OTP Banka Slovensko, a.s.


Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 10Csp/147/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 0020205312
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenko Švárny
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2022:0020205312.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Zdenko ŠVÁRNY, v právnej veci žalobcu A. B., nar. X.XX.XXXX,
trvale bytom C. D., A. E. XXX/XX, proti žalovanému OTP Banka Slovensko, a.s., ul. Štúrova 5, Bratislava,
IČO: 31 318 916, v konaní o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutých úverov a neplatnosť
dohôd o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

I./ Súd žalobu z a m i e t a .

II./ P r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vyšším súdnym úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.11.2020 domáhal proti žalovanému určenia,
že poskytnuté mu úvery žalovaným zo Zmlúv č. 041/5022/16SU z 26.4.2016 a č. 0412502216RSU
z 9.6.2016 sú bezúročné a bez poplatkov a zároveň sa domáhal aj vyslovenia neplatnosti uzavretých
Dohôd o zrážkach zo mzdy. Uviedol, že medzi stranami sporu boli uzatvorené 2 spotrebiteľské zmluvy
a to Zmluva o spotrebiteľskom poistenom F. REFINANC EXPRESE č. 041/5022/16SU z 26.4.2016,
predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 5.330,00 EUR, pri pevnej úrokovej
sadzbe 9,95 % ročne, pri RPMN vo výške 12,73 %. Celková čiastka, ktorú mal dlžník uhradiť bola vo
výške 8.237,95 EUR. Doba splácania bola dohodnutá na 94 splátok, 1. až 93. splátka vo výške 87,12
EUR, 94. splátka vo výške 86,35 EUR a ďalšia Zmluva o poistenom spotrebiteľskom F. EXPRES ÚVERE
č. 0412 5022 16 RSU z 9.6.2016, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške
2.250,00 EUR za pevnú úrokovú sadzbu 11,25 % ročne, pri RPMN vo výške 13,90 %, pri celkovej čiastke,
ktorú musí dlžník uhradiť vo výške 3.641,78 EUR. Doba splácania bola dohodnutá na 96 splátok po 37,94
EUR. Tieto úvery žalobca považuje za bezúročné a bez poplatkov, keďže žalovaný nedostatočne skúmal
úverovú bonitu, v zmluvách absentuje rozpis splátok a navyše v zmluvách je nesprávne uvedená celková
čiastka, ktorú má on dlžník ako spotrebiteľ uhradiť. Podľa jeho názoru žalovaný žiadnam spôsobom
neskúmal jeho úverovú bonitu, k poskytnutým úverom dokladoval 3 výplatné pásky aj pracovnú zmluvu.
Nakoľko žalovaný neskúmal s odbornou starostlivosťou jeho schopnosť splácať úver ( jeho príjmy,
výdaje, sociálne aj majetkové pomery ), porušil tak svoju povinnosť vyplývajúcu z § 7 ods. 1 zák. č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov ( ďalej len „ZoSÚ „). Následkom tohto porušenia žalovaného je strata práva
požadovať splatenie úveru jednorazovo v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ. Okrem iného poukázal na Smernicu
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES, rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home
Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej ako aj rozsudok KS Prešov z 26.1.2017, sp.zn. 7Co/126/2016.
Ďalej uviedol, že v citovaných zmluvách absentujú podstatné náležitosti ZoSÚ ( zmluva neobsahuje
rozpis splátok a to členenie na istinu, na úrok, či iné poplatky ), keďže tieto boli uzavreté v r. 2016, pričom
až prijatím zák. č. 279/2017, ktorý nadobudol účinnosť dňom 1.5.2018 sa upustilo od takejto požiadavky



