Brantner Fatra s.r.o.


Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 49Ek/975/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119308396
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. Mgr. Zuzana Dinková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6119308396.3

Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Q. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M.
XXX, XXX XX Bystrička, právne zastúpeného: AK F.. Repáň a partneri, s.r.o. so sídlom M. R. Štefánika
25, 036 01 Martin, IČO: 50 711 776, proti povinnému: Brantner Fatra s.r.o. so sídlom Ul. Robotnícka
20, 036 01 Martin, IČO: 31 578 861, o vymoženie pohľadávky vo výške 261,68 eur s príslušenstvom,
vedenej súdnou exekútorkou: F.. Margita Rojčeková, Exekútorský úrad so sídlom Andreja Kmeťa 11,
010 01 Žilina, pod sp. zn. 141Ex 425/19, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti II. výroku uznesenia
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/975/2019 zo dňa 21. februára 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného proti II. výroku uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
49Ek/975/2019 zo dňa 21. februára 2020 z a m i e t a.

II. Oprávnený má voči povinnému n á r o k na náhradu trov konania o sťažnosti proti II. výroku uznesenia
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/975/2019 zo dňa 21. februára 2020 vo výške 32,66 eur.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 12.06.2019 domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 261,68 eur s príslušenstvom, ktorá predstavuje trovy
sporového konania (vrátane trov právneho zastúpenia) na základe exekučného titulu - rozsudok
Okresného súdu Martin č.k. 21C/20/2017-198 zo dňa 10.07.2018 právoplatného a vykonateľného v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 5Co/314/2018-263 zo dňa 21.05.2019. Dňa 20.08.2019
poveril súd vykonaním exekúcie súdnu exekútorku.

2. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 49Ek/975/2019 zo dňa 21.2.2020 v I. výroku exekúciu podľa
§ 61k ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 1.4.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) v
časti vymoženia istiny vo výške 254,04 eur, úroku z omeškania vo výške 7,64 eur a úroku z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy vo výške 254,04 eur od 08.07.2017 do zaplatenia zastavil a v II. výroku
návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti zamietol. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil
s poukazom na ust. § 61k ods. 1-2, ods. 5, § 61l ods. 3, 4, § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, a
vecne tým, že exekúciu v časti úhrady zo strany povinnej uhradil a vo zvyšku návrh povinného na
zastavenie exekúcie zamietol, keďže povinný neuhradil celý nárok povinného týkajúci sa jeho trov ako
aj trovy súdnej exekútorky. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že pohľadávku
oprávnenému uhradil pred začatím exekúcie a to dňa 08.07.2019, konkrétne istinu vo výške 254,04 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,64 eur, kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 254,04 eur od 08.07.2017 vo výške 25,26 eur. Tvrdil, že poverenie na vykonanie exekúcie
bolo vydané už po plnení z jeho strany. Oprávnený s návrhom povinného na zastavenie exekúcie
nesúhlasil z dôvodu, že návrh na vykonanie exekúcie podal dôvodne, keďže nedisponoval úhradou
pohľadávky zo strany povinného. Exekučné konanie sa začalo dňa 12.06.2019 doručením návrhu na
začatie exekúcie súdu. Povinný dlžné sumy uhradil oprávnenému až dňa 08.07.2019, kedy mu bola



pripísaná na bankový účet suma vo výške 286,94 eur po začatí exekučného konania, čím oprávnenému
vznikol nárok na náhradu zaplateného súdneho poplatku ako aj na náhradu trov právneho zastúpenia
v exekučnom konaní. Súd v napádanom rozhodnutí konajúc vyšším súdnym úradníkom vyhodnotil, že
povinný dňa 08.07.2019 uhradil oprávnenému sumu 286,94 eur, ktorá predstavovala istinu vo výške
254,04 eur, úrok z omeškania vo výške 7,64 eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
254,04 eur od 08.07.2017 do 08.07.2019 a preto exekúciu v uvedenej uhradenej časti podľa § 61k ods.
1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil. Keďže povinný plnil svoj dlh po začatí exekučného konania
len čiastočne, vznikli oprávnenému podaním dôvodného návrhu trovy exekučného konania a preto je
na ich vymoženie ďalšia existencia exekučného konania opodstatnená. Splnenie je dôvodom zániku
práva a dôvodom na zastavenie exekúcie len vtedy, ak k plneniu došlo mimo exekučného konania, t.
j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, v opačnom prípade ak povinný plní v prospech
oprávneného po začatí exekučného konania, pôjde vždy o vymoženie, resp. čiastočné vymoženie
pohľadávky. Dobrovoľné splnenie dlhu povinným počas exekučného konania jednoznačne vylučuje
zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie a v plnej miere priznáva jeho oprávnenie uplatňovať svoje
nároky prostredníctvom exekúcie. Keďže k plneniu zo strany povinného došlo až po začatí exekučného
konania, vznikli oprávnenému trovy exekúcie, ktoré je povinný oprávnenému povinný uhradiť, súčasne
je povinný uhradiť aj trovy súdnej exekútorky, ktoré vymáha súdna exekútorka od povinného spolu s
vymáhaným nárokom oprávneného.

