HASTRA s.r.o.


Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/59/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114235034
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:5114235034.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Martiny Holecovej, v
právnej veci žalobcu HASTRA s.r.o., so sídlom Dolné Rudiny 2/3528, 010 01 Žilina, IČO: 31 606 296,
zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Marián Jusko s.r.o., so sídlom Račí potok 2385/3, 040 01
Košice - mestská časť Sever, IČO: 53 769 589, proti žalovanému 1/ Roľnícke družstvo Terchová, so
sídlom Nová Farma, 013 03 Krasňany, IČO: 00 210 994, zastúpenému advokátom Mgr. Dr. Antonom
Kušnírom, Jána Reka č. 13, 010 01 Žilina, žalovanému 2/ X/,., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/
X, XXX XX U., žalovanému 3/ N. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, XXX XX D., žalovanému
4/ K. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, XXX XX D., žalovanému 5/ K. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom V. XXX/XX, XXX XX D., žalovanému 6/ C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XX, XXX XX D.,
zastúpenému advokátom Mgr. Dr. Antonom Kušnírom, S. W. č. XX, 010 01 Žilina, žalovanému 7/ A. W.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/X, XXX XX D., zastúpenému advokátom Mgr. Dr. Antonom Kušnírom,
Jána Reka č. 13. 010 01 Žilina, žalovanému 8/ S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, XXX XX D.,
zastúpenému advokátom Mgr. Dr. Antonom Kušnírom, Jána Reka č. 13, 010 01 Žilina, žalovanému 9/
K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, XXX XX D., zastúpenému advokátom Mgr. Dr. Antonom
Kušnírom, Jána Reka č. 13, 010 01 Žilina, žalovanému 10/ O. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/
XX, XXX XX Z., zastúpenému advokátom Mgr. Dr. Antonom Kušnírom, Jána Reka č. 13, 010 01 Žilina,
žalovanému 11/ O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XX, XXX XX D., zastúpenému Mgr. Dr. Antonom
Kušnírom, Jána Reka č. 13, 010 01 Žilina, o nahradenie vyhlásenia vôle žalovaného na uzavretie kúpnej
zmluvy, o odvolaní žalovaných 1/, 6/, 7/, 8/, 9/, 10/ a 11/ proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, č.k.
19Cb/253/2014-854 zo dňa 22. mája 2023 takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Žilina, č.k. 19Cb/253/2014-854 zo dňa 22. mája 2023 potvrdzuje.

II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. rozhodol, že žiadna
zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal výroku súdu, ktorým súd nahradí
vyhlásenie vôle žalovaného, že ako predávajúci uzatvára kúpnu zmluvu so žalobcom ako kupujúcim o
predaji nehnuteľností presne špecifikovaných v žalobnom návrhu.

3. Žalobca podaním zo dňa 05.02.2016 v spojení s písomným podaním doručeným dňa 29.02.2016
zmenil žalobný petit tak, že žiadal, aby súd určil, že uvádzané kúpne zmluvy (presne špecifikované v
predmetnom písomnom podaní dátumom uzavretia zmluvy, označením zmluvných strán a označením
prevádzaných nehnuteľností), uzavreté medzi žalovaným ako predávajúcim a predávajúcimi - X.
Žalobca., N. T., K. S., K. P., C. C., A. W., S. J., K. D., O. H. a O. C. sú neplatné.



