zaplatenie 4 167,39 € s príslušenstvom a o zaplatenie 2 100,- € s príslušenstvom takto,

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.873,27 eur s 5,25 %-ným ročným úrokom od
1.1.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd vzájomnú žalobu z a m i e t a .

IV. Žalobca m á v konaní o žalobe aj o vzájomnej žalobe voči žalovanému nárok na 100 %-nú náhradu
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.11.2014 domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 4 873,27 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 01.01.2014 do zaplatenia titulom
nevyplatenia mzdy, ako aj náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca bol zamestnancom u žalovaného. Žalobca vyzval žalovaného
k zaplateniu mzdy, pričom žalovaný mu namiesto riešenia obsahu výzvy odpovedal spôsobom, ktorý
odporuje právnemu poriadku a zvyklostiam v zhode s dobrými mravmi. Žalobca vyzval žalovaného
predžalobnou výzvou k splneniu si povinnosti v zhode s platnou zmluvou. Žalovaný na výzvu nereagoval
a nemá záujem riadne a najmä dobrovoľne splniť si právnu povinnosť na základe zmluvy a výzvy.

3. Súd vo veci vydal dňa 29.01.2015 Platobný rozkaz č.k. 32Ro 2816/2014-17, proti ktorému podal
žalovaný v zákonom stanovenej lehote odôvodnený odpor. V podanom odpore žalovaný uviedol, že
nároky žalobcu vznikli v čase, kedy bol členom družstva a predsedom predstavenstva žalobca. Napriek
hospodárskej situácii žalovaného, žalobca si dal vyplácať peňažné sumy v značnej výške ako Prémie
a ostatné odmeny a to v rozpore s ustanoveniami pracovnej zmluvy a v rozpore s ustanoveniami
Zákonníka práce a právnych predpisov. Žalobca si od žalovaného ako jeho zamestnanec (v pozícii
predsedu družstva) nechal za obdobie rokov 2011 až 2013 vyplatiť prémie a ostatné odmeny v rozpore
s ustanoveniami interného predpisu ,, Zásady odmeňovania v KOVODRUŽSTVE ako aj v rozpore s
ustanoveniami Pracovnej zmluvy a Zákonníka práce. Žalovaný v podanom odpore poukázal na znenie



článku 14 bod. 2 Zásad odmeňovania v KOVODRUŽSTVE, podľa ktorých podmienkou pre vyplácanie
prémií bolo dosiahnutie zisku družstva. Vzhľadom na pracovnú pozíciu žalobcu bolo nepochybné, že
žalobca mal vedomosť o ustanoveniach interného predpisu týkajúceho sa podmienok vyplácania prémií,
ako aj o hospodárení družstva. Vyplácanie peňažnej sumy nedovoľovalo a v uvedenej veci pre žalobcu
nebolo informované predstavenstvo družstva a žalobca nepredložil žiadnu zápisnicu zo zasadnutia
predstavenstva družstva, ktoré by tieto ostatné odmeny schválilo alebo aspoň bolo predstavenstvo
o týchto odmenách informované. Konanie žalobcu považuje žalovaný taktiež za v rozpore s dobrými
mravmi ako aj porušujúce zásady pracovného práva vyjadrené v článku II Zákonníka práce. Vzhľadom
na uvedené žalovaný požiadal žalobcu listom zo dňa 24.10.2014 o vrátenie neoprávnene vyplatených
prémií a ostatných odmien vo výške 4.167,39 €. Táto suma pozostáva z neoprávnene vyplatených prémií
za rok 2011 vo výške 1 196,03 € a ostatných odmien vo výške 200,- €, z neoprávnene vyplatených prémií
za rok 2012 vo výške 1 336,19 € a ostatných odmien vo výške 150,-€ a z neoprávnene vyplatených prémií
za rok 2013 vo výške 1 285,17 €. Po odpočítaní neoprávnene vyplatených prémií a ostatných odmien je
pohľadávka žalobcu voči žalovanému v celkovej výške 4 167,39 €. Keďže žalobca nevrátil žalovanému
sumu vo výške 4 167,39 €, žalovaný písomne navrhol žalobcovi započítať vzájomné pohľadávky výlučne
z dôvodu opatrnosti do doby vzájomného zápočtu zabezpečil svoju pohľadávku voči žalobcovi vo výške
4 167,39 €. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal žalovaný podanú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Spolu s podaným odporom doručil žalovaný konajúcemu súdu vzájomný návrh, ktorým sa od žalobcu
domáhal zaplatenia sumy 4 167,39 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy
4.178,38 € od 04.10.2014 do zaplatenia, a zároveň sumy 2 100,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,05 % ročne zo sumy 2 100,- €, ako aj náhrady trov konania. Podanú vzájomnú žalobu odôvodnil tým,
že listom zo dňa 24.10.2014 vyzval žalobcu na vrátenie neoprávnene vyplatených prémií a ostatných
odmien vo výške 4 178,38 €. Zároveň uviedol, že žalobca dal svojej manželke vyplatiť z prostriedkov
žalovaného peňažnú sumu za roky 2012 a 2013 vo výške 2 100,- €. Žalovaný vzhľadom na uvedené
žiadal od žalobcu vrátenie neoprávnene vyplatenej sumy Prémií a Ostatných odmien vo výške 4 167,39
€ a sumy 2 100,- € z titulu náhrady škody.