3. Proti II. výroku rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka podal povinný v zákonom stanovenej lehote
dňa 10.03.2020 sťažnosť, ktorou žiadal, aby súd napádané uznesenie zrušil alebo zmenil tak, že
exekúciu v celom rozsahu zastaví, podľa neho je uvedený výrok nesprávny, pretože súd nesprávne
vyhodnotil dôkazy a tvrdenia účastníkov. Sťažnosť odôvodnil tým, že ňou sleduje úpravu výšky náhrady
trov exekučného konania, ako aj úpravu subjektu povinného na úhradu trov exekučného konania s
prihliadnutím na zavinenie, resp. konanie účastníkov exekučného konania. Povinný sa bránil tým, že
síce návrh na začatie exekúcie bol dôvodný, keďže povinný uhradil svoj dlh až po začatí exekučného
konania, avšak poukázal na to, že dlh uhradil skôr, ako mu bolo doručené upovedomenie o začatí
exekúcie a preto nemal vedomosť o trovách uplatnených oprávneným v exekučnom konaní. Podľa
neho mal súd prihliadnuť na ust. § 199b Exekučného poriadku, podľa ktorého si každý z účastníkov
exekučného konania hradí sám trovy, ktoré mu v konaní vznikli, ako aj trovy svojho právneho zástupcu,
ak bol v konaní ním zastúpený. Na uvedené pravidlo až v zákonom stanovených prípadoch nadväzuje
povinnosť účastníka konania nahradiť protistrane trovy, ktoré jej v konaní vznikli. Poukázal na ust. §
61f ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého plnenia uskutočnené ohľadom vymáhané nároku
pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie povinnému musí oprávnený bezodkladne informovať
exekútorku, avšak oprávnený si túto povinnosť informovať exekútorku o prijatí plnenia od povinného
nesplnil, resp. splnil až po 44 dňoch, čím spôsobil, že súd vydal poverenie na výkon exekúcie, hoci
dôvod na jej výkon už odpadol. Tvrdil, že trovy exekúcie si mal oprávnený najskôr uplatniť u povinného
a nie cestou exekučného konania. Namietal výšku trov súdnej exekútorky uvedenú v upovedomení o
začatí exekúcie ako percento z vymoženého plnenia, podľa neho súd neurčil výšku oprávnených trov
súdnej exekútorky. Podľa neho tým, že došlo k zastaveniu exekúcie rozhodnutím súdu, treba procesné
zavinenie na zastavení exekúcie pričítať oprávnenému a preto by mal podľa neho oprávnený hradiť
trovy súdnej exekútorky. Povinný nesúhlasil s tým, že má exekúcia prebiehať naďalej, keďže povinný
nepreukázal uhradenie celého nároku, ale tvrdil, že oprávnenému uhradil exekučným titulom priznaný
celý nárok pred začatím exekúcie, pričom o trovách exekúcie nevedel a preto ich nemohol uhradiť.
Súd podľa neho vôbec nemal vydať poverenie na vykonanie exekúcie, k uvedenému došlo nesplnením
si povinnosti oprávneného v zmysle § 61f Exekučného poriadku. Podľa názoru povinného nárok na
odmenu súdnej exekútorke vznikne až v prípade úspešnej realizácie exekúcie po vydaní poverenia na
vykonanie exekúcie súdom a nie ak povinný dlh uhradí dobrovoľne pred začatím exekúcie. Oprávnený
informoval súdnu exekútorku o úhrade pohľadávky zo strany povinného až dňa 21.8.2019 po vydaní
poverenia na vykonanie exekúcie. Uvádzal, že sa súd v napádanom rozhodnutí nevysporiadal s jeho
námietkou, že jeho úhradou pred začatím exekúcie zanikol dôvod na exekučné vymáhanie pohľadávky
oprávneného, že o trovách právneho zastúpenia oprávneného vzniknutých v exekučnom konaní nemal
vedomosť, a že súdnej exekútorke nevznikol nárok na odmenu za vymožiteľné plnenie, pretože k úhrade
vymožiteľného plnenia nedošlo po začatí exekúcie, ale ešte pred jej začatím, pričom súd neprihliadol
na skutočnosť, že oprávnený si nesplnil oznamovaciu povinnosť v zmysle § 61f ods. 2 Exekučného
poriadku, v dôsledku čoho súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Podľa názoru povinného sa má
súd v sťažnostnom konaní pri rozhodovaní vysporiadať s otázkami, či mohol súd vydať poverenie na
vykonanie exekúcie dňa 20.8.2019, keď dôvod na exekučné vymáhanie pohľadávky priznanej súdnym



