OTP Banka Slovensko, a.s.


Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoCsp/33/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219202009
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4219202009.3

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej
a členiek senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcov: 1. O. K.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom Ľ. L. XXXX/X, W., 2. X. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ľ. L. XXXX/X, W.,
3. H. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XX/X, W., 4. K. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ľ. L. XXXX/X,
W., žalobcovia v 1. a 2. rade zastúpení žalobkyňou v 3. rade a žalobcovia v rade 3. a 4. zastúpení
advokátom Mgr. András Marsal, so sídlom Hlavná 5539/2C, Dunajská Streda, proti žalovaným: 1. OTP
Banka Slovensko, a. s., Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31 318 916, 2. OTP Faktoring Követeléskezelő
Zártkörűen Működő Részvénytársaság, Mozsár utca 8, Budapešť, Maďarsko, IČO: 01-10-043876, 3.
OTP Faktoring Slovensko, s. r. o., Špitálska 61, Bratislava, IČO: 45 730 008, 4. Auctioneer, s. r. o.,
Špitálska 61, Bratislava, IČO:45 881 014, žalovaní v 2., 3. a 4. rade zastúpení advokátom JUDr. Peter
Grom, so sídlom Bratislava, Cukrová 14, IČO: 40 653 838, 5. Blackside, a. s., Plynárenská 7A, Bratislava,
IČO: 48 191 515, zastúpený AK Herceg, s. r. o., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 35 890 240, za
účasti intervenienta na strane žalovaných: Y. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ľ. L. XXXX/X, W., zastúpený
advokátkou JUDr. Zuzanou Smatanovou, so sídlom Nádvorie Európy, Estónsky dom 36, Komárno,
o určenie neplatnosti úverovej zmluvy, neplatnosti postúpenia pohľadávky zo zmluvy o splátkovom
úvere č. 007/4001/07 SU, určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o určenie neplatnosti použitia
neprijateľnej podmienky, o určenie neplatnosti právnych úkonov záložného veriteľa pri výkone záložného
práva, o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 26. mája 2021
č. k. 15Csp/86/2019-526 v spojení s opravným uznesením zo dňa 2. júla 2021 č. k. 15Csp/86/2019-562
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby žalobcov v 1. a 2. rade, rozsudok súdu prvej
inštancie zo dňa 26. mája 2021 č. k. 15Csp/86/2019-526 v spojení s opravným uznesením zo dňa 2. júla
2021 č. k. 15Csp/86/2019-562 v jeho napadnutom zamietajúcom výroku v rozsahu určenia neplatnosti
úverovej zmluvy, určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov, určenia neplatnosti použitia neprijateľnej
podmienky a určenia neplatnosti právnych úkonov záložného veriteľa pri výkone záložného práva z r u
š u j e a konanie v tomto rozsahu z a s t a v u j e .

Vo zvyšnom zamietajúcom výroku v rozsahu určenia neplatnosti postúpenia pohľadávky na základe
žaloby žalobcov v 1. a 2. rade a vo výrokoch o náhrade trov konania napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie žalobu žalobcov
zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že každý zo žalovaných v 1. až 5. rade samostatne má nárok
voči žalobcom v 1 až 4. rade na náhradu trov konania vo výške 100%. Rozhodnutie po právnej stránke
odôvodnil ustanoveniami čl. 6 ods. 1, čl. 8, čl. 15 ods. 1, § 149, § 145 ods. 2, § 150 ods. 1, 2, § 151 ods.
1, 2, § 153 ods. 1, § 154, § 186 ods. 2, § 215 ods. 1, § 61, § 138 CSP, § 137 písm. c/ CSP, § 497, § 499, §
502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 2 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52,



