Brantner Fatra s.r.o.


Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 49Ek/975/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119308396
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Benčíková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6119308396.2

Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Q. M., nar. XX.X.XXXX, M. XXX, XXX XX
M., zast. právnym zástupcom: AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., M. R. Štefánika 25, 036 01 Martin, IČO:
50 711 776 proti povinnému: Brantner Fatra s.r.o., Ul. Robotnícka 20, 036 01 Martin, IČO: 31 578 861
o vymoženie pohľadávky vo výške 261,68 EUR s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom:
JUDr. Margita Rojčeková, exekútorský úrad so sídlom Andreja Kmeťa 11, 010 01 Žilina, pod sp. zn.
141Ex 425/19, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v časti vymoženia istiny vo výške
254,04 Eur, úroku z omeškania vo výške 7,64 Eur a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy vo
výške 254,04 Eur od 08.07.2017 do zaplatenia z a s t a v u j e.

II. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 12.06.2019 domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 261,68 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu
- Rozsudok sp. zn. 21C/20/2017-198 zo dňa 10.07.2018, ktorý vydal Okresný súd Martin v spojení s
Rozsudkom Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/314/2018-263 zo dňa 21.05.2019.

2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 20.08.2019 po posúdení doručeného návrhu na
vykonanie exekúcie vydal poverenie na vykonanie exekúcie, označenie poverenia: ECLI:
ECLI:SK:OSBB:2019:6119308396.1.

3. Dňa 17.09.2019 bol Okresnému súdu Banská Bystrica predložený prostredníctvom súdneho
exekútora návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného k predmetnému
návrhu. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 23.08.2019. Návrh na
zastavenie exekúcie bol listinne doručený exekútorskému úradu dňa 06.09.2019, t. j. návrh na
zastavenie exekúcie povinného bol podaný v zákonnej 15 - dňovej lehote a má odkladný účinok.

4. Povinný tvrdí, že oprávnenému dobrovoľne uhradil dňa 08.07.2019 istinu vo výške 254,04 Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 7,64 Eur ako aj sumu vo výške 25,26 Eur, ktorá predstavuje priznaný
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy vo výške 254,04 Eur od 08.07.2017 do zaplatenia.
Povinný ďalej tvrdí, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané už po splnení súdom uloženej
povinnosti, a preto zanikol dôvod na exekučné vymáhanie. Povinný ďalej uvádza, že o podaní návrhu
na vykonanie exekúcie a uplatnení trov exekučného konania oprávneným v celkovej sume 65,92 Eur,
ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia
oprávneného vo výške 49,42 Eur sa dozvedel až po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Povinný
uvádza, že oprávnený cestou právneho zástupcu dňa 21.08.2019 exekútorovi oznámil, že povinný
uhradil istinu spolu s úrokmi z omeškania dňa 08.07.2019. Oznámenie o uhradení pohľadávky oprávnený



exekútorovi nedoručil bezodkladne, ale až po uplynutí 44 dní od splnenia a po vydaní poverenia na
vykonanie exekúcie. V upovedomení o začatí exekúcie okrem iného vyzýva povinného aj na úhradu
trov exekúcie. Povinný je toho názoru, že oprávnený zodpovedá za trovy na základe procesného
zavinenia. Povinný súdom oprávnenému priznanú pohľadávku uhradil pred začatím exekúcie a je
tu dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, nakoľko oprávnený exekútora, a ani súd bezodkladne
neinformoval o plnení súdom určenej povinnosti v dôsledku čoho súd vydal poverenie na výkon exekúcie
v rozsahu nad rámec súdom exekučným titulom priznanej pohľadávky. Vzhľadom na uvedené povinný
podaným návrhom na zastavenie exekúcie žiada súd, aby exekúciu zastavil a o úhrade trov exekučného
konania a právneho zastúpenia účastníkov konania rozhodol podľa § 61l EP s prihliadnutím na konanie
oprávneného, ktorému možno pričítať zastavenie exekúcie pre jeho nečinnosť podľa § 61f ods. 2 EP.

