GASCENTRUM, s.r.o.


Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 3Cb/162/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515204257
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bitalová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8515204257.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v súkromnoprávnom spore žalobcu:
Messer Tatragas, spol. s r.o., Chalúpkova 9, 819 44 Bratislava, IČO: 00 685 852 proti žalovanému:
GASCENTRUM, s.r.o., Jarmočná 72/237, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 31 728 481, pr. zast. JUDr.
Stanislavom Lampartom, advokátom AK Stará Ľubovňa, Námestie sv. Mikuláša 29 v konaní o zaplatenie
16.874,85 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu
16.874,85 eur s príslušenstvom a trovami konania.

2. Svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 24.01.2014 uzatvoril rámcovú kúpnu zmluvu
č. 155467/1/2014, predmetom ktorej bol predaj a kúpa technických plynov. Následne uzatvoril žalobca
so žalovaným dňa 28.03.2014 zmluvu o nájme č. ABO-155467/1/2014, predmetom ktorej bol nájom
dvoch kusov oceľových fliaš, za ktoré uhradil žalovaný nájomné na rok vopred. Napokon strany sporu
uzatvorili dňa 30.09.2014 zmluvu o nájme č. ABO-155467/2/2014, predmetom ktorej bol nájom dvoch
kusov oceľových fliaš, za ktorého žalovaný opäť uhradil nájomné na rok vopred. Zmluvné strany sa
dohodli na dennom nájomnom vo výške 0,20 eur/fľaša/deň bez DPH. Žalovaný postupne prevzal od
žalobcu 34 kusov oceľových fliaš na prepravu technických plynov na základe dodacích listov. Žalobca
však vyúčtoval žalovanému denné nájomné len za 30 kusov oceľových fliaš, nakoľko za 4 kusy fliaš
uhradil žalovaný nájomné vopred na základe nájomnej zmluvy č. 1 a 2. Žalovaný v lehote splatnosti
neuhradil vyúčtované nájomné v celkovej výške 353,28 eur za 30 kusov oceľových fliaš za obdobie od
10.02.2015 do 31.03.2015. Žalovaný niekoľkokrát vrátil žalobcovi oceľové fľaše, ktoré neboli prenajaté
žalovanému, ale iným zákazníkom žalobcu, čo je v tabuľkovom prehľade označené poznámkou „fľaša
prevzatá iným zákazníkom“.
Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 6860886686 zo dňa 05.03.2015 na čiastku 130,08 eur a faktúrou
č. 6860894861 zo dňa 09.04.2015 nájomné vo výške 227,20 eur.
Žalovaný listom zo dňa 25.03.2015 oznámil žalobcovi, že má v užívaní len 4 kusy oceľových fliaš, ku
ktorým uzatvoril nájomnú zmluvu č. 1 a 2 a zároveň rozporoval spôsob účtovania nájomného za zvyšné
oceľové fľaše na faktúrach, ktoré mu žalobca mesačne zasielal.
Žalobca následne listom zo dňa 02.04.2015 vysvetlil žalovanému spôsob účtovania nájomného na
sporných faktúrach a zároveň mu oznámil, že eviduje skutočnosť, že má v užívaní 34 kusov oceľových
fliaš, v ktorých od žalobcu odobral tovar. Taktiež, že žalobca dodáva tovar v oceľových fľašiach, ktoré sú
označené čiarovými kódmi za účelom ich identifikácie a žalovaný na základe dodacích listov postupne