§ 53, § 37 ods. 1, § 526, § 530 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalobcovia sa žalobou doručenou
súdu dňa 05. 06. 2019 domáhali určenia neplatnosti zmluvy, neplatnosti postúpenia pohľadávky zo
Zmluvy o splátkovom úvere č. 007/4001/07 SU, určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov a určenia
neplatnosti použitia neprijateľnej podmienky. V časti o určenie neplatnosti úverovej zmluvy, o určenie,
že úver je bezúročný a bez poplatkov, určenie neplatnosti použitia neprijateľnej podmienky a určenie
neplatnosti právnych úkonov záložného veriteľa pri výkone záložného práva zobrali žalobcovia v rade 3.
a 4. žalobu dňa 26. 05. 2021 späť a v tejto časti žiadali konanie zastaviť. Žalobcovia v 1. až 4. rade uviedli,
že dňa 23. 07. 2007 uzatvorila žalobkyňa v 1. rade ako dlžník so žalovaným v 1. rade ako veriteľom
Zmluvu o splátkovom úvere č. 007/4001/07 SU, pričom záväzok žalobkyne v 1. rade bol zabezpečený
záložným právom zriadeným v prospech žalovaného v 1. rade, a to k nehnuteľnostiam vedeným v
k. ú. W. na LV č. XXXX, kde v tom čase boli vlastníkmi týchto nehnuteľností žalobcovia v 3. a 4 rade.
Vlastníkom týchto nehnuteľností sa stal následne žalobca v 2. rade na základe kúpnej zmluvy zo dňa
08. 06. 2010. Dňa 04. 10. 2020 obdržali výzvu a vyhlásenie úveru za predčasne splatný a oznámenie o
začatí výkonu záložného práva vo výške 55 843,53 eura, oznámenie o postúpení pohľadávky zo strany
žalovaného v 1. rade im oznámené nikdy nebolo. Keďže boli v zlej finančnej situácii, dohodli sa na
splácaní formou splátkového kalendára so žalovaným v 3. rade, kde dlh uhrádzali včas. Dňa 10. 06. 2011
obdržali oznámenie o postúpení pohľadávky od žalovaného v 3. rade, pred tým mala byť postúpená na
žalovaného v 2. rade, o čom nemali vedomosť. Preto žili v klamlivej domnienke, že novým veriteľom je
žalovaný v 3. rade, avšak vedomosť, že to malo byť postúpené na žalovaného v 2. rade nemali. Žalovaný
v 3. rade tvrdil, že svoju pohľadávku postúpil dňa 22. 11. 2010, a nie na žalovaného v 2. rade, ale na LV
č. XXXX zo dňa 02. 12. 2011 figuruje v časti C záložné právo v prospech žalovaného v 2. rade na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 01. 04. 2011. Vzhľadom na chaos v postupovaní pohľadávky,
mali za to, že išlo o neplatné postúpenie pohľadávky veriteľa. Žalobcovia ďalej uviedli, že zmluva o úvere
je absolútne neplatná, že úver je bezúročný a bez poplatkov, žiadali určiť neplatnosť použitia neprijateľnej
podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. k/a právne úkony žalovaného v 1. rade a jeho následných
postupníkov smerujúce k realizácii výkonu záložného práva tiež určiť za neplatné. Podľa nich došlo k
značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmluva je
formulárová a nemali možnosť ovplyvniť jej obsah a žalovaní voči nim použili neprijateľné podmienky
a nečestný postup, išlo o úžeru. Súd prvej inštancie uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je
zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z. z., ktorý je k ustanoveniam
Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 01. 04. 2004, predpisom lex
specialis, s poukazom na 879f ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie vzťah účastníkov
konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu a podľa zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvného vzťahu. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný
v 1. rade so žalobkyňou v 1. rade uzavreli dňa 30. 04. 2007 Zmluvu o špecifickom spotrebnom
úvere, na základe ktorej jej poskytol úver. I keď predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalobkyne
v 1. rade, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere a táto predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový
vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetnú zmluvu je potrebné považovať i za
zmluvu spotrebiteľskú a na žalovanú v 1. rade hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah
založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia §
1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti,
že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný
zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak, príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu
na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah. Preto na právny vzťah založený zmluvou
o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností),
ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). Ďalej
uviedol, že žalobkyňa v 1. rade svoju argumentáciu o tom, že zmluva je neplatná ako celok zmätočne
a nezrozumiteľne popísala. Neplatná by bola celá zmluva len vtedy, ak by závažnými dôvodmi boli
postihnuté podstatné náležitosti uzavretej zmluvy, avšak v tomto prípade súd takéto dôvody nevzhliadol.
Dodal tiež, že žalobkyňa v 1. rade tvrdí, že zmluva je neplatná až po 12-tich rokoch od uzavretia zmluvy.
Súd prvej inštancie tak mal za to, že zmluva bola uzatvorená v súlade so zákonom medzi žalobkyňou v
1. rade a žalovaným v 1. rade a považoval ju za platnú. Čo sa týka žaloby o určenie, že úver je bezúročný
a bez poplatkov, tu nie je možné aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, tak ako uvádza žalobkyňa v 1. rade a neobstojí jej argumentácia - údajná absencia údajov



