Brantner Fatra s.r.o.


Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoCsp/60/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719204726
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5719204726.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov
JUDr. Martiny Mochnáčovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v spore žalobcu: Brantner Fatra s. r. o., so sídlom
Ul. Robotnícka 20, 036 01 Martin, IČO: 31 578 861, proti žalovanej: JUDr. Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom L. V. XXX/X, XXX XX R., o zaplatenie sumy 58,51 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 17Csp/63/2019-96 zo dňa 09. júla 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 17Csp/63/2019-96 zo dňa 09. júla 2020 potvrdzuje.

Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 58,51 eur spolu s 5%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 58,51
eur od 01.01.2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Súčasne priznal
žalobcovi proti žalovanej právo na 100%-nú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne samostatným
uznesením (výrok II.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou, doručenou okresnému súdu
dňa 19.11.2019, domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 58,51 eur s príslušenstvom. Svoju žalobu
odôvodnil tým, že na základe objednávky zo dňa 03.12.2018 dodal žalovanej veľkokapacitný kontajner
na zhromažďovanie stavebného odpadu. Kontajner bol umiestnený na pozemok žalovanej, na miesto
určené osobou poverenou žalovanou. Podľa požiadavky žalovanej žalobca dňa 04.12.2018 odpad
vyviezol a uložil na skládke odpadov R., Q.. Výkony boli zrealizované v termínoch požadovaných
žalovanou. Cenu za výkony vyfakturoval žalobca žalovanej faktúrou č. 1021803751 v sume 208,51 eur,
ktorá bola splatná dňa 31.12.2018. Žalovaná zaplatila len sumu 150,00 eur. Dlh žalovanej je suma 58,51
eur, ktorej sa žalobou domáha.
3. Žalovaná súhlasila s tvrdením žalobcu, že k objednávke došlo. Potvrdila, že žalobca kontajner v
uvádzaný deň odviezol. Nesúhlasila však s oprávnenosťou a výškou fakturovanej finančnej čiastky. V
danej súvislosti žalovaná namietala, že dňa 11.12.2018 u žalobcu uplatnila reklamáciu, ktorá spočívala
v tom, že žalobca pri odvoze kontajnera spôsobil ryhy v trávniku, ktoré tam pred jeho
príchodom neboli. Dňa 18.12.2018 žalobca reklamáciu uznal a zaviazal sa spôsobenú škodu odstrániť.
K odstráneniu škody v plnom rozsahu nedošlo, stále boli na pozemku hlboké ryhy. Žalobca ich síce
trochu zahrabal, neodstránil však problém, a to, že povrch pozemku ostal nerovný a ryhy
stále veľmi rozsiahle. Žalobkyňa súčasne uviedla, že sa podľa ust. § 507 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) domáha primeranej zľavy.
4. K obrane žalobkyne žalobca uviedol, že predmetom obchodného vzťahu bolo dodanie kontajnera,
jeho vývoz a uloženie odpadu na skládke, čo aj zrealizoval. Tieto výkony boli zrealizované podľa pokynov
žalovanej riadne, včas a v požadovanom rozsahu. Za vznik koľají žalobca nenesie zodpovednosť,



nakoľko pri vývoze kontajnera postupoval podľa požiadavky a pokynov žalovanej. Navyše žalobca
doručil žalovanej oznámenie o neuznaní reklamácie zo dňa 22.1.2018, ako aj v predsporovej výzve zo
dňa 04.06.2019 a tiež v emailovej komunikácii zo dňa 14.03.2019.
5. K vyjadreniu žalobcu žalovaná uviedla, že tvrdenie žalobcu o tom, že reklamáciu nie je možné uplatniť
na vedľajšie plnenia, nemá oporu v zákone, nejedná sa o vedľajšie plnenie, ale o plnenie služby ako
celku a konanie žalobcu je v rozpore s Občianskym zákonníkom a so zákonom 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov.