prevzal 34 kusov fliaš. Žalovaný niekoľkokrát vrátil oceľové fľaše, ktoré neboli prenajaté jemu, ale
iným zákazníkom. Predmetom nájmu je však individuálne určená vec, v tomto prípade oceľová fľaša
s príslušným čiarovým kódom. Podstatou nájmu teda je, že žalovaný ako nájomca musí žalobcovi ako
prenajímateľovi vrátiť presne tú fľašu, v ktorej od žalobcu tovar prevzal.
Žalovaný na toto oznámenie reagoval opätovne písomnou odpoveďou, v ktorej nesúhlasil s názorom
žalobcu a uviedol, že podľa jeho názoru je povinný vrátiť žalobcovi druhovo určenú vec, čo je však v
rozpore s uzavretou nájomnou zmluvou a VOP, s ktorými žalovaný vyslovil svoj písomný súhlas.
Ďalším druhom nároku je zmluvná pokuta za omeškanie s úhradou nájomného v sume 19,77 eur ku
31.07.2015 vypočítaná vo výške 0,05 % zo sumy, ktorej platbou je žalovaný v omeškaní za každý deň
omeškania. Následne je to zmluvná pokuta za dlhodobé omeškanie, ktoré trvá viac ako 60 kalendárnych
dní a ide o jednorazovú zmluvnú pokutu vo výške 9 % zo sumy, v ktorej platbou je žalovaný v omeškaní a
to predstavuje 31,80 eur a napokon zmluvná pokuta za nevrátenie predmetu nájmu v sume 16.470,- eur
za 30 oceľových fliaš. Žalovaný tým, že neuhradil splatné nájomné za 30 fliaš, žalobca v zmysle VOP
odstúpil od nájomnej zmluvy a vyzval žalovaného na vrátenie týchto fliaš. Odstúpenie bolo žalovanému
doručené 17.04.2015 a nájomná zmluva týmto dňom zanikla. Z toho dôvodu podľa čl. 3.3 VOP vznikla
žalovanému povinnosť po ukončení platnej nájomnej zmluvy uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu za
nevrátenie predmetu nájmu, a to vo výške podľa platného cenníka žalobcu platného v čase udelenia
súhlasu s VOP, t.j. 549,- za 1 kus oceľovej fľaše, pričom za 30 kusov oceľových fliaš to činí žalovanú
sumu. Teda predmetný nárok žalobcu sa skladá z nájomného v celkovej výške 353,28 eur, zo zmluvnej
pokuty za omeškanie s úhradou v sume 19,77 eur, zo zmluvnej pokuty za dlhodobé omeškanie vo výške
31,80 eur, zmluvnej pokuty za nevrátenie predmetu nájmu vo výške 16.470,- eur a úroku z omeškania
s úhradou nájomného vo výške 0,05 % denne.

3. Pr. zástupca žalovaného v písomnom vyjadrení zo dňa 19.10.2015 uviedol, že nárok žalobcu ako
taký neuznáva, pretože žalovaný v žiadnom momente trvania obchodného vzťahu medzi sporovými
stranami nemal v nájme a vo fyzickej držbe viac ako 4 plynové fľaše. Teda žalobca ak uvádza, že
údajne mal mať žalovaný v držbe 30 fliaš, je to v rozpore so skutkovým stavom a nie je mu známe,
na základe akého právneho dôvodu požaduje od žalovaného zaplatenie 5 druhov nárokov podľa petitu
žaloby, pričom spochybňuje predovšetkým bod 5. petitu a to čiastku 16.470,- eur za údajné nevrátenie
30 kusov oceľových fliaš. Má zato, že predmetné fľaše sú bežným vratným obalom ako každý iný s
tým, že musia spĺňať určité technické parametre. Pri kúpe tovaru stále vrátil fľaše rovnakého druhu,
kvality a množstva tak, ako ich prevzal, hoci pripúšťa možnosť s iným čiarovým kódom, čo však nič
nemení na skutočnosti, že išlo o fľaše žalobcu, pretože od iného plyn nenakupoval. Žalobca nijakým
spôsobom nepreukázal, aby mu žalovaný nevrátil 30 kusov fliaš, naopak u všetkých dodacích listov
je uvedené množstvo vrátených fliaš, ktoré presne korešpondujú s množstvom naplnených fliaš, ktoré
žalovaný kúpil. Teda je jasne preukázané, že fľaše boli predávané na výmenu. Pri uzatváraní zmluvy
nikdy nepredpokladal, že by k podobnej situácii mohlo dôjsť. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd
žalobu zamietol.

4. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie, a to kúpnou zmluvou uzavretou medzi stranami sporu,
nájomnými zmluvami, ktoré tvoria predmet sporu, výsluchom zástupcov žalujúcej spoločnosti, konateľa
žalovanej spoločnosti, pr. zástupcu žalovaného, korešpondenciou medzi stranami sporu, odstúpením
od zmluvy zo dňa 17.04.2014, ako aj obsahom celého spisu a zistil tento skutkový stav:

