STRABAG s.r.o.


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/188/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211218582
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1211218582.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu
JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: D.V.L. CONSULTING
(OVERSEAS) LIMITED, Maximos Plaza, Tower 3, 4th floor, Flat/Office 401, 3106 Limassol, Cyprus
proti žalovanému: STRABAG s.r.o., IČO: 17 317 282, so sídlom Mlynské Nivy 61/A, Bratislava,
zastúpenému: JUDr. Marek Cífer, advokát, so sídlom Košická 49, Bratislava o zriadenie vecného
bremena, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14.2.2013, č.k.
10C/144/2011-113, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.

Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že
na pozemku parc.č. XXXX/X, ktorého vlastníkom je žalovaný, sa zriaďuje vecné bremeno v prospech
žalobcu, spočívajúce v práve prechodu cez pozemok parc.č. XXXX/X na susediace pozemky vo
vlastníctve žalobcu parc.č. XXXX/XX o výmere 585 m2, parc.č. XXXX/XX o výmere 1851 m2, parc.č.
XXXX/XX o výmere 1 040 m2 zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedeného správou katastra pre
hlavné mesto SR Bratislavu, okres Bratislava II, obec Bratislava - Mestská časť Podunajské Biskupice,
k.ú. Podunajské Biskupice, eventuálne, aby súd uložil žalovanému povinnosť strpieť právo prislúchajúce
vecnému bremenu spočívajúce v práve prechodu cez pozemok parc.č. XXXX/X, zapísaný na liste
vlastníctva č. XXXX, vedeného správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, okres Bratislava II,
obec Bratislava - Mestská časť Podunajské Biskupice, k.ú. Podunajské Biskupice, každý pondelok,
stredu a piatok v čase od 9. do 15. hodiny na susediace pozemky vo vlastníctve žalobcu na nevyhnutný
čas za účelom zabezpečenia bežnej údržby a obhospodarovania predmetných pozemkov vo vlastníctve
žalobcu. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia v sume
222,82 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a na účet súdu súdny poplatok v sume 99,50 eur
do 10-tich dní od doručenia rozsudku.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 127 ods. 3, § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka a
vecne tým, že po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že žalobca nie je vlastníkom žiadnej stavby,
ktorá by susedila s priľahlým pozemkom žalovaného, preto neboli dané zákonné predpoklady stanovené
v § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka na vyhovenie jeho žaloby podľa základného petitu, ktorým sa
dožadoval zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez pozemok. Zároveň konštatoval,
že nemal splnené ani zákonné predpoklady pre vyhovenie alternatívnemu petitu odôvodnenému podľa
§ 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Vysvetlil, že na základe uvedeného zákonného ustanovenia
nie je možné zriadiť vecné bremeno, ale umožniť len dočasný vstup na pozemok, pokiaľ by to



nevyhnutne vyžadovala údržba a obhospodarovanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu. Zdôraznil, že
zo znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, že môže ísť len o dočasný vstup za konkrétnym účelom,
avšak z požadovaného petitu vyplýva, že ide o zriadenie vecného bremena trvalého charakteru a do
budúcnosti, pričom účel je stanovený iba všeobecne. Vo vzťahu k nariadenému predbežnému opatreniu
v znení takmer rovnakom ako je alternatívny žalobný petit, uviedol, že predbežné opatrenie má iba
dočasný charakter a neznamená to automaticky, že uvedenému petitu bude trvalo vyhovené. Poukázal
na to, že žalobca okrem jedinej výzvy Miestneho úradu v Podunajských Biskupiciach smerovanej k
odstráneniu náletovej buriny z pozemkov žalobcu nepredložil žiadny iný podporný dôkaz, ktorým by
odôvodňoval potrebu neustáleho odstraňovania buriny počas celého roka, najmä, keď žalobca vôbec
nevyužil možnosť jednorazového vstupu na základe povolenia žalovaného dňa 5.9.2011. Dospel k
záveru, že účel, pre ktorý mal súd zriadiť vecné bremeno, či trvalý vstup, nezodpovedá skutočnému
účelu, na ktorý mienil žalobca toto právo získať, vychádzajúc aj z korešpondencie medzi sporovými
stranami, z ktorej vyplýva, že žalobca mienil na svojich pozemkoch vybudovať stavbu, resp. pozemky
využívať na podnikateľské účely. Konštatoval, že nie je bez významu, že žalobca žiadal poskytnúť vecné
bremeno bez akejkoľvek náhrady. Za významnú skutočnosť považoval aj to, že žalobca získal predmetné
pozemky v stave, ktorý mu bol od počiatku známy, t.j., že kupuje pozemky bez prístupu a bol s tým
uzrozumený. O trovách rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(ďalej len „O.s.p.“) a žalovanému, ktorý mal plný úspech vo veci, priznal náhradu trov konania vo výške
222,82 eur. O zaplatení súdneho poplatku rozhodol podľa zákona o súdnych poplatkoch za návrh vo
veci samej.

3. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, postupom súdu bola účastníkovi odňatá
možnosť konať pred súdom a súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Uviedol, že nárok na
zriadenie vecného bremena dočasnej povahy mu vyplýva priamo z § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Nesúhlasil so záverom, že v zmysle § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka je možné zriadiť právo
prechodu len dočasne, ale žalobca môže na pozemky vstúpiť len na nevyhnutnú dobu, čo je zásadný
rozdiel. Rovnako sa nestotožnil so záverom, že v danom prípade nejde o vecné bremeno s poukazom
na nariadené predbežné opatrenie, na základe ktorého sa uložila žalovanému povinnosť strpieť právo
prislúchajúce vecnému bremenu. Podľa jeho názoru § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka upravuje
tzv. legálne bremeno, z ktorého pre vlastníkov susediacich pozemkov vyplývajú určité obmedzenia
spočívajúce v povinnosti umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky
za predpokladu, že to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediaceho pozemku. Mal za
to, že vydaním predbežného opatrenia potvrdeného odvolacím súdom bola z jeho strany preukázaná
nevyhnutná potreba vstupu na pozemky v obmedzenom rozsahu za konkrétnym účelom. Zamietnutím
žaloby by podľa jeho názoru nemal možnosť vykonať ani len základnú údržbu a splniť si základné
povinnosti vlastníka. Upozornil, že žalobou sa nedomáha rovnakého petitu ako v predbežnom opatrení.
Poznamenal, že neexistencia stavby ako predpokladu zriadenia vecného bremena neobmedzenej
povahy je spôsobená tým, že v dôsledku prístupu žalovaného nemohol získať stavebné povolenie na jej
realizáciu, ktorú skutočnosť mal súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní zohľadniť. Poukázal na to, že
následne už nemal v úmysle realizovať svoj podnikateľský zámer, pričom uvedené neprichádza do úvahy
na základe vecného bremena dočasnej povahy. Odôvodnenie prvoinštančného rozhodnutia považoval
za nepreskúmateľné a nepostačujúce. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zmenil tak, že žalobe vyhovie, prípadne, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním zo dňa 14.5.2013, v ktorom uviedol, že vo
vzťahu k návrhu žalobcu na zriadenie vecného práva cesty žalobca nie je žiadnym vlastníkom stavby na
pozemkoch ku ktorým si chce zabezpečiť prístup, t.j. absentuje naplnenie hmotnoprávnych zákonných
predpokladov uvedených v § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že o neexistencii
prístupu k svojmu pozemku žalobca vedel, resp. mohol vedieť v čase ich nadobudnutia. K alternatívnemu
petitu uviedol, že ohraničenie celkového trvania vstupu na pozemok nebolo zo strany žalobcu navrhnuté,
teda nebolo ohraničené do budúcnosti. Vo vzťahu k nariadenému predbežnému opatreniu poukázal
na jeho dočasný charakter s úlohou zabezpečiť a „zafixovať“ úpravu práv a povinností účastníkov do
rozhodnutia vo veci samej. Tvrdil, že na strane žalobcu neexistuje potreba obhospodarovania pozemkov
ani potreba odburiňovania či údržby, ale existuje motivácia získať legálny prístup na pozemok a začatie
realizácie stavebných prác. Ak by aj existovala potreba pozemky udržiavať z poľnohospodárskeho



hľadiska, podľa jeho názoru táto činnosť je výlučne sezónna a nemusí sa vykonávať po celý rok, do
neohraničenej budúcnosti, 3-krát v týždni od 9.00 do 15.00 hodiny. Poukázal na to, že žalobca nevyužil
možnosť prístupu na pozemok, ktorý mu žalovaný umožnil na žiadosť obce. Podľa jeho názoru je snaha
o zabezpečenie si prístupu k pozemkom zo strany žalobcu takým výkonom vlastníckych práv, ktoré
neprimerane zasahuje do práv žalovaného a s ohľadom na to, že žalobca pri nadobúdaní vlastníckeho
práva mal možnosť vedieť aký je prístup k pozemkom, jeho konanie považuje za konanie rozporné
s dobrými mravmi, ktoré by nemalo požívať právnu ochranu. K odvolaciemu dôvodu, týkajúcemu sa
odňatia možnosti konať pred súdom uviedol, že podľa jeho názoru bol nesprávne aplikovaný. Poukázal
aj na nesúladné vyčíslenie trov žalobcu. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil.
5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav
veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 185
C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania
správne zhodnotil ( § 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym
záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí náležite a dostatočne odôvodnil ( § 220 ods. 2 C.s.p.).