6. Na pojednávaní žalovaná uviedla, že si uplatňuje zľavu práve vo výške 58,51 eur za ryhy, ktoré vznikli
na jej pozemku. Ako spotrebiteľ nemala vedomosť, aký veľký je stroj, ktorým sa malo dielo realizovať,
aké škody môže spôsobiť. Žalobca jej nedal nijakým spôsobom vedieť, že vôbec môže vzniknúť nejaká
škoda. Uviedla, že v tomto konaní si neuplatňuje škodu, ale zľavu. Ďalej uviedla, že práve na tomto
pojednávaní odstupuje od zmluvy. Už si teda zľavu neuplatňuje.
7. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie z nasledujúcich skutkových zistení: Žalovaná
si prostredníctvom pána B. písomne objednala u žalobcu dodanie kontajnera, prenájom kontajnera,
zneškodnenie odpadu a poplatok za zneškodnenie ostatného odpadu. Priamo v objednávke bolo
uvedené, že zmluvnými stranami potvrdená objednávka sa stáva zmluvou, pre ktorú platia podmienky
uvedené v prílohe objednávky a ostatné všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka. Súčasťou
objednávky sú podmienky realizácie zákazky - práce a dodávky, ktoré rovnako za žalovanú podpísal
jej splnomocnený zástupca pán B.. V týchto sa tiež uvádza, že podmienky realizácie zákazky upravujú
vzťah objednávateľa a dodávateľa v súlade s platným právom, na právne vzťahy viažuce sa
k objednávke, neupravené touto zmluvou sa vzťahujú príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka.
Z časti „miesto plnenia a dodanie činnosti“ z bodu IV. vyplýva, že v prípade, že objednávateľ vytvorí
podmienky pre výkon činnosti, avšak pri jej realizácii nebude prítomný, bude činnosť dodávateľom
zrealizovaná považovaná za zrealizovanú riadne a bez vád a z časti spolupôsobenie objednávateľa bod
I. vyplýva, že objednávateľ je povinný upozorniť dodávateľa na zmeny súvisiace s realizáciou predmetu
činnosti. Z časti zodpovednosti za vady, bod I. vyplýva, že na zodpovednosť za vady činnosti
sa vzťahuje primerane ust. § 560 Obchodného zákonníka. Faktúrou č. 1021803751 na
sumu 208,51 eur vystavenou na žalovanú ako objednávateľa bolo fakturované za prenájom
veľkokapacitného kontajnera, zákonný poplatok za ostatný odpad, zneškodnenie ostatného odpadu,
stiahnutie veľkokapacitného kontajnera a dodanie veľkokapacitného kontajnera, ostatný odpad s tým,
že bol odpočítaný preddavok v sume 150,00 eur. Z prehľadu denných činností pre odberateľa JUDr. Q.
E. za obdobie 01.12.2018 - 31.12.2018 vyplýva, že boli realizované činnosti: dodanie veľkokapacitného
kontajnera (ďalej len „VKK“), stiahnutie VKK, prenájom VKK, zneškodnenie ostatného odpadu a zákonný
poplatok za ostatný odpad. Žalobca listom zo dňa 22.01.2019 oznamoval žalovanej, že sa zaväzuje
uviesť trávnik do pôvodného stavu, len čo to poveternostné podmienky dovolia, aj keď zodpovednosť za
spôsobenú škodu nenesie. Pracovník žalobcu pri dovoze kontajnera tento uložil na mieste označenom
osobou, ktorá pre žalovanú realizovala výkon prác a kontajner odviezol v požadovanom čase. K