5. Strany sporu uzatvorili dňa 24.01.2014 rámcovú kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol predaj a kúpa
technických plynov. Následne dňa 28.03.2014 bola uzavretá zmluva o nájme, ktorej predmetom bol
prenájom 2 kusov oceľových fliaš a dňa 30.09.2014 ďalšia zmluva o nájme a jej predmetom bol znovu
nájom 2 kusov oceľových fliaš. Za všetky tieto prenajaté fľaše žalovaný zaplatil nájomné rok vopred.
Žalovaný v priebehu roku 2014 až do 10.02.2015 prenajaté fľaše takmer pravidelne vymieňal u žalobcu,
teda prázdne za plné naplnené plynmi, avšak ku výmene obalov nedošlo podľa čiarových kódov tých,
ktoré prevzal od žalobcu, ale v niektorých prípadoch išlo o iné čiarové kódy vrátených obalov a tie
žalobca neevidoval ako obaly vrátené žalovaným, ale pripísal ich na účet toho nájomcu, ktorý ich od
žalobcu prevzal a nie žalovanému. V dôsledku tejto evidencie vrátky obalov došlo ku situácii, že žalobca
eviduje voči žalovanému celkový počet 30 kusov nevrátených obalov, hoci v skutočnosti fyzicky ku ich
vráteniu došlo, ale príčinou týchto nezrovnalostí je označenie čiarovým kódom toho ktorého obalu. Podľa
evidencie žalobcu vrátené obaly, i keď boli vrátené žalovaným, neboli to tie, ktoré fyzicky prevzal od
žalobcu, ale boli prenajaté iným zákazníkom žalobcu. Z toho dôvodu v tomto počte, teda celkom 30
kusov oceľových fliaš si žalobca vyúčtoval voči žalovanému zmluvné pokuty tak, ako boli dojednané v



zmysle rámcových zmlúv a všeobecných obchodných podmienok a nájomné taktiež v zmysle písomne
uzavretých zmlúv.

6. Zástupca žalobcu v konaní pred súdom poukázal na skutočnosť, že pokiaľ ide o vrátenie, resp.
nevrátenie obalov, ten zosumarizovali v žalobe a tvorí prílohu na č.l. 3. Položkovite je uvedené pri
každom kuse s číselným označením, či tento obal bol vrátený zo strany žalovaného alebo nie. Na č.l.
4 na konci tabuľkového prehľadu je uvedené, ktoré obaly neboli doposiaľ žalobcovi vrátené. Z tohto
prehľadu vyplýva, že napríklad fľaša pod označením 50505200 doposiaľ nie je žalovaným vrátená, ako
aj ďalšie, ktoré sú uvedené v celkovom počte 34 kusov. Teda z vrátených obalov žalovaným, ktoré tvoria
zoznam v prílohe žaloby, pri ktorých je poznámka, že fľaša prevzatá iným zákazníkom napriek tomu, že
ich žalovaný vrátil, neodpočítali ako vrátený obal žalovaným, ale ten bol odpočítaný tomu zákazníkovi,
ktorý ju od žalobcu prevzal. Ku zámene vo vrátení obalov nemohlo dôjsť a fľaše, ktoré prevzal žalovaný
od žalobcu, neboli vrátené inými zákazníkmi, ani pripísané na jeho konto, pretože pri pohybe obalov
by sa to zistilo, ale táto skutočnosť u žalobcu zistená nebola. Žalovaný ku dňu podpisu zmluvy so
žalobcom nemal iné fľaše k dispozícii ako fľaše prevzaté dňa 27.03.2014 v celkovom počte 4 kusy. V
zmluvách tieto nie sú individuálne určené, ale v tabuľkovom prehľade na č.l. 3 súdneho spisu. Napriek
tejto skutočnosti ide o individuálne určenú vec na nájom, pretože každá oceľová fľaša má vyrazené
svoje výrobné číslo a čiarový kód. Teda z toho vychádza, že je to individuálne určená vec na vrátenie
a ak sa dáva do nájmu, tak konkrétne vec, ktorú prevzal ten ktorý zákazník, ju musí aj vrátiť. Uznáva,