5. Oprávnený nesúhlasí s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnený tvrdí, že
podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu dôvodný návrh na vykonanie exekúcie, pretože
nedisponoval sumou, ktorá mu bola priznaná Rozsudkom sp. zn. 21C/20/2017-198 zo dňa 10.07.2018,
ktorý vydal Okresný súd Martin. Predmetný návrh na vykonanie exekúcie bol odoslaný Okresnému
súdu Banská Bystrica elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, a to dňa
12.06.2019. Exekučný poplatok vyrubený Okresným súdom Banská Bystrica v exekučnom konaní
bol oprávneným zaplatený na základe platobného predpisu dňa 13.06.2019. Oprávnený uvádza, že
exekučné konanie sa začalo dňa 12.06.2019, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.
Do času podania návrhu na vykonanie exekúcie ako aj po zaplatení súdneho poplatku zo strany
oprávneného v sume 16,50 Eur, povinný neuhradil sumy priznané exekučným titulom. Povinný dlžné
sumy uhradil oprávnenému až dňa 08.07.2019, kedy mu bola pripísaná na bankový účet suma vo
výške 286,94 Eur, čo je dlhú dobu po podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Z tohto jasne vyplýva, že
oprávnený ako aj právny zástupca oprávneného majú nárok na zaplatený súdny poplatok ako aj trovy
právneho zastúpenia v exekučnom konaní. Tvrdenia, ktoré uvádza povinný sú klamlivé a zmätočné.
Oprávnený žiada súd, aby návrhu povinného na zastavenie exekúcie v žiadnom prípade nevyhovel,
až do času vymoženia hore uvedených dlžných súm, či už v prospech oprávneného alebo v prospech
právneho zástupcu oprávneného. Oprávnený záverom dodáva, že nie je povinnosťou oprávneného
ako ani jeho právneho zástupcu v exekučnom konaní informovať povinného o tej skutočnosti, že si
uplatňuje trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní za podaný návrh na vykonanie exekúcie.
Trovy exekučného konania exekútora spojené s vedením exekučného konania sú dôvodné, a je
povinnosťou povinného trovy exekučného konania exekútora uhradiť bez zbytočného odkladu, nakoľko
exekučné konanie proti povinnému prebiehalo dôvodne.

6. Súdny exekútor sa s názorom oprávneného stotožňuje, pretože právny nárok oprávneného je jasne
vyčíslený v upovedomení o začatí exekúcie, vrátane trov exekúcie. Na základe uvedeného má súdny
exekútor za to, že námietky sú nedôvodné.

7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Exekučný
poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali
okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa
osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho
bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti
exekučného titulu.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.



10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

11. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie
exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

12. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na
vykonanie exekúcie doručený súdu.

13. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv
povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom
uspokojiť nárok oprávneného, ktorá bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu.
Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne
povinného, ktorý ho podal.

14. V uznesení, v ktorom súd rozhoduje o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, by mal v plnej
miere zohľadňovať existenciu, či neexistenciu zavinenia na strane oprávneného, t. j. či bol návrh na
začatie exekúcie podaný oprávnene, či v čase začatia exekučného konania trval nárok oprávneného,
teda či samotná exekúcia bola v čase jej začatia prípustná.

15. Po preskúmaní predložených dôkazov mal súd za preukázané, že dňa 08.07.2019 povinný
oprávnenému uhradil sumu vo výške 286,94 Eur, ktorá predstavovala istinu vo výške 254,04 Eur, úrok
z omeškania vo výške 7,64 Eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy vo výške 254,04 Eur
od 08.07.2017 do 08.07.2019. Oprávnený príjem uvedenej hotovosti písomne potvrdil, keďže vo svojom
vyjadrení uviedol, že dňa 08.07.2019 obdržal od povinného na bankový účet sumu vo výške 286,94 Eur.
Na základe uvedeného súd exekúciu v časti vymoženia istiny vo výške 254,04 Eur, úroku z omeškania
vo výške 7,64 Eur a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy vo výške 254,04 Eur od 08.07.2017
do zaplatenia v súlade s § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil.

16. Povinný má za to, že svoju pohľadávku splnil v celom rozsahu, pretože uhradil svoj dlh priznaný
exekučným titulom pred začatím exekúcie. Avšak, ak povinný splnil povinnosť po začatí exekučného
konania, v štandardnom prípade vznikli oprávnenému v konaní trovy a na ich vymoženie je ďalšia
existencia exekučného konania opodstatnená. To znamená, že v tomto prípade povinný uhradil svoju
pohľadávku len z časti. Povinný uhradil istinu vo výške 254,04 Eur, úrok z omeškania vo výške 7,64 Eur
a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy vo výške 254,04 Eur od 08.07.2017 do 08.07.2019,
avšak trovy oprávneného (súdny poplatok + trovy právneho zastúpenia) uhradené neboli.

