Brantner Fatra s.r.o.


Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/314/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717208192
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5717208192.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v spore žalobcu: S. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, právne zastúpeného: AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., so sídlom
M. R. Štefánika 25, 036 01 Martin, IČO: 50 711 776, proti žalovanému: Brantner Fatra s.r.o., so sídlom
Robotnícka 20, 036 01 Martin, IČO: 31 578 861, o zaplatenie sumy vo výške 612,68 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 21C/20/2017-198 zo dňa 10.7.2018,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti potvrdzuje.

V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin rozsudkom č.k. 21C/20/2017-198 zo dňa 10.7.2018 zastavil konanie v časti o
zaplatenie sumy vo výške 338,64 eur. Žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
254,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,64 eur a s úrokom vo výške 5% ročne zo sumy
vo výške 254,04 eur od 8.7.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo
zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi proti žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa voči žalovanému domáhal uloženia povinnosti zaplatiť
mu sumu vo výške 612,68 eur s príslušenstvom, na tom skutkovom a právnom základe, že zamestnanec
žalovaného pri výkone pracovnej činnosti mu spôsobil škodu na osobnom motorovom vozidle vo výške
žalovanej sumy predstavujúcej náklady na opravu vozidla. Žalovaný neuznal rozsah vzniknutej škody.
Uviedol, že žalobca na poškodenom motorovom vozidle vykonal opravu v rozsahu väčšom ako súvisela
s poškodením, za ktoré zodpovedá žalovaný. Za odôvodnenú považoval žalobu v časti o zaplatenie
sumy vo výške 338,64 eur s príslušenstvom. Žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy vo výške
338,64 eur s príslušenstvom späť z dôvodu, že žalovaný mu po začatí konania túto časť žalovanej sumy
zaplatil. Preto v tejto časti súd konanie zastavil.
Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním, a to kalkuláciou opravy č. czeto 77 autoservisu, ktorý
vykonal opravu poškodeného osobného motorového vozidla zo dňa 24.3.2017 faktúrou č. 244170041 zo
dňa 30.3.2017, vystavenej týmto autoservisom, kalkuláciou opravy zo dňa 28.6.2017 iného autoservisu,