4. Žalobca podaním zo dňa 30.09.2016, doručeným súdu dňa 03.10.2016 navrhol, aby súd pripustil
pristúpenie ďalších subjektov do konania na strane žalovaných tak, že žalovaným v 2/ rade sa stane
J. J., rodená N., trvale bytom T. XXXX/X,XXX XX U., dátum narodenia XX.XX.XXXX, občan SR, ako
spoluvlastník spornej nehnuteľnosti, žalovaným v 3/ rade sa stane N. T., rodená J., trvale bytom P. XXX/
XX, D., dátum narodenia XX.XX.XXXX, občan SR, ako spoluvlastník spornej nehnuteľnosti, žalovaným
v 4/ rade sa stane K. S., rodená Q., trvale bytom W. XXX/XX, D., dátum narodenia XX.XX.XXXX,
občan SR, ako spoluvlastník spornej nehnuteľnosti, žalovaným v 5/ rade sa stane K. P., rodená Q.,
trvale bytom V. XXX/XX, D., dátum narodenia XX.XX.XXXX, občan SR, ako spoluvlastník spornej
nehnuteľnosti, žalovaným v 6/ rade sa stane C. C., rodená A., trvale bytom V. XXX/XX, D., dátum
narodenia XX.XX.XXXX, občan SR, ako spoluvlastník spornej nehnuteľnosti, žalovaným v 7/ rade sa
stane A. W., rodená H., trvale bytom W. XXX/X, D., dátum narodenia XX.XX.XXXX, občan SR, ako
spoluvlastník spornej nehnuteľnosti, žalovaným v 8/ rade sa stane S. J., rodený J., trvale bytom I. XXX,
D., dátum narodenia XX.XX.XXXX, občan SR, ako spoluvlastník spornej nehnuteľnosti, žalovaným v 9/
rade sa stane K. D., rodený D., trvale bytom W. XXX/XX, dátum narodenia XX.XX.XXXX, občan SR,
ako spoluvlastník spornej nehnuteľnosti, žalovaným v XX/ rade sa stane O. H., rodená I., trvale bytom
Z. XXX, dátum narodenia XX.XX.XXXX, občan SR, ako spoluvlastník spornej nehnuteľnosti, žalovaným
v XX/ rade sa stane O. C., rodená P., trvale bytom ul. V. XXX/XX, D., dátum narodenia XX.XX.XXXX,
občan SR, ako spoluvlastník spornej nehnuteľnosti.

5. Súd prvej inštancie vzhľadom na uvedené uznesením č.k. 19Cb/253/2014-159 zo dňa 09.05.2016
pripustil zmenu žaloby navrhovanú žalobcom v písomnom podaní doručenom súdu dňa 05.02.2016
v spojení s písomným podaním, doručeným súdu dňa 29.02.2016. Následne uznesením č.k.
19Cb/253/2014-185 zo dňa 28.04.2017 pripustil, aby do konania pristúpili ďalšie subjekty na strane
žalovaného navrhované žalobcom v písomnom podaní doručenom súdu dňa 03.10.2016.

6. Súd ďalej konštatoval, že po vykonaní procesných úkonov nariadil pojednávanie na deň 30.09.2022,
na ktorom strany sporu zhodne navrhli pojednávanie odročiť. V nadväznosti na zhodný návrh strán sporu
súd uznesením č.k. 19Cb/253/2014-851 zo dňa 20.10.2022 v súlade s ustanovením § 163 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) konanie prerušil. Predmetné uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 07.11.2022.

7. Súd konštatoval, že nakoľko žiadna zo sporových strán nepodala do šiestich mesiacov odo dňa
právoplatnosti uznesenia č.k. 19Cb/253/2014-851 zo dňa 20.10.2022 o prerušení konania návrh na
pokračovanie v konaní, súd podľa § 163 ods. 2 CSP konanie zastavil napadnutým uznesením.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP a článku 4 CSP tak, že žiadna zo strán nemá
nárok na náhradu trov konania, a to vzhľadom na dôvod zastavenia konania, pričom súd konštatoval,
že procesné zavinenie na zastavenie konania nesú obe sporové strany, nakoľko ktorákoľvek zo strán
mohla podať návrh na pokračovanie v konaní.

9. Proti uzneseniu v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu podali odvolanie žalovaní 1/,
6/, 7/, 8/, 9/, 10/ a 11/, a to proti všetkým výrokom uznesenia, ktorým súd zastavil konanie a stranám
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

10. Odvolatelia považujú za nesprávne právne posúdenie konštatovanie súdu, že v danej veci procesné
zavinenie na zastavení konania nesú obe sporové strany, nakoľko ktorákoľvek zo strán mohla podať
návrh na pokračovanie v konaní. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že žiadna zo strán nemá
nárok na náhradu trov konania, s čím odvolatelia nesúhlasia.