6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v
postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok ( § 380 ods.2 C.s.p.) ,
pričom v napadnutom rozhodnutí dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri
rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie ( § 387 ods.2,3 C.s.p.) .

7. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s
odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.

8. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v
konaní a pri rozhodovaní (aj) s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom
do 30.6.2016. O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015
Z.z. , viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

11. Podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na
nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace,
pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým
vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto
zodpovednosti sa nemôže zbaviť.

12. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

13. Odvolací súd svojim v poradí prvým rozhodnutím (rozsudok zo dňa 22.8.2013, č.k.
3Co/340/2013-140) potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. Najvyšší súd Slovenskej republiky na
dovolanie žalobcu uznesením zo dňa 23.2.2016, sp.zn. 7Cdo/55/2014 zrušil rozsudok odvolacieho súdu
a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu odňatia možnosti žalobcu konať pred súdom v dôsledku



nedoručenia mu vyjadrenia žalovaného k jeho odvolaniu. Odvolací súd následne doručil vyjadrenie
žalovaného k odvolaniu žalobcovi s možnosťou sa k nemu vyjadriť.

14. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vyčerpávajúcim spôsobom vysvetlil dôvody, pre ktoré
nevyhovel žalobe a plne sa s nimi stotožňuje. Zároveň aj odvolací súd vo svojom prvom rozhodnutí
vysvetlil predpoklady zriadenia vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka a
podmienky stanovené v § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka pre uloženie povinnosti vstupu na
pozemok, ktoré podľa jeho názoru neboli zo strany žalobcu splnené. Je potrebné upriamiť pozornosť
na odôvodnenie zrušujúceho uznesenia najvyššieho súdu, v ktorom konštatoval, že v prípade rozsudku
odvolacieho súdu nešlo o nepreskúmateľné ani o prekvapivé rozhodnutie a jediným dôvodom jeho
zrušenia bolo nedoručenie vyjadrenia k odvolaniu protistrane.

15. Odvolací súd opakovane uvádza, že v prípade požadovaného zriadenia vecného bremena podľa §
151o ods. 3 Občianskeho zákonníka neboli splnené zákonné predpoklady, ktoré by umožňovali súdu
vecné bremeno zriadiť, keďže vychádzajúc z nesporných skutočností, žalobca nie je vlastníkom žiadnej
stavby na priľahlom pozemku, ku ktorej by bolo potrebné zabezpečiť prístup. Argumentácia žalobcu,
že konaním žalovaného nemohol získať stavebné povolenie je absolútne bezpredmetná. Vo vzťahu
k požadovanému vstupu na pozemok je potrebné konštatovať, že ide o vážny zásah do vlastníckeho
práva, preto sa umožňuje iba vtedy, keď to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie
susediacej stavby alebo pozemku. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne dospel k záveru,
že žalobca túto nevyhnutnosť vstupu na pozemok žalovaného (t.j. nevyhnutnú mieru a nevyhnutnú
dobu) nepreukázal. Požadovaný rozsah obmedzenia vlastníckeho práva žalovaného je absolútne
neprimeraná k deklarovanej potrebe odburinenia pozemku žalobcu, pričom ani táto samotná potreba
nebola dostatočným spôsobom preukázaná (s ohľadom na nevyužitie vstupu na pozemok umožneného
žalovaným). Odvolací súd zároveň konštatuje, že ak by miera nevyhnutnosti vstupu mala dosiahnuť takú
úroveň, že by sa obmedzenie vlastníckeho práva suseda blížilo alebo prakticky rovnalo obmedzeniu
zodpovedajúcemu vecnému bremenu, nie je možné vyhovieť takejto žalobe, čo je aj daný prípad.

16. So zreteľom na vyššie uvedený záver nemožno priznať úspech argumentácii žalobcu o nedostatočne
zistenom skutkovom stave, nesprávnych skutkových zisteniach, nesprávnom právnom posúdení a
odňatí možnosti konať pred súdom.

17. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
ako vecne a právne správny potvrdil.

18. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p., a v konaní
plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s
tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).