predloženej žalovaným, fotografiami poškodenia predmetného vozidla, predložených žalobcom aj
žalovaným, oznámením poisťovateľa o neposkytnutí poistného plnenia žalovanému zo dňa 6.6.2017,
znaleckým posudkom v konaní ustanoveného znalca č. 18/2018 zo dňa 10.5.2018 a ďalšími listinami,
založenými v spise a vyjadreniami strán sporu zistil tento skutkový a právny stav:
Zamestnanec žalovaného pri výkone svojej pracovnej činnosti pri manipulácii s kovovým kontajnerom
spôsobil žalobcovi škodu na osobnom motorovom vozidle. Žalobca následne vykonal opravu tohto
vozidla prostredníctvom autoservisu, ktorý mu cenu za vykonanie tejto opravy vyúčtoval faktúrou č.
244170041 zo dňa 30.3.2017, vo výške žalovanej sumy. Žalovaný žalobcovi zaplatil len časť tejto ceny
vo výške 338,64 eur, a to na základe kalkulácie opravy, vypracovanej ním osloveným autoservisom.
Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.
Súd na základe zisteného skutkového stavu mal preukázané, že zamestnanec žalovaného pri výkone
svojej pracovnej činnosti spôsobil žalobcovi škodu, za ktorú v zmysle ust. § 420 ods. 2 Občianskeho
zákonníka zodpovedá žalovaný.
Medzi stranami sporu zostal sporný rozsah spôsobenej škody.
Žalovaný namietal jednak rozsah spôsobeného poškodenia na osobnom motorovom vozidle žalobcu,
jednak cenu a rozsah vykonanej opravy. Tvrdil, že na predmetnom osobnom motorovom vozidle pri
predmetnej škodovej udalosti nevznikli všetky poškodenia, o ktorých žalovaný tvrdí, že pri tejto udalosti
spôsobené boli, a ktoré boli odstránené vykonaním predmetnej opravy. Na preukázanie svojich tvrdení
predložil fotografie, vyhotovené bezprostredne po škodovej udalosti. Tieto fotografie však nie sú v
rozpore s fotografiami, predloženými žalobcom, a nepreukazujú menší rozsah poškodení, ako sú tvrdené
žalobcom. Uvedené potvrdil v podanom znaleckom posudku aj ustanovený znalec, ktorý po preštudovaní
týchto fotografií a vyjadrení strán sporu uviedol, že je možné, že predmetný kontajner spôsobil tieto
poškodenia. V tejto súvislosti súd uvádza, že vyjadrenie žalovaného k znaleckému posudku súd v
tejto časti vyhodnotil ako účelový. Súd nemá dôvod odchýliť sa od zistení znalca len z dôvodu, že ho
nevykonal spôsobom, ako by si to predstavoval žalovaný, najmä keď nenavrhol žiadne iné dokazovanie
k týmto skutočnostiam. Znalec ako odborne spôsobilá osoba je zodpovedný za spôsob, akým dospel
k tvrdeným skutočnostiam.
Žalovaný ďalej namietal cenu a rozsah vykonanej opravy. Svoje tvrdenia oprel o kalkuláciu opravy,
ktorú si nechal vypracovať v autoservise. Žalobca vo vzťahu k tejto kalkulácii uviedol, že v nej nie je
zohľadnená cena a rozsah všetkých úkonov pri oprave predmetných poškodení pri danom osobnom
motorovom vozidle, a to vrátane zohľadnenia jeho výbavy. Znalec v podanom znaleckom posudku
na základe obsahu spisu, ako aj vyjadrení autorizovaných autoservisu dostatočným a jednoznačným
spôsobom dospel k záveru, že v danom prípade bola kalkulácia opravy vykonaná obvyklým spôsobom
a že boli vykonané obvyklé úkony pri oprave vzniknutých poškodení za obvyklú cenu. Za nedôvodne
vykonané považoval úkony s cenou vo výške 20,- eur. Aj v tejto časti považoval súd vyjadrenie
žalovaného k znaleckému posudku za účelové, a to z rovnakých dôvodov, ako je uvedené v ods. 14
tohto rozsudku.
Pre úplnosť súd uvádza, že potvrdenie rozsahu vykonanej opravy zo strany žalovaného, na ktoré nebol
podľa svojej námietky vyzvaný, nemá vplyv na rozsah spôsobenej škody alebo jeho zodpovednosť za
ňu, preto sa touto námietkou súd ďalej nezaoberal. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že mu nebolo
poisťovateľom poskytnuté poistné plnenie, súd uvádza, že toto plnenie mu nebolo poskytnuté z dôvodu,
že nedosahovalo výšku dohodnutej spoluúčasti, preto je vo vzťahu k predmetu tohto konania úplne
nedôvodná.
Súd teda mal preukázané, že žalovaný zodpovedá za škodu, spôsobenú jeho zamestnancom, a to
vo výške žalovanej sumy, zníženej o neoprávnene vykonané úkony opravy poškodeného osobného
motorového vozidla. Žaloba je preto v tejto časti dôvodná a súd jej po čiastočnom späťvzatí v tomto
rozsahu (612,68 eur - 20,- eur - 338,64 eur = 254,04 eur) vyhovel.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.



Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.
Súd v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka spolu s nárokom na zaplatenie časti žalovanej
sumy priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania z nej.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Vzhľadom na to, že vo veci mal žalobca len nepatrný neúspech, súd mu priznal náhradu trov konania
proti žalovanému v celom rozsahu.
V zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní uviedol, že
ho podáva proti celému rozsudku prvostupňového súdu a navrhuje jeho zmenu tak, že sa návrh žalobcu
zamietne alebo zruší a vráti súdu na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodňuje tým, že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázal na to, že súd uznesením
č.k. 21C/20/2017-112 zo dňa 15.3.2018 na návrh žalobcu, ktorý sformuloval aj otázky na znalca, nariadil
znalecké dokazovanie, ustanovil znalca, ktorého úlohou bolo podať písomný znalecký posudok podľa
otázok uvedených v spise. Civilný sporový poriadok rozlišuje medzi odborným vyjadrením podľa § 206 a
znaleckým dokazovaním podľa § 207. V predloženom znaleckom posudku nebol použitý žiaden výpočet
a nebola objasnená žiadna metodika výpočtu ani žiadne iné vedecké zdôvodnenie vyslovených záverov
z čoho vyplýva, že sa nejedná o znalecký posudok, ale o vyjadrenie na základe odborných vedomostí
a nebola tak naplnená požiadavka súdu na doloženie znaleckého posudku ako dôkazného prostriedku.
Podľa odvolateľa preto predložený znalecký posudok vykazuje prvky odborného vyjadrenia a nie prvky
znaleckého posudku. Súd tak rozhodol predčasne bez vykonania dôkazu, ktorým bolo predloženie
riadneho znaleckého posudku. Odvolateľ uvádza, že v rámci procesnej obrany súdom označený dôkaz,
ktorým je podaná žaloba odmieta ako podanú predčasne a bez právneho dôvodu v celom rozsahu,
nakoľko žalovanému za škodu na majetku, ktorú mu spôsobil a ktorú uznal, zaplatil sumu 338,64
eur. Podľa odvolateľa žalobca nepreukázal, že škodu v ním tvrdenom rozsahu na majetku spôsobil
žalovaný. Súd nedostatočne skúmal, či tvrdenie žalobcu o rozsahu škody je pravdivé. Vychádzal len
z tvrdenia žalobcu, ktorý tvrdil, že škodu v žalovanom rozsahu na jeho majetku spôsobil žalovaný a
vychádzal zo znaleckého posudku, s ktorým žalovaný vyjadril nesúhlas a svoj nesúhlas so závermi
posudku odôvodnil. Žalovaný v konaní podľa tvrdenia svojho zamestnanca, ktorý škodu spôsobil tvrdil,
že škodu spôsobil na blatníku a nespôsobil ju na blatníku aj na nárazníku ako to tvrdí žalobca. Z toho
dôvodu žalovaný aj naďalej odmieta vyčíslenie náhrady škody, ktorú požaduje žalobca, nakoľko jej
vyčíslenie zahŕňa aj náklady na opravu poškodení, za ktoré žalovaný nezodpovedá. Súd tak rozhodol
len na základe tvrdenia žalovaného a na základe nie relevantného vyjadrenia znalca, ktorý svoje
vyjadrenia k otázkam nedoložil žiadnymi výpočtami alebo vedeckými poznatkami, ale svoje stanovisko
k odpovedi na otázku č. 1 postavil do roviny „mohlo“. Súd na tvrdenia žalovaného a dôkazy žalovaným
predložené neprihliadol. S tvrdeniami žalovaného uvedenými vo vyjadrení k znaleckému posudku sa
riadne nevysporiadal, nevykonal dôkaz, ktorý sám od znalca požadoval, čím došlo k porušeniu práva
žalovaného na spravodlivý proces. Odvolateľ má za to, že súd napriek tomu, že od znalca požadoval
vyjadrenie založené na základe vedeckých poznatkov, a preto nariadil vedecké dokazovanie a doloženie
znaleckého posudku a nie odborné vyjadrenie a napriek námietkam žalovaného voči predloženému
znaleckému posudku nežiadal znalca o doplnenie znaleckého posudku o relevantné odborné merania
alebo vo vzťahu k prejednávanej veci o podloženie svojho záveru relevantnými vedeckými poznatkami
tak, aby tento spĺňal charakter nevyvrátiteľného dôkazu, v čoho dôsledku súd nesprávne vyhodnotil
dôkaz a dospel tak k nesprávnemu skutkovému zisteniu. Preto podľa odvolateľa zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany. Odvolateľ má za to, že žalobca
dôkazné bremeno neuniesol, pretože svoje tvrdenie o rozsahu škody spôsobenej žalovaným podložil
len na jeho návrh vykonaným dôkazom, ktorým je „znalecký posudok“, v ktorom znalec odpovedal na
otázky sformulované žalobcom, ktorý však relevantným spôsobom nepreukázal, že škodu v žalovanom
rozsahu spôsobil žalovaný a na takýto dôkaz podľa odvolateľa súd pri rozhodovaní nemal prihliadať.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca. Uviedol, že žalovaným namietaný znalecký
posudok č. 18/2018 zo dňa 10.5.2018 Ing. Jánom Závodným spĺňa všetky náležitosti požadované
metodickými pokynmi pre spracovanie znaleckých posudkov, bol vypracovaný znalcom zapísaným v
Zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR pre odbor