poškodeniu trávnika došlo z dôvodu zle zvoleného miesta pre uloženie kontajnera v
spojitosti so zle zvoleným časom odvozu naloženého kontajnera po oteplení, keď došlo k
zmäknutiu podložia, na ktorom bol kontajner umiestnený. Žalobca neurčil miesto pre uloženie kontajnera,
ani neurčil čas vývozu, splnil len požiadavky zákazníka. Listom zo dňa 04.06.2019 žalobca oznamoval
žalovanej, že svoj postoj k spôsobenej škode už vyjadril už v liste zo dňa 22.01.2019 a
na tomto zotrváva. V e-mailovej správe zo dňa 11.12.2018 žalovaná oznamovala žalobcovi, že keď
objednala odvoz kontajnera na deň 04.12.2018, nevedela, že bude silný dážď a napriek tomuto dažďu
prišiel žalobca zobrať kontajner, pričom rozryl trávu na pozemku do takej miery, že aby vôbec mohlo
prejsť auto, do koľají museli byť dané laty a tehly. Dňa 18.12.2018 sa žalobca žalovanej ospravedlnil za
spôsobenú škodu. Žalovaná e-mailovou správou zo dňa 15.01.2019 oznamovala žalobcovi, že s časom
na stiahnutie a dodanie odpadu 45 min. nesúhlasí. E-mailovou správou zo dňa 25.02.2019 žalovaná
oznamovala žalobcovi, že faktúru uhradí, až keď bude odstránená škoda. E-mailovou
správou zo dňa 14.03.2019 žalovaná vyzývala žalobcu na uvedenie trávnika do pôvodného
stavu. E-mailovou správou zo dňa 03.06.2019 si žalovaná u žalobcu uplatnila zľavu z ceny vo výške
58,51 eur za škodu na pozemku.
8. Vychádzajúc z ust. § 52 ods. 1 až 4, § 631, § 633 ods. 1 a § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(citovaných v napadnutom rozhodnutí) súd prvej inštancie vec posúdil tak, že
v danom záväzkovom vzťahu žalovaná vystupovala nepochybne ako spotrebiteľ a medzi ňou a
žalobcom uzavretá zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ
so žalovanou ako spotrebiteľom. Žalobca vystupoval v danom záväzkovom vzťahu v rámci predmetu



svojej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka), na druhej strane
žalovaná nevystupovala pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti ale ako súkromná osoba, nepodnikateľ (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka),
preto na daný záväzkový vzťah s poukazom na ust. § 52 ods. 2 posledná veta Občianskeho
zákonníka sa prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť
normy obchodného práva. Súčasne záväzkový vzťah medzi stranami súd prvej inštancie vyhodnotil ako
zmluvu o dielo podľa ust. § 631 Občianskeho zákonníka, ktorou sa žalobca zaviazal žalovanej vykonať
určitú činnosť, a to priviesť, pristaviť a odviesť VKK s tým, že výsledkom tejto činnosti bolo zneškodnenie
odpadu, ktoré bolo rovnako predmetom zmluvy. Predmetom diela bolo, čo mal súd prvej inštancie
preukázané samotnou objednávkou č. 8903/18, dodanie, prenájom VKK a zneškodnenie
odpadu, pričom vykonaným dokazovaním, a to aj výpoveďou samotnej žalovanej na pojednávaní dňa
09.07.2020 mal preukázané, že skutočne kontajner bol pristavený, odvezený, odpad bol zneškodnený.
