PONGRÁCZ, s.r.o.


Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 10Cb/78/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5121207767
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., PhD. Lenka Müllerová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2022:5121207767.3

Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci žalobcov v rade 1/ VIA SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Mateja Bela
8, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 244 406, v rade 2/ PONGRÁCZ, s.r.o., so
sídlom Mateja Bela 8, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 31 637 973, obaja právne
zastúpení: LOVÁSZ LEGAL s. r. o., so sídlom Železničiarska 18, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré
Mesto, IČO: 54 626 048, proti žalovanej: O.. O. Š. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, XXX XX
Ž., právne zastúpená: BADUCCI Legal, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 35 872 900,
o zaplatenie 42.546,25 eur s príslušenstvom, o návrhu žalovanej na zrušenie rozsudku pre zmeškanie
zo dňa 06.04.2022 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok pre zmeškanie žalovanej č. k. 10Cb/78/2021-70 zo dňa 11.03.2022.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 10.09.2021 v
znení upresňujúceho podania zo dňa 15.10.2021 domáhali voči žalovanej uloženia povinnosti zaplatiť
žalobcovi v rade 1/ sumu 18.520,71 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z tejto sumy od
12.09.2017 do zaplatenia a žalobcovi v rade 2/ zaplatenia sumy 24.025,54 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9% ročne z tejto sumy od 12.09.2017 do zaplatenia a súčasne navrhovali zaviazať
žalovanú nahradiť žalobcom trovy konania.

2. Uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 10Cb/78/2021 - 52 zo dňa 16.12.2021 súd vyzval žalovanú,
aby v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia sa písomne vyjadrila k žalobe doručovanej jej spolu s
týmto uznesením a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, aby uviedla vo vyjadrení rozhodujúce
skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva a označila dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení spolu s poučením, že ak si žalovaná svoju povinnosť riadne nesplní, môže súd aj bez
nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a), to znamená o splnenie povinnosti
rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie. K účinkom doručenia predmetného rozhodnutia
žalovanej došlo uplynutím úložnej lehoty rozhodnutia doručovaného do vlastných rúk s fikciou doručenia
dňa 14.01.2022. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.02.2022. Žalovaná sa k žalobe
a pripojeným listinám v súdom určenej lehote písomne nevyjadrila.

3. Oznámením o verejnom vyhlásení rozsudku zverejneným na webovej stránke súdu a úradnej tabuli
súdu dňa 24.02.2022 súd oznámil miesto a čas vyhlásenia rozsudku bez nariadenia pojednávania v
predmetnej veci.

4. V čase po zverejnení oznámenia o verejnom vyhlásení rozsudku žalovaná prostredníctvom
splnomocneného právneho zástupcu doručila súdu dňa 09.03.2022 vyjadrenie k žalobe, ktorého
obsahom bola tiež námietka premlčania žalovaného nároku a žiadosť o sprístupnenie elektronického
spisu pre právneho zástupcu.



5. Vo väzbe na obsah ust. § 273 Civilného sporového poriadku súd o nároku uplatnenom žalobcami
podanou žalobou rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovanej č. k. 10Cb/78/2021-70 zo dňa
11.03.2022, a to za súčasného konštatovania, že na procesný postup súdu nemala vplyv skutočnosť, že
dňa 09.03.2022, to znamená po zverejnení Oznámenia o verejnom vyhlásení rozsudku pre zmeškanie
žalovanej, bolo súdu doručené vyjadrenie žalovanej k podanej žalobe spolu s námietkou premlčania
žalovanej pohľadávky, keďže z obsahu vyjadrenia žalovanej nevyplývali dôvody zmeškania lehoty
ani žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty určenej súdom v uznesení Okresného súdu Žilina, č.k.
10Cb/78/202 zo dňa 16.12.2021.

6. Dňa 06.04.2022 bol Okresnému súdu Žilina doručený elektronický návrh na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie žalovanej, a to s poukazom na ust. § 277 CSP a konštatovanie, že o rozsudku pre zmeškanie
žalovanej zo dňa 11.03.2022 sa žalovaná dozvedela prevzatím doručeného rozsudku do elektronickej
schránky dňa 05.04.2022.