doprava cestná, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej dopravy, odhad hodnoty
cestných vozidiel, a taktiež v súlade so zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien. Ďalším odvolacím dôvodom
je, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností
a týmto dôkazom mal byť nový znalecký posudok, nakoľko podľa názoru žalovaného sa v takom
prípade nejedná o znalecký posudok, ale o odborné vyjadrenie. Žalobca trvá na tom, že znalecké
skúmanie bolo vykonané v súlade so zákonom a ďalšími na to sa vzťahujúcimi právnymi predpismi.
Hodnotenie znaleckého posudku patrí do právomoci súdu, a preto súd fabulácie žalovaného ohľadom
nedostatočnosti znaleckého posudku a o jeho odbornosti na úrovni odborného vyjadrenia právne
irelevantné. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že žaloba bola podaná predčasne a bez právneho dôvodu, nakoľko
žalobcovi bola zaplatená suma 338,64 eur titulom náhrady škody na majetku, poukazuje na to, že
žalovaný bol niekoľkokrát vyzývaný (napr. 24.4.2017) na úhradu vzniknutej škody, avšak neúspešne.
Napriek tejto skutočnosti uhradil škodu len čiastočne vo výške 338,64 eur, a to až po podaní
žaloby dňa 7.7.2018. Škodová udalosť bola vypočítaná a rozpočtovaná kalkulačným programom
AUDATEX, ktorý je systémom pre kalkulácie nákladov na opravy havarovaných vozidiel. Tento program
používajú autorizovaný predajcovia a autorizované servisy osobných motorových vozidiel Škoda.
Systém AUDATEX je akceptovaný všetkými poisťovňami ako aj súdnymi znalcami v oblasti likvidácie
škôd motorových vozidiel. Sám znalec, Ing. Ján Závodný v podanom znaleckom posudku uviedol,
že kalkulácia opravy pomocou programového vybavenia AUDATEX, ktorá je priložená v spise, je
kalkuláciou obvyklou. Je nepochybné, že žalovaný prostredníctvom svojho zamestnanca spôsobil škodu
na zadnej časti vozidla, t. j. poškodil pravý zadný blatník, nárazník, na ktorých poškrabal lak na ploche
cca 1,5 dcm2. Pri plohe 1,5 dcm2 ale nie je opodstatnený záver ako tvrdí žalovaný, že poškrabanie
zadného blatníka, nárazníka a poškrabanie laku v týchto častiach nespôsobil, kým on najskôr tvrdil, že sa
jedná o malé poškrabanie. Z predložených fotografií je zrejmé, že všetky súčasti vozidla boli poškodené
a nikto nemôže žiadať od žalobcu, aby tento stav neodstránenia škody trpel. Postup vyčíslenia škody
a postup opravy je daný výrobcom a nič na veci nezmení ničím nepodložené stanovisko žalovaného o
neprimeraných nákladoch na opravu. Z dokumentácie vyplýva poškodenie nárazníka, lišty nárazníka,
zadného pravého blatníka, a to všetko si vyžaduje opravu, lebo poškodenie je viditeľné. Žalovaný dospel
k sume náhrady škody, ktorú uhradil v priebehu konania, t.j. 338,64 eur tým, že si dal vypracovať
autorizovanému predajcovi Škody firme Galimex, s.r.o. cenovú ponuku na opravu poškodeného vozidla
žalobcu. Takto poškodené motorové vozidlo autorizovaný servis Galimex vypracoval cenovú ponuku
na sumu 338,64 eur s DPH, avšak nezapočítal niektoré práce, ktoré bolo potrebné vykonať na tomto
žalovaným poškodenom motorovom vozidle. Žalobca navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť a
priznať náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalovaný v písomnej replike k vyjadreniu žalobcu uviedol, že predložený znalecký posudok materiálne
(metodicky) nespĺňa podmienku pre riadne vypracovanie znaleckého posudku, ktorou je vypracovanie
znaleckého posudku na základe vedeckého poznania alebo vedecky podloženým výpočtom tak ako
to stanovuje aj § 207 CSP. Napriek výhradám žalovaného k predloženému znaleckému posudku
má žalovaný za to, že žalobca nedostatočne presnými otázkami pre znalca, z ktorých vyplýva
nejednoznačné stanovisko znalca sám vo svojom dôsledku spôsobil, že v spore neuniesol dôkazné
bremeno. Žalovaný nikdy v prejednávanej veci neuviedol, že dôkazom má byť nový znalecký posudok.
Preto k tvrdeniam žalobcu žalovaný uvádza, že za škodu spôsobenú žalobcovi zodpovedá v rozsahu v
akom ju zamestnanec žalovaného spôsobil a nie v rozsahu uplatnenom na súde žalobcom. Žalovaný
od samého začiatku priznal spôsobenie škody na majetku žalobcu, nepriznal ju v rozsahu tvrdenom
žalobcom. Žalovaný vždy tvrdil, že škodu na majetku žalobcu spôsobil; žalovaný od samého začiatku
od vzniku škodovej udalosti tvrdí, že za škodu zodpovedá, ale nie v rozsahu uplatnenom žalobcom.
Zamestnanec žalovaného sa k spôsobeniu škody na majetku žalobcu bezprostredne po jej vzniku
priznal, ale nie v rozsahu uvádzanom žalobcom a za rozsah škody spôsobenej žalobcovi, za ktorú
zodpovedá už žalobcovi zaplatil. Navrhuje preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil,
resp. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1
CSP a contrario, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej
inštancie a nevyžadoval to ani verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP
odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli



krajského súdu, ktorým v odvolaním napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387
ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu vecnej správnosti. V odvolaním nenapadnutej časti ponechal rozsudok
okresného súdu nedotknutý.

6. Podľa ust. § 387 ods. 1,2,3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

7. Aj keď odvolateľ v odvolaní uviedol, že sa odvoláva proti celému rozsudku, podľa obsahu odvolania
je zrejmé, že sa odvolal iba v časti výroku rozsudku, ktorým bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 254,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,64 eur a s úrokom vo výške 5% ročne zo
sumy vo výške 254,04 eur od 8.7.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v
časti, v ktorej žaloba bola zamietnutá a proti výroku o trovách konania.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, celého spisového materiálu a vyhodnotení toho,
čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany sporu konštatuje, že prvostupňový súd v potrebnom
rozsahu zistil skutočnosti nevyhnutné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v
súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací
súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na cit. ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v
celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku obmedzuje sa len na skonštatovanie
správnosti jeho dôvodov. Rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným
na odôvodnenie rozsudku. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol rozhodujúci skutkový
stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanej veci,
výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad,
a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. S rozhodnutím súdu
prvej inštancie, právnym posúdením veci ako aj s odôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil
a v zmysle citovaného ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol
žiadne skutočnosti a dôkazy, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé
inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vysporiadal
so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval odvolateľ
aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie odvolací súd nepovažoval za dôvodné a neuznal
opodstatnenosť argumentácie odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody.