členenia. Poukázal na rozsudok KS Trnava z 8.1.2018 sp.zn. 23Co/130/2017. Čo sa týka nesprávne
uvedenej celkovej výšky úveru, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť tu odkázal na ustanovenia § 7 ods. 1, § 7
ods. 16 písm. a/,b/, § 7 ods. 20 písm. a/, b/, c/ d/, § 11 ods. 2 ZoSÚ a tiež aj na § 137 písm. c/d/ Civilného
sporového poriadku ( ďalej len „CSP“ ). Pokiaľ sa týka neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy uviedol,
že tieto dohody považuje za absolútne neplatné právne úkony, keďže dohody s ním neboli osobitne
vyjednané. Jedná sa o formulárové zmluvy, ktoré ako spotrebiteľ nevedel ovplyvniť a musel ju podpísať
spolu so zmluvou o úvere, inak by mu úver nebol poskytnutý. Pokiaľ sa týka uzavretia Rozhodcovskej
zmluvy medzi stranami sporu, tu odkázal na uznesenie NS SR sp.zn. 6Cdo/217/2012 z 21.3.2013
s tým, že: „Rozhodcovská zmluva uzavretá spotrebiteľom, ak má byť takáto zmluva akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená.“ Dohoda o zrážkach zo mzdy musí spĺňať všeobecné náležitosti právneho úkonu
( § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka – ďalej len „OZ“ ), t.j. miusí byť urobený slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne a to pod následkom neplatnosti. Tu poukázal na § 551 OZ, § 53 ods. 4 písm. a/ OZ, §
39 OZ. To, že mu Dohoda o zrážkach zo mzdy bola vnútená ( bez nej by mu nebol poskytnutý úver/
bez jeho vôle ), spôsobuje tak značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Takýto
postup žalovaného sa dá kvalifikovať ako nekalá praktika, ktorá v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS
z 5.4.1993 ako aj § 52 a nasl. OZ nemôže požívať právnu ochranu a keďže sa jedná o neprijateľnú
zmluvnú podmienku, individuálne nedohodnutú ( čl. 3 smernice ) je neplatná. Na základe uvedených
dôvodov požiadal súd o určenie, že poskytnuté úvery sú bezúročné a bez poplatkov a tiež o určenie,
že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná.