11. Odvolatelia tvrdia, že súd prvej inštancie v uznesení o prerušení konania zo dňa 21. 06. 2021
nesprávne aplikoval ustanovenie § 163 ods. 1 CSP, a to tým, že uvedeným uznesením prerušil konanie
napriek tomu, že nedisponoval stanoviskom žalovaných v druhom, treťom, štvrtom a piatom rade, ktorým
bola výzva doručená na vyjadrenie k návrhu na prerušenie konania prezentovaná žalobcom dňa 14. 06.
2021. Žalovaní 1/, 6/, 7/, 8/, 9/, 10/ a 11/ zastúpení advokátskou kanceláriou vyjadrili súhlas s prerušením
konania podaním zo dňa 30.06.2021. Žalovaní 2/, 3/, 4/ a 5/ nereagovali na výzvu súdu napriek tomu,
že súd mal vykázané doručenie výzvy na vyjadrenie k prerušeniu konania. Napriek upozorneniu súdu
v písomnej výzve zo dňa 16.06.2021, že v prípade nevyjadrenia súhlasu s prerušením konania, bude



považovať, že žalovaní súhlasia s prerušením konania, a teda že sa jedná o zhodný prejav vôle s
návrhom žalobcu na prerušenie konania, je podľa odvolateľov zrejmé, že súd prvej inštancie nesprávne
právne posúdil otázku zhodného prejavu vôle účastníkov konania s prerušením konania, o ktorom
rozhodol napriek tomu, že absentoval zhodný prejav vôle všetkých žalovaných. Žalovaní 2/, 3/, 4/ a
5/ bezpochyby neprezentovali vôľu prerušiť konanie, čo vytvorilo prekážku pre prijatie rozhodnutia o
prerušení konania, ktoré môže súd prijať iba pri existencii zhodného prejavu vôle všetkých účastníkov
konania (§ 163 ods. 1 CSP). Odvolatelia tvrdia, že súdna prax vyžaduje, aby strany sporu dali dostatočne
najavo, že nemajú záujem, aby súd pokračoval v konaní, v prejednávaní a rozhodovaní veci v snahe
mimosúdneho vyriešenia sporu. V tomto konaní však súd prerušil konanie napriek tomu, že žalovaní
vystupujú ako samostatné spoločenstvo (§ 76 CSP), v ktorom každý vystupuje samostatne, a preto ak
čo i len jeden z účastníkov neprejavil súhlas s prerušením konania, nie je možné konanie prerušiť. Súd
mal podľa odvolateľov možnosť účastníkov, ktorí neprejavili súhlas s prerušením konania vyčleniť na
samostatné konania, čo však neučinil, preto je podľa nich dôvodné považovať rozhodnutie o prerušení
konania, proti ktorému nebolo možné podať opravný prostriedok za nezákonné voči všetkým účastníkom
sporu, ktoré svojím procesným významom narušilo aj stav ich právnej istoty.

12. Právny zástupca odvolateľov poukázal na to, že aplikácia pojmu „prejav vôle mlčaním“ (ustanovenie
§ 160 ods. 1 CSP), tak ako aplikoval súd v tejto veci nie je možné považovať zo strany súdu za zákonné a
spravodlivé rozhodnutie. Súd mal povinnosť spravodlivo zvážiť pri rozhodnutí o nepriznaní trov konania
aj skutočnosť, ktorá zo strán navrhla prerušenie konania a najmä čo dosiahol žalobca zastavením
konania pri existujúcej dôkaznej situácii, z ktorej vyplýva, že žalobu žalobca podal po uplynutí premlčacej
doby, čo by v prípade pokračovania konania, musel na vznesenú námietku súd vyriešiť ako primárnu
otázku. Z uvedeného je podľa odvolateľov zrejmé, že súd nepriznaním trov konania obom stranám
neprimerane zvýhodnil žalobcu oproti žalovaným, a to napriek jeho špekulatívnej procesnej pasivite, aj
keď predstieral snahu o dosiahnutie dohody.

13. Odvolatelia zastávajú názor, že procesne zavinenie za zastavenie konania nesie v celom rozsahu
žalobca, a to z dôvodu, že žalobca podaním zo dňa 30.09.2016 navrhol zmenu žaloby na strane pasívnej
legitimácie, ktorú súd uznesením č.k. 19Cb/253/2014-159 zo dňa 09.05.2016 pripustil. Následne z
dôvodu, že žalobca navrhol prerušenie konania za účelom mimosúdneho jednania, súd po zhodnom
prejave niekoľkých žalovaných konanie prerušil uznesením č.k. 19Cb/253/2014-851 zo dňa 20.10.2022.