5. Žalobca v písomnom podaní doručenom súdu dňa 26.03.2015 uviedol, že tak, ako to uviedol žalovaný,
že v zmysle ustanovenia bodu 2 článku 14 Zásad odmeňovania v KOVODRUŠTVE, podmienkou pre
vyplácanie prémií bolo dosiahnutie zisku družstva nie je jednoznačné, a je vytrhnuté z kontextu, nakoľko
celé toto ustanovenie znie, že pokiaľ dosiahne družstvo zisk, môžu byť vyplatené prémie zamestnancom
v plnej výške podľa finančných možností a rozhodnutia predstavenstva. Ďalej podľa bodu 3 článku 14
Zásad odmeňovania v KOVODRUŠTVE, o konkrétnej výške pohyblivej zložky mzdy - prémií rozhoduje
uznesením na svojom zasadnutí predstavenstvo družstva s prihliadnutím na konkrétne hospodárske
výsledky družstva. Odmenu navrhuje vedúci závodu, resp. manažér oddelenia pred stanovením úlohy,
konečnú výšku schvaľuje predseda družstva po ukončení pracovnej úlohy.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, výsluchom
svedka X.. V. R., listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu (Žiadosť o úhradu nevyplatenej mzdy zo
dňa 25.09.2014, Započítanie pohľadávok žalovaným zo dňa 24.10.2014, Námietka premlčania zo dňa
04.11.2014, Pracovná zmluva zo dňa 02.04.2002, Výpis z ORSR žalovaného, Mzdový list žalobcu za
rok 2011, Prehľad žalobcovi vyplatených prémií a ostatných odmien za rok 2011, Mzdový list žalobcu za
rok 2012, Prehľad žalobcovi vyplatených prémií a ostatných odmien za rok 2012, Mzdový list žalobcu
za rok 2013, Prehľad žalobcovi vyplatených prémií za rok 2013, Zásady odmeňovania v Kovodružstve
platné od 01.05.2009, Príloha k zásadám odmeňovania, , Mzdové listy žalobcu a jeho manželky X.. Z.
W. za rok 2010, 2011, 2012 a 2013, Výkaz ziskov a strát žalovaného k 31.12.2011, Výkaz ziskov a strát
žalovaného k 31.12.2010, k 31.12.2011, k 31.12.2012, a k 31.12.2013, spisom tunajšieho súdu sp.zn.
16C/169/2015, ako aj inými listinnými dôkazmi) a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom bola dňa 02.04.2002
uzavretá Pracovná zmluva. V predmetnej zmluve bolo uvedené, že žalobca nastúpil do práce dňa
07.04.1998, pričom žalobca bol prijatý na druh práce technický pracovník III. Pracovný pomer bol
dohodnutý na dobu neurčitú. Z bodu 10 Pracovnej zmluvy (ďalej len Zmluva) vyplýva, že mzda žalobcu
bola upravená platobným dekrétom. Z bodu 13 Zmluvy vyplýva, že ostatné práva a povinnosti zmluvných
strán vyplývajúce z tejto pracovnej zmluvy sa riadia ustanoveniami Zákonníka práce, Pracovným
poriadkom, Stanovami družstva a Zásadami odmeňovania, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy.



8. Listom zo dňa 25.09.2014 žiadal žalobca predsedníčku žalovaného o úhradu nevyplatenej mzdy za
obdobie jún 2013 vo výške 575,46 €, za júl 2013 vo výške 583,13 € a sporenie vo výške 650,- €, za
august 2013 vo výške 650,- €, za september 2013 vo výške 584,52 € a sporenie vo výške 650,- €, a
za mesiac október 2013 vo výške 530,16 € a sporenie vo výške 650,- €. Celkovo v sume 4 873,27 €.
Uvedenú mzdy žiadala vyplatiť do 7 dní odo dňa doručenia žiadosti. Predmetná žiadosť bola žalovanému
doručená dňa 26.09.2014.