že žalovaný fyzicky vrátil 30 kusov fliaš, ktoré sú predmetom tohto sporu, ale išlo o vrátenie tých, ktoré
neprevzal on, teda neboli dané do nájmu jemu, ale iným zákazníkom. Tak je to napríklad pri čiarovom
kóde s koncovým označením 523, pričom tento obal prevzala od žalobcu firma EKOBYT a podobne obal,
ktorý prevzala pani J., ako aj ďalšie. Dodací list preberá nájomca v kompletnej podobe, teda tak prvú,
ako aj druhú stranu, ktorú overuje svojim podpisom a takto to bolo aj v prípade žalovaných obalov. Pokiaľ
ide o uplatnené nároky, nejde o duplicitu uplatnenia zmluvnej pokuty, pretože jedna z nich je za obdobie
dlhšie ako 60 kalendárnych dní a zmluvná pokuta v bode č. 6 nesúvisí s nájomným, ale s iným druhom
nároku. Zmluvný vzťah medzi stranami sporu zanikol ku 17.04.2015 po odstúpení od zmluvy žalobcom.
Nájomný vzťah medzi účastníkmi bol založený na základe zmluvy o nájme a VOP, ktorých účelom bolo
dohodnúť so žalovaným predplatbu na určité nájomné obdobie. Žalobca nevie dopredu uviesť, ktoré
oceľové fľaše bude žalovaný v priebehu zmluvného obdobia užívať a v zmysle týchto zmlúv si žalovaný
predplatí užívanie určitého počtu fliaš tak, ako to bolo uvedené v konkrétnych zmluvách na č.l. 17 a
20 a to konkrétne v odseku 1 a 2 a následne odoberá plyny v oceľových fľašiach, ktoré sú označené
čiarovým kódom. Táto skutočnosť je označená na dodacom liste o prevzatí každej a jednej fľaše. Takto
sú označené na dodacom liste, ktorý ako dôkaz žalobca doložil do súdneho spisu, a to konkrétne na č.l.
29 je uvedené, že zákazník berie na vedomie, že identifikácia predmetu sa spravuje čiarovým kódom na
predmete nájmu. Takže táto fľaša je identifikovaná momentom, keď ju žalovaný preberá a súčasne, keď
ju vracia. Teda dodacími listami, ktoré tvoria prílohu č. 6 ku žalobe, chcel dokázať, že žalovaný prevzal
34 kusov oceľových fliaš a bol povinný presne tieto oceľové fľaše vrátiť. Túto povinnosť je nevyhnutné
vnímať v kontexte VOP, kde v č.l. 3 je zakotvená povinnosť prevziať prenajatú vec a túto neprenechať v
užívaní tretej osoby. Napriek tomu, že zo strany žalovaného došlo ku fyzickému vráteniu 34 kusov fliaš,
žalovaný prevzal od žalobcu jeho fľaše, ktoré nikdy nevrátil a tým pádom vznikla žalobcovi škoda, pretože
je v zmluvnom vzťahu ku žalovanému. Len od neho sa môže dožadovať vrátenia fliaš, ktoré prevzal.
Hoci pri vrátení fľaše zistil žalobca, že nejde o tie, ktoré boli fakticky prevzaté žalovaným, on ako vlastník
nevidel dôvod neprijať vlastnú fľašu od žalovaného, hoci od žalobcu ju neprenajal žalovaný, ale iný
zákazník. Naproti tomu zoznam fliaš, ktoré priložil opätovne do súdneho spisu na č.l. 172 v tabuľkovom
prehľade zvýraznené tmavou čiernou farbou v celkovom počte 30 kusov, v skutočnosti vrátené žalobcovi
neboli a ide o fľaše, ktoré prevzal žalovaný. Podľa jeho vedomostí so žalobcom obchodovali už aj v
minulosti, ale nemá vedomosť, aby v tom čase boli nejaké spory týkajúce sa tohto problému. V závere
uviedol, že medzi stranami sporu bola uzavretá nájomná zmluva a v zmysle VOP žalobcu je predmetom
nájmu individuálne určená vec. Tieto veci bol žalovaný povinný vrátiť a od toho odvodzuje aj svoj nárok,
ktorý žiada, aby mu súd v celom rozsahu priznal.