podľa § 9 ods. 2 písm. j/, k/ zákona, keď nebolo možné aplikovať Zákon o spotrebiteľských úveroch,
a tak nebolo možné ani rozhodnúť o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ ide o žalobu o
určenie, že postúpenie pohľadávky z úveru je neplatné, súd žalobu aj v tejto časti zamietol pre nedostatok
naliehavého právneho záujmu. Preukázanie naliehavého právneho záujmu podľa § 137 písm. c/ CSP
je jednou zo zákonných podmienok konania, pričom naliehavý právny záujem je daný tam, kde je
postavenie strán sporu neisté. Súd prvej inštancie uzavrel, že nárok veriteľa (žalovaného v 5. rade) na
plnenie od dlžníka je na základe platnej zmluvy o postúpení pohľadávok daný. Postavenie žalobcov,
hlavne žalobkyne v 1. rade by sa právne nezmenilo a postavenie strán nie je neisté. Ďalej súd uviedol,
že z ustanovenia § 497 a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že zmluva o úvere nemôže
byť dohodnutá ako bezúročná, zmluva musí obsahovať uvedenie doby trvania zmluvy. Zo žiadneho
ustanovenia Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka, či Zákona o spotrebiteľských úveroch
nevyplýva zákaz dohody účastníkov zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného
splatenia úveru. Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku
čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to,
prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa
s veriteľom dohodol. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho
existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena.
Ak sa dlžník dostane do omeškania, tak k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť
úroky z omeškania (§ 517 Obč. zák.). Teda, v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi
náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí (uzn.
Najvyššieho súdu SR zo 16. 06. 2020 sp. zn. 5 Cdo 42/2020). O trovách konania rozhodol súd prvej
inštancie podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, keď v predmetnom konaní boli žalovaní v rade 1. až
5. úspešní vo výške 100% s nárokom na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd obsadený súdnym úradníkom samostatným uznesením.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli v zákonnej lehote odvolaním žalobcovia v 1. a 2. rade,
namietajúc, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedli, že žalobu v rozsahu určenia neplatnosti zmluvy, určenia,
že úver je bezúročný a bez poplatkov, určenia neplatnosti použitia neprijateľnej podmienky a určenia
neplatnosti právnych úkonov záložného veriteľa pri výkone záložného práva berú späť a naďalej trvajú na
žalobe na určenie neplatnosti postúpenia pohľadávky. Uviedli ďalej, že v čase podania žaloby existoval
naliehavý právny záujem na rozhodnutí súdu, že určité právo/právny vzťah tu je/nie je. Právna pozícia
žalobkyne v 1. rade bola neistá v tom, že nevedela, či majú byť dotknuté nehnuteľnosti vydražené alebo
môže aj naďalej splácať úver v zmysle citovaných dohôd, pričom nevedela ani to, či sa má obrátiť
na žalovaného v 1., 2. alebo 3. rade v záujme dodatočného splnenia jej záväzkov, aby tak predišla
dražbe. Nečinnosť súdu prvej inštancie zapríčinila to, že naliehavý právny záujem na rozhodnutí súdu
v zmysle petitu žaloby v priebehu konania zrejme zanikol a interpretáciu uvedenej situácie na ťarchu
žalobcov považujú za vrcholne nezodpovednú, nespravodlivú a za rozpornú nielen so zákonom, ale aj
so základnými princípmi spoločenskej a ľudskej morálky. Uviedli, že po doručení listu zo dňa 04. 10.
2010 by dotknutá pohľadávka nemohla byť postúpená na postupníka OTP Faktoring Követeléskezelö
Zrt. Budapešt, žalovaného v 1. rade, lebo to bol list Oznámenie o začatí výkonu záložného práva podľa
§ 151l Občianskeho zákonníka. Sú toho názoru, že žalovaný v 1. rade ich uviedol do omylu, keď v
liste zo dňa 04. 10. 2010 oznámil začatie výkonu záložného práva. Žalovaný v 1. rade po doručení
uvedeného listu konal úplne inak, postúpil pohľadávku na postupníka dňa 22. 11. 2010 na OTP Faktoring
Követeléskezelö Zrt. Budapešta a jednoznačne sa vyjadril, že podľa dohody nebudú posielať dlžníkovi
oznámenie o postúpení pohľadávky. Súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil to, že OTP Banka Slovensko
a. s. - žalovaný v 1. rade písomne oznámil začatie výkonu záložného práva podľa § 151l Občianskeho
zákonníka. Súd prvej inštancie zohľadnil iba prvú časť dotknutého listu, v zmysle ktorého bol nezaplatený
zvyšok úveru vyhlásený za predčasne splatný. Navrhli, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie tak, že určí, že postúpenie pohľadávky žalovaným v 1. rade na ďalšie subjekty je
neplatné.