7. Žalovaná vo svojom návrhu podrobne opísala dôvody, pre ktoré sa žalovaná nevyjadrila k
žalobe v lehote určenej súdom. Žalovaná učinila nesporným, že súd prvého stupňa vyzval žalovanú
uznesením zo dňa 16.12.2021, ktoré bolo doručené žalovanej dňa 29.12.2021 podľa časovej pečiatky
súdneho úradníka, a ktoré uznesenie si žalovaná neprevzala z elektronickej schránky, keď predmetné
uznesenie následne nadobudlo právoplatnosť dňa 01.02.2022 uplynutím úložnej lehoty. Žalovaná na
svoju obranu uviedla, že v období od 08.12.2021 do 15.12.2022 bola práceneschopná v dôsledku
postcovidového syndrómu spojeného s dýchavičnosťou a únavou tela a svalov po prekonaní tejto
choroby. Žalovaná súčasne predložila súdu potvrdenie o práceneschopnosti vystavené ošetrujúcou
lekárkou dňa 08.12.2021, ktoré potvrdenie je súčasne aj obsahom súdneho spisu pod sp. zn.
32C/76/2020 doložené do tohto spisu pred dátumom 08.12.2021.

8. Po ukončení práceneschopnosti dňa 15.12.2021 však zdravotné dôvody na strane žalovanej
pretrvávali naďalej a neumožňovali žalovanej prístup k počítaču či inému elektronickému prostriedku,
pričom tento prístup jej bol výslovne zakázaný z dôvodu negatívneho vplyvu elektronického žiarenia a
elektronického smogu na jej zdravotný stav v danom období. O uvedenej skutočnosti žalovaná predložila
ako dôkaz vyjadrenie ošetrujúcej lekárky, po konzultácii s ktorou na jej odporúčania žalovaná dočasne
zmenila miesto svojho pobytu v čase od 20.12.2021 do 21.01.2022, kedy sa nachádzala na horskej chate
v lesnom prostrední v k. ú. S., obec F. T., poskytnutej žalovanej dlhoročným rodinným priateľom O.. S.
P., vlastníkom tejto chaty. Na základe odporúčania ošetrujúcej lekárky zo dňa 20.12.2021 bolo žalovanej
odporučený pokojný režim na lôžku, zákaz stretávať sa na verejnosti a vystavovať sa stresovým
situáciám. Žalovanej bolo súčasne odporúčané vyhýbať sa žiareniu z televíznej a počítačovej obrazovky
a zmena prostredia, v ktorom trvale žije, za pokojné prostredie bez vplyvov verejnosti a elektronického
smogu. Počas liečebného režimu žalovaná nemala k dispozícii žiadne elektronické zariadenie, ktoré
by vyžarovalo elektronický smog a dodržiavala kľudový režim nepretržite do 21.01.2022. Jediným
kontaktom s okolím bol manžel žalovanej. Žalovaná tak nemala prístup k internetu, keďže sa nachádzala
na mieste, kde nie je káblový ani optický prístup k internetu a žiaden 3G signál na prenos dát. Žalovaná
súčasne uviedla, že nemala aktivovanú ani funkciu notifikácie správ, nakoľko od roku 2017 aktívne
nepodniká, resp. podniká len v rámci rodinného podnikania a venuje sa výlučne manželovi a rodine. Na
jej strane nebol ani dôvod na aktivovanie si notifikácie správ z dôvodu, že s výnimkou jedného sporu o
vydanie hnuteľných vecí, ktorý smeruje k zmieru, žalovaná nebola stranou akéhokoľvek súdneho sporu.
Aktiváciu notifikácií správ si dala aktivovať až dňa 03.03.2022 po odporúčaní svojich známych.