2. K žalobe žalobcu sa písomným podaním zo dňa 21.12.2020 vyjadril žalovaný. Uviedol, že žalovaný
vo vzťahu k obom uzavretým zmluvám poukázal na skutočnosť, že pre posúdenie bonity dokladoval iba
3 výplatné pásky a jeho pracovnú zmluvu a preto posúdenie bonity je nedostatočné, keďže žalovaný
neskúmal jeho celkovú zadlženosť, úspory, počet vyživovacích povinností, mesačné výdavky a pod.,
teda nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii potrebnej na posúdenie schopnosti splácať
úvery, čím porušil § 7 ods. 1 ZoSÚ. V tomto prípade skúmanie bonity prebieha viac do hĺbky a je
preverovaná bonita klienta aj v osobitných úverových registroch. V prípade negatívnej informácie
z úverového registra, nie je klientovi poskytnutý úver. Žalobca tiež uviedol, že žalovaný zvýšil jeho
zadlženosť s čím nesúhlasí. Žalovaný navýšil finančné prostriedky žalobcu, ktorý ich mohol investovať,
resp. zhodnotiť. Odmenu žalovaného vo forme úrokov za poskytnuté finančné prostriedky nemožno
preto považovať za sankciu pre žalobcu. Keďže hlavnou podnikateľskou činnosťou žalovaného je
poskytovanie úverov, pričom nárok na úroky mu vyplýva priamo zo zákona, mrzí ho preto postoj
žalobcu, ktorý v žalobe prezentuje a žalovaného stavia do pozície „úžerníka“. Žalobca na preukazovanie
majetkových pomerov podpísal dňa 20.4.2016 „čestné vyhlásenie“, v ktorom vyhlásil, že jeho mesačný
príjem z pracovnej činnosti, resp. iných zdrojov, ktorú sú v súlade s právnym poriadkom SR alebo
právnym poriadkom štátu, z území ktorého jeho príjem pochádza, je vo výške 600,00 EUR a plne
postačuje na splácanie splátok F. FINANC úveru, o poskytnutie ktorého požiadal. V žiadosti o poskytnutie
spotrebného úveru zo dňa 20.4.2016 tiež uviedol, že je slobodný, nemá deti, počet členov jeho
domácnosti tvoria 3 ľudia, vyživovaciu povinnosť nemá. Je zamestnaný vo firme HAJER s.r.o. G. XXX
na pozícií kaderník od mája 2015. Má ukončené stredoškolské vzdelanie, na poslednej adrese býva 10
rokov, má trvalé bydlisko v byte, ku ktorému nemá vlastnícky ani nájomný vzťah, býva v byte rodičov.
Jeho hrubý príjem za posledný mesiac bol 780,00 EUR, pričom potvrdil, že má aj iné nezdokladované
príjmy v hotovosti vo výške 450,00 EUR. Ako celkové výdavky uviedol spotrebný úver vo výške 5.000,00
EUR, za ktorý mesačne platí 104,00 EUR. Celkovú výšku úverového rámca a teda povolený debet
má vo výške 300,00 EUR. Prehlásil, že voči jeho osobe nie sú vedené súdne spory, príp. exekúcie
a neeviduje žiadne záväzky po lehote splatnosti ani budúce záväzky, ktoré by počas úverového vzťahu
výrazne zhoršili jeho ekonomickú situáciu. Súčasne sa zaviazal akúkoľvek zmenu týchto uvedených
údajov oznámiť žalovanému. Tiež udelil súhlas s tým, aby žalovanému Sociálna poisťovňa poskytla
údaje v rozsahu či je žalobca zamestnaný, u koho, na základe akého pracovnoprávneho vzťahu, dobou
trvania a priemernou výškou vymeriavacieho základu, či je poberateľom dôchodku, akého a s akou
výškou, či je registrovaný v systéme SP ako SZČO. Vzhľadom na tieto informácie považuje žalovaný
námietku ohľadom skúmania, resp. posúdenia bonity ako nedôvodnú. Čo sa týka žalobcom uvádzanej
absencie rozpisu splátok, tu žalovaný poukázal na dôvodovú správu k ZoSÚ s poukazom na § 11 ods.
1 písm. b) aj § 9 ods. 2 písm. a) až k), r), y) s tým, že predložený návrh zákona „je svojím obsahom
úplnou transpozíciou Smernice EP a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere a o zrušení smernice Rady 87/202/EHS do slovenského právneho poriadku. V súvislosti s týmto