Všetky činnosti tak, ako boli dojednané v zmluve o dielo, žalobca riadne realizoval
a realizoval ich aj v dojednanom čase, čo nebolo medzi stranami sporné. Žalobca ako zhotoviteľ tak
vykonal dielo podľa zmluvy riadne a v dohodnutom čase. Pôvodne žalovaná uviedla,
že žalovanú sumu, ktorú neuhradila, si uplatňuje ako zľavu. Na pojednávaní však uviedla, že zľavu si
už neuplatňuje, ale odstupuje od zmluvy. Súd prvej inštancie jej odstúpenie vyhodnotil ako neplatné,
pretože podľa ust. § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka môže objednávateľ bez udania
dôvodu odstúpiť od zmluvy až do času zhotovenia diela. Bolo zrejmé, že v čase, keď žalovaná od zmluvy
odstúpila, už bolo dielo zhotovené. Žalovaná sa odvolávala na ust. § 507 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Ak by aj vyhodnotil odstúpenie od zmluvy ako domáhanie sa práva zrušenia zmluvy, v danom prípade,
keď žalovaná definovala vadu diela ako vadu spočívajúcu v koľajach na pozemku, ktoré pri
odvoze kontajnera urobil žalobca na jej pozemku, nejde o vadu diela, pretože predmetom diela
nebola úprava, ani žiadna skutočnosť, ktorá by súvisela so samotným pozemkom. Teda nejde o vadu
diela a žalovaná sa nemôže domáhať ani zrušenia zmluvy o dielo, pretože dielo v zmysle objednávky
bolo riadne realizované. Ak by aj vyhodnotil žalovanou uplatnený nárok na zľavu, resp. zrušenie zmluvy
ako nárok na zaplatenie škody, žalovaná nepreukázala výšku škody práve vo výške
58,51 eur, ktorú si v konaní uplatnila. Navyše, ak by sa tejto sumy domáhala titulom škody,
musela by sa jej domáhať samostatnou žalobou, prípadne musela by svoj nárok na škodu voči nároku
žalobcu započítať, čo neurobila. Preto žalobe ako dôvodnej vyhovel a zaviazal žalovanú k doplateniu
sumy, ktorá bola za predmet diela dojednaná a bola predmetom žaloby.
9. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na úroky z omeškania, súd prvej inštancie uviedol, že
žalobca si tento nárok uplatnil v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s
použitím nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Konajúci súd preto priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v uplatnenej výške.
10. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči
žalovanej právo na 100%-nú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne samostatným uznesením.
11. Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá
navrhovala odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že
žalobu v celom rozsahu zamietne.
12. Svoj opravný prostriedok odvolateľka podala s odkazom na dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
f) a h) CSP. Nesúhlasila so závermi súdu prvej inštancie. Zároveň namietala, že na
právnu kvalifikáciu záväzkového vzťahu medzi stranami je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka o zmluve o dielo a tiež aj zákon č. 250/2007 Z. z., nakoľko je spotrebiteľom. Podľa názoru
žalovanej meritórne závery súdu prvej inštancie vychádzajú z nesprávneho posúdenia odstúpenia
od zmluvy o dielo. Súd prvej inštancie odstúpenie od zmluvy vyhodnotil ako neplatné, pretože ho
posudzoval podľa ust. § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaná však v žiadnej svojej argumentácii
tieto ustanovenia zákona neuvádzala a nebol ani dôvod, aby sa tieto ustanovenia v tomto spore
aplikovali. Odvolateľke je zrejmé, že v čase, keď od zmluvy odstúpila, bolo už dielo vykonané. V tomto
kontexte žalovaná poukazovala na to, že v konaní pred súdom prvej inštancie uviedla, že
v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z. si uplatnila reklamáciu, pričom žalobca reklamáciu prijal a zaviazal
sa odstrániť vady, čo však spravil iba čiastočne. Právo na odstúpenie od zmluvy tak
vyvodzovala z ust. § 18 ods. 4 v spojení s ust. § 2 písm. m) zákona č. 250/2007 Z. z. Reklamáciu si u
žalobcu si žalovaná uplatnila dňa 11.12.2018, t. j. do 10.01.2019 jej podľa ust. § 18 ods. 4 zákona č.
250/2007 Z. z. mal žalovaný zaslať písomný doklad o vybavení reklamácie. Žalobca sa
žalovanej v tejto lehote ospravedlnil a prisľúbil jej odstránenie vád. Pokiaľ mal za to, že vykonanie diela
bolo realizované bez vád, mal jej v lehote do 10.01.2019 zaslať písomný doklad, v ktorom



by odôvodnene zamietol uznať reklamáciu (§18 ods. 9 zákona č. 250/2007 Z. z.). Takéto zamietnutie
reklamácie však žalobca neurobil a vady ani neodstránil, pretože neskôr sa vyjadril, že práce, ktoré
boli realizované na jej pozemku, boli vykonané „ako akt dobrej vôle“. Pôvodne si žalobkyňa chcela u
žalovaného uplatniť zľavu, pretože aj na takýto právny úkon mala nárok, nakoľko v tom čase
od zmluvy neodstúpila. Žalobca však jej návrhu nechcel nijakým spôsobom vyhovieť a nebol ochotný
o výške zľavy s ňou ani len jednať. Žalovaná teda pristúpila k odstúpeniu od zmluvy.