9. Obsahom návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovanej žalovaná súčasne učinila vyjadrenie
vo veci samej, v ktorom namietla dôvodnosť žalobcami uplatneného nároku primárne z dôvodu jeho
premlčania.

10. Žalovaná na preukázanie dôvodnosti uplatneného návrhu predložila súdu ako dôkaz potvrdenie
o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 08.12.2021, odporúčanie kľudového režimu ošetrujúceho
lekára zo dňa 08.12.2021 a zo dňa 20.12.2021, výpis z LV č. XXXX katastra nehnuteľností k. ú. S.,
spolu s čestným vyhlásením vlastníka tejto nehnuteľnosti O.. S. P. zo dňa 05.04.2022 a vyhlásenie R.
Š., manžela žalovanej zo dňa 05.04.2022, notifikáciu o doručení uznesenia a žaloby spolu s prílohami
v právnej veci vedenej pod sp. zn. 10Cb/78/2021 spolu s históriou prihlásení do elektronickej schránky
žalovanej.



11. Žalobcovia prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu doručili súdu vyjadrenie žalobcov
k návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, v ktorom dôvody označené žalovanou pre zrušenie
rozsudku označili za irelevantné, na základe čoho navrhli návrh žalovanej zo dňa 11.03.2022 ako
nedôvodný zamietnuť. Žalobcovia argumentujú tým, že na strane žalovanej nenastala žiadna náhla a
neočakávaná udalosť, ktorá by bránila žalovanej v preberaní si pošty iným spôsobom, keďže žalovaná
mala dostatok priestoru na poverenie inej osoby preberaním pošty. Žalobcovia ďalej uviedli, že pre
doručovanie úradných zásielok do elektronickej schránky fyzickej alebo právnickej osoby je nevyhnutné
nielen zriadenie elektronickej schránky, ale tiež jeho aktivácia, pričom do takto aktivovanej schránky
môže doručovať občanovi úradné rozhodnutie akýkoľvek orgán verejnej moci, teda nie len súd. Preto
argumentáciu žalovanej, že táto nebola účastníkom iného súdneho konania stráca opodstatnenie.
Žalobcovia uviedli, že pokiaľ žalovaná nechcela, aby jej orgány verejnej moci naďalej doručovali do
elektronickej schránky písomnosti, mala možnosť jej deaktivácie, čo však neučinila. Žalobcovia ďalej
poukázali na zákonnú úpravu vyplývajúcu z Civilného sporového poriadku a zákona o e-Governemente
a prednostné doručovanie fyzickým a právnickým osobám do aktivovanej elektronickej schránky.
Žalobcovia poukázali na stanovisko žalovanej, v zmysle ktorého sa žalovaná mala nachádzať na horskej
chate do 21.01.2022 a teda aj v prípade nemožnosti kontroly elektronickej schránky do uvedeného
dátumu, mala po návrate z horskej chaty naďalej možnosť osobne alebo prostredníctvom inej osoby
prihlásiť sa do elektronickej schránky a skontrolovať úradné zásielky, čo neučinila. Žalovaná mala
možnosť vyjadriť sa k žalobe v lehote 30 dní od jej doručenia dňa 14.01.2022, to znamená do 14.02.2022,
avšak žalovaná sa prihlásila do elektronickej schránky až dňa 03.03.2022, a to opakovane, a teda
najneskôr v uvedený deň žalovaná mala zistiť, že jej bolo doručené uznesenie súdu v predmetnej veci,
avšak žalovaná ostala naďalej nečinná, nepožiadala o odpustenie lehoty. Žalovanej tak uplynula lehota
na podanie žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty, pričom z nečinnosti žalovanej žalobca dovodzuje,
že žalovaná bola zmierená s tým, že ak si nesplní svoje povinnosti, bude musieť niesť následky svojej
nečinnosti. Z konania žalovanej žalobcovia dovodzujú, že žalovaná sa aktívne nezaujímala o ochranu
svojich práv a neuplatňovala ich včas a s dostatočnou starostlivosťou o svoje práva a to s poukazom
na zásadu „práva patria len bdelým“.