rozhodnutím odpadol jej uhradením dňa 8.7.2019, či poverenie bolo právne účinné a vykonateľné, či
je možné od neho odvodzovať ďalšie právne úkony, či bol súd vo výroku II. napádaného rozhodnutia
oprávnený vo zvyšnej časti návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť, ak poverenie bolo
vydané na pohľadávku, ktorá v čase vydania poverenia bola v plnom rozsahu priznanom právoplatným
rozhodnutím súdu povinným v prospech oprávneného uhradená, či je povinný a ak áno v akej výške
v rámci trov exekučného konania povinný uhradiť trovy exekúcie vrátane odmeny súdnej exekútorky,
alebo či táto povinnosť a v akom rozsahu prešla na oprávneného, ktorý si nesplnil povinnosť uvedenú v
§ 61f ods. 2 Exekučného poriadku, aká je zodpovednosť oprávneného z nesplnenia povinnosti uvedenej
v § 61f ods. 2 Exekučného poriadku.

4. Oprávnený sa k sťažnosti povinného vyjadril tak, že navrhuje sťažnosť povinného ako nedôvodnú
zamietnuť a priznať oprávnenému nárok na náhradu trov sťažnostného konania. Povinný si povinnosť
mu udelenú v exekučnom titule nesplnil v lehote na plnenie a preto oprávnený podal dôvodne dňa
12.6.2019 návrh na vykonanie exekúcie. Oprávnený sa s argumentáciou povinného vysporiadal tak,
že nemohol informovať súdneho exekútora o úhrade zo strany povinného dňa 8.7.2019, keďže do
vydania poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 20.8. 2019 nebol súdny exekútor a tak mu nemohol
oznámiť úhradu zo strany povinného. Neodkladne po zistení (hneď na druhý deň), kto sa stal súdnym
exekútorom v danej veci, informoval oprávnený súdneho exekútora dňa 21.8.2019 o zaplatení istiny v
sume 261,68 eur zo strany povinného. Oprávnený nepozná zákonné ustanovenia Exekučného poriadku,
na základe ktorých by oprávnený bol povinný zaplatiť vzniknuté exekučné trovy, keď ničím nezavinil,
že daná exekúcia bola v časti zastavená. Skutočným dôvodom zastavenia exekúcie v časti 261,68
eur bolo správanie sa povinného, ktorý túto sumu po začatí exekučného konania zaplatil. Preto ak
súdny exekútor pokračuje v ďalšom konaní, kde vymáha príslušenstvo uvedenej pohľadávky vrátane
vzniknutých exekučných trov, tak postupuje zákonne.

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

7. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na
povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

10. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

11. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

12. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

13. Súd po zistení, že sťažnosť povinného voči II. výroku napádaného rozhodnutia bola podaná
včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vo výroku
II. vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má
zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel
k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. I. výrok rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka sp.
zn. 49Ek/975/2019 zo dňa 21.2.2020 nebol napadnutý sťažnosťou a preto predmetom konania zostal
nárok oprávneného na trovy exekúcie vzniknutý podaním návrhu na vykonanie exekúcie v sume 65,92



eur, konkrétne nárok na zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 eur a nárok na trovy právneho
zastúpenia vo výške 49,42 eur. V danom prípade vyšší súdny úradník čo do nároku oprávneného na
trovy exekúcie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny
právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu
v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite
napadnutého uznesenia. Súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho
úradníka týkajúcom sa trov exekúcie oprávneného a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu
ustanovenia zákona citovaného v bode 6 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas a
argumentáciu povinného prezentovaný v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia,
sa súd nad rámec zákona (§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku) vyporiadaval s najdôležitejšími dôvodmi
uvádzanými v sťažnosti.

