Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach


Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 5Cpr/8/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3520202801
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pavlíková
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2022:3520202801.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Pavlíkovou v právnej
veci žalobcu A.. O. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, Z., právne zastúpeného Mgr. Petrom Švarcom,
advokátom so sídlom Nám. slobody 1, Prievidza, proti žalovanému Nemocnica s poliklinikou Prievidza
so sídlom v Bojniciach, so sídlom Nemocničná 2, Bojnice, IČO: 17 335 795, právne zastúpenému JUDr.
Gabrielou Reichovou, advokátkou so sídlom Pavla Mudroňa 26, Martin o neplatnosť odvolania z funkcie
a zaplatenie doplatku mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. V časti o zaplatenie náhrady mzdy za obdobie od 20.07.2020 do 29.07.2021 s úrokom z omeškania
vo výške 5% ročne sa konanie z a s t a v u j e .

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a.

III. Žalovanému sa voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%,
o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá
súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 15.10.2020 sa žalobca domáhal určenia, že jeho odvolanie
z funkcie primára Gynekologicko - pôrodníckeho oddelenia Nemocnice s poliklinikou Z. S. S. K. I.
listom žalovaného zo dňa 2.06.2020 je neplatné. V priebehu konania súd pripustil zmenu žaloby, ktorou
žalobca rozšíril svoj nárok o zaplatenie doplatku mzdy vo výške 7.767,50 eur s príslušenstvom, úrokmi
z omeškania.

2. Uplatnený nárok odôvodnil žalobca tým, že je na základe pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX
zamestnancom žalovaného v hlavnom pracovnom pomere. Písomným dokladom zo dňa 29.05.2018
žalovaný menoval žalobcu do funkcie primára gynekologicko - pôrodníckeho oddelenia NsP Z. S. S.
K. I. dňom 01.06.2018 na obdobie 4 rokov. V menovaní zakotvil aj ustanovenie, v zmysle ktorého, ak
nedôjde k naplneniu požiadaviek kladených na žalobcu, pristúpi žalovaný v jeho dovolaniu. Listom zo
dňa 25.06.2020 žalovaný oznámil žalobcovi, že ho rozhodnutím riaditeľa nemocnice odvoláva z funkcie
primára. Žalobca s odvolaním z funkcie nesúhlasí, toto odvolanie vníma ako zmenu pracovného pomeru,
ktorá bola prijatá bez jeho súhlasu čo spôsobuje neplatnosť tohto právneho úkonu, rovnako ako absencia
dôvodov odvolania. Žalobca namietal, že žalovaný jeho odvolanie z funkcie žiadnym spôsobom
neodôvodnil, pričom z jeho strany nenastal žiaden stav, ktorý by bolo možné považovať za nenaplnenie
podmienok kladených na jeho funkciu. Naopak zaslúžil sa o rozvoj a modernizáciu oddelenia. Takéto
konanie žalovaného považuje za arbitrárne, neurčité a umožňujúce obchádzať výsledky výberového
konania. Žalovaného následne vyzval, aby mu umožnil naďalej vykonávať prácu podľa platnej pracovnej
zmluvy vo funkcii primára.



3. Žalovaný nesúhlasil so žalobou v celom rozsahu. Namietal nedostatok naliehavého právneho záujme
na určení neplatnosti odvolania z funkcie. Ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že pracovnoprávny vzťah
strán sporu sa v zmysle zákona č. 552/2004 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme riadi Zákonníkom
práce, pričom sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu, že odvolanie z funkcie bolo dvojstranným
právnym úkonom vyžadujúcim súhlas žalovaného. Podľa čl. 2.5 pracovného poriadku žalovaného
riaditeľ menuje vedúcich zamestnancov aj do funkcie primára lôžkového oddelenia. Podľa čl. VIII.
Vnútorných zásad uskutočnenia výberových konaní vedúcich pracovníkov nie je právomoc riaditeľa
odvolať menovaného vedúceho zamestnanca v priebehu jeho funkčného obdobia týmito zásadami
dotknutá. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplývajú konkrétne náležitosti právneho úkonu, ktorým je
odvolanie z funkcie do ktorej bol zamestnanec menovaný. Pre platnosť tohto úkonu je preto postačujúca
jeho zrozumiteľnosť a jeho určitosť, ktorá je daná uvedením funkcie, z ktorej sa zamestnanec odvoláva
a dátum. Takéto rozhodnutie žalovaného nebolo svojvoľné, motivované snahou obchádzať výsledky
výberového konania, ale bolo zodpovedným rozhodnutím prijatým na základe zváženia aktuálnych
okolností daného pracoviska a existujúcich problémov najmä na opakovane komunikované zásadné
nesúhlasné postoje ostatných zamestnancov oddelenia so samotným riadením oddelenia.