12. Podľa stanoviska žalobcov žalovaná mala povinnosť pravidelne kontrolovať elektronickú schránku,
prípadne využiť možnosť bezplatných notifikácií o doručení správy do elektronickej schránky a v prípade
aj neprítomnosti žalovanej do 21.01.2022 mala žalovaná možnosť skontrolovať schránku a reagovať
na písomnosti súdu až do dňa 14.02.2022, k čomu však nedošlo, čím žalovaná zmeškala lehotu na
vyjadrenie sa k žalobe. Napriek objektívnej možnosti oboznámiť sa s obsahom žaloby dňa 03.03.2022,
mala žalovaná dostatok časového priestoru reagovať na podanú žalobu ešte pred vydaním rozsudku
dňa 11.03.2022.

13. V ďalšej časti podania sa žalobcovia vyjadrili k stanovisku žalovanej k veci samej. Zdôraznili, že
podanou žalobou žalobcovia uplatňujú svoje nároky súdnou cestou, pričom súd je oprávnený rozhodnúť
o zákonnosti žalobcami uplatneného nároku. Žalobcovia považujú žalobu za podanú včas, a to s
poukazom na skutočnosť, že žaloba bola podaná na súde dňa 10.09.2017, pričom začiatok lehoty
pre premlčanie žalobcovia odvodzujú odo dňa, kedy sa právo mohlo uplatniť na súde, teda odo dňa
odvolania žalovanej z funkcie konateľky. Počas výkonu funkcie konateľky bola žalovaná oprávnená
disponovať s finančnou hotovosťou v pokladni, pričom výška nároku vyplýva zo stavu pokladne v deň
odvolania z funkcie. Nárok na vrátenie pokladne teda vznikol až odvolaním žalovanej z funkcie konateľky
dňa 11.09.2017.

14. Podľa § 277 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku, ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov
zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok
pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.
Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený
rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové
pojednávanie.
Návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie
dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí

15. Rozsudok pre zmeškanie vo všeobecnosti predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý je
následkom procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. V prípadoch, keď bol kontumačný



rozsudok vydaný bez nariadenia pojednávania a v neprospech žalovanej strany , môže sa žalovaný za
zákonom stanovených podmienok domáhať zrušenia kontumačného rozsudku. Prvotným predpokladom
na zrušenie kontumačného rozsudku je, že žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu
na vyjadrenie sa k žalobe, pričom existenciu takéhoto ospravedlniteľného dôvodu je žalovaný povinný
preukázať, pretože takýto dôvod bude predmetom posudzovania súdu. Zásadne nie je možné vylúčiť,
že na strane žalovaného došlo k neočakávanej udalosti objektívneho charakteru alebo k okolnosti
spôsobenej samotným žalovaným, resp. iným spôsobom zavinenej, v dôsledku ktorej žalovaný zmešká
lehotu na vyjadrenie sa k podanej žalobe, resp. ktorá mu bránila, aby včas reagoval na podanú žalobu
a žalobcom predložené dôkazy. Účelom zákonnej úpravy je tak umožniť procesným stranám súdnu
ochranu v prípade, ak z ospravedlniteľného dôvodu zmeškajú možnosť uskutočniť procesné úkony s
dôsledkom rozhodnutia súdu rozsudkom pre zmeškanie. V takomto prípade súd sa ďalej nezaoberá tým,
či boli splnené zákonné predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, ale posudzuje, či okolnosti
uvádzané a preukazované procesnou stranou a zistené súdom, možno považovať za ospravedlniteľný
dôvod pre zmeškanie procesného úkonu na strane žalovanej. Príčina zmeškania procesného úkonu
musí mať s ohľadom na jej povahu znaky nepredvídateľnosti, závažnosti alebo svojim rozsahom
alebo z iných dôvodov znak ospravedlniteľnosti. Vychádzajúc z účelu a povahy procesného inštitútu
možno dovodiť, že ospravedlniteľným dôvodom sú len také okolnosti, ktoré na žalovanej strane nastali
neočakávane, boli príčinou, že sa žalovaná strana sa nemohla k veci včas vyjadriť, a ktoré v danej
situácii možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania. Za takúto okolnosť nemožno
považovať skutočnosť, ktorá bola procesnej strane vopred známa, ktorá jej objektívne nebránila
uskutočniť procesný úkon tak, aby zabránila dôsledkom spojeným s takýmto pasívnym správaním strany.
V kontradiktórnom konaní je procesná zodpovednosť za vedenie sporu výlučne na sporových stranách.
Ak teda žalobca alebo žalovaný nerešpektuje súdom uložené povinnosti, zodpovedá tomu i forma
rozhodovania súdu.