3. Žalobcovia v 3. a 4. rade v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcov v 1. a 2. rade uviedli,
že s prihliadnutím na obsah podaného odvolania majú za to, že k postúpeniu pohľadávky zo strany



žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade došlo v rozpore so zákonom. Ustanovenie § 151j a § 151l
Občianskeho zákonníka zakotvuje kogentnú právnu úpravu postupu záložného veriteľa pri uspokojovaní
jeho pohľadávky predajom zálohu, t. j. z výťažku plynúceho z predaja zálohu. Žalovaný v 1. rade doručil
žalobcom písomné oznámenie zo dňa 04. 10. 2010, ktorým vyhlásil nezaplatený zostatok úveru za
predčasne splatný, ale tiež oznámil začatie výkonu záložného práva, a to spôsobom uvedeným v §
151l Občianskeho zákonníka. Žalovaný v 1. rade po doručení listu zo dňa 04. 10. 2010 mal postupovať
výlučne v intenciách dotknutých zákonných ustanovení a nemal právo postúpiť pohľadávku v zmysle
§ 524 a nasl. Občianskeho zákonníka na žalovaného v 2. rade, žalovaní v 2., 3., 4. a 5. rade tak
nemohli účinne nadobudnúť od žalovaného v 1. rade dotknutú pohľadávku, a teda žalovaný v 5. rade
nemal právo pristúpiť k uspokojeniu pohľadávky predajom zálohu na dražbe. Aktivitami žalovaných v
1., 2. a 3. rade bola vyvolaná vysoká miera neistoty právneho postavenia žalobcov, nakoľko uvedenými
právnymi krokmi žalovaných nevedeli, či dochádza ku dražbe v zmysle oznámenia o začatí výkonu
záložného práva alebo zostatok úveru budú môcť splácať v zmysle dohôd uzavretých dňa 03. 07. 2013,
25. 03. 2017 a 02. 02. 2015. Právna neistota žalobcov bola prehĺbená tým, že zo strany žalovaného v 5.
rade bol následne oznámený predaj zálohu na dražbe, pričom nečinnosť súdu prvej inštancie umožnila
žalovanému v 5. rade zrealizovať predaj dotknutých nehnuteľností na dražbe. Z uvedeného dôvodu
považujú argumentáciu súdu prvej inštancie o súčasnej neexistencii naliehavého právneho záujmu
zo strany žalobcov na určení, či tu právny vzťah (právo) je (nie je) za nemiestnu a tendenčnú. Tiež
uviedli, že v napadnutom rozsudku absentuje argumentácia, na základe akých konkrétnych skutočností
vyplývajúcich z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný nedostatok naliehavého právneho
záujmu, pričom dôvody uvádzané súdom prvej inštancie sú príliš všeobecné, neurčité, majú výsostne
teoretickú rovinu a postrádajú konkrétnu argumentáciu. Napadnutý rozsudok je tak v uvedenej časti
nepreskúmateľný.