14. V nadväznosti na dôvod prerušenia konania oboch strán, sa po aktivite zo strany právneho zástupcu
žalovaných dňa 21.10.2022 o 10:00 hod. v advokátskej kancelárii stretli sporové strany za účelom
pokusu o zmier. Témou jednania bolo tvrdené porušenie predkupného práva spoluvlastníka - spoločnosti
HASTRA na parcelách, ktoré v roku 2012 viacerými zmluvami nadobudlo družstvo Terchová, nakoľko v
uvedenom súdnom konaní spoločnosť Hastra s.r.o. namieta porušenie ustanovenia § 140 OZ.

15. Právny zástupca Družstva Terchová prezentoval v jednaní, že po doručení dokladov z OÚ Žilina,
Katastrálny odbor, je nesporné, že sporné zmluvy uzatvorilo Družstvo Terchová so žalovanými od
17.02.2012 do 20.11.2012, a to s viacerými spoluvlastníkmi sporných parciel (žalovanými v 2/ až 11/
rade), a že v uvedenej žalobe bolo družstvo označené ako jediný žalovaný, pritom sa jednalo o určenie
neplatnosti právnych úkonov, v ktorých bolo dôvodné pre naplnenie procesných podmienok žalovať
všetkých účastníkov zmluvy.

16. Žalobca až zmenou žaloby dňa 30.09.2016 doplnil žalovaných o účastníkov zmlúv a následne ďalšou
zmenou žaloby žalobca navrhol nahradiť prejav vôle žalovaného - Družstva Terchová. Z uvedeného
dôvodu právny zástupca žalovaných namietal, že žalobca nesprávne označil pasívnu legitimáciu
v žalobe, resp. použil nesprávny typ žaloby pri jej podaní, v dôsledku čoho je dôvodné namietať
premlčanie uplynutím troch rokov od uzatvorenia sporných zmlúv. Poslednou zmluvou, z ktorej právo
bolo premlčané, bola zmluva zo dňa 20.11.2012, teda právo na určenie neplatnosti uplynulo dňa
20.11.2015. Právny zástupca žalovaných uviedol, že má od klientov pokyn v hore uvedených intenciách
podať námietku premlčania.

17. Ďalej odvolatelia uviedli, že právny zástupca žalobcu JUDr. Jusko uviedol, že uvedené skutočnosti
budú predmetom preverenia na základe štúdia spisu, a to z dôvodu, že predmetnú kauzu zastupuje
jeho kancelária len v poslednom čase a nemá možnosť sa s obsahom spisu detailne oboznámiť
natoľko, aby súhlasil s právnym názorom žalovaných a prisľúbil svoje stanovisko oznámiť právnym



zástupcom žalovaných v lehote danej na prerušenie konania. Konateľ spoločnosti žalobcu Ing. S. H.
rovnako uviedol, že žalobca nemá v úmysle viesť dlhodobé súdne spory so žalovanými, ale naopak, že
od počiatku navrhoval usporiadať vzájomné nároky zámenou vlastníckeho práva k pozemkom medzi
žalobcom a žalovanými. Konkrétne návrhy zámeny mal v lehote danej na prerušenie konania zaslať
prostredníctvom svojho právneho zástupcu.

18. Právny zástupca žalovaných uviedol, že navrhované usporiadanie po doručení konkrétnych návrhov
mal konzultovať so svojimi klientmi a v prípade, že bude takýto návrh prijateľný, právni zástupcovia
sporových strán pristúpia k formálnej úprave zámennej zmluvy.

19. V lehote stanovenej súdom na prerušenie konania však právny zástupca žalobcu nesplnil sľúbenú
povinnosť a ani neoznámil súdu výsledok mimosúdneho jednania. Odvolatelia tvrdia, že žalobca
úmyselne po právnom posúdení spisu a namietanom premlčaní uplatňovaného nároku zo strany
žalovaných, zámerne žalobca nepodal návrh na pokračovanie v konaní, ale ani nedoručil návrh
dohody o zámene vlastníckeho práva k sporným parcelám, čoho následkom bolo zastavenie konania a
nepriznanie nároku na náhradu trov konania žiadnej zo strán.