7. Pr. zástupca žalovaného uviedol, že v danom prípade sa jedná o fiktívny nárok. Žalobcovi nikdy
žiadna ujma na majetku nevznikla, žalovaný nemal v nájme nikdy viac ako 4 fľaše. Medzi sporovými
stranami boli uzavreté 3 zmluvy, jedna rámcová na nákup plynu v oceľových fľašiach a dve nájomné, v
ktorých sa používa všeobecný pojem „fľaša oceľové“. V žiadnej zo zmlúv nie je uvedený žiaden čiarový
kód, ani bližšia identifikácia fľaše ako takej. Žalovaný vždy vrátil žalobcovi určenú jeho vec, ktorá bola
funkčná a splnila všetky technické predpoklady ďalšieho využitia ako obalu. Ani v nájomnej zmluve



nebolo konkrétne uvedené, o ktoré fľaše sa jedná, či bola vrátená tá, ktorá bola požičaná. Teda z toho
možno usúdiť, že ide o druhovo určený obal. Všetky vrátené fľaše boli riadne certifikované, schopné
ďalšej prevádzky. Sám konateľ žalovanej spoločnosti H.. B. má oprávnenie tieto veci posúdiť. Poukázal
na to, že ani na dodacom liste nikde nie je uvedené identifikačné číslo fľaše tak, ako je tomu na dodacom
liste s koncovým číslom 358 na č.l. 29. Napokon všetky fľaše, ktoré žalovaný prevzal, vrátil žalobcovi
v tom počte, ako boli prevzaté, teda nemohla vzniknúť žalobcovi absolútne žiadna ujma. Skutočnosť,
že sa má vracať tá istá fľaša pod tým istým kódom, takáto dohoda žalovanému nebola známa. Systém
obchodovania medzi žalovaným a žalobcom spočíva na báze - vrátim prázdnu fľašu a zoberiem plnú,
teda najjednoduchší spôsob výmeny. Zmluvy predložené žalobcom sa mu javia ako účelové, pretože ani
jeden odberateľ si nedokáže ustrážiť všetky povinnosti, ktoré sú v týchto zmluvách zakomponované a
tým pádom jemu ako zákazníkovi spôsobená ujma. Žalovaného ako zákazníka nemôže zaujímať spôsob
vnútropodnikových pravidiel, ani účtovania zo strany žalobcu, ale žalovaný nemal fyzicky nikdy v nájme
viac ako 4 fľaše. Túto skutočnosť potvrdil sám žalobca, že vrátené fľaše boli jeho, ale nie tie, ktoré
prevzal žalovaný. Plynová fľaša má síce svoje špecifiká, ale ide o bežný vratný obal, ktorý pri vrátení
nikdy nebol žalobcom odmietnutý, keď ho vracal. Žalovaný nemal pochybnosť pri vrátení fliaš, že si splnil
svoju povinnosť a obal vrátil. To, že fľaše majú čiarový kód, je problém žalobcu, avšak vždy boli vrátené
jeho obaly schopné ďalšieho užívania. Celú žalobu postavil žalobca na tom, že sa jedná o individuálne
určenú vec, ale toto žiadnym spôsobom nepreukázal. Vždy všetky obaly bez akýchkoľvek problémov
prevzal. Zmluvy a dodatky považuje za účelové a má zato, že všetky nejasnosti s ich uzavretím idú na
úkor žalobcu, ktorý zmluvy sám pripravoval. Má zato, že žalobcovi nevznikla žiadna škoda, celý nárok
vo všetkých bodoch je nezákonný a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a ako taký
nepožíva právnu ochranu v zmysle § 265 ObZ.

8. Pokiaľ ide o podklad žaloby, a to faktúru s koncovým číslom 865 na č.l. 5 a č. 861 týkajúce sa
nájomného za 34, žalobcovi žiadne nájomné nepatrí, pretože všetky fľaše mu boli žalovaným vrátené.

9. H.. E. B., konateľ žalovanej spoločnosti v konaní pred súdom uviedol, že nechápe, prečo tento problém
vznikol, pretože so žalobcom obchoduje už cca 10 rokov a týmto systémom sa stále prázdne fľaše
naplnili. Potom sa mal rozhodnúť z dvoch možností, buď uzatvoriť zmluvu o nájme alebo o údržbe, ak
má vlastné fľaše. On zvolil cestu nájmu, pretože sa mu zdala finančne najvýhodnejšia. Dal do obehu
žalobcovi svoje fľaše, ktoré sa následne stali predmetom nájmu, teda ako keby svoje fľaše daroval
žalobcovi a potom na základe zmluvy vzniklo to, že mal vrátiť žalobcovi tie fľaše, ktoré mu požičal. Podľa
jeho laického názoru je nesprávne definovaný predmet nájmu, pretože fľaša je obal, ktorý spĺňa určité
technické parametre a je porovnateľná s inými druhmi obalov. Pri vrátení obalu, ak je v poriadku, žalobca
ju zoberie naspäť a nezoberie iba poškodenú, je to bežný systém obehu vratných obalov. On má fyzicky
stále iba 4 fľaše, ktoré zoberie od žalobcu, ten ich naplní, vráti a v skutočnosti sú v obehu len tieto fľaše.
Nikdy nemal v užívaní viac a fungovalo to tak, že koľko prázdnych vrátil, toľko plných zobral a preto
nevie si predstaviť, aká majetková ujma vznikla žalobcovi. Pokiaľ ide o zámenu fliaš uviedol, že je to
veľmi jednoduché, pretože realizuje rôzne stavebné akcie, a keď je niekoľko subdodávateľov na stavbe,
každý robí so svojimi fľašami a mohli sa tieto zameniť. Predmetný spor je záležitosť, ktorá normálnemu
človeku ťažko pochopiteľná. Prázdne fľaše, ktoré boli vrátené žalobcom, boli opätovne naplnené a dané
do obehu ďalším zákazníkom. Ďalší zákazník platil nájom za fľaše, ktoré vrátil žalovaný. Teda žalobca
neprišiel o nájom, pretože po naplnení platil žalobcovi ďalší zákazník a žalovaný platil za 4 fľaše nájom
do doby, kým nezistil, že platby za fľaše v roku 2013 oproti roku 2014 stúpli zo 407,- eur na 3.200,- eur.
So žalujúcou spoločnosťou obchodoval od roku 2008 a za celý tento čas nikdy nebol problém s vrátením
obalov a podmienky sa nemenili. Fľaše vracali tým istým spôsobom ako v spornom období a problém
vznikol až od marca do zániku zmluvného vzťahu. Tento spor je podľa jeho názoru exemplárny príklad
toho, ako obrať poctivého podnikateľa o to, čo mu v podstate patrí, pretože on, keď obaly vrátil a tie sa
naplnili, išli do obehu ďalšiemu, s ktorým má žalobca zmluvný vzťah, tak nájomné sa platilo zo strany
iného nájomníka. Po zániku zmluvného vzťahu so žalobcom pokračuje vo svojej činnosti, obchoduje
cez poľskú spoločnosť, kde nie je žiaden problém s výmenou obalu a označovaním čiarových kódov
na fľašiach.

10. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrhu žalobcu nie je možné
vyhovieť.

11. Predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie nájomného ZP po odstúpení od zmlúv a úroky z
omeškania.



12. Základný problém, s ktorým sa súd v tomto konaní musí vysporiadať je, či oceľové fľaše, v ktorých
sa kúpa a predaj tovaru realizovali, išlo o individuálne určený obal tak, ako to tvrdí žalujúca strana alebo
druhovo určený obal tak, ako sa v tomto konaní bráni žalovaný, pretože od tohto problému sa odvíja
celý základ sporu. Žalobca v priebehu celého konania poukazuje na to, že v danom prípade žalovaný
preberal od neho tovar v oceľových fľašiach, ktoré sú označené čiarovým kódom a bol povinný tieto
vrátiť pod tým istým označením, pretože ide o povinnosť žalovaného, ktorá mu vyplýva z VOP, a to
konkrétne bodu 3.1 VOP.

13. V zmysle podmienky 3.1 VOP zo dňa 01.05.2013, TF, palety, zväzky, mobilné kontajnery (sud,
minitank, eurocylinder, paletový tank), ventily a ich súčasti a príslušenstvo (ďalej len „vec“ ako predmet
nájmu) sú výlučným vlastníctvom MT alebo jeho zmluvných partnerov. MT ako prenajímateľ prenajíma
vec nájomcovi bez zjavných vád a v prevádzkyschopnom stave na dočasné odplatné užívanie, výlučne
na dohodnutý účel a pre vlastnú potrebu. Nájomca nie je oprávnený dať vec do užívania, prenechať
alebo odovzdať tretej osobe, ani vec dať/nechať tretej osobe naplniť. Po ukončení nájmu je nájomca
povinný vrátiť vec MT v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci. Súčasťou TF je
najmä ventil TF. Príslušenstvom TF je najmä klobúčik TF. Ak nájomca poruší stanovené povinnosti,
zodpovedá MT v plnom rozsahu za škodu tým vzniknutú.