poukázal na bod 24 rozsudku KS Košice sp.zn. 3Co/279/2017 : „Odvolací súd apeluje nato, že podľa
čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice EP a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS ( ďalej len „Smernica“ ), zmluva o úvere zrozumiteľne
a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú
splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely
splatenia“. Ďalej poukázal na rozsudok OS Bratislava III sp.zn. 19Csp/85/2017 z 13.11.2018 bod 41,
z ktorého vyplýva, že : „pokiaľ žalobca uviedol, že žalovaný v zmluve v rozpore s § 9 ods. 2 písm.
k) v spojení s § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ nie je stanovená konkrétna výška istiny a konkrétna výška
úroku plateným klientom, súd dodáva, že Národná rada SR dňa 12.10.2017 prijala zákon č. 279/2017
Z.z., ktorý s účinnosťou od 1.5.2018 upúšťa od požiadavky členenia splátok spotrebiteľského úveru na
splátka istiny, úrokov a iných poplatkov. Výška, počet a frekvencia splátok spotrebiteľa je okolnosťou
týkajúcou sa predmetu plnenia a ceny plnenia, ktoré nie je možné skúmať ako neprijateľné podmienky
podľa § 53 ods. 1 OZ. Eurokonformným výkladom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, ktorý je
v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa
zák. č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej
amortzácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach ( samostatne vo väzbe na istinu, úroky, poplatky ).
Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) cit. zákona uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“, či „termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov“ je za použitia eurokonformného výkladu možné dospieť k záveru, že
toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje.“ Preto v prípade oboch uzavretých zmlúv sú
zrejmé všetky potrebné náležitostí, ktoré spotrebiteľská zmluva má obsahovať. Aj čo sa týka žalobcom
namietanej nesprávne uvedenej celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ uhradiť, tu žalovaný uviedol,
že pri výpočte RPMN sa vychádza z predpokladu, že zmluva o úvere zostane platná dohodnutý čas
a že klient si bude plniť svoje povinnosti za dohodnutých podmienok a v dohodnutých lehotách. Ak
zmluva umožňuje zmeny úrokovej sadzby SÚ a zmenu poplatkov zahrnutých v RPMN, ktoré sa však
nedajú určiť v čase jej výpočtu, vychádza sa pri výpočte RPMN z predpokladu, že úroková sadzba
spotrebiteľského úveru a ostatné poplatky zostanú nemenné a budú platiť až do konca platnosti zmluvy
o úvere. Ak zmluva umožňuje klientovi čerpať peňažné prostriedky ľubovoľne, úver sa považuje za
vyčerpaný okamžite a v plnej výške. Pokiaľ sa týka namietanej neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy,
tu žalovaný uviedol, že tieto Dohody o zrážkach zo mzdy boli medzi stranami sporu uzavreté dňa
26.4.2016 a dňa 9.6.2016 podľa § 551 OZ. V zmysle čl. II. bod 2 Banka proti platiteľovi mzdy klienta
nadobudla právo na výplatu prostriedkov vo výške zodpovedajúcej maximálne prípustnej výške zrážok,
a to až do úplného uspokojenia pohľadávky. Dohoda bola uzavretá na samostatnej listine ( v zmysle §
5a ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. ) a nebola súčasťou zmluvy o úvere. Žalobca – spotrebiteľ bol v plnej
miere poučený o tom, čo podpisuje, aj o následkoch, ktoré mu z dohody vyplývajú, avšak len v prípade
neplnenia jeho zmluvných povinností. V žiadosti o poskytnutie úveru žalobca vyhlásil, že bol poučený
o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach, vrátane možnosti ju odmietnuť. Vyhlásil však, že súhlasí
s uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy. Samotné uzatvorenie tejto dohody však neznamená, že by
poskytnutý úver mal byť bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, žalovaný súdu
navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Na pojednávaní dňa 28.3.2022, oboznámením sa s podstatným
obsahom spisového materiálu a to: žalobou čl. 1-5, Zmluvou o poistenom spotrebiteľskom úvere OTP
EXPRES ÚVER čl. 6-15, štandardnými európskymi informáciami o SÚ č. 160609476241 čl. 16-18,
Rozhodcovskou zmluvou čl. 19-20, Dohodou o zrážkach zo mzdy čl. 21-22, Informáciami o RPMN
a priemernej RPMN čl. 23, Zmluvou o spotrebiteľskom poistenom F. H. I. čl. 24-30, Rozhodcovskou
zmluvou čl. 31-32, Dohodou o zrážkach zo mzdy čl. 33-34, lustráciou pobytu žalobcu v REGOB SR čl.
37, písomným vyjadrením žalovaného k žalobe s prílohami čl. 40 až čl. 47, zistil tento skutkový stav:

4. Žalobca a žalovaný dňa 26.4.2016 uzavreli „Zmluvu o poistenom spotrebiteľskom F. REFINANC
ÚVERE č. 041/5022/16SU“, na základe ktorej boli žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky formou
úveru vo výške 5.330,00 EUR, pri pevnej úrokovej sadzbe 9,95 % ročne, pri RPMN vo výške 12,73 %.
Celková čiastka, ktorú mal dlžník uhradiť bola vo výške 8.237,95 EUR ( viď. čl. I. body 1,2,4,5 zmluvy ).
Odplata za poskytnutý úver 11,13 % p.a., s dohodnutou najvyššou prípustnou výškou odplaty 21,56
% p.a. ( viď. čl. I. body 7,8 zmluvy ). Doba splácania bola dohodnutá na 94 splátok, 1. až 93. splátka
vo výške 87,12 EUR, 94. splátka vo výške 86,35 EUR. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na
deň 25.3.2024 ( viď. čl. IV. body 1 zmluvy ). Následne dňa 9.6.2016 strany sporu uzavreli aj „Zmluvu
o poistenom spotrebiteľskom F. I. J. K. XXXX XXXX XX H. z 9.6.2016, predmetom ktorej bolo poskytnutie
spotrebiteľského úveru vo výške 2.250,00 EUR za pevnú úrokovú sadzbu 11,25 % ročne, pri RPMN