17. Toto konanie je sporom o tom, či sa exekučné konanie začalo oprávnene, či boli na podanie návrhu
na vykonanie exekúcie splnené všetky zákonné predpoklady. Skutočnosť, že povinný pohľadávku, ktorá
je predmetom exekúcie uhradil, môže byť dôvodom na vyhovenie návrhu povinného na zastavenie
exekúcie len v prípade, ak k úhrade predmetného dlhu došlo v časovom rozmedzí od vydania
exekučného titulu až po deň predchádzajúci dňu začatia exekučného konania. Keďže bol návrh na
vykonanie exekúcie podaný dôvodne vznikli oprávnenému trovy, a to súdny poplatok vo výške 16,50
Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 49,42 Eur, ako aj trovy exekúcie súdneho exekútora.

18. Najčastejším dôvodom zániku dlhu je jeho splnenie. Je si však potrebné uvedomiť, že splnenie je
dôvodom zániku práva a nadväzne na to aj dôvodom na zastavenie exekúcie len vtedy, ak k plneniu
došlo mimo exekučného konania, t. j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. V opačnom
prípade, teda ak povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekučného konania, pôjde vždy
o vymoženie, resp. čiastočné vymoženie pohľadávky. Nemožno vylúčiť, že povinný kedykoľvek po
podaní návrhu na vykonanie exekúcie dobrovoľne splní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie
(exekučný titul). Ak by však súd mal plnenie povinného po začatí exekučného konania považovať
za dôvod opodstatnenosti návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vážnym spôsobom by tým bol
spochybnený nárok oprávneného na výkon exekúcie datovaný už odo dňa podania samotného návrhu
na vykonanie exekúcie a zároveň by tým bol spochybnený i nárok oprávneného na náhradu trov
exekučného konania. Dobrovoľné splnenie dlhu povinným počas exekučného konania jednoznačne
vylučuje zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie a v plnej miere priznáva jeho oprávnenie
uplatňovať svoje nároky prostredníctvom exekúcie. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že k



splneniu, resp. čiastočnému splneniu dlhu došlo až po začatí exekučného konania, t. j. ku dňu podania
návrhu na vykonanie exekúcie nárok oprávneného nepochybne jestvoval a oprávnený mal právo podať
návrh na vykonanie exekúcie, následkom čoho oprávnenému vznikli počiatočné trovy exekúcie, ktoré
je povinný oprávnenému povinný uhradiť.

19. Základným pravidlom pre platenie trov súdneho exekútora je ich platenie povinným. Povinný teda
pri opodstatnenej a aspoň čiastočne úspešnej exekúcii zaplatí okrem vymáhaného nároku oprávneného
(spravidla judikovaná pohľadávka, jej príslušenstvo a trovy oprávneného v exekučnom konaní) aj
zákonné nároky súdneho exekútora. Toto pravidlo vychádza zo skutočnosti, že správanie povinného
(nesplnenie povinnosti, ktorá pre neho vyplýva z exekučného titulu) bolo spravodlivou príčinou podania
návrhu na vykonanie exekúcie. Keďže koncepcia núteného vymáhania práva v Slovenskej republike
je postavená na jej realizovaní súdnym exekútorom, organizačne a ekonomicky odčleneným od štátu,
povinný spolu s povinnosťou vyplývajúcou z exekučného titulu a návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie znáša aj trovy exekútora. Trovy exekútora vymáha exekútor od povinného spolu s vymáhaným
nárokom oprávneného.

20. Vzhľadom k vyššie uvedenému má súd za to, že exekúcia má vo zvyšnej časti pokračovať naďalej,
nakoľko povinný nepreukázal uhradenie celého nároku. Po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie
exekúcie a vyjadrenia oprávneného je nepochybné, že nárok oprávneného nepochybne trvá. Exekučný
súd vzhľadom na uvedené skutočnosti, v súlade s ustanovením § 61k ods. 1 v spojení s § 61l ods. 3
prvej vety Exekučného poriadku, návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.