9. Len pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd považoval za nevyhnutné uviesť
nasledovné:

10. Odvolateľ vo svojom odvolaní namietal, že postupom súdu došlo k porušeniu práva žalovaného
na spravodlivý proces, a to tým, že súd na tvrdenia žalovaného a dôkazy žalovaným predložené
neprihliadol, s tvrdeniami žalovaného uvedenými vo vyjadrení k znaleckému posudku sa riadne
nevysporiadal a že súd nevykonal dôkaz, ktorý sám od znalca požadoval. Odvolací súd zdôrazňuje, že
právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva
patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických
a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním
využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý
súdny proces, ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil
s jej právnymi názormi a predstavami, preberal, riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne
záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k
spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 252/04, I.ÚS 50/04,
II.ÚS 251/03).

11. Odvolací súd uvádza, že dokazovanie je osobitná činnosť súdu, ktorá je sústredená na nadobúdanie
poznatkov o veci, ktorá je predmetom súdneho konania. Základnou podmienkou pre začatie civilného
sporového konania je existencia žaloby a ďalším znakom je kontradiktórnosť konania v spojitosti s



povinnosťou strán predložiť a zabezpečiť dôkazy na podporu svojich tvrdení (dôkazné bremeno). Podľa
§ 185 CSP môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré
z navrhnutých dôkazov vykoná. Iba celkom výnimočne môže súd vykonať aj iné dôkazy ako tie, ktoré
navrhli strany sporu. Ide o prípady, kedy je kladený zvýšený dôraz na ochranu práv a oprávnených
záujmov jednej zo strán, a to spotrebiteľské spory, konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských
veciach, antidiskriminačné spory a individuálne pracovné spory, teda o takýto prípad v preskúmavanej
veci nešlo. Proces dokazovania je teda v civilnom sporovom konaní vybudovaný výlučne na princípe
prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú
dôkaznú iniciatívu a táto sa presúva na procesné strany.

12. Strana sporu musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne (povinnosť tvrdenia).
Povinnosť tvrdenia je úzko spojená s dôkazným bremenom. Jej nesplnenie má spravidla významné
dôsledky pre rozhodnutie vo veci samej. Neunesenie dôkazného bremena totiž znamená neúspešnosť
strany v spore. Samotná skutočnosť, či strana sporu, resp. účastník konania vystupuje na strane
žalobcu alebo žalovaného nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a
predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena
medzi sporovými stranami v spore závisí na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti
sporových strán. Obvykle platí, že žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré
opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný je povinný
(za predpokladu, že chce byť úspešný v spore) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu
vylučujú. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2018 sp. zn. 2Cdo 27/2017).

13. V zmysle § 153 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich
strana mohla predložiť už skôr ako by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana
predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela ani ich nemohla predvídať a ktoré vyšli najavo
až po tom, ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy. Ak strana nepredložila
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, súd nemusí na ne prihliadnuť,
pričom Civilný sporový poriadok demonštratívnym výpočtom uvádza, že môže ísť napr. o situáciu, ak by
prihliadnutie na tieto prostriedky vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu. Ak by súd aplikoval § 153 ods. 2 CSP a teda neprihliadol by na neskoro predložené
prostriedky procesného útoku a procesnej obrany môže sa stať, že skutkový čas v čase vyhlásenia
rozsudku môže byť iný než súdom zistený skutkový stav, preto je v ust. § 217 ods. 1 CSP ustanovené, že
aj napriek tomu, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, ustanovenia o sudcovskej
koncentrácii konania tým nie sú dotknuté. V prípade, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo
prostriedky procesnej obrany z dôvodu aplikácie sudcovskej koncentrácie konania neprihliadol, musí to
uviesť v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