14. Žalobca s poukazom na túto podmienku dojednanú vo VOP tvrdí, že ide o individuálne určenú
vec, pokiaľ ide o vratnosť obalu. Na druhej strane z písomne uzavretých zmlúv o nájme tak zo zmluvy
z 28.03.2014 nevyplýva z jej textu nikde povinnosť žalovaného vrátiť obaly pod konkrétny číselným
čiarovým označením, hoci už v deň uzavretia zmluvy, teda 28.03.2014 bolo žalobcovi známe, ktoré
obaly prenajal žalovanému, pretože podľa tabuľkového prehľadu predloženého do súdneho spisu tieto
obaly mal fakticky prevziať žalovaný dňa 27.03.2014, teda deň pred uzavretím nájomnej zmluvy. Napriek
tvrdeniu žalobcu, že ide o individuálne určenú vec, táto ale nebola obsiahnutá v nájomnej zmluve, ktoré
konkrétne dve oceľové fľaše boli na základe tejto zmluvy prenajaté žalovanému a podobne tento údaj
chýba aj pri druhej nájomnej zmluve uzavretej 30.09.2014. Ani v nej nie je uvedený žiaden kód obalu,
ktorý je žalovanému prenajatý do nájmu a z toho teda možno vyvodiť záver, že tvrdenie žalobcu týkajúce
sa povinnosti vrátiť individuálne určenú vec, žalobca nijakým spôsobom nepreukázal. Takýmto dôkazom
by mohla byť jedine zmienka, resp. údaj uvedený v zmluve o nájme, aby z neho bolo jednoznačne zrejmé,
ktoré 4 oceľové fľaše, ktoré boli prenajaté žalovanému je povinný vrátiť, resp. na ktoré sa predmetné
zmluvy vzťahujú. Sám zástupca žalobcu v konaní pred súdom uviedol, že tento číselný údaj nie je možné
do zmluvy zakomponovať, pretože ide o obal, ktorý je v obehu po vyprázdnení sa vráti, naplní a posúva
sa ďalšiemu odberateľovi, čo je bežný spôsob výmeny obalov a preto ani pri uzavretí týchto zmlúv nebolo
možné čiarové kódy do zmlúv zakomponovať. Žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 6860886686
čiastku 130,08 eur nájomné za 34 kusov fliaš a faktúrou č. 6860894861 zo dňa 09.04.2015 nájomné
za 34 fliaš v sume 223,20 eur. Keď v lehotách splatností žalovaný toto nájomné neuhradil, žalobca
písomným podaním zo dňa 14.04.2015, ktoré bolo žalovanému doručené 17.04.2015 od uzavretých
zmlúv odstúpil a domáhal sa ďalších nárokov, a to zaplatenia zmluvnej pokuty a úroku z omeškania.
Ku odstúpeniu od zmluvy došlo v súlade s ustanovením č.l. 4.1 a 4.2 VOP. Následne po zániku tohto
zmluvného vzťahu odstúpením od zmluvy si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu za nevrátenie predmetu
nájmu, ktorú vyčíslil podľa č.l. 3.3 VOP.

15. Podľa č.l. 3.3 VOP, ak žalovaný do 5 dní po ukončení platnosti nájomnej zmluvy (odstúpením od
zmluvy) nevráti predmet nájmu, žalovaný má povinnosť uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu za nevrátenie
predmetu nájmu, a to vo výške platného cenníka žalobcu v čase udelenia súhlasu s VOP (uzatvorenia
RKZ), t.j. 549,- eur za 1 kus oceľovej fľaše, čo pri celkovom počte 30 kusov oceľových fliaš činí sumu
16.470,- eur.

16. V zmysle č.l. 2.9 VOP si žalovaný uplatnil zmluvnú pokutu za omeškanie s úhradou fakturovaných
súm ku 31.07.2015 v celkovej výške 19,77 eur a zmluvnú pokutu za dlhodobé omeškanie vypočítanú
v zmysle č.l. 2.11 VOP nájomného alebo platby za tovary, ktoré sú dlhšie ako 60 kalendárnych dní
jednorazovú zmluvnú pokutu vo výške 9 % zo sumy, v ktorej platbou je žalovaný v omeškaní v celkovej
výške 31,80 eur.

17. V zmysle § 301 ObZ, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na
hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho



rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta na náhradu škody,
ktorá vznikne neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.

18. Ustanovenie Obchodného zákonníka o zmluvnej pokute sú koncipované ako „niektoré ustanovenia“
a treba ich chápať ako osobitné ustanovenia v spojitosti so širšie konštruovaným režimom zmluvnej
pokuty obsiahnutej v OZ. Inštitút zmluvnej pokuty plní v určitom zmysle slova funkciu paušalizovanej
náhrady škody pri porušení zmluvnej povinnosti. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorú strany v
zmluve dohodli, vzniká až porušením zmluvnej povinnosti. Nie je pritom rozhodujúce, či oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti vznikla škoda. Pokiaľ ide o nárok na plnú náhradu škody spôsobenej
porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, oprávnená osoba ho môže úspešne
požadovať vedľa zmluvnej pokuty, prípadne môže požadovať nárok na náhradu škody presahujúcej
výšku zmluvnej pokuty, len za predpokladu, že to medzi účastníkmi bolo dohodnuté. Zaplatením
zmluvnej pokuty nezaniká medzi stranami pôvodný záväzok zabezpečovaný zmluvnou pokutou.
Povinná strana svoj pôvodný záväzok musí splniť aj potom, čo prípadne zaplatila zmluvnú pokutu. Súdu v
prípade tohto nároku prislúcha aj tzv. moderačné právo a jeho podstata spočíva v tom, že súd môže znížiť
neprimerane vysokú zmluvnú pokutu so zreteľom na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti.