9. Žalovaný listom zo dňa 24.10.2014 odpovedal žalobcovi na list zo dňa 25.09.2014 v ktorom okrem
iného uviedol, že z mzdových listov a výplatných pások zamestnancov bolo zistené, že za obdobie rokov
2011 až 2013 si žalobca nechal vyplatiť prémie a ostatné odmeny v rozpore so Zásadami odmeňovania
KOVODRUŽSTVA. Žalobca požadoval od žalovaného vyplatenie prémií a ostatných odmien spolu vo
výške 4 467,34 €. Žalovaný si proti žalobcovi započítal svoju pohľadávku, ktorú zdôvodňoval tým, že sa
týkala neoprávnene vyplatených prémií a ostatných odmien vo výške 4 167,39 €. Vzhľadom na vyššie
uvedené je teda pohľadávka žalovaného voči žalobcovi vo výške 299,95 €.

10. Žalobca listom zo dňa 04.11.2014 vzniesol voči istinám uvedeným v zápočte námietku premlčania,
pričom uviedol, že vtedajšie vedenie družstva konalo na základe pozitívneho výsledku prebehnutého
auditu a po súhlasnom vyjadrení zväzových orgánov, kedy neboli zistené žiadne porušenia pri správe
majetku, na ktoré sa žalovaný odvoláva.

11. Zo mzdového listu žalobcu za rok 2011 vyplýva, že žalobcovi boli v roku 2011 vyplatené prémie
od mesiaca január 2011 do mesiaca december 2011 v celkovej výške 1 196,03 € a Ostatné odmeny
vo výške 200,- €.

12. Zo mzdového listu žalobcu za rok 2012 vyplýva, že žalobcovi boli v roku 2012 vyplatené prémie
od mesiaca január 2012 do mesiaca december 2012 v celkovej výške 1 336,19 € a ostatné odmeny
vo výške 150,-€ .
13. Zo mzdového listu žalobcu za rok 2013 vyplýva, že žalobcovi boli v roku 2013 vyplatené prémie
od mesiaca január 2013 do mesiaca december 2013 v celkovej výške 2 122,71 € a ostatné odmeny
žalobcovi v tomto roku vyplatené neboli.

14. Zo mzdového listu manželky žalobcu za rok 2011 vyplýva, že manželke žalobcu boli v roku 2011
vyplatené prémie od mesiaca január 2011 do mesiaca december 2011 v celkovej výške 630,80 €.
Ostatné odmeny v roku 2011 manželke žalobcu vyplatené neboli.

15. Zo mzdového listu manželky žalobcu za rok 2012 vyplýva, že manželke žalobcovi boli v roku 2012
vyplatené prémie od mesiaca január 2012 do mesiaca december 2012 v celkovej výške 661,35 € a
ostatné odmeny vo výške 150,-€ .

16. Zo mzdového listu manželky žalobcu za rok 2013 vyplýva, že manželke žalobcu boli v roku 2013
vyplatené prémie od mesiaca január 2013 do mesiaca december 2013 v celkovej výške 1007,57 € a
ostatné odmeny vo výške 2.600,-€ .

17. Z článku 14 bod 1. a 2 ZÁSAD ODMEŇOVANIA v KOVODRUŽSTVE platných od 01.05.2009
vyplýva, že pohyblivá zložka mzdy - prémie sa všetkým zamestnancom vypláca mesačne na základe
hospodárskych výsledkov družstva, resp. závodu s mesačným oneskorením vo vyhodnocovaní, t.j.
podľa výsledkov predchádzajúceho mesiaca sa vypláca bežný mesiac. Pokiaľ dosiahne družstvo zisk,
môžu byť vyplatené prémie zamestnancom celého družstva v plnej výške podľa finančných možností
a rozhodnutia predstavenstva okrem tých pracovníkov, ktorí porušili hospodársku alebo pracovnú
disciplínu alebo svojím neodborným zásahom v rámci svojej kompetencie spôsobili družstvu škodu. V
prípade krátenia prémií z tohto dôvodu, musí byť o krátení pohyblivej zložky mzdy - prémií ústne alebo
písomne informovaný.

18. Zo sporového konania vedenom na tunajšom súdu pod sp. zn. 16C/169/2015 súd zistil, že v tomto
konaní sa manželka žalobcu domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 2.158,69 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 01.01.2014 do zaplatenia
titulom nevyplatenej mzdy, ako aj náhrady trov konania. V danom konaní boli prejednávané obdobné
nároky vyplývajúce zo zhodného titulu.