4. Intervenient na strane žalovaných v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov v 1. a 2. rade
uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a v plnom rozsahu
sa s ním stotožňuje. Súhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcami v 1. a 2. rade v rozsahu
určenia neplatnosti zmluvy, určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov, určenia neplatnosti použitia
neprijateľnej podmienky, určenia neplatnosti právnych úkonov záložného veriteľa pri výkone záložného
práva. Tvrdenia žalobcov v 1. sa 2. rade vo vzťahu k uplatnenému nároku určenia neplatnosti postúpenia
pohľadávky neobstoja a nie sú naplnené odvolacie dôvody, na ktoré poukazujú. Súd prvej inštancie
riadnym a preskúmateľným spôsobom odôvodnil nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcov
v 1. a 2. rade na určení neplatnosti postúpenia pohľadávky. Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v spojení s opravným uznesením ako vecne správny potvrdiť.

5. Žalovaní v 2., 3. a 4. rade v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcov v 1. a 2. rade
uviedli, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považujú za správny, spravodlivý a zákonný. Súd
prvej inštancie sa dostatočne nevsporiadal s námietkami žalobcov, čo následne zohľadnil v napadnutom
rozhodnutí. Uviedli, že namietajú neprípustnosť podanej žaloby v zmysle ustanovení CSP, túto žalobu
považujú za zmätočnú, chaotickú a celkom zjavne nedôvodnú, ako i namietajú nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie žalobcov v 3. a 4. rade. Majú tiež za to, že veriteľ z úverovej zmluvy sa snažil vyjsť
žalobcom pri splácaní úveru v ústrety a k realizácii záložného práva pristúpil až po viacerých rokoch,
keď žalobcovia svoje záväzky z úverovej zmluvy neplnili. Majú za to, že postúpenie pohľadávky po
oboznámení začatia výkonu záložného práva žiadny právny predpis nezakazuje. Z ustanovenia § 151l
ods. 2 Občianskeho zákonníka nevyplýva pre žalovaných zákaz postúpenia pohľadávky, či povinnosť
pokračovania vo výkone záložného práva záložným veriteľom. Tiež poukázali na to, že žalobkyňa v 1.
rade svoj dlh voči žalovanému v 3. rade písomne uznala, čo bolo v konaní preukázané. Čo sa týka
neoznámenia postúpenia pohľadávky, neoznámenie postúpenia pohľadávky nemá vplyv na platnosť
postúpenia, len na možnosť dlžníka zbaviť sa dlhu plnením pôvodnému veriteľovi. Navyše, dohoda
žalovaného postupcu a postupníka o vymáhaní nároku v mene a na účet postupníka je v súlade s §
530 Občianskeho zákonníka. Postúpenie pohľadávok postupne zo žalovaného v 1. rade na žalovaného
v 5. rade bolo v súlade s právnym poriadkom, uskutočnilo sa na základe platných právnych úkonov, o
čom boli v konaní predložené jednoznačné dôkazy. Navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť.

6. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov v 1. a 2. rade uviedol, že napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a stotožňuje sa s ním v plnom rozsahu. Navrhol, aby
ho odvolací súd ako správny a spravodlivý potvrdil.