vo výške 13,90 %, pri celkovej čiastke, ktorú musí dlžník uhradiť vo výške 3.641,78 EUR ( viď. čl.
I. body 1,2,3,4 zmluvy ). Odplata za poskytnutý úver bola 12,47 % p.a. a najvyššia prípustná výška
odplaty 21,06 % p.a. ( viď. čl. I. body 6,7 zmluvy ). Doba splácania bola dohodnutá na 96 splátok,
1. až 96. po 37,94 EUR. Konečná splatnosť úveru bola stanovená na deň 9.6.2024. Pokiaľ by došlo
k neplneniu dohodnutých zmluvných povinností na základe uzatvorených zmlúv, účastníci osobitne
uzavreli k predmetným zmluvám o úvere aj Dohody o zrážkach zo mzdy, ak by takýto prípad zo strany
žalobcu nastal. V žiadosti o poskytnutie úveru žalobca vyhlásil, že bol poučený o dôsledku uzavretia
dohody o zrážkach, vrátane možnosti odmietnuť ju. Vyhlásil však, že súhlasí s jej uzatvorením.

5. Podľa § 1 ods. 1,2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného ku dňu uzavretia zmluvy ( 22.5.2017 ),
tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov,
podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

6. Podľa § 1 ods. 6 cit. zákona, Ak spotrebiteľ a veriteľ z dôvodu neplnenia záväzkov spotrebiteľa
vyplývajúcich z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavrú novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
ktorou sa odkladajú splátky alebo sa mení spôsob splácania a ktorej účelom je zabrániť prípadnému
súdnemu konaniu o nárokoch veriteľa, pričom podmienky splácania vyplývajúce z novej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere nie sú pre spotrebiteľa horšie ako podmienky splácania vyplývajúce z pôvodnej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vzťahujú sa na novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere ustanovenia § 1
až 3, § 4 ods. 5, § 5, § 6, § 8, § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až l) a o) a t), ods. 4 a 6 až 8, § 11, § 12,
§ 14, § 16, § 18 až 23 a § 25 až 27.

7. Podľa § 2 písm. g) cit. zákona, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom
všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych
poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku
spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru
alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.

8. Podľa § 2 písm. h) tohto zákona, celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej
výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

9. Podľa § 7 ods. 1 tohto zákona, Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru.

10. Podľa § 7 ods. 2 tohto zákona, Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné,
presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým
nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

11. Podľa § 11 ods. 1 cit. zákona, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.

12. Podľa § 11 ods. 2 cit. zákona, Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1,
nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade



hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.

13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“ ku dňu uzavretia zmluvy 22.5.2017),
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

14. Podľa § 52 ods. 2 OZ, Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

15. Podľa § 53 ods. 6 citovaného zákona, Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

16. Podľa § 39 OZ, Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. V danom prípade bolo preukázané, že obe uzavreté zmluvy medzi účastníkmi konania je potrebné
posudzovať v zmysle ustanovení zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Práva a povinnosti sa teda riadia
týmto právnym predpisom. Z neho je zrejmé, že spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Daný zmluvný
vzťah teda patrí do pôsobnosti Občianskeho zákonníka. Týmito predloženými zmluvami mal súd za
preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol záväzkový vzťah, z ktorého plynula pre žalovaného
povinnosť poskytnúť mu požadovaný úver a pre žalobcu povinnosť finančné prostriedky riadne a včas
splácať a v dohodnutom termíne aj vrátiť.