19. Z výpovede svedka X.. X. Z. v konaní 16C/169/2015, ktorý v súčasnosti vykonáva u žalovaného
funkciu technicko - obchodného manažéra zastával v rozhodnom období t.j. v roku 2013 funkciu člena
predstavenstva, vyplýva, že v čase keď zastával funkciu podpredsedu predstavenstva sa výška odmien,
ktoré mali byť vyplácané komukoľvek neriešila. Vo funkcii podpredsedu predstavenstva pôsobil po
dobu 11 mesiacov z roku 2013 a členom predstavenstva bol celý rok 2013. Predstavenstvo zasadalo
každý mesiac a na každom zasadnutí bolo odsúhlasené možné udelenie alebo neudelenie prémií ako
motivácia pre zamestnancov. Tieto prémie sa mali pohybovať v rozpätí od 0 až do 15 % z hrubej
mzdy podľa produktivity jednotlivých zamestnancov. Svedok predsedovi predstavenstva - žalobcovi
ústne oznámil mená ľudí, ktorých podľa neho treba motivovať. O výške odmien už vedomosť nemal.
Podľa svedka bola výška odmien odsúhlasená kolektívne v predstavenstve. Z výpovede svedka taktiež
vyplynulo, že zápisnicu zo zasadnutia predstavenstva na ktorom sa rozhodovalo o priznaní odmien
spisovala pani Novoveská, ktorá bola na tomto stretnutí prítomná.

20. Právny zástupca žalobcu v prednese pred súdom uviedol, že nemohlo dôjsť k započítaniu
vzájomných pohľadávok, ale už tým, že žalovaný tento krok urobil svedčí o tom, že uznal dôvodnosť
uplatneného nároku žalobcu. Žalobca popieral, že by kedykoľvek konal v rozpore so stanovami
žalovaného prípadne zásadami v zmysle úvodných ustanovení Zákonníka práce. Po celú dobu jeho
pôsobnosti riadne fungovali orgány družstva, ktoré nikdy nič podobné nekonštatovali. Naopak jeho
prácu hodnotili pozitívne. Vstup investora bol spojený so sľubom uhradiť všetky mzdové nároky a
revitalizovať situáciu žalovaného, k týmto povinnostiam však investor prikročil selektívne. Žalobca
taktiež uviedol, že počas celého jeho pôsobenia vo funkcii predsedu predstavenstva bolo vykonaných
niekoľko auditov, ktoré nikdy nekonštatovali porušenie jeho povinností. Rovnako tak neurobili vnútorné
orgány družstva napr. kontrolná komisia. Selektívnosť prístupu investora k uhradeniu všetkých záväzkov
družstva bola v tom, že žalobcovi a jeho manželke neboli mzdové nároky vyplatené, naopak inému
členovi predstavenstva áno.

21. Právny zástupca žalovaného v prednese pred súdom uviedol, že postup žalobcu pri vyplatení prémií
a odmien považuje za rozporný so zákonom, ako aj vnútornými normami družstva. Družstvo v tom čase
bolo v zlej situácii, najmä nemalo prostriedky na zakúpenie materiálu na výrobu ani na základné mzdy
zamestnancov. To napokon aj korešpondovalo so situáciou žalobcu. Pokiaľ si žalobca v takomto období
svojvoľne aj so svojou manželkou mzdovou účtovníčkou družstva vyplatil odmeny a prémie považovali
takýto postup v rozpore s dobrými mravmi s ustanovením čl. 14 Zásad odmeňovania žalovaného a
tiež s ustanovením § 243 Obchodného zákonníka, ktorého dôvody spôsobujú absolútnu neplatnosť
tohto právneho úkonu. Družstvo bolo v stave, keď žiadne kontrolné orgány nefungovali a rozhodnutie o
pridelení odmien a prémií bolo vo výlučnej kompetencii žalobcu. Rozhodnutie o odmenách pre manželku
žalobcu nebolo známe ani predstavenstvu. Audity sa nevenovali hodnoteniu podmienok vyplácania
prémií alebo odmien, tie reflektovali výlučne hospodársku činnosť.

22. Svedok X.. V. R., ktorý je bývalým vlastníkom žalovaného a so žalobcom prichádzal z titulu
jeho funkcie pracovne do styku. Tento uviedol, že právny zástupca žalovaného bol v priestoroch
žalovaného ako právny zástupca a riešil pre neho ako nového vlastníka audit Kovodružstva, k čomu
potreboval všetky relevantné doklady. List z októbra 2014, ktorým boli vzájomné pohľadávky započítané
podpísala jeho manželka. Akonáhle vstúpil do Kovodružstva nestalo sa, že by Kovodružstvo malo nejaké
pohľadávky. Mzdu, ktorú žalobca spomínal je z obdobia jeho predsedníctva. Pánovi Gajarovi boli všetky
jeho ním uplatnené nároky zaplatené, nakoľko ho potreboval namiesto žalobcu, ktorý sa pracovne
neosvedčil a toto bolo jeho podmienkou na prijatie jeho funkcie. S ním k započítaniu vzájomných
pohľadávok nedošlo. Nevedel ako si žalobca vyplácal odmeny. To, že si žalobca odmeny a prémie
vyplácal zistil z podkladov, ktoré už dnes nevie konkretizovať. Zápočet považuje za hodnoverný. Do
družstva veľa investoval, takže principiálne nemal problém ani s úhradou nárokov žalobcu, pokiaľ by však
na ne mal nárok. Predpokladal, že existovala listina, v ktorej sa evidoval súpis mzdových pohľadávok
a družstevných pohľadávok. Pokiaľ žalobca viedol účtovníctvo tak ako mal predpokladal, že takéto
podklady existovali. Po jeho vstupe do družstva vyplácanie odmien bolo zrušené. Štruktúru uplatneného
nároku žalobcu nepozná. Žalobcov nárok v čase jeho pôsobenia u žalovaného nebol odmietnutý, ale
započítaný a jeho vznik nebol za jeho pôsobenia. Pracovný pomer so žalobcom bol rozviazaný dohodou
na žiadosť žalobcu. Ku dňu jeho odchodu predpokladal, že ak mal nejaký oprávnený nárok bol mu
vyplatený. Ekonomická situácia v čase jeho vstupu do družstva bola veľmi zlá. Žalovaný mal nezaplatené