7 . Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcov v
1. a 2. rade (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), ako i ich dispozitívnym úkonom v rozsahu časti prejednávaného
nároku, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní veci dospel k záveru,
že v rozsahu určenia neplatnosti úverovej zmluvy, určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov, určenia
neplatnosti použitia neprijateľnej podmienky a určenia neplatnosti právnych úkonov záložného veriteľa
pri výkone záložného práva je potrebné v zmysle ustanovenia § 370 CSP pripustiť späťvzatie žaloby
žalobcov v 1. a 2. rade, rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 26. mája 2021 č. k. 15Csp/86/2019-526
v spojení s opravným uznesením zo dňa 2. júla 2021 č. k. 15Csp/86/2019-562 v tomto rozsahu
zrušiť a konanie zastaviť. Vo zvyšnom zamietajúcom výroku v rozsahu určenia neplatnosti postúpenia
pohľadávky na základe žaloby žalobcov v 1. a 2. rade, ako i vo výrokoch o náhrade trov konania
(ako súvisiacich výrokov týkajúcich sa všetkých žalobcov) dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobcovia v 1. až 4. rade podali na súd prvej
inštancie dňa 05. 06. 2019 žalobu, ktorou žiadali, aby súd určil, že postúpenie pohľadávky z úveru č.
007/4001/07SU je neplatné, určil, že zmluva o splátkovom úvere č. 007/4001/07SU zo dňa 30. 04. 2007
je absolútne neplatná, určil, že úver zo dňa 30. 04. 2007 poskytnutý žalovaným v 1. rade je bezúročný a
bez poplatkov, určil neprijateľnosť zmluvnej podmienky vo vzťahu k okamžitej splatnosti záväzkov, ako
i určil, že právne úkony záložného veriteľa smerujúce k realizácii výkonu záložného práva sú neplatné.
Uznesením zo dňa 26. mája 2021 č. k. 15Csp/86/2019-525, v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby
žalobcami v 3. a 4. rade, súd konanie o určenie neplatnosti zmluvy, určenie, že úver je bezúročný a bez
poplatkov, určenie neplatnosti použitia neprijateľnej podmienky, určenie neplatnosti úkonov záložného
veriteľa pri výkone záložného práva, na základe žaloby žalobcov v 3. a 4. rade zastavil. Následne súd
prvej inštancie rozhodol vo veci napadnutým rozsudkom, ktorý je predmetom prejednania odvolacieho
súdu na základe odvolania podaného žalobcami v 1. a 2. rade, pričom s výnimkou uplatneného nároku
na určenie neplatnosti postúpenia pohľadávky vzali žalobcovia v 1. a 2. rade (totožne ako skôr žalobcovia
v 3. a 4. rade) žalobu späť. Z uvedeného dôvodu odvolací súd, pred tým ako pristúpil k prejednaniu
odvolania vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcov v 1. a 2. rade na určenie neplatnosti postúpenia
pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere č. 007/4001/07SU, rozhodol v zmysle ustanovenia § 370
CSP o pripustení späťvzatia žaloby vo vymedzenom rozsahu, zrušení rozsudku súdu prvej inštancie (v
spojení s opravným uznesením) v tomto rozsahu a o zastavení konania.

9. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

10. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

11. Pretože žalobcovia v 1. a 2. rade po rozhodnutí súdu prvej inštancie písomným podaním doručeným
súdu prvej inštancie (ako súčasť podaného odvolania) dňa 23. 06. 2021 vzali svoju žalobu v rozsahu
určenia neplatnosti úverovej zmluvy, určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov, určenia neplatnosti
použitia neprijateľnej podmienky a určenia neplatnosti právnych úkonov záložného veriteľa pri výkone
záložného práva späť a žiadali konanie v tomto rozsahu zastaviť, pričom žalovaní v 1. až 5. rade
nevyjadrili nesúhlas so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov v zmysle ustanovenia § 370 ods. 2 CSP,
ako i súčasne intervenient na strane žalovaných s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil, odvolací súd
dospel k záveru, že sú splnené všetky podmienky stanovené v § 370 CSP na to, aby pripustil späťvzatie
žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 26. mája 2021 č. k. 15Csp/86/2019-526 v spojení s
opravným uznesením zo dňa 2. júla 2021 č. k. 15Csp/86/2019-562 v jeho napadnutom zamietajúcom
výroku v rozsahu určenia neplatnosti úverovej zmluvy, určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov,
určenia neplatnosti použitia neprijateľnej podmienky a určenia neplatnosti právnych úkonov záložného
veriteľa pri výkone záložného práva zrušil a konanie v tomto rozsahu zastavil.

12. Vo zvyšnom zamietajúcom výroku v rozsahu určenia neplatnosti postúpenia pohľadávky na základe
žaloby žalobcov v 1. a 2. rade, ako i vo výrokoch o náhrade trov konania (ako súvisiacich výrokov
týkajúcich sa všetkých žalobcov) dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej



inštancie je potrebné v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a/ splnení povinnosti
b/ nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu
c/ určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem
nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu
d/ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

14. Z obsahu podanej žaloby žalobcov v 1. a 2. rade je nesporné, že pokiaľ sa žalobcovia domáhali
neplatnosti postúpenia pohľadávky žalovaným v 1. rade na ďalšie subjekty, domáhali sa neplatnosti
právneho úkonu, na základe ktorého bola pohľadávka postúpená. Zmluvy a iné právne úkony, ich
existencia, platnosť, či neplatnosť sú podľa § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka právnymi skutočnosťami.
Vyššie citované ustanovenie § 137 CSP pod písm. d/ pritom pripúšťa žalobu na určenie právnej
skutočnosti, len ak tak vyplýva z právneho predpisu, najmä z predpisu hmotného práva.