14. Povinný tvrdil, že oprávnený si nesplnil povinnosť uvedenú v § 61f ods. 2 Exekučného poriadku, keď
bezodkladne neinformoval súdnu exekútorku o plnení zo strany povinného. Súd s uvedeným názorom
povinného nesúhlasí, pretože tak ako správne podotkol aj oprávnený, oprávnený nemohol o úhrade zo
strany povinného informovať súdnu exekútorku, keď táto ešte nebola súdom na vykonanie exekúcie
poverená. Súdna exekútorka bola súdom poverená dňa 20.08.2019, pričom ďalší deň oprávnený súdnu
exekútorku o platbe povinného uskutočnenej po začatí exekučného konania informoval. Sudca ďalej
nesúhlasí s tvrdením povinného, že súd vôbec nemal vydať poverenie na vykonanie exekúcie, ani
to, že dôvod na vykanie exekúcie odpadol, pretože ak by aj oprávnený informoval súd o úhrade zo
strany povinného uskutočnenej po začatí exekúcie s tým, že by o uvedenú časť zobral svoj návrh späť
a oprávnený by naďalej trval na vykonaní exekúcie na jeho trovy exekúcie, ktoré mu v exekučnom
konaní preukázateľne vznikli, súd by postupoval tak, že by vydal poverenie na vymoženie trov exekúcie
oprávneného. Tvrdenie povinného, že o trovách exekúcie povinný nevedel a preto ich nemohol pred
vydaním poverenia uhradiť, je v danej situácii irelevantné, pretože vznik týchto trov bol ovplyvnený
zavineným konaním povinného, ktorý si svoj dlh neplnil v lehote na plnenie stanovenej mu v exekučnom
titule. Rovnako argument povinného, že oprávnený si mal trovy exekúcie najskôr uplatniť u povinného a
nie cestou exekučného konania neobstojí, pretože nárok na trovy exekúcie oprávnenému vyplýva z ust. §
199a ods. 1 a § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, pričom je mu umožnené uplatniť si ich priamo v návrhu
na vykonanie exekúcie bez toho, aby vopred o ich výške resp. o ich uplatnení informoval povinného.
Na uvedenom ďalej nemení ani poukázanie povinného na to, že svoj dlh uhradil skôr, ako mu bolo
doručené upovedomenie o začatí exekúcie, pretože trovy exekúcie oprávneného nevznikli až doručením
upovedomenia o začatí exekúcie, nevznikli ani po úhrade časti dlhu zo strany povinného, ale vznikli už
ku dňu podania dôvodného návrhu na vykonanie exekúcie. Sám povinný uviedol, že návrh na vykonanie
exekúcie bol podaný dôvodne v čase, keď jeho dlh ešte existoval, avšak plateniu vzniknutých trov
exekúcie oprávneného sa bráni. Podľa neho mal súd prihliadnuť na ust. § 199b Exekučného poriadku,
podľa ktorého si každý z účastníkov exekučného konania hradí sám trovy, ktoré mu v konaní vznikli,
ako aj trovy svojho právneho zástupcu, ak bol v konaní ním zastúpený. Súd sa s uvedeným nestotožnil,
keďže v zmysle § 199a ods. 1 Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zaplatený
súdny poplatok, pričom v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku vzhliadol oprávnenie oprávneného
uplatňovať si voči povinnému nárok na náhradu uvedených účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom
konaní platil, keďže jeho návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne. S uvedeným sa vysporiadal
aj vyšší súdny úradník v napádanom rozhodnutí keď vyslovil, že dobrovoľné splnenie dlhu povinným
počas exekučného konania jednoznačne vylučuje zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie a v
plnej miere priznáva jeho oprávnenie uplatňovať svoje nároky prostredníctvom exekúcie.