20. Odvolatelia majú za to, že práve strana žalobcu spôsobila zastavenie konania omisívnym konaním
spočívajúcim v nesplnení dohody o predložení návrhu zámennej zmluvy, ktorú prezentoval žalobca
pri jednaní s právnym zástupcom žalovaných a zároveň neoznámením týchto skutočností súdu, čo
je dôvodné považovať za špekulatívne, a to aj vzhľadom na a preto by súd mal zaviazať žalobcu na
náhradu konania voči žalovaným 1/, 6/, 7/, 8/, 9/, 10/ a 11/, nakoľko zjavne nedôvodný spor nevyvolali
(uplatnenie premlčaného nároku, o ktorom sa žalovaní dozvedeli až pripojením spisu z katastra), vznikli
im oprávnené trovy konania a právneho zastúpenia a nezodpovedajú za omisívne konanie žalobcu.

21. Podľa odvolateľov každé rozhodnutie súdu, ktorým neprizná náhradu trov konania musí byť zo
svojej podstaty výnimočným rozhodnutím, prijatým na základe riadneho zváženia všetkých relevantných
okolností konkrétneho prípadu a na základe prísne reštriktívneho výkladu. Súd v napadnutom uznesení
však nešpecifikoval žiadne okolnosti osobitného zreteľa, pre ktoré bolo dôvodné nepriznať žalovaným
náhradu trov konania tak, ako to vyžaduje rozhodovacia prax v obdobných veciach.

22. Vzhľadom na uvedené odvolatelia navrhli, aby odvolací súd zmenil podľa § 388 CSP napadnuté
uznesenie vo výroku II. tak, že prizná žalovaným 1/, 6/, 7/, 8/, 9/, 10/ a 11/ náhradu trov konania v rozsahu
100 %, vrátane náhrady trov odvolacieho konania, alebo aby napadnuté uznesenie zrušil.

23. Žalobca sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

24. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaných 1/, 6/, 7/, 8/, 9/, 10/ a 11 v
rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380
CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/, 6/, 7/, 8/, 9/, 10/ a 11/ nie je dôvodné, a preto podľa
§ 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

25. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie uznesením, č.k. 19/Cb/253/2014-851 zo dňa
20.10.2022 prerušil konanie podľa § 163 ods. 1 CSP z dôvodu, že strany sporu zhodne navrhli
pojednávanie odročiť. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.11.2022. Z dôvodu, že
žiadna strana konania nepodala návrh na pokračovanie v konaní, a to do šiestich mesiacov odo dňa
právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol o
zastavení konania podľa § 163 ods. 1 CSP.

26. Podľa § 163 ods. 1 CSP, ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú
odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace.

27. Podľa § 163 ods. 2 CSP, ak je konanie prerušené, súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany.
Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o
prerušení konania, súd konanie zastaví.



28. Odvolací súd po preskúmaní podaného odvolania zo strany žalovaných 1/, 6/, 7/, 8/, 9/, 10/ a 11/
zistil, že namietajú, že uznesenie súdu prvej inštancie, č.k. 19Cb/253/2014-851 zo dňa 20.10.2022
o prerušení konania podľa § 163 ods. 1 CSP bolo vydané nezákonné. Odvolací súd konštatuje, že
súhlasí s tvrdením odvolateľov, že proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie nebolo možné podať
odvolanie, nakoľko odvolanie je prípustné len proti uzneseniam súdu prvej inštancie, ktoré sú taxatívne
vymenované v ustanovení § 357 CSP. Uznesenie o prerušení konania podľa § 163 ods. 1 CSP však
nie je uznesením, proti ktorému by odvolanie prípustné bolo. Odvolací súd tiež súhlasí s názorom
odvolateľov, že pre postup podľa § 163 ods. 1 CSP musí existovať zhodný návrh všetkých strán konania
na prerušenie konania alebo zhodný návrh na odročenie pojednávania. Pokiaľ teda niektorá zo strán
konania výslovne neprezentovala vôľu prerušiť konanie, nie je daný postup pre aplikáciu ustanovenia
§ 163 ods. 1 CSP a súd nemôže konanie prerušiť. V danom prípade však zo spisu vyplýva, že všetci
odvolatelia v zastúpení právneho zástupcu vyjadrili súhlas s prerušením konania podaním zo dňa
30.06.2021. Súd prvej inštancie však aj napriek tomu, že žalovaní 2/, 3/, 4/ a 5/ nereagovali na výzvu
súdu a nevyjadrili sa k prerušeniu konania, považoval skutočnosť, že sa títo žalovaní na výzvu súdu
nevyjadrili za súhlas s prerušením konania, keďže ich súd v doručenej výzve upozornil, že v prípade
nevyjadrenia súhlasu s prerušením konania to bude považovať za súhlas s prerušením konania. Súd
prvej inštancie teda vyhodnotil, že sú splnené všetky zákonné podmienky pre prerušenie konania podľa
§ 163 ods. 1 CSP a konanie prerušil.

29. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že aj keď súd prvej inštancie postupoval nesprávne,
keď prerušil konanie podľa § 163 ods. 1 CSP, keďže nemal zo strany žalovaných 2/, 3/, 4/ a 5/
vyslovený súhlas s prerušením konania, avšak odvolací súd v rámci tohto odvolacieho konania nemá
zákonnú možnosť, ako túto vadu konania odstrániť. Pokiaľ došlo zo strany súdu prvej inštancie k
vydaniu nezákonného uznesenia, nič nebránilo stranám konania v prípade, pokiaľ voči uzneseniu o
prerušení konania nebolo prípustné odvolanie, podať ústavnú sťažnosť na Ústavný súd SR, ktorý
jediný mohol nezákonne vydané uznesenie súdu zrušiť. Pokiaľ sa však strany konania nedomáhali
ústavnou sťažnosťou svojich práv, predmetné uznesenie o prerušení konania sa stalo právoplatným
dňa 07.11.2022 a nadobudnutím právoplatnosti sa stalo právne záväzným. Odvolací súd preto nemohol
prihliadnuť k tejto odvolacej námietke odvolateľov, keďže svojich prípadných námietok voči prerušeniu
konania (aj keď odvolatelia súhlas s prerušením konania dali) sa mali domáhať možnými zákonnými
prostriedkami, čo neurobili.

30. Hlavnou odvolacou námietkou odvolateľov je skutočnosť, že súd prvej inštancie v napadnutom
uznesení výrokom II. rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

31. Odvolatelia majú za to, že zastavenie konania zavinil výlučne žalobca, a preto mal byť odvolateľom
priznaný nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalobcovi.

32. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

33. Ku všetkým odvolacím námietkam odvolateľov, ktorými odvolatelia chcú preukázať, že žaloba
žalobcu voči nim nebola dôvodná, odvolací súd uvádza, že ich považuje za právne irelevantné.
Odvolací súd zdôrazňuje, že uznesenie o zastavení konania pre nepodanie návrhu na pokračovanie v
konaní v súlade s § 163 ods. 2 CSP je výlučne procesným rozhodnutím, v rámci ktorého sa samotný
hmotnoprávny základ uplatnenej žaloby neskúma. Pokiaľ teda súd prvej inštancie mal za to, že z dôvodu,
že žiadna zo strán konania nepodala návrh na pokračovanie v konaní, teda nie je možné rozhodnúť, kto
konanie zastavil, následkom čoho súd prvej inštancie žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania
nepriznal odvolací súd konštatuje, že s názorom súdu prvej inštancie sa v celom rozsahu stotožňuje.

34. Pokiaľ právny zástupca žalovaných 1/, 6/, 7/, 8/, 9/, 10/ a 11/ mal záujem na priznaní trov konania,
mal navrhnúť súdu prvej inštancie pokračovanie v konaní, v ktorom by súd vykonaným dokazovaním
mal za preukázané, či žaloba je, alebo nie je dôvodná. Pokiaľ však odvolatelia návrh na pokračovanie
v konaní nepodali, pri zastavení konania podľa § 163 ods. 2 CSP súd skúma len skutočnosť, kto
z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Keďže došlo k zastaveniu konania pre nepodanie
návrhu na pokračovanie v súdnom konaní, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie,
že v danom prípade nie je možné určiť, kto zastavenie konania zavinil, keďže o pokračovanie v konaní
mohla požiadať každá strana sporu, teda aj odvolatelia.



35. Súd prvej inštancie teda postupoval správne, keď žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania
nepriznal.

36. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

37. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, v spojení s § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko odvolatelia neboli v rámci odvolacieho konania úspešní, vznikol by
nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi, ako strane úspešnej. Zo spisu však vyplýva,
že žalobcovi v konaní žiadne odvolacie trovy nevznikli, preto odvolací súd v súlade s článkom 17
základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu nárok na náhradu
trov konania žalobcovi nepriznal (viď uznesenie NS SR sp.zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018).

38. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je



a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).