Okresný súd sa v konaní zaoberal aj tým, či jej reklamácia bola oprávnená. Následne vyhodnotil, že
vada, ktorú žalovaná u žalobcu uplatnila v reklamačnom konaní, nie je vadou diela, pretože predmetom
diela nebola úprava, ani žiadna skutočnosť, ktorá by súvisela so samotným pozemkom. S týmto záverom
konajúceho súdu však žalovaná nesúhlasila. Časťou výkonu diela bol odvoz a prívoz kontajnera. Bolo
nevyhnutné, aby dielo bolo vykonané po jej pozemku a pokiaľ by žalobca spôsobil svojím konaním
škodu, mal ju na takúto skutočnosť upozorniť. Dielo tak nebolo vykonané bez vád, ale
žalobca spôsobil na pozemku žalovanej škodu. V súvislosti so škodou, ktorú jej žalovaný
spôsobil, si žalobkyňa môže uplatňovať aj náhradu škody. Toto jej právo však nevylučuje možnosť
uplatnenia reklamácie u žalobcu. Pokiaľ by odvoz kontajnera bol realizovaný bez vád, nevznikla by
na pozemku žalovanej škoda zapríčinená žalobcom. Záverom žalovaná namietala, že ust. § 18 ods.
4 zákona č. 250/2007 Z. z. nepodmieňuje platnosť odstúpenia oprávnenosťou reklamácie. Pokiaľ sa
žalobca domnieval, že je jej reklamácia neopodstatnená, mal tak urobiť do 30 dní. Žalobca sa preto
domáha od žalovanej zaplatenia faktúry bez právneho dôvodu.
13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdiť. Nesúhlasil s dôvodmi odvolania. Akcentoval, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny
a riadne odôvodnený.
14. Žalovaná odvolaciu repliku nepodala a odvolaciemu súdu už neboli predložené ani žiadne ďalšie
podania strán.
15. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP) - žalovanou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, včas
(§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355
ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný
odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa
ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo
veci samej (t.j. vo výroku I.) a tiež v závislom výroku II. o trovách konania podľa ust.
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
16. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej
veci a pre rozhodnutie o žalobe žalobcu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zároveň považoval odvolací
súd za vecne správne.
17. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ust. § 380 CSP je viazaný
odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré
je povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva, že na
iné pochybenia súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by
inak mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ust. § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, prihliadať
nemôže, aj keď by takéto pochybenia zistil.
18. Podstata odvolacej argumentácie žalovanej spočívala v námietke, že súd prvej inštancie nevzal do
úvahy jej odstúpenie od zmluvy uzavretej zo žalobcom podľa ust. § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. Od
zmluvy odstúpila z dôvodu, že žalobca nevybavil jej reklamáciu v súlade s ust. § 18 ods. 4 v spojení s ust.
§ 2 písm. m) zákona č. 250/2007 Z. z. Žalovaná mala zároveň za to, že pre vznik práva spotrebiteľa na
odstúpenie od zmluvy podľa ust. § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. je nepodstatné, či ide o oprávnenú
reklamáciu, alebo nie. Z uvedeného žalovaná vyvodzovala záver, že žalobca si uplatňuje svoj nárok bez
právneho dôvodu.