19. Vychádzajúc z filozofie zmluvnej pokuty má súd zato, že prvoradým predpokladom pre priznanie
tohto nároku je porušenie zmluvnej povinnosti, ktorú si strany v zmluve dohodli. V danom prípade bolo
povinnosťou žalobcu preukázať v tomto konaní, o ktorú konkrétnu povinnosť v danom prípade na strane
žalovaného išlo, teda ktorú povinnosť vyplývajúcu zo všetkých uzavretých zmlúv účastníkmi porušil,
pretože len tento predpoklad môže byť podkladom pre úspech žalobcu v konaní.

20. Podľa tvrdenia žalobcu má byť porušením povinnosti to, že žalovaný nevrátil žalobcovi obaly, v
ktorých nakúpil od neho tovar v celkovom počte 30 kusov. Z tabuľkového prehľadu doloženého tak ku
žalobe, ako aj v priebehu konania je zrejmé, že žalovaný vrátiť žalobcovi 30 kusov oceľových fliaš, teda
nemožno súhlasiť so žalobcom, že porušil povinnosť a obaly nevrátil. Problém je v tom, že podľa žalobcu
nevrátil tie obaly, v ktorých si aj plyn, kyslík atď. kúpil u žalobcu pod istým čiarovým kódom toho ktorého
obalu a vrátil síce žalobcove obaly, ale pod iným čiarovým označením a tie žalobca prenajal inému
zákazníkovi. Súd však tento postoj žalobcu nepovažuje za porušenie povinnosti zo strany žalovaného,
pretože žalovaný obal ako taký žalobcovi vrátil späť a pokiaľ žalobca mal pochybnosti o tom, že vrátený
obal nemá byť vrátený žalovaným, ale niekým iným, mal ho na túto okolnosť upozorniť, neprijať obal
alebo urobiť iný krok k tomu, aby žalovaný bol uzrozumený s tým, že si neplní svoju povinnosť vo vzťahu
ku vráteniu obalov. Navyše ak medzi účastníkmi išlo o dlhodobý obchodný vzťah, ktorý trval cca 10
rokov a nikdy predtým, hoci sa tým istým spôsobom obaly vracali aj v minulosti, nebol problém. Napriek
okolnostiam, ktoré teraz žalobca tvrdí, že išlo o individuálne určenú vec, pre žalovaného bola táto novou
informáciou, ktorú nikdy predtým nepoznal a nestretol sa s ňou. Obchodnou zvyklosťou medzi stranami
sporu bolo to, že dôležité bolo, aby sedel počet obalov bez ohľadu na ich číselné označenie kódom.

21. V zmysle § 265 ObZ, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku,
nepožíva právnu ochranu.

22. Uplatňovanie zásady poctivého obchodného styku v obchodnej praxi obsahuje dve roviny. Prvou
z nich je rešpektovanie tejto zásady už pri uzatváraní obchodnej zmluvy a druhá sa prejavuje v
priebehu samotného procesu plnenia zmluvy. Ide o to, aby sa požiadavky vyplývajúce z uvedenej zásady
premietli do jednotlivých úkonov, z ktorých sa skladá proces plnenia zmluvy. Pôsobenie zásady poctivého
obchodného styku má ochraňovať zmluvných partnerov pred šikanóznymi tendenciami a praktikami v
obchodovaní. O tzv. šikovanie ide vtedy, ak výkon práva zreteľne smeruje ku zjavnému poškodeniu
iného subjektu.

23. V danom prípade žalobca až v dodacích listoch vyprecizoval povinnosť žalovaného vrátiť obal pod
čiarovým kódom. V uzavretých písomných zmluvách túto povinnosť zakotvenú nemal. Napriek tomu súd
takúto povinnosť, ktorej sa žalobca domáha od žalovaného, považuje za šikanózny postup pri výkone
práva. Podľa názoru súdu si žalovaný splnil povinnosť vrátením obalu žalobcovi ako takého.

24. Teda súd vzhľadom na vykonané dôkazy dospel k záveru, že návrhu žalobcu nie je možné vyhovieť v
žiadnom bode uplatneného nároku, pretože žalobca nepreukázal, aby žalovaný mal prenajaté obaly, za



ktoré by bol povinný zaplatiť nájom a takisto mu zo žiadnych ustanovení nevyplýva povinnosť uhrádzať
zmluvnú pokutu, ani úroky z omeškania. Z toho dôvodu žalobný návrh ako taký zamietol.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 256 ods. 2 CSP
tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd mal za preukázané, že
žaloba nebola podaná dôvodne Žalobca je preto povinný žalovanému nahradiť vzniknuté trovy konania
vo výške tak, ako o nej po právoplatnosti uznesenia rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je
prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77.

V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods.
1, 2 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania
vstúpil (§ 361 ods. 1 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

1/ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.