4. V predmetnej veci súd vykonal dokazovania výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov: A.. A.
G., A.. Y. I., Z.. D.E. S., A.. G. L. a oboznámením nasledovných listinných dôkazov: pracovnej
zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, menovania do funkcie primára zo dňa 29.05.2018, vnútorných zásad
žalovaného na uskutočňovanie výberových konaní vedúcich pracovníkov skončenia pracovného pomeru
zo dňa 04.05.2018, odvolania z funkcie zo dňa 25.06.2020, oznámenia o neplatnosti odvolania zo
dňa 08.07.2020, žiadosti o odovzdanie pečiatok a izby zo dňa 10.07.2020, zápisnice o odovzdaní a
prevzatí pečiatok a izby zo dňa 14.07.2020, vyjadrenia žalovaného zo dňa 08.09.2020, zriaďovacej
listiny žalovaného, rozhodnutia o zmene zriaďovacej listiny, pracovného poriadku, oznámenia o výške a
zložení mzdy zo dňa 01.08.2018, a zo dňa 26.06.2020, oznámenia žalobcu zo dňa 10.03.2021, dohody
o skončení pracovného pomeru zo dňa 29.07.2021, prehlásenia zamestnancov zo dňa 17.07.2020,
zápisnice z porady zo dňa 09.06.2020. Takto zistil nasledovný skutkový stav:

5. Žalobca pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že v nemocnici pracoval od roku XXXX W. F. X.
XXXX pôsobil vo funkcii primára. Ostatný krát vyhral konkurz na primára v roku 2018. K jeho odvolaniu
prišlo 25.06.2020, kedy si ho predvolal pán riaditeľ a ako dôvod odvolania z funkcie mu na jeho
otázku iba uviedol, že robí zlú atmosféru na pracovisku. Preto odmietol odvolanie z funkcie prevziať.
Aj keď mu riaditeľ tvrdil, že dôvody jeho odvolania nie sú osobné, on to tak vníma. Dňa 29.07.2021
došlo k ukončeniu pracovného pomeru dohodu, momentálne pôsobí ako posudkový lekár Sociálnej
poisťovne. Jeho odvolaniu predchádzal konflikt s jeho zástupkyňou doktorkou I., ktorá odmietla ošetriť
pacientku v ohrození života a príslušnému lekárovi kázala volať primára. Preto nesúhlasil, aby bola
jeho zástupkyňou, ona však bola vymenovaná za jeho nástupkyňu a momentálne pôsobí ako primárka
oddelenia. Uznal, že je ráznym, prísnym človekom, ale na žiadnu sestričku, pacientku ani kolegu nikdy
nekričal, ani pri komunikácii s nimi nepožíval žiadne vulgarizmy. Oddelenie pod jeho vedením fungovalo,
tak ako bolo treba, na rozdiel od viacerých pochybení, ktoré sa vyskytli v súčasnosti napr. prítomnosť
Covid pozitívneho otca pri pôrode a pod.

6. Riaditeľ žalovaného A.. Z. M. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že vo funkcii pôsobí od 01.09.2021.
Pri nástupe do funkcie zistil, že prebieha tento súdny spor Keď sa s ním oboznamoval, z personálneho
spisu žalobcu zistil, že jeho súčasťou je aj petícia zamestnancov predložená do konania. Pre neho
je z hľadiska manažmentu oddelenia podstatné, že situácia na oddelení je t.č. stabilná, medzi jeho
zamestnancami neevidujú v súčasnosti žiadne konflikty ani sťažnosti, počet pôrodov stúpa.