15. Sudca považuje názor povinného o tom, že nárok na odmenu súdnej exekútorke vznikne až v prípade
úspešnej realizácie exekúcie po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie súdom a nie ak povinný dlh
uhradí dobrovoľne pred začatím exekúcie (po začatí exekučného konania) za nesprávny, pretože tak
ako správne uviedol vyšší súdny úradník, splnenie je dôvodom zániku práva a dôvodom na zastavenie
exekúcie len vtedy, ak k plneniu došlo mimo exekučného konania, t. j. ešte pred podaním návrhu na
vykonanie exekúcie, v opačnom prípade ak povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekučného
konania, pôjde vždy o vymoženie, resp. čiastočné vymoženie pohľadávky. Čo sa týka namietanej výšky
trov súdnej exekútorky uvedenej v upovedomení o začatí exekúcie ako percento z vymoženého plnenia,
súd k uvedenému uvádza, že súčasná právna úprava exekučnému súdu neumožňuje preskúmavať
výšku trov súdnej exekútorky uvedenú v upovedomení o začatí exekúcie. Keďže oprávnený podal
svoj návrh na vykonanie exekúcie dôvodne, v čase kedy jeho pohľadávka voči povinnému existovala,



pričom k plneniu zo strany povinného došlo až po začatí exekučného konania, súd nevzhliadol procesné
zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie tak ako tvrdil povinný a preto súd v sťažnostnom konaní
nesúhlasí s tvrdením povinného, že oprávnený by mal hradiť trovy súdnej exekútorky.

16. Keďže voči I. výroku rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka zo dňa 21.2.2020 nebola podaná
sťažnosť, sudcovi následne neprislúcha rozhodovať o tom, či uvedený výrok bol vydaný v súlade so
zákonom. Aj napriek uvedenému dáva sudca do pozornosti skutočnosť, že sudcovia sa na exekučnom
grémiu Okresného súdu Banská Bystrica konaného v januári 2018 väčšinovo uzniesli, že v prípade,
ak povinný uhradí pohľadávku priznanú exekučným titulom po začatí exekučného konania, avšak pred
začatím exekúcie (hoci už súd vydal poverenie, lebo o úhrade nemal vedomosť) a predmetnú skutočnosť
povinný namieta v návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, nie je
daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku z dôvodu, že
nedošlo k zániku celého vymáhaného nároku tak, ako to predpokladá citované ustanovenie, keďže
vymáhaný nárok pri peňažnom plnení podľa § 48 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku tvoria aj trovy
exekúcie oprávneného. Uvedený záver z grémia bol opätovne väčšinou hlasov sudcov exekučného
grémia potvrdený aj vo februári 2019.

17. Súd má za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v
danej exekúcii II. výrokom zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v časti týkajúcej sa
nároku na exekučné trovy oprávneného pozostávajúceho zo zaplateného súdneho poplatku za návrh a
náhrady trov právneho zastúpenia oprávneného vzniknutých podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
S poukazom na uvedené, keďže povinný neosvedčil zánik svojho dlhu vo zvyšnej časti vymáhaného
nároku týkajúcej sa nároku oprávneného na trovy exekúcie, pričom povinný svojou sťažnosťou
neosvedčil, že by bola dôvodná, sudca preto sťažnosť povinného proti II. výroku uznesenia Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/975/2019 zo dňa 21.2.2020 ako nedôvodnú zamietol.

18. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

20. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

21. Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného
advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

22. Oprávnený si vo vyjadrení k sťažnosti povinného uplatnil trovy exekúcie za jeden úkon právnej služby
a to za vyjadrenie sa k sťažnosti povinného. V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného
poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo
veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), a to tak, že neúspešná strana je povinná nahradiť
úspešnej strane preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré táto strana vynaložila v
súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Oprávnený bol v tomto sťažnostnom konaní
úspešný, keďže súd sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietol, voči povinnému mu tak vznikol
nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním. O
trovách sťažnostného konania rozhodol súd tak, že v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku priznal
úspešnému oprávnenému voči povinnému nárok na ich náhradu, keďže trovy právneho zastúpenia
oprávneného boli po nevyhovení sťažnosti povinného dôvodné, a to za vyjadrenie sa oprávneného k
sťažnosti povinného vo výške 32,66 eur, ktoré pozostávajú z tarifnej odmeny za jeden úkon v sume 16,60
eur (keďže predmetom konania po právoplatnom zastavení časti exekúcie zostal nárok oprávneného vo
výške 65,92 eur), z režijného paušálu za rok 2020 v sume 10,62 eur a z 20 % DPH v sume 5,44 eur.
Trovy konania, ktoré boli oprávnenému priznané týmto rozhodnutím, budú od povinného vymáhané na
základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.