18. Súd v tomto konaní po preskúmaní oboch uzavretých zmlúv nezistil pochybenia v tom, aby tieto
neobsahovali podstatné náležitosti (absenciu rozpisu splátok, nesprávnosť uvedenia celkovej čiastky
úveru, ktorá má zaplatiť), ktoré by mali spotrebiteľské zmluvy v zmysle § 9 zák. č. 129/2010 Z.z.
v platnom znení obsahovať. Súd v tomto prípade poukazuje na citovanú Smernicu 2008/48/ES ako
aj rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo 146/2017, z ktorých vo vzájomnej interpretácií vyplýva, že nie je
potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna
vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky, keďže toto rieši k zmluvám amortizačná tabuľka, ktorú si
klient môže kedykoľvek počas trvania zmluvy vyžiadať. Čo sa týka platnosti, resp. neplatnosti zmlúv ako
celku, keďže súd nezistil pochybenia pri ich vyhotovovaní, nakoľko sú v súlade so ZoSÚ a samotnom
uzatvorení, nemožno tak poskytnuté úvery považovať za bezúročné a bez poplatkov ako to žiadal
žalobca. Súd preto dáva do pozornosti v tomto konaní aj Nález ÚS SR zo dňa 24.10.2013 sp.zn.
ÚS/547/2012, v ktorom sa poukazuje na nekritickú favorizáciu spotrebiteľa a tiež jeho stanovisko
uvedené v uznesení k tomuto nálezu z 20.9.2017, v ktorom je okrem iného vyjadrené znepokojenie
vo vzťahu k neustále sa sprísňujúcej právnej úprave ochrany spotrebiteľov v ich prospech na úkor
zmluvných a zákonných práv veriteľa. Aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju
nemožno pojať ako obranu pred ľahkomyseľnosťou a nezodpovednosťou ( rozsudok NS ČR z 29.6.2010
sp.zn. 23Cdo/1201/2009 ). Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že vyššie citované zmluvy o
úvere sú platné. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že žalovaný nepostupoval odborne pri posúdení bonity,
jeho schopnosti splácať úver, v tomto prípade súd vychádzal z písomného vyjadrenia žalovaného
z 21.12.2020, v ktorom podrobne rozpísal, na základe čoho pri posudzovaní bonity žalobcu vychádzal,
čo mal k dispozícií priamo od žalobcu, čo z prístupných úverových registrov. Preto súd takého doklady



považoval za postačujúce, preukazujúce odborné posúdenie. Aj čo sa týka uzavretia Dohôd o zrážkach
zo mzdy k jednotlivým zmluvám o úvere, súd s prihliadnutím na § 5a ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa uvádza, že pokiaľ žalobca s uzatvorením takejto dohody súhlasil, čo vyhlásil
v žiadosti o poskytnutie úveru, a bol riadne poučený o tom, čo podpisuje ako aj o následkoch, ktoré
z takejto dohody vyplývajú, táto dohoda je samostatnou listinou, preto je takáto dohoda o zrážkach zo
mzdy uzavretá platne, pretože jej použitie nastáva až v prípade, že zo strany žalobcu dôjde k neplneniu
jeho zmluvných povinností.

19. Súd tak na základe vyššie zistených skutočností v danom konaní zhodnotil, že žaloba žalobcu je
nedôvodná a preto ju v celom rozsahu zamietol.

20. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“ ), Súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

22. Podľa § 262 ods. 2 CSP, O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

23. Súd o trovách konania preto rozhodol tak, že úspešnému žalovanému priznal voči neúspešnému
žalobcovi nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré rozhodnutie vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Michalovce.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každá strana dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné / § 358 CSP /.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( § 127 CSP ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie
dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ ( § 363 až 365 CSP ). Odvolacie dôvody a dôkazy
na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods.
3 CSP ).