7. Svedok A.. A. G., uviedol, že v rozhodujúcom období pôsobil ako námestník, v súčasnosti
vykonáva funkciu primára urgentu. Keď nastúpil do funkcie námestníka v roku 2017 z gynekologicko
- pôrodníckeho oddelenia prichádzali správy o zlých medziľudských vzťahoch. Od 2018 sa sťažnosti
začali objavovať častejšie, od lekárov a najmä od stredného zdravotníckeho personálu. Sestry a pôrodné
asistentky sa vyhrážali odchodom, hrozil rozpad oddelenia. Nemocnica sa pritom naopak snažila o
zvýšenie počtu vykonaných pôrodov, aby pri prebiehajúcej stratifikácii zlepšila svoju pozíciu. Spočiatku
chodili sťažnosti sporadicky, neskôr aj každý mesiac. Osobne bol prítomný pri prejednaní obvinenia
žalobcu z bossingu doktorkou I., načas sa situácia upokojila. No keďže problémy sa následne opakovane
vyskytovali, riaditeľ sa rozhodol p. primára odvolať.



8. Svedkyňa A.. Y. I. uviedla vo svoje svedeckej výpovedi, že po odvolaní žalobcu vykonáva funkciu
primárky gynekologicko - pôrodníckeho oddelenia u žalovaného. Potvrdila, že posledné dva roky bola
pod vedením žalobcu na pracovisku dusná atmosféra. Ona sama s ním spory riešila osobne, keď jeho
správanie presiahlo prípustnú mieru kontaktovala vedenie. Jeho správanie voči nej osobne hraničilo až
so šikanovaním. Nesmela používať niektoré nástroje, musela hlásiť svoj odchod z oddelenia. Mal hrubé
a arogantné správanie, vulgárne nadával. Pritom voči jej odborným kvalitám nemal žiadne výhrady.
Oni dvaja mali posledný konflikt v októbri 2019, vedenie sa ich vtedy pýtalo či spolu dokážu fungovať,
čo obaja prisľúbili. Jeho správanie však bolo stále rovnaké tak sa začal sťažovať stredný personál.
Nespokojní boli všetci, ale všetci sa ho báli a každý nadával iba potajomky, otvorene to riešila iba ona.
Postupne si všetci zvykli, že chodili so stresom do práce, že stále kričí, ale cítili, že to nie je dobrá situácia.

9. Svedkyňa v Z.. D. S., ktorá u žalovaného pôsobí ako námestníčka pre ošetrovateľstvo uviedla, že
má na starosti stredný zdravotnícky personál. Do funkcie nastúpila septembri 2019. Od toho času
sa vyskytovalo to, že personál gynekologicko - pôrodníckeho oddelenia bol nepokojný. Ona osobne
nebola svedkom nejakého nevhodného správania, nikdy so žalobcom nemala žiaden konflikt. V tom
čase vedúca pôrodná asistentka p. A.. F. opakovane chodila ňou aj za vedením nemocnica a sťažovali
sa na prístup p. primára, na zlú komunikáciu, agresivitu na personál aj na pacientky, uvádzali, že pod
jeho vedením nechcú pracovať a vyhrážali sa odchodom. Išlo min. o 3-4 prípady od septembra 2019
do jeho odvolania. Písomnú žiadosť personál nedával, uviedli že sa boja „dať niečo na papier“ a riešili
to prostredníctvom A.. F.. Potom ako bol p. primár odvolaný vzali odvahu a podpísali sa pod vyhlásenie
uvedené v spise, a doručili ho priamo na sekretariát. Tých sťažností bolo toľko, že sa nimi už vedenie
muselo zaoberať a nejako ich riešiť. Opakovane sa dokonca stalo, že pacientky, potom ako sa na prijme
dozvedeli, že slúži p. primár rozhodli sa rodiť inde a do nemocnice nenastúpili.