15. Teda, úlohou súdu prvej inštancie bolo primárne sa zaoberať prípustnosťou podanej žaloby o
určenie neplatnosti postúpenia pohľadávky (právneho úkonu) v zmysle ustanovenia § 137 CSP. Súd
prvej inštancie takýmto spôsobom i postupoval, avšak vzhľadom na obsah podanej žaloby žalobcov,
ktorým je vo vzťahu k postúpeniu pohľadávky žaloba o určenie právnej skutočnosti, nesprávne takúto
žalobu z hľadiska jej procesnej prípustnosti podrobil prieskumu v zmysle ustanovenia § 137 písm. c/ CSP,
keď správne mal postupovať tak, že podmienky prípustnosti tejto žaloby posúdi v zmysle ustanovenia
§ 137 písm. d/ CSP. Predmetom konania totiž nebolo určenie, či tu právo je alebo nie je (podľa § 137
písm. c/ CSP), ale určenie právnej skutočnosti (podľa § 137 písm. d/ CSP), a preto nebolo potrebné
skúmať danosť naliehavého právneho záujmu, ale to, či určenie právnej skutočnosti, v danej veci
neplatnosti právneho úkonu postúpenia pohľadávky, vyplýva z osobitného predpisu, teda, či osobitný
predpis upravuje prípustnosť takéhoto určenia.

16. Takéto nesprávne právne nazeranie súdu prvej inštancie na procesnú prípustnosť podanej žaloby
žalobcov potom viedlo odvolací súd k postupu v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c/ CSP a k
zrušeniu napadnutého rozhodnutia v rozsahu určenia neplatnosti postúpenia pohľadávky na základe
žaloby žalobcov v 1. a 2. rade a vráteniu veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
keď súd prvej inštancie v tomto ohľade vec nesprávne právne posúdil a nevychádzal z koncepcie, že
právna úprava CSP pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z
osobitného predpisu (najmä z hmotného práva) a naliehavý právny záujem je podmienkou relevantnou
vo vzťahu k aplikácii ust. § 137 písm. c/ CSP, a nie vo vzťahu k ust. § 137 písm. d/ CSP, a preto ho v
prejednávanom spore nebolo potrebné skúmať. V kontexte vyššie uvedeného potom súd prvej inštancie
primárne posúdi procesnú prípustnosť žaloby žalobcov v 1. a 2. rade o určenie neplatnosti postúpenia
pohľadávky, teda to, či táto je z hľadiska ustanovenia § 137 písm. d/ CSP prípustným prostriedkom
právnej ochrany žalobcov v 1. a 2. rade, tak ako to ustanovenie § 137 písm. d/ CSP predpokladá, a teda,
či jej prípustnosť vyplýva z osobitnej právnej normy.

17. Odvolací súd pristúpil súčasne k zrušeniu všetkých výrokov o náhrade trov konania, ktoré boli
súčasťou napadnutého rozhodnutia, ako výrokov závislých od rozhodnutia vo veci samej (vzhľadom na
prijaté rozhodnutie súdu prvej inštancie i vo vzťahu k žalobcom v 3. a 4. rade), súčasne poukazujúc na to,
že tieto výroky rozhodnutia súdu je potrebné považovať i za nepreskúmateľné, keď súd prvej inštancie,
aplikujúc ustanovenie § 255 ods. 1 CSP vôbec neprihliadol na skutočnosť späťvzatia žaloby žalobcami
v 3. a 4. rade, a tak i na aplikáciu ustanovenia § 256 CSP. Preto súčasťou nového rozhodnutia súdu
prvej inštancie bude i rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu ku všetkým stranám tohto sporu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).