19. V kontexte žalovanou vymedzeného odvolacieho dôvodu, považuje odvolací súd za potrebné
primárne uviesť, že sa v plnom rozsahu stotožnil so súdom prvej inštancie, pokiaľ ide o posúdenie
otázky, či žalovanou namietané narušenie povrchu jej pozemku činnosťou stroja, ktorý žalobca použil
pri plnení svojho zmluvného záväzku, je vadou tohto zmluvného plnenia. Žalovaná si v danom prípade
objednala a žalobca sa na základe tejto objednávky zaviazal, že žalovanej dodá VKK,
tento prenajme, zneškodní ostatný odpad a zaplatí poplatok za zneškodnenie tohto
odpadu. Medzi stranami bolo nesporné, že žalobca žalovanej dodal VKK, tento jej prenechal, zneškodnil
ostatný odpad a zaplatil poplatok za zneškodnenie tohto odpadu. Žalobca tak splnil v celom rozsahu
svoj zmluvný záväzok. Pokiaľ tak došlo pri plnení tohto zmluvného záväzku žalobcom k narušeniu



povrchu pozemku žalovanej činnosťou stroja, ktorý žalobca použil pri plnení svojho zmluvného záväzku
(zabezpečení odvozu kontajnera), nešlo o vadu jeho zmluvného plnenia, ale o spôsobenie škody a k
vzniku zodpovednosti žalobcu za túto škodu podľa ust. § 420a Občianskeho zákonníka.
20. Vo všeobecnosti odvolací súd poukazuje na to, že zákon č. 250/2007 Z. z. úpravu zodpovednosti
za vady predanej veci nerozširuje o právo spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy aj v prípade,
že sa nejedná o záručnú vadu, resp. v prípade že sa vôbec nejedná o vadu predanej veci a že i
prípadné nevybavenie reklamácie v zákonnej tridsaťdňovej lehote nezakladá bez ďalšieho vznik nároku
kupujúceho na vrátenie kúpnej ceny. Súd sa musí existenciou kupujúcim tvrdených vád zaoberať, tieto
vyhodnotiť a posúdiť, či došlo zo strany kupujúceho k účinnému zrušeniu zmluvy. Márne uplynutie
tridsaťdňovej lehoty stanovenej na vybavenie reklamácie v ust. § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.
z. nezakladá domnienku existencie reklamovanej vady a nároky zo zodpovednosti za takúto vadu má
kupujúci len vtedy, ak vada objektívne existuje. Spotrebiteľom uplatnené právo zo zodpovednosti za
vady je totiž dôvodné len za splnenia určitých predpokladov, a to že: a) reklamovaná vada je skutočne
vadou, b) vyskytuje sa u predajnej veci v dobe uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady, c) je takej
povahy, ktorá je pre uplatnenie kupujúcim uplatneného práva vyžadovaná. Preto je nevyhnutné, aby sa
súd vždy zaoberal samotnou existenciou vady, určením, či v konkrétnej veci ide o tzv.
„reklamačnú vadu“ (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 220/2017 zo dňa 11.10.2018
publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 3 ročník 2019 pod č. 28).
21. S prihliadnutím na uvedený právny výklad podmienok vzniku práva spotrebiteľa podľa ust. §
18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z., ktorý zaujal Najvyšší súd SR v označenom rozhodnutí, na súdenú
sporovú vec, odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru o neopodstatnenosti odvolacej argumentácie
žalovanej. Ako už bolo rozobraté, žalobkyňou namietaná okolnosť (narušenie povrchu jej pozemku) nie
je vadou zmluvného plnenia žalobcu, a preto žalobkyni v danom prípade nemohlo vzniknúť právo na
odstúpenie od zmluvy, uzavretej zo žalobcom, ani podľa ust. § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z.
22. V nadväznosti na uvedené, odvolací súd žalovanou napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny tak vo výroku I. v merite veci, ako aj v závislom výroku II. o nároku na náhradu
trov konania, podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1 v
spojení s ust. § 255 ods. 1 a ust. § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, nakoľko žalobca mal v tomto štádiu konania plný
úspech. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
24. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak



a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v
čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§
427 ods. 1 CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).