10. Svedkyňa A.. G. L., ktorá pracuje ako staničná sestra na gynekolog. - pôrod. oddelení u žalovaného
pri výsluchu uviedla, že ona osobne s bývalým primárom žiaden konflikt nemala, ale ostatné kolegyne
sa veľmi sťažovali a to najmä tie s ktorými slúžil nočnú službu. Ako nevhodné správanie uvádzali, že
nadával a zvyšoval hlas, reagoval podráždene a nepredvídateľne. Vie, že dokonca chceli v noci opustiť
pracovisko s tým, že takto sa pracovať nedá. Viaceré opakovane uvažovali, že zmenia pracovisko,
lebo na tomto si museli dávať lieky na ukľudnenie. Stávalo sa, že opakovane oddelenie telefonicky
kontaktovali pacientky, ktoré chceli vedieť kto slúži a keď sa dozvedeli, že pán primár nechceli k nim
nastúpiť či už rodiť alebo absolvovať nejaký zákrok. Preto potom prestali tieto informácie poskytovať
telefónom. Keď ho odvolali, spísala sa petícia s tým, že personál s tým súhlasí, všetci aj lekári. Keď ju
podpísali bolo im zrejmé, čo podpisujú a nikto ich neprehováral. Po jeho odvolaní z funkcie sa situácia
na oddelení zmenila, na pracovisku sa pracuje kľudnejšie.

11. Medzi stranami nebolo sporné, že k založeniu pracovného pomeru došlo na základe pracovnej
zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Ako miesto výkonu práce bolo dojednané Gynekologicko - pôrodnícke
oddelenie E. I. a ako dátum nástupu do práce deň XX.XX.XXXX. Dňom 01.06.2018 bol žalobca
riaditeľom NsP Z. menovaný do funkcie primára gynekologicko - pôrodníckeho oddelenia NsP Z., S. S.
K. I. na obdobie štyroch rokov. Menovaní dekrét obsahoval ustanovenie, že ak nedôjde k naplneniu
očakávaných požiadaviek kladených na žalobcu pristúpi riaditeľ nemocnice k jeho odvolaniu. Z funkcie
bol žalobca odvolaný dňom 25.06.2020. Odvolanie z funkcie žalobca odmietol prevziať dňa 25.06.2020.
Túto skutočnosť potvrdili svojim podpisom dvaja svedkovia, žalobca ju nerozporoval.

12. Podľa čl. I Vnútorných zásad na uskutočňovanie výberových konaní vedúcich pracovníkov
žalovaného zo dňa 20.12.2019 výberovým konaním sa v organizácii zásadne osadzujú okrem iných
vedúcich funkcií aj primári lôžkových oddelení. Podľa čl. VIII uvedených zásad právomoc riaditeľa
organizácie odvolať menovaného vedúceho zamestnanca v priebehu jeho funkčného obdobia nie je
týmito zásadami dotknutá. Z pracovného poriadku žalovaného, čl. 2.5 vyplýva, že riaditeľ menuje do
funkcie primárov lôžkových oddelení.

13. Z oznámení o výške a zložení mzdy zo dňa 01.08.2018 a 26.06.2020 vyplýva, že počas výkonu
funkcie primára jeho mzda dosahovala výšku 2.697,50 eur a po odvolaní z funkcie primára, keď od
26.06.2020 vykonával funkciu radového lekára dosahovala jeho mzda výšku 2.390,- eur v hrubom. Z
potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti vyplýva, že žalobca bol od 20.07.2020 do 30.07.2021.



14. Z dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 29.07.2021 vyplýva, že uvedeným dňom skončil
na základe dohody strán sporu pracovný pomer žalobcu u žalovaného.

15. V prehlásení zamestnancov gynekologicko - pôrodníckeho oddelenia zo dňa 17.07.2020 sa uvádza,
že zamestnanci oddelenia, ktorí podpísali uvedené prehlásenie akceptujú rozhodnutie zamestnávateľa
vykonané dňa 25.09.2020 vo veci odvolania A.. Ď. z funkcie primára a nesúhlasia s tým, aby bol opätovne
vymenovaný do funkcie primára. Uvedené prehlásenie podpísalo 26 zamestnankýň oddelenia.