16. Pojem „ospravedlniteľný dôvod“ nie je právnou normou definovaný a preto spočíva výlučne na
úvahe súdu, ktoré okolnosti v intenciách toho ktorého prípadu budú posúdené ako okolnosti hodné
ospravedlnenia zmeškania lehoty na vyjadrenie sa k žalobe.

17. V zmysle aplikačnej praxe súdov, pri rozhodovaní o návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie, súd berie do úvahy aj predchádzajúce procesné aktivity žalovaného, to znamená vyjadrenie
sa k žalobe, navrhovanie dôkazov na svoju obranu atď. Prioritou v súdnom konaní je ochrana práv
procesnej strany, ktorá sa v konaní chce aktívne zúčastňovať. Hlavnou úlohou súdneho konania je
zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov procesných strán, a preto podmienkou
vydania kontumačného rozsudku musia byť posudzované v súlade s účelom súdneho konania, ktorým
je zabezpečenie účinnej a spravodlivej ochrany práv procesných strán.

18. V predmetnej právnej veci je nesporné, že na výzvu súdu uznesením zo dňa 16.12.2021, ktorou
súd vyzval žalovanú na vyjadrenie sa k podanej žalobe a predloženým dôkazom v lehote 30 dní od
doručenia uznesenia, žalovaná včas nereagovala. K účinkom doručenia predmetného uznesenia došlo
dňa 14.01.2022 uplynutím úložnej lehoty rozhodnutia do vlastných rúk s fikciou doručenia. Následne
dňa 24.02.2022 súd rozhodol o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnením oznámenia na úradnej tabuli
súdu a webovej stránke súdu s dátumom vyhlásenia rozsudku dňa 11.03.2022. Napriek skutočnosti,
že žalovaná odôvodňuje obmedzený prístup k elektronickým zariadeniam po dobu liečebného režimu
v čase od 20.12.2021 až do 21.01.2022, vyjadrenie k žalobe žalovaná doručila súdu až po zverejnení
oznámenia o vyhlásení rozsudku v predmetnej právnej veci, ku ktorému došlo dňa 24.02.2022, keď
vyjadrenie žalovanej spolu s námietkou premlčania žalovanej pohľadávky a oznámením o splnomocnení
právneho zástupcu na zastupovanie v konaní, bolo konajúcemu súdu doručené až dňa 09.03.2022, a to
bez toho, že by predmetné podanie bolo spojené so žiadosťou žalovanej o odpustenie zmeškania lehoty.
Dočasne obmedzený prístup žalovanej k elektronickým zariadeniam nemožno považovať bez ďalšieho
za náhlu, neočakávanú udalosť, ktorá by žalovanej bránila v možnosti sprístupnenia si pošty doručovanej
elektronickým spôsobom, prípadne ktorá by bránila žalovanej poveriť na preberanie tejto pošty inú
osobu. V predmetnej veci je nesporné, že elektronická schránka, do ktorej súd doručoval žalovanej
súdne písomnosti, bola žalovanou aktivovaná, čím bolo umožnené ktorémukoľvek orgánu verejnej moci
doručovať súdne písomnosti žalovanej s účinkami jej doručenia bez ohľadu na to, či žalovaná sa s
obsahom takto doručovanej zásielky oboznámi. Rovnako je nesporné, že napriek zdravotnému stavu na
strane žalovanej žalovaná nevyužila možnosť bezplatnej notifikácie elektronicky doručovaných správ.
Z listinného dôkazu predloženého žalovanou stranou - histórie prihlásení do elektronickej schránky je