14. S poukazom na uvedené odvolací súd po tom nemohol prisvedčiť argumentom odvolateľa, ktorý aj
v odvolacom konaní rovnako ako pred súdom prvého stupňa namietal rozsah spôsobeného poškodenia
na osobnom motorovom vozidle žalobcu, cenu a rozsah vykonanej opravy. Žalovaný tvrdil, že na
predmetnom osobnom motorovom vozidle pri škodovej udalosti nevznikli všetky poškodenia, o ktorých
žalobca tvrdil, že pri tejto udalosti spôsobené boli a ktoré boli odstránené vykonaním opravy. Na
preukázanie týchto svojich tvrdení žalovaný predložil fotografie vyhotovené bezprostredne po škodovej
udalosti. No tieto fotografie nie sú v rozpore s fotografiami predloženými žalobcom a nepreukázali
menší rozsah poškodenia. Uvedené potvrdil aj v znaleckom posudku súdom ustanovený znalec, ktorý
po preštudovaní týchto fotografií a vyjadrení strán sporu uviedol, že je možné, že predmetný kontajner
spôsobil tieto poškodenia. Preto správne prvostupňový súd vyjadrenie žalovaného k znaleckému
posudku vyhodnotil ako účelové. Ani podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie nemal zákonný dôvod
odchýliť sa od zistení znalca len z dôvodu, že ho nevykonal spôsobom ako by si to predstavoval
žalovaný, najmä keď ako bolo vyššie uvedené nenavrhol žiadne iné dokazovanie k týmto skutočnostiam.
Aj v samotnom odvolaní žalovaný uviedol, že nikdy v prejednávanej veci neuviedol, že dôkazom má byť
nový znalecký posudok. Správne súd prvej inštancie uviedol, že znalec ako odborne spôsobilá osoba
je zodpovedný za spôsob, akým dospel k tvrdeným skutočnostiam.



15. Pokiaľ žalovaný namietal cenu a rozsah vykonanej opravy, odvolací súd konštatuje, že súd prvej
inštancie jasným a zrozumiteľným spôsobom mal preukázané zo znaleckého posudku, že v danom
prípade bola kalkulácia opravy konaná obvyklým spôsobom a že boli vykonané obvyklé úkony pri oprave
vzniknutých poškodení za obvyklú cenu. Za nedôvodne vykonané považoval úkony s cenou vo výške
20,- eur, a preto aj v tejto časti bola žaloba zamietnutá. Znalec v znaleckom posudku vysvetlil, že
skutočné náklady na opravu sa nemusia vždy zhodovať s kalkulovanými nákladmi na opravu, pretože pri
demontáži sa môžu v niektorých prípadoch zistiť ďalšie skryté poškodenia, s ktorými kalkulácia nákladov
na opravu nepočíta.

16. Nemohol odvolací súd prisvedčiť argumentom odvolateľa, že v predloženom znaleckom posudku
nebol použitý žiaden výpočet a nebola objasnená žiadna metodika výpočtu a ani žiadne iné vedecké
zdôvodnenie vyslovených záverov z čoho podľa odvolateľa vyplýva, že sa nejedná o znalecký posudok,
ale o vyjadrenie na základe odborných vedomostí, ale že nebola naplnená požiadavka súdu na doloženie
znaleckého posudku. Takéto tvrdenie odvolací súd považuje vyslovene za účelové ba až špekulatívne.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 16 ods. 1 Zákona o znalcoch a tlmočníkoch, podľa
ktorého je znalecká činnosť špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v
tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Vedecké posudzovanie je činnosťou, ktorú vykonáva znalecký
ústav. Podľa § 19 ods. 1 uvedeného zákona je znalecký ústav ako právnická osoba špecializované
vedecké a odborné pracovisko, ktoré plní funkciu rezortného a metodického centra v oblasti znaleckej
činnosti zapísanej v zozname. Znalecký ústav vykonáva znaleckú činnosť najmä vo zvlášť obtiažnych
prípadoch vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie.

17. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku nezistil žiadne pochybenie, rozsudok okresného súdu
potvrdil ako vecne správny.

18. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396
ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mal plný úspech žalobca, a preto
odvolací súd priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 CSP).

18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.



Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)