16. Z oznámenia žalobcu zo dňa 10.03.2021 adresovaného U.. O. I., predsedovi Trenčianskeho
samosprávneho kraja, vyplýva, že tento uvedeným osobám oznámil okolnosti incidentu, ktorý sa medzi
ním a A.. I. odohral dňa 16.08.2019, kedy malo zo strany A.. I. dôjsť k závažnému porušeniu povinnosti,
ktoré mohli mať za následok možné ohrozenie života a zdravia. V uvedenom oznámení ďalej žalobca
uvádza, že voči A.. I. nebola zo strany vedenia nemocnice vyvodená žiadna zodpovednosť a tá následne
presvedčená o správnosti svojho nekonania voči nemu vyfabulovala zlú atmosféru na pracovisku a takto
účelovo skreslené informácie podsúvala vedeniu, v dôsledku čoho prišlo k jeho odvolaniu z funkcie.
Žalobca zároveň uviedol, že riaditeľ nemocnice jeho dovolanie odôvodnil tým, že po odbornej stránke
je všetko v poriadku ale na pracovisku robí zlú atmosféru.

17. Zo zápisnice z porady žalovaného zo dňa 09.06.2020 je zrejmé, že námestníčka pre ošetrovateľstvo
Z.. D. S. informovala o opakovanom nevhodnom správaní primára A.. Ď.Q. na podnet sťažnosti
zamestnancov z gynekologicko - pôrodníckeho oddelenia. Vzhľadom k opakovaným sťažnostiam na
žalobcu vedenie NsP súhlasilo s jeho odvolaním z funkcie primára.
18. Podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie
ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa
ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v
priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá
písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní.
19. Podľa § 54 Zákonníka práce dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa
zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej
zmluvy vyhotoviť písomne.

20. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa
na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka <https://www.slov-
lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>.

21. Podľa § 37 ods. 1) Občianskeho zákonníka Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c)
okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.

24. Podľa § 3 ods. 1 Zákonníka práce pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo
verejnom záujme sa spravujú týmto zákonom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

25. Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme
na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje Zákonník
práce, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

26. Podľa § 5 ods. 1 a 9 zákona č. 552/2003 Z.z. miesto vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva
funkciu štatutárneho orgánu u zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-
predpisy/SK/ZZ/2003/552/20200101>, a miesto ďalšieho vedúceho zamestnanca, u ktorého to určí
pracovný poriadok, sa obsadzuje na základe výsledku výberového konania; to neplatí ak osobitný
predpis ustanovuje aj iný spôsob výberu vedúceho zamestnanca alebo ustanovuje voľbu alebo
vymenovanie vedúceho zamestnanca kolektívnym orgánom. Voľné miesto vedúceho zamestnanca



možno obsadiť bez výberového konania len do vymenovania po úspešnom vykonaní výberového
konania podľa tohto zákona, a to najdlhšie na šesť mesiacov.

27. Podľa § 137 písm. a), d) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení
povinnosti, či o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

28. Podľa § 145 ods. 1, 2, 3 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba
vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v
rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o
zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

29. Podľa § 146 ods. 1, 2 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas
žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu.