záväzky, mzdové, za materiál, energie, bol odpojený od plynu. Mal exekúcie na všetkých účtoch aj
nehnuteľnostiach.

23. Žalobca, k vyjadreniu svedka uviedol, že nie je pravdou, že boli exekúcie na účtoch. Žalovaný sa
dostal do problémov aj vďaka tomu, že svedok si neplnil povinnosti z kúpno-predajnej zmluvy, pričom z
úhrady ceny za nehnuteľnosť mali byť záväzky žalovaného hradené.

24. Z Výkazu ziskov a strát žalovaného k 31.12.2011 vyplýva, že výsledok hospodárenia za účtovné
obdobie pred a pod zdanení je strata 183.164,-€.

25. Z Výkazu ziskov a strát žalovaného k 31.12.2012 vyplýva, že výsledok hospodárenia za účtovné
obdobie pred a po zdanení je strata 283.418,-€.

26. Z Výkazu ziskov a strát žalovaného k 31.12.2013 vyplýva, že výsledok hospodárenia za účtovné
obdobie pred a po zdanení je zisk 123.028,-€.

27. Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi
zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie
pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

28. Podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom
dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:
a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),
c) deň nástupu do práce,
d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

29. Podľa § 43 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem náležitostí
podľa odseku 1 aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky
a dĺžku výpovednej doby.

30. Podľa § 43 ods. 4 Zákonníka práce v pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré
majú účastníci záujem, najmä ďalšie hmotné výhody.

31. Podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty
(naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje
najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných
náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na
životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus,
náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam,
náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované
zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej
zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie
poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

32. Podľa § 13 ods. 3 Zákonníka práce výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych
vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na
škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na
pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný
za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie
trestného stíhania.

33. Podľa § 119 ods. 3 Zákonníka práce v mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä
formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných
za prácu a podmienky ich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa
odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu.



34. Podľa § 129 ods.1 až 3 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr
do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve
nedohodlo inak. Na žiadosť zamestnanca musí mu byť mzda splatná počas dovolenky vyplatená pred
nastúpením dovolenky. Pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu
splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však
v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.

35. Podľa § 179 ods.1, 2 Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú
mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s
ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182
<https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20160618> a 185 <https://www.slov-lex.sk/
pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20160618>. Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil
úmyselným konaním proti dobrým mravom.

36. Súd má z vykonaného dokazovania, po posúdení skutkovej stránky veci a právnom posúdení za
preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná z časti.