zrejmé, že elektronická schránka bola žalovanou v minulosti využívaná, pričom v rozhodnom období
sa do elektronickej schránky prihlásila žalovaná dňa 05.11.2021 a následne až dňa 03.03.2022. K veci
súd poznamenáva, že v situácii, že na žiadosť žalovanej ako fyzickej osoby bola aktivovaná funkcia
elektronickej schránky, je povinnosťou orgánov verejnej moci prioritne doručovať úradné rozhodnutia
elektronicky. S aktiváciou elektronickej schránky je potom spojená povinnosť kontrolovať elektronickú
schránku a vyhnúť sa tak negatívnym dôsledkom spojeným s porušením tejto povinnosti.

19. V posudzovanej právnej veci v súvislosti s doručovaním výzvy na vyjadrenie sa k žalobe došlo k tzv.
fikcii doručenia, kedy úradná elektronická správa sa považuje za doručenú uplynutím 15-dňovej lehoty
a to bez ohľadu na to, či žalovaná elektronickú schránku otvorila alebo nie.

20. V predmetnej právnej veci je nesporné, že žalovaná zmeškala procesnú lehotu určenú súdom
ako stanovený časový úsek na vykonanie procesného úkonu. Takáto lehota býva označovaná tiež ako
sudcovská lehota, ktorou súd spravidla nie je viazaný a v zásade je možné, aby ju v prípade potreby
primerane predĺžil alebo ak je to potrebné, určil strane novú lehotu. Strana sporu, ktorá žiada o predĺženie
lehoty na vykonanie úkonu, musí podať súdu návrh na predĺženie lehoty ešte pred jej uplynutím.
Z vyjadrenia žalovanej však vyplynulo, že o existencii prebiehajúceho konania žalovaná nadobudla
vedomosť (z dôvodov uvádzaných na jej obranu vyššie) až dňa 03.03.2022, t.j. po uplynutí sudcovskej
lehoty na vyjadrenie sa k žalobe. Napriek tejto skutočnosti žalovaná vo vyjadrení k žalobe nepožiadala
o odpustenie zmeškania lehoty a svoje zmeškanie ani žiadnym spôsobom neodôvodnila. Súd preto
napriek oneskorene doručenému vyjadreniu žalovanej vo veci rozhodol kontumačným rozsudkom.

21. Ťažiskovo dôvod, na ktorý žalovaná viaže zmeškanie lehoty na vyjadrenie sa k žalobe spočíva v
obmedzenom prístupe žalovanej k elektronickej schránke. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať,
že v prípade aktívnej elektronickej schránky na doručovanie sú orgány verejnej moci oprávnené a
povinné doručovať elektronické úradné rozhodnutia vrátane príloh s rovnakými právnymi účinkami do
elektronickej schránky, ako pri doručovaní rozhodnutí v listinnej podobe. Pri doručovaní rozhodnutí do
vlastných rúk v zmysle § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente sa uplatňuje vždy fikcia doručenia,
pričom elektronická správa sa považuje za doručenú, ak je potvrdená notifikácia o doručení, ale aj vtedy,
ak uplynie úložná lehota 15 dní a notifikácia o doručení sa v tejto lehote adresátom nepotvrdí.

22. Po doručení návrhu žalovanej na zrušenie rozsudku pre zmeškanie súd opätovne posúdil okolnosti
rozhodovania súdu v kontexte žalovanou uvádzaných dôvodov, pre ktoré žalovaná bola vylúčená z
možnosti riadne a včas uplatniť prostriedky svojej procesnej obrany.