30. V prejednávanom spore žalobca právne argumentoval tým, že odvolanie z funkcie primára
oddelenia vzhľadom na skutočnosť, že k nemu došlo počas trvania pracovného pomeru (rovnako
tak k vymenovaniu do funkcie) nie je možné posudzovať podľa zákonných ustanovení § 42 ods. 2
Zákonníka práce, ale s použitím analógie podľa zákonného ustanovenia, ktoré je tomuto právnemu
inštitútu obsahovo právne najbližšie t.j. podľa zákonných ustanovení o zmene pracovného pomeru.
Z dôvodu absentujúceho súhlasu žalobcu je preto podľa názoru žalobcu potrebné posúdiť právny
úkon žalovaného - odvolanie z funkcie ako absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho
zákonníka pre jeho rozpor s právnym predpisom. S týmto právnym názorom žalobcu sa súd
nestotožňuje. Nie je žiaden dôvod na odvolanie z funkcie nahliadať ako na dvojstranný právny
úkon vyžadujúci konsenzus zo strany zamestnanca. Odvolanie z funkcie bolo opakovane viacerými
rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 5Cdo235/2011, 5Cdo253/2007, 7Cdo108/2019,
8Cdo140/2019 jednoznačne charakterizované ako jednostranný právny úkon, ktorý je potrebné vykladať
ako prejav vôle, smerujúci k zániku práva, ktoré právny predpis s takýmto prejavom spája. Právny úkon
je neurčitý, ak je neurčitý jeho obsah. To znamená vtedy, ak sa nepodarilo obsah vôle jednoznačným
spôsobom stanoviť. Žalobou napadnutý právny úkon je podľa názoru súdu dostatočne určitý nakoľko
obsahuje uvedenie funkcie, z ktorej sa žalobca odvoláva ako aj dátum nadobudnutia právnych účinkov.
Žiaden právny predpis neustanovuje povinnosť uviesť pri odvolaní jeho dôvody a nesankcionuje ho
neplatnosťou v prípade absencie týchto dôvodov. Počet právnych úkonov, ktoré Zákonník práce pre
prípad absencie dôvodov sankcionuje neplatnosťou (ako napr. výpoveď) nie je možné podľa názoru
súdu analogicky rozširovať.

31. Z vykonaného dokazovania podľa súdu jednoznačne vyplýva, že aj keď samotné rozhodnutie
odvolať žalobcu z funkcie primára uvedenie konkrétnych dôvodoch neobsahuje, nebolo arbitrárne alebo
bezdôvodné. Dôvodom na jeho odvolanie neboli nedostatky v odborných schopnostiach žalobcu ale
jeho nedostatky v komunikačných schopnostiach a opakované sťažnosti podriadených zamestnancov
na spôsob jeho komunikácie a celkové správanie k poriadeným zamestnancom najmä strednému
zdravotnému personálu. Skutočnosť, že práve tento dôvod bol samotnému žalobcovi aj komunikovaný
zo strany vedenia nemocnice (ako zlá atmosféra na pracovisku) pri samotnom doručovaní odvolania
vyplýva tak z výpovede žalobcu ako z jeho podania - oznámenia adresovaného predsedovi TSK.
To, že žalobca takéto dôvody nepovažuje za dostatočné, popiera ich či odmieta prijať a sústreďuje
svoju pozornosť iba na osobné animozity vo vzťahu ku kolegyni A.. I. je podľa názoru súd bez
právneho významu. Súd mal rozsah a závažnosť týchto dôvodov jednoznačne preukázaný tak z
listinných dôkazov akým bolo prehlásenie zamestnancov oddelenia, ako aj zápisnice z porady vedenia, a
rovnako tak výpoveďami všetkých v konaní vypočutých svedkov. Žalobcove argumenty, že zamestnanci
podpisujúci hromadné prehlásenie nevedeli čo podpisujú ostali v rovine nepreukázaných tvrdení.
Rovnako skutočnosť, že uvedené prehlásenie bolo spísané ex post po jeho odvolaní z funkcie
neoslabuje jeho dôkaznú silu, naopak dodáva mu na dôveryhodnosti práve pre opadnutie prípadného
strachu zamestnankýň zo žalobcu, ktorý v tom čase už nebol ich nadriadeným pracovníkom.

32. V priebehu konania žalobca v rámci dispozície s predmetom konania vzal žalobu späť v časti o
zaplatenie náhrady mzdy za obdobie od 20.07.2020 do 29.07.2021 s úrokom z omeškania vo výške



5% ročne. S prihliadnutím na súhlasné stanovisko žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby, súd
konanie v uvedenej časti zastavil.
33. Po vyhodnotení dôkazov vyššie uvedeným spôsobom súd ustálil, že právny úkon žalovaného -
odvolanie žalobcu z funkcie primára zo dňa 25.06.2020 je platným právnym úkonom. Žalobu preto
zamietol. V nadväznosti na tento právny záver zamietol žalobu aj v časti o uloženie povinnosti zaplatiť
náhradu mzdy v rozsahu, v ktorom nedošlo k jej späťvzatiu.
34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že plne
úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

35. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach alebo prostriedkami elektronickej
komunikácie.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e )súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.