37. Žalobca sa svojou žalobou domáha zaplatenie mzdy, prémií a ostatných odmien za mesiac jún
až október 2013 v celkovej výške 4 873,27 €. Tieto nároky žalobcovi odmietol žalovaný vyplatiť. V
konaní bolo preukázané, že žalobca pracoval u žalovaného na základe Pracovnej zmluvy uzavretej
dňa 02.04.2002. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú. Táto skutočnosť medzi stranami
sporná nebola. Z Pracovnej zmluvy konkrétne z článku 13 vyplýva, že ostatné práva a povinnosti
zmluvných strán vyplývajúce z tejto pracovnej zmluvy sa riadia ustanoveniami Zákonníka práce,
Pracovným poriadkom, Stanovami družstva a Zásadami odmeňovania, ktoré upravujú pracovnoprávne
vzťahy. Obe strany sporu potvrdili skutočnosť, že spôsob odmeňovania zamestnancov u žalovaného
upravovali Zásady odmeňovania v KOVODRUŽSTVE. Žalovaný v konaní namietal, že žalobcovi boli
ním uplatnené prémie a odmeny vyplatené v rozpore so zásadami odmeňovania. Dôvodil to tým, že
podmienkou vyplatenia prémií a odmien bolo splnenie podmienok uvedených v článku 14 ods. 1 -
3. Jednou z podmienok vyplatenia prémií pre zamestnancov bolo dosiahnutie zisku žalovaného, čo
však podľa žalovaného v roku 2013 splnené nebolo. Z článku 14 ods.2 Zásad odmeňovania vyplýva,
že pokiaľ dosiahne družstvo zisk, môžu byť vyplatené prémie zamestnancom celého družstva v plnej
výške podľa finančných možností a rozhodnutia predstavenstva okrem tých pracovníkov, ktorí porušili
hospodársku alebo pracovnú disciplínu alebo svojím neodborným zásahom v rámci svojej kompetencie
spôsobili družstvu škodu. Zo žalovaným predloženého Výkazu zisku a strát žalovaného za rok 2013
vyplýva, že žalovaný vykazoval v roku 2013 zisk vo výške 123.028,-€. Žalobca uviedol, že o vyplatení
prémií rozhodovalo predstavenstvo a po odsúhlasení rozhodnutia bolo prijaté uznesenie. V konaní
16C/169/2015 bolo preukázané, že predstavenstvo rozhodovalo kolektívne o vyplácaní prémií a odmien,
čo potvrdil aj svedok X.. X. Z., ktorý bol v roku 2013 členom predstavenstva a 11 mesiacov aj
podpredsedom predstavenstva. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že podmienky uvedené v článku
14 Zásad odmeňovania KOVODRUŽSTVO na vyplatenie prémií za rok 2013 podľa hospodárskeho
výsledku žalovaného splnené boli a o výške prémií rozhodol štatutárny orgán t.j. predstavenstvo.
Námietky žalovaného, že konanie žalobcu bolo úmyselným konaním v rozpore s dobrými mravmi
súd vyhodnotil ako nedôvodné a ničím nepreukázané. Zodpovednosť zamestnanca pri úmyselnom
konaní v rozpore s dobrými mravmi je samostatným druhom zodpovednosti zamestnanca so zavinením
zamestnanca, ktoré má formu úmyslu.

38. Súd poukazuje aj na to, že podľa jeho názoru priznanie prémií a ostatných odmien nie je viazané
na existenciu hospodárskeho zisku spoločnosti. V zmysle Zásad odmeňovania v KOVODRUŠTVE ,
v prípade hospodárskeho zisku môže spoločnosť vyplatiť 100 % odmien, avšak v prípade, že
zamestnávateľ nedosiahne hospodársky zisk, z predmetných zásad odmeňovania nevyplýva, že by
nemali zamestnanci nárok na žiadne prémie alebo odmeny.

39. Dôvod, že žalobca bol predsedom predstavenstva žalovaného nemôže založiť jeho zodpovednosť,
ktorý pri plnení svojich povinností koná v rozpore s dobrými mravmi tak ako to vyplýva z § 179 ods.2
Zákonníka práce. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že po celú dobu jeho pôsobnosti riadne
fungovali orgány družstva, ktoré nikdy nič podobné nekonštatovali. Žalobca taktiež uviedol, že počas
celého jeho pôsobenia vo funkcii predsedu predstavenstva bolo vykonaných niekoľko auditov, ktoré



nikdy nekonštatovali porušenie jeho povinností. Rovnako tak neurobili vnútorné orgány družstva napr.
kontrolná komisia.

40. Dôkazné bremeno tvrdení bolo na žalovanom a skutočnosť, že súdu nebolo predložené žiadne
Uznesenie zo zasadnutia predstavenstva družstva prijaté v rozhodnom období týkajúce sa priznania
prémií, nemôže byť dôvodom pre zamietnutie žaloby v časti žalobcom uplatnenej nevyplatenej mzdy,
prémií a ostatných odmien.

41. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli
preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť
preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje
pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010)

42. Žalobcovi priznaná suma pozostáva z nevyplatenej mzdy, prémií a ostatných odmien za mesiace
jún až október 2013, ktoré žalovaný žalobcovi odmietol vyplatiť, pričom uviedol, že žalobca sa dopustil
konania proti dobrým mravom a taktiež porušil Zásady odmeňovania v KOVODRUŽSTVE, keď si žalobca
ako predseda predstavenstva, ako aj svojej manželke, priznal prémie a ostatné odmeny.

43. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania žalovaný žalobcovi mzdu a priznané prémie a ostatné
odmeny za rok 2013 nevyplatil a započítal ich s jeho pohľadávkami, ktoré mal voči žalobcovi. Tieto
pohľadávky žalovaného voči žalobcovi predstavujú podľa žalovaného neoprávnene vyplatené prémie a
ostatné odmeny v celkovej výške 4 167,39 €.