23. Zásadne je možné konštatovať, že všetky zákonom stanovené podmienky pre rozhodnutie
rozsudkom pre zmeškanie žalovanej boli splnené. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje procesnú
sankciu za pasivitu procesnej strany. Súčasne je však potrebné uviesť, že pokiaľ by žalovaná spolu s
vyjadrením k veci pripojila žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty a jej dôvody by riadne preukázala tak,
ako učinila v čase podania návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovanej, podmienky vydania
rozsudku bez nariadeného pojednávania by boli nesporne súdom prehodnotené. Napriek uvedenému
konštatovaniu je namieste zdôrazniť, že v zmysle rozhodovacej činnosti ústavného súdu, je potrebné
pri interpretácii právnych predpisov v rozhodovacej činnosti súdu uprednostňovať materiálne poňatie
právneho štátu, ktoré spočíva okrem iného v tom, že pri interpretácii a aplikácii právnych predpisov musí
byť prijaté riešenie (rozhodnutie) zodpovedajúce všeobecne ponímanej spravodlivosti, vychádzajúc z
účelu zákona. Právo na prístup k súdu je imanentnou súčasťou práva na spravodlivý súdny proces.
Napriek tomu, že tento pojem ústava explicitne neupravuje, možno ho však vyvodiť z premisy „ak nie
je proces, nemôže byť spravodlivý“. Keďže žalovanej nemožno pričítať absolútnu pasivitu v konaní,
ktorú by bolo namieste spájať s procesnou sankciou v podobe kontumačného rozsudku, v pomeroch
prejednávanej veci súd uprednostnil výklad práva zabezpečujúceho prístup strán k súdu, aby nedošlo
k neprimeranému procesnoprávnemu obmedzeniu práv žalovanej strany s dôsledkom odopretia práva
na prístup k súdu tzn. práva byť účastný na pojednávaní, na ktorom bude vykonávané dokazovanie.
Teda aj v situácii, že žalovaná ochranu svojich práv podcenila nedôslednou kontrolou doručovanej
pošty do aktivovanej elektronickej schránky, nezostala ďalej nečinnou a ihneď po zistení skutočnosti
podanej žaloby ešte pred rozhodnutím súdu kontumačným rozsudkom doručila súdu vyjadrenie k
veci a svoje námietky voči žalovanej pohľadávke. Pri posúdení podmienok zrušenia kontumačného
rozsudku v pomeroch prejednávanej veci, súd vychádzajúc z dôvodov, ktorými žalovaná ospravedlnila
svoje omeškanie, návrhu žalovanej vyhovel a uvedené pochybenie žalovanej ovplyvnené žalovanou



preukázanými zdravotnými dôvodmi , súd nespojil so stratou práva žalovanej brániť sa voči žalovanej
pohľadávke pri použití všetkých prostriedkov procesnej obrany, ktoré sú žalovanej strane zákonnou
úpravou a ústavou poskytnuté a to v riadnom neskrátenom sporovom konaní. Pri rešpektovaní zákonnej
úpravy vyplývajúcej z ust. § 273 a § 277 Civilného sporového poriadku je súd povinný okrem gramatickej
úpravy zákonných ustanovení a formálnych podmienok vydania kontumačného rozsudku zabezpečovať
stranám právo na spravodlivý súdny proces, ktorý s ohľadom na zistené okolnosti prejednávanej veci
možno plne zabezpečiť v riadnom t.j. neskrátenom súdnom konaní. Akcentujúc význam a účel danej
právnej úpravy rozhodovania kontumačným rozsudkom, tento sa stal základom zvoleného procesného
postupu súdu, v rámci ktorého súd napadnutý kontumačný rozsudok zrušil.

24. Vzhľadom na uvedené súd návrhu žalovanej na zrušenie rozsudku pre zmeškanie vyhovel tak, ako
vyplýva z výrokovej časti tohto uznesenia. V ďalšej časti konania súd bude pokračovať postupom podľa
ust. § 167 CSP a následne nariadi pojednávanie, čo však nevylučuje možnosť opätovne rozhodnúť
kontumačným rozsudkom, ak by došlo k splneniu podmienok predpokladaných zákonom na jeho
vydanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.