44. Mzda zamestnanca môže pozostávať z dvoch zložiek - nárokovateľnej a nenárokovateľnej. Rozdiel
je v tom, či je zamestnancovi zamestnávateľ povinný určitú zložku mzdy vyplatiť alebo nie je.
Nárokovateľná zložka mzdy musí byť zamestnávateľom zamestnancovi obligatórne uhradená. Inak je to
pri zložke mzdy nenárokovateľnej, kedy ide o fakultatívne plnenie zamestnávateľa, ktorého vyplatenia
sa od zamestnávateľa nemôžete úspešne domáhať, pokiaľ zamestnávateľ nerozhodol konštitutívnym
rozhodnutím o priznaní odmeny (prémie).
45. Ak sú prémie nenárokovateľnou zložkou mzdy, nárok na ich vyplatenie vznikne až rozhodnutím
zamestnávateľa o ich priznaní. Pre nenárokovateľnú zložku mzdy je charakteristická jej fakultatívna
povaha, ktorú táto zložka stráca až rozhodnutím zamestnávateľa o jej priznaní zamestnancovi. V
takomto prípade má také rozhodnutie zamestnávateľa konštitutívny účinok. Či zamestnávateľ uvedené
rozhodnutie prijme alebo neprijme a aký bude mať prípadné rozhodnutie obsah, záleží v prípade
fakultatívnej zložky mzdy výlučne na úvahe zamestnávateľa (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Cdo 31/2009 zo dňa 27.5.2010). V takomto prípade je rozhodnutie zamestnávateľa
svojou povahou konštitutívnym, preto až toto rozhodnutie mení zložku mzdy z nenárokovateľnej na
nárokovateľnú. Ak už zamestnávateľ o priznaní odmeny rozhodne, zamestnávateľ je povinný priznanú
odmenu vyplatiť.
46. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobe v časti zaplatenia sumy 4 873,27 € vyhovel. Žalovaný
ako zamestnávateľ bol povinný vyplácať žalobcovi ako zamestnancovi a členovi predstavenstva mzdu v
súlade s ustanovením § 129 ods. 1 Zákonníka práce v termíne dojednanom v pracovnej zmluve t.j. k 9-
temu dňu v mesiaci. Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie najneskôr do konca nasledujúceho
kalendárneho mesiaca. Keďže žalovaný mzdu nevyplatil včas, žalobca má nárok požadovať okrem
zaplatenia mzdy aj úhradu úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, konkrétne
podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom omeškania žalobcu, podľa ktorého výška
úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

47. Vzhľadom na uvedené a nakoľko si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 9 %, ktorý teda nebol
uplatnený v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v čase omeškania žalobcu, súd v
prevyšujúcej časti výšky úroku z omeškania žalobu žalobcu zamietol.



48. K započítaniu úkonom žalovaného súd poukazuje na ustanovenie § 580 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 580 Občianskeho zákonníka (ktorý je subsidiárnym ustanovením k ust. § 1 ods. 4 zákonníka
práce), ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú
započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k
započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

49. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade sa jednalo o započítanie pohľadávok vyplývajúcich z
pracovnoprávnych vzťahov, súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu sp. zn. 14Co/316/2012 z
26.02.2013 <http://www.akmv.sk/fileadmin/user_upload/pdf/Rozsudok-KS-BB.pdf> “Práva a povinností
z pracovno-právnych vzťahov zanikajú spôsobmi uvedenými v ust. § 32 a nasl. Občianskeho zákonníka
a to dohodou o sporných nárokoch, uspokojením nároku, uplynutím doby, na ktorú boli obmedzené,
smrťou zamestnanca, prípadne neuplatnením práva v stanovenej lehote - preklúziou. Výpočet spôsobov
zániku práv a povinností je v Zákonníku práce uvedený taxatívne, čo znamená, že iným, v Zákonníku
práce neuvedeným spôsobom, práva a povinnosti z pracovno-právnych vzťahov nezanikajú, a to
ani vtedy, keby zamestnanec a zamestnávateľ prejavili v tomto smere súhlasnú vôľu. Odvolací súd
zdôrazňuje, že pohľadávky z pracovno-právnych vzťahov predstavujú také pohľadávky, ktoré nemožno
započítať a ani proti nim nie je možné namietať započítanie jednostranným úkonom. Pretože Zákonník
práce nepozná inštitút započítania (kompenzácie), ako je upravený v § 580 Občianskeho zákonníka,
z čoho vyplýva jediný záver, že zamestnávateľ svoje pohľadávky voči zamestnancovi musí uplatniť
samostatnou žalobou a nie započítacou námietkou.”

50. Z uvedeného vyplýva, že k započítaniu pohľadávok žalovaným tak, ako to urobil listom zo dňa
24.10.2014 dôjsť nemohlo. Žalobca taktiež listom zo dňa 04.11.2014 vzniesol voči istinám uvedeným
v zápočte námietku premlčania.

51. Žalovaný doručil súdu dňa 12.02.2015 vzájomnú žalobu, ktorou sa od žalobcu domáhal zaplatenia
sumy 4 167,39 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 4.178,38 € od 04.10.2014
do zaplatenia, a zároveň sumy 2 100,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy
2 100,- €, ako aj náhrady trov konania. Podanú vzájomnú žalobu odôvodnil tým, že listom zo dňa
24.10.2014 vyzval žalobcu na vrátenie neoprávnene vyplatených prémií a ostatných odmien vo výške 4
178,38 €. Zároveň uviedol, že žalobca dal svojej manželke vyplatiť z prostriedkov žalovaného peňažnú
sumu za roky 2012 a 2013 vo výške 2 100,- €. Žalovaný vzhľadom na uvedené žiadal od žalobcu vrátenie
neoprávnene vyplatenej sumy Prémií a Ostatných odmien vo výške 4 167,39 € a sumy 2 100,- €. Titul
prémii klasifikoval ako bezdôvodné obohatenie a odmeny ako náhradu škodu.

52. Súd vzájomnú žalobu žalovaného zamietol ako nedôvodnú, z dôvodu, že aj keď žalobca bol členom
predstavenstva, v ktorom rozhodovali o priznaní odmien a prémií nie je dôvodom na vyhovenie návrhu
žalovaného. V spore nebolo popreté, že manželka žalobcu vykonávala viacero prác, čím tieto odmeny
boli odôvodnené. V súlade s ustanovenia Zásad odmeňovania, o rozhodovaní vyplatenia prémií za rok
2013 podľa hospodárskeho výsledku žalovaného splnené boli a o výške prémií rozhodol štatutárny orgán
t.j. predstavenstvo. Ani argument žalovaného preukázaný Výkazom zisku a strát žalovaného za rok
2011 a 2012, podľa ktorého bol žalovaný v tomto období v značnej strate nie je dôvodom na vyhovenie
návrhu žalovaného. Skutočnosťou je taktiež to, že u žalovaného boli činné i kontrolné orgány, ktoré boli
oprávnené kontrolovať všetku činnosť družstva. Žalobca, ako svedok v konaní 16C/169/2015 uviedol,
že na zasadnutí predstavenstva bol obvykle prítomný aj zástupca kontrolnej komisie. Je preto nesporné,
že konanie žalobcu nie je možné považovať za v rozpore s ustanovením § 13 ods.3 Zákonníka práce. V
danom sporovom konaní bolo tiež preukázané, že v období rokov 2011 až 2013 boli vyplácané prémie
v rozpätí 10 až 15 % aj iným zamestnancom. S poukazom na vyššie uvedené súd vzájomnú žalobu
žalovaného ako nedôvodnú zamietol.

53. Okrajovo súd uvádza, že vzájomnej žalobe žalovaného by nebolo možné vyhovieť ani v zmysle toho,
že túto opiera o titul v časti prémii o bezdôvodné obohatenie a v časti odmien o náhradu škody, nakoľko
porušenie zo strany žalobcu nebolo súdu preukázané, a žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, ktorým
by toto porušenie osvedčil.

54. Pri subjektívnej zodpovednosti zamestnanca za škodu je potrebné splnenie zákonom stanovených
zodpovednostných predpokladov a to konanie proti dobrým mravom pri plnení pracovných úloh alebo
v priamej súvislosti s ním, vznik škody, príčinná súvislosť medzi konaním, ktoré je v rozpore s dobrými



mravmi a vznik škody, zavinenie vo forme priameho alebo nepriameho úmyslu. Príčinná súvislosť
(kauzálny nexus) je daná len vtedy, ak by škoda pri absencii porušenia povinnosti nevznikla. Je to priama
väzba javov, v rámci ktorých jeden jav (príčina) vyvoláva druhý (následok).

55. Na druhej strane účelom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je zabrániť vzniku bezdôvodného
obohatenia na úkor iného, ak však už bezdôvodné obohatenie vzniklo, zabezpečuje jeho vydanie. V
danom prípade sa teda nemohlo jednať o bezdôvodné obohatenie, nakoľko nárok žalobcu, teda mzda,
prémie a ostatné odmeny mali byť žalobcovi vyplatené v súlade s Pracovnou zmluvou a Zásadami
odmeňovania v KOVODRUŠTVE žalovaným.

56. Na základe uvedeného, súd po právnej stránke vec posúdil tak, že na strane žalobcu, ani jeho
manželky nedošlo k bezdôvodnému obohateniu ani neboli splnené podmienky na vznik náhrady škody.

57. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

58. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, nakoľko v konaní o žalobe aj o vzájomnej
žalobe mal žalobca plný úspech, preto mu súd priznal nárok na 100 % náhrady trov konania voči
žalovanému.

59. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo



d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.